Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. september 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201847
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124201847.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobcu Mesto Veľký Šariš, so sídlom

Námestie sv. Jakuba č. 1, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 00 327 972, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13,
080 01 Prešov, IČO: 36 492 086 proti žalovanej A. B., C. D., nar.: 23.02.1973 trvale bytom: E. XXX, XXX
XX F., právne zastúpená: JUDr. Kišeľakom, s.r.o., so sídlom Weberova č. 8, 080 01 Prešov, IČO: 53 916
425, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že listina žalovanej zo dňa 26.02.2024, označená ako „VEC:
Odstúpenie od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľnosti“, evidovaná žalobcom pod č.
1233/2024, je neplatná.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej katastrálnym
odborom Okresného úradu Prešov, na LV č. XXXX pre k. ú. B. E., obec: B. E., okres: G., a to

parcely D. H. XXXX, orná pôda o výmere 1119 m2 (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“). Nehnuteľnosť
žalobkyne sa nachádza v záujmovom území lokalita „G.“, v ktorom má žalobca ako subjekt územnej
samosprávy záujem, s cieľom rozvoja mesta a zvýšenia životnej úrovne obyvateľov mesta, zlepšenia
občianskej vybavenosti, nadobudnúť ucelený súbor pozemkov, a na nich vykonať investičnú akciu –
realizovať výstavbu polyfunkčnej plochy občianskej vybavenosti, vrátane miestnej komunikácie s jej
budúcim umiestnením na časti parcely D. H. XXXX ako primárnym vstupom do celej lokality „G.“. Za
účelom prípravy realizácie investičnej akcie v lokalite „G.“ a naplnenia predpokladov pre možnosť jej

bezproblémovej a konzistentnej realizácie, najmä za účelom zabezpečenia uceleného súboru pozemkov
vdanejlokalite,žalobcaoslovilvlastníkovpozemkovvdanejlokalitesponukouodkúpeniaichpozemkov,
pričom postupne žalobca uzavrel zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s vyše 18 vlastníkmi na budúcu
kúpu pozemkov v lokalite „G.“ o celkovej výmere 26 888 m2 , medziiným zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve uzavrel aj so žalovanou, ktorá zmluvu o budúcej zmluve podpísala dňa 08.12.2023, a za žalobcu
túto zmluvu po schválení mestským zastupiteľstvom dňa 20.02.2024 štatutár žalobcu podpísal dňa
22.02.2024, pričom táto zmluva evidovaná žalobcom pod č. 1097/2024, bola dňa 22.02.2024 zverejnená

na webovom sídle mesta. Predmetnou zmluvou sa žalovaná zaviazala po splnení podmienok, v podstate
vyplývajúcich zo statusu žalobcu ako jednotky územnej samosprávy a zákonom požadovanej ochrany
verejného záujmu a verejného majetku, uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorou prevedie do
vlastníctvažalobcuzadohodnutúkúpnucenunehnuteľnosťžalovanej,pričomsazaviazalaokreminého,najmä v článku IV. bode 2 zmluvy, že predmetnú nehnuteľnosť po podpise zmluvy o budúcej zmluve
nezaťaží v prospech tretej osoby, ani nescudzí tretej osobe. Napriek vyššie uvedenému, dňa 26.02.2024
bola do podateľne žalobcu doručená listina zo dňa 26.02.2024 od žalovanej, označená ako „VEC:

Odstúpenie od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľnosti“. Žalobca túto listinu zaevidoval
pod č. 1233/2024. Vzhľadom na obsah uvedenej listiny zo dňa 26.02.2024, v nadväznosti na obsah
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, žalobca považuje uvedenú listinu zo dňa 26.02.2024 za absolútne
neplatný právny úkon, z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, kde najmä pre odstúpenie od zmluvy
budúcim predávajúcim nie sú naplnené žiadne zákonné ani zmluvné dôvody – žalovaná poukazuje iba

na všeobecné ustanovenie § 48 OZ, pojednávajúce o odstúpení od zmluvy, čo je vágne a účelové, a
údajnú neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve žalovaná tvrdí iba v abstraktnej rovine, teda žiaden
konkrétny dôvod, prečo by zmluva mala byť neplatná, žalovaná v predmetnej listine neuvádza. Úkon
žalovanej zo dňa 26.02.2024 nespĺňa požiadavky ust. § 37 ods. 1 OZ, čo do určitosti a zrozumiteľnosti,
a ide tak o právny úkon absolútne neplatný. Predmetná listina žalovanej zo dňa 26.02.2024 tak zjavne
nie je spôsobilá vyvolať následky sledované žalovanou, teda spôsobiť zánik zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve, resp. jej neexistenciu. Vzhľadom však na neplatnosť listiny zo dňa 26.02.2024 zmluva o budúcej
kúpnej zmluve naďalej trvá, rovnako ako všetky práva, povinnosti a záväzky zmluvných strán z tejto
zmluvy pre zmluvné strany vyplývajúce. Najmä je však zo samotného faktu existencie a doručenia
tejto listiny do dispozičnej sféry žalobcu pre žalobcu zrejmé, že žalovaná sa snaží vyhnúť splneniu
svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a splnenie týchto záväzkov zmariť,

najmä nesplniť svoju povinnosť uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu a následne prevziať kúpnu cenu za
nehnuteľnosťodžalobcu.Žalobcovijetakzadanýchokolnostízrejmé,žežalovanávrozporesozásadou
„pacta sunt servanda“ kúpnu zmluvu so žalobcom nechce uzavrieť, resp. na jeho výzvu na uzavretie
kúpnej zmluvy nebude reagovať – to jest je zjavné, že výzva žalobcu na uzavretie zmluvy by zostala
bezvýsledná,badokoncasažalovanámôžepokúsiťvrozporesosvojimizáväzkamizozmluvyobudúcej

zmluvy svoju nehnuteľnosť previesť na tretiu osobu a sťažiť tak žalobcovi uplatnenie jeho nárokov.
Konanie žalovanej v danom prípade považuje žalobca aj za odporujúce dobrým mravom, teda úkon
žalovanejzodňa26.02.2024zarozpornýsust.§3OZarozpornýsust.§39OZ,tedaabsolútneneplatný
aj z tohto dôvodu, pričom žalobca bude za odporujúci dobrým mravom a teda absolútne neplatný
podľa ust. § 39 OZ považovať za daných okolností aj akýkoľvek právny úkon, ktorým žalovaná zaťaží

predmetnúnehnuteľnosťvprospechtretejosobyalebopredmetnúnehnuteľnosťscudzívprospechtretej
osoby. Za daných okolností žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že listina zo dňa 26.02.2024,
označená ako „VEC: Odstúpenie od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľnosti“, ktorá mu
žalovanou bola doručená, je neplatným právnym úkonom.

3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca sa žalobou
nedomáha určenia či tu právo je alebo nie je, ale naopak, domáha sa v petite žaloby vymedzenom
určenia neplatnosti jednostranného právneho úkonu žalovanej. Na takomto určení neplatnosti
jednostranného právneho úkonu a teda na jeho určovacej žalobe nikdy nebol, nie je a nebude existovať
naliehavý právny záujem. Predmetnou žalobou a jej petitom žalobca nereflektuje ustálenú súdnu prax

a rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorých nie je až na isté výnimky (pod ktoré túto
prejednávanú vec nie je ani náhodou možné zaradiť) naliehavý právny záujem na určení „neplatnosti
právneho úkonu“, keďže súdne rozhodnutie vydané na základe takto podanej žaloby neodstraňuje
právnu neistotu, ktorú má od počiatku deklarovať a súčasne preukazovať žalobca, tak ako aj záujem na
jej definitívnom odstránení. Aj keby teoreticky súd vyhovel žalobe žalobcu v jej podanom znení, žiadnym

spôsobom by s konečnou platnosťou neodstránil spornosť vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou,
keďže platnosť/neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľnosti, či platnosť/neplatnosť
odstúpenia od tejto zmluvy sa musí prejudiciálne riešiť v inom súdom konaní s úplne iným predmetom
sporu/konania, kedy vyriešenie takýchto predbežných procesných otázok tvorí zákonný predpoklad
pre meritórne rozhodnutie v predmetnom inom súdnom konaní. Žalobca ako budúci predávajúci

doposiaľ neinicioval žiadne súdne konanie voči žalovanej ako budúcej kupujúcej, ktorého cieľom by
malo byť vydanie meritórneho rozhodnutia definitívne odstraňujúceho stav právnej neistoty medzi nimi
ako prípadnými zmluvnými stranami. Žiadna skutočnosť pritom nebránila žalobcovi uvedené učiniť k
dnešnému dňu, kedy namiesto toho vedie súdne konanie na základe určovacej žaloby bez existencie
naliehavého právneho záujmu. V ďalšom sa žalovaná poukázala na nezákonný postup žalobcu -

subjektu samosprávy, ktorým mesto systematicky úmyselne obišlo viacero právnych noriem, porušilo
viacero právnych noriem a dobré mravy, čo všetko malo za následok neexistenciu hmotnoprávnej
povinnosti žalovanej uzatvoriť s mestom budúcu kúpnu zmluvu.4. Žalobca v replike uviedol, že určenie neplatnosti úkonu nie je určením, či právo je alebo nie je, ale
určením právnej skutočnosti (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/203/2020 zo dňa 27.05.2021,
aleborozsudokKSvPrešovesp.zn.1Co/39/2022zodňa12.01.2023),tedapodanážalobanespadápod

posudzovanie podľa ust. § 137 písm. c) CSP, ale pod ust. § 137 písm. d) CSP, a teda naliehavý právny
záujemžalobcuajehopreukazovaniesanevyžaduje,užvžalobežalobcauviedol,ževdanejlokalite„G.“
chce realizovať výstavbu polyfunkčnej plochy občianskej vybavenosti, vrátane miestnej komunikácie, čo
bolo a je známe aj žalovanej, preto žalobca na určení neplatnosti právneho úkonu žalovanej naliehavý
právny záujem má. Po podaní žaloby v tejto veci žalobca zistil, že vo vzťahu k parcele D. H. XXXX, orná

pôda o výmere 1119 m2, v k. ú. B. E., je na LV č. XXXX vyznačená plomba pod V-1141/2024 na základe
kúpnej zmluvy, ktorú žalovaná zjavne uzavrela s treťou osobou, a porušila tak svoje povinnosti záväzky
z uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 1097/2024, pričom z uvedeného konania žalovanej
hrozia značne škody nielen žalobcovi, majetkové a tiež z titulu ohrozenia verejného záujmu, ale aj
tretím osobám, najmä vlastníkom nehnuteľností, ktorí ako budúci predávajúci uzavreli so žalobcom
obdobné zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ako žalovaná. Porušením zmluvného záväzku žalovanou je

následne vážne ohrozená realizácia výstavby o. i. plánovanej miestnej komunikácie, ktorá má potenciál
zabezpečiť dopravné napojenie značného územia lokality „G.“, pričom ide aj o pozemky, ku ktorým
toho času nie je zabezpečený žiaden prístup po verejne prístupnej miestnej komunikácii. Vybudovaním
predmetnej komunikácie by zároveň došlo k napojeniu lokality „G.“ na inžinierske siete. Časť tejto
miestnej komunikácie sa má nachádzať priamo na parcele žalovanej, pričom zmena vynútená zmenou

trasy komunikácie by si vyžiadala náklady navyše v sume viac ako 250.000,- €. V nadväznosti na princíp
ochrany verejného záujmu žalobca taktiež uvádza, že na základe dopytu obyvateľov mesta pri riešení
základnýchpotriebobyvateľovmesta,žalobcazačalvykonávaťkrokyzaúčelomvybudovaniaobčianskej
vybavenosti, spočívajúcej v poskytovaní služieb, predaja tovarov, o. i. potravín a iného základného
vybavenia v prospech obyvateľov mesta. Vo vzťahu k žalobcovi, v súvislosti s rozsahom investičného

projektu v lokalite „G.“ a nákladmi naň, hrozí vznik majetkovej škody, ktorú možno predpokladať už
teraz vo výške aj viac ako 250.000,- €, teda násobne vyššej, ako je dohodnutá kúpna cena za pozemok
žalovanej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve medzi žalobcom a žalovanou. Hrozba nezanedbateľnej
škody je zrejmá aj z celkového obsahu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 1097/2024 a jej nadväznosti
na ďalšie obdobné zmluvy uzavreté s ďalšími vlastníkmi pozemkov v lokalite „G.“, ktorých prevažnú

väčšinu už žalobca medzičasom kúpil a v súčasnosti prebiehajú procesy uzatvorenia zmlúv vo zvyšnej
časti, vrátane vyplatenia kúpnych cien. Konanie žalovanej v danom prípade, keď táto sa snaží účelovo
zmariťzmluvuobudúcejkúpnejzmluveasnažísanehnuteľnosťvrozporesosvojimizáväzkamipreviesť
na tretiu osobu, práve naopak považuje žalobca za odporujúce dobrým mravom, teda odporujúce ust.
§ 3 OZ a ust. § 39 OZ, hoci také konanie sa žalovaná snaží pripísať účelovo žalobcovi. Nadobudnutie

vlastníctva parcely D. H. XXXX inou osobou, odlišnou od žalobcu, za daných okolností by podstatne
sťažilo do budúcna uplatnenie a uspokojenie nárokov žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve č. 1097/2024, ktorá je platnou a účinnou zmluvou. Žalobca doteraz nemá formálne
informácie o totožnosti zmluvnej strany v pozícii kupujúceho, na základe informácií od niekoľkých iných
už predávajúcich, ktorí boli týmto podnikateľským subjektom oslovení, sa javí ako pravdepodobné, že

ide o podnikateľský subjekt toho času už pôsobiaci v danej lokalite, ktorý navyše verejne prezentoval
nezáujem o ďalší rozvoj tohto územia. Žalobcovi sa pritom ako motív konania tohto subjektu javí snaha o
zamedzeniezdravéhokonkurenčnéhoprostrediaaslobodnejtrhovejsúťaže,ktorýchpodporaazvýšenie
úrovne by viedli k skvalitňovaniu ponuky poskytovaných tovarov a služieb pre obyvateľov mesta.
Tiež je jasne vyplývajúcim aspektom motivácie tohto subjektu snaha o uprednostnenie súkromného

podnikateľského záujmu pred verejným záujmom rozvoja lokality. Motiváciu tohto podnikateľa tak
nemožno vnímať inak, ako odporujúcu dobrým mravom, pokus o vylúčenie iných podnikateľov z
lokálneho trhu v meste, konanie v príkrom rozpore s verejným záujmom. V prípade potvrdenia tejto
skutočnosti, že ide o daný podnikateľský subjekt, o čom predpoklad za daných okolností hraničí s istotou,
žalobca vníma vzniknutú situáciu ako konanie súkromného subjektu, ktorý prostredníctvom ovplyvnenia

jedného vlastníka, to jest žalovanej, z celkového počtu vlastníkov, ktorý jediný vlastník na toto konanie
súkromnéhosubjektuzareagoval,ktorékonaniejedanésúmyslomzablokovania,trvaléhoznemožnenia
celého zámeru mesta B. E., pričom však tento zámer žalobcu je vo verejnom záujme a záujme občanov
mesta, vrátane vlastníkov ďalších pozemkov, toho času bez riadneho prístupu k svojim pozemkom.
Takéto konanie súkromného subjektu a jeho úkony žalobca preto vníma ako hrubo odporujúce dobrým

mravom a elementárnym zásadám poctivého existovania na podnikateľskom trhu. Všetci vlastníci
majetkoprávne vysporiadavaných pozemkov v záujmovom území, sa stotožnili so zámerom mesta Veľký
Šariš takou mierou, že vízii zabezpečenia základných existenčných potrieb obyvateľstva sa zaviazali
zmluvou o budúcej kúpnej zmluve odpredať mestu B. E. predmetné pozemky, a to na tento presneurčený účel, ktorým bolo „vybudovanie služieb občianskej vybavenosti slúžiacich obyvateľom“, pričom
všetci dotknutí vlastníci sa s uvedeným účelom nielen stotožnili, svoj záväzok odpredať mestu B. E.
pozemky na daný účel aj dodržali, čo preukázali uzatvorením kúpnej zmluvy, resp. v najbližšej dobe

hodlajú dodržať, s výnimkou žalovanej. Táto je jedinou vlastníčkou, pravdepodobne ovplyvnená týmto
súkromným podnikateľským subjektom (o čom údaje vychádzajú z informácií, ktoré žalobcovi poskytli
ostatní vlastníci, ktorí boli týmto nedobromyseľne konajúcim subjektom oslovení), svoj záväzok zo
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve však celkom zjavne dodržať nechce, a tým je daná reálna hrozba, že
bude zmarený celý zámer mesta B. E. v záujmovom území "G.", a obyvatelia mesta Veľký Šariš týmto

navždy prídu o možnosť mať v meste, v ktorom žijú, služby existenčného charakteru, ale naopak, budú
za týmito službami musieť dochádzať do iných susedných miest, napriek snahe samosprávy a ostatných
vlastníkovdotknutýchparciel,ktorísvojezáväzkyvočižalobcovisplnili.Tovšetkoibaovplyvnenímjedinej
vlastníčky spomedzi všetkých, ktorá si zrejme neuvedomila, aké následky jej konanie porušujúce jej
záväzky voči žalobcovi, spôsobí všetkým obyvateľom mesta B. E.. Avšak podnikateľský subjekt pri
svojom konaní ohľad na verejný záujem nevzal, ba práve naopak, svojím konaním sleduje iba a len

vlastný prospech, s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote, a to vzhľadom na zverejnené informácie na
webovom portáli mesta B. E.. V čase svojho konania kupujúci subjekt vedel o zámeroch mesta, rovnako
vedel o zmluvnom záväzku žalovanej, rovnako vedel o obsahových náležitostiach zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, rovnako vedel o schválení mestským zastupiteľstvom zámeru a právneho úkonu výkupu
pozemkov v lokalite, a práve tieto informácie „mala fides“ (v zlej viere) použil, aby prekazil zámer mesta

vo verejnom záujme, a aby presadil iba svoj súkromný záujem, bez ohľadu na potreby obyvateľov mesta.
Zámer mesta B. E. je vo verejnom záujme, nakoľko mesto B. E. v záujme svojich občanov má povinnosť
rozvíjať mesto a poskytnúť obyvateľom prostredníctvom svojej činnosti služby základného charakteru.
Vedomé a cielené marenie takéhoto zámeru nemožno chápať inak, ako konanie „mala fides“ v rozpore
s dobrými mravmi. Uvedený zámer a účel využitia územia zároveň odsúhlasilo Mestské zastupiteľstvo

vo B. E. formou prijatého a zverejneného uznesenia. Mesto B. E. taktiež do tohto zámeru verejného
záujmu investovalo doteraz značné prostriedky. Medzičasom, ako bolo uvedené, už bola uzavretá aj
prevažná väčšina kúpnych zmlúv, pričom zvyšné sú toho času v procese uzatvárania. Priamo po časti
parcely D. H. XXXX vo vlastníctve žalovanej plánovaná prístupová cesta do lokality „G.“ vedie, čo len
ukazuje zjavné ohrozenie verejného záujmu, a konanie odporujúce dobrým mravom pri úkone medzi

žalovanou a kupujúcim v tomto prípade. Ako bolo vyššie uvedené, vybudovaním verejnej komunikácie
sa sprístupní celá lokalita pre obyvateľov mesta, a to bez potreby ďalších nákladov, napr. poplatkov
za prejazd, prechod, či sa umožní napojenie na inžinierske siete celej lokalite, ktoré inžinierske siete
budú uložené v cestnom telese, zelených pásoch patriacich mestu B. E.. A tým bude daný predpoklad aj
ďalšieho budúceho bezproblémového rozvoja mesta v predmetnom území, ktorý rozvoj si už následne

nevyžiada potrebu riešenia a zriaďovania iných tiarch, najmä odplatných vecných bremien, ako by tomu
bolo v prípade súkromnej účelovej komunikácie, na súkromnom pozemku.

5. Žalovaná v duplike uviedla, že na rozdiel od žalobcu toho právneho názoru, že žalobcova žaloba
spadá pod procesnú úpravu v zmysle § 137 písm. c) CSP a nespadá pod procesnú úpravu v

zmysle § 137 písm. d) CSP, tak ako to tvrdí žalobca, pri ktorej sa naliehavý právny záujem a jeho
preukazovanie nevyžaduje. K tomu poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. pn. 11Co/
75/2020. Nie je správne a ani právne udržateľné právne posúdenie, ktoré podáva žalobca v jeho replike
o subsumovaní jeho žaloby pod § 137 písm. d) CSP, keďže ako vyplýva z vyššie uvedenej praxe
všeobecných súdov, ktorá navyše vychádza z ustálenej praxe Najvyššieho súdu SR, žaloba žalobcu

musí nesporne spadať výlučne pod § 137 písm. c) CSP. Ďalej uviedla, že podľa aktuálnych zistení
je od počiatku využitie lokality G. zvažované na umiestnenie maloobchodnej prevádzkarne potravín,
s najväčšou pravdepodobnosťou súkromnej spoločnosti LIDL, súkromnej čerpacej stanice pohonných
hmôt vopred neznámej súkromnej spoločnosti, ako aj súkromnému objektu tzv. Retail parku, resp.
Retail boxov pre umiestnenie súkromných maloobchodný predajní rôznych súkromných spoločnosti,

odhadom tak ako sú tieto „garážové predajne“ umiestnené pri predajni Kaufland v Prešove na Sídlisku
Sekčov, za predajňami LIDL a Kaufland v I. J. K. L., či vedľa predajne Kaufland v Sabinove. To, že
by sa mohlo jednať o súkromný retailový park súkromnej obchodnej spoločnosti indikuje aj listina s
označením „Prehľad činnosti spoločnosti VIWO od jej vzniku v r. 2006“, ktorú vopred obdŕžali poslanci
mestského zastupiteľstva, keďže táto propagačná listina súkromného subjektu tvorila materiál k bodu

rokovania o „4.4. Návrh na schválenie uzatvorenia zmlúv o budúcich zmluvách vrátane postúpenia
práv a povinností z týchto zmlúv“ na X. zasadnutí mestského zastupiteľstva žalobcu. podľa žalovanej
zjavné, že činnosť, ktorú od počiatku žalobca vykonával údajne vo „verejnom záujme“ má v skutočnosti
viesť výlučne len k presadeniu súkromných podnikateľských záujmov vopred neznámo ako mestomvybraných podnikateľských subjektov, čo však nikdy neboli a nie sú záujmy ani mesta, ani jeho občanov
na občianskej vybavenosti, a teda viesť k tomu, v lokalite G. bola za doposiaľ neznámych podmienok
umiestnená súkromná maloobchodná predajňa súkromnej spoločnosti LIDL a súkromný retailový park

pre podnikanie ďalších súkromných obchodných spoločností. Takáto konkrétna činnosť v prospech
konkrétnych a vopred neznámo ako vybratých súkromných podnikateľských subjektov nemohla byť
nikdy konaním mesta vo verejnom záujme. Pokiaľ ide o vybavenosť mesta uviedla, že v meste sa
nachádzajú viaceré predajne a prevádzky, ktoré od počiatku vždy zabezpečovali a zabezpečujú potreby
mesta bez akejkoľvek ingerencie mesta B. E. a jeho prostriedkov, či majetku, pričom poskytujú cca 6

000 obyvateľom mesta uspokojovanie potrieb občianskej vybavenosti. Mesto B. E. nikdy z vlastných
prostriedkov nevykupovalo nehnuteľnosti preto, aby tieto súkromné podnikateľské subjekty mohli začať
a vykonávať podnikateľskú činnosť v meste B. E., vrátane vytvárania pracovných miest, tak ako to
robí v súvislosti s vopred (nevedno ako a najmä kým) odporúčaným nadnárodným reťazcom LIDL.
O neústupčivej a konštantnej činnosti žalobcu v prospech súkromných záujmov vopred vybraných
podnikateľských subjektov pod záštitou údajného „verejného záujmu“ svedčí aj to, že dňa 26.4.2024

mestské zastupiteľstvo vo B. E. na svojom XII. zasadnutí prijalo uznesenie č. 39/2024-2/XII. Navyše dňa
20.2.2024 uznesením zastupiteľstva odsúhlasené (zjavne bezodplatné) postúpenie práv a povinností zo
zmlúvobudúcejkúpnejzmluvejeabsolútneneplatné,čožalovanátvrdíajspoukazomnapr.narozsudok
Najvyššieho súdu CR, sp. zn. 33Cdo/2390/2000 zo dňa 30.5.2021. Opakované tvrdenia žalobcu o tom,
že už v žalobe uviedol, že v danej lokalite „G.“ chce realizovať výstavbu polyfunkčnej plochy občianskej

vybavenosti, vrátane miestnej komunikácie je takisto v zjavnom rozpore s už predloženým uznesením
mestského zastupiteľstva č. 4/2024-4/X z 20.2.2024 v písm. c), ktorý obsahuje záväzok tohto investora
vybudovať na vlastné náklady miestnu komunikáciu slúžiacu na dopravné napojenie lokality G.,; Podľa
písm. b) označeného uznesenia má byť oným z vlastných prostriedkov miestnu komunikáciu budujúcim
investorom práve len PRAŤO, s.r.o., Galantská cesta 5694/13, 929 01 Dunajská Streda, ICO: 50381156

a nie mesto, pričom je prirodzené, že pokiaľ by aj spoločnosť PRATO, s.r.o. mala záujem vybudovať
zo svojho spôsobilé prostredie pre príchod a umiestnenie maloobchodnej predajne spoločnosti LIDL do
lokality G., jednou z podmienok je zrejme aj vybudovanie prístupovej cesty spoločnosťou PRATO, s.r.o.,
tak ako to vyplýva z rozhodnutí mesta. Ďalej uviedla, že vybudovanie prístupovej cesty do lokality G.
pre umiestnenie (zrejme) maloobchodnej predajne LIDL nie je vôbec akokoľvek závislé od pozemku vo

vlastníctve žalovanej (ktorý sa nachádza úplne na konci a okraji, mimo akéhokoľvek zmysluplného čo i
len priblíženia k existujúcej miestnej komunikácii — K. G.). Prístupová cesta do lokality G. bude zrejme
riešená jej vybudovaním a udržiavaním spoločnosťou PRATO, s.r.o. cez pozemok pare. CKN č. XXXX,
o výmere 1341 m2, ktorý žalobca kúpil spolu s pozemok CKN č. XXXX o výmere o výmere 400 m2,
kúpnou zmluvou č. 2886/2024 za úhrnnú kúpnu cenu 174 100,- eur.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

7. Strany konania uzavreli dňa 22.02.2024 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluvy o kúpe nehnuteľnosti
(ďalej len ako „Zmluva“), na základe ktorej sa žalovaná zaviazala, že uzavrie so žalobcom kúpnu na

nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX, okres G., obec B. E., k.ú. B. E., parc. č. XXXX – orná pôda
o výmere 119 m2 v lehote najneskôr do 6 mesiacov od účinnosti zmluvy.

8. Žalovaná listom zo dňa 26.02.2024 odstúpila o zmluvy.

9. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

10. Podľa § 50a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), účastníci sa
môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej
podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného

roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu
škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku
vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti odstúpenia zmluvy.

12. Podľa § zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, čitu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

13. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.6.2016) neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by
expressis verbis upravovalo prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti. V praxi sa však žaloby na
určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení

právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Prijatím Civilného sporového poriadku došlo k založeniu
novej koncepcie určovacích žalôb v podobe ustanovení § 137 písm. c) a písm. d) Civilného sporového
poriadku. Táto je založená na tom, že určovacia žaloba má smerovať k určeniu konkrétneho práva, a
to k určeniu jeho existencie alebo neexistencie, ak na takomto určení je naliehavý právny záujem. Je
samozrejme možné aj naďalej žalovať na určenie právnej skutočnosti, to je ale limitované prípustnosťou
takejto žaloby vo väzbe na osobitný právny predpis. Ustanovenie § 137 písm. d) CSP hovorí o tom, že

prípustnosť použitia žaloby o určenie právnej skutočnosti sa viaže na „vyplývanie“ takejto možnosti z
osobitného predpisu. Jedinou zákonnou podmienkou jej prípustnosti je teda skutočnosť, že oprávnenie
(možnosť) domáhať sa určenia právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu.

14. Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/ CSP) a

žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). U žalôb na určenie práva nová právna
úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou
ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti
podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti
vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych

úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/17/2019).

15. „Dovolací súd v snahe poskytnúť dovolateľovi odpoveď na jeho námietku nesprávneho právneho
posúdenia otázky prípustnosti jeho určovacej žaloby poukazuje na judikát R 1/2023 uverejnený v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, podľa ktorého žaloba o určenie neplatnosti právneho

úkonu (podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku) je žalobou o určenie právnej skutočnosti
podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Jej prípustnosť je podmienená existenciou
osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu
žalobu. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021). Predmetom tohto
sporu bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na byt. Dovolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia

poukázal na to, že ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností
považovala žaloby o určenie (ne)platnosti právnych úkonov, podané po 1. júli 2016, za žaloby o
určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorých prípustnosť je podmienená existenciou
osobitného predpisu. Uvedenú rozhodovaciu prax potvrdzujú aj ďalšie rozhodnutia vo veciach sp.
zn. 7Cdo/268/2019, 4Obdo/56/2020, 4Obdo/71/2020, 4Cdo/26/2021, 9Cdo/7/2021. Uznesenie sp.zn.

7Cdo/268/2019 z 25. novembra 2020 bolo dokonca publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR ako judikát (R 14/2021). Právny názor, podľa ktorého podľa novej právnej
úpravy CSP nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov (právnej skutočnosti), ak to nevyplýva
z osobitného predpisu, je prijímaný naprieč senátmi tak občianskoprávneho, ako aj obchodnoprávneho
kolégia NS SR. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je v súlade s vyššie citovanou ustálenou

rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 02. 2024, sp.
zn. 9Cdo/228/2022).

16. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 137 písm. d) CSP pripúšťa žalobu o určenie právnej

skutočnosti,aktovyplývazosobitnéhopredpisu.Určenieexistencieprávnejskutočnosti(napr.žeprávny
úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení
právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je
v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu,
či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová

právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za
predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žalobca sa nemôže
domáhať určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy, nakoľko takáto žaloba z osobitného právneho
predpisu nevyplýva. Žalobca má možnosť podať žalobu o nahradenie prejavu vôle (žalobca podal natunajšom súde žalobu o nahradenie prejavu vôle) alebo žalobu o náhradu škody, avšak nemôže sa
domáhať určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené súd teda žalobu
zamietol.

17. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, keďže vzhľadom na neprípustnosť žaloby ich
považoval za nehospodárne.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu,
a preto súd priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po
právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).