Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Sas/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100146
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Martina Stankovičová,
advokátka, so sídlom Na Rúrkach 3, 080 01 Prešov, IČO: 51 428 491, proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska ulica č. 8, 812 67 Bratislava, Zádielska 2, 043 32 Košice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2023/12480 zo
dňa 27.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa požiadala dňa 21.04.2023 o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie svojho syna
E. B., ako posudzovanej osoby, z dôvodu jeho odkázanosti na opatrovanie a pomoc inej fyzickej osoby.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, rozhodnutím číslo PO2/OPPnKŤZPaPP/

SOC/2023/102854 zo dňa 13.07.2023 nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej
osoby – jej syna E. B., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že požadovaný peňažný príspevok na opatrovanie
ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nebol navrhnutý v
komplexnom posudku.

3. Proti tomuto rozhodnutiu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OPPnKŤZPaPP/
SOC/2023/102854 zo dňa 13.07.2023 podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom poukázala na nepriaznivý

zdravotný stav svojho syna ako posudzovaného, ako aj na problémy s tým súvisiace.

4. Žalovaný - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností rozhodnutím č. UPS/
US6/SSVODPPKPC1/SOC/2023/12480 zo dňa 27.10.2023 odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté
rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2023/102854
zo dňa 13.07.2023 potvrdil.

II.
Správna žaloba5. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 25.02.2024 domáhala
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2023/12480 zo dňa 27.10.2023.
Vo svojej žalobe namietala, že bola rozhodnutím žalovaného ukrátená na svojich právach, rozhodnutie

považuje za arbitrárne a svojvoľné, pričom citovala ustanovenia Zákona číslo 447/2007 Z. z. o
peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia ako aj zákona číslo 448/2008
Z. z. o sociálnych službách. Namietala hodnotenie posudkového lekára posudzovanej osoby respektíve
jeho vyhodnotenie so záverom II. stupeň odkázanosti a konkrétne potrebu dohľadu kde posudzovaná
osoba bola ohodnotená na 100 bodov, pričom potreba dohľadu bola ohodnotená na 10 bodov, z čoho

má vyplývať, že posudzovaná osoba nie je odkázaná na dohľad pri žiadnej z činnosti. Zdôraznila, že
bodovanie posudkového lekára vychádza okrem iného aj z výpovede posudzovaného, ktorý uviedol,
že sa pohybuje samostatne, pomalou chôdzou, nezvláda prekonávaním väčších vzdialenosti z dôvodu
bolesti a niekedy potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri vstávaní zo sedu do stoja, pričom nedokáže
vydržať v stoji ani 10 minút. Žalobkyňa uviedla, že posudzovaný tiež uviedol, že má obmedzenú
schopnosť pri vykonávaní úkonov sebaobsluhy, trpí veľkými bolesťami pri úkonoch vyprázdňovania,

vyžaduje pomoc inej fyzickej osoby pri vyprázdňovaní močového mechúra a hrubého čreva - pri
cievkovanie, pri výmene stomického sáčka a pri vyčistení rany na bruchu, tiež pri úkonoch celkového
kúpeľa, pri obliekaní a obúvaní, pri príprave jedla, pri nákupoch a pri domácich prácach. Namietala
hodnotenie posudkového lekára, ktoré je podľa jej názoru v rozpore s výpoveďou posudzovanej osoby
a poprela tvrdenie popísané na strane 2 rozhodnutia žalovaného, a to, že uviedla, že na ústredie

sa nedostaví a požiadala, aby sociálna posudková činnosť bola vykonávaná bez ich osobnej účasti,
formou telefonického rozhovoru. Poukázala na to, že tento prípad, kedy žalovaný vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že žalobkyňa nemá záujem zúčastniť sa osobného stretnutia nie je ojedinelý, dokonca
má takú skúsenosť, že v rozhodnutí je napísaný text, ktorý nie je pravdivý. Žalobkyňa ďalej namietala
skutočnosť, že informácie poskytnuté telefonicky sa nestali súčasťou spisu a nemohli byť podkladom pre

rozhodnutie odvolacieho orgánu. Podľa názoru žalobkyne posudkový lekár vychádzal z nesprávnych
podkladov pre rozhodnutie a žalobkyňa je presvedčená, že jeho rozhodnutie je nesprávne. Dôvodila, že
v prípade, ak by bol vykonaný osobný rozhovor, o čom by bola spísaná zápisnica, ktorú by posudzovaná
osoba podpísala a tým prejavila súhlas s jej obsahom podklad pre vypracovanie lekárskeho posudku
by bol správny. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že podľa potvrdenia o invalidite a miere poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovaného bola určená na 80%, čo je v zjavnom nepomere
k hodnoteniu posudkového lekára a jednoznačne to budí dojem o jeho pochybení pri vypracovaní
posudku. Žalobkyňa namietala tiež nesprávne hodnotenie dôkazov a uviedla že zákon nezakazuje
postup, keď posudkový lekár žalovaného sa dostaví osobne do trvalého bydliska posudzovanej osoby,
aby adekvátne a bez pochýb posúdil mieru funkčnej poruchy a odkázanosť tejto osoby na inú osobu.

Podľa názoru žalobkyne si posudkový lekár nesplnil svoje povinnosti a vypracoval lekársky posudok,
ktorý sa nezakladá na pravde a neobsahuje reálne hodnotenie odkázanosti posudzovanej osoby na
asistenciu inej osoby. Obe rozhodnutia správnych orgánov žiada zrušiť pre nezákonnosť. Žalobkyňa
záverom citovala ustanovenia Správneho súdneho poriadku a navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného
ako aj rozhodnutie prvého stupňa pre jeho nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov

a tiež z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania. Nežiadala súd o nariadenie
pojednávania. Prílohou žaloby bolo aj potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov č. 8708149428
zo dňa 03.08.2023 o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť syna žalobkyne
v miere 80%.

III.
Vyjadrenie žalovaného, replika a duplika

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku správnej žalobe zo dňa 24.04.2024 uviedol že posúdenie

splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie peňažného príspevku je predovšetkým odbornou
medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a
vzhľadom k tomu, že posudzovaná osoba - syn žalobkyne nespĺňa základnú podmienku odkázanosti
na opatrovanie, keďže stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v hodnotení Barthelovej
indexu podľa prílohy číslo 3 Zákona o sociálnych službách dosahuje len 100 bodov, t. j. II. stupeň,

t. j. je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu 2 až 4 hodín denne a sociálne dôsledky
vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia preto neboli navrhnuté kompenzovať predmetným
peňažným príspevkom. Žalovaný zdôraznil skutočnosť, že posudzovaná osoba by musela v hodnotení
Barthelovej indexu dosiahnuť 44 - 0 bodov, t. j. V. alebo VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickejosoby podľa prílohy číslo 3 Zákona o sociálnych službách a v priebehu dňa by musela byť odkázaná
na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu až 8 - viac ako 12 hodín. Žalovaný tiež zdôraznil že z vyššie
uvedeného bodového hodnotenia vidieť značnú diskrepanciu, pretože syn žalobkyne ako posudzovaná

osoba sa v uvedenom hodnotení sebaobslužných úkonov ani len nepriblížila k stupňu odkázanosti,
aby bola odkázaná na opatrovanie. Žalovaný tiež dôvodil, že hodnotenie vykonáva posudkový lekár,
pritom je striktne zachovaný spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej
osoby pri jednotlivých činnostiach podľa prílohy číslo 3 Zákona o sociálnych službách, pričom nejde
o formálne právne posúdenie, ale o vysoko špecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a

z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre posudzovanú osobu. Ďalej uviedol, že k námietkam
žalobkyne spracoval stanovisko posudkový lekár žalovaného dňa 23.04.2024, v ktorom medicínsky
vyčerpávajúcim spôsobom, ako aj dostatočne zreteľne odôvodnil zhodnotenie zdravotného stavu
posudzovanej osoby a v jednotlivých bodoch vyvrátil žalobné námietky. Žalovaný ďalej uviedol, že
posudkový lekár mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu, ktorá bola komplexne zhodnotená a
dňa 27.09.2023 bol vypracovaný lekársky posudok, ktorý ako podklad pre vypracovanie komplexného

posudkuzodňa24.10.2023spĺňavšetkypožiadavkyúplnosticelistvostiapresvedčivosti,niejevrozpore
s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadava
sasovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťami,ajepretodostačujúcimdôkazompreposúdeniesprávnosti
a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. K námietke žalobkyne, že nebol úplne zistený skutkový
stav a z toho dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné žalovaný uviedol, že posudkový lekár vychádzal

z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a kvality a, nakoľko nemal
ani pochybnosti o správnosti diagnostických záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov,
nebola posudzovaná osoba podľa § 11 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
predvolaná na posúdenie jej zdravotného stavu. Poukázal na ustanovenie § 14 ods. 4 ako aj § 39
ods. 1 a § 40 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch a tiež na § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46

správneho poriadku. Žalovaný tiež zdôraznil, že právna zástupkyňa žalobkyne si osobuje posudzovať
medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a
hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné, pričom k tomuto záveru tak, ako to
vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemá žiadnu právomoc
ani jednotlivý ošetrujúci lekár, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017. Žalovaný tiež citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012 "posúdenie miery funkčnej poruchy
patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom" - danom
prípade nároku na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. K námietke žalobcu že miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u posudzovanej osoby určená na 80%, a
teda k námietke žalobkyne, že uvedené v zjavnom nepomere k hodnoteniu posudkového lekára,
čo jednoznačne budí podľa názoru žalobkyne dojem o jeho pochybení pri vypracovaní posudku
žalovaný uvádza, že právna úprava zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na právne vzťahy
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného

postihnutia a to ani subsidiárne, keďže jediným aplikovateľný hmotnoprávnym predpisom je Zákon o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Žalovaný záverom zdôraznil, že správa žaloba nie je dôvodná,
vychádzala z presvedčenia že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do subjektívnych
práv žalobkyne avšak bez ďalšieho nedôvodí ani neuvádza žiadne konkrétne dôvody, prečo by
odborný lekársky posudok a následne vypracovaný komplexný posudok žalovaného nebol objektívny

alebo bol v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych
nálezov. Žalovaný požadoval, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie a správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol, pretože rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s platnými hmotnoprávnymi ako aj
procesnoprávne predpismi.

7. Žalobkyňa vo svojej replike uviedla, že nerozporuje psychický stav posudzovanej osoby a netvrdí,
že by táto osoba nebola orientovaná miestom, osobou a časom, avšak posudzovaná osoba sa "len"
lieči u psychiatra, nakoľko od roku 2015 kvôli veľkým bolestiam berie liek tramal a z dôvodu, že
mu prasklo tenké črevo, berie aj liek neurol, cievkuje sa v noci aj každú hodinu, a je depresívny,
pretože choroba mu zničila život, pričom trpí aj insomniou. Žalobkyňa vo svojej republike uviedla, že

rozporuje aj závery posudkového lekára o schopnostiach a možnostiach posudzovanej osoby vykonávať
samoobslužné činnosti. Konštatovala, že posudzovaná osoba za 35 rokov svojho života absolvovala
21 operácií, pričom posledná operácia bola vykonaná pred viac ako rokom a do dnešného dňa má
na bruchu obrovskú ranu z, ktorej vyteká hnis, rana sa preto nehojí a z uvedeného dôvodu chodí1 až 2 krát denne túto ranu ošetrovať zdravotná sestra. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že posudzovaná
osoba pravidelne navštevuje urológa a býva často hospitalizovaná z dôvodu silných bolestí, avšak
posudkový lekár napísal, že "bolesť je subjektívna a nie je možné na základe iba subjektívnych údajov

poskytnúť kompenzáciu z verejných zdrojov štátu. Pri hodnotení zdravotného stavu posudkový lekár
vychádza z dokázaného a overiteľné funkčného postihnutia vyplývajúcou z odborných lekárskych
nálezov." Poukázala na to že posudkový lekár vypracoval posudok na diaľku bez toho, aby riadne
zistil zdravotný stav posudzovanej osoby. Zdôraznila, že posudzovaná osoba trpí obrovskými bolesťami
neustále vo dne aj v noci a priložila ku svojej replike aj fotodokumentáciu rany posudzovanej

osoby. Žalobkyňa opätovne namietala aj bodové hodnotenie posudzovanej osoby a konštatovanie
posudkového lekára, že posudzovaná osoba zvláda vykonávať samoobslužné činnosti. Podľa názoru
žalobkyne je až zarážajúce, že posudkový lekár nemal ani pochybnosti o správnosti diagnostických
záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov, následkom čoho posudzovaná osoba nebola
ani predvolaná na posúdenie jej zdravotného stavu, pričom poukázala na to že žiadna predložená
lekárska správa neobsahuje fotodokumentáciu, aby si posudkový lekár na diaľku vytvoril objektívny

obraz o zdravotnom stave posudzovanej osoby. Namietala tiež skutočnosť, že mala byť minimálne
poučená o možnosti zúčastniť sa osobného posúdenia pred posudkovým lekárom. Zdôraznila, že
posudkový lekár kládol väčší dôraz na dôsledné dodržiavanie ustanovenia právneho predpisu než na
dôkladné zistenie skutkového stavu a podľa jej názoru nemal šetriť verejné prostriedky štátu tam, kde to
nie je na mieste. Konštatovala, že posudzovaná osoba potrebuje pomoc inej fyzickej osoby na to, aby

boli jej bolesti znesiteľnejšie a, aby sa aspoň sčasti priblížil k vykonávaniu činnosti zdravého človeka
akým ešte nedávno bol. Poukázala na rozhodnutie správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžso/95/2014 zo dňa 27.04.2016 podľa, ktorého, „Pri rozhodovaní o príspevku sa
správny orgán musí vždy vysporiadať s otázkou, či podklady na vypracovanie komplexného posudku
boli úplné, objektívne a presvedčivo odôvodnené bez, či už vnútorných rozporov alebo rozporov s

inými v konaní predloženými dôkazmi a tvrdeniami, napríklad správami z odborných vyšetrení. Ak
tomu tak nie je potrebné komplexný posudok doplniť a rozpory odstrániť.“ Žalobkyňa tiež citovala z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/90/2011 zo dňa 30.01.2013, podľa
ktorého"vzmysleprílohy2zákonalekárskyposudoknaúčely§11zákonamáobsahovaťajodôvodnenie
konkrétnych telesných znevýhodnení a akým spôsobom funkčné poruchy obmedzujú osobu žiadateľa o

kompenzáciu." , pričom uviedla, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu odvolací súd s poukazom
na vyššie uvedené považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený
skutkový stav. Záverom žalobkyňa namietala, že lekársky posudok nebol vypracovaný objektívne, úplne
a nebol presvedčivo odôvodnený záver, nakoľko závery posudku sú v priamom rozpore s predloženými
lekárskymi správami, fotodokumentáciou a aj elementárnou logikou - vyjadrením posudzovanej osoby

a žalobkyne, pričom predložila súdu aj čestné vyhlásenie, podľa ktorého od roku 1994 do roku 2004
poberala na posudzovanú osobu opatrovateľský príspevok a v dôsledku zmeny právnej úpravy o túto
dávku prišla. Navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanie a zaviazal žalovaného priznať žalobkyni náhradu trov súdneho konania.

8. Žalovaný na výzvu súdu duplikou nereagoval.

IV.
Konanie na správnom súde

9. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle §

203 ods. 2 SSP, postupom podľa § 107 ods. 1 SSP, žalobca žiadal vec prejednať na pojednávaní, dňa
18.11.2024 dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto podľa § 190 SSP zamietol.

10. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na svojich písomných podaniach
a v konečnom návrhu navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. Mal za to, že bol predovšetkým nedostatočne zistený skutkový stav, nakoľko je tu rozpor medzi
lekárskymi správami a medzi lekárskymi posudkami. Posudzovaná osoba nie je schopná samostatneobsluhovať svoje základné životné potreby. V tejto súvislosti poukázal a preložil súdu rozsudok
Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/28/2022 zo dňa 31.05.2023 a uviedol, že podstatou tohto
rozhodnutia je, že pokiaľ je závažný rozpor medzi tvrdením žalobkyne a medzi hodnotením v lekárskom

posudku, uvedené rozhodnutie a jemu predchádzajúce má byť zrušené a vrátené na ďalšie konanie.
Ďalej uviedol, že nie je to ojedinelý prípad, kedy bol s osobou, ktorá požadovala opatrovateľský
príspevok, vykonaný telefonický rozhovor na základe ktorého bola vyhotovená zápisnica, v ktorej sú
uvedené nepravdivé údaje. Mal za to, že s posudzovanou osobou mal a mohol byť vykonaný osobný
pohovor. Posúdenie mohlo byť teda vykonané osobne a osobne mal byť zistený jeho zdravotný stav,

ako aj schopnosť vykonávať samoobslužné činnosti.

12. Na otázku súdu ktoré konkrétne úkony, ktoré uviedla žalobkyňa v telefonickom rozhovore so
žalovaným nie sú pravdivé, resp. neboli prenesené do toho posudku tak ako to tvrdila žalobkyňa, právna
zástupkyňa uviedla, že tam je rozpor pri vykonávaní tých samoobslužných činnostiach ako je napr.
krájanie chleba, kde pociťuje bolesti alebo keď má vstať zo sedu, ísť do ľahu alebo zo sedu vstať, takže

potrebuje pomoc inej osoby, čo nie je tak zachytené v posudku ako to tvrdila žalobkyňa.

13. A na otázku súdu, že prečo sa žalobkyňa nedostavila na osobný pohovor, keď bola na neho
predvolaná,právnyzástupcažalobcuuviedol,ženemávedomosťotom,čibolaalebonebolapredvolaná
na vykonanie osobného pohovoru v súvislosti s vypracovaním posudku, a že v rozhodnutí žalovaného je

uvedené, že pri telefonickom rozhovore uviedli, že sa na osobný pohovor nedostavia sa podľa žalobcu
nezakladá na pravde a za tým účelom by mal súd na pojednávaní vypočuť žalobcu.

14. Právny zástupca žalobcu na záver uviedol, že zo strany žalobcu alebo posudzovanej osoby
nejde o žiadne zveličovanie a taktiež, síce sme predložili správu, ktorá bola napísaná zdravotníckym

zariadením, ktoré denne stará o posudzovanú osobu zo 06.06.2024 a je si vedomá toho, že to nebolo
napísané ku dňu podania žaloby, avšak je to dôkaz, ktorý chceli predložiť, ktorý dokladuje denno- dennú
starostlivosť, nehojacu sa ranu a v podstate aj je dokladom o stupňujúcich sa bolestiach v okolí rany,
vlastne zhoršujúcich sa infekciách a vyžaduje to denné ošetrenie a starostlivosť o ranu a jej okolie.

15. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní taktiež poukázal na písomné vyhotovenie
žalovaného a v konečnom návrhu navrhol aby Správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Poukázal na komplexný posudok žalovaného zo dňa 24.10.2023, kde na strane 4 je uvedené,
že posudzovaný bol dňa 08.09. kontaktovaný za účelom jeho predvolania na odvolací orgán, čiže

k žalovanému. Spolu so žiadateľkou teda so žalobkyňou uviedli, že sa na odvolací orgán nedostavia
a požiadali, aby bola sociálna posudková činnosť vykonaná bez ich osobnej účasti formou telefonického
rozhovoru, a preto je tátot námietka žalobcu v plnom rozsahu irelevantná. Aj vlastne nasledovné
vyjadrenia, že bol prieskum vykonaný v súlade so zákonom považuje žalovaný v plnom rozsahu za
tendenčné a účelové. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

9Sžck/120/2017 zo dňa 30. januára 2019, kde sa venoval najvyšší súd aj tejto otázke, kde konštatuje
vlastne zákonné dôvody v zmysle § 11 ods. 10 zákona č. 447/2018 o peňažných príspevkoch, kedy
má správny orgán povinnosť vykonať osobne lekársku posudkovú činnosť, a to pokiaľ tá posudzovaná
osoba osobne požiada buď písomne alebo elektronickou formou o takéto posúdenie, čo sa v danom
prípade nestalo. Posudkový lekár to nepovažoval za potrebné, preto osobu na lekársku posudkovú časť

nepredvolal. Pokiaľ ide o posúdenie Bartolovho indexu a hodnotenia zdravotného stavu, hodnotenie
vykonávaposudkovýlekáržalovaného,ktorývtomtorozsahuplnezodpovednýzavykonanéhodnotenie.
Pokiaľ ide o kompenzáciu daného postihnutia, posudzovaná osoba má deficit v oblasti vyprázdňovania,
tak tento deficit je kompenzovaný, poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s hygienou, alebo s opatrovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Čiže

peňažný príspevok na opatrovanie v tomto prípade v zmysle tohto hodnotenia neprimeraný. Dôkazy,
ktoré predložil žalobca v replike, a to lekárske nálezy, ktoré boli vydané po vydaní rozhodnutia pred
vydaním lekárskeho posudku z mája, resp. od apríla 2024, žalovaný namietol, že v zmysle § 135
ods. 1 SSP súd nemôže svojím rozhodovaním zohľadniť skutočností, ktoré nastali po právoplatnosti
rozhodnutia správneho orgánu, keďže pre súd je rozhodujúci skutkový a právny stav čase vydania

rozhodnutia správneho orgánu, čiže na tieto lekárske nálezy súd nemôže prihliadať. Tak isto nemôže
prihliadať na ďalší dôkaz, a to na lekársku správu z psychiatrickej ambulancie z 27. júla 2003, nakoľko
tátolekárskasprávanebolasúčasťouspisovejdokumentácie,nakoľkoposudzovanáosobatútolekárskasprávu nepredložila tak na prvom stupni, resp. v odvolacom konaní. Celá žaloba sa len o subjektívne
tvrdenia žalobcu.

17. Zástupca žalovaného poukázal na to, že z komplexného posudku z 24.10.2023 na strane 4 je
výslovne uvedené: „posudzovaný bol dňa 08.09.2023 kontaktovaný za účelom jeho predvolania na
odvolací orgán. Spolu so žiadateľkou uviedol, že sa na odvolací orgán nedostavia, požiadali, aby
bola sociálna posudková činnosť vykonaná bez ich osobnej účasti formou telefonického rozhovoru“.
Tento komplexný posudok je podkladom pre rozhodnutie. Z posudku vyplýva, že posudzovaná osoby

má obmedzenie schopnosti pri vykonávaní úkonov sebaobsluhy, trpí veľkými bolesťami pri úkonoch
vyprázdňovania uviedol, že vyžaduje pomoc inej fyzickej osoby pri vyprázdňovaní močového mechúra,
hrubého čreva, pri cievkovaní, pri výmene stomického sáčka, pri vyčistení rany na bruchu, ktorú má
v dôsledku operácie čriev a pri úkonoch celkového kúpeľa, pri obliekaní, obúvaní, prípravy jedlá,
nákupoch a pri domácich prácach, teda všetky tieto vyjadrenia sú zachytené v komplexnom posudku,
ako aj v rozhodnutí, a tak nie je pravda, že dané skutočnosti neboli zaznamenané alebo zahrnuté v

posudku. Posudzovaná osoba má vážny zdravotný deficit pri vyprázdňovaní, to bolo v plnom rozsahu
zhodnotené Bartolovho indexu, kde za tieto skutočnosti boli hodnotené 0 bodov, keďže potrebuje pomoc
pri všetkých úkonoch pri vyprázdňovaní. To bolo v plnom rozsahu zhodnotené. Pri ďalších úkonoch
posudkový lekár žalovaného zhodnotil, že nepotrebuje ani pomoc. Posudkový lekár nemôže vychádzať
iba zo subjektívnych tvrdení daných osôb, lebo každá osoba by chcela peňažný príspevok.

18. Na záver poverený zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o nárok na peňažný príspevok na
opatrovanie, keď sa pozrieme do Bartolovho indexu vidíme, že by posudzovaná musela dosiahnuť 5.
a 6. stupeň, čiže 44,0 bodov, v danom prípade mala len 2. stupeň 100 bodov. Je tam veľký rozdiel, ktorý
by daná osoba v tom čase nedosiahla. Zdravotný stav sa mohol zhoršiť. Rozhodnutie žalovanej je z roku

2023. Žalobca môže podať novú žiadosť na správny orgán, doložiť nové lekárske nálezy, ktoré budú
svedčiť o tom, že v tomto čase má nárok na peňažný príspevok na opatrovanie alebo môže mať nárok
na ďalší kompenzačný príspevok a to peňažný príspevok na osobnú asistenciu, kde formou osobného
asistenta pri týchto úkonoch, ktoré nezvláda, tejto osobe bude pomáhať osobný asistent. Na to je aj ten
peňažný príspevok určený, teda aj na sprevádzanie danej osoby pri nakupovaní a pri iných bežných

úkonoch.
V.
Relevantná právna úprava

19. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

22. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) a d) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie

rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

23. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24. Podľa § 202 ods. 2 prvá veta SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

25. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.26. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia (ďalej len „Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP“), tento zákon
upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so
sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím
(ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti
poskytovanej podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, cieľom úpravy právnych

vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v
oblastiach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 2 ods. 1, 2 a 3, 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, kompenzácia

sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo
prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov
na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.
Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z

dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia prekonať sama. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou
funkčnej poruchy najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových
schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja

zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

30. Podľa § 5 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti
a. mobility a orientácie,

b. komunikácie,
c. zvýšených výdavkov,
d. sebaobsluhy.

31. Podľa § 10 ods. 1,2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, posudková činnosť

na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna
posudková činnosť. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny
pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry,
ergoterapie a pomôcok.

32. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekársku posudkovú
činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej
posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore
všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje
všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom

špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

33. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, pri výkone lekárskej
posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie,
na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a

psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a
psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa
§ 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je
uvedený v prílohe č. 1.34. Podľa § 11 ods. 6 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekársky nález je na účely
tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

35. Podľa § 11 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, posudkový lekár
môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti
diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, odborného lekárskeho nálezu
lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo z elektronických zdravotných

záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby alebo je potrebné overiť objektívnosť
alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez
prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

36. Podľa § 11 ods. 10 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, posudkový lekár
je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba

písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným
elektronickým podpisom.

37. Podľa § 11 ods. 11 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, výsledkom lekárskej
posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide

o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu,
ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

38. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, sociálna posudková

činnosť na účely tohto zákona je
a. posudzovanie individuálnych pred
b. pokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b/ posudzovanie rodinného prostredia
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
c. posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím do spoločnosti,
d. posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa
§ 14 a
e. navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.
39. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, sociálna posudková

činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo
vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa
môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí
a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Sociálna
posudková činnosť sa môže vykonať aj bez účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak

by ju nebolo možné z dôvodu jej hospitalizácie alebo z iného vážneho dôvodu vykonať v zákonnej lehote.

40. Podľa § 13 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, výsledkom sociálnej
posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého

zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh
kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.

41. Podľa § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na základe lekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán

vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje
a. mieru funkčnej poruchy,
b. vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c. sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d/ návrh
druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,

e. vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f. vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,g. termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h/odôvodnenie
komplexného posudku.
42.Podľa§39ods.1ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP,opatrovanienaúčelytohto

zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie
podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 39 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, účelom opatrovania
je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri

úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.

44. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej
osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu (t. j. Prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. o sociálnych
službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní).

45. Podľa § 40 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného
podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4,
možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

46. Podľa § 53 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na konanie vo veciach kompenzácie,
nakonanieopreukazeanakonanieoparkovacompreukazesavzťahujevšeobecnýpredpisosprávnom
konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods.
3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie

vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

47.Podľa§55ods.6ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP,podkladomnarozhodnutie
o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

48. Podľa § 55 ods. 13 veta prvá Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, príslušný
orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok,
ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia.

49. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP fyzická osoba,

ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu,
je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na
jeho výšku alebo výplatu.

50. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.

455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „Zákon o sociálnych službách“), odkázanosť fyzickej
osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č.
3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa
prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na
pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby

v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.

51. Podľa § 49 ods. 11 Zákona o sociálnych službách, fyzická osoba je odkázaná na pomoc inej fyzickej
osoby, ak jej stupeň odkázanosti je II až VI podľa prílohy č. 3.

52. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

53. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.54. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

55. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Právny názor správneho súdu

56. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátaneprvostupňového)nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,aleajnadrozsahžalobných

bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

57. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov

verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia

je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).

58. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol
odvolaniežalobkyneapotvrdilprvostupňovérozhodnutieÚradupráce,sociálnychvecíarodinyD.,odbor

sociálnych vecí a rodiny, ktorý nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby –
jej syna E. B. z dôvodu, že požadovaný peňažný príspevok na opatrovanie ako forma kompenzácie
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nebol v komplexnom posudku navrhnutý.

59. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa podala dňa 21.04.2023 žiadosť

o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie svojho syna. V žiadosti o poskytnutie peňažného
príspevku na opatrovanie svojho syna uviedla, že jej syn sa narodil s extrofiou močového mechúra,
absolvoval už 24 operácií a má ileostomiu, kateter na vývod moču a dieru v bruchu po rozpadnutí stehov
v dôsledku zlej starostlivosti po operácii a jeho zdravotný stav vyžaduje jej neustálu 24 hodinovú pomoc.
V žiadosti uviedla, že v súčasnosti sa posudzovanej osobe poskytuje sociálna služba prostredníctvom

agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti ADOS. Prílohou žiadosti bolo čestné vyhlásenie zo dňa
15.04.2023 a vyhlásenie o majetku na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu.

60. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností ako prvostupňový orgán rozhodnutím č.

PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2023/102854 zo dňa 13.07.2023 nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na
opatrovanie jej syna E. B.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na základe vypracovaného
komplexného posudku č. PO2/RPČ/SOC/2023/102963-11 zo dňa 27.06.2023 je syn žalobkyne osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak nemá obmedzenú schopnosť sebaobsluhy. Posudkový
lekár konštatoval, že nálezy, ktoré boli doložené k žiadostiam o peňažné príspevky na kompenzáciu

nepodmieňujú odkázanosť posudzovaného na celodennú nepretržitú starostlivosť a opateru inou
fyzickou osobou, pričom vychádzal z predložených lekárskych nálezov, t.j. listinných dôkazov, ktoré
dokumentujúzdravotnýstavposudzovaného.Stupeňodkázanostisynažalobkynenapomocinejfyzickej
osoby dosahuje v hodnotení Barthelovho indexu stupeň I. (počet bodov 120).

61. Zo záverov komplexného posudku č. PO2/RPČ/SOC/2023/102963-11 zo dňa 27.06.2023 vyplýva,
že syn žalobkyne ako posudzovaná osoba v oblasti mobility a orientácie - nemá zníženú pohybovú
schopnosť ani zníženú orientačnú schopnosť, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom ani na sprievodcu, je schopný prekonať bežné bytové bariéry a preto v uvedenejoblasti nebola navrhnutá žiadna forma kompenzácie. V oblasti komunikácie - kompenzácia nebola
navrhnutá z dôvodu že syn žalobkyne nemá narušenú schopnosť komunikácie. V oblasti zvýšených
výdavkov boli navrhnuté formy kompenzácie - peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. V oblasti
sebaobsluhy nebola navrhnutá žiadna forma kompenzácie, pretože syn žalobkyne nemá stratu
schopnosti sebaobsluhy. Komplexný posudok č. PO2/RPČ/SOC/2023/102963-11 zo dňa 27.06.2023
vychádzal z lekárskeho posudku a lekárskeho záveru, na základe ktorých bolo určené, že miera funkčnej
poruchy syna žalobkyne je 50%.

62. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom
poukázala predovšetkým na nepriaznivý zdravotný stav jej syna a problémy s tým súvisiace, pričom
žiadala o prehodnotenie rozhodnutia.

63.Žalovanýrozhodnutímč.UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2023/12480zodňa27.10.2023odvolanie

žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že posudkový lekár ústredia ako odvolacieho orgánu vydal lekársky
posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/12720 zo dňa 27.09.2023 a následne Ústredie
vydalo komplexný posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/12720 zo dňa 24.10.2023, podľa
ktorého miera funkčnej poruchy syna žalobkyne ako posudzovaného je 50% podľa prílohy č. 3,

časti XIII.B.4.a) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP pre inkontinenciu moču -
relatívnu inkontinenciu moču III. stupňa. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že syn žalobkyne ako
posudzovaný sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ktorá nie je odkázaná
na sprievodcu. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. Z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že syn žalobkyne sa lieči aj pre umelý ritný otvor s dobrou možnosťou

uzáveru (možnosť kolostomického pásu) – časť X.C.11.a) s mierou funkčnej poruchy 50%, narodil sa
s extrofiou močového mechúra, je po opakovaných operačných zákrokoch močového mechúra a toho
času má permanentný močový katéter. Syn žalobkyne ako posudzovaná osoba je v objektívnom obraze
orientovaný všestranne správne, je samostatne mobilný bez potreby používania technickej pomôcky.
Posudzovaný bol dňa 08.09.2023 kontaktovaný za účelom predvolania na ústredie avšak spolu so

žalobkyňou uviedli, že na ústredie sa nedostavia a požiadali, aby sociálna posudková činnosť bola
vykonaná bez ich osobnej účasti, formou telefonického rozhovoru v rámci, ktorého bolo zistené, že
posudzovaný je poberateľom invalidného dôchodku a býva v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a
s bratom, pohybuje sa samostatne, bez opory, pomalou chôdzou, nezvláda prekonávaním väčších
vzdialenosti z dôvodu bolesti močového mechúra. Posudzovaní uviedol, že niekedy potrebuje pomoc

inej fyzickej osoby pri vstávaní zo sedu a stoja (keď má bolesti) a nedokáže vydržať v stoji aspoň 10
minút. Uviedol tiež, že nemá narušenú orientačnú schopnosť, má obmedzenú schopnosť pri vykonávaní
úkonov sebaobsluhy a trpí veľkými bolesťami pri úkonoch vyprázdňovania a preto potrebuje pomoc
inej fyzickej osoby pri vyprázdňovaní močového mechúra a hrubého čreva - pri cievkovaní, pri výmene
stomického sáčka, pri vyčistení rany, pri úkonoch celkového kúpeľa, pri obliekaní a obúvaní, pri príprave

jedla, pri nákupoch a pri domácich prácach. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva že
na účel posúdenia stupňa odkázanosti posudzovanej osoby boli vzhľadom k odborným nálezom a
sociálnemu prieskumu jednotlivé činnosti hodnotené nasledovne: stravovanie a pitný režim - 10 bodov,
vyprázdňovanie močového mechúra - 0 bodov, vyprázdňovanie hrubého čreva - 0 bodov, osobná
hygiena - 10 bodov, celkový kúpeľ - 10 bodov, obliekanie, vyzliekanie - 10 bodov, zmena polohy,

sedenie a státie - 10 bodov, pohyb po schodoch - 10 bodov, pohyb po rovine - 10 bodov, orientácia
v prostredí - 10 bodov, dodržiavanie liečebného režimu - 10 bodov, potreba dohľadu - 10 bodov, t.j.
spolu 100 bodov - stupeň odkázanosti II. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že posudzovaná osoba
v oblasti mobility a orientácie nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby ani na dohľad a v oblasti
sebaobsluhy je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri väčšine úkonov vyprázdňovania močového

mechúraaprivyprázdňovaníhrubéhočreva,avšakanivtejtooblastinevyžadujedohľadatakposudkový
lekár v lekárskom posudku stanovil posudzovanej osobe druhý stupeň odkázanosti na pomoc inej
fyzickej osoby s počtom bodov 100 a preto konštatoval, že posudzovaná osoba nie je odkázaná na
opatrovanie, nakoľko stupeň odkázanosti nedosahuje V. alebo VI. podľa osobitného predpisu. Z tohto
dôvodu žalovaný sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného v komplexnom

posudku nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom za opatrovanie.

64. V prejednávanej veci nebolo sporné, že syn žalobkyne je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím -
určená miera funkčnej poruchy - 80%. Spornou však zostala otázka, či zdravotný stav syna žalobkyne vovzťahu k určeniu stupňa odkázanosti podľa § 49 ods. 10 a 12 Zákona o sociálnych službách vrátane jeho
prílohy č. 3 v spojení s § 14 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP odôvodňuje
odkázanosť v takom stupni, ktorý by zakladal splnenie podmienok pre priznanie peňažného príspevku

na opatrovanie.

65. Námietka žalobkyne, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u jej syna ako
posudzovaného bola určená na 80%, čo je v zjavnom nepomere k hodnoteniu posudkového lekára
a jednoznačne to v nej budí dojem o jeho pochybení pri vypracovaní posudku nie je dôvodná,

pretože určovanie miery funkčnej poruchy a odkázanosti osoby ťažko zdravotne postihnutej na pomoc
inej fyzickej osoby vychádza z odlišných predispozícii. Miera funkčnej poruchy sa odvodzuje od
diagnostikovaných chorôb a následným určením zodpovedajúceho druhu zdravotného postihnutia,
pričom stupeň odkázanosti osoby ťažko zdravotne postihnutej na pomoc inej fyzickej osoby naopak
vychádza zo zoznamu - druh činností, ktoré tá ktorá fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
dokážezvládnuťurobiťsama,asktorýmipotrebujepomocodinejfyzickejosoby.Mierufunkčnejporuchy

určuje posudkový lekár na základe prílohy č.3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invalidný dôchodok) určuje Sociálna poisťovňa
podľaprílohyč.4Zákonaosociálnompoistení.Napriektomu,žesprávnysúdvnímacitlivoposudzovanie
takýchto otázok, túto námietku musel vyhodnoť ako nedôvodnú a to aj napriek nesprávnemu uvedeniu
zo strany žalovaného, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u syna žalobkyne bola

určená na 50%.

66. K námietke žalobkyne, že sociálna posudková činnosť bola vykonávaná bez ich osobnej účasti,
formou telefonického rozhovoru súd uvádza, že nie je dôvodná, pretože podľa § 11 ods. 10 Zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP posudkový lekár povinný pozvať fyzickú osobu na

posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba požiada. Podľa § 11 ods. 9 Zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru alebo, ak je
potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru, v ostatných prípadoch posudkový
lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. V tomto prípade žiadosť o osobné

posúdenie zdravotného stavu syna žalobkyne nebola žalovanému doručená a odborné lekárske nálezy
boli zrozumiteľné. Posudkový lekár nemal pochybnosť o správnosti ich diagnostického záveru a tak
v súlade so zákonom vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby.

67. K námietke žalobkyne ohľadom nesprávneho posúdenia stupňa odkázanosti jej syna na pomoc inej

osoby správny súd uvádza, že toto tvrdenie žalobkyne vychádza iba z jej subjektívneho presvedčenia
o nesprávnom zhodnotení zdravotného stavu jej syna, no objektívne nevyvoláva žiadne pochybnosti o
náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných
ustanovení.

68. Žalobkyňa namietala aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Správny súd odkazuje na
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v danom kontexte pripomenul, že súčasťou
obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s

uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je

plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

69. Zdravotný stav syna žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom, ktorý vychádzal zo zdravotnej
dokumentácie a odborných nálezov predkladaných žalobkyňou, a v ktorom obsahu nie sú žiadne
rozdiely s posudzovanou zdravotnou dokumentáciou. Vykonané bolo aj sociálne šetrenie a následne

bol vypracovaný komplexný posudok v ktorom neboli zistené diskrepancie medzi záverom posudkového
lekára, diagnózami odborných lekárov a posudkovým záverom. Tieto skutočnosti žalovaný správne
právne posúdil, že nenapĺňajú podmienky na priznanie príspevku na opatrovanie žalobkyni, pretože
syn žalobkyne ako posudzovaná osoba nie je odkázaný podľa komplexného posudku na opatrovanie.Vzhľadom na ťažké zdravotné postihnutie syna žalobkyne, vychádzajúc z komplexného posudku
vypracovaného dňa 27.06.2023, posudzovaný (syn žalobkyne) žalovaný navrhol sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti zvýšených výdavkov kompenzovať - peňažným príspevkom

na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia. Syn žalobkyne však nie je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia
odkázaný na sprievodcu ani na opatrovanie.

70. Správny súd konštatuje, že posudzovanie miery funkčnej poruchy podľa zákona o peňažných

príspevkoch na kompenzáciu patrí výlučne do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí
posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na opatrovanie, a teda aj
s tým súvisiace poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie. Iba takýto lekársky posudok môže
byť podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci kompenzácie. Skutkové zistenia v danej veci
potvrdzujú, že posudkový lekár žalovaného v dôsledku objektívne popísaného zdravotného postihnutia
syna žalobkyne, vykonaného v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a vychádzajúceho z

predložených odborných lekárskych nálezov, v danej veci odkázanosť syna žalobkyne na opatrovanie
nezistil.

71. Lekársky posudok posudkového lekára žalovaného, ktorým bol posudzovaný zdravotný stav syna
žalobkyne, obsahuje podrobný popis predložených aktuálnych lekárskych nálezov, ako aj odôvodnenie

stanovenia miery funkčnej poruchy posudzovanej osoby s prihliadnutím na diagnostické závery,
ktoré sú uvedené v týchto lekárskych správach. V rámci posudzovania zákonnosti napadnutých
rozhodnutí správny súd neposudzuje vecnú správnosť odborných medicínskych záverov, ale len
zákonnosť postupu, pri ktorom boli medicínske závery prijaté. Správny súd pri preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného a administratívneho konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil pri

vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti rozpor so zákonom.

72. Súd konštatuje, že komplexný posudok žalovaného obsahuje náležitosti stanovené v § 15 ods.
1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a v rámci dokazovania bol vykonaný prieskum
v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov ako i v oblasti

sebaobsluhy. Následne bolo vyhodnotené, že syn žalobkyne nemá taký stupeň odkázanosti na pomoc
inej fyzickej osoby, ktorý by podmieňoval jeho odkázanosť na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie sú splnené
podmienky stanovené v § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, z dôvodu
nesplnenia podmienok stanovených v § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

Peňažný príspevok na opatrovanie je podľa § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu možné poskytnúť fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa §
15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, odkázaná na opatrovanie, čo v danom
prípade splnené nebolo.

73. Súd rovnako tak nevyhovel návrhu právneho zástupcu žalobkyne o výsluch žalobkyne na
pojednávaní, za účelom vypočutia, ktoré konkrétne úkony, ktoré uviedla žalobkyňa v telefonickom
rozhovore so žalovaným nie sú pravdivé, resp. neboli prenesené do toho posudku tak ako to tvrdila
žalobkyňa, že tam je rozpor pri vykonávaní tých samoobslužných činnostiach, tak že potrebuje pomoc

inej osoby, a že v telefonickom rozhovore neuviedli, že sa nedostavia na osobný pohovor, nakoľko
z vyššie uvedeného vyplýva, že aj prípadný výsluch žalobkyne by nebol spôsobilý spochybniť správnosť
záverov uvedených v lekárskom posudku, nakoľko bola dodržaná zákonnosť postupu, pri ktorom boli
medicínske závery posudkovým lekárom prijaté a namietané zdravotné komplikácie posudzovanej
osoby boli v posudku zohľadnené a uvedené, pričom ani žiadosť o osobné posúdenie zdravotného

stavu syna žalobkyne nebola žalovanému doručená a v takom prípade je osobný pohovor fakultatívnou
možnosťou.

74. Správne orgány ani súdy nemajú snahu účelovo bagatelizovať závažnosť zdravotného stavu syna
žalobkyne a následných obmedzení, s ktorými sa stretáva, ale aj napriek tomu neostalo správnym

orgánom iné, ako jej žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie zamietnuť z dôvodu, že nebol
žalobkyni navrhnutý v komplexnom posudku pre nesplnenie podmienok uvedených v § 14 ods. 4 a § 40
ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Záver správnych orgánov oboch stupňovo nesplnení podmienok pre priznanie požadovaného príspevku vyslovený v prvostupňovom ako aj v
napadnutom rozhodnutí žalovaného považoval súd za zákonný a náležite odôvodnený.

75. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa nepredložila súdu žiadne také dôkazy, ktoré by závery
žalovaného spochybňovali alebo opodstatňovali iné závery napadnutého rozhodnutia o posúdení
zdravotného stavu, posudzovanej osoby alebo ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom
pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť, nepredložila žiadne
lekárske správy, ktoré by objektívne preukazovali, že v čase posudzovania zdravotného stavu jej syna

posudkovým lekárom bol jeho zdravotný stav reálne horší ako je to zachytené vo vypracovanom
posudku. Lekárske správy z vyšetrení, ktoré boli realizované až po vypracovaní komplexného posudku v
odvolacom konaní, resp. po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného nemohli byť pri vyhotovovaní
lekárskeho posudku ako aj pri rozhodovaní zo strany druhostupňového správneho orgánu akýmkoľvek
spôsobom zohľadňované, nakoľko v tom čase ešte neexistovali. Pre správny súd platí, že v zmysle §
135 ods. 1 SSP je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy.

76. V tejto súvislosti súd nad rámec prejedávanej veci, s prihliadnutím druh správnej žaloby a jej sociálny
aspekt poznamenáva, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu posudzovanej osoby, nič nebráni
žalobkyni, aby po preukázaní nových lekárskych nálezov vrátane tých ktoré boli predložené aj v tomto

konaní, opätovne požiadala príslušný prvostupňový správny orgán o zhodnotenie zdravotného stavu
jej syna a opätovne požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie svojho syna, ako
posudzovanej osoby z dôvodu jeho odkázanosti na opatrovanie a pomoc inej fyzickej osoby.

77. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd

konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie a postup,
ktorý im predchádzal boli vecne správne, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

78. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých

účastníkomprávonanáhradutrovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomani
sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia

správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).