Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sas/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100292
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, so sídlom: 29. augusta č. 8 - 10
Bratislava, číslo 601 022 6596 0 zo dňa 28.03.2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
so sídlom: 29. augusta číslo 8 - 10 Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2023 a vec v r a c i a
Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
14.12.2023, postupom podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 23.10.2023 z dôvodu,
že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok.

2. Správny orgán prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tak, že dôchodkový vek poistenca
narodeného v roku 1960 je 63 rokov. Dôchodkový vek žalobca dosiahol 22.10.2023. Ku dňu 22.10.2023
žalobca získal 5056 dní obdobia dôchodkového poistenia t.j. 13 rokov a 311 dní obdobia dôchodkového

poistenia. Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave číslo SPSČ OSZ
56569 - 2/2023 – VZ zo 04.04.2023 bol žalobcovi od 01.02.2023 priznaný výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.). Na nárok na výsluhový
dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od 01.10.1984 do 30.09.1985
v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 15.08.1991 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a
doba služobného pomeru od 01.01.2000 do 31.01.2023 v III. pracovnej kategórii. V I. kategórii funkcií

žalobca získal 9 rokov a 141 dní. Nakoľko žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol priznaný, nie je možné dobu základnej vojenskej služby od
01.10.1984 do 30.09.1985 a dobu služobného pomeru od 15.08.1991 do 31.01.2023 hodnotiť na nárok
na starobný dôchodok. Na základe uvedeného k 22.10.2023 žalobca tak nesplnil podmienku potrebnéhopočtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok v rozsahu 15 rokov (získal
len 13 rokov a 311 dní obdobia dôchodkového poistenia), nárok na starobný dôchodok teda žalobcovi
nevznikol a jeho žiadosti bolo potrebné zamietnuť.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, v ktorom namietal, že na nárok na starobný dôchodok mu nebola zhodnotená doba služby
získaná v osobitnom systéme poistenia, čo považuje za diskriminačné. Žiada preto na nárok a sumu
starobného dôchodku zhodnotiť aj dobu služby a starobný dôchodok priznať súlade s článkom 33

Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

4. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 601 022 6596 0 zo dňa 28.03.2024 zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 14.12.2023. Svoje
rozhodnutie žalovaný zdôvodnil tak, že nakoľko žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento bol žalobcovi priznaný nie je možné dobu základnej

vojenskej služby od 01.10.1984 do 30.09.1985 a dobu služobného pomeru od 15.08.1991 do 31.01.2023
hodnotiť na nárok na starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoj aplikačnú prax so
zovšeobecnením názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových
nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a
následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných a starobných a

pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Z.z. pod č. 416/991 Zb. Žalovaný uviedol, že žalobca
nezískal dostatočný počet rokov, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku. Na tento
nárok bolo žalobcovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme.
Sociálna poisťovňa, ústredie pri posúdení žalobcovho nároku na starobný dôchodok zvolila rovnaký
postup ako u ostatných poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo

zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií, preto žalobcovu námietku vo veci diskriminácie
považuje žalovaný za nedôvodnú. K 22.10.2023 žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok v rozsahu 15 rokov (získal 13 rokov
a 311 dní obdobia dôchodkového poistenia ) a teda nárok na starobný dôchodok nevznikol. Na základe
uvedeného bola žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zamietnutá. Nakoľko žalobca získal

obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol od
01.02.2023 priznaný nie je možné dobu služby súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok.

II.
Správna žaloba

5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Napadnuté

rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zistenie skutkového stavu žalovanou bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

6. V žalobných námietkach žalobca predovšetkým namietal, že Sociálna poisťovňa ústredie vychádzala

z nesprávneho právneho posúdenia veci a nezohľadnila ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky
vzťahujúcu sa na predmetné právne vzťahy.

7. Žalobca po citácii zákona o sociálnom poistení a zákona č. 328/2002 Z.z. namietal, že priznanie
výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby nebolo

považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a vylúčenie tohto
obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku
alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorá skutkovo-právna situácia v prípade žalobcu nenastala.
Sociálna poisťovňa ústredie pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zohľadnila len prvú
časť citovaných ustanovení § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a neprihliadala na to,

že žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.8. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako aj s prevažujúcej rozhodovacej činnosti správnych súdov vyplýva, že poberatelia
výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového

poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanou v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128.

9. V poslednej žalobnej námietke žalobca namietal, že žalovaný nezistil riadne a úplne skutkový stav
veci, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie aj postup, ktorý vydaniu jeho rozhodnutiu predchádzal,

postihnutý vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť týmto odvolaním napadnutého konania i rozhodnutia.
Rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nesprávne, poškodzujúce práva a právom chránené záujmy
žalobcu a sú aj v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach, ktorý bol vyhlásený v príslušnej Z.z. pod č. 416/1991 Zb.

10. Na základe uvedeného žalobca navrhuje rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo

dňa 28.03.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 14.12.2023 zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie Sociálnej poisťovne.

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 29.05.2024 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení žalovaný
uviedol, že žalobca požiadal o starobný dôchodok žiadosťou zo dňa 23.10.2023 a starobný dôchodok
žiadal priznať od 22.10.2023. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na

starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Žalobca
dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 63 rokov, teda dňa 22.10.2023. K uvedenému dňu žalobca získal
5056 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 13 rokov a 311 dní, preto bola jeho žiadosť zamietnutá
prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím žalovaného. Z
rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Bratislave č. SPSČ OSZ 56569- 2/2023 – VZ zo

dňa 04.04.2023 vyplýva, že žalobcovi bol od 01.02.2023 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č.
328/2002 Z.z.. Na nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od
01.10.1984 do 30.09.1985 v I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 15.08.1991 do 31.12.1999
v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 01.01.2000 do 31.01.2023 v III. pracovnej kategórii.
V I. kategórii funkcií získal 9 rokov a 141 dní. Na základe uvedeného žalobca získal obdobie výkonu

služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu súlade s § 60
ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a doba výkonu základnej vojenskej služby a doba
výkonu služobného pomeru policajta nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia.

12. Žalovaný k rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v závere uviedol, že právny

názor uvedený v predmetných rozsudkoch dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú
rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo aj právne porovnateľných veciach, ktorá by sa
ustálila po určitú dobu. Žalovaný pri posúdení nároku na starobný dôchodok žalobcu zvolil rovnaký
postup, ako aj u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo
zvýhodnenej pracovnej kategórii, respektíve kategórii funkcií. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne

dôvody žalovaný žiada, aby správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

IV.
Replika

13. V replike doručenej súdu dňa 02.07.2024 žalobca zotrval na svojich žalobných dôvodoch. Ďalej
vo svojom podaní k úvahe žalovaného, že právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nebol doposiaľ zovšeobecnený a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax
súdunajvyššejinštancieuviedol,žeidelenopostupžalovaného,ktorýmsaselektívnesnažíneaplikovať/
ignorovať niektoré judikáty najvyšších súdnych autorít, ktoré nevyhovujú, respektíve boli vydané v jej

neprospech. K vyjadreniu žalovaného, že pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok zvolil
rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo
zvýhodnenej pracovnej kategórii žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia správnych súdov, ktoré tieto
tvrdenia vyvracajú.14. Replika bola žalovanému doručená dňa 18.07.2024, žalovaný na ňu nereagoval.

V.
Konanie na Správnom súde

15. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 19.12.2024, na ktorom rozhodol za

prítomnosti žalobcu a za prítomnosti zástupcu žalovaného. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe,
ako aj na všetkých žalobných dôvodov, ktoré v nej uviedol. Zástupca žalovaného uviedol, že vzhľadom
k tomu, že rozhodnutie je dostatočne odôvodnené po právnej aj po skutkovej stránke a taktiež aj vo
vyjadrenízodňa29.05.2024bolipodrobneuvedenédôvody,prektorénebolovyhovenéžiadostižalobcu,
žalovaný aj naďalej zotrváva na správnosti rozhodnutí a žiada, aby správny súd žalobu zamietol.

VI.
Relevantná právna úprava

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

20. Podľa § 199 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

21. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

22. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“

23. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.“

24. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z .z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon.

25. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

26. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného
hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možnozabezpečiťajosobu,ktorápodosiahnutíustanovenejdobyúčastinatomtosystémedosiahlaustanovený
počet odpracovaných rokov.

27. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

28. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb., (ďalej len „Dohovor“) ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

29. Podľa § 1 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

30. Podľa § 1 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, tento zákon upravuje aj výkon starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

31. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného

zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej
správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej
len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento
zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský

výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

35. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre
príslušný ročník znížený o
a) 6 mesiacov, ak poistenec vychoval jedno dieťa,
b) 12 mesiacov, ak poistenec vychoval dve deti,
c) 18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí.

36. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia
dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej

jedného roka zamestnania.

37. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu.

38. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

VII.
Právny názor správneho súdu

39. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 14.12.2023, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 23.10.2023.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, kde uviedol, že nárok na starobný dôchodok
v osobitnom systéme poistenia mu nebol zhodnotený, čo považoval za diskriminačné. Žalovaný správny
orgán – Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.03.2024 zamietol
odvolaniežalobcuapotvrdilnapadnutérozhodnutieSociálnejpoisťovne,ústredieakoč.XXXXXXXXXX
X zo dňa 14.12.2023.

40. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

41. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí má za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.02.2023. Spornou bola otázka

započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia
pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalobcovi nebola zo strany žalovaného
pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od
01.10.1984 do 30.09.1985 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 15.08.1991 do 31.12.1999
v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 01.01.2000 do 31.01.2023 v III. pracovnej kategórii.

V I. kategórii funkcií žalobca získal 9 rokov a 141 dní. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia
v rozsahu 13 rokov a 311 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

42. Podľa názoru súdu Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného
dôchodku zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o

sociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok
podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z..

43. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012 (R 83/2013), v ktorom sa uvádza: „Zákon o sociálnom poistení
nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia
dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Z pôsobnosti
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci
ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali

službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového
poistenia resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však
nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového
systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme. Ustanovenie § 1 ods. 3zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku
na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného
zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek
hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia,
vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností
potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie

dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky
dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového
dôchodku,invalidnéhodôchodkualebočiastočneinvalidnéhodôchodkupodľa§40až45a§101zákona
č. 328/2002 Z.z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku
poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového
poistenia.“

44. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012
(R83/2013)vyplýva,žepreposúdenievznikunárokužalobcunastarobnýdôchodokpodľa§65zákonao
sociálnom poistení, mala sociálna poisťovňa, ústredie a žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového
poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme

poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku,
ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom
systéme. Následne sa suma starobného dôchodku zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového
poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky. Len

takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho
dôchodkovéhopoistenia(ktorémuvcelostipreúčelypriznaniadávkyvýsluhovéhozabezpečenianebolo
zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu.

45. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že

všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)
pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo
všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli
poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho

nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne
úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje
užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby
(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali

dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,

zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v
ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. A v dôsledku súbežného uplatňovania týchto
systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov

osobitného systému, lebo Sociálna poisťovňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich
hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ takýto postup,
pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku

všetkydobypoistenia.Svedčíotomajznenie§274zákonaosociálnompoistení,upravujúcezachovanie
nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna
úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a
vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľazákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa
ustanovení Zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený

výlučne len za podmienok, uvedených v Zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú
stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

46. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období

poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom
poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku
poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie
postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby
poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok

horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových
dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli
poistenínaSlovenskupozohľadnenídôbpoisteniavinýchsystémoch.PostupomSociálnejpoisťovnesa
napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom

systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a
tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výšku dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť
je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako
keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku
zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní

o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov
osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky
doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných
zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od

teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná
dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude
poškodzovať Sociálnu poisťovňu.

47. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 ani z

ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru
mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a
II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho
dôchodkového veku. Keďže žalobca dovŕšil dôchodkový vek 63 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom

systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, Sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom rozsahu
hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať článku 33 ods.
2 Dohovoru.

48. Súd poukazuje aj na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn.

7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017, kde sa uvádza, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona
č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne
invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z

49. Na záver k argumentácií žalovaného o neodôvodnenosti poukazovať na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, pretože v nich uvedený právny názor nebol zovšeobecnený a teda podľa
žalovaného sa nejedná o ustálenú rozhodovaciu prax, správny súd podotýka, že za ustálenú súdnu
prax najvyšších súdnych autorít je možné považovať aj vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opakujúci sa nepublikovaný právny názor alebo dokonca aj
v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, ak neskôr vydané rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, tieto názory uvedené v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory
akceptovali a z hľadiska vecného na nich nadviazali.50. Vzhľadom k tomu, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu, žalovaný
vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t.j. vylúčil obdobie

dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa
zákona č. 328/2002 Z. z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, toto jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto, keďže rozhodnutie žalovaného trpí vadou
nezákonnosti, správny súd podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zrušil
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

51. V ďalšom konaní žalovaný v súlade s § 191 ods. 6 SSP opätovne posúdi žiadosť žalobcu na
priznanie mu nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadní
celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože
zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol
priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali „pre nárok“ na starobný dôchodok

hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

52. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

53. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo
na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

54. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).