Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200313
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:6021200313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: RV GAS, s.r.o., so sídlom Rusovská
cesta 56, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 024 934, právne zastúpený: JUDr. Karol
Spišák, so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Daňový úrad
Banská Bystrica, pobočka Lučenec, so sídlom Novohradská 3035/9, 984 01 Lučenec, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100741179/2021, č. 100742426/2021, č. 100743031/2021, č.
100744300/2021, č. 100742646/2021 a č. 100743519/2021, všetky zo dňa 4. mája 2021, v konaní o

kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/32/2021-68
zo dňa 17. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej aj „správca dane“) vyrubil žalobcovi rozdiel
dane na DPH, a to: (1) rozhodnutím č. 100292265/2021 zo dňa 22.02.2021 za zdaňovacie obdobie

január 2018 v sume 183.954,17 eur, (2) č. 100295559/2021 zo dňa 22.02.2021 za zdaňovacie obdobie
jún 2018 v sume 599.481,03 eur, (3) č. 100292481/2021 zo dňa 22.02.2021 za zdaňovacie obdobie apríl
2018 v sume 741.148,- eur, (4) č. 100293209/2021 zo dňa 22.02.2021 za zdaňovacie obdobie máj 2018
v sume 670.019,26 eur, (5) č. 100293690/2021 zo dňa 22.02.2021 za zdaňovacie obdobie august 2018
v sume 557.639,64 eur a (6) č. 100297159/2021 zo dňa 22.02.2021 za zdaňovacie obdobie september
2018 v sume 500.519,84 eur.
2. Vyššie uvedené rozhodnutia správcu dane (1 až 6) boli žalobcovi doručené dňa 27.02.2021. Voči

všetkým rozhodnutiam správcu dane podal žalobca samostatné odvolania, ktoré boli správcovi dane
doručené dňa 30.03.2021. Keďže lehota na podanie odvolaní vo všetkých uvedených veciach uplynula
dňa 29.03.2021, správca dane zaslal žalobcovi oznámenia o zamietnutí odvolania zo dňa 12.04.2021,
ktoré boli žalobcovi doručené dňa 14.04.2021.
3. Podaním doručeným správcovi dane dňa 27.04.2021 žalobca požiadal o odpustenie zmeškania
lehoty,atovovšetkýchuvedenýchveciach,pričomžiadostizhodneodôvodniltým,žeodvolanienemohol
podať v zákonnej lehote, resp. zabezpečiť v skoršej lehote. Argumentoval najmä tým, že účtovníčka

žalobcu, pani U., ktorá ako jediná mala prístupové údaje pre odosielanie elektronických podaní cez
portál Finančnej správy, v rozhodnom čase náhle a neočakávane nastúpila do karantény (účtovníčka
žalobcu bola v karanténe od 27.03.2021 do 09.04.2021, pozn. kasačného súdu). Žalobca tiež uviedol,
že v uvedenom čase mal vymenovaného nového konateľa, ktorý bol do obchodného registra zapísanýaž dňa 31.03.2021 a vzhľadom na podmienky registrácie používateľa služieb portálu verejnej správy
nebolo možné zaslanie odvolania iným subjektom ako účtovníčkou.
4. Správca dane rozhodnutiami (1) č. 100741179/2021, (2) č. 100743031/2021, (3) č. 100744300/2021,

(4)č.100742426/2021,(5)č.100742646/2021a(6)č.100743519/2021,všetkyzodňa04.05.2021(ďalej
spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“), jednotlivým žiadostiam žalobcu nevyhovel, a to podľa § 29 ods.
1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákon
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“), a zmeškanie lehoty na podanie odvolaní
neodpustil.

5. Žalovaný preskúmavané rozhodnutia zhodne odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal existenciu
závažných dôvodov na odpustenie zmeškania lehoty. Dospel k záveru, že žalobca mal už od
23.03.2021 splnomocneného zástupcu, pána V. U., ktorý bol oprávnený prijať opatrenia smerujúce k
podaniu odvolania elektronicky z alternatívneho zdroja v zákonom stanovenej lehote, resp. odvolanie
bolo možné podať ústne do zápisnice u správcu dane tak, ako je uvedené v poučení jednotlivých
rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane na DPH žalobcovi. Správca dane zároveň vyjadril podozrenie, že

splnomocnený zástupca žalobcu na elektronické doručovanie, p. I., ktorá uskutočnila dňa 30.03.2021
a dňa 07.04.2021 elektronické podanie, a teda v období, kedy bola povinná zotrvať v karanténe (od
27.03.2021 do 09.04.2021), opakovane nerešpektovala toto opatrenie vyplývajúce z vyhlášky Úradu
verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia v izolácii
osôb pozitívnych na ochorenie COVID-19 a karanténe osôb, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou

pozitívnou na COVID-19 (ďalej aj „vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR“), čo je priestupkom
na úseku verejného zdravotníctva, za ktorý príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva ukladá
pokutu.
II. Konanie pred správnym súdom
6. Proti preskúmavaným rozhodnutiam žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecné)

správne žaloby na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorými
sa domáhal ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie.
7. Krajský súd uznesením č. k. 74S/32/2021-60 zo dňa 26.05.2022 spojil predmetné veci pôvodne
vedené pod sp. zn. 74S/32/2021, 74S/33/2021, 73S/31/2021, 73S/32/2021, 74S/34/2021 a 74S/35/2021
na spoločné konanie s tým, že v ďalšom konaní budú prejednané spoločne pod sp. zn. 74S/32/2021.

8. Krajský súd následne rozsudkom č. k. 74S/32/2021-68 zo dňa 17.08.2022 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“) zrušil preskúmavané rozhodnutia, ktorými správca dane nevyhovel žiadostiam žalobcu o
odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolaní, a to podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) a vec vrátil správcovi dane
- žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi dôvodne

vynaložené trovy konania v plnom rozsahu. V ďalšom konaní správcovi dane uložil povinnosť opätovne
posúdiť žiadosť žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty, súc viazaný právnym názorom uvedeným v
napadnutom rozsudku, a to, že obmedzenie práva podať písomné odvolanie z dôvodu znemožnenia
splnenia povinností doručiť ho správcovi dane elektronicky za skutkových okolností ako v týchto veciach,
t. j. že sa tak stalo 3 dni (z toho 1 pracovný) pred uplynutím lehoty na podanie odvolania, je objektívnou

skutočnosťou, ktorú je potrebné vyhodnotiť ako závažný dôvod, pre ktorý bola lehota na podanie
odvolaní zmeškaná.
9. Krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Citujúc ustanovenia § 13 ods. 1 a 2, a § 14 ods. 1 Daňového poriadku
uzavrel, že písomné podania má žalobca povinnosť doručovať elektronickými prostriedkami, pričom

tomutoobjektívnebránilaprekážka-karanténaosobyoprávnenejpodpisovaťtakétopodaniazažalobcu,
a doručovať ich prostredníctvom elektronickej podateľne. Poukazujúc na zásadu rovnakých práv a
povinností daňových subjektov pri správe daní, krajský súd podotkol, že táto zásada bráni tomu, aby
bolo možné neprihliadnuť na existenciu závažného dôvodu brániaceho žalobcovi podať odvolanie
elektronicky s odôvodnením, že daňovník mohol podať odvolanie aj ústne do zápisnice.

10. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd zdôraznil, že písomné podania v zmysle § 14 ods.
1 písm. a) Daňového poriadku má žalobca povinnosť doručovať elektronickými prostriedkami podľa § 13
ods. 5 Daňového poriadku - teda prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 30 ods. 2 Daňového
poriadku, pričom podania musia byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom osoby, ktorá
ho podáva, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne Ústredného portálu verejnej správy (ďalej aj

„ÚPVS“) spôsobom podľa osobitného predpisu.
11. Správny súd argumentoval tým, že žalovaný nezistil, že by v rozhodnom čase malo za
žalobcu viac osôb oprávnenie podpisovať elektronicky doručované podania zaručeným elektronickým
podpisom. Hoci žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí poukázal na vyhlášku Úradu verejnéhozdravotníctva SR, podľa ktorej osoby v karanténe boli povinné zdržiavať sa počas karantény iba v
mieste karantény a miesto karantény mohli opustiť iba na nevyhnutný čas spojený s určitými činnosťami,
medzi ktorými dochádzanie na pracovisko do kancelárie nebolo uvedené, žalovaný ale túto skutočnosť

vyhodnotil ako nie závažnú z dôvodu, že žalobca mohol podať odvolanie z alternatívneho zdroja. Takýto
argument bližšie neodôvodnil, a preto v tejto časti je podľa správneho súdu odôvodnenie nezrozumiteľné
prenedostatokdôvodov.Podľasprávnehosúduniejezrejmé,čožalovanýpovažujezaalternatívnyzdroj
za takej skutkovej situácie ako v preskúmavaných veciach, keď nebolo podľa správneho súdu sporné,
že konať v mene žalobcu elektronicky t. j. podpisovať podania v jeho mene zaručeným elektronickým

podpisom ku dňu vzniku prekážky na strane žalobcu, t. j. ku dňu 27.03.2021, mala len jedna osoba a
táto dňa 27.03.2021 nastúpila na karanténu.
12. Hoci žalovaný argumentoval aj tým, že žalobca mal už odo dňa 23.03.2021 splnomocneného
zástupcu V. U., a teda podľa žalovaného mohol tento zástupca podať odvolania z alternatívneho zdroja,
tak k tomuto žalovaný nič bližšie neuviedol a nie je zrejmé, ako si mohol V. U. takýto prístup v danom
časovom období od 27. do 29.03.2021 zabezpečiť. Navyše takáto argumentácia podľa správneho súdu

nič nemení na tom, že oprávnenie podpisovať elektronicky doručované dokumenty na strane žalobcu
mala len osoba, ktorá bola v rozhodnom čase v karanténe. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe
argumentoval v podstate nedostatočnou predvídavosťou a opatrnosťou na strane žalobcu, keď nedal
skôr zapísať konateľa do obchodného registra, keď nevybavil skôr pre svojho zástupcu registráciu
pre autorizáciu elektronických dokumentov a doručovaných elektronicky podľa § 13 ods. 5 Daňového

poriadku, tak takáto argumentácia nemá podľa správneho súdu žiadny právny význam pre posúdenie
rozhodnej otázky, a to či na strane žalobcu nastali objektívne také skutočnosti, ktoré možno posúdiť ako
závažný dôvod pre zmeškanie lehoty.
13. Podľa § 29 ods. 1 Daňového poriadku pre odpustenie zmeškania lehoty správcom dane musia byť
súčasne splnené tri zákonom stanovené podmienky: 1/ existencia dôležitého dôvodu, pre ktorý daňový

subjekt zmeškal lehotu, a preto žiada o odpustenie zmeškanej lehoty; 2/ daňový subjekt podal včas
žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty, t. j. v lehote 30 dní odo dňa odpadnutia dôvodov zmeškania
pôvodnej lehoty a 3/ daňový subjekt vykonal zmeškaný úkon v uvedenej 30 dňovej lehote. Z toho plynie,
že predmetom posudzovania správcu dane pri rozhodovaní o žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty
nie je predchádzajúce správanie daňovníka či jeho predvídavosť a opatrnosť ale len okolnosti viažuce

sa k dôvodu zmeškania lehoty, na základe ktorých správca dane posudzuje, či ide o dôvod závažný.
Zisteným faktom bolo len to, že jediná osoba, ktorá bola oprávnená podpisovať elektronické dokumenty
za žalobcu, a teda tieto elektronicky doručiť žalovanému, musela nastúpiť tri dni pred uplynutím lehoty
na karanténu, a teda objektívne nemala prístup k služobnému počítaču. Žalovaný vec nesprávne právne
posúdil, keď túto skutočnosť nepovažoval za závažný dôvod, ktorý vylúčil žalobcu z možnosti podať

odvolanie elektronicky.
14. K tvrdeniu žalovaného, že závažným dôvodom, pre ktorý možno odpustiť zmeškanie, je len
taký dôvod, ktorý vylúči daňovníka z úkonu, správny súd uviedol, že otázku, či existuje závažný
dôvod, pre ktorý bola lehota zmeškaná, je potrebné vždy posudzovať podľa individuálnych okolností
konkrétneho prípadu. Alternatívou k písomnému podaniu odvolania je podanie odvolania ústne do

zápisnice. Jednotlivé ustanovenia Daňového poriadku je potrebné vykladať v súlade s ustanovením §
3, ktorý upravuje základné zásady správy daní. Medzi tieto zásady patrí aj pravidlo, že všetci daňovníci
majú rovnaké práva a povinnosti. Právo žalobcu podať odvolanie písomne alebo ústne do zápisnice bolo
oklieštené objektívnymi okolnosťami, ktoré znemožnili žalobcovi doručiť podanie spôsobom podľa § 14
ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, ktorý žalobcovi ukladá povinnosť doručovať elektronicky Finančnej

správe a z tohto úkonu bol žalobca vylúčený z dôvodu karantény jedinej osoby oprávnenej v mene
žalobcu podpisovať elektronicky podávané podania.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
15.Protinapadnutémurozsudkukrajskéhosúdupodalžalovaný(ďalejaj„sťažovateľ“)kasačnúsťažnosť
z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe

nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§440ods.1písm.g/SSP).Sťažnostnýmnávrhomsasťažovateľ
domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie.
16. V rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu sťažovateľ namietal:
I. nesprávne právne posúdenie povinnosti doručovať podania výlučne elektronickými prostriedkami;
II. nesprávne právne posúdenie skutkového stavu, že oprávnenie podať odvolanie mala len jedna osoba,

ktorá bola v rozhodnom čase v karanténe;
III. nesprávne právne posúdenie skutočnosti, že karanténa osoby oprávnenej podpisovať takéto podania
za žalobcu, a teda doručovať ich prostredníctvom elektronickej podateľne, je sama o sebe objektívna
prekážka, a to bez možnosti posudzovania ďalších rozhodujúcich skutočností správcom dane.17. K nesprávnemu právnemu posúdeniu povinnosti doručovať podania výlučne elektronickými
prostriedkami sťažovateľ argumentoval tým, že:
- znenie § 14 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, čo sa týka povinnosti doručovania podania

elektronickými prostriedkami, nie je absolútne a samotný Daňový poriadok rieši situáciu, kedy nedôjde
k perfektnému podaniu takejto povinnej osoby. Navyše, toto paragrafové znenie rieši iba osobu, ktorá
je povinná podávať podania elektronicky. Nerieši však samotný spôsob podania. Ten rieši § 13 ods. 5
a nasl. Daňového poriadku (podanie prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy alebo
ÚPVS), a to krajský súd pri svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy;

- žalobca mohol podať odvolanie akýmkoľvek spôsobom v určenej lehote a správca dane by ho
následne vyzval na odstránenie nedostatkov. Po odstránení nedostatkov, ktorými môže byť napr.
podanie neoprávnenou osobou, podanie urobené v listinnej forme atď., bude podanie považované
správcom dane za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania;
- krajský súd sa nevysporiadal s možnosťou podania odvolania v listinnej forme, e-mailom s doplnením
do piatich pracovných dní a ani s možnosťou podania odvolania nielen osobou splnomocnenou na

elektronické doručovanie, ale aj zástupcom, ktorý mohol odvolanie podať prostredníctvom elektronickej
podateľne Finančnej správy cez vlastný elektronický prístup. Správny súd sa taktiež nevysporiadal s
možnosťou podávať podania prostredníctvom ÚPVS spôsobom podľa osobitného predpisu, aj keď ju
ako možnosť uviedol v bode 40. napadnutého rozsudku.
18. K nesprávnemu právnemu posúdeniu možnosti podať odvolanie len jednou osobou - účtovníčkou

žalobcu sťažovateľ uviedol:
- napriek skutočnosti, že konať v mene žalobcu elektronicky so správcom dane t. j. podpisovať podania
v jeho mene zaručeným elektronickým podpisom ku dňu vzniku prekážky na strane žalobcu, t. j. ku
dňu 27.03.2021, mala len jedna osoba, ktorá dňa 27.03.2021 nastúpila na karanténu, táto skutočnosť
nepreukazuje, že táto osoba bola ako jediná objektívne oprávnená podať odvolanie v mene daňového

subjektu;
- splnomocnený zástupca, p. Andráššy, bol oprávnený podať odvolanie už dňom 22.03.2021, keďže
mu bola udelená plná moc od konateľa. Hoci plnomocenstvo bolo správcovi dane doručené až dňa
07.04.2021, neznamená to, že by plnomocenstvo nebolo platne udelené a zástupca nemohol vo veci
konať;

- žalobca k žalobe predložil plnomocenstvo zo dňa 31.08.2020 udelené právnemu zástupcovi, z
ktorého jednoznačne vyplýva oprávnenie zastupovať žalobcu vo všetkých právnych úkonoch, o. i. aj
na podanie odvolania proti rozhodnutiam správcu dane. Predmetné plnomocenstvo nemal žalovaný k
dispozícii v daňovom konaní a ani o jeho existencii nemal vedomosť. Právny zástupca žalobcu túto
skutočnosť správcovi dane neoznámil, napriek trvaniu zastupovania plnomocenstvo nepredložil, a preto

správca dane existenciu ďalšej osoby, ktorá by bola oprávnená na podanie odvolania, nepredpokladal.
Právny zástupca žalobcu o existencii takéhoto plnomocenstva musel vedieť. Sťažovateľ sa o existencii
takéhoto plnomocenstva dozvedel až po podaní žaloby, pričom vo vyjadrení k žalobe na túto skutočnosť
neupozornil, nakoľko mal za to, že krajský súd na túto skutočnosť prihliadne na základe úradnej
povinnosti. Podľa sťažovateľa predmetné plnomocenstvo preukazuje existenciu ďalšej osoby, ktorá bola

oprávnená podať odvolanie v lehote podľa Daňového poriadku. V tomto bode sťažovateľ zdôraznil
povinnosť strán uvádzať pravdivé a úplné tvrdenia. Sťažovateľ mal za to, že existencia prekážky
na strane právneho zástupcu žalobcu nebola. Nič nebránilo právnemu zástupcovi žalobcu podať
odvolanie prostredníctvom svojho prístupu k elektronickej podateľni ÚPVS so svojim podpisom v prílohe
s udeleným plnomocenstvom. Rovnako nič nebránilo podaniu odvolania prostredníctvom elektronickej

podateľne Finančnej správy cez vlastný elektronický prístup právneho zástupcu.
19. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutočnosti, že karanténa osoby oprávnenej
podpisovať podania za žalobcu, a teda doručovať ich prostredníctvom elektronickej podateľne, je
objektívna prekážka bez možnosti posudzovania ďalších rozhodujúcich skutočností správcom dane,
sťažovateľ uviedol:

-posudzovanieďalšíchrozhodujúcichskutočnostípredstavujenapr.čizdravotnýstavosobynedovoľoval
podanie, či mala prístup k služobnému počítaču, či je naozaj jedinou oprávnenou osobou uskutočniť
podanie a či tejto osobe nič nebránilo podať podania;
- ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. O
tom, či sú splnené podmienky, sa rozhoduje na základe preukázaných skutkových zistení. Krajským

súdom vyslovený záväzný právny názor zasahuje do správneho uváženia správcu dane. Je vecou
správcu dane posudzovať okolnosti viažuce sa k dôvodu zmeškania lehoty, na základe ktorých správca
dane posudzuje, či ide o dôvod závažný alebo nie, aj keď krajský súd tvrdí, že odôvodnenie je v časti
nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov;- za jeden z ospravedlniteľných dôvodov sa všeobecne pokladá hospitalizácia v nemocnici (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/8/2014), táto však v danom prípade nenastala. Karanténa je
navyše preukazovaná dodatočne vystaveným potvrdením lekára na žiadosť účtovníčky dňa 22.04.2021.

Účtovníčka žalobcu nebola práceneschopná, o čom svedčí aj to, že vykonala úkon počas trvania
prekážky a nie až po jej odpadnutí, ako to logicky predpokladá § 29 Daňového poriadku. S poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/2/2012 sťažovateľ zdôraznil, že nie každé ochorenie
účastníka konania, resp. právneho zástupcu má bezvýhradne charakter ospravedlniteľného dôvodu.
Predloženie dokladu o práceneschopnosti samo osebe taký dôvod nepredstavuje;

- správca dane je oprávnený posudzovať, či zástupca na doručovanie preukázal takú závažnosť
ochorenia, ktorá by mu znemožňovala vyvinutie akejkoľvek aktivity na obhajobu nárokov daňového
subjektu;
- plnomocenstvo pre p. U. bolo správcovi dane doručené elektronicky prostredníctvom zástupcu -
účtovníčky dňa 07.04.2021 počas karantény, ktorá bola ukončená dňa 09.04.2021. Aj uvedené svedčí
tomu, že len samotná karanténa dôvodom na nepodanie odvolania v lehote nebola.

20. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa zotrval na svojich doterajších tvrdeniach
uvedených v konaní. Plne sa stotožňujúc s právnymi závermi krajského súdu žalobca považoval
napadnutý rozsudok za zákonný, spravodlivý a vecne správny. Navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa
ako nedôvodnú zamietnuť. Sťažovateľom v kasačnej sťažnosti prezentovanú právnu argumentáciu
žalobca označil ako absolútne nezmyselnú, nelogickú, rozporuplnú a nezákonnú. „Radu“ sťažovateľa

podať podanie radšej neoprávneným spôsobom alebo neoprávnenou osobou než o 10 hodín neskôr
no z objektívnych dôvodov vnímal ako absurdnú a tendenčnú. Žalobca mal za to, že zákonodarca
určite nezamýšľal aplikovať ani interpretovať ustanovenia Daňového poriadku o nedostatkoch podania
spôsobom zmieneným sťažovateľom, kedy ide o návod na obchádzanie zákona, čo je v rozpore s
jeho účelom a neprípustné. Sťažovateľ na jednej strane uvádza, že žalobca má povinnosť doručovať

svoje podania správcovi dane elektronicky, na druhej strane krajskému súdu vytýka, že sa nezaoberal
možnosťou podania odvolania v listinnej forme. Takéto pripomienky sú v rozpore so zákonom, nakoľko
žalobca je oprávnený a zároveň aj povinný v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku doručovať
svoje podania len elektronicky.
21. Žalobca vo vyjadrení zdôraznil, že má právo podať odvolanie aj v posledný deň lehoty na jeho

podanie (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/116/2015), pričom toto právo využil.
Predmetné odvolanie pripravovala v jeho mene a na jeho účet účtovníčka, p. I., ktorá využila celú
odvolaciu lehotu, ktorá skončila dňa 29.03.2021. Keď odvolanie pripravila, išlo ho elektronicky podať
sťažovateľovi, avšak následne zistila, že nemá údaje na prihlásenie do portálu finančnej správy a ani
nainštalovaný potrebný softvér na svojom domácom počítači. Predmetné odvolanie už nebolo možné

podať ani poštou, ani ústne do zápisnice, nakoľko dané odvolanie išla podať vo večerných hodinách
posledného dňa danej lehoty. Z časového hľadiska už nebolo možné tieto získať z jej kancelárie
v odvolacej lehote inými osobami. Predmetné údaje jej boli oznámené v najbližší možný termín jej
príbuznými, ktorí navštívili jej kanceláriu, a teda v ranných hodinách dňa nasledujúceho po uplynutí
odvolacej lehoty a následne odvolanie elektronicky podala. Odvolanie nemohol podať pán U., nakoľko

toto ešte nebolo vyhotovené a on ho nemal k dispozícii. Nebolo objektívne ani fakticky možné, aby ho
podal v stanovenej lehote on. Odvolanie nemohol podať ani právny zástupca, lebo rovnako ako p. U.
ho nemal a nemohol mať k dispozícii.
22. Žalobca ďalej argumentoval, že plnomocenstvo je jednostranný, avšak adresný právny úkon. Z
plnomocenstva predloženého k žalobe vôbec nevyplýva, kedy ho právny zástupca žalobcu prijal.

Žalobca plnomocenstvo predložil právnemu zástupcovi neskôr, až keď bolo treba podať žalobu. V čase
podania odvolania žalobca týmto nedisponoval. Voči tretiemu subjektu je plnomocenstvo účinné až
predložením danému subjektu. Právny zástupca žalobcu nebol poverený prípravou odvolania, toto ani
nemal k dispozícii a nemohol ho ani podať. Voči správcovi dane je plnomocenstvo účinné od momentu
jeho doručenia správcovi dane. Plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu právnym zástupcom ani p. U.

neboli správcovi dane doručené, a teda neboli v danom čase voči nemu účinné. Jediná osoba, ktorá
mohla podať odvolanie za žalobcu, bola p. I.. V tomto bode žalobca taktiež podotkol, že sťažovateľ bol
povinný uviesť pripomienky k plnomocenstvu udelenému právnemu zástupcovi už v konaní o správnej
žalobe a kasačný súd by na tieto tvrdenia nemal prihliadať. Záverom vyjadrenia žalobca uviedol, že
karanténa bola v danom čase zákonný dôvod, resp. prekážka v možnosti opustiť svoje obydlie, do ktorej

musela pani I. nastúpiť okamžite, a to bez ohľadu na jej zdravotný stav. Nemala možnosť si so sebou
zaobstarať aj služobný počítač, ktorý v danom čase nemala so sebou, ale v práci.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom23. Prejednávaná vec bola dňa 06.02.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola

jej pridelená spisová značka 1Sfk/15/2023.
24. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.
c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej
lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je

kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie
a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je
nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení
s § 452 ods. 1 SSP.
25. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,

kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
26. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku: „Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.“

27. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku: „Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti
s daňovým subjektom [...]“
28. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku: „Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb
podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.“
29. Podľa § 9 ods. 3 štvrtá veta Daňového poriadku: „V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný

zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu.“
30. Podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku: „Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa
jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Nové
plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. [...]“
31. Podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku: „Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva

prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 a musí byť podpísané kvalifikovaným
elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne
ústredného portálu verejnej správy spôsobom podľa osobitného predpisu. [...]“
32. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku: „Povinnosť doručovať podania elektronickými
prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z

pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou-
podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje
pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d) zástupca neuvedený
v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.“
33. Podľa § 33 ods. 2 Daňového poriadku: „Elektronická podateľňa, ktorú prevádzkuje finančné

riaditeľstvo, je spoločná pre finančnú správu. [...].“
34. Podľa § 29 ods. 1 Daňového poriadku: „Správca dane zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie
lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a
ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

35. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci boli rozhodnutia správcu dane,
ktorýmisprávcadanenevyhovelžiadostiamžalobcuoodpusteniezmeškanialehotynapodanieodvolaní
voči rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane na DPH z dôvodu, že žalobcom deklarovaný dôvod -
nástup účtovníčky žalobcu, ako jedinej oprávnenej doručovať za žalobcu elektronické podania, na
karanténu tri dni (z toho jeden pracovný) pred uplynutím lehoty na podanie odvolaní - nepovažoval za

dostatočne závažný dôvod pre odpustenie zmeškania lehoty. Krajský súd preskúmavané rozhodnutia
zrušil ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotiac uvedený dôvod ako
závažný dôvod pre odpustenie zmeškania lehoty. Zároveň ako nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov
vyhodnotil krajský súd odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí v časti, kde správca dane bez bližšieho
zdôvodnenia argumentoval tým, že žalobca mal možnosť podať odvolania z alternatívneho zdroja.

36. Voči záverom krajského súdu prijatým v napadnutom rozsudku brojil správca dane (sťažovateľ)
sťažnostnou argumentáciou, v ktorej namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil:(i) povinnosť žalobcu ako daňového subjektu doručovať podania výlučne elektronickými prostriedkami
tvrdiac,žežalobcamoholpodaťodvolanieajinýmspôsobom-hociimperfektnýmaleboajneoprávnenou
osobou, no včas,

(ii) skutočnosť, že oprávnenie podať odvolanie mala len jedna osoba, u ktorej nastala prekážka,
namietajúc, že žalobca mohol podať odvolanie aj prostredníctvom iných osôb,
(iii) skutočnosť, že karanténa osoby oprávnenej podpisovať takéto podania za žalobcu a doručovať ich
prostredníctvom elektronickej podateľne je sama osebe objektívna prekážka namietajúc, že správca
dane musí mať možnosť posudzovať aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti.

37. S poukazom na znenie § 29 ods. 1 Daňového poriadku kasačný súd na úvod podotýka, že pre
vyhovenie žiadosti daňového subjektu o odpustenie zmeškania lehoty zákonodarca stanovil splnenie
troch podmienok, a to (1) dodržanie 30-dňovej lehoty od odpadnutia dôvodov zmeškania na podanie
žiadosti, (2) urobenie zmeškaného úkonu v tej istej lehote a (3) existencia závažných dôvodov na strane
daňového subjektu. Splnenie prvej a druhej podmienky nebolo medzi účastníkmi konania sporné. V
súdenej veci bolo sporné splnenie tretej podmienky pre pozitívne rozhodnutie o žiadosti žalobcu o

odpustenie zmeškania lehoty, teda či na strane žalobcu objektívne nastali také skutočnosti, ktoré je
možné posúdiť ako závažný dôvod pre zmeškanie lehoty na podanie odvolaní.
38. Kasačný súd ďalej uvádza, že Daňový poriadok v ustanovení § 13 ods. 5 upravuje
spôsob doručovania podania elektronickými prostriedkami, pričom toto podanie je potrebné doručiť
prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy a podpísať kvalifikovaným elektronickým

podpisom osoby, ktorá ho podáva, alebo doručiť ho prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného
portálu verejnej správy spôsobom podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 14 Daňového poriadku
následne vymedzuje osoby, ktoré sú povinné finančnej správe doručovať podania týmto spôsobom, a to
ako(i)daňovýsubjekt,ktorýjeplatiteľomdanezpridanejhodnoty,(ii)daňovýporadcazadaňovýsubjekt,
ktorého zastupuje pri správe daní, (iii) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní a

(iv) zástupca (ak ním nie je daňový poradca, resp. advokát) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z
pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. Skutočnosť, že žalobca resp. jeho zástupcovia boli
povinní odvolania podať elektronicky spôsobom podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku medzi účastníkmi
konania tiež nebola sporná.
39. Kasačný súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že daňový subjekt má v zmysle ustálenej

judikatúry právo vykonať zákonom predpísaný úkon v ktorýkoľvek deň zákonom stanovenej lehoty,
vrátane dňa posledného. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/116/2015 zo dňa 28.03.2017,
publikovanom pod č. R 8/2018 súd výslovne judikoval, že: „Daňový subjekt má právo vykonať zákonom
predpísaný úkon v ktorýkoľvek deň zákonom stanovenej lehoty, vrátane dňa posledného. Pokiaľ mu je
v dôsledku výkonu právomoci iného štátneho orgánu znemožnené vykonať takýto úkon v posledný deň

zákonnej lehoty a v dôsledku tejto skutočnosti lehotu zmešká a zároveň príslušnému orgánu oznámi
zmeškanie lehoty, preukáže jeho dôvody a bezodkladne vykoná zmeškaný úkon, má právo sa spoľahnúť
na to, že orgán štátu vyhodnotí jeho podania podľa ich skutočného obsahu tak, aby utrpel čo najmenšiu
ujmu na svojich právach.).“
40. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že proti rozhodnutiam správcu dane o

vyrubení rozdielu dane (rozhodnutia 1 až 6, bližšie špecifikované v odseku 1 tohto rozsudku) mohol
žalobca podať odvolania v lehote do dňa 29.03.2021 (t. j. pondelok). Žalobca podal odvolania až dňa
30.03.2021 (t. j. utorok), teda jeden deň po uplynutí lehoty na podanie odvolaní. Následne žalobca
podaniami doručenými správcovi dane dňa 27.04.2021 požiadal o odpustenie zmeškania lehoty v
jednotlivých veciach z dôvodu, že účtovníčka žalobcu, pani U. I., ktorá ako jediná mala prístupové údaje

pre odosielanie elektronických podaní cez portál finančnej správy, bola odo dňa 27.03.2021 do dňa
09.04.2021vkaranténe.Vzáujmeosvedčeniauvedenýchtvrdenížalobcapredložilsprávcovidanespolu
so žiadosťami o odpustenie zmeškania lehoty potvrdenie všeobecného lekára o karanténe účtovníčky
a jej dĺžke.
41. Z administratívnych spisov ďalej vyplýva, že jedinou osobou, u ktorej bolo preukázané, že v

rozhodnom čase bola oprávnená elektronicky podpisovať a doručovať podania v mene žalobcu ako aj
že disponovala potrebným technickým vybavením (softvér, technické komponenty, prístupové údaje)
na takéto podpisovanie a doručovanie, bola pani I., účtovníčka žalobcu. Táto osoba nastúpila podľa
priloženého potvrdenia od lekára dňa 27.03.2021 (t. j. v sobotu) do karantény (v ktorej zotrvala do dňa
09.04.2021) z dôvodu kontaktu s osobou pozitívne testovanou na ochorenie COVID-19 v čase účinnosti

protipandemických opatrení. Do karantény pritom táto osoba nastúpila v čase, kedy na podanie odvolaní
ostal žalobcovi jediný pracovný deň - 29.03.2021 (t. j. pondelok). Zároveň z konania účtovníčky žalobcu
je zrejmé, že napriek povinnosti zotrvať v karanténe vyvinula úsilie podať odvolania elektronicky v čo
najkratšom čase po nastúpení prekážky, a teda vykonala úkon nasledujúci pracovný deň po uplynutílehoty na podanie odvolania - teda 30.03.2021 o 9:29 hod. ráno (t. j. utorok), ešte počas trvania
karantény.
42. Čo sa týka vyhodnotenia povahy karantény ako objektívnej prekážky pre vykonanie úkonu (podanie

odvolania), aj podľa kasačného súdu bol nástup účtovníčky žalobcu do karantény neočakávanou
a náhlou udalosťou, o ktorej žalobca vopred nemusel vedieť, a ktorý, keďže nastal v sobotu,
objektívne mohol zabrániť účtovníčke žalobcu dostať sa k služobnému počítaču, z ktorého mohla
podanie elektronicky odoslať. Kasačný súd nerozporuje to, že správca dane má právo posudzovať, či
zástupca na doručovanie preukázal takú závažnosť ochorenia, ktorá by mu znemožňovala vyvinutie

akejkoľvek aktivity na obhajovanie nárokov daňového subjektu. V danom prípade však išlo o celkom inú
skutkovú situáciu, a to neočakávaný a náhly nástup osoby do karantény z dôvodu kontaktu s osobou
pozitívnetestovanounaochorenieCOVID-19včaseúčinnostiprotipandemickýchopatrení,ktoré(okrem
iného) ukladali zákaz opustiť karanténu na účely návštevy pracoviska a porušenie tohto zákazu bolo
sankcionované príslušnými štátnymi orgánmi. Prekážka teda nespočívala v zdravotnom stave osoby,
ale v obmedzení slobody jej pohybu uloženom vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR.

43. V tejto súvislosti vyhodnotil kasačný súd ako celkom irelevantnú argumentáciu sťažovateľa, ktorý
v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí poukazoval na možné porušenia vyhlášky Úradu verejného
zdravotníctva SR zo strany účtovníčky žalobcu, keď si účtovníčka žalobcu mala zabezpečiť prinesenie
jej pracovného počítača a komponentov k elektronickému podpisovaniu rodinným príslušníkom (podľa
tvrdenia žalobcu pred dvere jej bytu) a následne podania elektronicky doručovala správcovi dane. Táto

argumentácia nemá nijaký vecný súvis s rozhodovaním správcu dane o odpustení zmeškania lehoty,
pričom správcovi dane nepatrí právomoc prejednávať a rozhodovať priestupky na úseku verejného
zdravotníctva. Zabezpečenie si pracovného počítača účtovníčkou žalobcu aj v čase trvania karantény
však podľa kasačného súdu možno naopak hodnotiť z daňovo-procesného hľadiska, ktoré je vo veci
relevantné, ako poskytnutie súčinnosti žalobcu voči správcovi dane, teda konanie súladné so zásadou

zakotvenou v § 3 ods. 8 Daňového poriadku.
44.Sargumentáciousťažovateľa,žepovinnosťdoručovaťpodaniavýlučneelektronickýmiprostriedkami
nie je absolútna a že žalobca mal možnosť podať odvolania aj inými spôsobmi v určenej lehote, a
preto úkon nezmeškal zo závažného dôvodu, sa kasačný súd nemohol stotožniť. Zákon (§ 13 ods. 5 v
spojení s § 14 ods. 1 Daňového poriadku) jednoznačne ustanovoval žalobcovi povinnosť elektronického

doručovania podaní (viď bod 38 odôvodnenia tohto rozsudku). Iné spôsoby urobenia podania nie sú
síce vylúčené, ale nepredstavujú perfektný spôsob urobenia podania a je nutné následne odstraňovať
nedostatky takéhoto podania. Ako nedôvodnú a formalistickú kasačný súd hodnotí argumentáciu
sťažovateľa, že daňový subjekt mohol podať odvolanie inými spôsobmi, či už neoprávnenou osobou
alebo inou formou, než vyslovene ukladá zákon (§ 13 ods. 5 v spojení s § 14 ods. 1 Daňového poriadku).

Ostatné sťažovateľom uvádzané spôsoby podania by totiž boli imperfektnými (buď by boli podané
neoprávnenou osobou alebo iným ako zákonom ustanoveným spôsobom s nutnosťou následného
doplnenia). Kasačný súd nevidí racionálny dôvod, prečo by sa z tohto dôvodu malo žalobcovi odoprieť
právo podať odvolanie oprávnenou osobou a perfektným spôsobom urobeným ihneď nasledujúci
pracovný deň po uplynutí lehoty na podanie odvolaní s následnou žiadosťou o odpustenie zmeškania

lehoty,ktorájepodanávsúlades§29ods.1Daňovéhoporiadku,odôvodnenáapreukázanápotvrdením
lekára. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani znenie poučenia obsiahnutom v odvolaní, podľa
ktorého mohol žalobca podať odvolanie aj ústne do zápisnice, keďže žalobca ako daňový subjekt má
priamo zákonom uloženú povinnosť doručovať podania správcovi dane elektronicky.
45. Kasačný súd sa nestotožnil ani s argumentáciou sťažovateľa, že za žalobcu mohla odvolanie

podať aj iná osoba ako účtovníčka žalobcu, či už splnomocnený zástupca žalobcu p. V. U., konateľ
žalobcu alebo právny zástupca žalobcu. V prvom rade v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje
dostatočné odôvodnenie správcu dane v tomto smere a ak správca dane argumentuje tým, že žalobca
mohol podať odvolanie z alternatívneho zdroja, tak tento argument sťažovateľa je nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok skutkových a právnych dôvodov. Napriek uvedenému sa kasačný súd

vyjadrí k možnostiam podania odvolaní inými osobami než účtovníčkou žalobcu, a to v záujme zvýšenia
právnej istoty po vrátení veci správcovi dane na ďalšie konanie.
46. Podľa názoru sťažovateľa oprávnenie podať odvolanie mala aj iná osoba, a to splnomocnený
zástupca, p. V. U.. Kasačný súd podotýka, že hoci táto osoba bola žalobcom generálne splnomocnená
na konanie za žalobcu odo dňa 23.03.2021, toto splnomocnenie nebolo správcovi dane oznámené,

a teda nebolo voči správcovi dane právne účinné. Kasačný súd považuje v tomto bode za potrebné
poukázať na to, že v zmysle § 9 ods. 3 Daňového poriadku v tej istej veci môže mať daňový subjekt
len jedného zástupcu, a preto by predloženie plnomocenstva pre splnomocneného zástupcu nahradilo
plnomocenstvo pre pôvodného zástupcu (účtovníčku žalobcu). Žalobca voči správcovi dane neprejavilvôľubyťnaúčelyelektronickéhodoručovaniaodvolanízastúpenýp.U.,keďžedanéplnomocenstvomuv
rozhodnomčaseeštenedoručil.Okremtohopokiaľžalovanýargumentujetým,ževmenežalobcumohol
konať p. U., nebolo známe a preukázané ani to, či táto osoba bola aj objektívne schopná a technicky

vybavená doručiť podanie elektronicky v súlade s § 13 ods. 5 v spojení s § 14 ods. 1 Daňového poriadku
počas jedného pracovného dňa - posledného dňa lehoty na podanie odvolaní (k iným spôsobom podania
touto osobou viď bod 44 odôvodnenia tohto rozsudku).
47. Pokiaľ ide o konateľa žalobcu, p. Martina Grica (v rozhodnom čase síce už vymenovaného do funkcie
konateľa ku dňu 23.03.2021, ale v Obchodnom registri SR ešte nezapísaného), kasačný súd podotýka,

že tento síce bol priamo oprávnený konať v mene žalobcu, avšak existujú pochybnosti o tom, či táto
osoba bola aj objektívne schopná a technicky vybavená doručiť podanie elektronicky v súlade s § 13
ods. 5 v spojení s § 14 ods. 1 Daňového poriadku (k iným spôsobom podania touto osobou viď bod 44
odôvodnenia tohto rozsudku). Konateľ žalobcu totiž má podľa výpisu z Obchodného registra SR pobyt
v Českej republike a v rozhodnom čase nemal podľa žalobcu oprávnenie podávať podania elektronicky
a z dôvodu pandémie ani nemohol vycestovať na územie SR.

48. Napokon, pokiaľ ide o právneho zástupcu žalobcu, správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP) a na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav
v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 SSP). Keďže táto skutková okolnosť
správcom dane posudzovaná nebola, netvorí ani predmet rozhodovania kasačného súdu.
49. Kasačný súd teda uvádza, že správca dane len skratkovito poukazoval na možnosti žalobcu

doručiť odvolanie z alternatívneho zdroja avšak bez akéhokoľvek zistenia skutkových okolností (najmä
či správcom dane označované iné osoby boli nielen formálne oprávnené, ale aj skutočne schopné a
technicky vybavené podať odvolania v posledný deň lehoty). Tieto skutkové okolnosti boli pritom do
značnej miery determinované tým, že nastúpenie prekážky na strane účtovníčky žalobcu bolo náhle a
na zabezpečenie podania z alternatívneho zdroja bol žalobcovi k dispozícii veľmi krátky časový úsek (v

rozsahu jedného pracovného dňa). Sám sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza, že ospravedlniteľnosť
dôvodu zmeškania lehoty sa vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu a o tom, či sú splnené
podmienky, sa rozhoduje na základe preukázaných skutkových zistení. V príkrom rozpore s tým je
však jeho záver obsiahnutý v preskúmavaných rozhodnutiach, že žalobca mohol odvolania podať z
alternatívneho zdroja, pretože pre tento záver správca dane nemal zistené takmer nijaké skutkové

okolnosti.
50. Kasačný súd ďalej uvádza, že žalobca v žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty konkretizoval svoje
tvrdenie o existencii objektívnej prekážky znemožňujúcej mu doručenie odvolaní včas (spočívajúcej v
karanténe jedinej osoby oprávnenej za žalobcu elektronicky doručovať) a túto aj náležite preukázal.
Ak mal správca dane pochybnosti o žalobcom deklarovanom tvrdení alebo ak toto tvrdenie považoval

za nedostatočné pre právne posúdenie veci a prijatie rozhodnutia, mohol daňový subjekt vyzvať na
vyjadrenie, resp. na podanie vysvetlenia alebo aj sám vykonať dokazovanie. Takto však správca dane
nepostupoval a konštatoval možnosť žalobcu podať odvolanie z alternatívneho zdroja en bloc, bez
dostatočného skutkového podkladu.
51. Vo vzťahu k možnosti podať odvolanie z alternatívneho zdroja považuje kasačný súd za potrebné

vyjadriť sa aj k prevenčnej povinnosti daňového subjektu, ktorou sťažovateľ argumentoval vo vyjadrení k
žalobe. Tak ako konštatoval krajský súd, na účely posudzovania žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty
v zmysle § 29 Daňového poriadku sú rozhodujúce okolnosti viažuce sa k existencii závažného dôvodu,
pre ktorý daňový subjekt zmeškal lehotu, pričom na správcovi dane leží posúdenie, či žiadateľom
uvádzaný dôvod predstavuje dôvod „závažný“. Kasačný súd k tomu dodáva, že správca dane je

oprávnený skúmať, či existencia závažného dôvodu je v priamej príčinnej súvislosti so zmeškaním
úkonu a v rámci tohto posúdenia je možné skúmať i splnenie si prevenčnej povinnosti daňovým
subjektom a povinnosti poskytovať správcovi dane súčinnosť, teda skúmať, či daňový subjekt mal a
mohol vynaložiť primerané opatrenia, aby úkon nezmeškal (teda nemôže sa spoliehať na existenciu
prekážky bezdôvodne či neprimerane dlho). Pokiaľ by prekážka na strane splnomocneného zástupcu

bolapredvídateľnáčidlhodobá,jepodľanázorukasačnéhosúdumožnéhovoriťopovinnostipodnikateľa
konať obozretne a vykonať úkony na zabezpečenie súčinnosti so správcom dane.
52. V okolnostiach súdenej veci však žalobca mal zabezpečenú osobu na komunikáciu so správcom
dane a poverenú na elektronické doručovanie dokumentov správcovi dane, tak aby si mohol plniť svoje
povinnosti, a to právne i technicky spôsobilú (teda voči správcovi dane konal súčinne a obozretne), u

ktorej prekážka nastúpila náhle a tak, že na realizáciu nápravy mal žalobca jeden pracovný deň, čo
je nutné pri rozhodovaní o odpustení zmeškania lehoty zohľadniť. Samotná dikcia Daňového poriadku
jasne zakotvovala povinnosť žalobcovi doručovať podania elektronicky (§ 13 ods. 5 v spojení s § 14 ods.
1) a umožňovala existenciu len jedného zástupcu daňového subjektu v tej istej veci (§ 9 ods. 3 štvrtáveta). Nestanovovala daňovému subjektu povinnosť zabezpečiť si viacero splnomocnených a zároveň
technicky spôsobilých zástupcov preventívne, teda pre prípad, že u jedného z nich nastúpi prekážka pre
vykonanie úkonu, tak aby ešte v ten istý deň vykonali úkon za neho. Takúto povinnosť nemožno podľa

kasačného súdu odvodiť ani zo všeobecnej povinnosti daňového subjektu poskytovať správcovi dane
súčinnosť a konať s odbornou starostlivosťou. Práve na takéto prípady totiž slúži inštitút odpustenia
zmeškania lehoty. Ak by správca dane vždy a za každých okolností v absolútnej rovine trval na tom,
že daňový subjekt musí mať k dispozícii oprávnený a technicky vybavený alternatívny zdroj pripravený
na doručenie podania ešte v deň nastúpenia prekážky u splnomocneného zástupcu, potom by inštitút

odpustenia zmeškania lehoty stratil svoje opodstatnenie a poprel by sa účel, na ktorý bol do Daňového
poriadku zavedený.
53. Daňový poriadok medzi základnými zásadami správy daní upravuje i zásadu zachovávania práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a zásadu úzkej súčinnosti s daňovým subjektom.
Taktiež je správca dane povinný riadne zistiť skutkový stav v miere dostatočnej pre právne posúdenie
veci a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Podľa názoru kasačného súdu sa sťažovateľ uvedenými

zásadami a povinnosťami v prejednávanej veci dostatočne neriadil, pretože nevenoval náležitú
pozornosť tvrdeniam žalobcu prezentovaným v žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, vybrané právne
otázky nesprávne posúdil (viď najmä bod 44 odôvodnenia tohto rozsukdu), nezistil dostatočne skutkový
stav a preskúmavané rozhodnutia dostatočne neodôvodnil. Preskúmavané rozhodnutia správcu dane
pritom nesporne predstavujú pre žalobcu výrazný zásah do jeho subjektívnych práv vyúsťujúci do

odmietnutia odvolacieho a následne i súdneho prieskumu rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane vo výške
cez 3,2 mil. eur.
54. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd postupoval správne,
keď preskúmavané rozhodnutia správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ v
kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku

na podklade uplatneného kasačného dôvodu (nesprávneho právneho posúdenie veci).
VII. Záver
55. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej
sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Z tohto
dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. V danom

prípadejenevyhnutné,abysťažovateľopätovneposúdilžiadosťžalobcuoodpusteniezmeškanialehoty,
riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, a to pri viazanosti v napadnutom
rozsudku prezentovaným právnym názorom krajského súdu korigovaným názorom kasačného súdu.
56. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s §
167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalovaný) v kasačnom konaní úspech nemal, a preto mu kasačný súd

právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, zatiaľ čo právo na plnú náhradu trov kasačného
konania priznal plne úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným
uznesením.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Samotná dikcia Daňového poriadku jasne zakotvovala povinnosť žalobcovi doručovať podania
elektronicky (§ 13 ods. 5 v spojení s § 14 ods. 1) a umožňovala existenciu len jedného zástupcu
daňového subjektu v tej istej veci (§ 9 ods. 3 štvrtá veta). Nestanovovala daňovému subjektu povinnosť
zabezpečiť si viacero splnomocnených a zároveň technicky spôsobilých zástupcov preventívne, teda

pre prípad, že u jedného z nich nastúpi prekážka pre vykonanie úkonu, tak aby ešte v ten istý deň
vykonali úkon za neho. Takúto povinnosť nemožno podľa kasačného súdu odvodiť ani zo všeobecnej
povinnosti daňového subjektu poskytovať správcovi dane súčinnosť a konať s odbornou starostlivosťou.
Práve na takéto prípady totiž slúži inštitút odpustenia zmeškania lehoty. Ak by správca dane vždy a za
každých okolností v absolútnej rovine trval na tom, že daňový subjekt musí mať k dispozícii oprávnený a

technicky vybavený alternatívny zdroj pripravený na doručenie podania ešte v deň nastúpenia prekážky
u splnomocneného zástupcu, potom by inštitút odpustenia zmeškania lehoty stratil svoje opodstatnenie
a poprel by sa účel, na ktorý bol do Daňového poriadku zavedený

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.