Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/88/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200331
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu Mgr. Petra Macha, PhD. v
právnejvecižalobkyne:PLCsystems,s.r.o.,sosídlomTovárenská4436/66,01841DubnicanadVáhom,
IČO: 36 313 017, právne zastúpená JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 36,
036 01 Martin, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101188989/2021 z 9. júla
2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/85/2021-137
zo 7. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2018, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
101845374/2019 zo dňa 31. júla 2019 (ďalej len „protokol“).
2. Správca dane vydal vo vyrubovacom konaní rozhodnutie č. 102742302/2019 zo dňa 27. novembra
2019, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. 101107203/2020 zo dňa 1. júla 2020. Žalovaný

inštruoval správcu dane, aby zrozumiteľne vysvetlil, ako konkrétne došlo k podvodnému konaniu
daňového subjektu, v čom toto konanie spočíva a aké konkrétne okolnosti preukazujú, že daňový
subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou
podvodného konania.
3. Správca dane rozhodnutím č. 100385891/2021 zo dňa 5. marca 2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 154.615,14 € na DPH za zdaňovacie obdobie apríl
2018 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej ako „daňový poriadok“).
4. Žalovaný rozhodnutím č. 101188989/2021 zo dňa 9. júla 2021 (ďalej len „žalované rozhodnutie“ alebo
„rozhodnutie žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
5. V predmetnej veci správca dane a žalovaný neuznali žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie dane
z dvoch dodávateľských faktúr. V prvom zistenom prípade si žalobkyňa uplatnila právo na odpočítanie
dane na základe dodávateľskej faktúry č. 04181601 (interné č. 180187) zo dňa 16. apríla 2018 v celkovej
sume 90,81 €, z toho základ dane v sume 75,67 € a DPH vo výške 20 % v sume 15,14 €. Predmetom

faktúry bolo 8 ks pások určených pre tlačiarne samolepiacich štítkov. Faktúra bola vyhotovená daňovým
subjektomMakroFotos.r.o.(dňa29.novembra2023vymazanáexoffozobchodnéhoregistra),sosídlom
Karloveská 6C, 842 02 Bratislava, IČO: 45 890 714. Faktúra bola dodávateľom nesprávne vystavená
na R. H., M. XXXX/XX, XXX XX . H. W. U. - zamestnanca žalobkyne. Správca dane konštatoval, žežalobkyňa si neoprávnene odpočítala daň vo výške 15,14 € z uvedenej faktúry, ktorá znela na iného
odberateľa. Skutočnosti ohľadne uvedeného porušenia žalobkyňa v konaní nenamieta.
6. V druhom zistenom prípade si žalobkyňa uplatnila právo na odpočítanie dane na základe

dodávateľskej faktúry č. 2018/04/10 (interné č. 180208) zo dňa 16. apríla 2018 v celkovej sume
927.600,00 €, z toho základ dane v sume 773.000,00 € a DPH vo výške 20 % v sume 154.600,00
€. Predmetom faktúry bolo dodanie perforovacieho stroja AU2, 9 auto, výrobné číslo 386 (ďalej len
„perforovací stroj“ alebo „stroj“). Faktúra bola vyhotovená spoločnosťou Minix Group, s.r.o.
7.Žalovanýdaldopozornostizisteniasprávcudaneazhrnul,ževpredmetnejveciniejespornápreprava

tovaru a ani reálna existencia plnenia. Dôvodom neuznania uplatneného daňového oprávnenia bola
účasť žalobkyne na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom a vedomosť žalobkyne o
takomto podvodnom konaní.
8. Správca dane na základe vykonaných dôkazov v daňovej kontrole zistil, že perforovací stroj bol
dodaný bulharskou spoločnosťou UMLENSKI EOOD priamo odberateľovi žalobkyne - spoločnosti
MiF, s.r.o. Bulharská spoločnosť UMLENSKI EOOD zabezpečila perforovací stroj podľa požiadaviek

spoločnosti MiF, s.r.o., zabezpečila jeho výrobu, inštaláciu, oživenie a obsluhovanie v priestoroch
spoločnosti MiF, s.r.o., bezpečnostnú úpravu podľa noriem EÚ a SK, zaškolila ľudí na jeho prevádzku,
vybavila technickú dokumentáciu, osvedčenie o pôvode a certifikát o zhode a tiež zabezpečovala
záruku po dobu 12 mesiacov od dátumu jeho prijatia. Spoločnosť UMLENSKI EOOD vyfakturovala
perforovací stroj spoločnosti Minix Group, s.r.o. v celkovej sume 69.000,00 €, spoločnosť Minix Group,

s.r.o. tento stroj vyfakturovala žalobkyni v celkovej sume 927.600 € a tá následne perforovací stroj
vyfakturovala spoločnosti MiF, s.r.o. vo výške 999.999,60 €. Žalobkyňa realizovala bezpečnostné úpravy
perforovacieho stroja v súlade so slovenskými a európskymi normami, ktoré vyfakturovala spoločnosti
UMLENSKI EOOD v celkovej sume 1.500,00 €.
9.Žalobkyňasavedomezúčastnilanapodvodnomkonanízaúčelomzískanianeoprávnenéhodaňového

prospechu. Správca dane identifikoval podvodné konanie u dodávateľa žalobkyne - spoločnosti Minix
Group, s r.o. Na tomto stupni reťazca došlo k porušeniu princípu neutrality dane tým, že nebola
odvedená daň spoločnosťou Minix Group, s.r.o. a na strane druhej došlo k odpočítaniu dane žalobkyňou.
Spoločnosť Minix Group, s.r.o. si daň na výstupe ponížila prostredníctvom spoločnosti DT Plus Slovakia,
s.r.o. (spoločnosť DT Plus Slovakia, s.r.o. a spoločnosť TD Global s.r.o. boli personálne prepojené cez

konateľa Daniela Tulisa). Z kontrolných výkazov vyplynulo, že hlavný deklarovaný dodávateľ spoločnosti
Minix Group, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období - spoločnosť DT Plus Slovakia, s.r.o. deklaroval
dodávky tovarov a služieb pre uvedenú spoločnosť celkovo v počte 162 faktúr so základom dane vo
výške 769.943,70 € a DPH vo výške 153.988,72 € a údaje z prijatých faktúr o dodaní tovarov a služieb
so základom dane vo výške 796.675,19 € a DPH vo výške 159.335,03 €, pričom uvedené transakcie o

dodaní tovarov alebo služieb iní platitelia dane neuviedli vo svojich kontrolných výkazoch.
10. Žalobkyňa podľa žalovaného vedela, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií,
s ktorými môže byť spojený podvod na dani, keď súhlasila s podpisom kúpnej zmluvy s odberateľom
- spoločnosťou MiF, s.r.o., ktorá v pozadí riadila celý priebeh transakcií. Úlohou dodávateľa Minix
Group, s.r.o. v zistenom obchodnom reťazci bolo perforovací stroj cenovo nadhodnotiť (cenu viac ako

desaťnásobne navýšila, ale reálne žiadne zhodnotenie stroja neuskutočnila); jej účtovné doklady neboli
predložené pre jej nekontaktnosť počas daňovej kontroly. Konateľ žalobkyne sa vyjadril, že si myslí, že
vedel, že stroj bude z Bulharska.
11. Na základe medzinárodnej výmeny informácii bolo zistené, že jednania o nákupe perforovacieho
stroja začal konateľ spoločnosti MiF, s.r.o. s bulharskou spoločnosťou UMLENSKI EOOD v auguste

2017. Následne spoločnosť TD Global s.r.o. objednala v októbri 2017 od spoločnosti UMLENSKI EOOD
perforovací stroj s parametrami požadovanými MiF, s.r.o. a dňa 18. decembra 2017 previedla všetky
práva a povinnosti na spoločnosť Minix Group, s.r.o., ktorá bola obchodníkom s inými skupinami tovarov.
Spoločnosť TD Global s.r.o. následne zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa od 20.
decembra 2017 stala spoločnosť BAU-Invest, s.r.o., ktorá bola zrušená bez likvidácie. Spoločnosť TD

Globals.r.o.aspoločnosťDTPlusSlovakia,s.r.o.bolipersonálneprepojenécezkonateľaDanielaTulisa,
ktorý bol v decembri 2017 konateľom oboch spoločností a konateľ spoločnosti MiF, s.r.o. uviedol, že
ho osobne pozná od jesene 2017. Žalobkyňa kúpila perforovací stroj prostredníctvom dodávateľa Minix
Group, s r.o., ktorý jej bol vopred doporučený spoločnosťou MiF, s.r.o. Spoločnosť MiF, s.r.o. (jej konateľ
p. Filípek) však komunikovala priamo so skutočným dodávateľom perforovacieho stroja - spoločnosťou

UMLENSKI EOOD a od začiatku dojednávala podmienky celej obchodnej transakcie, čo preukazuje aj
dodací list „PACKING LIST“ vystavený spoločnosťou UMLENSKI EOOD a faktúra „INVOICE“, ktoré boli
prílohou CMR, kde je uvedené telefónne číslo konateľa spoločnosti MiF, s.r.o. p. Filípeka. Napriek tomu
spoločnosť MiF, s.r.o. nepochopiteľne akceptovala viac ako desaťnásobne navýšenú cenu.12. Žalovaný ďalej uviedol, že vysledovaním finančných tokov obchodnej transakcie bolo zistené,
že odberateľ MiF, s.r.o. najskôr poukázal finančné prostriedky v celkovej sume 999.999,60 € na
účet žalobkyne, ktorá potom poukázala finančné prostriedky v sume 927.000,00 € spoločnosti Minix

Group, s.r.o. Následne však žiadala vrátiť platbu, pričom vedela, že perforovací stroj už bol dodaný
odberateľskej spoločnosti MiF, s.r.o. Žalobkyňa v rámci ústneho pojednávania dňa 28. októbra 2020
objasňovala, že žiadala o vrátenia platby z dôvodu, že spoločníci p. A. Beniana (bývalého konateľa
Minix Group, s.r.o.) sa sťažovali, že ich nechce vyplatiť a chcela dať veci do poriadku, na základe
spoločného jednania so všetkými zúčastnenými, aby boli všetci spoločníci vyplatení a zaplatená aj DPH

do štátneho rozpočtu. Podľa žalovaného išlo o nelogické odôvodnenie, prečo chcela žalobkyňa riešiť
použitie týchto už pre ňu cudzích finančných prostriedkov v cudzej spoločnosti. Naviac p. Benian už
nebol v čase realizácie obchodu spoločníkom spoločnosti Minix Group, s.r.o. Peňažné prostriedky
nekontaktnej spoločnosti Minix Group, s.r.o. následne smerovali na účty spoločností CENTRUM - trio,
spol. s r.o., EKO-SAMM s.r.o. a NIFIX s.r.o. a to buď priamo alebo cez ďalšie dva účty spoločnosti
Minix Group, s.r.o. a následne boli z účtov týchto spoločností vybraté v hotovosti. Žalovaný poukázal,

že vyber veľkého objemu finančných prostriedkov v hotovosti v krátkom časovom intervale a platby
poukázané na účty spoločností, ktorých konateľom je občan Rumunska, pričom dispozičné práva k
účtom spoločností majú bývalí konatelia a následný výber týchto finančných prostriedkov v hotovosti,
bol zjavne neštandardný. Takéto nakladanie s finančnými prostriedkami taktiež neumožnilo správcovi
dane preveriť, kto je konečným užívateľom týchto peňažných prostriedkov, keďže ich podstatná časť

bola vybratá z bankomatov v hotovosti v priebehu jedného mesiaca.
13. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa vedela, resp. mohla vedieť, že sa zapája do vykonštruovaného
obchodného reťazca, ktorého cieľom bolo navýšenie ceny perforovacieho stroja a tým dosiahnuť
refinancovanie časti stroja v neoprávnenej výške s cieľom získať daňovú výhodu z dôvodu, že sa
žalobkyňa zúčastnila vzájomných obchodných stretnutí, na ktorých konečný odberateľ MiF, s.r.o. určoval

cenu, za ktorú perforovací stroj spoločnosť Minix Group, s.r.o. predá žalobkyni a tiež cenu, za ktorú
žalobkyňa následne predá stroj spoločnosti MiF, s.r.o.
14. Konatelia žalobkyne (Ing. Slotík), dodávateľa Minix Group, s.r.o. (Andrej Benian) spolu s TD Global
s.r.o. (Daniel Tulis) a odberateľom MiF, s.r.o. (Michal Filípek) spoločne jednali o dodávke perforovacieho
stroja od bulharského výrobcu, pričom ničím neodôvodnené nadhodnotenie ceny stroja u spoločnosti

Minix Group, s.r.o. z nákupnej ceny 69.000,00 € na predajnú cenu 773.000,00 € bez DPH nemalo žiadne
ekonomické opodstatnenie.
15. Žalobkyňa na jednej strane deklarovala, že mala stroj vyvíjať a vyrábať, no o niekoľko dní po podpise
zmluvy s odberateľskou spoločnosťou MiF, s.r.o. začala na základe kontaktu od tejto spoločnosti (od p.
Filípeka) rokovať o dodávke perforovacieho stroja so spoločnosťou Minix Group, s.r.o. a dôvodom malo

byť náhle zhodnotenie, že nemá dostatočné kapacity na vývoj a výrobu stroja v požadovanom termíne.
16. Nedôveryhodne vyznievalo aj tvrdenie, že žalobkyňa nevedela o firme, ktorá dané perforovacie
stroje vyrába, ak o tomto výrobcovi vedela dodávateľská spoločnosť Minix Group, s.r.o., ktorá nemala
skúsenosti s nákupom a predajom perforovacieho stroja. A ak sa žalobkyňa spoľahla na kontakty a
odporúčania p. Filípka, konateľa MiF, s.r.o., ktorý riadil cely obchod a vedel, že spoločnosť Minix Group,

s.r.o. je len obchodníkom, potom žalobkyňa postupovala neobozretne.
17. Z vykonaného dokazovania bolo podľa žalovaného zrejmé, že cieľom vytvorenia reťazca firiem bolo
navýšiť cenu perforovacieho stroja, ktorý bude refinancovaný z prostriedkov Európskej únie a zároveň
získať nárok na neoprávnené odpočítanie dane, čo by pri priamom nákupe stroja spoločnosťou MiF,
s.r.o. nebolo možné, nakoľko by sa jednalo o intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z iného členského

štátu Európskej únie, medzi subjektami registrovanými pre daň, pri ktorom sa uplatňuje samozdanenie
tuzemskou daňou. Odberateľská spoločnosť MiF, s.r.o. sa snažila takémuto samozdaneniu vyhnúť, bol
vytvorený reťazec, v rámci ktorého mu žalobkyňa predala perforovací stroj a z tohto nákupu si odpočítala
DPH bez nutnosti ďalšieho tzv. samozdanenia. Spoločnosť Minix Group, s.r.o., ktorá bola povinná ako
prvý tuzemský článok reťazca urobiť tzv. samozdanenie, bola po tomto obchodnom prípade prepísaná

na zahraničnú osobu a stala sa nekontaktnou.
18. K námietke žalobkyne, že správca dane opätovne nevypočul svedka Andreja Beniana, bývalého
konateľa spoločnosti Minix Group, s.r.o., žalovaný uviedol, že tento vypovedal dvakrát, pričom žalobkyňa
mala možnosť byť pri výsluchu, no pojednávania sa nezúčastnila a nevyužila svoje právo klásť svedkovi
otázky. Opätovné vypočúvanie tohto svedka vyhodnotil správca dane ako nadbytočné.

19. Žalovaný uzavrel, že žalobkyňa nekonala v dobrej viere, jej konanie bolo účelové a obstaraním
perforovacieho stroja od dodávateľa Minix Group, s.r.o. sa zapojila do podvodného obchodného reťazca,
ktorý účelovo a cielene narúšal systém neutrality DPH.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie20. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej
len „správny súd“) a žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Žiadala, aby správca dane objektívne a v

súlade so zásadami spravodlivosti a právnej istoty znovu posúdil jej nárok na odpočet DPH, pričom
by mal rešpektovať zásady ochrany dobrej viery a zohľadniť skutočnosť, že žalobkyňa o prípadných
podvodných aktivitách nemohla vedieť a ani ich predvídať.
21. Namietala, že skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy bol nedostatočný a že základy
napadnutého rozhodnutia sú v rozpore s administratívnymi spismi. Podľa žalobkyne úvaha žalovaného

neobstojí pred objektívnymi skutočnosťami, ktoré neboli zohľadnené a neexistujú žiadne formálne, ani
materiálne dôvody na vydanie oboch rozhodnutí. Správca dane sa zameral na dodanie perforovacieho
stroja spoločnosti MiF, s.r.o. a dospel k záveru, že žalobkyňa sa zapojila do podvodného obchodného
reťazca narúšajúceho systém neutrality DPH. Kľúčovým problémom, podľa názoru žalobkyne, bolo, že
správca dane vychádzal zo zistení v iných konaniach, ktoré sa týkali dodávateľa Minix Group, s.r.o. a
na ich základe dospel k názoru, že si žalobkyňa neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie DPH.

22. Žalobkyňa uviedla, že predložila správcovi dane všetky pre ňu dostupné doklady preukazujúce
splnenie formálnych podmienok dodania tovaru, najmä faktúru, kúpnu zmluvu na predmetný stroj,
CMR a PACKING LIST. Správca dane nespochybnil materiálne podmienky dodania. Svedok Andrej
Benian, bývalý konateľ Minix Group, s.r.o., potvrdil vystavenie faktúry, dodanie stroja, aj zaúčtovanie
faktúry. Podľa žalobkyne bola taktiež preukázaná preprava s tým, že stroj bol fyzicky dodaný a

prebraný v priestoroch MiF, s.r.o., pričom žalobkyňa bola pri dodaní prítomná a zabezpečovala inštaláciu
bezpečnostných prvkov pred odovzdaním stroja objednávateľovi.
23. Žalobkyňa ďalej namietala, že správca dane sa pri rozhodovaní opieral aj o informácie a dôkazy
z iných konaní, ktoré žalobkyni neboli sprístupnené a tieto zistenia následne správca dane použil ako
dôkaz proti nej. Išlo o zistené pochybenia v iných konaniach u Minix Group, s.r.o., ktorá sa následne

stala nekontaktnou a prestala spolupracovať. Tieto zistenia pritom nemali priame spojenie s vlastným
prípadom žalobkyne a podľa jej názoru správca dane nemôže paušálne využívať dôkazy z iných konaní
na zamietnutie jej nároku na odpočet DPH bez konkrétneho prepojenia na jej vlastné daňové povinnosti.
Týmto postupom podľa žalobkyne došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní a jej práva na obhajobu,
keďženebolaschopnávyjadriťsakinformáciám,ktorémohlibyťprerozhodnutiekľúčové,čojevrozpore

so základnými právnymi princípmi, najmä zásadami spravodlivého procesu.
24. Žalobkyňa tvrdila, že správca dane nepriamo dospel k záveru, že sa vedome podieľala na podvode,
ale nepreukázal žiadnu konkrétnu daňovú výhodu, ktorú by žalobkyňa získala. Transakcia medzi
žalobkyňou a MiF, s.r.o. bola riadne vyfakturovaná, DPH bola riadne uhradená a neexistuje žiadny dôkaz
o porušení zásady daňovej neutrality. Žalobkyňa tiež tvrdila, že neexistuje priama príčinná súvislosť

medzi jej transakciou (nákup a predaj stroja) a podvodným konaním dodávateľa Minix Group, s.r.o.
25. Podľa žalobkyne síce správca dane vo svojom rozhodnutí opísal priebeh transakcií, ale nepredložil
žiadne priame dôkazy o vedomosti žalobkyne o účasti na podvode. Všetky tvrdenia správcu dane
vychádzajú len z jeho názoru na základe iných konaní. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením, že
podpisom zmluvy so spoločnosťou Minix Group, s.r.o. mala vedieť o účasti na podvode. Zmluva bola

podpísaná po dôkladnom preverení obchodného partnera, ktorý bol navyše žalobkyni odporúčaný jej
dôveryhodným obchodným partnerom. Pred podpisom zmluvy si žalobkyňa riadne preverila spoločnosť
Minix Group, s.r.o. v obchodnom registri a iných verejných zoznamoch a nemala dôvod pochybovať o
jej dôveryhodnosti. Podľa žalobkyne týmto spôsobom dodržala zásadu náležitej starostlivosti, a teda
nemôže byť zodpovedná za prípadné podvody na strane svojho dodávateľa. Podľa Súdneho dvora

Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) má byť subjekt, ktorý splní náležitú starostlivosť, chránený pred
následkami podvodov, o ktorých nemohol vedieť. Dôkazy o účasti na podvode správca dane, podľa
názoružalobkyne,nepredložil,apretonemoholžalobkyňupovažovaťzaúčastníkapodvodnéhoreťazca.
Žalobkyňa teda považuje odmietnutie odpočtu DPH za nespravodlivé a v rozpore s judikatúrou SDEÚ.
26. Žalobkyňa tiež namietala, že správca dane vo svojom rozhodnutí ignoroval príslušné rozsudky

SDEÚ, ktoré stanovujú ochranu práva na odpočet DPH v prípadoch, keď subjekt nie je vedome zapojený
do podvodného konania. V rozsudku vo veci Axel Kittel, C-439/04 zo dňa 6. júla 2006 SDEÚ judikoval,
že právo na odpočet DPH môže byť obmedzené len v prípade, že daňový subjekt vedel alebo mohol
vedieť, že sa podieľa na podvode, pričom podľa žalobkyne takýto dôkaz správca dane neposkytol.
27. Žalobkyňa tiež namietala, že obchodné stretnutia sú nevyhnutné na uzatvorenie transakcií a že

tvrdenie správcu dane o nedôveryhodnosti jej vyjadrení sú neopodstatnené. Žalobkyňa vykonala všetky
primerané opatrenia na preverenie spoločnosti Minix Group, s.r.o. a jej postup bol v súlade s obchodnou
praxou.28. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/85/2021-137 zo 7. júna 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
správnu žalobu žalobkyne zamietol.
29. Podľa názoru správneho súdu bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v predmetnej veci

došlo k podvodnému konaniu za účasti žalobkyne, ktorá o svojej účasti mohla, resp. mala vedieť, pričom
táto nekonala s odbornou starostlivosťou a neprijala všetky potrebné preventívne opatrenia. Záver, že
žalobkyňa sa zúčastnila na podvodnom konaní, bol tak opodstatnený a v súlade s rozhodovacou praxou
súdov.
30. Daňový únik vznikol u dodávateľa Minix Group, s.r.o., ktorý si v kontrolovanom zdaňovacom

období daň na výstupe ponížil prostredníctvom spoločnosti DT Plus Slovakia, s.r.o. (tá v zdaňovacom
období apríl 2018 podala daňové priznanie na DPH, ale údaje z prijatých faktúr o dodaní tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom neboli uvedené v kontrolných výkazoch a teda
ani spoločnosť DT Plus Slovakia, s.r.o. v skutočnosti nedoviedla žiadnu daň na výstupe) a zároveň
vystavením odberateľskej faktúry za perforovací stroj neodviedol daň. Výsledným efektom tohto konania
voči štátnemu rozpočtu bolo, že DPH, ktorú si uplatnila žalobkyňa, spoločnosť Minix Group, s.r.o. síce

na výstupe vykázala, ale do štátneho rozpočtu nebola z jej strany odvedená.
31. Správny súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania správcom dane možno prijať záver, že
daňový únik je dôsledkom podvodného konania, ktorý vznikol vo vykonštruovanom reťazci dodávok
medzi spoločnosťami UMLENSKI EOOD - DT Plus Slovakia, s.r.o. [správne malo byť TD Global s.r.o.
- pozn. súdu] - Minix Group, s.r.o. - žalobkyňa - MiF, s.r.o. za účelom navýšenia ceny perforovacieho

stroja. Formálne nadhodnotenie ceny stroja u spoločnosti Minix Group, s.r.o. ako prvého tuzemského
článku reťazca z nákupnej ceny 69.000,00 € na predajnú cenu 773.000,00 € bez DPH pre žalobkyňu
nemalo žiadne ekonomické opodstatnenie, keďže spoločnosť Minix Group, s.r.o. na stroji neurobila
žiadne úpravy, len ho fakturačne zakúpila od bulharského výrobcu a následne prefakturovala žalobkyni.
Dôvodom vytvorenia tuzemského reťazca spoločností bolo nielen formálne navýšiť cenu stroja a získať

podklad pre refinancovanie časti kúpnej ceny z prostriedkov EÚ, ale dôvodom bolo tiež získať nárok na
odpočet DPH, čo by nebolo možné pri nákupe stroja spoločnosťou MiF, s.r.o., nakoľko by sa jednalo o
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ medzi subjektami registrovanými pre
DPH a tieto obchody nepodliehajú DPH, keďže sa pri nich uskutočňuje samozdanenie tuzemskou DPH.
Vzhľadom k tomu, že spoločnosť MiF, s.r.o. sa snažila takémuto samozdaneniu vyhnúť, bol vytvorený

uvedený reťazec.
32. Správny súd ďalej uviedol, že žalobkyňa si daň na výstupe ponížila faktúrou č. 2018/04/10 (interné
č. 180208) zo dňa 16. apríla 2018 od dodávateľa Minix Group, s.r.o., ktorý cenu perforovacieho
stroja neodôvodnene a bez jeho reálneho zhodnotenia po fakturácii od bulharského výrobcu viac ako
desaťnásobne navýšil. Neodvedenie dane narušilo zásadu neutrality dane v celom obchodnom reťazci.

Úlohou dodávateľa Minix Group, s.r.o. bolo transakciu len formálne vykázať s cieľom navodiť dojem
reálnosti obchodu a zachovania neutrality DPH, avšak na začiatku obchodného reťazca nebola daň
do štátneho rozpočtu odvedená. Zároveň bola sporná faktúra podpísaná A. Benianom, a to aj napriek
tomu, že dňa 16. apríla 2018 už nebol konateľom spoločnosti Minix Group, s.r.o., keďže skončenie jeho
funkciebolokudňu7.februára2018.SpoločnosťMinixGroup,s.r.o.nemalaabsolútnežiadneskúsenosti

s nákupom a predajom perforovacieho stroja, zaoberala sa iným predmetom podnikania a krátko po
formálnom zrealizovaní tohto obchodného prípadu bola spoločnosť prepísaná na nekontaktnú osobu z
Poľska.
33. Podľa názoru správneho súdu boli v predmetnej veci splnené všetky podmienky tzv. Axel Kittel
testu a žalobkyňa si bola vedomá svojej účasti na podvodnom konaní. Spoločnosť UMLENSKI

EOOD vyfakturovala perforovací stroj spoločnosti Minix Group, s.r.o. v celkovej sume 69.000,00
€. Tá ho následne vyfakturovala žalobkyni v celkovej sume 927.600,00 € (z toho základ dane v
sume 773.000,00 € a DPH vo výške 20 % v sume 154.600,00 €). Tok finančných prostriedkov
uhradených žalobkyňou za dodanie predmetného stroja v sume 927.600,00 € spoločnosti Minix
Group, s.r.o. po uhradení sumy 69.000,00 € výrobcovi neumožnilo správcovi dane preveriť, kto

je konečným užívateľom sumy 858.600,00 € (rozdiel sumy 927.600,00 € a sumy 69.000,00 €),
keďže podstatná časť predmetnej sumy bola vybratá z bankomatov v hotovosti v priebehu jedného
mesiaca. Uvedené bezhotovostné medzibankové prevody s následnými vysokým hotovostnými výbermi
finančných prostriedkov odôvodňujú úvahu o tom, že po medzibankových prevodoch, ktorých cieľom
bolo navodiť predstavu o reálnom obchodovaní a o reálnej úhrade platieb, boli finančné prostriedky

ďalej prevádzané na účty dnes už nekontaktných spoločností a následne boli z účtov týchto spoločností
vybrané v hotovosti a vrátené pôvodným odosielateľom. Žalobkyňa žiadala neštandardne dňa 15.
mája 2018, t. j. po týždni vrátiť platbu v sume 927.600,00 € od príjemcu Minix Group, s.r.o., pričom
vedela, že perforovací stroj už bol dodaný koncovému odberateľovi - spoločnosti MiF, s.r.o., ktorýdňa 7. mája 2018 najskôr poukázal finančné prostriedky v sume 999.999,60 € žalobkyni, aby ich
táto mohla následne poukázať dodávateľskej spoločnosti Minix Group, s.r.o. Žalobkyňa uviedla, že
chcela dať veci do poriadku, aby boli všetci spoločníci vyplatení a zároveň zaplatená aj DPH do

štátneho rozpočtu, pretože spoločníci A. Beniana sa sťažovali, že ich nechce vyplatiť. Týmto vyjadrením
žalobkyňa potvrdila, že vedela o podvodnom konaní a chcela zrušiť bankovú transakciu. Žalobkyňa
sa zúčastnila aj vzájomných obchodných stretnutí, na ktorých spoločnosť MiF, s.r.o. určovala ceny,
za ktoré perforovací stroj spoločnosť Minix Group, s.r.o. predá žalobkyni. Dodávateľsko-odberateľské
vzťahy medzi dodávateľom Minix Group, s.r.o., žalobkyňou a odberateľom MiF, s.r.o. prebehli len

formálne prostredníctvom vystavených faktúr, ktorých účelom bolo navýšenie ceny perforovacieho stroja
a tým dosiahnuť refinancovanie časti stroja v neoprávnenej výške s cieľom získať daňovú výhodu.
Zmluvy medzi žalobkyňou a dodávateľom Minix Group, s.r.o., ako aj medzi odberateľom MiF, s.r.o.
majú rovnakú formu, sú písané rovnakým písmom, čo preukazuje účelové a sofistikované jednanie.
Vedomosť žalobkyne o tom, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní preukazuje aj skutočnosť, že
kúpila perforovací stroj prostredníctvom dodávateľa Minix Group, s.r.o., ktorý jej bol vopred doporučený

a schválený odberateľom MiF, s.r.o., ktorý komunikoval priamo so skutočným dodávateľom a zároveň
výrobcom stroja - spoločnosťou UMLENSKI EOOD a od začiatku dojednával podmienky celej obchodnej
transakcie.
34. Správny súd tiež konštatoval, že ak sa žalobkyňa spoľahla na kontakty a odporúčania M. Filípeka,
konateľa odberateľskej spoločnosti MiF, s.r.o., ktorý riadil celý obchod a vedel, že spoločnosť Minix

Group, s r.o. je len obchodníkom, potom postupovala neobozretne. Výber dôveryhodných obchodných
partnerov bol primárnou záležitosťou žalobkyne.
35. Námietku žalobkyne, že správca dane použil aj dôkazy zhromaždené v rámci iných konaní,
vyhodnotil správny súd ako neopodstatnenú s poukazom na § 24 ods. 4 daňového poriadku. Svedecká
výpoveď A. Beniana bola u správcu dane zrealizovaná dvakrát a jeho výpoveď bola identická počas

vykonávania daňovej kontroly, ako aj v rámci iného konania. Žalobkyňa mala možnosť byť pri
predmetnom výsluchu, no ani raz sa ho nezúčastnila. Žalobkyňa bola vždy o všetkých skutočnostiach
správcom dane oboznamovaná a mohla sa k jednotlivým zisteniami vyjadrovať.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
36. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z

dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak, že dôjde k zrušeniu
rozhodnutia žalovaného a správcu dane a vráteniu veci na ďalšie konanie, alternatívne zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
37. Sťažovateľka žiadala, aby všetky jej doterajšie písomné podania a ústne vyjadrenia v konaní pred

správnym súdom, boli považované za súčasť jej kasačnej sťažnosti.
38. Sťažovateľka namietala, že predložila všetky dôkazy, ktoré možno od nej rozumne a spravodlivo
požadovať, že v čase realizácie obchodnej transakcie nevedela a ani vedieť nemohla o pripravovanom
podvodnom konaní jej dodávateľa. V čase dojednania obchodnej transakcie postupovala nanajvýš
obozretne a nechcela sa zaviazať do obchodu s bulharskou spoločnosťou priamo, keďže nemala

skúsenosti so zahraničnými dodávkami a aj s ohľadom na predpokladanú vysokú cenu stroja - v danom
čase nevedela o skutočnej cene, za akú bol perforovací stroj obstaraný u dodávateľa.
39. Sťažovateľka poukázala na zistenia z trestného konania, v ktorom bolo na základe Uznesenia
Európskej prokuratúry I.000398/2021 (EP V 55/21/1010-16) zo dňa 29. apríla 2022 podmienečne
zastavené trestné stíhanie proti Ing. Igorovi Slotíkovi (konateľovi sťažovateľky), trestne stíhanému za

zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c) v spojení s § 138 písm. i)
ods. 3 Trestného zákona účinného do 30.06.2018 v súbehu so zločinom daňového podvodu, pričom
podľa názoru sťažovateľky bolo z celkového vyšetrovania (ale najmä z výpovede M. Filípeka) zrejmé,
že sťažovateľka nevedela, ani nemohla vedieť v čase realizácie obchodnej transakcie o budúcom
podvodnom konaní svojho dodávateľa.

40. Sťažovateľka namietala, že správny súd síce uviedol potrebu realizácie tzv. Axel Kittel testu,
podľa ktorého je nutné zodpovedať na všetky štyri otázky pozitívne, neuviedol však ich splnenie, a to
najmä štvrtej otázky, súvisiacej s vedomosťou daňového subjektu o podvode. Správca dane je povinný
pri reťazovom obchode, kde sa nachádza podvodné konanie, vyhodnotiť každú operáciu samostatne
a nemôže podvodné konanie na inom stupni posúdiť na ťarchu daňového subjektu, ak nepreukáže

vedomosť o podvode daňovému subjektu priamymi dôkazmi alebo nepriamymi dôkazmi relevantnej
váhy s poukázaním na príčinnú súvislosť medzi podvodným konaním u dodávateľa a vedomosťou o
podvode daňového subjektu (rozsudok SDEÚ C-439/04, C-440/04 Axel Kittel, Recolta Recycling).41. V zmysle judikatúry SDEÚ musí byť splnená dvojitá podmienka pre prípadné neuznanie odpočtu
DPH (podvod a vedomosť), pričom judikatúra SDEÚ ako súčasť dvojitej podmienky pre neuznanie
odpočtu dane požaduje aj preukázanie daňového podvodu na predošlom stupni obchodu. Sťažovateľka

poukázala na definíciu trestného činu daňového podvodu v ustanoveniach § 277a zákona č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon (ďalej ako „Trestný zákon“), avšak zároveň uviedla, že podľa § 22 ods. 2 daňového
poriadku si správca dane nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný
trestný čin. Podľa sťažovateľky splnenie podmienky preukázania daňového podvodu nebolo v spise
vôbec testované, ani nepatrí do kompetencie daňových orgánov a správny súd takýto nezákonný postup

potvrdil.
42. Podľa sťažovateľky žalovaný v rozpore s judikatúrou SDEÚ svoj záver o podvodnom konaní opiera
o nezrovnalosti zistené v prostredí dodávateľa Minix Group, s.r.o. - že nepodal daňové priznanie,
nezaplatil daň, nepredložil účtovníctvo, po vykonaní transakcie previedol spoločnosť na zahraničnú
osobu a je nekontaktný, pričom konanie spoločnosti Minix Group, s.r.o. je a bolo úplne mimo sféry vplyvu
spoločnosti PLC systems, s.r.o. Sťažovateľka navrhla v tejto súvislosti kasačnému súdu prerušenie

konaniaapodanienávrhunazačatieprejudiciálnehokonaniapredSDEÚspoloženímpredbežnejotázky
- môžu rôzne nedostatky v prostredí dodávateľa byť dôvodom na neuznanie odpočtu DPH u žalobcu
v pozícii kupujúceho?
43. Sťažovateľka naopak tvrdí, že pri svojej činnosti postupovala s patričnou obozretnosťou - preverila
si dodávateľa na verejne dostupných zoznamoch vedených orgánmi verejnej správy, dodávateľa jej

odporučil dlhoročný dôveryhodný obchodný partner, bola uzatvorená kúpna zmluva s dodávateľom v
cene primeranej hodnote výroby stroja, bola uzatvorená kúpna zmluva s odberateľom rovnako v cene
primeranej hodnote výroby stroja, dodávateľ vyhotovil riadnu faktúru za dodanie stroja, dodanie sa
uskutočnilo vzhľadom na veľkosť a náročnosť montáže a inštalácie stroja priamo u odberateľa stroja,
k faktúre bol predložený doklad CMR, došlo k prevzatiu stroja a doplneniu bezpečnostných prvkov

a celkovej montáži a inštalácii v priestoroch konečného odberateľa, bola vyhotovená riadna faktúra
odberateľovi pri odovzdaní stroja a faktúry boli uhradené bezhotovostným bankovým prevodom.
44. Sťažovateľka ďalej namietala (bez bližšej špecifikácie), že napadnutý rozsudok v rozpore s § 139
ods. 2 SSP nevysvetlil dostatočne, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán
a nevysvetlil dostatočne odkaz na ustálenú súdnu prax. Odôvodnenie, podľa názoru sťažovateľky, nie

je presvedčivé a súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval v súlade s § 139 SSP.
45. Sťažovateľka tiež uviedla, že v konaní nebolo spochybnené naplnenie materiálnych podmienok
dodania. Bolo preukázané vystavenie odberateľskej faktúry, čo potvrdil aj svedok Andrej Benian - bývalý
konateľ spoločnosti Minix Group, s.r.o. a zároveň potvrdil dodanie aj bezhotovostnú úhradu faktúry,
zaúčtovanie faktúry v účtovníctve Minix Group, s.r.o. a zaevidovanie, priznanie a odvedenie DPH do

štátneho rozpočtu. Bolo tiež preukázané reálne dodanie perforovacieho stroja a bola preukázaná aj
jeho doprava (bulharskou spoločnosťou UMLENSKI EOOD, ktorá predmetný stroj vyrobila a dodala). Pri
vykládke a preberaní bola preukázateľne sťažovateľka, ktorá zabezpečovala inštaláciu bezpečnostných
prvkov pred odovzdaním stroja objednávateľovi MiF, s.r.o.
46. Sťažovateľka namietala, že správca dane vychádzal zo zistení z iných konaní vykonaných u

jej dodávateľov, pričom sťažovateľka nebola účastníkom týchto konaní a tak nemohla preukazovať
skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím správca dane znemožnil sťažovateľke sa
účinne brániť.
47. Podľa sťažovateľky navyše správca dane nedefinuje, o akú daňovú výhodu na strane sťažovateľky
ide - vo vzťahu k obchodnej transakcii medzi sťažovateľkou a MiF, s.r.o. došlo k riadnemu dodaniu

perforovacieho stroja, čo bolo riadne vyfakturované a zavedené do daňových evidencií a kontrolných
výkazov DPH oboch daňových subjektov. Priama príčinná súvislosť medzi transakciou nákupu a
predaja perforovacieho stroja sťažovateľkou a podvodným konaním na strane dodávateľa Minix Group,
s.r.o. a jeho subdodávateľa nebola, podľa názoru sťažovateľky, správcom dane preukázaná - správca
dane neuviedol žiadne priame, ani nepriame dôkazy, ktoré by preukazovali vedomosť resp. možnosť

vedomosti o podvode zo strany sťažovateľky.
48. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky vyjadril, že žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane sú vydané v súlade
s platnými právnymi predpismi a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu ako
vecne správny potvrdil.

IV. Posúdenie kasačného súdu
49. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší
správny súd“) 29. septembra 2022. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu
Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr.Anite Filovej. Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v
znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu,
ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

Podpredseda Najvyššieho správneho súdu uznesením sp. zn. KPp 36/2023 zo dňa 24. júla 2023 na
základe oznámenia sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., tohto podľa § 87 ods. 1 a 2 SSP vylúčil z
prejednávania a rozhodovania veci. Ďalším (zastupujúcim) členom senátu sa tak v súlade s rozvrhom
práce stal sudca Mgr. Peter Mach, PhD.
50. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť

sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023),
oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý
rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že
kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
51. Kľúčovými právnymi otázkami v predmetnej veci boli otázky, (i) či žalovaný a správca dane
riadne odôvodnili a identifikovali všetky podmienky tzv. Axel-Kittel testu a (ii) či bola preukázaná

vedomosť sťažovateľky o tom, že môže participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom. Sťažovateľka tiež namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a tiež použitie
dôkazov zhromaždených v iných konaniach, ku ktorým nemala možnosť sa vyjadriť.
52. Hneď na úvod kasačný súd, k žiadosti sťažovateľky, aby boli všetky jej doterajšie písomné podania
a ústne vyjadrenia v konaní pred správnym súdom považované za súčasť jej kasačnej sťažnosti,

poukazuje na § 440 ods. 2 SSP, z ktorého jasne vyplýva povinnosť sťažovateľa vymedziť dôvody
kasačnej sťažnosti tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia, pričom tieto nie je možné vymedziť poukazom na
podania pred správnym súdom. Práve s poukazom na uvedené, kasačný súd na uvedenú požiadavku
sťažovateľky neprihliadal.

53. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd v prvom rade konštatuje, že napadnutý
rozsudok považuje za dostatočne odôvodnený a poskytujúci odpovede na všetky relevantné námietky
sťažovateľky. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že sťažovateľke nebolo
preukázané úmyselné zapojenie do podvodného reťazca (aktívna účasť), ale to, že ak by prijala všetky
potrebné opatrenia v rámci potrebnej obozretnosti mala a mohla vedieť, že sa svojím plnením môže

zúčastniť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (tzv. pasívna účasť). Rovnako sa
správny súd vysporiadal aj s otázkou vykonania tzv. Axel-Kittel testu, keď tento považoval za správne
vykonaný zo strany daňových orgánov. Z napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ktoré vykonané dôkazy
považoval správny súd za rozhodujúce a z akých dôvodov. Kasačná sťažnosť sťažovateľky čo do
nespreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu tak nie je dôvodná.

54. Kasačný súd sa stotožnil aj so záverom správneho súdu ohľadne námietky sťažovateľky, že
správca dane použil aj dôkazy zhromaždené v rámci iných konaní. Takýmto dôkazom bol výsluch A.
Beniana, ktorého výpoveď v rámci iného konania bola obsahovo totožná s výpoveďou realizovanou v
posudzovanom daňovom konaní. Naviac, sťažovateľka nevyužila možnosť byť pri výsluchu A. Beniana.
Vsúvislostisuvedenounámietkoukasačnýsúduvádza,žesťažovateľkavkasačnejsťažnostineuvádza/

nekonkretizuje žiadne iné zistenia, ktoré by boli použité z iných konaní a s ktorými by nebola v
rámci daňového konania zo strany správcu dane oboznámená. Práve z dôvodu všeobecnosti danej
kasačnej námietky, sa kasačný súd ďalej touto námietkou nezaoberal, keďže nie je jeho úlohou
za sťažovateľku vyhľadávať skutočnosti, ktoré by mali potenciál ovplyvniť zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

55. Ku skutočnostiam ohľadne podmienečného zastavenia trestného stíhania konateľovi sťažovateľky
Ing. Slotíkovi kasačný súd poukazuje na kasačný princíp ustanovený v § 441 SSP, v zmysle ktorého
nemožno v podanom opravnom prostriedku uvádzať nové skutočnosti a dôkazy. Novoty v kasačnom
konaní zásadne nie sú prípustné, keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok a režim koncentrácie
sporu nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt. V danom prípade sa podľa názoru kasačného

súdu jednoznačne jedná o novotu v kasačnom konaní, preto na túto námietku kasačný súd neprihliadal.
Naviacuvedenékonanieniejeprávoplatneukončené.Vtejtosúvislostijenamiestetieždodať,žeatribúty
daňového podvodu v rámci trestného konania a daňového konania nie sú totožné, ktorá skutočnosť
znamená, že výsledky trestného konania nie je možné automaticky vztiahnuť na daňové konanie,
ktorého predmetom je rozhodovanie o priznaní nároku na odpočítanie DPH.

IV.A K dôkaznému bremenu v daňovom konaní a otázke preukázania vedomej účasti daňového subjektu
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom
56. V súvislosti s námietkami sťažovateľky týkajúcimi sa dôkazného bremena v daňovom konaní
a preukazovania vedomej účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovýmpodvodom dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať
medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie
DPH, (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím práva na odpočítanie

dane z dôvodu daňového podvodu, resp. účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom a (iv) odopretím práva na odpočítanie dane z dôvodu zneužitia práva.
57. Daňovým podvodom na účely daňového konania možno rozumieť zavinené protiprávne konanie
subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním podstatných
skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu daňovej

povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby páchajúcej
daňový podvod (RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky.
Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH nie je len uskutočnenie
daňového podvodu, ale aj účasť na ňom. Právo na odpočítanie dane sa odoprie, nielen ak zdaniteľná
osoba spácha daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej boli
dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, vedela

alebo mala vedieť, že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa zúčastňovala na transakcii, ktorá
je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila. Takáto zdaniteľná osoba sa totiž musí
na účely smernice 2006/112 považovať za subjekt, ktorý sa podieľa na daňovom podvode alebo ho
uľahčuje, bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z ďalšieho predaja tovaru alebo z používania
služieb v rámci zdaniteľných transakcií, ktoré uskutočnila na výstupe (pozri v tomto zmysle uznesenie

zo 14. apríla 2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20, EU:C:2021:266, body 22 a 23, ako aj rozsudok
z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, body 46 a 47, ako aj citovanú judikatúru)
(rozhodnutie SDEÚ vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21 zo dňa 24. novembra 2022, bod 25).
58. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované
na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový

subjekt mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo to vedieť mal/mohol. ...s režimom práva
na odpočítanie dane stanoveným smernicou 2006/112 nie je zlučiteľné odopretie uvedeného práva
zdaniteľnej osobe, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknutá transakcia bola súčasťou podvodu
spáchaného dodávateľom alebo že iná transakcia, ktorá je súčasťou reťazca dodávok pred alebo po
transakcii vykonanej uvedenou zdaniteľnou osobou, bola predmetom podvodu v oblasti DPH. Zavedenie

systému objektívnej zodpovednosti by totiž išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu nárokov
štátnej pokladnice (uznesenie zo 14. apríla 2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20, EU:C:2021:266,
bod 25, a rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 49)“ (rozhodnutie
SDEÚ vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21 zo dňa 24. novembra 2022, bod 26).
59. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH sa aplikuje tzv.

Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku
SDEÚ vo veci Axel Kittel, C-439/04 zo dňa 6. júla 2006. Odborná literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P.:
Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str.
102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného
dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne:

· Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
· Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
· Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
· Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol

a mal vedieť daňový subjekt?
60. Kasačný súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo
účastidaňovéhosubjektunaňom(rozhodnutiaSDEÚvoveciFerimetSL,C-281/20zodňa11.novembra
2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36).

Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží
primárnedaňovýsubjekt,resp.zdaniteľnúosobuuplatňujúcusitotoprávo(voveciKemwaterProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/
zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto
konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia SDEÚ vo veci

Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3.
septembra 2020, body 37, 43). Rovnako platí, že pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre
priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) dobrá viera daňového subjektu v
zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok SDEÚ v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 aC-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva zo
strany daňových orgánov je tomu naopak.
61. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti (bod 40 tohto rozsudku) nesprávne stotožňovala pojem

podvodné konanie s trestným činom daňového podvodu podľa § 277a Trestného zákona. Kasačný
súd už judikoval k tejto námietke, že vyčleňovanie pojmu daňový podvod zo sféry daňového práva a
jeho stotožňovanie výlučne s obdobne označenou skutkovou podstatou (§ 277a Trestného zákona) v
oblasti trestného práva zrejme vychádza z nepochopenia citovanej judikatúry Súdneho dvora, ktorá
jasne rozlišuje medzi zneužitím práva a podvodom na DPH, pričom pojem daňový podvod v danej

súvislosti stabilne používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp.
s nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju
naopak odpočíta a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva
Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam
a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Je treba poznamenať, že nakoľko v týchto prípadoch
nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, terminologicky výstižnejšie by bolo hovoriť o

nedovolenom daňovom úniku. Pokiaľ však daňové orgány i súdy aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho
dvora spolu s preberaním ním používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový
podvod i na účely rozhodovania vo veciach odpočítania DPH. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17. októbra 2017, bod 49). Účasť na daňovom podvode, resp.
daňový podvod ako dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane, v podstatnej časti kreovaný

judikatúrou SDEÚ, je tak pojmom odlišným od daňového podvodu podľa trestného práva Slovenskej
republiky (rovnako rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžfk/16/2019 zo dňa 28. februára
2022, bod 32). Argumentácia sťažovateľky v tomto smere je preto v?prejednávanej veci irelevantná.
62. Sťažovateľka ďalej namietala, že jej bolo zo strany správcu dane, aj žalovaného vytýkané, že
jej konanie sa nevyznačovalo obozretnosťou a potrebnou opatrnosťou, ktorú možno od podnikateľa

očakávať, aby sa vyhol začleneniu do podvodných dodávateľských reťazcov v súvislosti s fungovaním
systému DPH. Sťažovateľka naopak tvrdí, že pri svojej činnosti postupovala s patričnou obozretnosťou.
Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu je
potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať všetky
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré

uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia SDEÚ vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo
dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,
bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať,
je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie SDEÚ vo veci Mahagében Kft,

C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až
tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové
preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré
patria správcovi dane (rozhodnutia SDEÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra
2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci

Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné
dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu
k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode
je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo
mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie SDEÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó

Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).
63. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti sú relevantné najmä dva
aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného
podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z
týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o

konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať
podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom
(mutatis mutandis rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra
2023, body 58 a 59, sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 54).
64. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom

je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,
ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca
(rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 55).65. V zhode so správnym súdom, správcom dane a žalovaným kasačný súd konštatuje, že je udržateľný
záver daňových orgánov, že v obchodnom reťazci, do ktorého bola sťažovateľka zapojená, došlo k
daňovému úniku. Správca dane a žalovaný (bod 9 tohto rozsudku) ako aj správny súd (bod 30 tohto

rozsudku) daňový únik identifikovali na strane subdodávateľa sťažovateľky. Hoci dodávateľ sťažovateľky
spoločnosť Minix Group, s.r.o. formálne priznala daňovú povinnosť, túto si na výstupe ponížila vstupom
spoločnosti DT Plus Slovakia, s.r.o. (jej konateľ p. Tulis bol súčasne aj konateľom spoločnosti TD
Global s.r.o., ktorá na spoločnosť Minix Group, s.r.o. previedla všetky práva a povinnosti v súvislosti
s perforovacím strojom) cez uplatnené odpočítania dane zo 162 faktúr na dodávky tovarov a služieb,

pričom tieto transakcie iní platitelia dane neuviedli vo svojich kontrolných výkazoch. Tým došlo k
situácii, že daň zo vzájomne prepojiteľných obchodov nebola nikdy do štátneho rozpočtu odvedená.
Podľa názoru správcu dane, žalovaného a správneho súdu ide o daňový únik podvodného charakteru,
čo dokladuje charakter predmetnej spoločnosti, nedostupnosť jej účtovníctva a jej prepis v krátkej
dobe po uskutočnení zdaniteľného obchodu so sťažovateľkou najprv na Ladislava Janigu z Českej
republiky (tento prepis bol skutočným Ladislav Janigom rozporovaný ako podvodný) a v súčasnosti na

nekontaktnú osobu z Poľskej republiky. Kasačný súd sa s týmito závermi stotožňuje a konštatuje v zhode
so správnym súdom, že tieto preukázali (i) existenciu daňového úniku a (ii) jeho podvodný charakter.
66. Rovnako musí kasačný súd konštatovať, že vyššie uvedené skutočnosti v zásade nerozporuje
ani sťažovateľka. Namietala však, že správca dane nedefinoval, o akú daňovú výhodu na strane
sťažovateľky ide - vo vzťahu k obchodnej transakcii medzi sťažovateľkou a MiF, s.r.o. došlo k riadnemu

dodaniu perforovacieho stroja, čo bolo riadne vyfakturované a zavedené do daňových evidencií a
kontrolných výkazov DPH oboch daňových subjektov. S takouto námietkou sa kasačný súd nemôže
stotožniť. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na to, že správca dane a žalovaný nepreukázali, aký?
neoprávnený benefit získala z daňového podvodu, kasačný súd konštatuje, že táto skutočnosť (aj v
súlade s judikatúrou SDEÚ) nezohráva pri dokazovaní účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci

poznačenom daňovým podvodom, ako dôvode neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane,
žiadnu rolu. V prípade účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom dochádza k
narušeniu princípu neutrality dane v širšom kontexte, spravidla na iných častiach obchodného reťazca
neodvedením dane (v tomto prípade na strane subdodávateľa sťažovateľky). Pokiaľ daň v určitom
obchodnom reťazci, prepojiteľnom so sťažovateľkou, nie je odvedená (t. j. dôjde k úniku na dani), pričom

sťažovateľka si uplatní odpočítanie dane, dochádza k narušeniu princípu neutrality DPH. Deklarovaná -
formálna neutralita na ďalších parciálnych úsekoch obchodného reťazca je v tomto celkovom kontexte
a s ohľadom na povahu DPH irelevantná (obdobne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
3Sfk/5/2023 zo dňa 28. marca 2024, bod 66). Nie je pritom povinnosťou daňových orgánov preukazovať,
že je to práve sťažovateľka, ktorá získala neoprávnený benefit z daňového podvodu (rozhodnutie

Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. marca 2024, bod 65).
67. Sťažovateľka opakovane v kasačnej sťažnosti namieta, že žalovaný svoj záver o podvodnom konaní
opiera o nezrovnalosti zistené v prostredí dodávateľa Minix Group, s.r.o. Kasačný súd k tomu uvádza, že
toto je prirodzený dôsledok toho, že daňový únik bol identifikovaný práve na strane tohto subdodávateľa
sťažovateľky. Ako bolo už vyššie uvedené, nie je dôležité, na akom mieste v obchodnom reťazci došlo k

podvodnému konaniu, ale že k nemu došlo a či daňový subjekt o tomto podvodnom konaní vedel alebo
vedieť mohol.
68. Z vyššie uvedeného je tiež zrejmé, že právo na odpočítanie dane z obchodu so spoločnosťou
Minix Group, s.r.o. nebolo sťažovateľke nepriznané z dôvodu spáchania daňového podvodu, ale
z dôvodu jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Podstatné tak boli

námietky sťažovateľky, ktoré smerovali proti záveru správcu dane, žalovaného a správneho súdu, že
sťažovateľka vedela alebo mala/mohla vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom.
69. Podľa kasačného súdu bolo sporné medzi sťažovateľkou a žalovaným práve to, či?sťažovateľka
s ohľadom na všetky okolnosti vedela alebo aplikujúc primeranú obozretnosť (t.j. vykonala všetky

opatrenia, ktoré sa od obozretného obchodníka vyžadujú) mohla vedieť o tom, že sa svojím plnením
zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom.
70. Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci sťažovateľke nebola preukázaná a preukazovaná
úmyselná účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, ale správca dane, žalovaný
a správny súd založili svoj úsudok na tom, že sťažovateľka mohla a mala vedieť o svojej účasti na

obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, pretože :
-sťažovateľkasazúčastnilavzájomnýchobchodnýchstretnutí,naktorýchspoločnosťMiF,s.r.o.určovala
ceny, za ktoré perforovací stroj spoločnosť Minix Group, s.r.o. predá sťažovateľke,- dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi dodávateľom Minix Group, s.r.o., sťažovateľkou a
odberateľom MiF, s.r.o. prebehli len formálne prostredníctvom vystavených faktúr, ktorých účelom bolo
navýšenie ceny perforovacieho stroja a tým dosiahnuť refinancovanie časti stroja v neoprávnenej výške,

- zmluvy medzi sťažovateľkou a dodávateľom Minix Group, s.r.o. ako aj medzi sťažovateľkou a
odberateľom MiF, s.r.o. majú rovnakú formu a sú písané rovnakým písmom,
- sťažovateľka kúpila perforovací stroj prostredníctvom dodávateľa Minix Group, s.r.o., ktorý jej bol
vopred odporučený a schválený odberateľom MiF, s.r.o., ktorý však komunikoval priamo so skutočným
dodávateľom a zároveň výrobcom stroja - spoločnosťou UMLENSKI EOOD a od začiatku dojednával

podmienky celej obchodnej transakcie,
- sťažovateľka nevedela o existencii spoločnosti, ktorá dané perforovacie stroje vyrába, pričom o nej
vedela dodávateľská spoločnosť Minix Group, s.r.o, ktorá predtým nemala skúsenosti v oblasti nákupu
a predaja perforovacích strojov,
- sťažovateľka žiadala neštandardne po týždni vrátiť platbu v sume 927.600,00 € od príjemcu Minix
Group, s.r.o., pričom vedela, že perforovací stroj už bol dodaný koncovému odberateľovi - spoločnosti

MiF, s.r.o.
71. Práve s poukazom na dané skutkové okolnosti zistené daňovými orgánmi kasačný súd uzatvára, že
u sťažovateľky bola preukázaná minimálne nevedomá nedbanlivosť (a teda i splnenie vedomostného
testu), že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
72. V predmetnom prípade išlo o obchodnú transakciu bulharského výrobcu stroja s konečným

odberateľom MiF, s.r.o., ktorý bol realizovaný cez ďalších slovenských subdodávateľov (Minix Group,
s.r.o. a sťažovateľku). Kasačný súd má z administratívneho spisu za preukázané, že sťažovateľka bola
dlhoročným partnerom spoločnosti MiF, s.r.o. Pred preskúmavaným obchodom však nikdy neuzatvárali
obchodnú transakciu v takej výške. Rovnako má kasačný súd z administratívneho spisu za preukázané,
že sťažovateľka mala vedomosť o obchodnom reťazci, pričom tento bol dohodnutý a koordinovaný zo

strany konečného odberateľa MiF, s.r.o. Správca dane a žalovaný tiež preukázali priebeh obchodu,
keď obchod s tovarom - perforovacím strojom - bol spojený len s jednou prepravou, ktorá smerovala
od bulharského výrobcu priamo do?skladov konečného odberateľa MiF, s.r.o., a to bez vplyvu ďalších
deklarovaných subdodávateľov - spoločnosti Minix Group, s.r.o. a sťažovateľky. Sťažovateľka až
následne po dodaní stroja tento upravila - doplnila bezpečnostné obvody a upravila elektrorozvody a

mechanické bezpečnostné krytovanie.
73. Vyššie uvedené skutočnosti, v ich vzájomných súvislostiach, považoval kasačný súd za kľúčové
práve z pohľadu preukázania vedomostnej stránky účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom v predmetnej veci. Na strane druhej sťažovateľka nijaký spôsobom
argumentačnenevyvrátilaprijatýúsudoksprávcudane,žalovanéhoasprávnehosúdu,otejtovedomosti.

Konkrétne, nepredložila také tvrdenia, ktoré by vyvrátili správnosť uvedených záverov, na ktorých
postavili svoj úsudok. Kasačnému súdu najmä dostatočne neobjasnila, z akého dôvodu vstúpila do
predmetného obchodného reťazca, keď tento vykazoval už uvedené podozrivé faktory - sťažovateľka
bola treťou osobou (MiF, s.r.o.) požiadaná o účasť na transakciách, pri ktorých táto tretia osoba
špecifikovala všeobecné podmienky obchodnej transakcie (sprostredkovanie účastníkov, špecifikácia

nákupných/predajných cien, spôsoby platby, dopravu tovaru) a išlo o obchod s neznámym dodávateľom
(Minix Group, s.r.o.), doporučeným len dlhoročným odberateľom, pričom išlo navyše o osobu, ktorá
má nedostatok odborných skúseností a znalostí z daného odvetvia. Kasačný súd konštatuje, že
sťažovateľke malo vzniknúť minimálne podozrenie o reálnych dôvodoch takýchto podmienok obchodu
a úlohách subjektov v danom obchodnom vzťahu. A to osobitne v kontexte skutočnosti, že tovar

putoval priamo od bulharského dodávateľa do priestorov konečného odberateľa, ktorý všetko riadil
a zabezpečoval. Tzn., že ten istý tovar (stroj) bol predmetom niekoľkých obchodných vzťahov, ale k
fyzickému pohybu tovaru došlo len medzi prvým a posledným článkom reťazca.
74. Sťažovateľka stále uvádza, že dojednaná suma viac ako 900.000 € bola vierohodná, keďže táto
korešpondovala s reálnou výrobnou cenou. S ohľadom na cenu, za ktorú predala bulharská spoločnosť

perforovací stroj spoločnosti Minix Group, s.r.o. - 69.000 € - však vyznieva takéto tvrdenie zo strany
sťažovateľky, podľa názoru kasačného súdu, podozrivo a nevierohodne. Sťažovateľka sama uviedla, že
sa zúčastnila niektorých, ale nie všetkých, obchodných stretnutí ohľadom dodávky perfovacieho stroja,
kde sa rokovalo o cene (kasačná sťažnosť str. 23). Konateľ sťažovateľky Ing. Slotík sa osobne poznal
z minulosti s konateľom MiF, s.r.o. p. Filípekom. Zo zistených okolností, kedy celú transakciu riadil p.

Filípek a Ing. Slotík sa s ním osobne poznal, bolo, podľa názoru kasačného súdu, prirodzené sa viac
zaujímať o dohadované podmienky celej obchodnej transakcie, a to najmä s ohľadom na vysokú sumu
transakcie a skutočnosť, že v minulosti sťažovateľka nikdy takýto, ani obdobný obchod neuzatvárala.75. Sťažovateľka tiež opakovane uvádzala, že MiF, s.r.o. ako konečný odberateľ a používateľ stroja
musel tento riadne preveriť a preto bola jeho komunikácia priamo s výrobcom odôvodnená. Na strane
druhej, keď má konečný odberateľ kontakt priamo na výrobcu, s ktorým komunikuje a všetko do

podrobností dohaduje, nie je zvyčajné a ani potrebné, aby medzi seba a výrobcu pustil dobrovoľne dve
subdodávateľské spoločnosti, ktoré zákonite navýšia cenu tovaru, ktorú on - ako konečný odberateľ -
zaplatí. To platí aj v posudzovanom prípade, kedy bol tovar čiastočne financovaný z fondov Európskej
únie, keďže táto neuhrádzala plnú sumu.
76. Sťažovateľka tak tvrdí, že jej neboli podozrivé veci, ktoré objektívne podozrivé boli, čo je samo o

sebe podozrivé a sťažovateľka si toho, podľa názoru kasačného súdu, musela byť vedomá.
77. Sťažovateľka síce opakovane uvádza, že zo strany správcu dane, aj žalovaného ide o ničím
nepodložené domnienky, ale sama neuvádza vierohodnú verziu dôvodov, pre ktoré súhlasila s účasťou
v preskúmavanom podozrivom obchodnom reťazci, pričom všetky vyššie uvedené skutočnosti mali
u sťažovateľky nepochybne vyvolať minimálne primeranú obozretnosť a ostražitosť. Kasačný súd
preto v zhode so správnym súdom, žalovaným a správcom dane zastáva názor, že vyššie uvedené

preukázané okolnosti obchodného vzťahu v predmetnej veci sú samé o sebe pochybné a spôsobilé
vyvolať podozrenie u primerane svedomitého obchodníka, že môže participovať na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom.
78. Pokiaľ sťažovateľka uviedla, že si preverila svojho obchodného partnera cez verejne dostupné
registre, kasačný súd podotýka, že takéto preverovanie je len jednou zo zložiek primeranej obozretnosti

a starostlivosti podnikateľa. Podozrenie podnikateľa, že sa môže stať súčasťou podvodného konania v
oblasti DPH, totiž nemusia vyvolať len záznamy vo verejných registroch, ale aj mimoriadne neobvyklé
obchodné podmienky, či okolnosti uskutočňovaného obchodu. Napríklad aj také okolnosti, o aké ide
práve v tejto veci.
79. Napriek už vyššie uvedeným a pomenovaným pochybnostiam o samotnom obchode a?jeho

korektnosti, sťažovateľka neprijala žiadne osobitné opatrenia a nevykazovala bližší záujem o svojho
obchodného partnera a jeho záujmy v rámci obchodného vzťahu a napriek tomu, že sama uvádza,
že predtým takéto obchody nikdy nerobila, spoľahla sa len na informácie a inštrukcie od svojho
odberateľa, s ktorým v minulosti spolupracovala. Kasačný súd dodáva, že nie je jeho úlohou a ani úlohou
žalovaného vymedzovať, aké opatrenia mala sťažovateľka prijať, avšak z toho, čo bolo v daňovom

konaní preukázané, nemožno konštatovať, že by sťažovateľka konala v dobrej viere.
80. Všetky vyššie uvedené skutočnosti zároveň napĺňajú aj štvrtý stupeň tzv. Axel Kittel testu na
preukázanie existencie daňového podvodu, konkrétne due diligence vedomostný test konkrétneho
subjektu. Ten spočíva v posúdení, či táto osoba (sťažovateľka) prijala opatrenia, ktoré od nej je
možné rozumne vyžadovať, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k?jej?účasti na daňovom

podvode, a umožňuje i za predpokladu splnenia objektívneho i?subjektívneho Axel Kittel testu existencie
daňového podvodu osobe uplatňujúcej si právo na?odpočítanie dane (sťažovateľke) preukázať, že
prijala dostatočné opatrenia na to, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom
podvode. Tieto prijaté opatrenia následne vyhodnotí správca dane. Kasačný súd v tejto súvislosti opäť
poukazuje na vyššie uvedené skutkové zistenia, z ktorých je zrejmé, že sťažovateľka takéto relevantné

opatrenia na zabránenie svojej účasti na daňovom podvode neprijala.
81. Zhrňujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že obchodný vzťah sťažovateľky so?
spoločnosťou Minix Group, s.r.o. bol sám o sebe pochybný a podozrivý. Kasačný súd nespochybňuje
právo sťažovateľky napriek týmto pochybnostiam uzavrieť obchodný vzťah. Ak však podnikateľský
subjekt, aj za takto pochybných podmienok a?bez?ďalších relevantných opatrení, uskutoční obchodnú

transakciu, preberá na seba riziko, že?jeho plnenie môže byť spojené s daňovým podvodom a z tohto
dôvodu mu nemusí byť uznané právo na odpočítanie dane z uskutočneného obchodu.
82. Kasačný súd s ohľadom na vyššie uvedené uzatvára, že správcovi dane a žalovanému sa podarilo
preukázať, že sťažovateľka prehliadla pochybnosti týkajúce sa uskutočňovaného obchodného vzťahu,
neprijala dostatočné preventívne opatrenia a tým sa vystavila riziku, že?sa?stane súčasťou obchodného

reťazca poznačeného daňovým podvodom. Inými slovami, nepostupovala primerane obozretne, pričom
s ohľadom na všetky už uvedené skutočnosti bolo preukázané, že objektívne mohla vedieť, že sa svojím
plnením zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom.
83.Preúplnosťkasačnýsúdkonštatuje,ženepovažovalzapotrebnéiniciovaťprejudiciálnekonanie(bod
42 tohto rozsudku), keďže v preskúmavanom konaní neboli nedostatky v prostredí dodávateľa dôvodom

na neuznanie odpočtu DPH. Sťažovateľke nebol uznaný odpočet DPH pre jej účasť v obchodnom
reťazci, ktorý bol poznačený podvodom a sťažovateľka o tejto skutočnosti mohla vedieť, ktorá situácia
už bola vyriešená práve rozhodnutím SDEÚ vo veci Axel Kittel, C-439/04.
V. Záver84. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený a
vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako

nedôvodnú zamietol.
85. O nároku na náhradu trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov
konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Kasačný súd tak rozhodol z dôvodu, že sťažovateľka
úspech v kasačnom konaní nemala a kasačný súd súčasne nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by
žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania.

86. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení
s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.