Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. jún 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9T/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013432
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2119013432.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci
obžalovaného: C. G., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom D. XXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave, dňa 07.06.2024, takto

r o z h o d o l :

C. G., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom D. XXX

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 08.02.2018 o 6.23 hod v Trnave po ulici Q. v smere na obec Zeleneč viedol osobné motorové
vozidlo značky W. G. evidenčné číslo: F pričom sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a za hranicou
križovatky s ulicou U. na vyznačenom priechode pre chodcov nedal prednosť chodkyni Q. N. rodenej
E., prechádzajúcej cez priechod pre chodcov z pohľadu vodiča zľava - doprava, následkom čoho

pravou prednou časťou svojho vozidla narazil do chodkyne Q. N., ktorá po náraze spadla na vozovku
na ľavú stranu tela, pričom utrpela zlomeninu vnútorného a vonkajšieho členka vpravo s nutnosťou
operačnej liečby, krvácanie do mozgových obalov (podpavúčnicové) vľavo, pomliaždenie pľúc vľavo,
zlomeninu šiesteho až jedenásteho rebra vľavo, tržnú ranu na obočí vľavo a tržnú ranu na brade, ktoré
zranenia si u poškodenej Q. N. vyžiadali celkovú dobu liečenia a práceneschopnosti do 31.05.2018
a bola obmedzená na obvyklom spôsobe života počas hospitalizácie nutnosťou pripútania na lôžku a

s tým spojené obmedzené možnosti pri vykonávaní nevyhnutných životných a hygienických úkonov,
závažnéobmedzeniemobilityaobmedzenie voblastifyzickejzáťaže,odkázanosť naúplnústarostlivosť
zdravotného personálu, nutnosť osobnej asistencie a počas ambulantnej liečby obmedzenie nadmernej
fyzickej záťaže, závažné obmedzenie mobility, obmedzenie manuálnej a duševnej pracovnej činnosti a
prác v domácnosti, obmedzenie šoférovania a kontaktu so spoločenským prostredím, nutnosť osobnej
asistencie a obmedzené možnosti pri vykonávaní nevyhnutných životných a hygienických úkonov;
obžalovaný C. G. svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e), písm. f) zákona číslo 8/2009

Z.z. o cestnej premávke znení neskorších predpisov,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. h) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladáPodľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný, povinný nahradiť
· poškodenej Q. N., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom: O. XXX, E. I., škodu vo výške 2.509,70 Eur;
· poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava
- mestská časť Petržalka IČO: 35937874, škodu vo výške 3.560,08 Eur;

· poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa, ul. 29 augusta 8-11, Bratislava, škodu vo výške 1.443,70
Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Q. N., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom: O.
XXX, E. I. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený, že môže ku
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj
po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa §
257ods.5aods.8Tr.por.,obžalovanývyhlásil,žejenevinnýzospáchaniaskutkuuvedenýchvobžalobe
prokurátoraOkresnejprokuratúryTrnava.Následnesúdvykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,

svedka - poškodenej, výsluchov svedkov a znalcov, oboznámením znaleckých posudkov, listinných a
vecných dôkazov.
I. Výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní

1. Obžalovaný C. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný. Vypovedal, že cestnú komunikáciu

používa denne na dochádzanie do práce. Pred nehodou do auta nastúpili aj kolegovia Y. Z., ktorý sedel
na mieste spolujazdca, D. L. sedel vzadu na pravej strane. Vzadu za vodičom sedel ešte D. F., ale
viac v strede. Počasie bolo sychravé šmýkalo sa, bola tma. Cestu osvetľovali vozidlá, úsek bol slabo
osvetlený. Priechod pre chodcov splýval s cestou. Išiel rýchlosťou nižšou ako 40 km/h a pred ním nešlo
žiadne vozidlo. Uviedol, že pred priechodom registroval značku označujúcu priechod pre chodcov, ako

aj značku označujúcu cyklistický chodník, tieto ale podľa neho splývajú.

2. Ako prichádzal k miestu nehody v protismere išla kolóna, všetko sa lesklo na vozovke bol sneh. Keď
spozoroval chodkyňu videl, že autá v protismere išli tak, že prvé auto bolo kolesami na priechode a
prednoučasťouužzapriechodomazanímvchádzalonapriechodďalšieauto.Bolatoplynulákolóna.Vo

vzdialenosti asi 6 až 10 metrov pred priechodom pre chodcov, spomedzi vozidiel v protismere, vybehla
poškodená, ktorú v tej chvíli prvýkrát zaregistroval. Predtým ako prvýkrát spozoroval chodkyňu, zrejme
F. zakričal pozor. Chodkyňa bola v tej chvíli v polovici priechodu. Druhú polovicu priechodu prešla tromi
krokmi, išla rýchlo. On ihneď zareagoval a začal brzdiť. Kričali aj kolegovia. Poškodená bola oblečená
celá v tmavom a na hlave mala kapucňu. Počul buchnutie, kontakt vozidla s poškodenou ale nevidel.

Uviedol, že ako utekala, kabelkou buchla o auto, pošmykla sa a spadla na zem. Podľa jeho názoru
nedošlo k nárazu do chodkyne, on počul náraz kabelky do auta. Keď zabrzdil, jeho predné kolesá zostali
stáť na okraji priechodu, na priechod sa kolesá nedostali. Následne volal sanitku aj políciu, kolegovia
postavili poškodenú na nohy. Poškodená jedného z nich požiadala, aby zavolali jej priateľa, ktorého
zavolal L.. Po príchode jej priateľa sa tento preukázal nejakým odznakom a tvrdil, že poškodená robí na

súde. Vozidlo v šoku odstavil nabok na autobusovú zastávku, a to približne po pätnástich minútach od
nehody, smerom k autobusovej zastávke, z dôvodu, aby neblokoval prechod sanitky, keďže bola hustá
premávka a nemohla prejsť.

3. Poškodená Q. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v deň dopravnej nehody chcela na Q.

ulici prejsť cez priechod pre chodcov, pred ktorým zastavila. V čase nehody bolo sychravo, prítmie,
pouličné osvetlenie svietilo. Mala oblečenú bundu, rifle, na hlave mala čiapku, bola bez reflexných
prvkov. Premávka pri príchode k priechodu z ľavej strany bola bežná, kolónu neregistrovala, pri vstupe
na priechod vozidlo z jej ľavej strany zastavilo pred priechodom a dávalo jej prednosť, preto vstúpila na
vozovku na priechode pre chodcov, po ktorom išla bežnou chôdzou. Asi v polovici priechodu sa pozrela

na pravú stranu a v dostatočnej vzdialenosti videla svetlá približujúceho sa vozidla, preto prešla cezďalšiu polovicu priechodu pre chodcov. Nevedela uviesť v akej vzdialenosti sa vozidlo nachádzalo, ale
podľa jej názoru bolo dostatočne ďaleko, preto mohla prejsť. Vozidlo, ktoré do nej narazilo, sledovala po
celý čas ako prechádzala cez priechod. Chôdzou prešla asi tri štvrtiny priechodu.

4. V momente, keď zistila, že auto ju nezaregistrovalo, keďže nespomaľovalo, pobehla, aby nedošlo
k stretu. Približne asi meter až meter a pol pred chodníkom ju auto nabralo na pravú stranu a pocítila
náraz do pravej nohy, bolesť pocítila prvýkrát v pravom členku. Pri náraze spadla na konci priechodu
pre chodcov a nachádzal sa tam už aj obrubník. Následne videla, že pribehli dvaja neznámi muži a

pomohli jej vstať. Obžalovaného na mieste nehody neregistrovala. Motorové vozidlo, ktoré ju zrazil
pokračovalo v ceste, registrovala, že nebrzdilo a že zastavilo až za priechodom, ale nevedela uviesť
presne v akej vzdialenosti. Po nehode za ňou prišiel jej súčasný manžel D. N.. Bola hospitalizovaná asi 5
dní, práceneschopná asi 3 mesiace. Počas práceneschopnosti nemohla stúpať na nohu, pohybovala sa
s barlami, s bežnými životnými úkonmi jej museli pomáhať. Aj v súčasnosti nemôže vykonávať niektoré
športové činnosti, noha stále tŕnie a problémy pretrvávajú.

5. Svedok D. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dcéra obžalovaného je jeho priateľka a s
obžalovaným sú tiež priatelia. Spoločne s obžalovaným pracovali v jednej firme a vo vozidle s ním
cestoval pravidelne. V čase nehody boli vo vozidle štyria. Uviedol, že vozidlo šoféroval obžalovaný, Z.
bol spolujazdec, on sedel za šoférom viac v strede natočený doprava a nahnutý dopredu a L. sedel za

spolujazdcom. Bezprostredne pred nehodou pozoroval situáciu viac menej na pravej strane, mohol tiež
vidieť aj strednú časť vozovky. Počasie bolo sychravé, padal dážď so snehom a bola slabá viditeľnosť,
v protismere bola kolóna. Podľa jeho názoru, obžalovaný prispôsobil jazdu podmienkam, išli pomaly,
rýchlosťou približne 30 km/h.

6. Poškodená utekala cez cestu, od kolóny na druhú stranu, túto zaregistroval ako vybehla spoza
autobusu alebo väčšej skriňovej dodávky, následne registroval zachytenie, respektíve buchnutie pravou
časťou vozidla. Poškodená cez priechod neprechádzala, ona im skočila do cesty, mihnutie registroval
asi 2 až 3 metre od priechodu. Poškodená prechádzala mimo priechodu, nakoľko oni po zrážke zastavili
ešte pred priechodom pre chodcov. Náraz nevidel, len počul buchnutie, ale keďže nebolo intenzívne,

nevedel uviesť či to bolo buchnutie alebo šuchnutie. Vo vozidle prvý poškodenú zaregistroval určite
šofér a reagoval na ňu brzdením. On osobne zakričal až pri strete, túto chodkyňu videl periférne z
ľavej strany následne videl mihnutie a už len stret auta s chodkyňou. Obžalovaný brzdil prudko až do
samého zastavenia. Po nehode spolu s L. vyšli von a poskytli poškodenej, ktorá sedela na chodníku,
prvú pomoc,. Vo chvíli nárazu sa poškodená nachádzala asi pol metra od cyklochodníka. Po nehode

obžalovaný vozidlo presunul do odstavného pruhu pre zastávku autobusu doprava a dopredu s tým, že
vozidlo presunul len z dôvodu, aby neblokoval cestnú premávku. Poškodená ich požiadala, aby zavolali
jej známeho, ktorý čakal v aute. Menovaného zavolal L..

7. Na návrh prokurátora súd oboznámil výpoveď uvedeného svedka z prípravného konania, ktorý

prípravnom konaní vypovedal, že ešte pred priechodom pre chodcov s hranicou križovatky s ulicou
Nevädzou na vyznačenom priechode pre chodcov zaregistroval osobu v čiernej bunde s kapucňou. Videl
ako uteká spoza oproti jazdiaceho vozidla po priechode pre chodcov, po tom ako jej vznikol priestor
medzi vozidlami v protismere. Cítil ako obžalovaný prudšie brzdil, napriek tomu pravou prednou časťou
narazil do poškodenej a s vozidlom pokračoval ďalej. On počul, že niekto po náraze vo vozidle povedal

čo to bolo, svedok zakričal je „to je v riti“ a potom začal obžalovaný hneď brzdiť. Zastavil v blízkosti
autobusovej zástavky, kde cúvol vozidlom na zastávku, aby netvoril kolónu.

8. Svedok k rozporom ohľadom pohybu poškodenej po vozovke, k miestu a okolnostiam kedy začal
obžalovaný brzdiť a kde s vozidlom zastavil aj ohľadom toho, či vozidlo presúval uviedol, že pre odstup

času si už presne nepamätá priebeh udalosti a vzhľadom na čas jeho výpovede v prípravnom konaní,
je jeho prvá výpoveď pravdivá, na hlavnom pojednávaní vypovedal tak, ako si skutok pre odstup času
pamätal.

9. Svedok Y. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je jeho bývalý kolega. V deň nehody

nastúpil do vozidla, padal dážď so snehom. V protismere videl auto za autom. Pred nimi nešlo žiadne
vozidlo na priechode pre chodcov nebol nikto.10. Svedok počas jazdy zaregistroval, že niečo buchlo, čo si svedok vysvetľoval tak, že vedľa jazdného
pruhu je chodník, ktorý je oddelený prekážkou a domnieval sa, že auto vyšlo kolesami na túto prekážku.
O poškodenej si myslel, že ju niekto udrel, preto sa aj domnieval, že nedošlo k dopravnej nehode.

Svedok sedel na strane spolujazdca, za ním sedel F.. Pamätal si, že vozidlo brzdilo, až keď oni zakričali,
pričom prvý moment, na základe ktorého vozidlo zmenilo smer jazdy a odbočilo bol výkrik zozadu. Buď
L. alebo F. zakričali, že sa tam niekto metá a na bielom snehu bolo vidieť postavu v čiernom oblečení.
Obžalovaný brzdil až po tom výkriku, vošiel na autobusový pruh, pričom zostal stáť na zastávke v smere
jazdynajejkonci.Vjazdnompruhunezastavoval,nachodníkprecyklistovsvozidlomnecúval.Následne

všetci vystúpili z vozidla. Osoba sedela na začiatku jazdného pruhu pri vjazde do autobusovej zastávky.
Obžalovaný volal záchranku a F. aj s L. išli k poškodenej. On čakal na sanitku. Po jej príchode odišiel
do práce, kde ho následne vyhľadala polícia a uviedli mu, že auto zachytilo chodkyňu.
11. Svedok po nahliadnutí do nákresu dopravnej situácie uviedol, že vozidlo stálo na konci výjazdu
z autobusovej zastávky, poškodenú registroval na začiatku vjazdu na autobusovú zastávku. Vozidlo
odbočilo do autobusovej zastávky približne v jej strede. Sanitka zostala stáť v samotnom jazdnom

pruhu, pričom jej zadná strana bola na úrovni dopravnej značky vyznačujúce cyklochodník. Pred
sanitkou nebola žiadna prekážka.

12. Na návrh prokurátora súd oboznámil aj výpoveď svedka z prípravného konania, ktorý v prípravnom
konaní vypovedal, že za priechodom počul slabé buchnutie, ktoré by prirovnal k prejdeniu cez odrazové

svetlá na ceste ,následne F. kričal niečo v zmysle „pozrite niekto na pravej strane leží na zemi, niekto sa
tam metá“. Potom začal obžalovaný ihneď brzdiť. Zastal v blízkosti autobusovej zastávky, kde s vozidlom
cúvol. Svedok k rozporom ohľadom toho že s vozidlom po tom, ako zastavil v blízkosti autobusovej
zastávky, začal obžalovaný cúvať uviedol, že vzhľadom na odstup času je možné, že cúvol to už
presne uviesť nevie, ale určite stál tak ako to ukázal na náčrtku. V polovici autobusového pruhu začal

manévrovať a zostal stáť na konci autobusového pruhu, nepamätal si, ale či cúval.

13. Svedok D. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným boli kolegovia do roku 2019,
odvtedy sa nevideli. Ku skutku uviedol, že sedel vo vozidle na zadnom sedadle za šoférom. V tom čase
pršalo, padal sneh a dážď. Vodič zastavil s vozidlom na zastávke asi za priechodom, keďže cesta bola od

snehu uviedol, že to bolo približne 1 až 2 metre. Počas toho, ako bol na mieste nehody s vozidlom nikto
nehýbal, obžalovaný z vozidla vystúpil. Nevedel uviesť akú vzdialenosť prešiel po vystúpení z vozidla k
poškodenej, táto sedela na chodníku na krajnici cesty. Videl, že na chodníku sedela poškodená, ktorej
sa išiel spýta čo sa aj stalo. Táto požiadala, aby išiel zavolať jej priateľa. Následne odišiel do práce.

14. Vzhľadom na to, že sa svedok pre odstup času nevedel vyjadriť k všetkým skutočnostiam, na
návrh prokurátora súd oboznámil aj výpoveď svedka z prípravného konania, ktorý v prípravnom konaní
vypovedal, že v čase nehody sa s vozidlom presúvali rýchlosťou do 40 kilometrov za hodinu, keďže
bolo zlé, sychravé počasie a padal dážď so snehom, bola tma a vozovka bola vlhká. Dopravnú situáciu
nesledoval. Počas jazdy po Q. ulici počul nejaké buchnutie, ako keby do niečoho s vozidlom buchli.

Najskôr si myslel, že prešli cez nejaký výmoľ alebo jamu. Tomašovič vo vozidle povedal, že do niečoho
buchli, že niečo sa stalo a obžalovanému povedal, aby zastavil s vozidlom. Obžalovaný zastavil vozidlo v
blízkosti autobusovej zastávky. Z vozidla všetci vystúpili, obžalovaný zostal pri vozidla a telefonoval. On
s Tomašovičom videli, že nejaká osoba sedela na obrubníku. Mala oblečenú tmavú bundu, bola v šoku
sťažovala sa, že ju bolí noha. Zranená žena požiadala, aby zavolali jej priateľa, ktorý sedel vo vozidle v

blízkosti nehody On tohto muža vyhľadal a tento prišiel k zranenej žene. Po príchode sanitky spoločne s
Z. odišli do práce. K spôsobu jazdy obžalovaným uviedol, že tento išiel predpisovou rýchlosťou, na okná
zadných dverí mal čiernu tmavú fóliu. Pred priechodom ani na priechode nebrzdil a nevie ani o tom, že
by brzdil sám od seba. Brzdil až za priechodom po tom, ako mu F. povedal, aby zastavil vozidlo. Svedok
L. uviedol, že jeho výpoveď z prípravného konania je pravdivá.

15. Svedok D. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodená je jeho manželka, v čase dopravnej
nehody boli priatelia. V čase nehody ju čakal v aute, keďže ju mal zobrať do práce. Približne o siedmej
hodine ráno prišiel za ním neznámy muž a povedal mu, že na prechode zrazili nejakú pani a mal ho
privolať. Poškodená sedela na priechode, on ju pomohol zodvihnúť a presunúť na krajnicu chodníka.

Následne prišla sanitka, ktorá zastala v jazdnom pruhu. On sa poškodenej spýtal čo sa stalo, tá mu
povedala, že ju zrazilo na priechode, pričom v čase, keď poškodenú nakladali do sanitky videl, že nejaké
bledé auto stálo za autobusovou zastávkou, ale nevedel uviesť v akej vzdialenosti. Poškodená mu len
povedala, že ten pán ju zrazil, tak si všimol to vozidlo. Svedok pri nahliadnutí do nákrese dopravnejsituácie označil, že poškodenú našiel sedieť na priechode pre chodcov v časti, kde priechod vchádza
na cyklochodník. Vozidlo stálo na kraji cesty, v mieste kde končila autobusová zastávka.

16. Znalec z odboru dopravy Ing. Martin Lukášik na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa pridržiava
záverov znaleckého posudku č. 21/2018 a jeho doplnku. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že
napriek nočnej tme v čase vzniku dopravnej nehody, nebola pre vodiča možnosť rozpoznať chodca
na ceste daná výlučne len osvetlením stretávacími svetlami vozidla, ale aj osvetlením komunikácie
pouličným osvetlením. Zistil, že vzhľadom na intenzitu osvetlenia v danom mieste je zo smeru jazdy

vozidla pohyb chodcov počas nočnej tmy, nezávisle na ich oblečení, rozpoznateľný v celej šírke cesty.
Vodič mal teda možnosť pohyb chodkyne rozpoznať skôr, ako došlo k jej osvetleniu stretávacími svetlami
vozidla. Znalec tiež uviedol, že nerovnomernosť osvetlenia komunikácie z dôvodu situovania lampy
pouličného osvetlenia a z dôvodu tieňa vytváraného porastom zhoršovala a obmedzovala vodičovi
možnosť rozpoznania pohybu chodkyne v ľavom jazdnom pruhu.

17. Znalec svoje závery formuloval pre dva rôzne varianty priebehu dopravnej nehody. Pri variante 1 -
pohyb chodkyne po priechode behom - bola technickou príčinou vzniku dopravnej nehody nesprávna
technika chôdze chodkyne pri prechádzaní cez komunikáciu, tým, že vytvorila pre vodiča kolíznu situáciu
a z technického hľadiska vytvorila nebezpečenstvo. Uvedená príčina bola hodnotená vo vzťahu k
rýchlosti vozidla 45 km/h. Vodiči vozidiel jazdiaci v danom mieste sú ale priechodom pre chodcov

obmedzení,čomumusiaprispôsobiťtechnikusvojejjazdy.Ztechnickéhohľadiskajemožnékonštatovať,
že vodič vozidla mal jazdiť rýchlosťou do 35 km/h. Znamená to, že aj v prípade takéhoto priebehu
nehodového deja, prvkom, ktorý sa podieľal na vzniku dopravnej nehody bola tiež nesprávna technika
jazdy vodiča tým, že jazdil rýchlosťou vyššou ako 35 km/h, ktorá mu znemožnila zabrániť dopravnej
nehode. V tomto prípade ale z technického hľadiska nie je možné považovať techniku jazdy vodiča

za nesprávnu. Vodič nemá možnosť zabrániť zrážke s chodkyňou včasnou reakciou, keďže možnosť
včasného rozpoznania jej pohybu v ľavej polovici ľavého jazdného pruhu bola pre neho za daných
podmienok v čase dopravnej nehody výrazne obmedzená. Pri variante 2 - pohyb chodkyne rovnomernou
rýchlosťou s následným behom - bol atechnickou príčinou vzniku dopravnej nehody nesprávna technika
jazdy vodiča, ktorá spočívala v to, že na pohyb chodkyne reagoval oneskorene, a to mu znemožnilo

zabrániť dopravnej nehody. Vodič mal možnosť zabrániť zrážke s chodkyňou včasnou reakciou, keďže z
technického hľadiska mal možnosť včas rozpoznať pohyb chodkyne približne uprostred ľavého jazdného
pruhu. Chodkyňa mohla zrážke zabrániť tak, že by nevstúpila do jazdného pruhu vozidla, keďže
vzhľadom na skutočnú rýchlosť a vzdialenosť tohto vozidla došlo ku vzniku kolíznej situácie. Znalec ďalej
uviedol, že podmienky ako pouličné osvetlenie, mokrý povrch cesty so snehom, šírka cesty v mieste

priechodu pre chodcov približne 11,2 metra, komunikácia s dvoma jazdnými pruhmi a dvoma cestičkách
pre cyklistov, je možné z technického hľadiska dôvodne predpokladať, že sa chodec nemôže spoľahnúť
na to, že vodiči motorových vozidiel, zvlášť tie, ktoré prichádzajú z jeho pravej strany, začnú na jeho
pohyb po ceste reagovať najneskoršie v situácii, keď je vozidlo vzdialené od miesta zrážky približne 23
metrov. Preto je z technického hľadiska možné predpokladať, že za daných podmienok je povinnosťou

chodca vyhodnocovať celkovú situáciu aj v priebehu jeho pohybu po ceste a tomu prispôsobiť techniku
chôdze napriek tomu, že sa pohybuje po priechode pre chodcov. Z technického hľadiska bolo dôvodné
predpokladať, že chodec sa má minimálne pred vstupom do druhého jazdného pruhu v smere jeho
chôdze opakovane presvedčiť o tom, či môže tak urobiť bez nebezpečenstva, keďže úsek od vstupu
na cestu do miesta vstupu jazdného pruhu vozidla Ford Mondeo je vzdialenosť, ktorú chodkyňa prešla

približne za 3 sekundy, počas ktorého mohlo dôjsť k výraznej zmene celkovej dopravnej situácii na
komunikácii.

18. Na hlavnom pojednávaní znalec vypovedal, že bolo možné vykonať technickú analýzu nehodového
deja. K rozhľadovým pomerom vodiča uviedol, že tieto boli do určitej miery obmedzené z titulu ranného

úsvitu a z titulu vozidiel jazdiacich v protismere. Pouličné osvetlenie osvetľovalo vozovku v celej šírke
dostatočne na to, aby boli chodci zo smeru jazdy vodiča rozpoznateľní včas. Aj prvá polovica jazdného
pruhu, do ktorého vstúpila poškodená, bola osvetlená, hoci menej intenzívne, preto jej rozpoznateľnosť
v tejto časti bola do určitej miery pre vodiča obmedzená. Vzhľadom na rozporné tvrdenia poškodenej a
obžalovaného o spôsobe pohybu chodkyne na prechode, znalec nevedel technicky vyhodnotiť skutočný

pohyb chodkyne pri prechádzaní cez cestu, a preto vypracoval dva varianty technickej analýzy.

V prípade variantu 1 - teda ak chodkyňa bežala v celej šírke cesty - technickou príčinou dopravnej
nehody bola nesprávna technika chôdze chodkyne pri prechádzaní cez komunikáciu, keďže vytvorilapre vodiča kolíznu situáciu a z technického hľadiska vytvorila nebezpečenstvo. Vodičovi bránilo na
chodkyňu včas reagovať to, že komunikácia bola nerovnomerne osvetlená a bol obmedzený jazdou
vozidiel v protismere a chodkyňa svojim vstupom na vozovku vytvorila pre vodiča z technického

hľadiska nebezpečenstvo. V prípade variantu 2 - teda, ak sa chodkyňa pohybovala najskôr chôdzou
a následne behom - tak technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika chôdze
chodkyne a nesprávna technika jazdy vodiča, ktorá spočívala v tom, že na pohyb chodkyne reagoval
oneskorene, čo mu znemožnilo zabrániť dopravnej nehode, hoci jeho včasnej reakcii nebránila žiadna
prekážka. Vodič mohol zabrániť zrážke pri včasnej reakcii. Z technickej analýzy vyplýva, že vozidlo

išlo rýchlosťou 45 km/h. V prípade, ak by vodič jazdil rýchlosťou do 35 km/h mal možnosť zabrániť
zrážke s chodkyňouPri oboch alternatívach vstupom do druhého jazdného pruhu vytvorila chodkyňa
pre vodiča kolíznu situáciu vzhľadom na to, že musel meniť náhle rýchlosť jazdy. Jej technika chôdze
bola nesprávna, pričom podstatné je to, či sa mohla spoľahnúť na to, že pri pohybe v prvom jazdnom
pruhu ju vodič vozidla rozpozná a prispôsobí tomu svoju jazdu. Znalec tiež uviedol, že ak obžalovaný
reagoval brzdením až po upozornení spolujazdcami, potom reagoval na vzniknutú dopravnú situáciu

s výrazným oneskorením. Vzhľadom na rozsah a povahu zranení je znalec presvedčený, že k nárazu
vozidla dochodkynemuselodôjsťprinárazovejrýchlostipribližne40km/h.Tátorýchlosťkorešpondujes
rozsahom a charakterom zranení. V prípade, ak by vozidlo zastavilo ešte pred priechodom pre chodcov,
nárazová rýchlosť by bola podstatne nižšia, fakticky rovná rýchlosti tesne pred zastavením, cca 10 km/
h. Takýto priebeh dopravnej nehody znalec vylúčil, keďže je nelogický a nezodpovedá tomu charakter a

rozsah zranení. Znalec tiež konštatoval, že obmedzenia vodiča pri jazde pred priechodom pre chodcov
sú oveľavyššie pri znížených rozhľadových pomerov. Za takej situácie jazda v obci pri nočnej tme,
pouličnom osvetlení a nerovnomernom osvetlení komunikácie, pri možnej jazde vozidla v protismere a v
čase kedy cez komunikáciu predchádza pravdepodobne viac chodcov, je povinnosťou vodiča predvídať
pohyb chodcov po priechode pre chodcov aj v tej časti komunikácie, v ktorej nemá dostatočný rozhľad.

Horšie rozhľadové podmienky, prípadne vozidlá jazdiaceho v protismere, ktoré zhoršujú rozhľad vodiča
sú dôvodom, aby vodič prispôsobil predovšetkým rýchlosť svojej jazdy, teda má prispôsobiť rýchlosť
jazdy aktuálnym podmienkam, a okolnostiam, ktoré môže predvídať osobitne, ak na priechode pre
chodcov je logické predvídať pohyb chodcov.

19. Znalec z odboru zdravotníctva a farmácie MUDr. L. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že
nazáverochposudkuzotrváva.Zozáverovposudkuč.42/2018vyplýva,žemechanizmusvznikuzranení
bolo pôsobenie násilia strednej intenzity, ktoré pôsobilo zprava doľava a bolo spôsobené nárazom
tupého predmetu do pravej strany tela poškodenej, najmä do pravej dolnej končatiny. Týmto nárazom
vznikla odrenina pravého kolena a zlomenina vnútorného a vonkajšieho členka vpravo. Pri náraze bola

poškodená odhodená do ľavej strany, dopadla na ľavú stranu tela a došlo k zlomenine 6. až 11. rebra
vľavo, pomliaždenie pľúc vľavo, vznik tržných rán na tvári a krvácanie do mozgových obalov vľavo.
Predmetom násilia bol tupý predmet, karoséria motorového vozidla a povrch cesty. Zranenia sú ťažké.
Počas ambulantnej liečby bola obmedzená v nadmernej fyzickej záťaži obmedzením mobility, manuálnej
práce, duševnej pracovnej činnosti, kontaktu so spoločenským prostredím, nutnosť osobnej asistencie

a mala obmedzené možnosti vykonávania životných a hygienických úkonov a prác v domácnosti.
Jednotlivé zranenia, ktoré poškodená utrpela znalec ohodnotil celkový súčtom 365 bodov. Pri hodnote
jedného bodu v čase poškodenia zdravia 18,24 eur, predstavuje bolestné sumu vo výške 6.658 eur.

20. Na hlavnom pojednávaní znalec vypovedal, že doba liečenia bola 12 týždňov, čo zodpovedá

vyliečeniu najzávažnejšieho zranenia oboch členkov. Doba liečenia sa môže predĺžiť z dôvodu
rehabilitácie a postupnej záťaže. Podľa mechanizmu zranení došlo k nárazu do pravej strany tela
poškodenej, keďže išlo o zlomeninu vnútorného a vonkajšieho členka a je vysoko pravdepodobné, že
k zlomenine vonkajšieho členka došlo po kontakte s karosériou vozidla, čomu nasvedčuje aj nález
odreniny v oblasti vonkajšieho členka a následne pravdepodobne rotáciou pravej dolnej končatiny došlo

k zlomenine vnútorného členka. Je vysoko nepravdepodobné, že k zlomenine pravého členka došlo po
páde na ľavú stranu tela na cestu.

21. Z oboznámených listinných dôkazov vyplývajú nasledovné skutkové zistenia.
21.1 K dopravnej nehode dňa 08.02.2018 v čase o 6.23 hod došlo tak, že vodič C. G., ktorý riadil vozidlo

W. G. v F. po ulici Q. smerom von z mesta, v úseku tesne za hranicou križovatky s ulicou U. nedal
prednosť chodkyni - poškodenej, ktorá v tom čase prechádzala v tesnej blízkosti priechodu pre chodcov
z pohľadu vodiča zľava doprava, pričom do nej narazil pravou prednou časťou vozidla, následkom čohochodky§a skončila na zemi vpravo a vodič plynulo zastavil na autobusovej zástavke vpravo (záznam
o dopravnej nehode).
21.2 Zo zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody z uvedeného dňa, ktorá bola vykonaná v čase

od 10,30 hod., vyplýva, že povrch vozovky bol mokrý, bez závad, bol výrazne viditeľný vodiaci pruh,
rýchlostný limit bol 50 km/h, poveternostné podmienky dážď, znížená viditeľnosť (zápisnica o ohliadke
miesta dopravnej nehody).
21.3 Vodič - obžalovaný mal dňa 08.02.2018 v čase bezprostredne po nehode negatívnu dychovú
skúška negatívna (záznam o dychovej skúške).

21.4 Z fotografických záberov z miesto dopravnej nehody vyplýva, že na cestnej komunikácii (na oboch
jazdných pruhoch) je vyznačený priechod pre chodcov. V mieste, kde priechod pre chodcov pokračuje
cez cyklochodník začína vjazd do autobusovej zastávky. Vozidlo Ford Mondeo, bielej farby Y.: TT051FL
je na fotografických záberoch zaparkované na konci tejto autobusovej zastávky tak, že vozidlo je sčasti
zaparkované na cyklochodníku a sčasti na autobusovej zastávky smerom od priechodu pre chodcov.
21.5 Súd odmietol vykonať dokazovania výsluchom príslušníka, ktorý vykonával obhliadku miesta

dopravnej nehody a obstarania kamerových záznamov, na preukázanie kolóny v protismere z dôvodu
neúčelnosti dôkazov (skutočnosti boli zistiteľné iným spôsobom a išlo nehospodárny úkon pre významný
odstup času od udalosti). Súd odmietol vykonať aj dokazovania obstaraním dôkazov o rozsahu
plnenia poskytnutého poisťovňou Kooperativy poškodeným z dôvodu, že žiadna prekážka nebránila
obžalovanému tento dôkaz zabezpečiť jeho vyžiadaním, nakoľko bol v čase nehody klientom poisťovne

Kooperativa a nepreukázal nemožnosť obstarania dôkazu.

II. Výrok o vine

22. V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v

rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278
ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo
a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala,
súd mal za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a že tento spáchal obžalovaný. K záveru
o vine obžalovaného súd dospel bez akýchkoľvek pochybností z nasledovných dôvodov.

23. Súd najskôr ustálil kardinálnu otázku, podľa ktorej verzie prebiehal nehodový dej, teda či skutok
sa stal tak ako bol popísaný v obžalobe alebo sa nestal a obžalovaného je potrebné spod obžaloby
oslobodiť.

24. Obžalovaný uvádzal, že poškodená vytvorila pre neho náhlu prekážku tým, že vybehla spoza kolóny
protiidúcich vozidiel, pričom ju prvýkrát registroval 6 až 10 metrov pred priechodom. Časť priechodu v
jehojazdnompruhuprebehlatromiskokmiapočasbehumukabelkoubuchlaoauto,zrejmesapošmykla
a spadla na zem. Uviedol, že začal brzdiť, potom kričali spolujazdci. Uviedol tiež, že on zastal pred
priechodom a jeho predné kolesá zostali stáť na kraji priechodu, kolesami sa na priechod ani nedostali.

Vozidlo presunul za asi 15 minút po nehode z dôvodu, aby neblokoval premávku.

25. Na rozdiel od obžalovaného, poškodená uviedla, že na priechod vstupovala po tom ako jej vozidlo
z ľavej strany dalo prednosť, v strede cesty potom skontrolovala situáciu zo svojej pravej strany, v
diaľke videla vozidlo, situáciu vyhodnotila tak, že môže prejsť. Vo chvíli ako prešla ďalšiu časť priechodu,

približne v jeho troch štvrtinách, si uvedomila, že ju vodič jazdiaci v pravom jazdnom pruhu (z jej pohľadu)
neregistruje, a preto zrýchlila do behu, aby eliminovala následky nehody. Vozidlo do nej narazilo pravou
prednou časťou, do jej pravej nohy a následne spadla na zem. Vozidlo pred nárazom nebrzdilo a zastalo
až na konci autobusovej zastávky.

26.VerziuobžalovanéhovýpoveďounahlavnompojednávanísčastipotvrdzovalsvedokF.,ktorýuvádzal
tú skutočnosť, že poškodenú zaregistroval ako vybehla cez cestu spoza kolóny v protismere. Registroval
mihnutie postavy, približne 2-3 metre pred vozidlom a následné buchnutie, ktoré ale nevyhodnotil ako
intenzívne. Na hlavnom pojednávaní nevedel presvedčivo vysvetliť rozpory vo svojej výpovedi, v ktorej
najskôr uvádzal, že poškodenú videl ako vybehla spoza kolóny vozidiel v protismere, potom uviedol, že

registroval mihnutie a na záver konštatoval, že poškodenú registroval viac menej až pri strete s vozidlom.
Rozpory vysvetlil mihnutím postavy, čo je vysvetlenie značne neurčité a nepresvedčivé.27. Svedok Tomašovič síce sedel na mieste spolujazdca vzadu za vodičom, teda v pravej časti vozidla,
skôr v strede, naklonený dopredu a tiež uviedol, že pozoroval viac menej pravú stranu vozidla. Navyše
z výpovede svedka Kriegelsteina vyplýva, že vozidlo malo na oknách čierne fólie. Z hľadiska týchto

okolností je vylúčené, že svedok F. mohol vidieť ako poškodená vybehla spoza vozidiel v protismere,
ak sám uvádzal, že bezprostredne pred nehodou pozoroval priestor pred pravou stranou vozidla, čomu
nasvedčuje aj jeho poloha vo vozidle, ktorú opísal a navyše jeho výhľadové pomery (zatmavené sklá)
z jeho ľavej strany, odkiaľ podľa jeho tvrdení mala vybehnúť poškodená, boli obmedzené.

28. Svedok F. na hlavnom pojednávaní ďalej uvádzal, že poškodená prechádzala cestu mimo priechodu
pre chodcov, vodič začal brzdiť ešte skôr ako vykríkli spolujazdci a vozidlo zastavilo pred priechodom,
s tým, že vozidlo presunul na zastávku až následne aby netvorilo prekážku. V prípravnom konaní, na
rozdiel od výpovede na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodená išla po priechode, obžalovaný
brzdil po tom, ako niekto vo vozidle vykríkol a obžalovaný zastavil na úrovni autobusovej zastávky,
teda fakticky za priechodom a s vozidlom cúvol. Svedok k týmto rozporom na hlavnom pojednávaní

uviedol, že jeho výpoveď z prípravného konania je pravdivá. Ak je pravdivá výpoveď z prípravného
konania, je zrejmé, že jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní nie je pravdivá a teda jeho výpoveď z
hlavného pojednávania, ktorá mala vyviňovať obžalovaného zo spáchania skutku, je možné označiť
ako nevierohodnú, a to nielen z dôvodu zásadných rozporov v jeho výpovedi v prípravnom konaní
a na hlavnom pojednávaní, ale už aj z toho dôvodu, že medzi obžalovaným a svedkom F. existuje

neformálny príbuzenského vzťahu, keď svedok je partnerom dcéry obžalovaného a tiež ich vzájomný
priateľský vzťah. Tento subjektívny prvok významne znižuje mieru objektivity svedka, keď sám uviedol,
že na hlavnom pojednávaní vypovedal tak ako si to pamätal, hoci v časovo skorších výpovediach
vypovedal sčasti inak. Súd preto konštatuje, že na výpoveď tohto svedka z hlavného pojednávania nie
je možné prihliadnuť vzhľadom na uvedené rozpory v zásadných okolnostiach, ktoré svedok nedokázal

vierohodne vysvetliť.

29. Výpoveď obžalovaného o tom, že poškodená mu vbehla do cesty spoza kolóny v protismere vozidiel
je tak osamotená a nie je podporená žiadnym iným dôkazom. Navyše ju vyvracia výpoveď poškodenej,
ktorá uviedla, že pri vstupe na priechod jej vozidlo z ľavej strany dalo prednosť a pri vstupe do jazdného

pruhu, v ktorom viedol vozidlo obžalovaný sa presvedčila o tom, či môže bezpečne prejsť, pričom
v tej chvíli vyhodnotila situáciu ako bezpečnú. Na základe priameho dôkazu (nie je totiž vylúčené,
aby bol obžalovaný usvedčený aj na základe jedného priameho dôkazu - výpoveďou poškodeného) a
nepriamych dôkazov súd nadobudol bez akýchkoľvek pochybností presvedčenie, že skutok sa stal ako
bol uvedený v obžalobe.

30. Je to primárne svedecká výpoveď poškodenej, ktorá od počiatku obžalovaného usvedčuje zo
spáchania stíhanej trestnej činnosti, keď na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom
konaní. Túto svedeckú výpoveď hodnotí súd ako jasnú, logickú, zrozumiteľnú, presvedčivú, vierohodnú
a tiež inými dôkazmi nespochybniteľnú.

31. Na vierohodnosť svedeckej výpovede poškodenej nemajú podľa názoru súdu vplyv ani výpovede
obžalovaného, ktorý vypovedal na hlavnom pojednávaní v tomto smere odlišne ako poškodená. Totižto
obžalovaný je primárne ten, kto má eminentný záujem na výsledku tohto konania, v ktorom sa môže
brániť spôsobom, akým uzná za vhodné (môže zavádzať, skresľovať, ba dokonca aj klamať) Naproti

tomu vo svedeckých výpovediach poškodenej neboli zistené žiadne prvky fabulácie, ani len v náznakoch
a už vôbec neboli zistené skutočnosti, pre ktoré by poškodená mala voči obžalovanému krivo svedčiť
pod prísahou, čo svedčí o tom, že vypovedá o tom, čo skutočne prežila a vnímala. Súd bezprostredne
neidentifikoval, že by zo strany poškodenej boli pri výsluchu zaznamenané akékoľvek negatívne postoje
voči obžalovanému alebo že poškodená by mala úmysel svojou výpoveďou poškodiť obžalovaného.

Rovnako je možné vylúčiť aj majetkovú motiváciu poškodenej, ktorá si uplatňuje nárok za odškodnenie
zdravia, pričom aj toto plnenie by mala za obžalovaného uspokojiť poisťovňa. Práve naopak, súd
počas výsluchu poškodenej vnímal, že vypovedá spontánne, bez postranných úmyslov, pokojne, jej
výpoveďnepôsobilavočiobžalovanémuútočne.Súdsaajnazákladetýchtobezprostrednýchpoznatkov
z výsluchu poškodenej utvrdil vo vierohodnoti jej výpovede. Výpoveď poškodenej je v tomto smere

podporená výpoveďou ďalších svedkov a súborom nepriamymi dôkazmi, na základe ktorých súd tiež
dospel k záveru o pravdivosti výpovede poškodenej, keďže iná verzia predložená obžalovaným sa
nepreukázala.32. Verzia obžalovaného, že poškodenú zaregistroval a začal brzdiť v momente, ako sa nachádzala v
jeho jazdnom pruhu je vylúčená výpoveďou svedkov L. a Z., ktorí uvádzali, že začal brzdiť až po tom,
ako F. zakričal, že sa niečo stalo. Svedok L. dokonca uviedol, že obžalovaný brzdil až v momente, ako

mu svedok F. povedal, aby zastavil, pričom netypický zvuk svedkovia L. a Z. vnímali ešte pred tým,
ako obžalovaný začal brzdiť. Obžalovaný tak na prítomnosť poškodenej na priechode nereagoval, brzdil
oneskorene, až v momente, kedy ho spolujazdci upozornili na netypickú situáciu. Ani výhľadové pomery
mu podľa znalca nebránili poškodenú včas registrovať na priechode, dokonca v čase ako sa nachádzal
vo vedľajšom jazdnom pruhu.

33. Obžalovaný tiež tvrdil, že zastavil ešte pred priechodom pre chodcov a predné kolesá sa na
priechode ani nenachádzali. Aj táto výpoveď obžalovaného je osamotená, nie je podporená žiadnym
iným dôkazom a navyše je vyvrátená inými dôkaznými prostriedkami. Exaktne nebolo možné túto verziu
obžalovaného preveriť, nakoľko sa vozidlo po nehode pri dokumentácii dopravnej nehody nachádzalo
na autobusovej zastávke, niekoľko metrov za miestom nehody. To, že by vozidlo obžalovaného ale

zastavilo ešte pred priechodom pre chodcov vyvrátil znalec z odboru dopravy. Znalec uviedol, že
vzhľadom na povahu a charakter zranení, ktoré utrpela poškodená a vzhľadom na miesto, kde sa
bezprostredne po nehode nachádzala, je vylúčené aby jej vznikli také následky, ak by vozidlo zastavilo
tak, ako to uvádza obžalovaný. Znalec z odboru zdravotníctva uviedol, že zranenia boli ťažké a je
nepravdepodobné, aby k zraneniu oboch členkov došlo pádom na zem. Poškodená zase uviedla,

že po tom, ako došlo k nárazu, vozidlo nebrzdilo a zastavilo až za priechodom na autobusovej
zastávke. Svedkovia L. a Z. tiež uvádzali, že obžalovaný začal brzdiť až po tom, ako vo vozidle zaznelo
upozornenie a výkrik, že sa niečo stalo, že sa niekto metá na zemi, pričom obaja uviedli, že s vozidlom
obžalovaný zastavil až za priechodom, na autobusovej zastávkye. Dokonca svedok Z. uviedol, že to bolo
v mieste výjazdu zo zastávky, pričom nevedel už presne uviesť či obžalovaný po zastavení ešte cúval

alebo necúval. Aj svedok N. poukázal na to, že vo chvíli ako nakladali poškodenú do sanitky, vozidlo,
ktoré označila poškodená a ktoré ju malo zraziť stálo na konci autobusovej zastávky.

34. Vzhľadom na tieto svedecké výpovede, v kontexte záverov znaleckého posudku, ktorý vylúčil
možnosť vzniku zranení pri vypočítanej nárazovej rýchlosti, je možné konštatovať, že obžalovaný začal

brzdiť a reagovať na vzniknutú situáciu v momente, ako bol na to upozornený zo strany spolujazdcov.
Znalec z odboru zdravotníctva uviedol, že je vylúčené, aby k vzniku zranení poškodenej došlo pri páde
poškodenej na zem pošmyknutím alebo inou stratou rovnováhy, keď z povahy a charakteristiky zranení
- zlomeniny oboch členkou pravej nohy - mohlo dôjsť len pôsobením nárazu tupého predmetu, napr.
karosériou vozidla. Zo záverov znalca vyplýva priamy kontakt vozidla s dolnou končatinou poškodenej,

následkom ktorého došlo k poškodeniu jej zdravia, ktoré si vyžiadalo hospitalizáciu, práceneschopnosť a
obmedzenia v obvyklom spôsobe života. Podľa názoru súdu dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní,
po ich vyhodnotení jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, naďalej bez dôvodných pochybností
preukazujú záver, že skutok sa stal spôsobom opísaným v skutkovej vete výroku o vine napadnutého
rozsudku a že ho spáchal obžalovaný.

35. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu a analýzy nehodového deja súdnym znalcom z
odboru dopravy považoval súd za nepochybné, že obžalovaný porušil dôležitú právnu povinnosť,
a to povinnosť venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dbať na
zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, , (§ 4 ods. 1 písm. e) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej

premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov )a povinnosť
dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho
nesmie ohroziť (§ 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona). Obžalovaný ako vodič daný úsek cestnej
komunikácie poznal, vedel, že sa tam nachádza priechod pre chodcov, preto musel byť pred priechodom
ostražitý. Poškodená preukázateľne prechádzala priechodom pre chodcov z ľavej strany (z pohľadu

obžalovaného) a najprv prešla celý protiľahlý jazdný pruh. Takto je vylúčené, že by to bola práve
poškodená, ktorý by obžalovanému vytvoril náhlu prekážku, na ktorú by nemal možnosť zareagovať.
Súd pripomína, že dopravnej nehode došlo v čase 06,37 hod. v pracovný deň, kedy je pohyb chodcov
úplne bežný. Vodič bol povinný brať ohľad na túto okolnosť a svoju jazdu prispôsobiť tejto okolnosti
tak, aby neohrozil žiadneho chodca prechádzajúceho cez priechod. To platí aj za okolnosti, že došlo na

jeho strane k oslňovaniu protiidúcich vozidiel, prípadne že poveternostné a rozhľadové podmienky boli
v niektorej časti komunikácie zhoršené. V takom prípade bolo by povinnosťou zodpovedného vodiča
ihneď radikálne znížiť svoju rýchlosť vediac, že o niekoľko desiatok metrov sa nachádza priechod pre
chodcov. Samotný znalec pritom uviedol že obžalovaný by dokázal kolíznej situácii zabrániť pri rýchlosti35 km/h. Z výpovede obžalovaného ako aj svedkov vyplýva, že jeho rýchlosť bola vyššia ako 40 km/
h. Znalec dospel k záver, že jeho rýchlosť v čase nárazu bola 40 km/h. Hoci nedošlo k prekročeniu
maximálnej povolenej rýchlosti pre daný cestný úsek, ani momentálna rýchlosť obžalovaného, ktorú určil

znalec nezodpovedala okolnostiam cestnej premávky, keď pri nižšej rýchlosti a včasnej reakcii bolo
možné kolíznej situácii zabrániť.

36. Obžalovaný si túto skutočnosť mal a musel uvedomovať. Priechod bol riadne osvetlený a napriek
sychravému počasiu bola viditeľnosť dostatočná pre schopnosť reakcie každého vodiča na prekážku na

ceste. Obžalovaný nerešpektoval skutočnosť, že sa blíži k priechodu pre chodcov, ktorý je označený
dopravnou značkou priechodu pre chodcov a navyše ako sám uviedol, mal byť na ceste sneh a
tomuto faktu nepodriadil primeranosť rýchlosti svojho vozidla tak, aby mohol dostatočným spôsobom
zareagovať na každú prekážku na ceste. Teda obžalovaný mohol včas reagovať na dopravnú situáciu
riadne vyznačenú a na mieste osvetlenú a na pohyb chodkyne, ktorá prechádzala cestným priechodom.
Toto je základná objektívna danosť, ktorá potvrdzuje jednoznačné zavinenie na vzniku dopravnej nehody

zo strany obžalovaného, ktorý porušil povinnosť vodiča uvádzanú v ustanovení § 4 odsek 1 písmeno e/,
f/ zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v účinnom znení.

37. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas bola v tomto prípade porucha, ktorá si objektívne vyžiadala
liečenie, dokonca aj pracovnú neschopnosť v trvaní viac ako 42 kalendárnych dní, počas ktorých

závažneovplyvňovalaobvyklýspôsobživotapoškodenej.Zprávnehohľadiskaišlotedaovážnuporuchu
zdravia v podobe poruchy trvajúcej dlhší čas (§ 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona). Porušenie
povinností, sú nepochybne porušením dôležitej povinnosti uloženej vodičovi zákonom, pretože ich
porušenie spravidla vyvoláva reálne nebezpečenstvo vzniku dopravnej nehody a keďže v dôsledku
takýchto porušení došlo k vzniku zranení poškodenej, ktoré sú ublížením na zdraví, dokonca ťažkou

ujmou na zdraví. Podľa súdnej praxe, porušenie dôležitej povinnosti pri premávke na cestách je
najmä také porušenie povinností vodiča motorového vozidla, ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť a
hmotnosť motorových vozidiel môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu a ktoré podľa všeobecnej
skúsenosti takýto následok skutočne často máva (porovnaj R 33/1972). Výpočet všetkých dôležitých
povinností vodiča motorového vozidla nie je možný, pretože význam porušenia ktorejkoľvek vodičskej

povinnosti je priamo závislý na konkrétnej dopravnej situácii; je možné uviesť len niektoré typické
prípady, kedy závadné konanie vodiča je podľa judikatúry považované za porušenie dôležitej povinnosti
uloženej podľa zákona. Predovšetkým ide o vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, ďalej
o neprimerane rýchlu jazdu, hlavne v zatáčke, ktorou sa vozidlo dostane do protismeru (R 57/1960),
predchádzanie v miestach, kde je to zakázané, cúvanie s nákladným autom na verejnom priestranstve

pri nedostatočnej prehľadnosti bez zaistenia ďalšej náležite poučenej osoby (R 17/1959, R 40/1978),
nevenovanie sa plne vedeniu vozidla za situácie, keď ide v súvislej kolóne vozidiel a vo vzdialenosti od
vozidla idúceho pred ním, ktoré nie je vzhľadom na rýchlosť vozidla bezpečná (R 25/1984). Za porušenie
dôležitej povinnosti je možné považovať len porušenie takej povinnosti, ktorá má za danej situácie
spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, kde teda jej porušením môže

ľahko dôjsť k takému následku (R 11/1964). V predmetnej veci porušenie povinností vyplývajúcich z § 4
ods. 1 písm. e/, f/ zákona č. 8/2009 Z. z. je potrebné považovať za porušenie dôležitej povinnosti, pretože
ich nerešpektovanie je takmer vždy príčinou dopravných nehôd s vážnymi až fatálnymi následkami,
keď dochádza k zrážkam s chodcami na priechode pre chodcov. Porušenie povinnosti dať prednosť
chodcovi na priechode pre chodcov, bez ďalšieho už samo osebe vedie k celkom bezprostrednému a

reálnemu nebezpečenstvu stretu vozidla s chodcom, pretože sa vždy týka situácie, v ktorej ide o vzťah
vozidla a chodca s pretínajúcim sa smerom jazdy a chôdze. Tak tomu bolo aj v predmetnom prípade, keď
nesledovanie situácie v cestnej premávke a nedanie prednosti poškodenej prechádzajúcej cez priechod
pre chodcov, spôsobilo zrážku vozidla s poškodenou chodkyňou a jej ťažkú ujmu na zdraví.

38. Na základe uvedeného má súd za to, že obžalovaný sa ublíženia na zdraví dopustil vo forme
vedomej nedbanlivosti, nakoľko sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že na danom priechode sa
žiadny chodec nenachádza a že takto nikoho neohrozí. Nakoľko takto konal porušujúc dôležitú právnu
povinnosť uloženú vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o cestnej premávke a na strane poškodenej
došlo k ujme na zdraví, týmto sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.

a) Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. h) Trestného zákona.

III. Výrok o treste39. Trest jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

40. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že je ženatý., má tri dospelé deti, je zamestnaný a okrem
toho poberá aj invalidný dôchodok. Odpis registra trestov potvrdzuje, že doposiaľ neprišiel do rozporu so
záujmamichránenýmiTrestnýmzákonom,anemáevidovanéanižiadnepriestupky.Vdanomprípadepo
zhodnotení okolností prípadu, nedbanlivostnú povahu prečinu, usporiadaných pomerov obžalovaného,
súd konštatuje, že v danom prípade išlo o výnimočné vybočenie z medzí jeho riadneho života, keď toto
konaniejezhľadiskaindividuálnejagenerálnejprevenciepostačujúcepotrestaťtrestomodňatiaslobody

na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov, teda na
dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia dĺžky skúšobnej doby.

41. Súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže k spáchaniu
trestnéhočinudošlopritejtočinnosti.Zadostatočnépovažovaluloženiezákazuvovýmerejednéhoroka,

teda na úplne dolnej hranici. Je zjavné, že predmetný prečin obžalovaný spáchal pri výkone vodičského
oprávnenia a že porušil dôležitú povinnosť ustanovenú právnym predpisom pre vodiča, ako účastníka
cestnejpremávky.Nemožnoprehliadnuťvyššiuzávažnosťporušeniatejtopovinnosti,keďobžalovanýna
priechode pre chodcov narazila svojím osobným motorovým vozidlo do poškodenej. Napriek doterajšej
dlhoročnej skúsenosti vodiča, nedbanlivo pristúpil k splneniu si tak dôležitej povinnosti. Priestor

priechodu pre chodcov a oblasť v jeho blízkosti požíva zvýšenú ochranu chodcov preto, lebo práve
na priechode pre chodcov osoby prechádzajúce cez tento priestor, križujú cestu ostatným účastníkom
cestnej premávky, najmä vodičom motorových vozidiel, pričom v prípade kolízie nastávajú častokrát
dopravné nehody s fatálnymi následkami. Aj v tomto prípade došlo k závažnému následku v podobe
ťažkej ujmy na zdraví poškodenej.

IV. K nárokom na náhradu škody

42. Nároky na náhradu škody si uplatnili:
42.1 poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá si vyčíslila náklady za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 3.560,08 eur poškodenej N. Q. v súvislosti s nehodovou
udalosťou dňa 08.02.2018. Svedkyňa K. E. ako zástupkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne na
hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodenej bola súvislosti s dopravnou nehodou dňa 08.02.2018
poskytnutá zdravotná starostlivosť, za ktorú Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila náklady v sume
3.560,08 eur. Nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnila.

42.2 poškodená spoločnosť Sociálna poisťovňa, ktorá v písomnom podaní uviedla, že Q. N. je jej
poistencom, v súvislosti s úrazom bola za obdobie práceneschopnosti vyplatené nemocenské vo výške
XXXX,XX eur. Svedkyňa B. L. ako zástupkyňa Sociálnej poisťovne v prípravnom konaní vypovedala,
že poškodenej bola súvislosti s jej práceneschopnosťou od 08.02.2018 do 31.05.2018 Sociálnou
poisťovňou vyplatená dávka nemocenského poistenia formou nemocenského vo výške 1.443,70 eur.

Nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnila.
42.3 poškodená Q. N. a to titulom bolestného. Znaleckým posudkom súdneho znalca MUDr. L. bol
k jednotlivým poraneniam priradený celkový súčet 365 bodov, pričom hodnota jedného bodu v čase
poškodenia zdravia bola 18,24 eur, čo predstavuje bolestné vo výške 6.658 eur. V rámci likvidácie
poistnej udalosti poisťovňou Kooperatíva, v ktorej bolo poistené vozidlo s EČV: TT XXXFL, bolo

poškodenej vyplatené plnenie bolestného čiastočne vo výške 3.482,50 eur (oznámenie poisťovne
Kooperativa o poistnom plnení zo dňa 04.12.2019).

43. Z vykonaného dokazovania k jednotlivým nárokov poškodených na náhradu škody súd dospel k
nasledovným záverom.

44. Súd priznal Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni ich nároky na náhradu škody
v celom rozsahu, vzhľadom na to, že bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že táto škodav podobe nákladov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, resp. vyplateniu nemocenskej dávky
poškodenej bola vynaložená a škoda vznikla v príčinnej súvislosti so zavineným konaním obžalovaného.

45. Poškodenej N. súd priznal nárok na náhradu bolestného vo výške 2509,70 eur.

46. Súd nárok poškodenej pomerne krátil, nakoľko aj zo strany poškodenej došlo k porušenie zákonnej
prevenčnej povinnosti nie úplne dôsledným dodržaní povinností chodca v zmysle § 53 z. č. 8/2009 Z. z.
V zmysle § 53 ods. 1, 2, 4 z. č. 8/2009 Z. z. pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne

použiť priechod pre chodcov. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre
chodcov,akvzhľadomnarýchlosťavzdialenosťprichádzajúcichvozidielnemôžecezvozovkubezpečne
prejsť. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva,
a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať.

47. Zo záverov znalca u odboru dopravy vyplýva, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody

bol aj nesprávny pohyb poškodenej cez priechod. Znalec v posudku ako aj na hlavnom pojednávaní
uviedol,žetechnickoupríčinouvznikudopravnejnehodybolajnesprávnypohybchodkynepopriechode.
Chodkyňa mohla zrážke zabrániť tak, že by nevstúpila do jazdného pruhu vozidla, keďže vzhľadom na
skutočnú rýchlosť a vzdialenosť tohto vozidla došlo ku vzniku kolíznej situácie. Znalec ďalej uviedol,
že podmienky ako pouličné osvetlenie, mokrý povrch cesty so snehom, šírka cesty v mieste priechodu

pre chodcov približne 11,2 metra, komunikácia s dvoma jazdnými pruhmi a dvoma cestičkách pre
cyklistov, je možné z technického hľadiska dôvodne predpokladať, že sa chodec nemôže spoľahnúť
na to, že vodiči motorových vozidiel, zvlášť tie, ktoré prichádzajú z jeho pravej strany, začnú na jeho
pohyb po ceste reagovať najneskoršie v situácii, keď je vozidlo vzdialené od miesta zrážky približne 23
metrov. Preto je z technického hľadiska možné predpokladať, že za daných podmienok je povinnosťou

chodca vyhodnocovať celkovú situáciu aj v priebehu jeho pohybu po ceste a tomu prispôsobiť techniku
chôdze napriek tomu, že sa pohybuje po priechode pre chodcov. Z technického hľadiska bolo dôvodné
predpokladať, že chodec sa má minimálne pred vstupom do druhého jazdného pruhu v smere jeho
chôdze opakovane presvedčiť o tom, či môže tak urobiť bez nebezpečenstva, keďže úsek od vstupu
na cestu do miesta vstupu jazdného pruhu vozidla Ford Mondeo je vzdialenosť, ktorú chodkyňa prešla

približne za 3 sekundy, počas ktorého mohlo dôjsť k výraznej zmene celkovej dopravnej situácii na
komunikácii. S uvedeným i závermi sa súd stotžňuje.

48. V zmysle § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu pomerne. V
zmysle rozhodovacej praxe ide o ustanovenie s relatívne neurčitou hypotézou, preto súd individuálne

vymedzí hypotézu, zo širokého neurčitého okruhu okolností (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21
Cdo/4059/2007). Domáca judikatúra sa všeobecne prikláňa k zohľadneniu spoluzapríčinenia primárnej
obete vo výške náhrady za nemajetkovú ujmu sekundárnych obetí. Pri úvahe o pomernom rozdelení
medzi škodcom a poškodeným ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu
a o zvážení všetkých skutočností, ktoré prispeli ku vzniku škody. Posudzujú sa všetky príčiny, ktoré

viedli ku vzniku škody a rovnako ako pri škodcovi aj pri poškodenom treba prihliadať len na také
jeho konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin škody. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na škode
podieľal sám poškodený, a teda v akom rozsahu znáša škodu sám, závisí vždy od okolností konkrétneho
prípadu a porovnaním všetkých príčin vzniku škody ako na strane škodcu, tak aj na strane poškodeného
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 1054/2007). Konanie poškodeného, ktorým prispel ku

vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu, musí mať povahu protiprávneho konania, ktoré bolo príčinou
vzniku škody alebo jej zväčšenia (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 43/2002).

49. Súd pri posudzovaní o miere spoluzavinenia vychádzal z okolností iných prípadov. Krajský súd
v Nitre, v rozhodnutí sp. zn. 25Co/170/2019, určil mieru spoluzavinenia cyklistu na vzniku škody v

rozsahu 30%, z dôvodu, že jazdil v podnapitom stave a spadol. Krajský súd v Žiline rozhodnutím,
sp. zn. 11Co/150/2019, potvrdil prvoinštančný rozsudok, ktorým určil mieru zavinenia poškodenej v
rozsahu 50% z dôvodu, že nebola pri nehode pripútaná bezpečnostným pásom. Krajský súd v Trnave,
v rozhodnutí sp. zn. 24Co/368/2015, potvrdil prvoinštančný rozsudok, ktorý určil mieru zavinenia
poškodenej cyklistky v rozsahu 20%, ak táto nedodržala bezpečný odstup pri predchádzaní stojaceho

vozidla, na ktorom spolujazdec náhle otvoril dvere vozidla, do ktorých narazila a na následky zranení
zomrela. Krajský súd v Nitre, v rozhodnutí sp. zn. 9Co/273/201/8, zmenil prvoinštančný rozsudok
vzhľadom na zistenú mieru zavinenia poškodenej a určil mieru zavinenia v rozsahu 40%, keďže zo
znaleckého posudku vyplynulo, že technickou príčinou dopravnej nehody bola aj nesprávna technikachôdze poškodenej chodkyne, ktorá prechádzala cez cestu v čase a za okolností, kedy vzhľadom
na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vozidla, nemohla cez cestu bezpečne prejsť, čím vyvolala
kolíznu situáciu, v dôsledku čoho došlo k zrážke. Ďalšou priťažujúcou skutočnosťou v danom prípade,

bolo to, že krátko pred smrťou a v čase dopravnej nehody bola poškodená pod vplyvom alkoholu.

50. Na základe uvedeného súd vyhodnotil mieru zavinenia poškodenej na vzniku dopravnej nehody v
rozsahu 10 %. Mieru spolu zavinenia poškodenej určil súd porovnaním miery a závažnosti porušenia
jednotlivých zákonných povinností obžalovaného a poškodenej. V prípade obžalovaného išlo o zásadný

nedostatok pozornosti pri vedení morového vozidla, tak ako to bolo uvedené v skorších častiach
odôvodnenia. Súd má za preukázané, že obžalovaný mal objektívne neporovnateľne lepšie podmienky
na odvrátenie stretu s poškodenou, ako samotná poškodená a za predpokladu, ak by sa plne venoval
vedeniu vozidla, prispôsobil rýchlosť vozidla všetkým okolnostiam, mohol vozidlo zastaviť buď bezpečne
alebo havarijným brzdením. V prípade poškodenej došlo k nesprávnemu odhadu vzdialenosti od vozidla
obžalovaného a neprimeranému spoliehaniu sa na to, že ju obžalovaný registruje, hoci vzhľadom na

okolnosti prípadu nemohla takéto presvedčenie nadobudnúť. Každý má povinnosť predchádzať vzniku
škôd, vrátane predchádzania vzniku vlastnej škody. Mieru spoluzavinenia (10%) na úplne dolnej hranici
považuje súd za primeranú a spravodlivú.

51. Poškodená si uplatnila celkový nárok na bolestné vo výške 6.658 eur. Poškodenej vyplatila poisťovňa

Kooperativa (v ktorej bolo povinnej zmluve poistené vozidlo obžalovaného) z titulu bolestného sumu
3.482,50 eur. Súd priznal poškodenej zostatok neuhradeného nároku vo výške 2509,70 eur, ktorý je
vyčíslený ako rozdiel celkového uplatneného nároku, miery spoluzavinenia a poisťovňou vyplateného
plnenia (t. j. 6.658 eur- 665,80 eur (10% miera spoluzavinenia)-3.482,50).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,

ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,

manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.