Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2721200127
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2721200127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu:JUDr.ZlaticaJavorováaJUDr.MonikaVozárová,vprávnejvecižalobkyne:A.B.,nar.X.X.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, D., zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Schmidl, so sídlom Borský Svätý Jur 774,
proti žalovanej: Fakultná nemocnica AGEL Skalica a.s., IČO: 44 444 761, so sídlom Koreszkova 7,
Skalica, zastúpenej advokátom: JUDr. Denis Lulko, so sídlom Okružná 527/117, Nová Dubnica, za
účasti intervenienta na strane žalovanej: GSK Financial, a. s., IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská
cesta 3/A, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: SHM PARTNERS s. r. o., IČO: 47 235 616, so sídlom
Svätoplukova 28, Bratislava, o náhradu škody na zdraví a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie

žalovanej a intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. SI-2C/3/2021-208 zo dňa 17.
augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní intervenienta z a s t a v u j e.

II. Odvolanie žalovanej voči III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., IV. p o t v r d z u j e.

IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v časti náhrady
škody na zdraví v plnom rozsahu.

V. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v časti
nemajetkovej ujmy v plnom rozsahu z prisúdenej sumy.

VI. Žalobkyni n e p r i z n á v a voči intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej zaplatiť
žalobkyni sumu 7.698,80 eur titulom náhrady škody na zdraví v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
II. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej
ujmy v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, III. výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol, IV. výrokom
priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania z priznanej sumy v rozsahu 100 %, ktorú
náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o
výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 11, § 13, § 415, § 420 ods. 1, 2, §
420a ods. 1, 2, 3, § 444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2,
§ 7, § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenskéhouplatnenia (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia“), čl. 19 ods. 2
zákona č. 461/1992 Z. z. zákona o Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, čl. 8 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v znení protokolov, čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd, s poukazom aj na procesné ustanovenia § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 3.6.2019 bola žalobkyňa prijatá na
hospitalizáciu E. F. F., kde v anamnéze je uvedené, že žalobkyňa sa dnes šmykla a spadla na mokrej

dlážke vo vestibule FNSP Skalica. Pacientka sa sťažovala na výrazné bolesti pravého kolena. Obj: v
oblasti pravého kolena deformita, Rtg+Dg: Fractura patellae I.dx, hospitalizácia na ortop. oddelení. Dňa
4.6.2019 podstúpila 019 operáciu, diagnóza: S820 - Fr. Patellae I.dx.AO/OTA 34-C3, hospitalizácia bola
ukončená 6.6.2019 (Prepúšťaciu správu Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s. zo dňa 6.6.2019
podpísal E. G. H. ošetrujúci lekár a primár oddelenia E. I. F.). Lekárskym posudkom o bolestnom a o
sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 19.10.2020 podpísaný posudzujúcim lekárom a prednostom

zdravotníckeho zariadenia E. I. F. (ortopéd) bolo žalobkyni ohodnotené bolestné (začiatok liečenia
3.6.2019 a ukončenie liečenia 30.7.2020 s poznámkou „pre covid odložená extrakcia“) ako položka 193c
- zlom. jabĺčka riešená operáciou, počet bodov 80 a v časti B. ohodnotené sťaženie spoločenského
uplatnenia, položka 396a - obmedzená hybnosť kolena I. st. počet bodov 100, položka 397a - kývavosť
kolena bez ortézy počet bodov 200, spolu 300 bodov. E. I. F. v lekárskej správe zo dňa 2.11.2020 uviedol,

že žalobkyňa je pacientka chodiaca s krívaním pDK o pomoci barle, úraz z 3.6.2019 zanechal trvalé
následky, liečebne už neovplyvniteľné, ani v prípade extrakcie OS materiálu, nasledovne: instabilita p.
kolena I. st., pri hypotrofii mQF o 4 cm, aktívne neodlepí 1 DK od podložky, len v náznaku, obmedzenie
hybnosťpkolenastrednéhostupňa.,flexiado90stextdef5st.Podľalekárskejsprávyzodňa19.10.2020
E. I. F. zistil u žalobkyne stav po fr patellae, zhojenie kalusom, doporučenie: vypísanie tlačiva pre

sťaženie uplatnenia a bolestné. Z lekárskeho nálezu psychiatra E. E. F. z 9.8.2019 vyplýva, že žalobkyňa
bola vyšetrená pre podozrenie na flebotrombozu. V náleze je uvedené Subj.: „mne už bolo dobre, v
ten deň som bola aj pre lieky aj na cukrovke,,, a poobede som išla do skalica za mamou na návštevu
do nemocnice... už som sa aj dobre cítila, spala a teraz ako som sa tam šmykla, spadla som nemohla
chodiť,.. povedali mi že tam budú aj následky...mňa tam nechali, ráno mi koleno operovali,.. mňa čaká

ešte jedna operácia, mám tam 9 drotov,... ja sa bojím nespím, len furt nad tým rozmýšľam či budem
ešte chodiť... celé noci sedím na nič sa nesústredím furt to mám pred očami nevyspatá,.. beriem od
bolesti flector, musím si dávať aj 2 sáčky 1 mi nezaberal,..už sa tá bolesť zmierňuje ja to psychicky
nezvládam,.. jak sem sama na to myslím,... ani TV ma nebaví...aj sa potím akoby na mňa niečo lézlo,...
Obj.: zvýraznená difuzna anxiozita, myslenie obavné sýtené pocitmi isuficinencie po páde s dopadmi

na mobilitu, vzostup depresívne any. Prežívania antiicpačná úzkosť, katastrofické myslenie, dyssomnia
potencovaná aj algiami a premoidbidne anx. štruktúrou osobnosti. Dg.: F 41.2 dekomp, predpísané lieky:
Sertralin, Trazodon, Stilnox. Kontrola o mesiac event. P.p. skôr. Podľa lekárskeho nálezu psychiatra
E. E. F. z 18.09.2019 Subj.: ...chýbajú mi tie prechádzky to športovanie ísť do prírody to mi robilo
dobre, nedá sa,... teraz si taxik musela vziať, ešte sa budím niekedy v noci,...ešte sa bojím, že mi budú

šroby vyťahovať,...furt to mám v hlave, až keď mi asi to vyberú, budem spokojná, mne v rodine umrela
príbuzná po operácii,.. aj s dcérou problémy,.. zavreli jej frajera, ona s ním spolu hulila,... dcéra má 18
rokov,...je vyučená,... nerobí,... furt je v tej partii,... Obj. PMT pokojné, zvýraznená difuzna anxiozita,
myslenie obavné sýtené pocitmi insuficinencie po páde s dopadmi na mobilitu, vzostup depresívne
anx. prežívania , antiicpačná úzkosť, katastrofické myslenie, dyssomnia potencovaná aj algiami a

premoidbidne anx. štruktorou osobnosti, kumulované rodinné stresy. Dg. F 41.2 dekomp. Predpísané
lieky: Sertralin,Trazodon,Stilnox.Kontrolaomesiaceventp.p.skôr.Podľalekárskehonálezupsychiatra
E.E.F.z8.1.2020Subj.:„čakáoperácia,ajcukormámvyšší,nedásamidobrešportovaťstounohou,...ja
som rada bicyklovala alebo chodila a teraz ma to začne dosť bolieť, som z toho nervozna,..povedal
mi že to chce čas,... doma mi hovoria že furt o tem vyprávam, že nemám na to myslieť,...som nejaká

uzavretá ja neviem čo to so mnou je, nikde som nebola ani medzi sviatkami,..nemám ani chuť jaksik...len
domov idem rýchlo ani do obchodu sa mi nechce...už mi to aj prestávalo, ale zase tie depresie sa vrátilo,
budím sa akoby po mne neco lozilo...len večer keď idem spať,...alebo sa preberem...na tie pcity..ráno
áno to sa dá, je to lepšie, doma cítim také napätie,..Dg.: F 41.2. Predpísané lieky: Sertralin, Trazodon,
Hydroxyzín. Ko o 3 mesiace. Zmluvou o dielo uzatvorenej medzi objednávateľom: Fakultná nemocnica s

poliklinikou Skalica, a.s. a zhotoviteľom: AB Facility s.r.o., dňa 22.7.2013 sa zhotoviteľ zaviazal v rozsahu
a za podmienok uvedených v zmluve vykonávať kompletné upratovacie, čistiace a dezinfekčné práce v
priestoroch objednávateľa a ďalšie práca tak ako sú uvedené v čl. II bod 1. zmluvy. V čl. V. povinnosti
zhotoviteľa, písm. b) je uvedené, že sa zhotoviteľ zaväzuje viditeľne označiť miesto prebiehajúcichčistiacich a dezinfekčných prác tak, aby v maximálnej možnej miere predchádzal nebezpečenstvu pádu,
úrazu, resp. iného poškodenia zdravia zamestnancov objednávateľa, pacientov alebo tretích osôb. V
čl. X. bod 4. Opcia - je uvedená možnosť predlženia zmluvy o 1 rok, s tým, že objednávateľ uplatní opciu

formou dodatku k zmluve. Žalovaný dodatok nepredložil. Podľa vyjadrenia manažérky zakázky spol.
ATALIAN SK s.r.o. (zmena názvu spol. AB Facility s.r.o.) p. I. B. (zaslané FNsP Skalica) vyplýva, že
v čase vzniku predmetnej udalosti boli z oboch strán viditeľne umiestnené výstražné tabule s nápisom
„Pozor mokrá podlaha“, ktoré boli umiestnené v zmysle pracovného postupu umývania podláh. Tabule
sa umiestňujú z dôvodu upozornenia prechádzajúcich osôb na mokrú podlahu, pričom musia prispôsobiť

chôdzu k povahe podlahy a zvýšiť opatrnosť pri prechádzaní daným úsekom. Na výstražnej tabuli je
znázornený piktogram na možné pošmyknutie. Zo strany zamestnankýň ATALIAN SK boli dodržané
všetky bezpečnostné postupy a pravidlá. V blízkosti tejto udalosti, ktorá sa stali pani B. dňa 3.6.2019 boli
prítomné okrem pani J. A., dve pracovníčky: pani A. K. a pani J. L.. Oznámením o ukončení likvidácie
škodovej udalosti č. 4090037510 Generali poisťovňa, a.s. oznámila FNsP Skalica, a.s., že škodová
udalosť je ukončená bez poskytnutia poistného plnenia.

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že mal preukázané, tvrdenie žalobkyne, že škodová udalosť
sa stala dňa 3.6.2019 v priestoroch vestibulu Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s., keď
sa žalobkyňa pošmykla na mokrej dlážke a spadla nebolo v konaní spochybnené a je podopreté
prepúšťacou správou žalovaného zo dňa 6.6.2019 a lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení

spoločenského uplatnenia. Výpoveďou svedkyne J. A. (zamestnankyne spoločnosti ATALIAN SK s.r.o.)
bolo preukázané, že dlážku vo vestibule žalovaného, predtým ako po nej kráčala žalobkyňa, umyla. Pád
žalobkyne, preto s najväčšou pravdepodobnosťou bol dôsledkom pošmyknutia, ktoré malo za následok
zranenie žalobkyne. Iné príčiny pádu žalobkyne neboli v konaní tvrdené, preto vychádzal z tvrdení
žalobkyne, že úraz sa jej stal tak, ako uviedla v žalobe. Žalobkyňa v žalobe a rovnako aj vo výpovediach

predokresnýmsúdomtvrdila,ževpriestorochvestibulužalovanéhoneboližiadneupozornenianamokrú
a klzkú podlahu, ani žiadny pracovník nemocnice ju neupozornil na túto skutočnosť, pričom podlaha
nebola vybavená protišmykovými dlaždicami alebo podložkami. Toto tvrdenie žalobkyne odmietal
žalovaný, ktorý poukázal na list I. B., manažéra zákazky (čl. 47), v ktorom sa uvádza, že v čase vzniku
predmetnej udalosti boli z oboch strán viditeľne umiestnené výstražné tabule s nápisom „Pozor mokrá

podlaha“. Žalovaný mal za to, že v danom prípade neboli naplnené jednotlivé podmienky pre vznik
nároku na uplatnenie škody na zdraví ako ani nemajetkovej ujmy. Na to, aby vznikol zodpovednostný
vzťah je potrebný kauzálny nexus, a teda príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom
ujmy v dôsledku protiprávneho konania žalovaného.

5. Okresný súd konštatoval, že v danom prípade žalovaná zodpovedá v zmysle ustanovenia § 420a
Občianskeho zákonníka za škodu, ktorú spôsobila svojou prevádzkovou činnosťou, ide o objektívnu
zodpovednosť.Žalobkynivzniklaškodanazdravívpriestorochžalovanej,pričomutrpelaúrazvdôsledku
šmyku a následného pádu na mokrej podlahe, ktorú predtým poumývala upratovačka (zamestnankyňa
spoločnosti ATALIAN SK s.r.o.), ktorá vykonávala pre žalovaného upratovacie, čistiace a dezinfekčné

práce na základe uzatvorenej zmluvy o dielo. Túto skutočnosť v konaní nikto nerozporoval, i keď
žalovaný doložil do spisu zmluvu o dielo uzatvorenú v roku 2013, na dobu určitú, na obdobie 12
mesiacov, bez doloženia dodatku o predlžení platnosti zmluvy. Žalovaná je zdravotníckym zariadením
a spoločnosť ATALIAN Sk s.r.o. vykonávala pre žalovanú uvedené služby v súlade s vyhláškou
Ministerstva zdravotníctva SR č. 553/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na

prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia a v súlade s platným dezinfekčným
programom žalovanej (čl. V. písm. a/ Zmluvy o dielo). Škoda môže byť spôsobená nielen osobne
zodpovedným subjektom (fyzickou alebo právnickou osobou), ale aj inou osobou, ktorú táto osoba
použilavosvojejprevádzke(ObčianskyzákonníkKomentárJUDr.ImrichFekete,CSc).Podľaokresného
súdu žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená žalobkyni pádom na mokrej dlážke, i keď bola

škoda spôsobená inou osobou, ktorú žalovaná použila na výkon upratovacích prác vo svojej prevádzke.
Prevádzkovú činnosť vymedzuje zákon pomerne široko, judikatúra vymedzuje prevádzkovú činnosť v
zmysle § 420a Občianskeho zákonníka ako sústavne vykonávanú činnosť, ktorá je organizovaná v rámci
určitej prevádzky. Je nepochybné, že s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v priestoroch žalovanej sú
úzko späté aj ďalšie činnosti, ktorými sa zabezpečuje údržba, čistenie a dezinfekcia priestorov žalovanej.

Existenciu bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou (poškodením zdravia žalobkyne)
a prevádzkovou činnosťou žalovanej mal okresný súd preukázanú.6. Obrana žalovanej preukazovaním liberačného dôvodu, že žalobkyňa si zranenie spôsobila svojou
nepozornosťou, keď nerešpektovala výstražné tabule „Pozor mokrá podlaha“, podľa okresného súdu
neobstojí pri posúdení vykonaných dôkazov a to jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Manažér

zákazky I. B. v písomnom vyjadrení k úrazu žalovanej síce uviedla, že v čase vzniku predmetnej
udalosti boli z oboch strán umiestnené výstražné tabule s nápisom „Pozor mokrá podlaha“, avšak
z jej výpovede pred okresným súdom bolo zistené, že v čase nehody, ktorú utrpela žalobkyňa tam
prítomná nebola. Tieto informácie mala len sprostredkované, dozvedela sa o nich na druhý deň od
upratovačiek. Z výpovede svedkýň A. K., J. A. bolo preukázané, že výstražné tabule sa vo vestibule

nemocnice nachádzajú stále, počas celého dňa. Z uvedeného je zrejmé, že výstražné tabule sa v
priestoroch vestibulu žalovanej nachádzajú aj v čase, keď sa zem neumýva, čo možno považovať za
účelové konanie a praktiku pre prípad zbavenia sa zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť
v dôsledku pádu na mokrej podlahe. Svedkyňa J. A. a rovnako aj svedkyňa A. K. (upratovačky)
uviedli, že tabule tam musia byť stále, nachádzajú sa pri vrátnici, pri stĺpoch, pri záchodových dverách.
Svedkyňa J. L. (upratovačka) uviedla, že výstražné tabule tam musia byť stále, vo vestibule nemocnice

sú aj v lete, na viditeľnom mieste, pretože sa môže stať, že niekto rozleje kávu, keď si ju berie
z automatu. I napriek výpovediam svedkýň, že tabule sú vo vestibule stále, nepretržite 24 hodín,
okresný súd nemal preukázané, či sa tieto výstražné tabule, v deň keď sa stala žalobkyni nehoda,
nachádzali na mieste, ktoré je vidieť z každej strany príchodu do vestibulu nemocnice, keďže žalobkyňa
schádzala do vestibulu po schodoch a uviedla, že žiadne výstražné tabule tam nevidela, nevidela ani

upratovačku, ktorá umývala zem, pričom sama upratovačka pred okresným súdom potvrdila, že zem vo
vestibule poumývala a presunula sa ďalej, pričom žalobkyňu nevidela. V konaní nebolo preukázané, že
žalobkyňa mala obutú nevhodnú obuv. Svedkyňa J. L. uviedla, že len z počutia sa dozvedela o nehode
žalobkyne, ktorá sa šmykla a mala mať obuté len nejaké šľapky. Okresný súd má za to, že predpoklady
zodpovednosti žalovanej tak, ako ich predpokladá ust. § 420a Občianskeho zákonníka boli naplnené

(vznik škody, ktorý je v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného), a žalovaná liberačný
dôvod nepreukázala, keď nepreukázala, že by škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou
nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodenej, preto okresný súd žalobe o nároku
na náhradu škody na zdraví vyhovel a zaviazal žalovanú na náhradu škody.

7. Žalovaná a intervenient spochybnili správnosť vyčíslenia bodového ohodnotenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia
zo dňa 6.6.2019 E. I. F.) pokiaľ ide o položku 397a kývavosť pravého kolenného kĺbu bez potreby
ortopedického podporného prístroja, ohodnotenú počtom bodov 200 s tým, že dôvodnosť priznania
uvedenej položky nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Na odstránenie tejto nezrovnalosti

zaslali otázky, na ktoré zodpovedal E. I. F. (ortopéd), ktorý vyhotovil lekársky posudok, pričom uviedol,
že kývavosť kolena je na podklade ťažkej hypotrofie svalstva stehna, na základe vykľavosti kolena
spôsobenej ťažkou hypotrofiou štvorhlavého svalu stehna, ide len o kývavosť predozadnú. Žalovaná a
ani intervenient netrvali na tom, aby bol v konaní vypracovaný znalecký posudok, pričom túto možnosť
požiadať o vydanie znaleckého posudku, v prípade ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom

hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia umožňuje aj
§ 7 ods. 6 zákon č. 437/2004 Z. z. Žalovaná v konaní neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti,
ktoré by spochybnili tento lekársky posudok, v dôsledku čoho by bol záver lekára pri posúdení
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ako nesprávny a neodborný. Závery posudzujúceho
lekára nespochybnila žiadnou konkrétnou lekárskou správou a jej závermi ani inými rozhodujúcimi

skutočnosťami. Nakoľko okresný súd bez návrhu nemôže nariadiť znalecké dokazovanie a žalovaná
v zmysle čl. 8 základných princípov CSP je povinná podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré v konaní
nepredložila, súd okresný vychádzal z toho, že hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyne je v lekárskom posudku E. I. F. správne.

8. Opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S07592-2019-OL zo dňa 15.5.2019 o
ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2019 určovalo pre tento rok náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia rovnajúca sa
sume 20,26 eur za bod. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne teda predstavuje
celkovo sumu 7.698,80 Eur (20,26 eur x 380 bodov), po zaokrúhlení na najbližšie celé euro smerom

nahor podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok
žalobkyne predstavuje sumu 7.699,- eur. Nakoľko je okresný súd viazaný žalobou, priznal žalobkyni
nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v požadovanej výške 7.698,80 eur.9. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 3.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy. Pričom poukázala
na zlý zdravotný stav a osobitne na trvalé následky, ktoré majú príčinnú súvislosť s jej úrazom zo
dňa 3.6.2019. Jej zdravotný stav už nie je liečebne ovplyvniteľný, a to ani operačne. V súvislosti s

uvedeným žalobkyňa utrpela psychickú ujmu, jej psychické stavy musia byť liečené liekmi predpísanými
psychiatrom. Žalovaná a intervenient mali za to, že nárok žalobkyne nie je preukázaný. Intervenient
uviedol, že v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia nie je uvedená žiadna položka
zodpovedajúca vzniknutým následkom na psychickom stave žalobkyne, teda prítomnosť sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne v psychickej oblasti nebola lekárom vystavujúcim posudok zistená.

Žalobkyňa svoj nárok v žalobe odôvodnila tým, že pre trvalé následky na zdravotnom stave, ktoré majú
príčinnú súvislosť s jej úrazom zo dňa 3.6.2019, bude musieť byť už doživotne obmedzená v pohybe.
Stav, v ktorom sa nachádza už nie je liečebne ovplyvniteľný. V súvislosti s uvedeným utrpela psychickú
ujmu, ktoré majú základ v jej depresívnom a úzkostnom vnímaní, pričom tieto psychické stavy musia
byť liečené liekmi predpísanými psychiatrom. Pripojila k žalobe lekárske správy E. F. (psychiatrička) zo
dňa 09.08.2019, 18.9.2019, 08.01.2020. S tvrdením žalobkyne nesúhlasili žalovaná ani intervenient,

ktorý v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že prípadné zhoršenie psychického stavu žalobkyne po
ukončení liečenia nespôsobuje vznik nemajetkovej ujmy, ale vznik škody na zdraví formou sťaženia
spoločenského uplatnenia, avšak v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia nie je
uvedená žiadna položka zodpovedajúca vzniknutým následkom na jej psychickom stave. Okresný súd
sa nestotožnil s tvrdením intervenienta, že nárok žalobkyne je možné odškodniť iba v rámci systému

sťaženia spoločenského uplatnenia. Náhrada škody na zdraví a ochrana osobnosti sú dva odlišné
nároky, pričom každý z nich kompenzuje odlišné zložky v rámci integrity jednotlivca, keď náhrada
škody má pokrývať „zdravotnú sféru“ poškodeného, ochrana osobnosti kryje dôstojnosť, súkromie,
rodinný a emocionálny život poškodeného. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo
65/2013, keď je možné pri poškodení zdravia uplatňovať popri sebe nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a nárok
na náhradu škody podľa § 420 a nasl., resp. § 444 Občianskeho zákonníka, pretože uplatnením
každého z týchto nárokov sa odškodňuje (zmierňuje) obsahovo iná ujma na strane dotknutej osoby.
Právo na ochranu osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychicko-morálnej integrity
osoby, pričom právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu

pri zásahoch do fyzickej integrity jednotlivca. Tieto nároky sledujúc ochranu rôznych záujmov je preto
potrebné považovať za rovnocenné a samostatné. Je nepochybné, že aj samotnému poškodenému
môže vzniknúť popri nároku na bolestné a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, aj nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy. Náhrada nemajetkovej ujmy odškodňuje zásah do osobnostných práv
poškodeného subjektu, v podobe zmiernenia následkov zásahu do súkromného a rodinného života.

10. Žalobkyňa odôvodnila nárok tým, že dňa 3.6.2019 utrpela úraz v priestoroch žalovanej, mala veľké
bolesti, ktoré pretrvávali aj po operácii. Chodila na cvičenia, ale i napriek tomu sa nemôže pohybovať
ako predtým. Rehabilitácie neabsolvovala, pretože v tom čase bol Covid, mala obavy aby sa nenakazila.
Nemôže jazdiť na bicykli, nemôže chodiť na vychádzky do lesa, nemôže cvičiť, i keď pred úrazom

necvičila aktívne, ale len tak bežne. V domácnosti a v záhrade už nespraví práce ako pred úrazom. Stále
má bolesti musí užívať liek na tíšenie bolesti. Trpí na cukrovku, lekárka jej odporučila, aby športovala, čo
všakvsúčasnostinemôže,keďžesanemôžepohybovať.Predúrazomchodilanabrigády,teraznemôže.
S dcérou chodievali do lesa kde zbierali žalude a tieto následne predávali na družstve. Nemôže chodiť v
topánkach na opätku, podlomí sa jej noha v kolene, nemôže ísť na zábavu, nevidí v tom zmysel, pretože

nemôže tancovať. Partner žalobkyne M. G. uviedol, že pred úrazom bola žalobkyňa aktívnejšia, teraz to
s ňou ide dolu vodou. Stále ju to bolí, je nervózna. Nemôže ísť ani na zábavu. Chodili na silvestrovské
zábavy, ktoré bývajú v Levároch, teraz tam žalobkyňa nejde, hanbí sa, že je mrzák, čo tam bude robiť.
Väčšinou doma leží, má depresie. Vybíja sa na ňom, niekedy je zlá na všetkých.

11.SprávypsychiatraE.F.,ktorémajúpoukazovaťnazlýpsychickýstavžalobkyne(zodňa06.07.2022a
17.1.2023) boli zaslané okresnému súdu dňa 26.07.2023, pričom okresný súd na pojednávaní konanom
dňa 18.07.2023, po tom ako právna zástupkyňa uviedla, že už nemá ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, vyhlásil v zmysle ust. § 182 CSP dokazovanie za skončené a v súlade s ustanovením §
219 ods. 2 druhá veta CSP odročil pojednávanie len za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 17.8.2023.

Vzhľadom k tomu, že dokazovanie v danej veci bolo ukončené vyhlásením uznesenia na pojednávaní
konanom dňa 18.7.2023, okresný súd nemohol na listinné dôkazy predložené právnou zástupkyňou
žalobkyne prihliadnuť.12. Pokiaľ ide o psychické útrapy žalobkyne, ktoré sa prejavili ako posttraumatická porucha, v tejto časti
okresný súd súhlasil s názorom intervenienta, že uvedený následok úrazu spadá pod náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktoré však posudzujúci lekár v lekárskom posudku o bolestnom a sťažení

spoločenského uplatnenia neuviedol (pol. 255 prílohy z. č. 437/2004 Z. z.). Následky v podobe pocitov
menejcennosti v spoločnosti, prípadne iné prejavy posttraumatickej stresovej poruchy žalobkyne, ktoré
majú dopad na jej každodenný život, majú charakter sťaženia spoločenského uplatnenia a nie náhrady
nemajetkovej ujmy (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/75/2022). Okresný súd sa
však stotožnil s tvrdením žalobkyne, že úraz, ktorý sa jej stal a následky tohto úrazu majú dopad aj na

jej súkromný a rodinný život. Z lekárskej správy E. F. zo dňa 2.11.2020 mal preukázané, že žalobkyňa
má obmedzenú hybnosť kolena stredného stupňa, čo je stav, ktorý zanechal na nej trvalé následky,
ktoré sú už liečebne neovplyvniteľné. Následky úrazu, ktorý žalobkyňa utrpela v priestoroch žalovanej,
predstavovali taký zásah do rodinného a súkromného života žalobkyne, ktorého intenzita odôvodňuje
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Úraz žalobkyňa utrpela vo veku necelých 39 rokov, teda v
zrelom veku, má partnera, je matkou dieťaťa (10 rokov), ktoré malo v tom čase zdravotné problémy,

narodilo sa so zdravotným postihnutím mozgu, bolo plienkované, samé sa nevedelo obliecť, o ktoré
sa žalobkyňa starala, za čo poberala opatrovateľský príspevok (tvrdenie žalobkyne na pojednávaní
konanom dňa 10.3.2022, ktoré nebolo rozporované protistranou), nemôže sa bicyklovať, chodiť s dcérou
na vychádzky, tancovať, nosiť topánky na opätku, pracovať v dome a na záhrade tak ako pred úrazom,
čo má negatívny vplyv aj na jej psychiku. Po tomto úraze, sa žalobkyňa stala uzavretá, máva depresívne

stavy, trápi sa, že nemôže byť takou, akou by chcela byť. Odmieta chodiť do spoločnosti, na zábavy.
Všetky tieto skutočnosti sa prejavili na jej psychickom stave, keď z aktívnej, spoločenskej ženy sa
stala uzavretá, nešťastná a podráždená bytosť. Skutkové tvrdenia žalobkyne boli svedeckou výpoveďou
partnera žalobkyne a listinnými dôkazmi (správami E. F. a E. F.) preukázané a v konaní neboli zo
strany žalovanej ani intervenienta spochybňované. Uvedené obmedzenia doterajšieho rodinného a

súkromného života žalobkyne okresný súd hodnotí ako zásah do osobnostných práv žalobkyne na
súkromný a rodinný život v takej intenzite, ktorá odôvodňuje odškodnenie formou náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

13. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť

svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pri tom na dve hľadiská, a to tak na závažnosť
vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Súd musí zohľadniť aj doterajšiu
rozhodovaciu prax súdov pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy. Pri určovaní sumy nemajetkovej
ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s
princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať

vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady (nález ÚS SR sp. zn.
III. ÚS 288/2017). Žalobkyňa v dôsledku zranenia, ktoré utrpela v priestoroch žalovanej, musela
podstúpiť operáciu, bola vystavená psychickým útrapám, obavám, úzkostným stavom v súvislosti s
liečbou, prekonaním a vyrovnaním sa s ich následkami. Pri hodnotení okolností, za ktorých došlo k
neoprávnenému zásahu súd na strane žalovaného prihliadal na skutočnosť, že v danom prípade

išlo na jeho strane ide o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie. V súdnej
praxi najčastejšie dochádza k priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým, ktorí následkom
dopravenejnehody(aleboinejudalostispôsobujúcejpoškodeniezdravia)prišlioblízkuosobu.Vprípade
žalobkyne ide o osobu, ktorá priamo utrpela poškodenie zdravia. Porovnateľným tejto veci je prípad pri
poškodení zdravia osoby, kde Krajský súd v Trnave v konaní pod sp. zn. 25Co/103/2018 priznal titulom

náhrady nemajetkovej ujmy finančné odškodnenie vo výške 2.500,- eur /zmena života, pred úrazom
veľa športoval, vyradená ľavá ruka, pretrvávajúce bolesti, pri niektorých činnostiach vyžaduje pomoc
manželky, dopad na finančnú stránku rodiny, fóbia z nákladných áut - bez vážneho narušenia intimity
cudzou osobou (opatrovateľkou) a bez takých závažných obmedzení ako je nemožnosť sa dostať z bytu
von, resp.za veľmi sťažených podmienok/. Okresný súd Považská Bystrica v konaní sp. zn. 6C/12/2020

priznal titulom náhrady nemajetkovej ujmy finančné odškodnenie vo výške 4.000,- eur (žalobkyňa
utrpela tržnú ranu na čele, otvorenú zlomeninu ľavého členka s vykĺbením ľavej nohy do vonkajšej
strany,čosivyžiadalolekárskeošetrenieapráceneschopnosťsobmedzenímvobvyklomspôsobeživota
v trvaní najmenej podobu 6-8 týždňov, spočívajúcom v hospitalizácii s operačným spôsobom liečby,
v bolestivosti zranení, v sťažení hygieny a v obmedzení pohyblivosti). Je nepochybné, že žalobkyňa

utrpela zranenie, ktoré má trvalé následky a z dôvodu tohto zranenia je čiastočne obmedzená, nie
však vylúčená, z vykonávania aktivít, tak ako ich uskutočňovala pred úrazom. Pri rozhodovaní o výške
náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol okresný súd na skutočnosť, že žalobkyňa pred úrazom neviedla
aktívne športovú činnosť, nevykonávala zamestnanie, ktoré v dôsledku úrazu už ďalej vykonávaťnemôže, je však nepochybné, že jej súkromný život je ovplyvnený následkami úrazu, keď je obmedzená
v pohybe, nemôže sa venovať svojim záľubám (bicyklovanie, prechádzky, tancovanie), je obmedzená
v pohybe pri vykonávaní prác v domácnosti, v záhrade, jej zranenie je trvalého charakteru, čo bude

mať dôsledky aj do budúcnosti. S poukazom na uvedené sa okresnému súdu javila primeraná náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur, vo zvyšnej časti žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255
ods.1 CSP. Žalobkyňa dosiahla plný úspech čo do uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví ako

aj čo do uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy (z prisúdenej sumy), kde bola žalobkyňa
úspešná, čo do základu, nakoľko okresný súd vyhodnotil žalobu aj v tejto časti ako dôvodnú, pričom
výška priznanej náhrady závisela od úvahy súdu. Žalobkyňa teda vo veci dosiahla celkový úspech vo
výške 100 % a v plnom rozsahu jej vznikol nárok na náhradu trov konania.

15. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie intervenient na strane žalovanej výlučne proti I., II., IV. výroku,

pričom navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť (priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu) s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku.

16. Proti tomuto rozsudku žalovaná podala odvolanie, navrhla rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť
(priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu) s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), e),

f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentovala tým, že okresný súd uviedol len dôkazy, ktoré boli
vykonané, avšak opomenul objasniť spôsob ich skúmania a hodnotenia. Nevykonal všetky dôkazy a tak
znemožnil žalovanej účinne uplatňovať svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
žalovaného na spravodlivý súdny proces. Poukázala na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého jedným z viacerých a zároveň primárnych predpokladov vzniku zodpovednosti deklarovaného

škodcu za spôsobenú škodu, je porušenie právnej povinnosti, ktorá musí byť následne doplnená
a podporená splnením aj zvyšných obligatórnych predpokladov a to vznikom škody, preukázaním
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinením. Z navrhovaných dôkazov
jednoznačne vyplynulo, že žalovaná nie je zodpovedná za porušenie akejkoľvek právnej povinnosti a
v zmysle zásady impossibilium nulla obligatio est, splnila všetky zákonné povinnosti. V danom prípade

neboli naplnené jednotlivé podmienky pre vznik nároku na uplatnenie škody na zdraví a žalobkyňa
nepreukázala definované kritéria pri určovaní jej výšky. V konaní žalobkyňa netvrdila, že sa pošmykla na
mokrej podlahe vo vestibule žalovanej. Iba opakovane uviedla, že sa pošmykla na podlahe vo vestibule
žalovanej. V konaní nebolo skúmané, či podlaha vo vestibule v mieste pošmyknutia žalobkyne vôbec
bola mokrá alebo nie, k uvedenej skutočnosti nebol v konaní vykonaný žiadny dôkaz a to dokonca ani

výsluch žalobkyne. Prepúšťacia správa ani lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia nie sú relevantnými dôkazmi ku skutkovým okolnostiam vzniku úrazu žalobkyne. Svedkyňa
J. A. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.7.2023 uviedla, že v daný deň umyla podlahu vo
vestibule žalovanej a pokračovala v umývaní podláh iných priestorov. V čase vzniku úrazu žalobkyne
sa svedkyňa nenachádzala vo vestibule žalovanej. V konaní nebola skúmaná dĺžka časového úseku

medzi umytím podlahy vo vestibule svedkyňou a vznikom úrazu žalobkyne a teda či podlaha bola po
umytí ešte mokrá alebo už nie. Vzhľadom na uvedené je jednoznačné, že vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že sa žalobkyňa pošmykla vo vestibule žalovanej na mokrej podlahe po umytí
podlahy upratovacou službou. Záver okresného súdu o umiestnení výstražných tabúľ „pozor mokrá
podlaha“ vo vestibule žalovanej v čase vzniku úrazu žalobcu nebol v konaní preukázaný a je v rozpore

s vykonaným dokazovaním. Svedkyňa J. A. vo výpovedi na pojednávaní dňa 18.7.2023 uviedla, že
výstražné tabule umiestňuje vo vestibule vždy, keď umýva podlahu, pričom takto postupovala aj v
deň vzniku úrazu žalobkyne. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj ďalší svedkovia – ďalšie upratovačky v
predmetnom čase vykonávajúce upratovaciu službu v priestoroch žalovaného – ktoré výslovne uviedli,
že výstražné tabule sa umiestňujú vždy pri umývaní podláh. Okresný súd uviedol, že výstražné tabule sú

umiestnené vo vestibule žalovanej počas celého dňa. Uvedenú skutočnosť nepochopiteľne označil za
účelové konanie žalovanej v snahe zbaviť za prípadnej zodpovednosti za škodu vzniknutú pošmyknutím
na mokrej podlahe. Pokiaľ okresný súd dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že výstražné tabule
sú vo vestibule žalovanej umiestnené nepretržite, nejde o účelové konanie žalovanej ale práve naopak
o preventívne konanie žalovanej, ktorým pacientov a návštevníkov nachádzajúcich sa vo vestibule

žalovanej upozorňuje na riziko pošmyknutia sa na mokrej podlahe a teda nabáda ich k zvýšeniu
pozornosti pri pohybe vo vestibule. Poukázal na rozpor v záveroch okresné súdu, ktorý v odôvodnení
rozhodnutia uvádza skutkový záver, že výstražné tabule sa nachádzajú vo vestibule žalovanej stálea súčasne uvádza, že v čase vzniku úrazu žalobkyne sa výstražné tabule vo vestibule žalovanej
nenachádzali.

17. Žalobkyňa v konaní nepreukázala naplnenie zákonných predpokladov na vznik zodpovednosti
žalovanej v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka za škodu na zdraví v dôsledku pošmyknutia na
podlahe vo vestibule žalovanej. K pošmyknutiu žalobkyne došlo výlučne v dôsledku nepozornosti
žalobkyne a nerešpektovaniu výstražných tabúľ umiestnených vo vestibule žalovanej upozorňujúcich na
riziko pošmyknutia sa na podlahe a teda v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle § 415

Občianskeho zákonníka samotnou žalobkyňou. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že pokiaľ ide
o výšku vzniknutej náhrady škody na zdraví, vychádzal z lekárskeho posudku E. I. F., pretože v konaní
jeho správnosť nebola spochybnená žiadnou rozhodujúcou skutočnosťou, keďže žalovaná v konaní
nepredložila žiadnu lekársku správu alebo posudok spochybňujúce správnosť lekárskeho posudku.
Uvedený záver okresného súdu je nesprávny a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalovaný aj
intervenient v konaní opakovane namietali správnosť lekárskeho posudku E. I. F., pokiaľ ide o položku

„397a Kývavosť pravého kolenného kĺbu bez potreby ortopedického podporného prístroja“ ohodnotenú
počtom bodov 200. Žalovaná aj intervenient v konaní opakovane namietali, že priznanie uvedenej
položky nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne týkajúcej sa predmetného úrazu. Uvedenú
námietku vznesenú voči lekárskemu posudku nevyvrátil ani E. I. F., pretože v konaní poskytol len
písomné a mimoriadne stručné až heslovité vyjadrenie k otázkam žalovanej a intervenienta. E. I. F.

však svojimi odpoveďami potvrdil pravdivosť tvrdenia žalovanej a intervenienta, že predmetná položka č.
397a nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Napriek tomu okresný súd dospel k záveru, že
bodovévyčíslenienáhradyškodynazdravížalobkynevykonanéE.I.F.jesprávnevzhľadomnaabsenciu
lekárskej správy spochybňujúcej správnosť lekárskeho posudku. Správnosť predloženého lekárskeho
posudku musí okresný súd posudzovať aj vzhľadom na skutočnosti tvrdené v konaní účastníkmi konania

a nemôže lekársky posudok považovať za správny len z dôvodu, že v konaní nebola predložená žiadna
lekárska správa spochybňujúca správnosť bodového ohodnotenia vykonaného ošetrujúcim lekárom.
Nesúhlasí so záverom okresného súdu, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
vzniknutej zásahom do osobného a rodinného života žalobkyne v súvislosti s predmetným úrazom
žalobkyne. Poukázal na to, že bolesť vytrpená žalobkyňou je už odškodnená ako súčasť náhrady škody

na zdraví a to formou bolestného. Obmedzenia v živote žalobkyne vzniknuté v súvislosti s predmetnou
nehodou sú už odškodnené ako súčasť náhrady škody na zdraví žalobkyne a to formou náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o záver, že do osobnostných práv žalobkyne bolo
zasiahnuté v dôsledku vzniku psychických následkov u žalobcu, ktoré sú dôvodom jeho dlhodobej liečby
v psychiatrickej ambulancii, poukázal na to, že existencia psychickej poruchy u žalobkyne v konaní

nebolapreukázaná.Žalobkyňavkonanípredložilalenlekárskesprávyzpsychiatrickejambulanciespred
niekoľkých rokov avšak žiadnu z aktuálneho obdobia, čo zásadným spôsobom spochybňuje pravdivosť
tvrdenia žalobkyne, že trpí psychickými problémami v dôsledku predmetného úrazu. Prípadné psychické
problémy žalobkyne vzniknuté v dôsledku predmetného úrazu by museli byť zistené už ošetrujúcim
lekárom pri vypracovaní lekárskeho posudku a následne odškodnené v rámci náhrady škody na zdraví,

ošetrujúci lekár však pri vypracovaní lekárskeho posudku žiadne psychické problémy žalobkyne nezistil.
Je jednoznačné, že žalobkyňa v konaní nepreukázala dôvodnosť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
a to z dôvodu, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti odôvodňujúce jej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
sú výlučne skutočnosťami, ktoré odôvodňujú prípadné poskytnutie náhrady škody na zdraví (poukaz na
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 426/2014-31, Krajského súdu v Nitre sp.

zn. 25Co/56/2018, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/65/2013).

18.Intervenientsavyjadrilkodvolaniužalovanejauviedol,žesúhlasísodvolanímžalovanejanapadnutý
rozsudok navrhuje zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi.

19. Žalobkyňa odvolanie nepodala k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila a uviedla, že napadnutý rozsudok
navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná zodpovedá za škodu, nakoľko táto bolo žalobkyni
spôsobenájejprevádzkovoučinnosťou.Žalovanánevyvinulaanilentakúmieruopatrnosti,abyuvedenej
škode predišla, keďže upratovacie práce, ako bolo preukázané z výpovedí i samotnej ambulantnej

správy, jasne dokazujú, že tieto v daný deň boli vykonávané skôr, ako bolo stanovené internými
predpismi. Z toho dôvodu prišlo po ukončení návštevy k pošmyknutiu žalobkyne na takejto mokrej
podlahe (poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/3516/2007). Nie je pravdou,
že by dlážka nebola mokrá, nakoľko táto skutočnosť je uvedená v samotnej žalobe, v prepúšťacejspráve, výpovedi žalobkyne a iných listinných dôkazoch. Tvrdenie, že nebola dostatočne preukázaná
konkrétna výška škody v zmysle bodového hodnotenia je účelové. Uvedené je možné preukázať
viacerými lekárskymi správami a rovnako tak i samotnými odpoveďami E. I. F. na otázky, ktoré mu boli

okresným súdom zadané. Odvolávať sa na rozpor v danom prípade len z toho dôvodu, že v jednom
vyjadrení sa uvádza „na základe vykľavosti kolena spôsobenej ťažkou hypotrofiou štvorhlavého svalu
stehna“ a v druhom vyjadrení „kývavosť kolena na podklade ťažkej hypotrofie svalstva stehna” považuje
za obyčajné „slovíčkarenie” a prílišný formalizmus.

20. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej a intervenienta a uviedla, že
žalobkyňa vo vyjadrení zopakovala argumentáciu, o ktorú opierala žalobu. Tvrdenie, že „upratovacie
práce, ako bolo preukázané z výpovedí i samotnej ambulantnej správy, jasne dokazujú, že tieto v daný
deň boli vykonávané skôr, ako bolo stanovené internými predpismi“ nevyplýva zo žiadnej ambulantnej
správy a počas konania, bolo naopak preukázané, že upratovacie práce sú vykonávané aj v iný čas
podľa potreby, pokiaľ to vyžaduje situácia (rozliate nápoje, biologický materiál od pacientov a pod.).

Vykonanie upratovacích prác v iný čas, pokiaľ to je odôvodnené povahou podlahy a miesta, nemôže
byť predsa dôvodom na porušenie takej povinnosti, ktorá by zakladala zodpovednosť žalovanej za
vykonávanie prevádzkovej činnosti. Predmetom dokazovania nebolo, či podlaha bola mokrá, alebo
nie. Žalovaná niekoľkokrát počas konania uviedla, že žalobkyňa mala vzhľadom na miesto (vstupná
hala nemocnice) automaticky predpokladať, že podlaha môže byť mokrá. Vo vstupnej hale sa za deň

vystrieda niekoľko sto pacientov, preto skutočnosť, či bola podlaha mokrá, nemôže byť predpokladom
na úspešné uplatnenie nároku zo žaloby, pretože, na podlahu mohol tesne pred incidentom rozliať
vodu (prípadné iné tekutiny) niektorý z pacientov. V konaní ani samotná žalobkyňa netvrdila, že sa
pošmykla na mokrej podlahe vo vestibule žalovanej. V konaní iba opakovane uviedla, že sa pošmykla
na podlahe vo vestibule žalovanej. V konaní dokonca ani nebolo skúmané, či podlaha vo vestibule

v mieste pošmyknutia žalobkyne vôbec bola mokrá alebo nie, k uvedenej skutočnosti nebol v konaní
vykonaný žiadny dôkaz a to dokonca ani výsluch žalobkyne. V danom prípade neboli naplnené jednotlivé
podmienky pre vznik nároku na uplatnenie škody na zdraví ako ani nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa
nepreukázala definované kritériá pri určovaní jej výšky. Prepúšťacia správa ani lekársky posudok o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia nie sú relevantnými dôkazmi ku skutkovým okolnostiam

vzniku úrazu žalobkyne. Lekársky posudok naviac ani neobsahuje žiadne skutkové okolnosti vzniku
úrazu žalobkyne. Prepúšťacia správa síce v časti anamnézy obsahuje popis vzniku úrazu žalobkyne,
avšak nejde o výsledok zisťovania skutkových okolností ošetrujúcim lekárom ale len o uvedenie
popisu vzniku úrazu uvedenej ošetrujúcemu lekárovi žalobkyňou. Je jednoznačné, že žalobkyňa v
konaní nepreukázala naplnenie zákonných predpokladov na vznik zodpovednosti žalovaného v zmysle

§ 420a Občianskeho zákonníka. K pošmyknutiu žalobkyne došlo výlučne v dôsledku nepozornosti
žalobkyne a nerešpektovaniu výstražných tabúľ umiestnených vo vestibule žalovaného upozorňujúcich
na riziko pošmyknutia sa na podlahe a teda v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle §
415 Občianskeho zákonníka samotnou žalobkyňou. Pokiaľ ide o výšku vzniknutej náhrady škody na
zdraví, vychádza z odpovedí E. I. F.. Žalovaná aj intervenient v konaní opakovane namietali správnosť

lekárskeho posudku E. I. F., pokiaľ ide o položku „397a Kývavosť pravého kolenného kĺbu bez potreby
ortopedického podporného prístroja“ ohodnotenú počtom bodov 200. Opakovane namietali, že priznanie
uvedenej položky nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne týkajúcej sa predmetného úrazu.
Uvedenú námietku vznesenú voči lekárskemu posudku nevyvrátil ani samotný E. I. F., pretože v
konaní poskytol len písomné a mimoriadne stručné až heslovité vyjadrenie k otázkam žalovaného a

intervenienta. E. I. F. však svojimi odpoveďami potvrdil pravdivosť tvrdenia žalovaného a intervenienta,
že predmetná položka č. 397a nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Uvedená skutočnosť
je však zásadná pre určenie výšky bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu.
Okresnýsúd správnosťpredloženéholekárskehoposudkumusíposudzovaťajvzhľadomnaskutočnosti
tvrdené v konaní účastníkmi konania a nemôže lekársky posudok považovať za správny len z dôvodu, že

v konaní nebola predložená žiadna lekárska správa spochybňujúca správnosť bodového ohodnotenia
vykonaného ošetrujúcim lekárom.

21. Intervenient sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej a intervenienta a uviedol,
že je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že u žalovanej v predmetnej veci boli vykonávané upratovacie

práce v rozpore s internými predpismi žalovanej. V konaní nebol preukazovaný či oboznamovaný obsah
akýchkoľvek interných predpisov žalovanej upravujúcich vykonávanie upratovacích prác v priestoroch
žalovanej, žalobkyňa dokonca ani vykonanie uvedených listinných dôkazov v konaní nenavrhla. Je
nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že podlaha bola mokrá, keď v konaní žalobkyňa netvrdila, že sapošmykla na mokrej podlahe vo vestibule žalovanej. V konaní nebolo skúmané, či podlaha vo vestibule
v mieste pošmyknutia žalobkyne vôbec bola mokrá alebo nie, k uvedenej skutočnosti nebol v konaní
vykonaný žiadny dôkaz a to dokonca ani výsluch žalobkyne. Lekárska správa nie je relevantným

dôkazom o miestnych pomeroch na mieste úrazu, pretože ošetrujúci lekár nebol na mieste úrazu v čase
úrazu. Žalovaná v odvolaní v bodoch 23. až 26. výslovne a jednoznačne uviedla, na základe akých
skutočností je záver okresného súdu o výške žalobkyni priznanej náhrady škody na zdraví nesprávny,
k čomu sa žalobkyňa nevyjadrila.

22. Skôr ako odvolací súd pristúpil k prieskumu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, z dôvodu
hospodárnosti rozhodol o späťvzatí odvolania intervenienta, ktorým napadol výroky I., II., IV. rozsudku
súdu prvej inštancie.

23. Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova, ods. 3 ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

24. Právo podať odvolanie, príp. vziať odvolanie späť je dispozičným právom strany sporu. Na účinnosť
späťvzatia odvolania nie je potrebný súhlas súdu ani iného subjektu, pričom podané odvolanie možno
vziať späť len dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté odvolacím súdom. Ak sa odvolanie, o ktorom

nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví a vec aj strany sporu sa
dostávajúdopostavenia,akokebyodvolanienebolopodané.Lehoty,ktorémajúplynúťodprávoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, potom plynú až od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania
(§ 369 Civilného sporového poriadku).

25. V priebehu odvolacieho konania intervenient podaním doručeným okresnému súdu (dňa 6.10.2023)
zobral svoje odvolanie späť (predtým než odvolací súd o ňom rozhodol) a navrhol odvolacie konanie
zastaviť, a to bez uvedenia dôvodu.

26. S ohľadom na vyššie popísanú procesnú situáciu a citované zákonné ustanovenie (odsek

23) odvolací súd rozhodol o zastavení odvolacieho konania vo vzťahu k odvolaniu intervenienta
v predmetnej veci (§ 369 ods. 3 CSP).

27. Zároveň odvolací súd, skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe
podaného odvolania žalovanou, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie,

medzi nimi prednostne otázkou, či odvolanie v celom jeho rozsahu podal oprávnený subjekt – strana (§
359 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej, čo do výroku III. (zamietnutie žaloby žalobkyne
v sume 2.000,- eur nemajetkovej ujmy) je nevyhnutné odmietnuť (386 písm. b/ CSP), nakoľko ide o
rozhodnutie, proti ktorému podala odvolanie (výrok III.) neoprávnená osoba.

28. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

29. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že
právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad orgánov aplikujúcich právo (súd). Na strane žalovaného sa

zisťuje tzv. materiálna ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje
žalovaného, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv,
rozšírením jeho povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie
odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane
spôsobená aj nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne

presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma.

30. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, teda aj citovaného ustanovenia
§ 359 CSP za to, že na strane žalovanej vo vzťahu k III. výroku napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie nevznikla žiadna ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná, bez ohľadu na

subjektívny pocit žalovanej. Takýto záver vyplýva z toho, že týmto napadnutým výrokom bola žaloba
žalobkyne (čiastočne v časti 2.000,- eur) zamietnutá, teda žalovanej nebola uložená žiadna povinnosť,
keď žalovanej sa napadnutý výrok nedotýka (čiastočné zamietnutie žaloby je na prospech žalovanej).31. S poukazom na uvedené v odseku 30 odvolanie žalovanej voči III. výroku napadnutého rozsudku
podala neoprávnená osoba, odvolací súd, preto odvolanie žalovanej voči tomuto výroku s použitím ust.
§ 386 písm. b) CSP odmietol.

32. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie (žalovanej) bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)

a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379CSP)adôvodmivšetkýchodvolaní(§380ods.1CSP),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej

tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel
k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku v napadnutom rozsahu (I., II., IV. výrok) postupom podľa § 387 CSP.

33. Žalobkyňa sa pôvodne žalobou domáha náhrady škody na zdraví v sume 7.698,80 eur a náhrady

nemajetkovej ujmy v sume 3.000,- eur.

34. Žalobkyňa nenapadla odvolaním III. výrok (zamietnutie nemajetkovej ujmy v sume 2.000,- eur)
rozsudku súdu prvej inštancie, keď odvolanie žalovanej bolo s poukazom na uvedené v odseku 31
odmietnuté (II. výrokom tohto rozsudku), preto tento výrok nadobudol právoplatnosť.

35. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne ak I. výrokom žalobe vyhovel (suma
7.698,80 eur) titulom náhrady škody na zdraví, II. výrokom vyhovel žalobe (suma 1.000,- eur) titulom
náhrady nemajetkovej ujmy, IV. výrokom priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania

z prisúdenej sumy v rozsahu 100 %.

36. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo

vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku,
keď nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto

nemôže dať za pravdu odvolateľke.

37. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovanej, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné:

38. Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

39. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto
ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastnícina základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva
a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

40. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa v spore domáha od žalovanej náhrady
škody na zdraví 7.698,80 eur (ktoré predstavuje náhradu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia), ako i náhrady nemajetkovej ujmy 1.000,- eur (po zohľadnení právoplatného zamietnutia
v sume 2.000,- eur v III. výroku napadnutého rozsudku) v súvislosti s úrazom, ktorý sa jej stal vo vestibule
žalovanej dňa 3.6.2019.

41. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

42.Podľa§420aods.2písm.a)Občianskehozákonníkaškodoujespôsobenáprevádzkovoučinnosťou,
ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, písm. b)

fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie.

43.Prevádzkovoučinnosťoujepodľatejtoúpravytakáčinnosťsúvisiacaspredmetomčinnosti(spravidla
podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto
činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom

oprávnení. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je protiprávny
úkon, skôr určitá škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Za prevádzkovú činnosť v zmysle §
420a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje i činnosť, ktorá bezprostredne, objektívne a fakticky
predchádza, či nadväzuje na činnosť hlavnú.

44. Judikatúra súdov pod prevádzkovou činnosťou rozumie sústavne vykonávanú činnosť, ktorá je
organizovaná právnickou alebo fyzickou osobou (podnikateľom) v určitej prevádzke. Prevádzková
činnosť je spravidla (nie však vždy alebo len) činnosť, ktorá je vymedzená v zriaďovateľskej listine,
v oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Pojem „prevádzková
činnosť“ treba vykladať širšie než len ako činnosť alebo výroba, ktorá je vykonávaná priemyslovým

spôsobom. Nejde len o prevádzku podniku, živnosti a pod., ale zahrňuje aj akúkoľvek činnosť, ktorá
je cieľavedome organizovaná pre účely dosiahnutia výsledku, a to aj vtedy, keď sa vykonáva iným
než podnikateľským spôsobom. Za prevádzkovú činnosť sa považuje aj činnosť, ktorá bezprostredne,
objektívne a fakticky predchádza, súvisí alebo nadväzuje na činnosť hlavnú. Na druhej strane však
nie každú ujmu, ktorú spôsobí podnikateľ svojou činnosťou, možno považovať za škodu spôsobenú

prevádzkovou činnosťou a odškodniť v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka. Ustanovenie §
420a ods. 2 Občianskeho zákonníka vymedzuje, čo sa považuje za škodu spôsobenú prevádzkovou
činnosťou. Okolnosťou vyvolávajúcou vznik škody môže byť činnosť prevádzkovej povahy sama, avšak
len vtedy, pokiaľ bol škodlivý následok spôsobený práve povahou tejto činnosti, to znamená jej typickými
alebocharakteristickýmiznakmi,ktorýmisaprejavujenavonok.Zhľadiskauvedenéhoustanovenianieje

rozhodujúce, či prevádzková činnosť bola vykonávaná riadne; určujúcim je, či činnosť prevádzkovateľa
vzhľadom na jej povahu zapríčinila vznik škody. Škoda vyvolaná prevádzkovou činnosťou je dôsledkom
samotnéhocharakteruurčitejprevádzky.Možnododať,žezaškoduspôsobenúprevádzkovoučinnosťou
podľa § 420a Občianskeho zákonníka zodpovedá poškodenému prevádzkovateľ takej činnosti, a to
bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ak je škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkovou

činnosťou; ide teda o objektívnu zodpovednosť, ktorá umožňuje širšie a dôslednejšie zabezpečenie
náhrady takej škody. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej
právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou
prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že preukáže, že škodu nezavinil;
môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti (liberovať), pokiaľ preukáže, že škoda bola

spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo že škoda bola zavinená
vlastným konaním poškodeného. Ide pritom tiež o objektívne posudzovanie konania bez ohľadu na
zavinenie, kde je dôležité len to, či a nakoľko toto konanie viedlo k vzniku škody.

45. Z definície škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou obsiahnutou v § 420a ods. 2 písm. a)

Občianskeho zákonníka vyplýva, že zodpovednosť za takúto škodu je zodpovednosťou za osobitné
riziko, ktoré so sebou prináša činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu. Teda činnosť, ktorá vykazuje
tak znaky organizovanosti, ako aj znaky sústavnosti alebo opakovanosti, a ktorá zároveň predstavuje
komplexnejšie zapojenie viacerých zložiek a krokov (ľudských, technických, technologických a pod.)do jedného procesu. Toto osobitné riziko vyplýva z dvoch hlavných skutočností: Po prvé, organizovaná
sústavná, resp. opakujúca sa činnosť, do ktorej sa zapája viacero rozličných zložiek a krokov, vykazuje
vyššiu mieru rizika spôsobenia škody ako činnosť, ktorá si zapojenie viacerých zložiek nevyžaduje,

prípadne ktorá si na ich zapojenie nevyžaduje nejakú osobitnú organizáciu. V porovnaní s takýmito
činnosťami totiž riziko škody spočíva nielen v samotnej činnosti jednotlivých zložiek, ale aj v procese
ich organizovania a zapájania a v ich vzájomnom pôsobení. A po druhé, sústavnosť a opakovanosť
prevádzkovej činnosti so sebou prináša zvýšené riziko opotrebovania sa a chybovosti jednotlivých,
do tejto činnosti zapojených zložiek, vrátane strojov a iných vecí, ktoré sa pri tejto činnosti používajú.

Tieto dva zdroje osobitného rizika sú pritom plne reflektované v úprave § 420a ods. 2 písm. a)
Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie totiž za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou považuje
škodu spôsobenú tak samotnou činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, ako aj vecou použitou pri
takejto činnosti (pozri sp. zn. 5Cdo/183/2018).

46. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420a Občianskeho zákonníka sú

škodná udalosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzkovej činnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
škodnou udalosťou a vznikom škody, ohľadom ktorých dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného.
Ide teda o typ zodpovednosti, kde sa nevyžaduje zavinenie toho, kto škodu spôsobil (zodpovednosť
objektívna). Z hľadiska uplatňovania škody sa objektívna zodpovednosť od všeobecnej zodpovednosti
(založenej na subjektívnom princípe) líši len v tom, že súd sa nemusí zaoberať otázkou, či ten, kto

škodu spôsobil, porušil svoju právnu povinnosť a či škodu zavinil. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu
príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou a nevyžaduje
sa protiprávnosť konania. Jedná sa teda o zodpovednosť za výsledok. Základom prevádzkovej činnosti
je určitá organizovaná, cieľavedomá činnosť, pričom nie je rozhodujúce, o akú činnosť ide. Dôležité je,
že táto činnosť má povahu prevádzky, teda povahu činnosti organizovane smerujúcej k splneniu určitého

cieľa. Táto ochrana ide tak ďaleko, že v tomto ustanovení dokonca chýba jedna z podmienok vzniku
zodpovednosti - protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá. Stačí, že škoda bola spôsobená
prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo
nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti
porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná

súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide
o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide
teda o zodpovednosť za výsledok. Podľa odseku 1 zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou
činnosťou vzniká bez ohľadu na to, aká škoda vznikla. Môže teda ísť o škodu spôsobenú na zdraví, na
majetku, na prírode alebo životnom prostredí (§ 415 Občianskeho zákonníka).

47. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa utrpela úraz pravého kolena vo vestibule
žalovanej dňa 3.6.2019, v dôsledku ktorého sa podrobila operačnej liečbe s následkami. Zo skutkového
stavu zisteného prvoinštančným súdom je nepochybné, že úraz ktorý utrpela žalobkyňa súvisí
s prevádzkovou činnosťou žalovanej, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť vo svojich priestoroch,

s ktorou súvisia aj ďalšie činnosti, ktorými sa zabezpečuje čistenie, upratovanie a dezinfikovanie
priestorov (vrátane vestibulu) žalovanej, ktoré žalovaná vykonáva prostredníctvom spoločnosti ATALIAN
SK s.r.o. (pôvodne AB Facility s.r.o.) na základe Zmluvy o dielo zo dňa 22.7.2013, čo nebolo sporné.
Okresný súd správne vychádzal z toho, že podlaha, na ktorej žalovaná utrpela úraz bola mokrá (čo
zvyšuje riziko pádu), keď žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdila (ani nepreukázala),

že podlaha bola suchá (resp. protišmyková). Ide o špecifický vplyv prevádzky prevádzkovej žalovanou,
za ktorú žalovaná zodpovedá na princípe objektívnej zodpovednosti upravenej v § 420a Občianskeho
zákonníka. Keďže v danom prípade žalobkyňou tvrdená škoda súvisela s prevádzkovou činnosťou
žalovanej, ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. K vzniku objektívnej zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa nevyžaduje porušenie právnej povinnosti ani

zavinenie, preto nie je podstatné, či žalovaná porušila (neporušila) svoju prevenčnú povinnosť. Okresný
súd správne v odseku 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku uzavrel, že žalovaná zodpovedá v zmysle
§ 420a Občianskeho zákonníka za škodu, ktorá bola spôsobená žalobkyni prevádzkovou činnosťou
žalovanej(vdanejvecivykonávanejprostredníctvomupratovacejspoločnosti)stým,žebolapreukázaná
príčinná súvislosť medzi vznikom škody (poškodením zdravia žalobkyne) a prevádzkovou činnosťou

žalovanej (podrobne odsek 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku).48. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví,
len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
alebo vlastným konaním poškodeného.

49. Zodpovednosť upravená v ustanovení § 420a Občianskeho zákonníka má objektívny charakter,
teda existuje bez zreteľa na zavinenie. Zbaviť sa jej možno iba v prípade, ak škoda bola
spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá však nemala pôvod v prevádzke alebo vo vlastnom
konaní poškodeného (tzv. liberačné dôvody - § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalovaný sa

zodpovednostinemôžezbaviťtým,žepreukáže,žeškodunezavinil;môžesavšakúplnealebočiastočne
zbaviť zodpovednosti (liberovať), pokiaľ preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou
nemajúcou pôvod v prevádzke alebo že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného. Ide
pritom rovnako o objektívne posudzovanie konania bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či
a nakoľko toto konanie viedlo k vzniku škody. K zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie,
že konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, nie sú touto prevádzkou vyvolané a vznikli

mimo vlastnej prevádzkovej činnosti. Neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke, je
okolnosť, ktorá objektívne nemá svoj pôvod „vo vnútri“ prevádzky a ktorá nesúvisí s organizáciou,
riadením a realizáciou prevádzky. Môže ísť o udalosti spôsobené najmä vonkajšími prírodnými silami,
napr. živelná udalosť, ktorej nemohlo byť prevádzkovateľom takejto činnosti zabránené, ani nemohla
byť objektívne odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. Ak

však bola príčinou vzniku škody tzv. vnútorná škodná udalosť, neprichádza do úvahy zbavenie sa
zodpovednosti prevádzateľa z dôvodu neodvrátiteľnej udalosti bez ohľadu na to, či škode mohlo, či
nemohlo byť zabránené. Ak bola škoda spôsobená vlastným konaním poškodeného, nie je rozhodujúce,
či išlo o konanie zavinené alebo nie. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škoda
bola dôsledkom skutočností uvedených v § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka , zaťažuje škodu

(prevádzkovateľa).

50. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie správne skúmal v nadväznosti na obranu žalovanej,
či na jej strane existujú liberačné dôvody v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, preukázaním
ktorých sa prevádzkovateľ môže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik škody. Žalovaná sa bránila tým,

že žalobkyňa si zranenie spôsobila svojou nepozornosťou, keď nerešpektovala výstražné tabule (Pozor
mokrá podlaha). Z vykonaného dokazovania okresný súd (v odseku 40 odôvodnenia napadnutého
rozsudku) uzavrel, že napriek výpovediam svedkýň, že výstražné tabule sú vo vestibule stále, nemal
preukázané, že sa tieto výstražné tabule, v deň kedy sa stala žalobkyni nehoda, nachádzali na mieste,
ktoré je vidieť z každej strany príchodu do vestibulu nemocnice, keďže žalobkyňa schádzala do vestibulu

po schodoch a tvrdila, že výstražné tabule ani upratovačku, ktorá umývala zem nevidela, pričom sama
upratovačka pred súdom uviedla, že zem vo vestibule poumývala a presunula sa ďalej, žalobkyňu
nevidela. Tiež okresný súd uviedol, že nebolo preukázané, že žalobkyňa mala obutú nevhodnú obuv.
Záveromkonštatoval,žežalovanáliberačnýdôvod,žeškodabolaspôsobenáneodvrátiteľnouudalosťou
nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním žalovanej nepreukázal, s čím sa odvolací súd

stotožnil aj s ohľadom na nižšie uvedené. S námietkou žalovanej, že k pošmyknutiu žalobkyne došlo
výlučne v dôsledku nepozornosti žalobkyne a nerešpektovaniu výstražných tabúľ umiestnených vo
vestibule žalovanej upozorňujúcich na riziko pošmyknutia sa na podlahe a teda v dôsledku porušenia
prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka samotnou žalobkyňou, sa odvolací súd
nestotožnil s ohľadom na už vyššie uvedené, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaná

nepreukázala existenciu liberačného dôvodu v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka.

51. Žalovaná namietala, že v konaní žalobkyňa netvrdila, že sa pošmykla na mokrej podlahe vo vestibule
žalovanej. Iba opakovane uviedla, že sa pošmykla na podlahe vo vestibule žalovanej.

52. Odvolací súd poukazuje na obsah žaloby na čl. 2, v zmysle ktorej z prvej vety vyplýva, že
„dňa 3.6.2019 bola žalobkyňa v priestoroch FNSP Skalica za účelom ošetrenia, kde keď prechádzala
vo vestibule nemocnice sa pošmykla na mokrej dlážke, ktorá bola mokrá v dôsledku vykonávania
upratovacích prác, pričom v priestore vestibulu nebolo žiadne upozornenie na mokrú a klzkú podlahu
ani žiadny pracovník nemocnice neupozornil na túto skutočnosť....“. Žalovaná dňa 23.3.2024 doručila

okresnému súdu vyjadrenie k žalobe zo dňa 19.3.2023, v ktorom sa ku skutkovému tvrdeniu žalobkyne
ohľadom pošmyknutia sa na mokrej dlážke, nevyjadrila. Na pojednávaní dňa 10.3.2022 (zápisnica
o pojednávaní čl. 98) právny zástupca žalobkyne okrem iného uviedol, že trvajú na podanej žalobe
vcelomrozsahu,napojednávaníbolavypočutážalobkyňa,bolprítomnýajprávnyzástupcažalovanej(ajintervenienta), ktorý kládol žalobkyni otázky. Na pojednávaní dňa 15.12.2022 (zápisnica o pojednávaní
na čl. 149) bola za prítomnosti právneho zástupcu žalovanej (aj intervenienta) vypočúvaná žalobkyňa,
ktorá okrem iného uviedla „...že tabuľa tam mohla byť, avšak nebola v prostriedku vestibulu inak by

som ju videla. Žiadna tabuľa tam nebola, možno bola za stĺpmi a nevidela som ju, alebo boli pri
okrajoch. .....išla som z oddelenia dolu po schodoch a keď som prešla pár metrov som sa šmykla
a spadla....“. Na pojednávaní dňa 18.4.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 173) bola vypočutá
žalobkyňa (aj za prítomnosti právneho zástupcu žalovanej) a uviedla, že...“Keď som zišla zo schodov vo
vestibule a bola som v polovici vestibulu smerom ku vchodovým dverám šmykla som sa. Nevidela som

žiadnu tabuľu, žiadnu výstražnú tabulu, ani som nevidela, že zem je mokrá, a ani žiadnu upratovačku....
Neviem čo som mala obuté, nepamätám si či som mala šľapky. Išla som normálnym krokom, nemám
vedomosť, že by som sa ponáhľala.

53. S ohľadom na uvedené v odseku 52 odvolací súd konštatuje, že síce žalobkyňa v konaní pred súdom
prvej inštancie vo výpovediach na pojednávaniach výslovne neuviedla, že vo vestibule žalovanej spadla

na „mokrej“ podlahe, avšak podstatné je, že toto skutkové tvrdenie uviedla už v prvej vete svojej žaloby,
ku ktorej sa žalovaná vyjadrila, avšak uvedené skutkové tvrdenie nenamietala. Ani na pojednávaniach
žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu nevyužila možnosť a žalobkyni k uvedenej
skutočnosti nepoložila žiadnu otázku. Okresný súd správne v odseku 36 odôvodnenia napadnutého
rozsudku uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa sa pošmykla na mokrej

dlážke a spadla, keď toto tvrdenie žalobkyne v konaní nebolo spochybnené. Odvolací súd dopĺňa, že
okresný súd postupoval podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom skutkové tvrdenie žalobkyne, že sa pošmykla
na mokrej podlahe vo vestibule žalovanej sa stalo nesporným a teda ani nebol dôvodný postup ďalej
v konaní dokazovať túto nespornú skutočnosť. V kontexte uvedeného neobstojí námietka žalovanej, že
v konaní nebolo skúmané, či podlaha vo vestibule v mieste pošmyknutia žalobkyne vôbec bola mokrá

alebo nie, k uvedenej skutočnosti nebol v konaní vykonaný žiadny dôkaz a to dokonca ani výsluch
žalobkyne.

54. K námietke žalovanej, že prepúšťacia správa ani lekársky posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia nie sú relevantnými dôkazmi ku skutkovým okolnostiam vzniku úrazu

žalobkyne, odvolací súd konštatuje, že záver okresného súdu o tom, že žalobkyňa sa pošmykla na
mokrej podlahe a spadla, nevychádza prioritne z obsahu prepúšťacej správy ani z lekárskeho posudku,
ale z procesného postupu podľa § 151 ods. 1 CSP, keď uvedená skutočnosť sa stala nespornou
v dôsledku procesného postupu samotnej žalovanej opísanom už v odseku 53 s tým, že poukaz na
prepúšťaciu správu a lekársky posudok bol iba podporným.

55. V súvislosti s výpoveďou svedkyňa J. A. na pojednávaní dňa 18.7.2023, ktorá uviedla, že v daný deň
umyla podlahu vo vestibule žalovanej a pokračovala v umývaní podláh iných priestorov, v čase vzniku
úrazu žalobkyne sa svedkyňa nenachádzala vo vestibule žalovanej, žalovaná namietala, že v konaní
nebola skúmaná dĺžka časového úseku medzi umytím podlahy vo vestibule svedkyňou a vznikom úrazu

žalobkyne a teda či podlaha bola po umytí ešte mokrá alebo už nie.

56.Podľa§366Civilnéhosporovéhoporiadkuprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia

súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

57. V zmysle § 366 Civilného sporového poriadku, v odvolacom konaní nemožno uplatniť nové

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba
v obmedzenom rozsahu a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3).

58. Námietku žalovanej označenú v odseku 55 považuje odvolací súd za nedôvodnú, keď ohľadom
prostriedku procesnej obrany skúmanie dĺžky časového úseku medzi umytím podlahy vo vestibule

svedkyňou (J. A.) a vznikom úrazu žalobkyne, a teda či podlaha bola po umytí ešte mokrá alebo už nie,
sa jedná o novotu, na ktorú nebolo možné prihliadnuť, keďže neboli splnené podmienky podľa § 366
CSP a žalovaná ani neodôvodnila, prečo uvedené neuplatnila už pred súdom prvej inštancie.59. Vzhľadom na vyššie uvedené s dôrazom na odseky 52, 53, 54, 58 sa odvolací súd nestotožnil
s argumentom žalovanej, že je jednoznačné, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa
žalobkyňa pošmykla vo vestibule žalovanej na mokrej podlahe po umytí podlahy upratovacou službou.

60. Žalovaná ďalej argumentovala, že záver okresného súdu o umiestnení výstražných tabúľ „pozor
mokrá podlaha“ vo vestibule žalovanej v čase vzniku úrazu žalobcu nebol v konaní preukázaný a je
v rozpore s vykonaným dokazovaním. Svedkyňa J. A. vo výpovedi na pojednávaní dňa 18.7.2023
uviedla, že výstražné tabule umiestňuje vo vestibule vždy, keď umýva podlahu, pričom takto postupovala

aj v deň vzniku úrazu žalobkyne. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj ďalší svedkovia - ďalšie upratovačky v
predmetnom čase vykonávajúce upratovaciu službu v priestoroch žalovanej, ktoré výslovne uviedli, že
výstražné tabule sa umiestňujú vždy pri umývaní podláh.

61. K námietke označenej v odseku 60 odvolací súd poukazuje na odsek 40 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, v ktorom okresný súd s poukazom na výpoveď žalobkyne a výpovede svedkýň, A. K. a J. A.

mal preukázané, že výstražné tabule sa vo vestibule nemocnice nachádzajú stále, počas celého dňa.
Ďalej konštatoval, že svedkyňa J. A. a rovnako aj svedkyňa A. K. uviedli, že tabule tam musia byť stále,
nachádzajú sa pri vrátnici, pri stĺpoch, pri záchodových dverách. Svedkyňa J. L. uviedla, že výstražné
tabule tam musia byť stále, vo vestibule nemocnice sú aj v lete, na viditeľnom mieste, pretože sa môže
stať, že niekto rozleje kávu keď si ju berie z automatu. Z uvedeného uzavrel, že napriek výpovediam

svedkýň, že tabule sú vo vestibule stále, nepretržite 24 hod., nemal preukázané, či sa tieto výstražné
tabule, v deň keď sa stala žalobkyni nehoda, nachádzali na mieste, ktoré je vidieť z každej strany
príchodu do vestibulu nemocnice, keďže žalobkyňa schádzala do vestibulu po schodoch a uviedla,
že žiadne výstražné tabule tam nevidela. Nevidela ani upratovačku, ktorá umývala zem, pričom sama
upratovačka pred okresným súdom potvrdila, že zem vo vestibule poumývala a presunula sa ďalej,

žalobkyňu nevidela. Pokiaľ žalovaná argumentovala, že svedkyňa J. A. vo výpovedi na pojednávaní dňa
18.7.2023 uviedla, že výstražné tabule umiestňuje vo vestibule vždy, keď umýva podlahu, pričom takto
postupovala aj v deň vzniku úrazu žalobkyne, odvolací súd konštatuje, že výslovné tvrdenie o tom, že tak
svedkyňa postupovala aj v deň vzniku úrazu žalobkyne nevyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania
dňa 18.7.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 198), na ktorom bola svedkyňa vypočutá, ale ani z obsahu

nahrávkyzpojednávania,ktorýsiodvolacísúdvypočul.Pokiaľžalovanáargumentovalatým,žeuvedenú
skutočnosť potvrdili aj ďalší svedkovia – upratovačky, ktoré výslovne uviedli, že výstražné tabule sa
umiestňujú vždy pri umývaní podláh, uvedené ani podľa odvolacieho súdu nepreukazuje, že výstražné
tabule sa v deň, keď sa stal žalobkyni úraz nachádzali na viditeľnom mieste pre žalobkyňu, ktorá
schádzala do vestibulu po schodoch a uviedla, že žiadne výstražné tabule, ani upratovačku, ktorá

umývala podlahu nevidela.

62. Žalovaná poukázala na to, že okresný súd uviedol, že výstražné tabule sú umiestnené vo vestibule
žalovanej počas celého dňa. Uvedenú skutočnosť nepochopiteľne označil za účelové konanie žalovanej
v snahe zbaviť sa prípadnej zodpovednosti za škodu vzniknutú pošmyknutím na mokrej podlahe. Pokiaľ

okresný súd dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že výstražné tabule sú vo vestibule žalovanej
umiestnené nepretržite, nejde o účelové konanie žalovanej, ale práve naopak o preventívne konanie
žalovanej, ktorým pacientov a návštevníkov nachádzajúcich sa vo vestibule žalovanej upozorňuje na
riziko pošmyknutia sa na mokrej podlahe a teda nabáda ich k zvýšeniu pozornosti pri pohybe vo
vestibule.

63. K námietke v odseku 62 odvolací súd poukazuje na to, že formálnosť upovedomenia, resp.
upozornenia na umývanie podlahy potvrdzujú svedkyne A. K., J. A., ktoré vypovedali zhodne, že
tabule sú tam stále. Pri použití tabúľ/pomôcok upozorňujúcich na možné pošmyknutie musí žalovaná
postupovať tak, aby ich použitie zodpovedalo reálnemu stavu, a nie správať sa čisto formálne, do

určitej miery sledujúc i možné vyvinenie sa v prípade úrazu. Akceptácia iba formálneho upozornenia by
znamenala, že prevádzkovatelia, resp. vlastníci verejne prístupných objektov sa zbavia zodpovednosti
za prípadné úrazy, ku ktorým dôjde na vlhkej podlahe, maximálne všeobecným a trvalým upozornením -
„Pozor na mokrej podlahe sa šmýka“, či „V prípade mokrej podlahy hrozí nebezpečenstvo úrazu“. Takýto
prístupajbezďalšiehojenutnéhodnotiťakonesúladnýsozákonom,vkonečnomdôsledkuobchádzajúci

zákon - rešpektovanie prevenčnej povinnosti a znášanie zodpovednosti za škodu v súvislosti s jej
porušením.64. Žalovaná poukázal na rozpor v záveroch okresné súdu, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uvádza
skutkový záver, že výstražné tabule sa nachádzajú vo vestibule žalovanej stále a súčasne uvádza, že
v čase vzniku úrazu žalobkyne sa výstražné tabule vo vestibule žalovanej nenachádzali. K uvedenému

odvolací súd poukazuje na to, že na rozdiel od žalovanej rozpor v závere okresného súdu nevidí,
keď žalovaná neuviedla presný záver okresného súdu, ktorý v odseku 40 odôvodnenia napadnutého
rozsudku uzavrel, že nemal preukázané, či sa výstražné tabule v deň, keď sa stala nehoda žalobkyni
nachádzali na mieste, ktoré je vidieť z každej strany príchodu do vestibulu nemocnice, keďže žalobkyňa
schádzala po schodoch do vestibulu a žiadne tam nevidela, čo nevylučuje záver, že výstražné tabule sa

vo vestibule nachádzajú stále (avšak na iných miestach aké boli viditeľné pre žalobkyňu schádzajúcu
po schodoch do vestibulu – pozn. odvolacieho súdu).

65. Žalovaná namietala, že okresný súd uviedol len dôkazy, ktoré boli vykonané, avšak opomenul
objasniť spôsob ich skúmania a hodnotenia. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že napriek tomu,
že žalovaná nekonkretizovala, vo vzťahu ku ktorým konkrétnym dôkazom opomenul objasniť spôsob

ich skúmania a hodnotenia, čím prakticky znemožnila odvolaciemu súdu preskúmať uvedenú námietku,
odvolací súd poukazuje na nižšie uvedené.

66. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.

67. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-

ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu
pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti
musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

68. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

69. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov

aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

70. Odvolací súd poukazuje na to, že v odseku 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd

označil dôkazy, ktorými vykonal dokazovanie, v odseku 4 až 13 uviedol obsah listinných dôkazov,
v odsekoch 16 až 23 uviedol podstatný obsah výpovedí svedkov a žalobkyne, v odsekoch 36, 37, 39,
40, 47, 48, 62 uviedol svoje závery v predmetnej veci k ne/uneseniu dôkazného bremena sporových
strán v spojení s konkrétnymi dôkazmi vykovanými pred súdom prvej inštancie. S ohľadom na uvedené
odvolací súd nepovažuje námietku žalovanej v odseku 65 za dôvodnú, keď zo strany okresného súdu

nedošlo k porušeniu § 191 ani § 220 ods. 2 CSP.

71. S ohľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že okresný súd vec správne právne posúdil podľa §
420a Občianskeho zákonníka, poukaz žalovanej na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, ženavrhovaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalovaná nie je zodpovedná za porušenie akejkoľvek
právnejpovinnostiavzmyslezásadyimpossibiliumnullaobligatioest,splnilavšetkyzákonnépovinnosti,
neobstojí. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné sa ďalej bližšie vyjadrovať k ne/splneniu predpokladov

zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka.

72. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

73. Občiansky zákonník nevymedzuje ani pojem bolesť, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia,
ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky sú upravené s
účinnosťou od 1. augusta 2004 v zákone o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktorý nahradil vyhlášku č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, a ktorý správne aj súd prvej inštancie v danej veci aplikoval. Zákon ustanovuje podmienky
priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolesť

podľa uvedeného zákona je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jehonásledkov.Sťaženiespoločenskéhouplatneniajestavvsúvislostispoškodenímnazdraví,ktorémá
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

74. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov, ods. 2 sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh

(ďalej len "následok").

75. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov, ods. 2 náhrada za bolesť

sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú
ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

76. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo;

musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ods. 2 náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

77. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8), ods. 2 výška náhrady za bolesť a
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro nahor.

78. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR z 15. mája 2019 č. S07592-2019-OL o ustanovení

výškynáhradyzabolesťavýškynáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenianarok2019(oznámenie
č. 133/2019 Z. z.), ktoré nadobudlo účinnosť dňa 31.5.2019, výška náhrady za bolesť a výška náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2019 za jeden bod je 20,26 eura.

79. V prejednávanej veci žalobkyňa vyčíslila svoj nárok spolu za bolestné a SSU v sume 7.698,80 eur

(bolestné 80 bodov x 20,26 eur + SSU 300 bodov x 20,26 eur).

80. Žalobkyňa utrpela škodu na zdraví (zlomeninu pravého jabĺčka) pri páde vo vestibule žalovanej
dňa 3.6.2019, čo je moment vzniku nároku na náhradu škody (čo aj okresný súd správne ustálil),teda jej podľa odvolacieho súdu patrí náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia určená počtom bodov podľa Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 19.10.2020 po zohľadnení hodnoty jedného bodu vo výške ustanovenej citovaným

opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v sume 20,26 eur, ktorá suma predstavuje 2
% priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za rok 2018. Keďže tak okresný súd, ako aj odvolací súd je viazaný
žalobným nárokom žalobkyne, ktorá disponuje žalobou, správne okresný súd konal o nároku žalobkyne
7.698,80 eur (hoci podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia nárok žalobkyne predstavuje po zaokrúhlení na celé euro nahor sumu 7.699,- eur (20,26 x
380 bodov=7.698,80 eur).

81. Žalovaná nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebola spochybnená správnosť
lekárskeho posudku E. I. F., keďže žalovaná v konaní nepredložila žiadnu lekársku správu alebo
posudok spochybňujúce správnosť lekárskeho posudku, a preto okresný súd vychádzal pokiaľ ide o

výšku vzniknutej náhrady škody na zdraví z lekárskeho posudku E. I. F.. Poukázala na to, že v konaní
opakovane (aj s intervenientom) namietali správnosť lekárskeho posudku E. I. F., pokiaľ ide o položku
„397a kývavosť pravého kolenného kĺbu bez potreby ortopedického podporného prístroja“ ohodnotenú
počtom bodov 200, ktorej priznanie nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne týkajúcej sa
predmetného úrazu, keď uvedenú námietku voči lekárskemu posudku nevyvrátil ani E. I. F., pretože

v konaní poskytol len písomné a mimoriadne stručné až heslovité vyjadrenie k otázkam žalovanej a
intervenienta. E. I. F. odpoveďami potvrdil pravdivosť tvrdenia žalovanej a intervenienta, že predmetná
položka č. 397a nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Poukázala aj na to, že správnosť
predloženého lekárskeho posudku musí okresný súd posudzovať aj vzhľadom na skutočnosti tvrdené
v konaní účastníkmi konania a nemôže lekársky posudok považovať za správny len z dôvodu, že v

konaní nebola predložená žiadna lekárska správa spochybňujúca správnosť bodového ohodnotenia
vykonaného ošetrujúcim.

82. Odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu vyplýva, že v Lekárskom posudku o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 19.10.2020 podpísaným posudzujúcim lekárom a

prednostom zdravotníckeho zariadenia E. I. F., ortopéd, tento uviedol v časti A. Hodnotenie bolestného
začiatok liečenia 3.6.2019 a ukončenie liečenia 30.07.2020 s poznámkou „pre covid odložená extrakcia“,
položka 193c - zlom. jabĺčka riešená operáciou, počet bodov 80. Časť B. Hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, položka 396a - obmedzená hybnosť kolena I. st. počet bodov 100, položka
397a - kývavosť kolena bez ortézy počet bodov 200, spolu 300 bodov. Na pojednávaní dňa 5.5.2020

(zápisnica o pojednávaní na čl. 114) právny zástupca žalovanej uviedol, že nenavrhuje vypočutie lekára
E. I. F., i keď to uviedli v písomnom vyjadrení. Právny zástupca interventa navrhol vykonať znalecké
dokazovanie lekárom z odboru medicíny na účel posúdenia trvalých následkov žalobkyne spojených
s úrazom. Zároveň právny zástupca intervenienta na otázku sudkyne, či by nebolo hospodárnejšie
pred znaleckým posudkom zistiť stanovisko lekára E. I. F., ktorý položku 397a uviedol v lekárskom

posudku, uviedol, že súhlasí s takouto alternatívou, pričom znalecké dokazovanie môže byť vykonané
následne. Na uvedenom pojednávaní sudkyňa postupom podľa § 181 CSP konštatovala, že obodovanie
bolestného nikto nenamieta, namieta sa SSU v položke 397a. Na pojednávaní dňa 15.12.2022
(zápisnica o pojednávaní na čl. 148) právny zástupca intervenienta uviedol, že bodové ohodnotenie
nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, nepovažuje však za nevyhnutné vypočuť E. I. F.

ako svedka, je možné, aby sa vyjadril písomne. Právny zástupca žalovanej uviedol, že netrvá na
vypočutí E. I. F. ako svedka. V prípade, že mu bude uložené súdom, aby sa písomne vyjadril, v tom
prípade využije možnosť a položí otázky. Dňa 4.1.2023 právny zástupca žalovanej doručil okresnému
súdu otázky na E. I. F. k lekárskemu posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (čl.
155). Dňa 27.12.2022 právny zástupca intervenienta doručil otázky pre E. F. (čl. 159). Dňa 13.2.2023

doručil E. I. F. odpovede na otázky právnych zástupcov žalovanej a intervenienta (čl. 167, 168). Na
pojednávaní dňa 18.4.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 174) právny zástupca žalovanej uviedol, že
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia uvedené v lekárskom posudku E. I. F. zo dňa 19.10.2020
v položke 397a nie je v súlade so zákonom, keď lekársky posudok bol vyhotovený až 1,5 roka od úrazu,
čiže jedná sa o dlhú dobu, počas ktorej mohla mať žalobkyňa aj iné zranenia. Na pojednávaní dňa

18.7.2023(zápisnicaopojednávanínačl.200)právnyzástupcažalovanej(rovnakoakoprávnyzástupca
intervenienta a žalobkyne) uviedol, že už nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.83. S poukazom na uvedené v odseku 82 odvolací súd konštatuje, že žalovaná (ani intervenient)
nerozporovala bodové ohodnotenie bolestného (položka 193c – zlom. jabĺčka riešená operáciou –
80 bodov), bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v položke 396a – obmedzená

hybnosť kolena I. st. – 100 bodov). Žalovaná aj intervenient namietali (iba) správnosť vyčíslenia
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ohľadom položky 397a – kývavosť kolena
bez ortézy – 200 bodov, čo uviedol, aj okresný súd v odseku 48 odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Žalovaná v odvolaní namieta, že námietku voči lekárskemu posudku nevyvrátil ani E. I. F., pretože
v konaní poskytol len písomné a mimoriadne stručné až heslovité vyjadrenie k otázkam žalovanej

a intervenienta, keď odpoveďami potvrdil pravdivosť tvrdenia žalovanej a intervenienta, že predmetná
položkač.397anevyplývazozdravotnejdokumentáciežalobkyne.Odvolacísúdkonštatuje,žeprocesný
postup okresného súdu, reagoval na to, že samotná žalovaná (ako aj intervenient) netrvala na vypočutí
svedka E. I. F., ale využila možnosť položiť mu písomne otázky (spolu s intervenientom), na ktoré E. I.
F. zaslal okresnému súdu odpovede. Pokiaľ žalovaná hodnotí odpovede E. I. F. na položené písomné
otázky za mimoriadne stručné, heslovité, nič jej nebránilo navrhnúť ich doplnenie (aj výsluchom E. I. F.),

čo však v konaní nevyužila, pričom výslovne (tak ako aj intervenient) predtým ako okresný súd vyhlásil
dokazovanie za skončené, prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že už nemá ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania. S ohľadom na uvedené odvolací súd prisvedčil okresnému súdu, že bez návrhu
nemôže vykonať znalecké dokazovanie a žalovaná je v zmysle čl. 8 základných princípov CSP povinná
podoprieť svoje tvrdenie dôkazmi, čo však žalovaná nesplnila. K uvedenému odvolací súd ešte dopĺňa,

že zo strany žalovanej nestačilo iba tvrdiť, že počas doby od úrazu mohla mať žalobkyňa aj iné zranenia,
ale uvedené tvrdenie bola povinná aj preukázať konkrétnym dôkazným prostriedkom, resp. návrhom
na jeho vykonanie. Nepostačovalo teda iba v konaní namietať (v odvolaní), že hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia uvedené v lekárskom posudku E. I. F. zo dňa 19.10.2020 v položke 397a
nie je v súlade so zákonom, ale bolo potrebné uvedené aj náležitým spôsobom preukázať, konkrétnym

dôkazom.

84. Podľa § 2 ods. 3 písm. d) zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví.

85. Podľa § 7 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky
posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár
vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej
starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej
kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

86. Podľa § 13 písm. e) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú vypracovanie lekárskeho posudku.

87. Podľa § 8 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
lekársky posudok obsahuje za a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého bydliska alebo
prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví, c) miesto,
kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet

bodov. Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel
k celkovému počtu bodov (§ 8 ods. 2 cit. zákona).

88. Zákon o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia explicitne vymedzuje písomnú
formu lekárskeho posudku. V rámci hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia

vymedzuje podstatné údaje vzťahujúce sa na zdravotný stav poškodeného, a to: a) čísla položiek, podľa
ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, b) určenie diagnózy, c) hodnotenie v
bodoch a zdôvodnenie podľa § 8 písm. f/, d) celkový počet bodov. Aj uvedené údaje tvoria podstatné
náležitosti lekárskeho posudku, preto ich nie je možné opomenúť. Možno konštatovať, že lekársky
posudok, ktorý neobsahuje údaje a nespĺňa predpoklady podľa § 8 ods. 1 až ods. 4 zákona o náhrade

za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, nie je vyhotovený v súlade s týmto zákonom.

89. S poukazom na žalobkyňou predložený lekársky posudok E. I. F. odvolací súd konštatuje, že tento
bol vyhotovený na tlačive Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré sazhodujesovzoromlekárskehoposudku,ktorýjePrílohouč.2kzákonuonáhradezabolesťazasťaženie
spoločenského uplatnenia, ktorý obsahuje aj časť označenú ako zdôvodnenie, ktorá je vyplnená v časti
A. Hodnotenie bolestného. Nevyhnutným predpokladom správne vyhotoveného lekárskeho posudku je

jeho preskúmateľnosť. Musí byť teda objektívne možné overiť závery lekárskeho posudku. Z hľadiska
odôvodnenosti výsledku hodnotenia, ktorý sa uvádza celkovým počtom bodov v lekárskom posudku, je
dôležité, aby posudzujúci lekár uviedol na základe akých skutočností dospel k záveru svojho hodnotenia.
Z lekárskeho posudku musí byť teda zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel
k celkovému počtu bodov. Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa

19.10.2020 obsahuje okrem iného v časti A. hodnotenia bolestného iba jednu položku z prílohy č. 1
(časť I a III) 193c diagnózu (zlomenina jabĺčka riešená operačne), počet bodov 80, celkový počet bodov
80, v časti B. hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia obsahuje dve položky z prílohy č. 1 (časť
II a IV) 396a diagnózu (obmedzenie hybnosti kolena ľ. st.) počet bodov 100, 397a diagnóza (kývavosť
kolena bez ortézy) počet bodov 200, celkový počet bodov 300. Je nutné dodať, že objektívne posúdenie
a bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je výlučne na posudzujúcom

lekárovi, ktorý vychádza zo zdravotného stavu poškodeného. Je nutné poukázať na to, že žalovanou
namietaný posudok bol vyhotovený v súlade so zákonom.

90. Podľa § 8 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky
posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie

spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

91. Vzhľadom na rozdielne kritériá pri hodnotení bolesti a pri hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia zákon ustanovuje rozdielny časový horizont, v ktorom je potrebné posúdiť rozsah poškodenia
na zdraví.

92. Ustanovenie citované v odseku 90 spája moment ustálenia zdravotného stavu s možnosťou vydať
lekársky posudok. Lekársky posudok možno vyhotoviť po ustálení zdravotného stavu poškodeného.
Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok sa vydáva spravidla až po uplynutí
jedného roka od poškodenia na zdraví. Jednoročná lehota od poškodenia na zdraví je len orientačná,

keďže proces regenerácie ľudského organizmu je u každého individuálny a často sa doba liečenia
dá predpokladať len orientačne. Možno konštatovať, že k ustáleniu zdravotného stavu dochádza v
okamihu, v ktorom má posudzujúci lekár k dispozícií objektívne skutkové okolnosti, na základe ktorých
možno prvýkrát posúdiť rozsah škody a vyčísliť výšku škody. Zákon o náhrade za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia neobsahuje bližšie vymedzenie momentu, v ktorom dochádza k ustáleniu

zdravotného stavu, teda moment ustálenia zdravotného stavu nijakým spôsobom neupresňuje ani
nelimituje. Pri posudzovaní nároku na bolestné a nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia ide o
samostatné nároky náhrady škody na zdraví, a preto moment ustálenia zdravotného stavu treba skúmať
pri každom z nárokov osobitne. Keďže bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujú
samostatné nároky, ktoré sú odvodené od rovnakej škodovej udalosti, no líšia sa svojou povahou (aj keď

majú zhodný nemateriálny základ), môžu vznikať v odlišný okamih. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný
stav ustálil a aké následky zanechal úraz alebo iné poškodenie na zdraví poškodeného je závislé od
odborného posúdenia ošetrujúceho lekára. Ide teda o odbornú otázku, na ktorú treba špeciálne odborné
znalosti zodpovedajúce kvalifikácii v určitom vednom odbore a ktorá nemôže byť predmetom posúdenia
súdu. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že k ustáleniu zdravotného stavu dochádza v momente,

keď možno posúdiť, či a aké nepriaznivé dôsledky zanechal na zdraví poškodeného úraz alebo iné
poškodenie. V tomto momente ošetrujúci lekár môže prvýkrát objektívne posúdiť a bodovo ohodnotiť
rozsah vzniknutej škody, t.j. od tohto momentu (a nie skôr) možno vyhotoviť lekársky posudok.

93. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej, že okresný súd považoval za správny

lekársky posudok len z dôvodu, že v konaní nebola predložená žiadna lekárska správa spochybňujúca
správnosť bodového ohodnotenia vykonaného ošetrujúcim lekárom. K uvedenému je nutné poukázať
na odôvodnenie napadnutého rozsudku v odseku 48, v ktorom okresný súd vysvetlil, prečo vychádzal
z hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku zo dňa 19.10.2020,
pričom výslovne uviedol, že žalovaná nespochybnila tento lekársky posudok, ako možný prostriedok

spochybnenia označil nielen lekársku správu ale aj to, že neboli tvrdené ani žiadne iné rozhodujúce
skutočnosti,ktorébyzáverE.I.F.prihodnotenípoložky397adiskvalifikovaliakonesprávnyaneodborný.
Zároveň okresný súd dôvodne poukázal § 7 ods. 6 zákona o bolestnom a SSU (Ak vzniknú dôvodné
pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenskéhouplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého
posudku podľa osobitného predpisu), čo nebolo zo strany žalovanej využité. Aj odvolací súd má za to, že
E. I. F. v spojení s odpoveďami na otázky žalovanej a intervenienta objasnil skutočnosti odôvodňujúce

obodovanie (aj) položky 397a (odpovede na čl. 167 a 168), preto okresný súd postupoval správne, ak
vychádzal z Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 19.10.2020
E. I. F. (počet bodov bolestného 80, počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia 300).

94. Zároveň žalovaná namietala, že okresný súd nevykonal všetky dôkazy a tak znemožnil žalovanej

účinne uplatňovať svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý súdny proces. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná mala povinnosť
nielen formálne označiť v zákone uvedený odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/ CSP) ale dôvod
identifikovať uvedením konkrétneho pochybenia, v ktorom vidí naplnenie odvolacieho dôvodu, pričom
nestačí len paušálne tvrdiť nevykonanie všetkých dôkazov bez konkretizácia dôkazu navrhnutého
žalovanou pred súdom prvej inštancie a nevykonaného súdom prvej inštancie. K uvedenému odvolací

súd len dopĺňa poukaz na odsek 83, v ktorom konštatoval, že predtým ako okresný súd vyhlásil
dokazovanie za skončené, prostredníctvom právneho zástupcu žalovaná uviedla, že už nemá ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolaciemu súdu z obsahu spisu ani nevyplýva, aké dôkazy má
na mysli žalovaná.

95. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie rozsudkom žalobe v časti náhrady o náhrade
škody na zdraví, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými
tvrdeniami odvolateľky, s použitím § 387 CSP napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil
(odvolacie dôvody označené žalovanou neboli naplnené).

96. Záverom žalovaná argumentovala, že nesúhlasí so záverom okresného súdu, že žalobkyni vznikol
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej zásahom do osobného a rodinného života žalobkyne v
súvislosti s predmetným úrazom žalobkyne. Bolesť vytrpená žalobkyňou je už odškodnená ako súčasť
náhrady škody na zdraví a to formou bolestného. Obmedzenia v živote žalobkyne sú už odškodnené
ako súčasť náhrady škody na zdraví žalobkyne a to formou náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia. Existencia psychickej poruchy u žalobkyne v konaní nebola preukázaná. Žalobkyňa v
konaní predložila len lekárske správy z psychiatrickej ambulancie spred niekoľkých rokov, avšak žiadnu
z aktuálneho obdobia, čo zásadným spôsobom spochybňuje pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že trpí
psychickými problémami v dôsledku predmetného úrazu. Prípadné psychické problémy žalobkyne
vzniknuté v dôsledku predmetného úrazu by museli byť zistené už ošetrujúcim lekárom pri vypracovaní

lekárskeho posudku. Ošetrujúci lekár však pri vypracovaní lekárskeho posudku žiadne psychické
problémy žalobkyne nezistil. Je jednoznačné, že žalobkyňa v konaní nepreukázala dôvodnosť nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy a to z dôvodu, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti odôvodňujúce jej
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sú výlučne skutočnosťami, ktoré odôvodňujú prípadné poskytnutie
náhrady škody na zdraví (poukaz na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS

426/2014-31, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/56/2018, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo/65/2013).

97. S poukazom na námietku žalovanej v odseku 96 odvolací súd konštatuje, že zásadnou je otázka
konkurencie práva poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 a 13 Občianskeho

zákonníka a práva na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho
zákonníka.

98. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

99. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

100. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.101. Konkurenciu nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 a § 13 a nárokov na náhradu
SSU sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo 65/2013 zo dňa 28.5.2014, ktoré bolo

uverejnené aj v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 1/2015. V tomto rozhodnutí prijal záver, že
ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej
osobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať
na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na

ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného
života poškodeného. Po uvedenom rozhodnutí NS SR nasledovalo rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 426/2014 zo dňa 13.8.2014, na ktoré poukázala aj žalovaná v odvolaní. V ňom Ústavný
súd SR uviedol, že nerozporuje názor sťažovateľky, že dôsledky poškodenia zdravia sa prejavili aj

vo viacerých sférach jej súkromného a rodinného života. Z pohľadu citovanej platnej právnej úpravy
(§ 2 ods. 2 a § 4 ods. 1 z.č. 437/2004 Z. z. pozn. odvolacieho súdu) je však zrejmé, že tieto
ujmy sú kryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a odškodňované jednorazovo na základe
bodového ohodnotenia v závislosti od rozsahu obmedzení pri uplatnení v živote a spoločnosti. Citované
ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. teda upravujú náhradu za dôsledky poškodenia zdravia v

pracovnom, kultúrnom, súkromnom, manželskom ale napríklad aj v politickom či športovom živote.
Pokrývajú teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach jeho života, pri plnení
jeho rôznych spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia zdravia. Uvedený názor
prvého senátu Ústavného súdu SR je nevyhnutné vnímať v kontexte celého jeho rozhodnutia, ktorého
výrokom bolo odmietnutie ústavnej sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť. Dôvodom odmietnutia

ústavnej sťažnosti bolo, že zo strany všeobecných súdov rozhodujúcich vo veci sťažovateľa a
zastávajúcich rovnaký názor na konkurenciu nemajetkovej ujmy (§ 11 a § 13 OZ) a SSU, nedošlo
k porušeniu ústavou zaručených práv, pretože svoj právny záver zdôvodnili ústavne konformne. K
samotnej otázke konkurencie nemajetkovej ujmy a SSU sa senát Ústavného súdu SR vyjadril iba
v rámci reakcie na sťažnostné dôvody s vedomím, že mu neprislúcha dopĺňať, precizovať, či inak

vylepšovať odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov. Nemožno teda prijať záver, že vyššie uvedené
stanovisko Najvyššieho súdu SR k otázke konkurencie nemajetkovej ujmy (§ 11 a § 13 OZ) a SSU
uverejnené pod R 1/2015 nie je súladné s ústavou, keďže Ústavný súd SR sa k tejto otázke vyjadruje
len v rovine aplikácie jednoduchého práva s výslovným vedomím presahu potrieb svojho rozhodnutia.
Uvedené neznamená, že takto vyjadrený názor senátu ústavného súdu nemá svoje opodstatnenie tak

pre sťažovateľa, ako aj pre právnu prax. Pri konkurencii záverov najvyšších súdnych autorít je však
uvedený charakter vyjadrenia právneho názoru ústavného súdu významnou okolnosťou a neumožňuje
všeobecnému súdu odklon od záverov NS SR uvedených v R 1/2015 s odôvodnením ich prekonania
rozhodnutím Ústavného súdu. Odvolací súd sa nemieni odkloniť od záverov Najvyššieho súdu SR
na konkurenciu náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 11 a § 13 OZ s náhradou za SSU vyjadrených

ohľadom uvedenej konkurencie nárokov v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo65/2013 zo dňa 28.5.2014, ktoré
bolo uverejnené aj v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 1/2015. Uvedené nie je v rozpore ani
s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/56/2018, na ktoré poukázala žalovaná, v ktorej
bola riešená odlišná situácia, keď nárok žalobkyne 1. na nemajetkovú ujmu bol zamietnutý, keď táto
je v súvislosti s dopravnou nehodou v bdelej kóme, bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony

a bola jej vyplatená náhrad škody na zdraví (bolestné v sume 42.581,- eur, sťaženie spoločenského
uplatnenia 293.265,- eur). Žalovaná okrem vyššie uvedených rozhodnutí, ku ktorým sa odvolací súd
vyjadril, neprezentuje také argumenty, ktoré by odvolací súd presvedčili pre odklon od rozhodnutia NS
SR zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS.

102. Okresný súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/103/2018 zo dňa
18.07.2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 8C/179/2011-344 zo dňa
21.02.2018 o.i. vo výroku o náhrade nemajetkovej ujmy žalobcu vo výške 2.500,- eur. V súdenej
veci žalobca pri dopravnej nehode, zavinenej vodičom žalovaného v roku 2008 utrpel neúplnú
amputáciu ľavej hornej končatiny, skalpáciu ľavej ramennej kosti III. stupňa, trieštivú otvorenú zlomeninu

hákovitého výbežku ľavej lakťovej kosti III. stupňa, poškodenie trojhlavého ramenného svalu, ohýbačov
a vyrovnávačov ľavého predlaktia a poškodenie ľavého nervu vľavo s trvalými následkami, pričom týmto
rozsudkom bola žalobcovi priznaná i náhrada škody na zdraví v celkovej výške 26.291,97 eur, ako aj na
rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 6C/12/2020 dňa 23.7.2020 (v spojení s rozsudkomKrajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/108/2020 zo dňa 27.10.2021), ktorým bola priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur (v súdenej veci žalobkyňa utrpela tržnú ranu na čele, otvorenú
zlomeninu ľavého členka s vykĺbením ľavej nohy do vonkajšej strany, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie

a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní najmenej podobu 6-8 týždňov,
spočívajúcom v hospitalizácii s operačným spôsobom liečby, v bolestivosti zranení, v sťažení hygieny
a v obmedzení pohyblivosti).

103. Rozsah peňažnej náhrady za zásah do ochrany osobnosti nie je bezbrehý a súd je pri svojej voľnej

úvahe limitovaný už vyššie uvedenými zákonnými kritériami. V tejto súvislosti treba doplniť, že rozsah
peňažnej náhrady je limitovaný i základnými právnymi princípmi, medzi ktoré možno zaradiť napr. i
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo. I keď odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach nemožno

chápať ako presné matematické vyjadrenie, akúsi tabuľku, určujúcu presnú sumu, aká má byť priznaná v
tom-ktorom prípade, ale len ako základný rámec pre úvahy súdu o primeranosti výšky finančnej náhrady,
v ktorom treba zohľadniť všetky špecifiká prejednávanej veci, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
neopomenul vyhodnotiť aj rozhodnutia súdov SR v obdobnej veci, ktoré by dávalo podklad pre jeho
úvahy o primeranosti priznanej finančnej náhrady.

104. Odvolací súd poukazuje na nasledujúce rozhodnutia súdov SR v obdobných veciach: rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/209/2018 zo dňa 19.12.2018, ktorým bol zmenený rozsudok
Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 8C/18/2016-124 zo dňa 6.6.2018 tak, že žalobkyni bola
titulom náhrady nemajetkovej ujmy za zásah spôsobený dopravnou nehodou priznaná suma 5.000,-

eur. U žalobkyne sa v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala v roku 2006, rozvinula závažná
duševná porucha, pre ktorú stratila, resp. jej bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/93/2018 zo dňa 11.9.2018, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/271/2017-69 zo dňa 28.3.2018 o.i. vo výroku
o náhrade nemajetkovej ujmy žalobcu vo výške 3.000,- eur. V súdenej veci žalobkyňa, profesionálna

športovkyňa, pri dopravnej nehode, utrpela zranenie hornej končatiny s obmedzením hybnosti, vrátane
rozsiahlych plošných jaziev, pričom týmto rozsudkom bola žalobkyni priznaná i náhrada škody na zdraví
(bolestné) vo výške 15.687,- eur, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoCsp/10/2020 zo
dňa 26.8.2020, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 16Csp42/2018-280 zo
dňa 11.11.2019, o.i. vo výroku o náhrade nemajetkovej ujmy žalobcu vo výške 1.500,- eur. V súdenej

veci žalobca, pri dopravnej nehode, zavinenej druhým vodičom, utrpel polytraumu, pomliaždenie a
odreniny oblasti zápästia ruky vpravo, pomliaždenie a odreniny tváre a predkolenia vľavo, zlomenina
člnkovej kosti vpravo, abrupcia bodcovitého výbežku vpravo, zlomenina diafýzy lakťovej kosti vľavo,
sériová zlomenina rebier III-VII vpravo, pomliaždenie pľúc, zakrvácanie do pleurálnej dutiny obojstrane,
zlomenina oboch členkov vpravo, zlomenina diafýzy ihlice vľavo, zlomenina bázy II, III záprstnej kosti

ľavej ruky, zlomenina priečneho výbežku stavca L5 vľavo, zlomenina krížovej kosti, otras mozgu a tržná
rana brady, pričom týmto rozsudkom bola žalobcovi priznaná i náhrada škody na zdraví (bolestné a SSU)
vo výške 15.455,- eur. Aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/69/2015 zo dňa 15.10.2015,
ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 8C/151/2011-232 zo dňa 3.12.2014 tak,
že žalobcovi bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za zásah spôsobený dopravnou nehodou 3.500,-

eur. V súdenej veci žalobca, pri dopravnej nehode, zavinenej druhým vodičom v roku 2009, utrpel otras
mozgu, vykĺbenie pravej kľúčnej kosti a lakťa, poškodenie fibulárneho nervu pravej ruky s nutnosťou
operačného zákroku, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť, s trvalými následkami.
Žalobca prijal i náhradu škody na zdraví v celkovej výške 15.897,42 eur, rozsudok Krajského súdu v
Trnave, sp. zn. 24Co/75/2022, v ktorej súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 2.000,- eur za

situácie, keď žalobca mal v čase nehody len 16 rokov, väčšine aktivít, ktorým sa venoval a predstavovali
vo svojej podstate náplň jeho života, už nebolo možné sa po nehode venovať, prišiel o životnú
perspektívu, ktorú videl v aktívnom športe a od základov bol nútený zmeniť svoje životné smerovanie
a ciele, a to všetko v citlivom veku dospievania, životných zmien sa napokon prejavilo aj v pravidelnom
navštevovaní psychológa, čo bolo v konaní preukázané. Uvedené obmedzenia doterajšieho rodinného

a súkromného života a nútenú transformáciu životných cieľov u žalobcu odvolací súd hodnotí ako
zásah do osobnostných práv žalobcu na súkromný a rodinný život s prihliadnutím na vyššie popísané
osobitosti prípadu v takej intenzite, ktorá odôvodňuje odškodnenie formou náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch.“), rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/108/2020, súd priznal poškodenejnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur, pretože poškodená „Žije s vedomím, že akýkoľvek
pohyb mimo bytu bez asistencie inej osoby nie je u nej možný a ťažko sa s tým psychicky vyrovnáva.
Pociťuje nepotrebnosť, neschopnosť pre svoju rodinu. Musí si zvykať na zásahy do súkromia, jej

zdravotný stav si vyžaduje opatrovateľskú službu, musí znášať opatrovateľku pri intímnej činnosti -
sprchovaní, osobnej hygiene, narábanie s osobnými vecami. Žije v neustálom strachu a obave, čo bude
ďalej, ako sa s tým vyrovná, stáva sa, že sa rozplače nad svojím zdravotným rozpoložením, keď ju
prepadne úzkosť a depresia.

105. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní okresný súd v súvislosti s nárokom aj na nemajetkovú
ujmu vypočul i samotnú žalobkyňu (aj jej partnera ako svedka), ktorá jediná môže subjektívne vyjadriť
prežívanie a pocity, spôsob a intenzitu zásahu následkov úrazu do jej osobného, rodinného života
najpriliehavejšie, pričom podstatný obsah výpovedí uviedol v odseku 59 odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Vyhodnoteniu vykonaného dokazovania k uvedenému nároku sa okresný súd venoval
v odsekoch 62, 63, 64 odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorých je zrejmá zmena v kvalite života

žalobkyne pred úrazom ako aj po ňom, keď žalobkyňa má právo prežiť život v čo najlepšej kvalite, bez
akéhokoľvek vynúteného obmedzenia a podľa svojich predstáv. Odvolací súd na podporu uvedeného
poukazuje na to, že žalobkyňa sa po utrpenom úraze trápi tým, že nemôže byť takou, akou by chcela
byť, je uzavretá a nešťastná s tým, že je obmedzená vo svojom pracovnom, rodinnom, spoločenskom
živote, v dôsledku utrpeného úrazu potrebuje pomoc iných osôb, na ktorých je čiastočne odkázaná

(v domácich prácach). Stotožnil sa so záverom okresného súdu, že následky úrazu zo dňa 3.6.2019
majú dopad na súkromný a rodinný život žalobkyne, keď je obmedzená v pohybe, trápi sa, že nemôže
byť takou akou by chcela byť, stala sa z nej uzavretá, podráždená bytosť, ktorá odmieta chodiť do
spoločnosti, jej zranenie je trvalého charakteru, čo bude mať dôsledky aj do budúcnosti. Pokiaľ súd
prvej inštancie na základe uvedených skutočností mal za to, že suma 1.000,- eur je ako náhrada

nemajetkovej ujmy zo strany žalovanej titulom zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti,
primeraná, odvolací súd má za to, že jeho rozhodnutie je správne. Z odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie totiž vyplýva akým spôsobom - vzhľadom na povinnosť rešpektovania princípu právnej
istoty - vzal do úvahy i rozhodnutia súdov v obdobných veciach alebo iné súdnou praxou uznávané
interpretačné hľadiská pre úvahy o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom ochrany

osobnosti pred neoprávneným zásahom (pričom uvedený záver nezmenil ani poukaz žalovanej na
rozhodnutie krajského súdu v podanom odvolaní). S ohľadom na uvedené nie je dôvodná námietka
žalovanej, že žalobkyňa v konaní nepreukázala dôvodnosť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z
dôvodu, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti odôvodňujúce jej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sú
výlučne skutočnosťami, ktoré odôvodňujú prípadné poskytnutie náhrady škody na zdraví.

106. Naviac, i keď samotný Občiansky zákonník ponecháva určenie výšky relutárnej náhrady
v peniazoch na úvahu súdu (za rešpektovania zákonných podmienok), právna úprava mimo
Občianskeho zákonníka pozná nároky náhrad nemajetkovej ujmy pri poškodení zdravia či úmrtí
osoby, čo možno považovať za isté vodiace východisko (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6MCdo/15/2012 zo dňa 30.09.2013). V tomto smere je použiteľné napr. i v čase úrazu účinné
ust. § 12 ods. 1, 4 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, podľa ktorého na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno zvýšiť.

Ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume
päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Poškodenému sa v prípade ujmy na zdraví môže ako odškodnenie
poskytnúť maximálne finančná suma predstavujúca rozdiel medzi výškou odškodnenia vypočítaného
podľa odseku 1 a súčtom všetkých finančných súm, ktoré už poškodený dostal ako náhradu ujmy na
zdraví. V súdenej veci by za obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu, t.j.

za rok 2019, išlo pri úmrtí osoby o 50-násobok sumy 520,- eur, t.j. sumu 26.000,- eur. Súd prvej inštancie
v tomto smere odôvodnil, prečo sa mu vo vzťahu ku konkrétnemu poškodeniu zdravia žalobkyne javí
byť opodstatnený nárok dosahujúci 1.000,- eur, pričom uvedené zohľadňuje aj fakt, že žalobkyni priznal
(aj) titulom náhrady škody na zdraví (bolestné a SSU) plnenie v celkovej výške 7.698,80 eur.

107. Platí totiž, že rozsah peňažnej náhrady za zásah do ochrany osobnosti nie je bezbrehý a súd je pri
svojej voľnej úvahe limitovaný už vyššie uvedenými zákonnými kritériami. V tejto súvislosti treba doplniť,
že rozsah peňažnej náhrady je limitovaný i základnými právnymi princípmi, medzi ktoré možno zaradiť
napr. i princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho sporbude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutýspravodlivo.Ikeďodvolacísúdzdôrazňuje,žerozhodnutiainýchsúdovvobdobnýchveciach

nemožno chápať ako presné matematické vyjadrenie, akúsi tabuľku, určujúcu presnú sumu, aká má
byť priznaná v tom-ktorom prípade, ale len ako základný rámec pre úvahy súdu o primeranosti výšky
finančnej náhrady, v ktorom treba zohľadniť všetky špecifiká prejednávanej veci, súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí neopomenul vyhodnotiť aj rozhodnutia súdov SR v obdobnej veci, ktoré by dávalo
podklad pre jeho úvahy o primeranosti priznanej finančnej náhrady.

108. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok vo vzťahu
k napadnutým výrokom I., II., IV., primerane, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a
ako vec právne posúdil, čím splnil zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2

CSP. Okresný súd sa v rozsahu postačujúcom pre správne rozhodnutie vo veci samej vysporiadal s
námietkami žalovanej a jej právnou argumentáciou. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade neobstojí
ani námietka žalovanej, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný s ohľadom na už vyššie uvedené.
Zo strany súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu,
k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (§ 220 ods. 2

CSP) vo vzťahu k odôvodneniu vyhovenej žaloby. Zároveň podľa odvolacieho súdu teda nedošlo ani
k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď rozhodnutie okresný súd fakticky v
relevantných záveroch riadne právne aj vecne odôvodnil na strane 11 až 19.

109. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobe vyhovel aj v časti
náhrady nemajetkovej ujmy (II. výrok) rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa
s podstatnými tvrdeniami odvolateľky, s použitím § 387 CSP napadnutý výrok II. potvrdil (keď odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ neboli naplnené) a to vrátane výroku IV. o náhrade trov
konania (nenapadnutých osobitnou odvolacou argumentáciou, čím bol znemožnený prieskum).

110. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

111. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

112. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia

§ 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a
od úspechu strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana
právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo
bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu
a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo.

113. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

114. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

115. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej
procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať
len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmaldôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie
z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať
z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu.

Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bola
v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak žalobca zobral žalobu (čiastočne) späť z dôvodu na
jeho strane, tak ako je tomu podľa obsahu spisu v tomto prípade, z procesného hľadiska platí, že žalobca
zavinil, že konanie muselo byť (čiastočne) zastavené.

116. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť úspešnému účastníkovi
náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. V prípade,
ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa na účely rozhodnutia o
náhradetrovkonaniakaždáztýchtovecízasamostatnú.Vtakomprípadetrebaposúdiťmieruúspechua
neúspechu účastníkov, a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto veci (porov. uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) sp. zn. 3M Cdo 11/2011).

117. Vzhľadom k tomu, že predmetom odvolacieho konania je prieskum viacerých samostatných
nárokov, konkrétne náhrada za škodu na zdraví, náhrada nemajetkovej ujmy, bolo aj pre odvolacie
konanie účelné rozhodnúť o náhrade trov konania každej z vecí samostatne.

118. Žalobkyňa bola voči žalovanej úspešná aj v odvolacom konaní o náhradu škody na zdraví, podľa §
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací
súd preto rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania
v plnom rozsahu o náhradu škody na zdraví, keď nevidel v predmetnom spore dôvody hodné osobitného

zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

119. Žalobkyňa si uplatňovala v spore aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur o ktorej
rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom tak, že II. výrokom žalobkyni priznal sumu

1.000,- eur, III. výrokom vo zvyšku (2.000,- eur) nárok zamietol. Žalovaná napadla odvolaním výslovne
vyhovujúci I. výrok, aj zamietajúci III. výrok. Odvolací súd týmto rozsudkom vo výroku II. odmietol
odvolanie žalovanej voči III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Uvedené má za následok, že
žalovaná zavinila situáciu obdobnú zastaveniu odvolacieho konania podľa § 256 ods. 1 per analogiam
a § 262 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1 CSP v časti odmietnutia odvolania žalovanej v uvedenej

časti, zároveň bola neúspešná aj v časti vyhovujúcej (1.000,- eur), keďže odvolací súd napadnutý II.
výrok potvrdil. Žalobkyňa tak bola plne úspešná v odvolacom konaní v časti o náhradu nemajetkovej
ujmy. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP (Občiansky
súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), ktoré sa
uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP (ak výška plnenia závisela od úvahy

súdu, prípadne znaleckého posudku). Zásadu úspechu vo veci je treba uplatniť aj na konania, v ktorých
výška plnenia závisela od úvahy súdu (alebo znaleckého posudku). V týchto prípadoch však nejde
oprocesneneúspešnéhožalobcu,akmubolapriznanáaspoňčasťžalobouuplatnenéhonároku,pretože
ho nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 926
s.). Pomerovať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté,
ale ich treba posudzovať v širších súvislostiach. Pri rozhodovaní o náhrade trov v takýchto prípadoch
treba rozlišovať čo je základné a čo sprevádzajúce (porov. nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 170/99). Za základ
sa tu považuje rozhodnutie, že žalobkyni vznikol nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského

uplatneniaavýškauplatnenéhonárokujepotomdruhotnáanadväzujúca(porov.Števček,M.,Ficová,S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H. Beck, 2016, 926 s.). Riešenie spočíva v tom, že žalobkyňa má právo na náhradu trov
konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej) a priznanie plnej náhrady trov
konania výlučne z prisúdenej sumy je zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu úspech vo veci, keďže ten

sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobkyňu bolo preto potrebné
považovať za procesne úspešnú, ak mala úspech čo do základu uplatneného nároku a výška plnenia,
vyplývajúca z tohto procesného úspechu, závisela od úvahy súdu. Pomer úspechu (miera úspechu) je
základnýmkritériompreposúdenienárokunanáhradutrovkonania.Akmalastranaplnýúspechvspore,prizná sa jej náhrada trov konania v plnom rozsahu. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný,
náhrada trov sa pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania,
musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán

zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Rozhodovanie
o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu bez komplexného
zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho
konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16). Odvolací súd
preto rozhodol, že žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania o náhradu

nemajetkovej ujmy v plnom rozsahu z prisúdenej sumy 1.000,- eur, keď nezistil dôvod na postup podľa
§ 257 CSP.

120. V predmetnej veci vznikol dôvod na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania medzi žalobkyňou
a intervenientom podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v súvislosti
so zastavením odvolacieho konania, ktoré zavinil intervenient späťvzatím odvolania bez preukázania

správania žalobkyne, ktoré by ho nútilo k takémuto procesnému úkonu. Bol tak daný dôvod na aplikáciu
ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane. Ak si účastník konania náhradu trov konania neuplatní, ani
mu podľa obsahu spisu v konaní žiadna nevznikla, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP,
zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok na náhradu trov konania

nepriznáva (porov. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). Žalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania voči intervenientovi odvolací súd nepriznal, keď jej v odvolacom
konaní trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnila.

121. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní

sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

122. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľky už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

123. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).