Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122200745
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3122200745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobkyne:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXX,
F. G., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., so sídlom Legionárska
7735/31B, Trenčín, IČO: 52 536 891, proti žalovanému:
H. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXX,
F. G., právne zastúpený: JUDr. Ján Kanaba, advokát, so sídlom
J. Zemana 3141/101, Trenčín, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

po rozvode manželstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 15C/5/2022-545 zo dňa 27. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
strán sporu (ďalej len „BSM“) tak, že z vecí patriacich do BSM do výlučného vlastníctva žalobkyne

prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese F., obci
D. E., k.ú. D. E., zapísané na LV č.XXX, a to: pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X,
záhrada o výmere 636 m2, pozemok, parcela registra „C“, parcelné
číslo XXX/X, ostatná plocha o výmere 37 m2, pozemok, parcela registra „C“, parcelné
číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2, stavba so súpisným číslom XXX, rodinný
dom, postavená na pozemku, parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/X; zapísané na LV č. XXX, a to:
pozemok: parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, záhrada o výmere

162 m2 v podiele 1, všetko v hodnote 288.000,- eur. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal
zostatok na bankovom účte G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo D. I. E., B. v sume 3.058,89
eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prvej inštancie prikázal zostatok na bankovom účte G.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený
v J. K. E., B. v sume 120,20 eur. Žalobkyni súd prikázal záväzok voči D. I. E., B. zo zmluvy o poskytnutí
úverunabývanie„Flexihypotékarefinančná“č.XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXXzodňa31.10.2017vovýške
nesplateného zostatku v sume 107.466,48 eur a žalovanému prikázal záväzok voči Ministerstvu vnútra

SR zo zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu č. L./XXXX-XX zo dňa
05.05.2015 vo výške nesplateného zostatkuv sume 2.200,- eur. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu
82.985,80 eur, a to do 180 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2 Posúdiac vec podľa § 143, § 145 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, 4 a § 150 súd prvej inštancie
na základe výsledkov dokazovania konštatoval, že nevzhliadol taký dôvod, ktorý by odôvodňoval
odchýlenie sa od pravidla, podľa ktorého pri vyporiadaní sa vychádza
z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Žalobkyňa sa domáhala disparity podielov

v neprospech žalovaného argumentujúc tým, že žalovaný mal stávkovaním pripraviť rodinu počas
manželstva o cca 13.000,- eur, až im jej otec musel požičať 10.200,- eur, avšak neuniesla dôkazné
bremeno o tvrdených skutočnostiach. Naviac, ak by aj skutočnosť
o prehratí sumy 13.000,- eur žalovaným a požičaní peňazí bola v konaní potvrdená, i tak mal súd
prvej inštancie za to, že nejde o takú závažnú okolnosť, ktorá by sa mala premietnuť do aplikácie
výnimky z rovnosti podielov. Žalobkyňa ani neuvádzala, ako by si aplikáciu odklonu od rovnosti podielov

predstavovala, aký pomer by súd mal zvoliť, aby to podľa nej predstavovalo spravodlivé vyporiadanie,
keď v tomto smere žiadne tvrdenia neprodukovala. Súd preto ustálil, že podiely žalobkyne a žalovaného
sú u každého o veľkosti 1. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v podaniach strán sa uvádzalo množstvo
potenciálnych nárokov, avšak vo vzťahu k nim sa aj na dopyt súdu strany výslovne vyjadrili tak, že ich
v tomto konaní vysporiadať nechcú, a preto tiež neboli predmetom dokazovania a rozhodovania (napr.

v žalobe žalobkyňou uvádzané investície do spoločného domu po rozvode manželstva - že nechce
vyporiadať uviedla na pojednávaní dňa 16.06.2022, investícia do opráv spoločného vozidla žalovaným
v sume 400,- eur - že nechce vyporiadať uviedol na pojednávaní dňa 16.06.2022, spomínaná suma
10.200,- eur - že žalobkyňa ju nechce vyporiadať uviedla na pojednávaní dňa 16.06.2022, sporenie
na účte „Dukátik - žalobkyňa nechce zohľadniť - viď vyjadrenie v jej podaní z 30.03.2022, žalovaným

uvádzaný zostatok na účte žalobkyne 10.000,- eur - nechcel zohľadniť uviedol na pojednávaní dňa
29.09.2022, finančné prostriedky na účet „Sloník“ v sume 4.340,- eur, ako aj žalobkyni uhradenú
náhradu za dovolenku za obdobie pred rozvodom, tieto nároky následne už vyporiadať nechcel;
nežiadal zohľadňovať investície vynaložené na rekonštrukciu bytu). Týmito skutočnosťami sa súd
preto nezaoberal. Čo sa týka nehnuteľností, súd prvej inštancie ich prikázal do výlučného vlastníctva

žalobkyne prihliadajúc na fakt, že od rozvodu tieto nehnuteľnosti užíva žalobkyňa s dvomi spoločnými
maloletými deťmi, ktoré jej po rozvode manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti, pričom deti
tu majú svoj domov a zázemie, na ktoré sú zvyknuté. Žalobkyňa výlučne sama od rozvodu spláca
hypotekárny úver, na zabezpečenie ktorého sú tieto nehnuteľnosti založené. Tiež nebolo sporným, že
žalobkyňa po rozvode do domu aj investovala a snaží sa o údržbu

a zveľadenie nehnuteľností. Spornou ostala hodnota nehnuteľností, pričom strany v tomto smere
produkovali viacero dôkazov, pričom súd pri určení hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom
vyporiadania, zobral za rozhodný znalecký posudok, ktorého vykonanie bolo nariadené súdom a ktorý
ako znalecký posudok č. 2/2023 v spojení s jeho doplnením č. 1
k znaleckému posudku č. 2/2023 vypracoval znalec A. H. E.. Tento správne v zmysle zadania súdom

určil hodnotu nehnuteľností ku dňu, kedy spracúval znalecký posudok počas tohto konania a súčasne
vychádzal zo stavu nehnuteľností ku dňu zániku BSM (06.02.2019). Súd preto vychádzal z hodnoty
vyporiadavaných nehnuteľností určenej na sumu
288.000,- eur. Čo sa týka osobného motorového vozidla, D. M. EČV: F. XXX N., toto bolo ešte pred
rozvodom manželstva dňa 28.01.2019 žalovaným predané za kúpnu cenu 850,- eur s poukazom na

určenie trhovej hodnoty vozidla predloženým autoservisom. Ku dňu zániku BSM vozidlo už súčasťou
masy BSM nebolo a ani ku dňu vyporiadania neexistuje, a preto, keďže žalobkyňa sa vo vzťahu k predaju
auta patriaceho do BSM nedovolala relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle § 145 ods. 1
OZ v spojení s § 40a OZ, peňažný ekvivalent tohto vozidla musí do masy BSM nahradiť ten, ktorého
úkonom bola vec z masy BSM vyňatá. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného, aby polovicu tejto

sumy, teda 425,- eur, vrátil do BSM, ktorá suma sa zohľadní pri výpočte vyporiadacieho podielu
v prospech žalobkyne. Predmetom vyporiadania boli i zostatky na bankových účtoch, a to účet vedený
v J., B. na meno žalovaného, zostatok na ktorom ku dňu zániku BSM bol 120,20 eur a vedený vo D., B.
na meno žalobkyne, kde zostatok ku dňu zániku BSM bol 3.058,89 eur. Súd prvej inštancie prostriedky
na účtoch žalobkyne prikázal do jej vlastníctva

a prostriedky na účte žalovaného zase súd prikázal do jeho vlastníctva s tým, že každý z nich vyplatí toho
druhého polovicou zo súm im prikázaným. Súd prvej inštancie do vyporiadania BSM nepoňal prostriedky
zo stavebného sporenia zo zmluvy o stavebnom sporeníč. XXXXXXXXXX zo dňa 06.04.2009, pretože nebolo preukázané, že by ku dňu zániku BSM vklad
v uvedenej výške ešte skutočne existoval; prostriedky v sume 6.619,31 eur boli vyplatené na účet
žalobkyne v G. G., B.. dňa 07.10.2015. Čo sa týka pasív, vo vzťahu k úveru z D., B. zo zmluvy o

poskytnutíúverunabývanieFlexihypotékarefinančnáč.XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXXzodňa31.10.2017
nebolo vôbec sporné to, že sa jedná o spoločný dlh oboch manželov, keďže zmluva bola uzatvorená
obomi stranami sporu za trvania manželstva ani to, že tento úver nie je ešte ani ku dňu vyporiadania
splatený. Nesplatený zostatok úveru predstavoval ku dňu 31.10.2023, kedy bolo potvrdenie predložené
na pojednávaní, na ktorom došlo k ukončeniu dokazovania, sumu 107.466,48 eur. Obe strany sporu

navrhovali prevzatie tohto dlhu žalobkyňou, pričom tak súd aj učinil. Žalobkyňa žiadala v súvislosti s
týmto úverom, aby súd zohľadnil sumu 31.886,36 eur ako sumu, ktorú uhradila na splátkach úveru od
rozvodu až doposiaľ. Súd prvej inštancie tieto platby zohľadnil, a to
v polovici tejto sumy (pretože len polovicu z nej hradila žalobkyňa za žalovaného), t.j. vo výške 15.943,18
eur. Vo vzťahu k pôžičke zo zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci č. L./XXXX-XX zo dňa
05.05.2015 nebolo sporné to, že sa jedná

o spoločný dlh oboch manželov vzniknutý za trvania manželstva, ktorý nie je ani ku dňu vyporiadania
splatený a nesplatený zostatok aktuálne činí 2.200,- eur. Obe strany sporu navrhovali prevzatie tohto
dlhu žalovaným, pričom tak súd aj učinil. Žalovaný žiadal
v súvislosti s týmto úverom, aby súd zohľadnil sumu 15.568,- eur ako sumu, ktorú uhradil na splátkach
úveru od rozvodu až doposiaľ, ktorú sumu žalobkyňa nerozporovala, bola nesporná a vyplývala z

priložených listín. Súd prvej inštancie preto tieto platby zohľadnil, a to
v polovici tejto sumy (pretože len polovicu z nej hradil žalovaný za žalobkyňu), a teda súd zohľadnil
sumu 7.784,- eur. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby súd zohľadnil, že vynaložila na nadobudnutie a výstavbu
spoločných nehnuteľností sumu 22.600,- eur, ktorá mala titulom kúpnej ceny utŕženej z predaja bytu v jej
výlučnom vlastníctve. Byt nadobudla do výlučného vlastníctva pred uzavretím manželstva so žalovaným

a následne byt predala v januári 2016 za 58.500 eur. Časť kúpnej ceny smerovala na splatenie úveru,
ktorý mala ako výlučná vlastníčka (35.957,92 eur čo korešponduje s výpismi z úverového účtu tohto
hypoúveru žalobkyne), zvyšok bol vyplatený predávajúcej. Rozdiel 58.500 eur a sumy 35.957,92 eur
predstavuje sumu 22.542,08 eur. To, že suma ktorá ostala z kúpnej ceny 58.500,- eur po vyplatení
hypotekárneho úveru žalobkyne bola použitá na dostavbu domu, potvrdil aj žalovaný vo vyjadrení k

žalobe z 21.03.2022, a preto toto tvrdenie je nesporné. Ide teda
o prípad predpokladaný v § 150 OZ a žalobkyňa tak má právo, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho
oddeleného vlastníctva vynaložila na nadobudnutie spoločného majetku v BSM,
a preto súd zohľadnil polovicu tejto sumy vo výške 11.271,04 eur (zohľadňuje sa z toho polovica, podľa
podielu, ktorý z BSM každá zo strán dostáva). Okrem toho žalobkyňa žiadala ako vnos sumu 2.700,- eur,

ktorú potom upravila znížením na sumu 1.540,61 eur, čo boli finančné prostriedky nasporené na účte
stavebného sporenia žalobkyne do uzavretia manželstva so žalovaným, a ktoré mali tiež byť použité na
výstavbu a kúpu nehnuteľností. To, že prostriedky v tejto sume boli nasporené do uzavretia manželstva
žalobkyňou, vyplynulo aj z výpisu z účtu stavebného sporenia a toto žalovaný ani nepopieral. Žalovaný
ale poprel, že by táto suma bola použitá na žalobkyňou tvrdený účel. Žalobkyňa nepreukázala, čo sa

stalo s peniazmi po ich prevode na jej účet (07.10.2015). Na to, aby súd mohol túto sumu na prospech
žalobkyne zohľadniť, by muselo byť nepochybne preukázané, že táto suma
z výlučných prostriedkov žalobkyne bola vynaložená na nejaký konkrétny spoločný majetok (na jeho
nadobudnutie, zveľadenie a pod) a súčasne, že tento vnos bol použitý súčasne so spoločnými
prostriedkami manželov na zaobstaranie určitej veci, a to za predpokladu, že takáto vec ku dňu

zániku BSM existuje, resp. nebola spotrebovaná (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
22Cdo/3421/2006z30.10.2007).Právepreukázaniepoužitiavnosunatvrdenýúčel(existujúcuspoločnú
nehnuteľnosť) v danom prípade absentuje, a preto súd sumu 1.540,61 eur (teda polovicu z nej) zohľadniť
na prospech žalobkyne nemohol. Žalovaný žiadal zohľadniť sumu 4.000,- eur, ktorú zo spoločných
prostriedkov uložených na bankovom účte vedenom v J., B. na meno žalobkyne žalobkyňa použila

na svoju potrebu tesne pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Žalobkyňa potvrdila, že
suma 4.000,- eur bola uhradená jej otcovi, s ktorým si dohodla pôžičku v tejto sume poskytnutú na
oplotenie. Dohodla si ju s otcom sama a zaviazala sa, že mu ju vráti. Táto suma z prostriedkov uložených
na bankovom účte, ktoré patrili do BSM, bola použitá na zaplatenie výlučného dlhu žalobkyne voči
jej veriteľovi - otcovi. Zo zmluvy o pôžičke je zaviazaný vždy len ten, kto zmluvu uzavrel, teda tu len

žalobkyňa, zmluva predstavuje iba jej individuálny záväzok, keďže len ona sa k plneniu z nej zaviazala.
Povinnosť vrátiť dlh mala len žalobkyňa a ak sa na vrátanie jej dlhu použili prostriedky z BSM, ide o
investíciu z BSM, ktorú je potrebné na vrub žalobkyne zohľadniť a to v rozsahu 1, teda v sume 2.000,-
eur. Žalovaný na rovnakom princípe žiadal zohľadniť aj sumu 16.009,84 eur, ktorá bola počastrvania manželstva uhradená za účelom splácania hypoúveru, ktorého dlžníčkou bola
výlučne žalobkyňa. Žalobkyňa bola dlžníčkou zo zmluvy o financovaní bývania
č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 25.10.2006, teda zo zmluvy uzatvorenej ešte pred uzavretím

manželstva.Ideovýlučnýdlhžalobkyne,naktorýsavýlučnelenonasamazaviazalaeštepreduzavretím
manželstva, teda povinnosť splácať ho mala len žalobkyňa. Splátky tohto úveru boli splácané aj za
trvania manželstva strán sporu. Ak sa hypotekárny úver, ktorý bol jej výlučným dlhom, splácal počas
trvania manželstva zo zárobkov čo i len jedného manžela, ktoré sa počas manželstva sústreďovali na
bankovom účte, potom sa splácali splátky tohto úveru zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM. Ak

sa na tento individuálny dlh platilo niečo zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, potom aj tu platí,
že ak sa za trvania BSM strán sporu plnilo na osobný záväzok žalobkyne z finančných prostriedkov
patriacich do BSM, nie je žiadny dôvod odchýliť sa od zásady, že každý
z manželov je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok.
Žalobkyňa preto musí do BSM vrátiť sumu 8.004,92 eur, teda polovicu toho, čo sa plnilo z prostriedkov
BSM na jej osobný záväzok (podľa veľkosti podielu, ktorý každá zo strán dostáva z BSM).

1.3 Matematický spôsob výpočtu vyporiadavacieho podielu súd prvej inštancie podrobne rozpísal v ods.
35 až 41 rozsudku a uzavrel, že žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovaného sumou 82.985,80 eur.
Žalobkyňa žiadala, aby súd jej v prípade výplaty povolil na polovicu výplaty možnosť splatiť podiel
žalobcovi v splátkach cca na 5 rokov, polovicu aby jej súd uložil zaplatiť v štandardnom čase. Súd prvej

inštancie splátky žalobkyni nepovolil, ale určil jej dlhšiu lehotu na vyplatenie žalovaného s odôvodnením,
že žalobkyňa nepreukázala skutočnosti, ktoré by poukazovali na jej nedostatočnú bonitu, prípadne
nemožnosť zabezpečiť si finančné prostriedky na výplatu žalovaného. Nezdokladovala svoje aktuálne
príjmy, ani to, že nie je objektívne v jej možnostiach si zabezpečiť prostriedky na výplatu žalovaného.
Počas konania celý čas mala vedomosť o tom, že ona bude tá, ktorá bude povinná žalovaného vyplácať,

ako sama uviedla na pojednávaní dňa 29.09.2022. Súd prvej inštancie lehotu na konečnú výplatu z
BSM 5 rokov nepovažoval za spravodlivú. Zohľadnil však, že žalobkyňa sa osobne stará o 2 maloleté
deti, ktorých výplata ich otca nemôže negatívne zasiahnuť a už vôbec nemožno pripustiť, aby bolo touto
výplatou ohrozené uspokojovanie ich potrieb. Súd preto najmä s prihliadnutím na záujem spoločných
maloletých detí neumožnil síce niekoľkoročné splátky tak, ako žiadala žalobkyňa, ale poskytol jej lehotu

v trvaní 180 dní od právoplatnosti rozsudku na výplatu, čo je podľa názoru odôvodnené výškou sumy,
ktorú musí žalovanému uhradiť, počas ktorého obdobia má možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky
(napr. vybavením pôžičky, úveru a pod).

1.4 Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že neprihliadol na dodatočne vznesené návrhy na

vysporiadanie produkované žalobkyňou v podaní zo dňa 21.02.2023 a 10.03.2023, teda viac ako jeden
rok po podaní žaloby. Uvedené bolo učinené v dobe, kedy masa BSM bola stranami ustálená, nesporná,
v štádiu, kedy sa dokazovala prakticky už len hodnota nehnuteľností, ktorá ostala sporná. Súd uplatnil
voči tomuto návrhu žalobkyne sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 CSP), ktorej bola žalobkyňa
poučená v poučení doručenom dňa 11.02.2022 a aj vo výzve na podanie repliky. Žalobkyni nič nebránilo

vzniesť tieto návrhy aj skôr, aj hneď v podanej žalobe.

1.5 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním, konaním
sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých

manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke
vyporiadanianiejeviazanýnávrhmistrán,bezpodielovýchspoluvlastníkov,alepostupujepodľacitovanej
právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami. Je ťažko si možné
predstaviť, že by vo veci súd rozhodol presne tak, ako bolo navrhované v žalobe. Na druhej strane
Ústavný súd SR v náleze

sp.zn. III. ÚS 266/2022 z 23.06.2022 vyslovil, že je aj v tomto spore nutné pokúsiť sa pomerovať úspech
a neúspech a zvážiť, čo strany žiadali v žalobe a vo svojich vyjadreniach. Súd prvej inštancie v ods. 45
rozsudku zhodnotil návrhy a konkrétne nároky oboch
strán v konaní, výsledky konania a uzavrel, že žalovaný bol nepochybne úspešnejší
v spore ako žalobkyňa - dosiahol 100 % tný úspech v posúdení rovnosti podielov, 100 % tný úspech

v nárokoch vznesených ním podľa § 150 OZ. V aktívach zahrnutých do masy žiadal vyporiadať
nehnuteľnosti 288.000 eur + zostatky 120,20 eur + 3058,89 eur + stavebné sporenie 5.078,70 eur, spolu
296.257,79 eur, ale táto suma aktív v skutočnosti činila len 291.179,09 eur, matematicky jeho neúspech
v tejto časti bol s prihliadnutím na hodnotu len nepatrný (menej ako 2 %), teda aj tu treba považovať jehoúspech za 100 %tný. Ohľadom pasív a skutočností týkajúcich sa splácania pasív po rozvode, nebola
žiadna spornosť. Dá sa konštatovať, že žalovaný dosiahol na rozdiel od žalobkyne plný úspech v tom,
čo v tomto spore požadoval. Okrem toho treba zohľadniť, že navrhoval dohodu s vyplatením

57.000,- eur, čo sa skôr približovalo reálnemu odhadu výplatku, ku ktorému dospel súd, dokonca
žiadal menej, než na čo mal nárok a spor mohol byť ukončený, na čo však žalobkyňa nepristúpila.
Jeho požiadavka na žalobkyňu preto nebola neopodstatnená, naopak, návrh žalobkyne bol značne
podhodnotený a nesúhlas žalovaného s ním možno považovať za logický. S prihliadnutím na porovnanie
vyššie uvedených kritérií, súd konštatuje, že žalovaný mal úspech prakticky 100 % vo všetkých vyššie

uvedenýchčastiach,apretožalovanémupriznalprotižalobkyninároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a namietala odvolacie dôvody, podľa §
365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP. Uviedla, že nesúhlasí s výrokom súdu prvej inštancie, týkajúcim sa

povinnosti zaplatiť žalobcovi vyrovnací podiel. V prvom rade namietala, že súd prvej inštancie pri
stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností, patriacich do BSM strán sporu, vychádzal zo znaleckého
posudku č. 2/2023 znalca A. E.. V konaní pred súdom prvej inštancie namietala jeho nedostatky, ktoré
neboliodstránenéanidodatkomkposudku.PosudokposudzovalstavnehnuteľnostíkudňuzánikuBSM.
Znalecký posudok č. 123/2023 znalkyne A. O. posudzoval aktuálny stav nehnuteľností (po vykonaní

stavebných úprav žalobkyňou) a je nepravdepodobné, že by hodnota nehnuteľností ku dňu zániku
BSM bola vyššia ako ich aktuálna hodnota. Čo sa týka kapitálového sporenia žalovaného, na ktoré boli
vynaložené prostriedky z BSM, nemôže jej byť kladené za vinu neskoré uplatnenie tohto nároku, keďže
je procesnou povinnosťou strán sporu uviesť celý majetok, čo žalovaný neurobil, najmä neuviedol svoje
bankové účty, existenciu ktorých žalobkyňa zistila až v lete 2023. Žiadala, aby súd kapitálového sporenia

žalovaného vyporiadal. Navrhla doplniť dokazovanie výpismi z bankových účtov (vrátane sporiacich
účtov) vo vlastníctve žalovaného, pričom ide o dôkazy, ktoré žalobkyňa bez svojej viny nemohla uplatniť
v prvoinštančnom konaní. Žalobkyňa tiež v konaní preukázala veci, ktoré do BSM investovala, najmä
sporenie v sume 1.600,- eur, ktoré mala pred manželstvom a minula ho počas stavby domu s tým, že
ak to bude potrebné, vydokladuje príslušné bločky. Súd prvej inštancie mal dôkaz i o nasporenej sume

2.803,15 eur z BSM pre syna, ktorý dôkaz sa v rozsudku neuvádza. Táto suma nebola zahrnutá do
vyporiadania BSM, napriek tomu, že na pojednávaní dňa 29.09.2022 žiadala, aby sa peniaze zaistili
pre jej syna, pretože ona nemá oprávnenie s nimi disponovať a jediný, kto s nimi môže nakladať, je
žalovaný. Ide pritom o peniaze z BSM. Navrhla, aby jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému
vyrovnací podiel tak, že jednorazovo uhradí 2/3-iny priznanej sumy v lehote do 180 dní od právoplatnosti

rozsudku a zvyšok v lehote 2 rokov od právoplatnosti rozsudku. V súčasnosti a ani v lehote 180
dní nebude disponovať tak veľkou sumou, aby bola schopná vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel
jednorazovo bez toho, aby to nemalo vplyv na zabezpečenie potrieb pre jej dve mal. deti. Je matkou
samoživiteľkou a prešiel na ňu záväzok v sume 107 466,48 eur (D., B.). Je pravdou, že v konaní pred
súdom prvej inštancie uviedla, že má prísľub pôžičky, ale počítala s nepomerne menšou sumou na

výplatu žalovanému. Plnenie v lehote stanovenej súdom by pre ňu bolo likvidačné. Zároveň namietala
výrok súdu prvej inštancie o trovách konania s tým, že popri plnení žalovanému titulom vyporiadania
BSM by mala hradiť i jeho trovy konania, keď jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 6 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. má hodnotu 605,81 eur + režijný paušál. Opätovne poukázala na to, že vyživuje dve
mal. deti. Mala za to, že ide o dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP a navrhla, aby odvolací

súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Záverom navrhla, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobkyni uloží povinnosť zaplatiť žalovanému titulom vyrovnania
podielov 82 985,80 eur tak, že 2/3-iny priznanej sumy v lehote do 180 dní od právoplatnosti rozsudku
a zvyšok v lehote 24 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a zároveň neprizná žalovanému nárok na
náhradu trov konania. Eventuálne navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadril tak, že navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť ako vecne správny a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že od
počiatku navrhoval vyporiadanie v rozsahu pre žalobkyňu výhodnejšom, ako je konečné rozhodnutie,

mal záujem o dohodu. Žalobkyňa v odvolaní namieta dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP
bez uvedenia, prečo konkrétne sa domnieva, že súd prvej inštancie nepostupoval správne. Nepredložila
žiadne dôkazy, preukazujúce nesprávny procesný postup súdu, inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, žiadne dôkazy, preukazujúce nesprávne skutkové zisteniaa nešpecifikovala nesprávne právne posúdenie veci s odkazom na aplikovanie iného právneho predpisu.
Pokiaľ ide o výplatu vyrovnacieho podielu do 180 dní, súd vychádzal z prednesu žalobkyne. Žalobca
počas konania navrhoval aj ponechanie si rodinného domu s povinnosťou výplaty žalobkyne alebo

spoločný predaj. S predĺžením lehoty na výplatu žalovaný nesúhlasí, od roku 2018 rodinný dom neužíva
a potrebuje si vyriešiť otázku bývania. Žalobkyňa
v konaní uviedla, že s výplatou problém nebude a predložila o tom dôkaz. Pokiaľ žalobkyňa nesúhlasí
s tým, že súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku č. 2/2023, súd prvej inštancie nemal
inú možnosť, čo podrobne vysvetlil na str. 11 a 12 rozsudku. Poukázal na to, že žalobkyňa navrhuje

výplatu sumy rovnakej, ako určil súd prvej inštancie. Čo sa týka kapitálového sporenia, žalobkyňa
nešpecifikuje, o aké kapitálové sporenie ide. Pokiaľ má na mysli vysporiadanie kapitálového životného
poistenia žalovaného v P. Q., v podaní dňa 04.07.2022 uviedla, že si nič v tejto súvislosti nenárokuje
a opakovane sama v konaní uvádzala, že ho vyporiadať nechce. Žalobkyňa o tomto poistení vedela v
čase podania žaloby. Ods. 43 rozsudku presne popisuje postup žalobkyne v súvislosti s poistením, ktorý
prezentovala v celom konaní aj pri iných položkách. Ide o poistenie na zabezpečenie úveru pre prípad

úmrtia, čo bolo aj dôvodom, prečo žalobkyňa na pojednávaní 29.09.2022 uviedla, že žiadny nárok k
poisteniu nevznáša. Poukázal na zápisnicu
z pojednávania zo dňa 29.09.2022, kde zhodne účastníci uviedli, že išlo o životné poistenie žalovaného
pre prípad poistnej udalosti - smrti, nie kapitálové, kde by sa suma sporila. Od rozvodu toto poistné
platí iba on, aby boli deti zabezpečené, ak by sa mu niečo stalo. Pokiaľ ide o zistenie stavu na účtoch

žalovaného, takýto dôkaz bol vykonaný, niet sporu o tom, že zostatok na účte bol taký, ako zistil súd.
Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku v ods. 20, 21 až 22. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že o
jeho účte v K. E. nevedela, z tohto zasielal pravidelne na účet žalobkyne finančné prostriedky počas
jej materskej dovolenky. Ide o rovnaké doplnenie tvrdení, ako tomu bolo pri údajných šperkoch a iných
tvrdeniach. Žalobkyňa sama priznala, že o účte v K. E. vedela od roku 2011 a nikdy neuviedla, že jeho

zostatok žiada vyporiadať. K tomu, že mala mať žalobkyňa pred manželstvom sumu 1600 eur, ktorá
mala byť použitá na stavbu domu, neboli produkované žiadne dôkazy a súd nemohol teda žiadnu sumu
vyporiadať. Už len z označenia „cca 1.600“ eur je zrejmé, že súd prvej inštancie nemohol postupovať
inak. Suma na sporeniach patriacich deťom nie je predmetom BSM, s čím strany konania súhlasili počas
pojednávania a dohodli sa, že sporiace účty detí sa vyporiadať nebudú. Žalovaný súhlasil, že sa nebude

vyporiadavaťsporenie„G.“,ktoréžalobkyňabezjehovedomiazrušilaapeniazesiponechala.Kapitálové
životné poistenie pre syna „N.“ stále existuje. Žalobkyňa sama vo vyjadrení zo dňa 21.03.2022 uviedla,
že nemôže ísť o majetok patriaci do BSM, pretože ide o sporenie detí.
V tomto vyjadrení potvrdzuje aj to, že peniaze z druhého sporiaceho účtu vybrala a ponechala si ich.
Pokiaľ v odvolaní namieta, že v rozsudku sa tento dôkaz neobjavil na žiadnom mieste

a suma sa neuviedla do výpočtu, v rozsudku je k sporeniam „G.“ a „N.“ zmienka vo viacerých odsekoch.
Čo sa týka nároku na trovy konania, odôvodnenie súdu prvej inštancie je podrobné, jasné, zrozumiteľné
a spravodlivé. Poukázal na postup žalobkyne v konaní, ktorá produkovala nepodložené tvrdenia,
predkladala nepoužiteľné dôkazy, domáhala sa nereálneho vyporiadania. Bola to žalobkyňa, kto sa
choval nehospodárne a nezodpovedne.

4. Žalobkyňa sa ďalej písomne vyjadrila tak, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mala
uviesť, že s výplatou žalovaného nebude mať problém. Takéto tvrdenie
v konaní neuviedla, ani nepredložila žiaden dôkaz na jeho potvrdenie. Uviedla len, že si je vedomá, že
bude musieť žalovaného vyplatiť. Domnievala sa, že výška vyrovnacieho podielu bude značne nižšia.

Opätovne poukázala na svoje nepriaznivé osobné a majetkové pomery, keď žije v dome, ktorý je
predmetom vyporiadania s dvoma maloletými deťmi, je samoživiteľka, prevzala finančný záväzok na
splatenie hypotekárneho úveru vo výške
107.466,48 eur, ktorého splatenie je zabezpečené záložným právom na dome a pozemkoch
v prospech banky. Nedisponuje takou sumou finančných prostriedkov, ktoré by predstavovali vyrovnací

podiel a mohla žalovanému poskytnúť jednorazovú výplatu. Pokiaľ ide
o kapitálové sporenie, v priebehu konania predložila dôkaz, že žalovaný zámerne neuvádza pravdu o
kapitálovom sporení (poistení) uzatvorenom jeho osobou s poisťovňou (produkt Variant kapitál), pričom
bez ohľadu na to, či sa jedná o sporenie alebo poistenie, žalovaný poistné uhrádzal z finančných
prostriedkov patriacich do BSM. Hypotekárny úver v banke nie je poistený, nemožnosť splácania tohto

úveru je zabezpečená záložným právom na nehnuteľnostiach. Na pojednávaní 31.10.2023 navrhla
vyporiadanie tohto kapitálového sporenia v sume 2.650 eur. Žalovaný v čase, keď sa určoval majetok
patriaci do BSM, úmyselne zatajil existenciu svojho ďalšieho účtu v K. E.. Súd prvej inštancie napriek
naliehaniu žalobkyne nevzal existenciu tohto účtu do úvahy, pričom konštatoval na pojednávaní dňa15.06.2023, že tento účet nebol doposiaľ do spisu doložený ani nebol spomínaný. O existencii tohto
účtu bol súd informovaný hneď na pojednávaní 16.06.2022, ale pre súd bolo postačujúce len tvrdenie
žalovaného, že je na ňom zostatok len 2,37 eur. Aj napriek tomu, že žalobkyňa navrhovala vyžiadať

z banky výpis pohybov na tomto účte, súd tento dôkaz nevykonal. Súd zároveň zamietol aj možnosť
preverenia existencie iných účtov na meno žalovaného. Nie je pravdou, že by žalovaný z tohto účtu
posielal na účet žalobkyne pravidelne finančné prostriedky. Žalobkyňa pred uzatvorením manželstva so
žalovaným uzatvorila s Q. G. G. zmluvu o sporení, na základe ktorej požiadala
o vyplatenie sumy 1.540 eur, čo bolo v prvoinštančnom konaní riadne preukázané výpisom

z Q. G. G.. Ďalej informovala súd, že celá nasporená suma bola investovaná do stavby domu, ale táto
suma bola prvoinštančným súdom úplne opomenutá, pričom súd uviedol, že „protistrana nedala dôkaz
na nepravdivé tvrdenie žalovaného, že nevie, čo sa
s peniazmi stalo“ aj napriek tvrdeniam žalobkyne, ktoré neboli žalovaným rozporované. Žalobkyňa
nechcela vyporiadať vlastníctvo k finančným prostriedkom, ktoré patria ich spoločnému synovi, ale tieto
finančné prostriedky boli poukazované z prostriedkov patriacich do BSM. Žalobkyňa predpokladala, že

táto skutočnosť, ako aj informácie o výlučnom nakladaní s týmito prostriedkami synom po dovŕšení 18.
roku veku budú uvedené v rozsudku. Čo sa týka hodnovernosti žalovaného, žalovaný napríklad tvrdil,
že splácal hypotéku na byt, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ale nebol schopný preukázať
ani jednu splátku tohto úver. Ďalej tvrdil, že na rekonštrukciu bytu vynakladal veľké množstvo finančných
prostriedkov, ale žalobkyňa preukázala, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Zo strany žalovaného nebol

predložený jediný dôkaz preukazujúci akékoľvek investičné aktivity súvisiace s rekonštrukciou bytu zo
strany žalovaného. Žalobkyňa uviedla pravdivo všetok majetok, ktorý patril alebo by mohol patriť do
BSM, na rozdiel od žalovaného. Čo sa týka trov konania v plnom rozsahu odkázala na argumentáciu
uvedenú v odvolaní. Zdôraznila, že na jej strane ide o dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257
CSP. Žalovaný má rovnaký podiel na vzniku sporu ako žalobkyňa, žalobkyňa sa opakovane pokúšala o

uzavretie dohody o vyporiadaní BSM, pričom žalovaný na jej návrhy nereagoval tak, aby došlo
k uzatvoreniu dohody. Nízky príjem žalobkyne nebude postačovať na úhradu vyrovnacieho podielu ani
na úhradu náhrady trov konania žalovanému. Žalobkyňa bude nútená vziať si ďalší úver, a to popri
povinnosti splácať existujúci hypotekárny úver. Poukázala na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/67/2010, 5MCdo/24/2011. Vo zvyšku zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

5. Žalovaný sa písomne vyjadril podaním zo dňa 26.03.2024 tak, že zotrval na skutočnostiach,
uvádzaných už v predchádzajúcich podaniach a opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Mal za to, že zo strany žalobkyne ide len o oddialenie rozhodnutia
vo veci. Poukázal na nehospodárnosť postupu žalobkyne v konaní i na to, že on zo svojich nárokov

ustúpil.
6. Ďalšie písomné vyjadrenia strán v konaní podané neboli.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení
§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobkyne
nariaďovať pojednávanie.

9. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.13. Žalobkyňa zastúpená v konaní advokátom v odvolaní výslovne namietala odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP, avšak nešpecifikovala, aké procesné podmienky pre konanie

v danej veci neboli splnené, akým konkrétnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, z akých konkrétnych okolností vyvodzuje, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca
alebonesprávneobsadenýsúdanikonkrétnuvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a d/ CSP). Z obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) však možno

vyvodiť, že namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP)
a skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), o.i. v dôsledku čoho dospel
k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) s tým, že súdom
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP).

14. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

15. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

16. Pri uplatnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo

k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

17. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

19. Predmetom konania je vyporiadanie BSM strán sporu.

20. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal BSM manželov tak, že z vecí patriacich do
BSM do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti v hodnote 288.000,- eur, zostatok na

bankovom účte vo D., B. v sume 3.058,89 eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prvej inštancie
prikázal zostatok na bankovom účte v J., B. v sume 120,20 eur. Žalobkyni súd prikázal záväzok voči
D., B. zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka refinančná“ zo dňa 31.10.2017 vo výške
nesplateného zostatku v sume 107.466,48 eur a žalovanému prikázal záväzok voči MV SR zo zmluvy
o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu zo dňa 05.05.2015 vo výške

nesplateného zostatku v sume 2.200,- eur. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na
vyrovnaniejehopodielusumu82.985,80eur,do180dníodprávoplatnostirozsudku.Žalovanémupriznal
proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.21. Žalobkyňa v odvolaní namietala súdom prvej inštancie nesprávne zistenú všeobecnú hodnotu
nehnuteľností,patriacichdoBSMstránsporu,spoukazomnanedostatky znaleckéhoposudkuč.2/2023
znalca A. E. a na závery znaleckého posudku

č. 123/2023 znalkyne A. O.. Namietala nevyporiadanie prostriedkov nešpecifikovaného kapitálového
sporenia žalovaného, na ktoré boli vynaložené prostriedky z BSM a navrhla doplniť dokazovanie výpismi
z bankových účtov vo vlastníctve žalovaného, ktorý dôkaz žalobkyňa podľa jej názoru bez svojej viny
nemohla uplatniť v prvoinštančnom konaní. Trvala na vyporiadaní sumy sporenia 1 600,- eur, ktoré mala
pred manželstvom a minula ho počas stavby domu. Mala za to, že súd prvej inštancie opomenul dôkaz,

preukazujúci sumu 2 803,15 eur ako sporenie pre syna strán sporu, ktorá suma nebola zahrnutá do
vyporiadania, hoci išlo o peniaze z BSM. Záverom namietala lehotu na plnenie vyrovnacieho podielu
žalovanému stanovenú súdom prvej inštancie i nesprávnosť výroku súdu o nároku na trovy konania,
keď súd prvej inštancie nezohľadnil ust. § 257 CSP.

22. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie

pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý
zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

23. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní
procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom
prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

24. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté

závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá
kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP.

25. Námietky žalobkyne, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred
súdom prvej inštancie, a podľa názoru odvolacieho súdu po preskúmaní veci nemohli privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie presne a jasne uviedol, ktoré tvrdenia strán považoval za
preukázané a ktoré tvrdenia vyhodnotil ako nepreukázané. Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje

úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Zistený
skutkový stav súd prvej inštancie podriadil pod príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto
aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho názoru, že formulácie použité
súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok
presvedčivéazhľadiskaobsahuspĺňaajkvalitatívnupožiadavku.Anivodvolacomkonanínebolitvrdené

a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto
dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP poukazuje.

26. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

27. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa
jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie znamená
nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto
spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených
v § 150. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojhovynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil

o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

28. V súvislosti s námietkou žalobkyne ohľadom nesprávne určenej hodnoty vyporadúvaných
nehnuteľností súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na veľmi podrobné a presvedčivé

odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v ods. 19 až 21, v rámci ktorých súd prvej inštancie
vysvetlil, prečo zo všetkých dôkazov, ktoré strany produkovali v konaní za účelom preukázania hodnoty
vyporadúvaných nehnuteľností, vychádzal len
a práve zo znaleckého posudku č. 2/2023 v spojení s jeho doplnením č. 1 znalca
A. H. E., ktorý určil hodnotu nehnuteľností ku dňu, kedy znalec spracúval znalecký posudok
počas konania a súčasne vychádzal zo stavu nehnuteľností ku dnu zániku BSM (06.02.2019). Súd

prvej inštancie sa presvedčivo vysporiadal i so všetkými námietkami žalobkyne vznesenými voči
predmetnému znaleckému posudku v znení jeho doplnenia, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd
plne stotožňuje a odkazuje naň. Ani v odvolacom konaní žalobkyňa neuviedla vo vzťahu k tomuto
posudku také argumenty, ktoré by súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy, logicky
a výstižne sa s nimi v ods. 19 až 21 napadnutého rozsudku nevysporiadal a ktoré by mohli viesť k záveru

onesprávnostičineúplnostiznaleckéhoposudkuč.2/2023vspojenísjehodoplnením.Púhakomparácia
sumy všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej týmto znaleckým posudkom so sumou všeobecnej
hodnoty nehnuteľností určenej žalobkyňou v konaní produkovanom znaleckým posudkom
č. 123/2023 znalkyne A. R. O., ktorú v odvolaní namieta žalobkyňa,
podľa odvolacieho súdu nepredstavuje relevantný spôsob spochybnenia záverov znalca

A. E.. Uvedené platí o to viac, že súd prvej inštancie sa so znaleckým posudkom
č. 123/2023 znalkyne A. R. O., predloženým v konaní žalobkyňou zaoberal, znalkyňu A. O. dokonca
v konaní vypočul na pojednávaní dňa 31.10.2023 (spoločne so znalcom A. E.) a so zistenými
skutočnosťami sa dostatočne vysporiadal v ods. 19 a 20 napadnutého rozsudku. Jeho záveru, že
z predmetného posudku nebolo možné v konaní vychádzať vzhľadom na fakt, že znalkyňa vychádzala

zo stavebnotechnického stavu nehnuteľností ku dňu zhotovenia posudku a nie ku dňu zániku BSM strán
sporu a na fakt, že posudok nebol úplný, niet čo vytknúť. Súd prvej inštancie tiež jasne a zrozumiteľne
vysvetlil, že posudok A. O. nepopiera správnosť postupu
A. E. a ani výsluchom znalkyne A. O. sa nepodarilo správnosť záverov posudku A. E. spochybniť alebo
vyvrátiť. Naviac, sami znalci A. O.

a A. E. sa v konaní zhodli na tom, že v podstate stanovili hodnotu nehnuteľnosti veľmi podobne.

29. Žalobkyňa ďalej v odvolaní trvala na vyporiadaní kapitálového sporenia žalovaného, ktoré bližšie
nešpecifikuje s tým, že nemôže jej byť na ťarchu neskoré označenie tohto nároku, pretože žalovaný
toto sporenie v konaní neoznačil. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že zrejme sa jedná o kapitálové

životné poistenie žalovaného v P. Q. D. A. M., B.. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa bola výzvou zo
dňa 22.03.2022 poučená súdom o § 153 ods. 1 až 3 CSP, v zmysle ktorého strany sú povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas s tým, že prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak
by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Zároveň bola
žalobkyňa touto výzvou vyzvaná na uvedenie ďalších skutočností v konaní a na označenie dôkazov na

ich preukázanie v lehote 10 dní. Výzva bola žalobkyni doručená dňa 22.03.2022. V žalobe žalobkyňa
životné poistenie žalovaného ako predmet vyporiadania neuviedla, následne v reakcii na výzvu súdu
zo dňa 22.03.2022 v podaní zo dňa 04.07.2022 i na pojednávaní dňa 29.09.2022 výslovne uviedla, že
toto kapitálové životné poistenie žalovaného vyporiadať v konaní nechce. Správny bol potom procesný
postup súdu prvej inštancie, ktorý na základe aplikácie sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153

ods. 1 CSP neprihliadol na neskorší návrh žalobkyne zo dňa 21.02.2023 v spojení s podaním zo dňa
10.03.2023 na vyporiadanie tohto poistenia žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, vyjadrenom v ods. 43 napadnutého rozsudku, že takýto postup žalobkyne v konaní, ktorániektoré prostriedky, práva či záväzky najprv výslovne vyporiadať nechce a po uplynutí určitej doby zasa
na ich vyporiadaní trvá, je rozporný s čl. 8 CSP a ako taký neprípustný.

30. Uvedené obdobne platí i pre návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania lustráciou bankových účtov
žalovaného, obsiahnutý v podaniach zo dňa 21.02.2023 a zo dňa 10.03.2023. Pre úplnosť, vzhľadom na
obsah podaní žalobkyne, zastúpenej advokátom, je zrejmé, že sa vykonania tohto dôkazu nedomáha za
účelom vyporiadania zostatkov na týchto účtoch ku dňu zániku BSM, ale za účelom uloženia povinnosti
žalovanému nahradiť všetky finančné prostriedky z BSM poukázané za čas trvania manželstva na

akékoľvek jeho účty. Záver súdu prvej inštancie o tom, že takúto povinnosť jedného z manželov pri
vyporiadaní BSM zákon nepredpokladá a navrhovaný dôkaz je - okrem toho, že bol navrhnutý neskoro
– i irelevantný pre rozhodnutie vo veci, je vo svetle uvedeného správny.

31. Pokiaľ sa žalobkyňa vykonania tohto dôkazu domáha v odvolacom konaní, odvolací súd pripomína,
že podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa
síce v odvolaní uvádza, že tieto dôkazy nemohla bez svojej viny uplatniť v prvoinštančnom konaní,

avšak z obsahu spisu je zrejmé, že tento dôkazný návrh v prvoinštančnom konaní uplatnila v podaní zo
dňa 21.02.2023 a 10.03.2023 a pokiaľ súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, pričom svoj postup
v napadnutom rozsudku jasne zrozumiteľne odôvodnil zákonným procesným postupom (sudcovská
koncentrácia konania), nemôže ísť o tzv. novoty v odvolacom konaní, predpokladané § 366 CSP.

32. Žalobkyňa v odvolaní žiada vyporiadať v rámci BSM i sumu stavebného sporenia 1.600,- eur, ktorú
mala pred uzavretím manželstva a ktorú mala investovať do stavby domu. I pokiaľ ide o tento nárok,
odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa ním v rámci prvoinštančného konania zaoberal a svoje
úvahy odôvodnil v ods. 31 napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že
v konaní síce nebolo sporné, že žalobkyňa do uzavretia manželstva nasporila na účte stavebného

sporenia sumu 1.540,61 eur, ale neuniesla dôkazné bremeno o tom, že tieto prostriedky v uplatnenej
sume boli vložené do spoločnej nehnuteľnosti manželov. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, pokiaľ
ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností
tvrdí. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že počas trvania manželstva vynaložila výlučné prostriedky zo svojho

majetku na spoločný majetok manželov, je na nej, aby túto skutočnosť preukázala. Žalobkyňa v konaní
neprodukovala ani len skutkové tvrdenia, na zabezpečenie akých konkrétnych vecí, v akých konkrétnych
sumách a v akom čase boli tieto peňažné prostriedky pri stavbe domu manželov použité. Naviac, v
odvolaní konkrétne nešpecifikované „bločky“, ktoré majú podľa žalobkyne preukazovať vynaloženie
týchto jej prostriedkov na stavbu rodinného domu, nemôžu nahrádzať tieto chýbajúce skutkové tvrdenia

spoukazomna§132ods.2CSP.Záversúduprvejinštancieotom,žepreabsenciupreukázaniapoužitia
vnosu na žalobkyňou tvrdený účel, spoločnú nehnuteľnosť strán sporu, nebolo možné v prospech
žalobkyne zohľadniť tento nárok, je tak správny a opodstatnený.

33. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že v rámci vyporiadania BSM nebola zohľadnená suma

2.803,15 eur, ktorá bola za trvania manželstva nasporená pre spoločného syna strán, odvolací súd
poukazuje na podanie samotnej žalobkyne zo dňa 30.03.2022,
v ktorom uvádza, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že do BSM patrí aj suma 4.340 eur
z bankového účtu „G.“ syna žalobkyne a žalovaného, pretože ide o peniaze vo vlastníctve spoločného
syna žalobkyne a žalovaného a nemôže ísť o majetok patriaci do BSM. K vybratiu týchto peňazí

pristúpila, pretože zistila, že žalovaný ich vyberá a používa na vlastné záujmy. Ďalej uviedla, že navrhuje
do BSM nezaradiť i detské sporenie „N.“, kde žalobkyňa
a žalovaný vkladali peniaze v prospech syna a ktoré po rozvode žalovaný zrušil a vybral všetky peniaze.
Vzhľadom na toto jej písomné vyjadrenie bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý sa ďalej
sumou nasporenou za trvania manželstva v prospech spoločného syna strán sporu nezaoberal, tak

ako to vysvetlil v ods. 17 napadnutého rozsudku. Odvolací súd pripomína, že v konaní o vyporiadanie
BSM súd vychádza zo skutkového opisu stavu veci tak, ako ho predostreli strany sporu, pričom je
vecou strán sporu označiť majetok, patriaci do BSM. Naviac je potrebné zdôrazniť, že podľa zhodných
tvrdení sporových strán predmetné prostriedky predstavujú peňažné prostriedky ku dňu zániku BSM vovlastníctve tretej osoby, maloletého syna strán sporu, a ako také nemôžu byť predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Pokiaľ žalobkyňa v rámci odvolacieho konania rozvinula
svoju argumentáciu v tom zmysle, že v rámci tohto nároku je potrebné vyporiadať peňažné prostriedky,

ktoré zo spoločného majetku manželov boli počas trvania manželstva do vlastníctva syna popísaným
spôsobom prevedené, odvolací súd pripomína, že nejde o peňažné prostriedky, ktoré by boli zo
spoločných prostriedkov manželov použité na výlučný majetok jedného z manželov, ale ide o spoločné
peňažnéprostriedky,ktorésastranysporuzatrvaniamanželstvarozhodlidarovať svojmusynovi,pričom
v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by tak strany sporu urobili bez vedomia druhého z manželov.

Z tohto dôvodu by sumu úspor pre syna strán sporu vo výške 2.803,15 eur ani nebolo možné –za
predpokladu, že by strany sumu úspor predmetom vyporiadania BSM urobili - v rámci toho konania
vyporiadať.

34. Žalobkyňa ďalej nesúhlasila so súdom určenou lehotou na plnenie vyrovnacieho podielu
žalovanému, určenej súdom prvej inštancie, s poukazom na svoje osobné a majetkové pomery.

35. Podľa § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

36. Z ust. § 232 ods. 2, 3 CSP vyplýva, že len výnimočne, v odôvodnených prípadoch môže súd určiť
lehotu dlhšiu ako 3 dni. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej
a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť, a pod. Podľa rozhodnutia R
87/66, ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo
určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená

zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na
povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie
lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť
v splátkach.

37. V súdenej veci sa súd prvej inštancie zaoberal návrhom žalobkyne, aby jej súd povolil možnosť
splatiť polovicu sumy na výplatu žalovanému v splátkach cca na 5 rokov (ods. 42 rozsudku). Súd
prvej inštancie po preskúmaní veci splátky žalobkyni nepovolil, ale určil jej dlhšiu lehotu na vyplatenie
žalovaného s odôvodnením, že žalobkyňa nepreukázala skutočnosti, ktoré by poukazovali na jej
nedostatočnú bonitu, prípadne nemožnosť zabezpečiť si finančné prostriedky na výplatu žalovaného;

nezdokladovala svoje aktuálne príjmy, ani to, že nie je objektívne v jej možnostiach si zabezpečiť
prostriedky na výplatu žalovaného. Správne prihliadol i na to, že žalobkyňa počas konania celý čas mala
vedomosť o tom, že ona bude tá, ktorá bude povinná žalovaného vyplácať a to, že si je tohto faktu
vedomá, potvrdila sama na pojednávaní dňa 29.09.2022. Uviedla, že má prísľub pôžičky na časť výplaty
a riešila, ako si zabezpečí prostriedky na výplatu, s ktorou od začiatku počítala. Okrem toho, súd prvej

inštancie zohľadnil, že konanie začalo v roku 2022, a preto mala žalobkyňa dostatok času zabezpečiť
si aspoň čiastočne prostriedky, ktoré bude na očakávanú výplatu žalovaného potrebovať. Súdu prvej
inštancie sa nejavilo byť spravodlivé, aby na konečnú výplatu z BSM žalovaný čakal 5 rokov, pretože
aj lehota na plnenie musí byť určená rozumne, a to o to viac za situácie, keď na začiatku sporu vo
vyjadrení k žalobe navrhoval dohodu, v zmysle ktorej by sa bol uspokojil s výplatou v sume 57.000,- eur,

na ktorú žalobkyňa nepristúpila. Na druhej strane súd prvej inštancie zohľadnil, že žalobkyňa sa osobne
stará o 2 maloleté deti, ktorých výplata ich otca nemôže negatívne zasiahnuť a už vôbec nemožno
pripustiť,abybolotoutovýplatouohrozenéuspokojovanieichpotrieb.Sprihliadnutímnavšetkypopísané
okolnosti a osobitne na záujem spoločných maloletých detí poskytol žalobkyni lehotu v trvaní 180 dní
od právoplatnosti rozsudku na výplatu.

38. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky potrebné
okolnosti, ktoré jednoznačne a presvedčivo odôvodnili jeho záver o tom, že vzhľadom na povahu
prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery strán sporu je vhodné určiť na splnenie lehotu
dlhšiu než tri dni, a to konkrétne lehotu 180 dní od právoplatnosti rozsudku (teda v súdenej veci od

doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu). Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodnili iné, dlhšie určenie lehoty na plnenie, ako urobil súd prvej inštancie. Odvolací súd sa plne
stotožňuje s úvahami súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na odôvodnenie súdu prvej inštancie i
v tejto časti napadnutého rozsudku odkazuje.39. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o nároku strán na náhradu konania, ktoré rozhodnutie
presvedčivo a zákonne odôvodnil v ods. 45 napadnutého rozsudku.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

43. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok
a zásady zodpovednosti za zavinenie. Jeho použitie pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza

do úvahy vtedy, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady
úspechu v konaní, avšak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania by mal konajúci súd mať vždy
na zreteli, či vzhľadom na okolnosti prípadu bude priznanie náhrady v súlade s dobrými mravmi, alebo
či nebude príkro nespravodlivé. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia môže spočívať v okolnostiach

danej veci, ako aj
v okolnostiach strán sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v zákone striktne uvedené.
Takýmto dôvodom môže byť napr. neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu,
povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu
medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu, nízky príjem a iné.

44. Odvolací súd nezistil v konaní žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP tak, ako sa ho domáha
v odvolaní žalobkyňa, keď jej odvolacia argumentácia obsahuje len všeobecné tvrdenia o neprimeranej
prísnosti zákonnej úpravy s poukazom na jej nepriaznivé osobné a majetkové pomery. Žalobkyňa však
ani v odvolaní nepreukázala skutočnosti, ktoré by poukazovali na jej zlé pomery, nezdokladovala svoje

aktuálne príjmy či výdavky a tak jej argumentácia ostala len v rovine subjektívnych tvrdení. Odvolací
súd ďalej zdôrazňuje, že i podľa odbornej teórie „ustanovenie § 257 neslúži na zmierňovanie alebo
odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07).
Použitie § 257 neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková
situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na

odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu,
pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.“ (BARICOVÁ, Jana. § 257 [Dôvody hodné
osobitného zreteľa]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ,
Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 1044–1045, marg. č. 1.). Ani táto odvolacia námietka žalobkyne tak nebola dôvodná.

45. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

46. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

47. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa
použijú aj na odvolacie konanie.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

49. Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný a odvolací súd nezistil žiadne
dôvody pre aplikáciu § 257 CSP ako je uvedené vyššie, odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalovanému vo vzťahu

k žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).