Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Martin Holič

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/118/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119233080
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6119233080.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu CarSys s.r.o., Bratislava, Na Krčoch č. 16, IČO:
47 188 880, zastúpeného advokátom JUDr. Emilom Molnárom, Záhradnícka ul. č. 9, Bratislava, proti
žalovanému O. F., narodenému XX. I.L. XXXX, X., Š.P. A.. Č.. XXX, zastúpenému spoločnosťou TAX
LAW, s.r.o., Malacky, Břeclavská ul. č. 3, IČO: 53 160 657, o zaplatenie 1.291,25 eura s príslušenstvom,
vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 7C/84/2019, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2022 sp. zn. 10Co/64/2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2022 sp. zn. 10Co/64/2022 z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 7C/84/2019-221 z 10. februára
2022 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.291,25 eura spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 686,06 eura od 26. 07. 2017 do zaplatenia, zo sumy 147,17 eura od 01.
08. 2017 do zaplatenia, zo sumy 153,79 eura od 22. 09. 2017 do zaplatenia, zo sumy 304,26 eura od
28. 10. 2017 do zaplatenia, sumu 40 eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
1.1. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 5 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 2 C.

s. p., § 54c ods. 1, 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 303 Obchodného zákonníka
a vecne tým, že nakoľko žalovaný nepoprel, že pôvodný predávajúci spoločnosť Inter Cars Slovenská
republika vystavila voči kupujúcemu Stuckdekor Weber s.r.o. štyri faktúry za odobratý tovar a zároveň
nepoprel, že mu na základe uvedených faktúr takýto tovar nebol dodaný ani nepreukázal, že by
boli uvedené faktúry uhradené a zo zmluvy o postúpení mal preukázané, že pohľadávka pôvodného
predávajúceho spoločnosti Inter Cars Slovenská republika s.r.o bola postúpená na žalobcu, uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom. K námietke rozhodcovskej právomoci,
ktorú žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vzniesol na prvom pojednávaní vo veci uviedol, že
bola vznesená včas, teda pri prvom úkone, ktorý žalovanému patril a tým bola účasť na pojednávaní
dňa 09. 11. 2021, nakoľko nemožno brať ako prvý úkon vo veci to, že žalovaný podával odvolanie voči
rozsudku pre zmeškanie, nakoľko išlo o riešenie vydaného rozsudku pre zmeškanie, nie vyjadrovanie
sa k meritu veci s tým, že aj keď doložka právomoci rozhodcovského súdu medzi stranami existuje,

v dôsledku zmeny právnej úpravy má právomoc konať, keď iná rozhodcovská doložka nebola medzi
stranami dojednaná, teda neexistuje rozhodcovský súd, ktorý by prejednal spor medzi sporovými
stranami, a preto nemôže odoprieť prejednať vec medzi sporovými stranami, inak by išlo o porušenie
zásady denegatio iustitiae, teda k odopretiu spravodlivosti, čo v žiadnom prípade nie je možné pripustiť.
Poukázal
na to, že z čl. III Ubezpečenia pre predávajúceho v spojení s čl. VIII VOP vyplýva, že strany zmluvy o

obchodnej spolupráci MA-OS-01-2016 (spoločnosť Inter Cars Slovenská republika s.r.o. a Stuckdekor
Weber s.r.o.) si dohodli na riešenie sporov stály rozhodcovský súd, zriadený záujmovým združenímprávnických osôb Komora Rozhodcov z.z.p.o., keď táto rozhodcovská doložka bola dohodnutá dňa
07. 06. 2016, avšak k 01. 01. 2017 došlo k novele zákona č. 244/2002 Z. z. zákonom č. 125/2016
Z. z., v dôsledku ktorej nemôže uvedený dohodnutý rozhodcovský súd uskutočňovať rozhodcovské

konania, keďže zriaďovateľ tohto súdu, Komora rozhodcov z.z.p.o. nespĺňa podmienky podľa zákona
č. 244/2002 Z. z. účinného ku dňu 01. 01. 2017 a nakoľko sa do 31. 12. 2016 rozhodcovské konanie
medzi stranami zmluvy (spoločnosťou Inter Cars Slovenská republika s.r.o. a Stuckdekor Weber s.r.o.)
nezačalo (§ 54c ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z.), strany nie sú touto rozhodcovskou zmluvou viazané.
Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi spoločnosťou Inter Cars Slovenská republika

ako predávajúcim a spoločnosťou Stuckdekor Weber s.r.o. ako kupujúcim bola uzatvorená zmluva
o obchodnej spolupráci MA-OS-01-2016 dňa 07. 06. 2016, keď v čase uzavretia tejto zmluvy bol
jediným konateľom a spoločníkom Richard Weber, ktorý zmluvu podpisoval s tým, že z Ubezpečenia pre
predávajúceho mal preukázané, že žalovaný ako konateľ u kupujúceho (spoločnosti Stuckdekor Weber
s.r.o.) vyhlásil, že ak kupujúci nesplní voči predávajúcemu akýkoľvek záväzok vyplývajúci zo Zmluvy
alebo VOP, zodpovedná osoba ako fyzická osoba sa ho zaväzuje v celom rozsahu uspokojiť. Poukázal

na čl. I. Ubezpečenia, v ktorom je špecifikovaný hlavný záväzok (zmluva o obchodnej spolupráci), a
sú z neho zrejmé práva a povinnosti zmluvných strán (záväzok predávajúceho Inter Cars Slovenská
republika s.r.o. dodať kupujúcemu tovar a záväzok kupujúceho Stuckdekor Weber s.r.o.), pričom v
spojení so zmluvou a VOP je jednoznačne určené, kto je dlžník, veriteľ a kto je ručiteľ. Poukázal na
skutočnosť, že v Ubezpečení je jednoznačne uvedená osoba žalovaného aj s funkciou, že je konateľom

u kupujúceho s tým, že v čl. III sa ako „fyzická“ osoba zaväzuje uspokojiť záväzok predávajúceho
pre prípad, že ho nesplní kupujúci (Inter Cars Slovenská republika s.r.o.) a to, že v ubezpečení je
uvedené meno C. Š. (ako osoba konajúca za kupujúceho), nič nemení na povinnosti žalovaného ako
ručiteľa, keďže na Zmluve aj VOP je podpis žalovaného ako jediného konateľa a spoločníka kupujúceho
spoločnosti Inter Cars Slovenská republika s.r.o. a na Ubezpečení jeho podpis ako fyzickej osoby, z

dôvodu ktorého mal preukázané, že na strane žalovaného ako fyzickej osoby vznikol ručiteľský záväzok
a teda povinnosť plniť za kupujúceho zo zmluvy o obchodnej spolupráci MA-OS-01-2016. Priznanie
príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 369 ods. 1, 2, § 369c Obchodného zákonníka, §
1 ods. 2, § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a vecne omeškaním žalovaného s plnením peňažného
dlhu s tým, že žalobcovi priznal úrok z omeškania tak, ako si uplatnil v žalobe. Priznanie sumy 40 eur

ako paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odôvodnil právne ust. § 2 nar. vl.
SR č. 21/2013 Z. z. Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalobcu v konaní, ktorému preto priznal nárok náhradu trov konania
vo výške 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,odvolací súd“) napadnutým uznesením z 31. augusta 2022
sp. zn. 10Co/64/2022 odmietol odvolanie žalovaného. Odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného
v súlade s § 386 písm. b) CSP z dôvodu jeho podania neoprávnenou osobou. Dôvodil, že žalovaný
zastúpený advokátskou kanceláriou TAX LAW, s. r. o., podal odvolanie elektronicky so zaručeným
elektronickýmpodpisom,ktorébolosúduprvejinštanciedoručenéKatarínouDudíkovou,ktoráodvolanie

autorizovala svojim kvalifikovaným elektronickým podpisom, pričom záver, že kvalifikovaný elektronický
podpis, ktorým bolo odvolanie autorizované, patrí Kataríne Dudíkovej (a nie obchodnej spoločnosti
TAX LAW, s. r. o., ktorej žalovaný udelil splnomocnenie na zastupovanie v predmetnom konaní, resp.
JUDr. Ing. Petrovi Slávikovi, PhD., ako jedinému konateľovi tejto spoločnosti s ručením obmedzeným)
jednoznačne vyplýva z finálneho overenia kvalifikovaného elektronického podpisu nachádzajúceho sa

na č. l. 240 až č. l. 241 súdneho spisu. Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného
podania vo veci samej je záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania, t. j. autorizácia podania
vo veci samej uskutočnenej v elektronickej forme nahrádza podpis konajúcej osoby, a teda slúži na
identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie vo veci samej spísala a podpísala, a preto je potrebné
považovať za osobu, ktorá podanie vo veci samej (t. j. vrátane odvolania) spísala a podpísala, tú

osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis (resp. kvalifikovaná elektronická
pečať). Rovnaký záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 15. augusta 2019,
sp. zn. 1Obdo/45/2019. Odvolací súd vzhľadom na uvedené považuje za nepochybné, že odvolanie
podané v elektronickej podobe v posudzovanej veci nebolo spísané a podpísané osobou advokáta, resp.
obchodnej spoločnosti, ktorej bolo žalovaným udelené splnomocnenie na zastupovanie v tejto právnej

veci, pričom uvedená konštatácia platí aj v prípade, že súčasťou odvolania podaného v elektronickej
forme, je aj jeho naskenovaný text vyhotovený v písomnej forme, a to aj vtedy, ak by takýto sken
obsahoval aj vlastnoručný podpis advokáta, čo v posudzovanej veci ani neobsahuje.3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej len „dovolateľ“) dovolanie,
ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) CSP, domáhajúc sa zrušenia uznesenia
odvolacieho súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Od začiatku konania, resp. od prvého

úkonu žalovaného bolo do spisu doložené splnomocnenie na advokátsku kanceláriu TAX LAW, s.r.o.
v Malackách, v mene ktorej koná jediný konateľ a spoločník JUDr. Ing. Peter Slávik, PhD., a toto
splnomocnenie nebolo ani odvolané zo strany AK ani vypovedané zo strany žalovaného. Konateľ AK,
ako majiteľ elektronickej schránky udelil oprávnenie na disponovanie s elektronickou schránkou JUDr.
Kataríne Dudíkovej, pričom určil rozsah oprávnení v podobe uskutočňovania podaní s elektronickým

podpisom JUDr. Kataríny Dudíkovej. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o
e-Governmente), udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a zmena v
oprávneniach na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je právny úkon majiteľa elektronickej
schránky, ktorým identifikuje osobu oprávnenú na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a
určí rozsah jej oprávnení na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou. Podľa § 16 ods. 2 zákona

č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o advokácii"), pri jednotlivých
úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. Z
citovaných ustanovení vyplýva, že tak, ako poverenie AK na spísanie odvolania osobou s právnickým
vzdelaním druhého stupňa podľa zákona o advokácii, tak aj jeho podanie cez ezaloby a podpísanie

elektronickým podpisom JUDr. Katarínou Dudíkovou podľa zákona o e-Govermente, bolo vykonané v
medziach zákona. Skutočnosť, že právny zástupca žalovaného využil možnosť, ktorú mu umožňuje
zákon o advokácii a zároveň zákon o e-Governmente a poveril (splnomocnil) JUDr. Katarínu Dudíkovú
ako svojho zamestnanca, bez ohľadu na to či zamestnanec bol v čase podania odvolania na pozícii
advokátskeho koncipienta alebo nie, nemôže byť žalovanému na ujmu v podobe odmietnutia odvolania,

najmä ak toto bolo podané riadne, včas a rovnako aj osobou na to oprávnenou. Podľa § 373 osd. 1
CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce
náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Dovolateľ zároveň napáda
postup prvostupňového súdu, ktorý v prípade pochybností žalovaného nevyzval na odstránenie vád
podania v zmysle ustanovenia § 373 CSP, keďže nejasnosť vzťahu medzi osobou splnomocnenou a

osobou, ktorá odvolanie podala, bola vadou odstrániteľnou. Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu
môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude
vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. V čase podania odvolanie bola JUDr. Katarína Dudíková
zapísaná v zozname advokátskych koncipientov zverejneného na www.sak.sk, prvostupňovému súdu
nič nebránilo v rámci dokazovania splnenia procesných podmienok odvolacieho konania do tohto

zoznamu nahliadnuť, čím by sa vysvetlil vzťah medzi splnomocnenou advokátskou kanceláriou a JUDr.
Katarínou Dudíkovou. Nakoľko, prvostupňový súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení nekonal,
znemožnil tým navrhovateľovi, aby odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní inak, ako formou odmietnutia
z dôvodu podania neoprávnenou osobou, čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
f) CSP.

4. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného písomne vyjadril, navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť, v
konaní bolo preukázané, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, išlo pritom o neodstrániteľnú
vadu podania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej
neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)
po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené
podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je nielen

prípustné, ale aj dôvodné.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421

CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie
je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne
napadnúť dovolaním.8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne

konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonalza ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

10. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu
do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci
procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v
dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny

proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).

12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na
spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré
sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie

ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonapredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistrán
v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava
priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom
- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý

proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).

14. Podstata dovolacej argumentácie vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420
písm. f) CSP spočívala v namietaní nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu spojeného s
posúdením splnenia obligatórnych náležitosti odvolania, jeho podpisu oprávnenou osobou. Odvolací

súd odmietol podané odvolanie žalovaného z dôvodu podaného neoprávnenou osobou, podpísaného
fyzickou osobou odlišnou od zvoleného právneho zástupcu. Z argumentácie žalovaného však vyplýva,
že odvolanie bolo podpísané povereným advokátskym koncipientom v zmysle § 16 ods. 2 zákona o
advokácii, pričom odvolací súd žiadnym spôsobom nereflektoval na podpis advokátskeho koncipienta,
ktorým bolo odvolanie fyzicky podpísané. Odvolací súd skúmal len elektronický podpis Kataríny

Dudíkovej, na základe čoho dospel k záveru o podaní odvolania neoprávnenou osobou, ktoré následne
odmietol v zmysle § 386 písm. b) CSP.

15. Podľa 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

16. Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.

17. Podľa § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

18. Podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente, orgán verejnej moci vykoná pri
výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu
kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo
kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku,
a to spôsobom podľa odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu

elektronického podania, ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný
spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis:
1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím
na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby,
ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa osobitného

predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť
obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie
autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak
to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis
nezakazuje.

19. Podľa § 13 ods. 4 písm. g) bod 2 zákona o e-Governmente na účely prístupu do elektronickej
schránky sa používajú identifikátor osoby v spojení s autentifikátorom, ktorý bol pridelený alebo
vydaný majiteľovi elektronickej schránky alebo osobe oprávnenej na prístup a disponovanie s
elektronickou schránkou. Správca modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby mala osoba

oprávnená na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou po úspešnej autentifikácii dostupné
všetky elektronické schránky, ku ktorým má takéto oprávnenie; je okrem osôb podľa písmen a) až e), ak
ide o elektronickú schránku osobou oprávnenou na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou
právnickej osoby, osoba poverená štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo členom štatutárneho
orgánu právnickej osoby, ktorej bola elektronická schránka zriadená, a to v rozsahu ním určenom.

20. Z citovaného ustanovenia § 125 ods. 2 CSP vyplýva, že pri elektronických podaniach vo veci samej
je potrebné overiť autentickosť podania, lebo len také podanie môže mať procesné následky. Preto
len podanie v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona
o e-Governmente a to zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

Zmyslom a účelom autorizácie elektronického podania vo veci samej je záruka identifikácie strany sporu
a autenticity podania.

21. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že odvolanie žalovaného podal jeho právny zástupca
- advokátska kancelária TAX LAW s.r.o., v mene ktorej koná jediný konateľ a spoločník JUDr. Ing.

Peter Slávik, PhD., s elektronickým podpisom Kataríny Dudíkovej. Pokiaľ odvolací súd pri posudzovaní
splnenia autorizácie elektronického podpisu odvolania vychádzal z autorizácie podania inou fyzickou
osobou, bez toho, aby skúmal, či oprávnenie na elektronický podpis nevyplýva z postavenia advokátskej
koncipientky, resp. bez toho, aby v prípade pochybností vyzval na odstránenie prípadných vád odvolania
(podpisu oprávnenej osoby), je potrebné takýto postup považovať za neprimerane prísny a príliš

formalistický a záver o tom, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou minimálne za predčasný.

22. Ústavný súd v náleze sp. z. III. ÚS 404/2023-37 zo 7. novembra 2023 uviedol, že všeobecné súdy
musia v prípade posudzovania splnenia určitých formálnych podmienok vždy zohľadniť, či procesná
strana naplnila účel, ktorý sleduje konkrétna procesná norma. Bezpodmienečné trvanie na splnení

určitých podmienok bez zohľadnenia toho, či bol naplnený účel danej normy, môže viesť k odopretiu
práva na prístup k súdu (III. ÚS 269/2022). Obmedzenia a ich výklad však nemôžu neprimeraným
spôsobom obmedziť jednotlivca v prístupe k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by právo na
prístup k súdu bolo vo svojej podstate spochybnené.23. Právnym základom úkonov právnej zástupkyne dovolateľa bolo ustanovenie § 13 ods. 4 písm. g)
bod 2 zákona o e-Governmente, ktoré umožňuje majiteľovi elektronickej schránky udeliť splnomocnenie

(dať sa zastupovať) pri prístupe a disponovaní s elektronickou schránkou. Tieto pojmy zákon o e-
Governmente bližšie nedefinuje, preto ich obsah treba ustáliť výkladom. Pojem prístup do elektronickej
schránky možno vyložiť len tak, že oprávnená osoba môže vstúpiť do elektronickej schránky inej osoby
a môže vidieť jej obsah. Široký pojem disponovanie možno vyložiť s ohľadom na to, aké dispozičné
úkony v elektronickej schránke môže robiť jej majiteľ a aké úkony takto splnomocnenej osobe systém

umožní vykonať. Nebyť plnomocenstva udeleného štatutárnou zástupkyňou právnickej osoby podľa §
13 ods. 4 písm. g) bodu 2 zákona o e-Governmente, poverená fyzická osoba by tieto úkony technicky
ani nemohla vykonať, keďže ústredný portál verejnej správy by jej to neumožnil. Z obsahu udeleného
plnomocenstva vyplýva jej poverenie na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou právnej
zástupkyne žalovaného. Právna úprava zákona o e-Governmente je špeciálnou úpravou vo vzťahu k
Civilnému sporovému poriadku. Zákon o e-Governmente umožňuje udelenie osobitného splnomocnenia

na vstup a disponovanie s elektronickou schránkou. Súčasťou oprávnenia disponovať s elektronickou
schránkou je aj možnosť odosielať a podpisovať správy, odosielať a podpisovať podania, ktoré sú
prílohou týchto správ a tvoria spolu so správou jeden celok (§ 25 ods. 4 zákona o e-Governmente).
Pokiaľ bolo elektronické podanie realizované osobou, ktorá bola splnomocnená oprávnením na prístup
a disponovanie s elektronickou schránkou podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 2 zákona o e-Governmente,

ide o riadne realizované elektronické podanie. Oprávnenie podľa § 13 ods. 4 písm. g) zákona o e-
Governmente je tak splnomocnením na prístup a dispozíciu s elektronickou schránkou, ktoré zahŕňa aj
právo zástupcu na prijímanie, podpisovanie, odosielanie správ, prípadne na iné úkony, ktoré spadajú
do pojmu disponovať s elektronickou schránkou. V opačnom prípade by nemalo oprávnenie podľa § 13
ods. 4 zákona o e-Governmente žiadny praktický význam. V podstate ide o splnomocnenie rovnakého

druhu, ako keď advokát splnomocní svojho koncipienta, či iného administratívneho zamestnanca na
čistoadministratívneúkonyakopreberanieaotváraniepoštovýchzásielok,čiukladanielistinnýchpodaní
advokáta do poštových obálok. Keďže ide o úkony skôr administratívno-technické, ide o prirodzený
organizačný postup advokáta na výkon advokácie v elektronickej dobe (m. m. nález ústavného súdu sp.
zn. III. ÚS 269/2022-30 z 12. januára 2023).

24. Pri posudzovaní splnenia formálnych podmienok a náležitostí konania sa preto treba vyhnúť
prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu, ale aj prehnanej
pružnosti, ktorá by viedla k spochybneniu procesných podmienok stanovených zákonom (Ústavný súd
Českej republiky sp. zn. III. ÚS 2373/21, Európsky súd pre ľudské práva Walchli proti Francúzsku, č.

35787/03, § 29, z 26. júla 2007).

25. Nadväzujúc na uvedené dôvody, dovolací súd konštatuje, že uplatnený dovolací dôvod v zmysle §
420 písm. f) CSP je dôvodný, preto napadnuté rozhodnutie zrušil v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec
vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

26. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu opätovne prejednať a rozhodnúť o podanom
odvolaní žalovaného.

27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.