Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/94/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200448
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200448.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., v zastúpení: Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s.r.o.,
so sídlom Ďatelinová 10, 821 01 Bratislava, IČO: 36 867 683, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra,
odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších
účastníkov: 1. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX G., 2. prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra,
Damborského 1, 949 66 Nitra, IČO: 35 629 061, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
UPo 16/2015-29/Sl, OU-NR-OOP5-2019/000592-29, k: UP 61/2015 (k V5933/2015) zo dňa 21.06.2019,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Dňa 22.07.2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručený návrh na vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2015 uzavretej
medzi žalobkyňou ako kupujúcou a ďalším účastníkom konania v 1. rade ako predávajúcim, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti pôvodne vedené na LV č. XXXX ako parcely registra „E“ č. XXXX E. H. XXXX
v podiele 1/12 v katastrálnom území I.. Návrh na vklad bol zaregistrovaný pod č. V 5933/2015.

2. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor dňa 26.08.2015 vydal rozhodnutie č. V 5933/2015, ktorým
povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne. Právne účinky vkladu

nastali 26.08.2015. Proti uvedenému rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra protest
sp. zn. Pd 242/15/4403-2 zo dňa 16.10.2015, ktorý odôvodnil najmä tým, že napadnutým rozhodnutím
bol porušený zákon v ust. § 31 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zák. č. 162/1995 Z. z. alebo „katastrálny zákon“), § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 175/1999 Z. z.“), § 39 a § 40a Občianskeho zákonníka a

§ 32 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zák. č. 71/1967 Zb.“).3. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím z 04.11.2015 č. UP 61/2015-8 (ďalej aj ako
„prvostupňové rozhodnutie“) vyhovel protestu prokurátora a zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
katastrálneho odboru č. V 5933/2015 z 26.08.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva. Uvedené

rozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného dňa 21.06.2019 č.
UPo 16/2015-29/SL, OU-NR-OOP5-2019/000592-29 k: UP 61/2015 (k V 5933/2015) (ďalej aj ako
„druhostupňové rozhodnutie“) zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o vyhovení
protestu prokurátora. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že protestom napadnuté
rozhodnutie je potrebné ako nezákonne zrušiť a následne v zákonnej lehote nahradiť rozhodnutím

zodpovedajúcim zákonu. Mal však za to, že sa prvostupňový správny orgán nedostatočne venoval
odôvodneniu svojho rozhodnutia, ktoré žalovaný doplnil. Poukázal na skutočnosť, že vláda Slovenskej
republiky uznesením č. 401 z 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii
na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť B. J., K., ktoré bolo
doplnené uznesením vlády č. 413/2015 z 21.07.2015. Dňom 08.07.2015 vzniklo zo zákona predkupné
právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia, teda i k pozemkom

v katastrálnom území I.. Katastrálny odbor Okresného úradu Nitra získal vedomosť o existencii tohto
práva k pozemkom v k. ú. I. najneskôr 22.07.2015, kedy mu bola doručená žiadosť Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstvo hospodárstva SR“) zo dňa 20.07.2015 o zápis
predkupného práva štátu. Predmetná žiadosť bola zaevidovaná na správnom orgáne pod sp. zn.
Z 5113/2015. Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru bola dňa 06.08.2015 doručená žiadosť

Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05.08.2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého
bol zoznam konkrétnych pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis
predkupného práva štátu vrátane predmetného pozemku v k. ú. I.. Táto žiadosť bola zaregistrovaná
pod č. Z 5403/2015. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona za skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá
by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, treba podľa

žalovaného považovať i existenciu zákonného predkupného práva štátu vzniknutého na základe zák.
č. 175/1999 Z. z., ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností. V čase povolenia vkladu č. V 5933/2015
dňa 26.08.2015 mal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán prihliadnuť
na existenciu predkupného práva štátu ako na skutkovú a právu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv
na povolenie vkladu. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/34/2016

z 22.11.2017, medzi totožnými účastníkmi, v ktorom správny súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre
ktorý by nemalo byť protestu prokurátora vyhovené a nepochybili preto ani správne orgány v konaní
o proteste prokurátora. Taktiež poukázal na skutkovo a právne súvisiace a porovnateľné rozsudky
Krajského súdu v Nitre, ktorými bola žaloba zamietnutá. (sp. zn. 11S/44/2016 z 28.06.2017, 11S/30/2016
z 12.07.2017, 15S/7/2016 z 25.09.2018, 26S/5/2016 z 26.10.2017.) V čase rozhodnutia o povolení

vkladu V 5933/2015 dňa 26.08.2015 jednoznačne existovalo predkupné právo štátu k predmetným
pozemkom a prvostupňový správny orgán mal z vlastnej činnosti vedomosť o tomto predkupnom práve
štátu. Preto nie je významné, či skutočnosti, ktoré bránia povoleniu vkladu, nastali až po uzavretí zmluvy,
resp. až po začatí vkladového konania. Navyše žalovaný poukázal na právny názor vyjadrený najmä
v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 10Sžrk/13/2018 z

21.11.2018 a sp. zn. 10Sžrk/7/2018 z 21.11.2018, podľa ktorého zákonné predkupné právo na základe §
3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť
plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.

4. Žalovaný ďalej uviedol, že podanému odvolaniu žalobkyne nie je možné vzhľadom na podstatnú

zmenu okolností vyhovieť. Táto zmena nastala po vydaní rozhodnutí správnych orgánov, ktoré boli
predmetom preskúmania v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 15S/13/2016. Krajský súd
v Nitre rozsudkom sp. zn. 15S/13/2016 z 20.11.2018 zrušil oznámenie žalovaného o vybavení podania č.
OU-NR-OOP5-2016/003397-4, UPo16/2015-4 z 14.01.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie
a vo zvyšnej časti žalobu odmietol. Uvedeným neformálnym oznámením žalovaný vybavil oneskorene

podané odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu č. UP 61/2015-8 z 04.11.2015. Na
podklade uvedeného rozhodnutia sa malo na prvostupňové rozhodnutie č. UP61/2015-8 z 04.11.2015
o vyhovení protestu prokurátora a zrušení rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č.
V 5933/2015 z 26.08.2015, hľadieť ako na neprávoplatné. Spätný zápis vlastníckeho práva v prospech
žalobkyne ako pôvodnej kupujúcej nie je vzhľadom na následne právne zmeny možný. Konanie o návrhu

na vklad č. V 5933/2015 bolo medzičasom zastavené podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona.

II.
Rozsah a dôvody správnej žaloby(Argumentácia žalobcu)

5. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Nitre domáha

preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Žalobkyňa považuje
rozhodnutie žalovaného za nezákonné a arbitrárne z dôvodu, že v čase rozhodovania o návrhu
na vklad predkupné právo k pozemku neexistovalo. Poukázala najmä na skutočnosť, že pozemok,
ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom v prvom rade sa
v prílohe k uzneseniu vlády Slovenskej republiky č. 401 z 08.07.2015 nenachádzal. Nachádzal sa až

v novelizovanom uznesení vlády č. 413 z 21.07.2015. Ďalej uviedla, že prvostupňový správny orgán
spája porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou. Žalovaný v rozhodnutí poukazuje na
rozsudok najvyššieho súdu, ktoré hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia. Odôvodnenie považuje za
logicky rozporné a arbitrárne. Mala za to, že pred vznikom obligačno-právneho vzťahu medzi žalobkyňou
a ďalším účastníkom v prvom rade neexistovalo predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti
a neexistovala preto povinnosť na strane predávajúceho vyzvať štát na uplatnenie predkupného práva.

Uviedla, že žalovaný spája ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 154/2015 Z. z. účinného od 07.07.2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam
vzniklo dňa 08.07.2005 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08.07.2015) s absolútnou
neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti) uzatvoreného dňa

20.07.2015. V čase uzavretia kúpnej zmluvy neexistovala povinnosť vyzvať na uplatnenie predkupného
práva, ktoré v tom čase neexistovalo. Žalobkyňa sa nestotožnila s názorom, že prípadné porušenie
predkupného práva by v danom prípade zakladalo absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorá je predmetom
vkladovéhokonania.Zmluva,ktoroudochádzakprevoduvlastníckehoprávaknehnuteľnostijeplatnápo
podpísaní účastníkmi, pričom účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Od daného

okamihu sú účastníci viazaní prejavom vôle. Predávajúci už po uzavretí kúpnej zmluvy so žalobkyňou
nemal povinnosť ponúknuť pozemok štátu, a to vzhľadom na viazanosť svojim obligačným prejavom.
Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu, predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri,
žalobkyňa uviedla, že príslušná právna norma (§ 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z.) nespája porušenie
takéhoto predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou. Žalobkyňa mala za to, že treba vychádzať

z koncepcie a účelu inštitútu predkupného práva ako takého. Zákon o niektorých opatreniach vymedzuje
len okamih vzniku predkupného práva. Predkupné právo štátu má vecné účinky, keďže sa zapisuje do
katastra nehnuteľností, avšak neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka.

6. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že pojmové znaky nemožnosti plnenia a následky nemožnosti

plneniasúupravenévustanovení§575Občianskehozákonníka.Výkladdodatočnejnemožnostiplnenia
musí byť reštriktívny, aby nedošlo k spochybneniu zásady pacta sunt servada a tým k podlomeniu
právnejistoty.Pojmovýmznakomtrvalejnemožnostiplneniajetrvalázmenaokolností,ktorájedotknutou
stranou neovplyvniteľná. Z § 3 ods. 7 zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že trvanie predkupného
práva je časovo ohraničené preto, lebo nároky z porušenia predkupného práva rieši osobitná (kogentná)

právna úprava, nemôže sa jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť je pri
predkupnom práve pojmovo vylúčená.

7. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu, považuje za logicky rozporné a tento rozpor
nebol odstránený ani rozhodnutím žalovaného, ktorý síce doplnil odôvodnenie, ale vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia na základe podaného protestu prokurátora, ktorý zjavne vybočoval
z hmotnoprávnych ustanovení vzťahujúcich sa na posúdenie predmetnej veci.

8. Záverom žalobkyňa k posúdeniu nových skutočností trvá na názore, že ak sú splnené podmienky na
povolenie vkladu uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správny orgán má rozhodnúť o povolení

vkladu, teda môže dôjsť k spätnému zápisu. Štát sa svojho predkupného práva v tomto konaní nedovolal
a štátny orgán nemôže jeho aktivitu nahradiť, pretože tým zasahuje do zásady rovnosti v právnych
vzťahoch.

III.

Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 27.11.2020 zdôraznil, že hmotnoprávna stránka,
resp. vysporiadanie sa so všetkými odvolacími aj žalobnými dôvodmi, boli už právoplatnevyriešené v porovnateľných konaniach. Krajský súd v Nitre v súvisiacich a porovnateľných
konaniach ohľadom preskúmania rozhodnutí oboch správnych orgánov ohľadom vyhovenia uvedeným
protestom prokurátora dospel k záveru, že uvedené protesty prokurátora Okresnej prokuratúry

Nitra v porovnateľných veciach boli podané dôvodne a správny súd nevzhliadol nijaký dôvod,
pre ktorý by nemalo byť protestu prokurátora vyhovené a nepochybili preto ani správne orgány
v konaní o proteste prokurátora (demonštratívne poukázal na právoplatné rozsudky Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 11S/30/2016 z 12.07.2017, 15S/5/2016, 26S/5/2016 z 26.10.2017, 11S/44/2016
z 28.06.2017). Príkladom poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Sžrk/3/2018 z 18.05.2018, 3Sžrk/5/2017 z 30.05.2018 a 10Sžrk/8/2017 z 19.06.2018, vrátane
súvisiacich právoplatných rozsudkov. Žalovaný poukázal na ustálený právny názor, z ktorého vyplýva,
že vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č.
175/1999 Z. z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu
stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky (viď § 1
ods. 1 zák. č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu

č. 154/2015 Z. z.), zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu
podľa § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých
pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu
štátu. Iba takýto výklad § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. môže byť v súlade s účelom a cieľmi zák.
č. 175/1999 Z. z. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností na existenciu predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z.
z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode
dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá ma vplyv na povolenie vkladu, je v rozpore s účelom
a cieľmi zák. č. 175/1999 Z. z. a porušením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Uvedené platí aj vtedy, ak
predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali

skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
(ohľadom tohto právneho názoru žalovaný osobitne poukazuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. 54/2018).

10. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že žalobca podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti

vo veciach namietaného porušenia jeho základných práv na základe rozsudkov Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžrk/3/2018 z 18.05.2018, 3Sžrk/5/2017 z 30.05.2018 a 10Sžrk/8/2017
z 19.06.2018. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením III. ÚS 51/2019-20 z 05.02.2019 odmietol
tieto sťažnosti ako zjavne neopodstatnené.

11. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, že správny orgán prvého stupňa spája porušenie predkupného
práva s absolútnou neplatnosťou, sa zjavne nezakladá na pravde. V súvisiacom prvostupňovom
rozhodnutí sa ani raz neuvádza, že predložená kúpna zmluva je absolútne neplatná. Prvostupňový
správny orgán odkazom na § 3 ods. 5 správneho poriadku poukazoval na právny názor odvolacieho
orgánu.Vyjadreniažalobkynepovažujevzhľadomnauvedenézabezpredmetné.Takistozabezdôvodné

považuje tvrdenie žalobkyne o arbitrárnosti rozhodnutia žalovaného, pretože žalovaný pre účely
zrozumiteľnosti, preskúmateľnosti a zistenia materiálnej pravdy doplnil odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia, ktoré ako zákonné potvrdil.

12. Ďalej žalovaný k časti V. žaloby uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádzal, že vznik

predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. spája s absolútnou neplatnosťou
predloženej kúpnej zmluvy. Poukázal však na to, že podľa platnej právnej úpravy ako aj ustálenej
judikatúry je vznik tohto predkupného práva štátu k predmetnej nehnuteľnosti takou skutočnosťou, na
ktorú je správny orgán povinný prihliadať. Podľa právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžrk/13/2018 z 21.11.2018 je zrejmé, že správny orgán musí

rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k
času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán
musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Najvyšší súd uvedenú situáciu
hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.
Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom

nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú
skutočnosť je správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.
z. povinný prihliadať (obdobne rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 3Sžrk/5/2017 z 30.05.2018, sp. zn.
10Sžrk/8/2017 z 19.06.2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 z 24.10.2018). Taktiež podľa odôvodnenia rozsudkuNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.05.2018, sp. zn. 3Sžrk/5/2017 v danom prípade nenastala
absolútnaneplatnosťprávnehoúkonu–predmetnejzmluvyoprevodenehnuteľnosti,pretožepodmienky
platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava

brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase
pred rozhodnutím o vklade. Podľa názoru žalovaného sa kasačný súd jednoznačne vysporiadal aj s
vyvrátenímargumentácie,ktorúžalobkyňaopätovneuvádzaajvtejtožalobesp.zn.15S/94/2019(najmä
V. časti), pričom kasačný súd tu poukazuje na ustálenú judikatúru. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžrk/13/2018 z 27.06.2019)

13. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd rozsudkom
zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

14. Krajská prokuratúra Nitra pod č. Kc 71/20/4400-3 z 04.01.2021 oznámila, že poukazom na ust. §

46 SSP vstupuje do začatého konania prokurátor. Prokurátor uviedol, že predkupné právo štátu vzniklo
dňa 08.07.2015 prijatím uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 401/2015 o schválení osvedčenia
o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ (Jaguár Land
Rover). Protestom napadnuté rozhodnutie o povolení vkladu bolo vydané dňa 26.08.2015. V právne
totožných veciach týkajúcich sa investície Jaguár Land Rover bolo vydaných desiatky právoplatných

rozhodnutí Krajského súdu v Nitre a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré vyvracajú
právnu argumentáciu žalobkyne. Poukázal najmä na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod poradovým č. 54/2018. Vzhľadom na právny názor najvyššieho súdu mal za to, že protest bol
podaný dôvodne, keď mu správne orgány vyhoveli, postupovali zákonne a správne, v súlade s vyššie
označeným stanoviskom. Vychádzajúc z uvedeného neexistuje žiadny zákonný dôvod na zrušenie

rozhodnutí o proteste prokurátora. Žalobné námietky nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť a vecnú
správnosť žalobou napadnutých rozhodnutí o vyhovení protestu prokurátora. Z uvedeného dôvodu
navrhol, aby súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

15. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“)
a svoju činnosť začal od 1. júna 2023.

16. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.

17. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

18. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu

preskúmal v medziach žalobného návrhu (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu
existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), za splnenia
procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP vec prejednal na pojednávaní dňa 12.11.2024
a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne, žalovaného

a ďalšieho účastníka v prvom rade, ktorí svoju neúčasť písomne neospravedlnili (§114 SSP).

19.Ďalšíúčastníkv2.radenapojednávanípoukázalnaobdobnéveci,vktorýchbolivydanérozhodnutia,
či už Krajským súdom v Nitre ako i Najvyšším súdom Slovenskej republiky, v tej súvislosti upriamil
pozornosť na rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod

č. 54/2018. Od podania žaloby sa na veci nič nezmenilo, skutkové okolnosti sú nezmenené, preto zotrval
na svojom vyjadrení z 03.03.2021. Rozhodnutia správnych orgánov považuje za zákonné a žiada, aby
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Trovy nepožaduje.20. Podľa ust. § 23 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z. účinného v rozhodnom čase, prokurátor je oprávnený
podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými
bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

21. Podľa § 23 ods. 4 zák. č. 153/2021 Z. z., konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v
ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol
porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

22. Podľa § 24 ods. 7 zák. č. 153/2021 Z. z., ak nadriadený orgán zistí dôvodnosť protestu, rozhodnutím
vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

23. Podľa § 24 ods. 11 zák. č. 153/2021 Z. z., proti rozhodnutiu o proteste sa môžu prokurátor a účastníci
konania odvolať alebo podať rozklad, ak v odseku 12 nie je ustanovené inak.

24. Podľa § 24 ods. 13 zák. č. 153/2021 Z. z., na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo
opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,9h)
ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z. z. účinného v rozhodnom čase, tento zákon upravuje

zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou
investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.

26. Podľa § 1 ods. 12 zák. č. 175/1999 Z. z., prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie
realizácie strategického parku, a to

a) usporiadanie vlastníckych vzťahov,
b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,
c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,
d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení,
e) iné obdobné prípravné činnosti.

27. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z. z., príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na
vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa
§ 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje
náležitosti podľa § 2b ods. 2.

28.Podľa§3ods.2zák.č.175/1999Z.z.,príslušnéministerstvovydáosvedčenieovýznamnejinvestícii
do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh
na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.

29. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 175/1999 Z. z., osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik
dokladá k návrhu na začatie územného konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2)
a k návrhu na začatie stavebného konania. 1c)

30. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z., na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať

významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra
nehnuteľnostínanávrhpríslušnéhoministerstva.Predkupnéprávoštátuniejeinýmprávomkpozemkom
a stavbám.1d)

31. Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 175/1999 Z. z., predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do
dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná
alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

32. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. účinného v rozhodnom čase, kataster nehnuteľností (ďalej len

"kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach
k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom
práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zosprávy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom,
ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

33. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
(ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

34. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z, zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam

a poznámka.

35. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z, zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné
alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

36. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z., záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,

ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

37. Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods.
1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 28 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

40. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

41. Podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

42. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklepomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných

skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

43. Podľa § 34 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z., na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní. 7)

44. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a

právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

45. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.46. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb., správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,

má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

47. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

48. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán

postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 21.06.2019 zamietol odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa
04.11.2015 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu prokurátora pod
sp. zn. Pd 242/15/4403-2 zo dňa 16. 10.2015 a zrušil svoje rozhodnutie pod sp. zn. V 933/2015 zo dňa
26.08.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy

pod č. 2015/7/20/Draž/1558/1559 zo dňa 20.07.2015, uzavretej medzi predávajúcim E. F. a kupujúcou
- žalobkyňou) potvrdil ako vecne správne.

49. Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Konanie o

proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje, či rozhodnutím bol alebo nebol
porušenýzákonaleboinývšeobecnezáväznýprávnypredpis.Správnysúdvpredmetnejvecinazáklade
žaloby podanej žalobkyňou posudzoval, či v konaní o proteste prokurátora zo dňa 16.10.2015 proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa pod sp. zn. V 5933/2015 zo dňa 26.08.2015 o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností malo alebo nemalo byť tomuto protestu vyhovené,

či pri vydávaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.06.2019 bol dodržaný zákonný
procesný postup, či toto rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, či správny orgán
rešpektoval zákonné predpoklady na vyhovenie protestu prokurátora a či jeho rozhodnutie vychádzalo
zo skutkových dôvodov. Nie je možné v tomto súdnom konaní preskúmavať rozhodnutie pôvodné (teda
rozhodnutie zo dňa 26.08.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva), proti ktorému protest prokurátora

smeroval.

50. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že dňa 22.07.2015 sa začalo
katastrálne konanie, predmetom ktorého bol návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2015, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v

katastrálnom území I., a to parcely registra „E“ pod č. XXXX a č. XXXX. Konanie sa viedlo pod sp. zn.
V 5933/2015. V priebehu začatého katastrálneho konania pod sp. zn. V 5933/2015 bola správnemu
orgánuprvéhostupňadňa22.07.2015doručenážiadosťMinisterstvahospodárstvaSlovenskejrepubliky
o zápis predkupného práva štátu. Následne dňa 06.08.2015 bola správnemu orgánu doručená žiadosť
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 05.08.2015, prílohou ktorej bol zoznam

pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu.
Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 zo dňa 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia
o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť
B. J., K. a uznesením č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015 schválila doplnenie návrhu na vydanie osvedčenia
o významnej investícii. Z uvedeného potom vyplýva, že dňa 22.07.2015 správny orgán prvého stupňa

získal vedomosť o existencii predkupného práva štátu k pozemkom v katastrálnom území I. (spis
Z5113/2015)adňa06.08.2015získalvedomosťotom,kuktorýmkonkrétnympozemkomvkatastrálnom
území I. toto predkupné právo štátu vzniklo (Z 5403/2015).

51. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. V 5933/2015 zo dňa 26.08.2015 povolil vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne v zmysle podaného návrhu. Právne
účinky vkladu nastali 26.08.2015. Proti uvedenému rozhodnutiu podal protest prokurátor Okresnej
prokuratúry Nitra pod č. Pd 242/15/4403-2 zo dňa 16.10.2015, ktorý odôvodnil tým, že rozhodnutím
o povolení vkladu v prospech žalobkyne bol porušený zákon v ustanoveniach § 31 ods. 1 a ods. 3 zák.č. 162/1995 Z. z., § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z., § 39 a 40a Občianskeho zákonníka a § 32 a §
46 zák. č. 71/1967 Zb. Prvostupňový správny orgán vyhovel protestu prokurátora svojim rozhodnutím
z 04.11.2015 č. UP 61/2015-8 a zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č.

V 5933/2015 zo dňa 26.08.2015 o povolení vkladu k parcelám registra „E“ č. XXXX E. XXXX v podiele
1/12 v katastrálnom území I. v prospech kupujúcej žalobkyne. Žalovaný v preskúmavanom konaní
opätovne prejednal odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu a dospel k záveru
o jeho zákonnosti, zároveň doplnil dôvody. Mal za to, že v čase povolenia vkladu č. V 5933/2015 dňa
26.08.2015 mal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán prihliadnuť na

existenciu predkupného práva štátu ako na skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv
na povolenie vkladu.

52. Otázkou predkupného práva štátu sa už vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberal
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto správny súd poukazuje na jeho rozhodnutie z 18.05.2018, sp.
zn. 6Sžrk/3/2018, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018, R 54/2018

z ktorého vyplýva právny záver o tom, že „ I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa
viaže zákonné predkupné právo štátu ( § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade
ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho

úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na
existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného
subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
porušením zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu
vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností.“

53. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne ohľadne dodatočnej nemožnosti plnenia správny súd poukazuje

aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.11.2018 sp. zn. 10Sžrk/13/2018, ktorý
sa uvedeným zaoberal a dospel k záveru, že „Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona
č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia
zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je
podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. povinný prihliadať (obdobne rozhodnutia kasačného súdu sp.

zn.3Sžrk/5/2017z30.05.2018sp.zn.10Sžrk/8/2017z19.06.2018,sp.zn.10Sžrk/6/2018z24.10.2018).
V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia
nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí
rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k
času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán

musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu
hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.“

54. Na základe vyššie uvedeného správny orgán prvého stupňa podľa názoru súdu postupoval správne,
keď na základe dôvodne podaného protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 04.11.2015 zrušil svoje

rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva zo dňa 26.08.2015 a správne postupoval i žalovaný,
keď zamietol odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu a rozhodnutie zo dňa 04.11.2015 o vyhovení
protestu prokurátora potvrdil ako vecne správne. Správny súd nezistil žiaden zákonný dôvod, pre ktorý
by nemalo byť protestu prokurátora vyhovené a nepochybili preto ani správne orgány v konaní o proteste
prokurátora. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný okrem iných dôvodov jednoznačne uviedol i

ten dôvod, že správny orgán prvého stupňa mal pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho
práva prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, pričom
za takúto skutočnosť treba považovať i existenciu predkupného práva štátu, ktoré bolo potrebné preveriť
a posúdiť jeho existenciu vzhľadom na predloženú kúpnu zmluvu. Z uvedeného dôvodu nie je žalobná
námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného dôvodná.

55. Správny súd zároveň konštatuje, že protest prokurátora má zákonom stanovené náležitosti. Bol
podaný oprávneným subjektom. Bol podaný v zákonom stanovej lehote troch rokov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. Dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona. Protest má oporuv ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona najmä v tom, že pri rozhodovaní o vklade správny orgán
neprihliadol na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, t. j. že
v čase rozhodovania neprihliadol na existenciu zákonného predkupného práva štátu. Súčasne týmto

bolo porušené i ustanovenie § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., t. j. nebol presne a úplne zistený skutkový
stav veci.

56. Nie je úlohou súdu v tomto preskúmavanom konaní na základe žaloby podanej žalobkyňou riešiť
otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia, ani z hľadiska námietok žalobkyne

v podanej žalobe. K týmto námietkam správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné. Zo žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.06.2019 jednoznačne vyplýva, že žalovaný považoval
existenciu predkupného práva štátu za takú skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv
na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a správny orgán prvého stupňa
pochybil, keď na existenciu tejto skutočnosti pri svojom rozhodovaní dňa 26.08.2015 o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností neprihliadal a neposudzoval túto v kontexte ďalších kritérií

a hľadísk, ktoré je povinný skúmať s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, že žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

58.Otrováchkonaniažalovanéhorozhodolsúdpodľaustanovenia§168SSPaúspešnémužalovanému

trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno ich náhradu
priznať iba výnimočne. Výnimočné dôvody súd v tomto konaní nezistil.

59.Otrováchkonaniaďalšíchúčastníkovrozhodolsúdpodľa§169SSPtak,žeimichnáhradunepriznal,
keďže im správny súd žiadne povinnosti v súdnom konaní neukladal.

60. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.