Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 18Sas/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100540
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100540.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radovana Turčíka, členov senátu

Mgr. Jany Fandákovej LLM. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX B., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD.,
s.r.o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, IČO: 52 253 791, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Ústrednej lekárskej
komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-187-009/2023-PL zo dňa 24.08.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobca vykonával štátnu službu policajta. Na návrh služobnej všeobecnej lekárky žalobcu, ktorá je
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti – žalobcovi, bol realizovaný Lekárskou komisiou Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky v Košiciach prieskum zdravotného stavu a zdravotnej spôsobilosti na ďalší

výkon služby.

2. Lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Košiciach rozhodnutím č. SPSČ-
OZ-36-004/2023-PL-KE zo dňa 26.05.2023 (v záhlaví s označením Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor zdravotníctva) príslušná na rozhodovanie
podľa § 222 zákona č. 73/1998 Z. z. na svojom zasadnutí dňa 25.05.2023 v prieskumnom konaní
podľa § 223 zákona č. 73/1998 Z. z. (a nariadenia MV SR č. 139/2015 o lekárskej posudkovej činnosti)

preskúmala a posúdila zdravotný stav žalobcu a rozhodla tak, že

- určila žalobcovi v súlade s § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon
štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta
podľa III. stĺpca prílohy nariadenia č. 139/2015,

- zároveň určila v súlade s § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., že poškodenie zdravia žalobcu nie

je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené § 174 zákona
č. 73/1998 Z. z.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie.4. Ústredná lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SPSČ-
OZ-187-009/2023-PL zo dňa 24.08.2023 (v záhlaví s označením Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor zdravotníctva) príslušná na rozhodovanie
podľa § 222 ods. 6 a § 243 zákona č. 73/1998 Z. z. na svojom zasadnutí dňa 24.08.2023 preskúmala
odvolanie podané žalobcom v súlade s § 242 a § 243 zákona č. 73/1998 Z. z. a rozhodla tak, že
odvolanie žalobcu zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila.

5. Ústredná lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k
potvrdeniu druhej časti výroku prvostupňového rozhodnutia uviedla, že závery prvostupňového orgánu
sú správne a zákonné, keď je v nich konštatované, že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti
s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené v § 174 zákona č. 73/1998
Z. z., keďže poškodenie zdravia žalobcu nevzniklo v dôsledku služobného úrazu, a rovnako nebola
žalobcovi príslušným klinickým pracoviskom priznaná choroba z povolania. U žalobcu nebol podľa

informácie príslušného odboru sociálneho zabezpečenia žalovaného počas výkonu služby evidovaný
žiaden služobný úraz.

II.
Súdne konanie

6. Žalobou podanou dňa 03.11.2023 sa žalobca domáha prieskumu a zrušenia rozhodnutia Ústrednej
lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ako druhostupňového orgánu) č. SPSČ-
OZ-187-009/2023-PL zo dňa 24.08.2023, ktorým bolo rozhodnutie Lekárskej komisie Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky v Košiciach (ako prvostupňového orgánu) č. SPSČ-OZ-36-004/2023-PL-

KE zo dňa 26.05.2023 potvrdené v časti jeho výroku o určení, že poškodenie zdravia žalobcu nie je
v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené § 174 zákona č.
73/1998 Z. z., ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu v časti označeného potvrdeného
výroku.

7. V podstatnej časti žalobnej argumentácie žalobca formuloval nasledovné námietky:

- Podľa žalobcu poškodenie jeho sluchu malo pôvod vo výkone štátnej služby policajta, nakoľko, a to
najmä pri cvičných streľbách, priamom výkone služby, ale taktiež a najmä pri streľbách zo zbraní (napr.
útočná puška vz. 58) bez poskytnutia či umožnenia použitia ochranných pomôcok na ochranu sluchu pri

rôznych podujatiach ako deň detí, dni polície a pod. Preto sa nestotožňuje s výrokom prvostupňového
rozhodnutiapotvrdenéhožalovaným,žepoškodeniezdraviažalobcuniejevsúvislostisvýkonomštátnej
služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené § 174 zákona č. 73/1998 Z. z. Zdôraznil, že už v
podanomodvolanítútopríčinupoškodeniajehosluchuuviedol.Zároveňksvojmutvrdeniuoneumožnení
použitia ochranných prostriedkov pri streľbách pripojil k žalobe čestné prehlásenia svojich kolegov.

- Namieta, že ústredná lekárska komisia sa nezaoberala uvedenými tvrdeniami žalobcu, ani zisťovaním
výskytu choroby z povolania u žalobcu, len konštatovala, že priznanie choroby z povolania je upravené v
§ 31 a zákona č. 355/2007 Z. z., a že žalobcovi príslušným klinickým pracoviskom choroba z povolania
priznaná nebola.

- Namieta, že skutočnosť, že nebol svojim poskytovateľom zdravotnej starostlivosti odoslaný na
vyšetrenie k lekárovi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v
špeciálnom odbore pracovné lekárstvo v zmysle § 31a zákona č. 355/2007 Z. z. nemožno posudzovať
na jeho ťarchu a v jeho neprospech.

- Namieta, že lekárske komisie oboch stupňov v nadväznosti na tvrdenia žalobcu opomenuli
povinnosť tieto preskúmať a iniciovať vyšetrenie žalobcu lekárom s odbornou spôsobilosťou na výkon
špecializovaných pracovných činností v špeciálnom odbore pracovné lekárstvo.

- Na základe uvedeného má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie aj jemu prechádzajúci postup
sú nezákonné z dôvodu ich rozporu so zákonnou požiadavkou ustanovenou v § 233 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z. z. na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci a povinnosťou obstarania si potrebnýchpodkladov pre tento účel, aj zákonnou požiadavkou ustanovenej v § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.,
v zmysle ktorej rozhodnutie musí vychádzať zo skutočného stavu veci.

- Uvedeným žalobca odôvodňuje danosť dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v napadnutej
časti pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov preto, že
vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi
alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej

správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

8. Žalovaný (Ministerstvo vnútra SR, sekcia legislatívy a právnych služieb, odbor súdnej agendy)
predložil správnemu súdu administratívny spis a vo vyjadrení k žalobe z 29.02.2024 uviedol, na čí
návrh bola preskúmavaná zdravotná spôsobilosť žalobcu, opísal priebeh prieskumu pred lekárskymi
komisiami oboch stupňov, zdôraznil, že základná diagnóza, ,ktorá podmieňuje zdravotnú nespôsobilosť

žalobcu na ďalší výkon služby je psychiatrická diagnóza F 32.8 – iná depresívna epizóda s potrebou
medikamentóznej liečby a nie poškodenie sluchu, pričom objektívne údaje o iných diagnózach boli
nevyhnutnou súčasťou kompletného posúdenia aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a jeho prognózy.
Taktiež zdôraznil, že v žiadnom dostupnom ORL náleze, napriek zaznamenanému údaju o akutraume pri
streľbe a salvách v roku 2011 sa nenachádza odporúčanie lekára ORL na vyšetrenie žalobcu na Klinike

pracovného lekárstva a toxikológie, alebo vyjadrenie podozrenia na chorobu z povolania. Tiež bola
negatívna odpoveď príslušného odboru sociálneho zabezpečenia ministerstva na dožiadanie Ústrednej
lekárskej komisie, či u žalobcu bol evidovaný služobný úraz súvisiaci s poškodením sluchu. Poukázal aj
na to, že žalobca bol poučený o postupe pri uznávaní choroby z povolania s odkazom na § 31a zákona
č. 355/2007 Z. z. Preto žalovaný trval na obstaraní si dostatočných podkladov pre rozhodnutie vo veci a

námietku žalobcu, že mal byť lekárskou komisiou v roku 2023 odoslaný na kliniku pracovného lekárstva
za účelom posúdenia jeho zdravotného stavu (konkrétne poškodenia sluchu) považuje za nedôvodnú.

9. Žalobca v replike z 27.05.2024 uviedol, že vyjadrenie žalovaného sa v prevažnej časti netýka
predmetu konania a namietaného potvrdenia druhého výroku rozhodnutia lekárskej komisie o súvislosti

poškodenia zdravia s výkonom štátnej služby policajta, k uvedenému sa podľa neho žalovaný vyjadruje
len okrajovo. Zdôrazňuje svoju žalobnú argumentáciu, povinnosť lekárskych komisií iniciovať posúdenie
jeho zdravia klinikou pracovného lekárstva, nesúladnosť postupu lekárskych komisií oboch stupňov,
ak napriek zaznamenanej akutraume pri streľbe (v roku 2011), čestným vyhláseniam kolegov o
podmienkach pri streľbách a napriek v priebehu 10 rokov sa zhoršujúcemu zdravotnému stavu,

nevykonali šetrenie a hlavne nezabezpečili posúdenie pôvodu poškodenia jeho zdravia, čím opomenuli
presné a úplné zistenie skutočného stavu veci.

10. Žalovaný dupliku nepodal.

11. Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2024 prítomný právny zástupca žalobcu aj žalovaný zotrvali na
svojich doterajších stanoviskách, ktoré predniesli a zdôraznili v podstatných častiach.

III.

Posúdenie veci správny súdom

12. Predmetom prieskumu je rozhodnutie Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky ako druhostupňového orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Lekárskej komisie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Košiciach ako prvostupňového orgánu o určení zdravotnej

spôsobilosti žalobcu na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie „D“ - nespôsobilý
na výkon štátnej služby policajta (prvá časť výroku) a o určení, že poškodenie zdravia žalobcu nie je
v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené § 174 zákona č.
73/1998 Z. z. (druhá časť výroku), a to len v časti potvrdzujúcej druhý výrok prvostupňového rozhodnutia.

13. Správny súd preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov, a to posudzujúc žalobu ako všeobecnú
správnu žalobu, a na pojednávaní konanom dňa 26.11.2024 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.Vzťahujúca sa právna úprava

14. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

15. Vzťahujúce sa ustanovenia zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“):

- Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

- Podľa § 7 písm. f) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu
osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania,
podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych

veciach.

- Podľa § 23 ods. 1 a 2 písm a) SSP: (1) Na správnom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a
rozhodujú sudcovia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.(2) písm. a) Sudca
na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

- Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

- Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

- Podľa § 177 ods. 1, časť tretia „Správna žaloba“, prvá hlava „Všeobecná správna žaloba“ SSP,
správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

- Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

- Podľa § 199 ods. 1, časť tretia „Správna žaloba“, tretia hlava „Správna žaloba v sociálnych veciach“

SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
a) Sociálnej poisťovne,
b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,

e) Zdravotných poisťovní,
f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného
určeného podľa osobitného predpisu,
h) Príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,

i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

- Podľa § 199 ods. 3, časť tretia „Správna žaloba“, tretia hlava „Správna žaloba v sociálnych veciach“
SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia
o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Vzťahujúce sa ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“):- Podľa § 174 ods. 1 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. upravujúceho zodpovednosť služobného úradu pri
služobných úrazoch a chorobách z povolania: (1) Ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti

s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“),
zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. (…) (3) Za škodu spôsobenú policajtovi chorobou
z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom policajt vykonával štátnu službu naposledy pred jej
zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

- Podľa § 222 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c), ods. 3, 4, 5, 6 zákona č. 73/1998 Z. z. upravujúceho
lekársku posudkovú činnosť: (1) písm. b) Lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie zdravotnej
spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby, (2) Zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia
zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto: c) zdravotná klasifikácia D – nespôsobilý
na výkon štátnej služby policajta. (3) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva služobný posudkový
lekár, služobný hlavný posudkový lekár a orgány lekárskej posudkovej činnosti. (4) Orgánmi lekárskej

posudkovej činnosti sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia. Orgány lekárskej posudkovej
činnosti zriaďuje ministerstvo. (5) Lekárska komisia vykonáva posudkovú činnosť podľa odseku 1 písm.
b) a c). (6) Ústredná lekárska komisia rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému podľa odseku
1 písm. b).

- Podľa § 223 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. upravujúceho prieskumné konanie (1) Prieskumné
konaniezameranénaposúdeniezdravotnéhostavualebozmenyzdravotnéhostavupolicajta,priktorom
sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a
súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie. (2) Ak
je schopnosť policajta na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu

príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby. (3) Ak
sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, môže policajt
požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia alebo sociálneho poistenia.

- Podľa § 233 ods. 1 a 2 dvanástej časti zákona č. 73/1998 Z. z. upravujúcej konanie vo veciach

služobného pomeru: (1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a
úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. (2)
Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

- Podľa § 241 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z.: rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi
predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní.

17. Vzťahujúce sa ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“):

- Podľa § 31a ods. (1) zákona č. 355/2007 Z. z. upravujúceho uznanie choroby z povolania alebo
ohrozenia chorobou z povolania: Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú
starostlivosť fyzickej osobe, má podozrenie, že jej ochorenie súvisí s vykonávanou prácou, odošle

ju na vyšetrenie lekárovi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností
v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a
klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia so sídlom najbližšie k miestu
pracoviska fyzickej osoby.

- Podľa § 31a ods. (2) zákona č. 355/2007 Z. z.: Chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania
(ďalej len „choroba z povolania“) uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a
odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované
pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť,
ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností

v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a
klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko
vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.- Podľa § 31a ods. (3) zákona č. 355/2007 Z. z.: Špecializované pracovisko nesmie posudzovať
podozrenie na chorobu z povolania u zamestnanca, ak u jeho zamestnávateľa vykonáva pracovnú
zdravotnú službu.

- V § 31a ods. 12 zákona č. 355/2007 Z. z. sú vymedzené lehoty na vydanie lekárskeho posudku o
uznaní choroby z povolania a v ods. 13 sú vymedzené náležitosti tohto lekárskeho posudku.

- Podľa § 31a ods. 15 zákona č. 355/2007 Z. z.: Dňom uznania choroby z povolania je deň vydania

lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa odseku 13.

K charakteru žaloby a príslušnosti senátu na rozhodovanie o nej

18. Správnym súdom bola predmetná vec (samotným žalobcom označená ako „žaloba v sociálnych
veciach“) zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra Sas (žaloby v sociálnych veciach –

samosudcovská agenda), nakoľko vzhľadom na predmet prieskumu nejde o žalobu v sociálnej veci a
teda ani o samosudcovskú agendu. Táto skutočnosť bola zistená po uplynutí 30 dní od nesprávneho
zápisu, a preto v súlade s bodmi 3.7.1 a 3.7.2 Rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023
v znení jeho dodatkov a zhodne Rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2024 v znení jeho
dodatkov bola prejednaná senátom 4S správneho súdu, ktorého členom je sudca, ktorému bola vec do

registra v samosudcovskej agende zapísaná.

19. Pre úplnosť správny súd uvádza, že rozhodnutia týkajúce sa služobného pomeru vydané podľa
zákona č. 73/1998 Z. z. nie je možné v intenciách vymedzenia sociálnych vecí v § 199 ods. 1 SSP
subsumovať pod sociálne veci. A to nezávisle od toho, že žalobca môže subjektívne vnímať ním

napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie s dosahom na jeho sociálnu sféru v širšom zmysle.

K spôsobilosti predmetu prieskumu a k žalobným námietkam a ich dôvodnosti

20. Správny súd sa zaoberal v prvom rade spôsobilosťou žalobcom vymedzeného predmetu prieskumu,

a to osobitne s ohľadom na to, či v danej veci (v ktorej predmet prieskumu netvorí rozhodnutie v sociálnej
veci) nejde o rozhodnutie, ktorého vydanie záviselo výlučne od posúdenia zdravotného stavu žalobcu,
a ak áno či neznamená právnu prekážku výkonu povolania žalobcu, všetko s odkazom na vymedzenie
prieskumnej právomoci správnych súdov generálnou klauzulou v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky v spojení s negatívnou enumeráciou v zmysle § 7 písm. f) SSP.

21. Pokiaľ ide o prvý výrok rozhodnutí lekárskych komisií oboch stupňov, ktorým určili zdravotnú
spôsobilosť žalobcu na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie „D“ - nespôsobilý
na výkon štátnej služby policajta, a ktorú časť žalobca nenapáda, v tejto časti vydanie rozhodnutia
lekárskych komisií nesporne záviselo výlučne od posúdenia zdravotného stavu žalobcu. Či táto časť

výroku znamená aj prekážku výkonu povolania žalobcu, resp. tým spôsobilý predmet prieskumu v
správnom súdnictve v zmysle § 7 písm. f) SSP nebolo predmetom posudzovania správnym súdom,
nakoľko žalobcom nebola namietaná zákonnosť rozhodnutia v tejto časti.

22. Pokiaľ však ide o druhý výrok rozhodnutí lekárskych komisií oboch stupňov, ktorým bolo určené,

že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa
podmienky ustanovené § 174 zákona č. 73/1998 Z. z., túto výrokovú časť podľa názoru správneho súdu
nie je možné bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, ktorého vydanie záviselo výlučne od posúdenia
zdravotného stavu žalobcu.

23. Kým pri prvom výroku sa zisťovaný a zistený zdravotný stav posudzovanej osoby hodnotí z hľadiska
spôsobilosti na ďalší výkon služby (do budúcna), pri druhom výroku sa akoby skúma existencia súvislosti
aktuálne zisteného zdravotného stavu s dovtedajším výkonom služby policajta.

24. Podľa dôvodov napadnutého rozhodnutia ako aj vyjadrenia žalovaného je možné ustáliť, že správne

orgány mali limity tohto skúmania (vo vzťahu k druhému výroku) vymedzené zistením tej skutkovej
okolnosti či u žalobcu ku dňu ich rozhodovania bol na to príslušnými orgánmi ustálený pracovný úraz
alebo uznaná choroba z povolania.25. Podľa názoru správneho súdu už len vychádzajúc z takto správnymi orgánmi vymedzených limitov
skúmania súvislosti zisteného zdravotného stavu žalobcu s dovtedajším výkonom služby je namieste
záver, že druhý výrok napadnutého rozhodnutia nebol závislý výlučne od posúdenia aktuálneho

zdravotného stavu žalobcu, ale bolo pre neho rozhodujúce posúdenie dvoch skutkových okolností, a
to či u žalobcu ku dňu rozhodovania lekárskych komisií bol zdokumentovaný pracovný úraz resp. či
uznaná choroba z povolania. Tieto skutkové okolnosti nie je možné považovať za vlastné posudzovanie
zdravotného stavu, pretože ide o zisťovanie skutočností spočívajúcich v existencii rozhodnutí či inak
dokumentovaných záverov iných subjektov. V prípade nesprávneho ustálenia danosti či absencie

takýchto objektívnych skutočností konajúcim správnym orgánom, ku dňu ich rozhodovania by to malo
priamy dosah na správnosť a zákonnosť samotného výroku o súvislosti zisteného poškodenia zdravia
s výkonom služby, a tým mohlo mať dosah na práva a právom chránené záujmy žalobcu, hoci aj len
v imateriálnej sfére. Preto správny súd dospel k záveru o spôsobilosti predmetu prieskumu a danosti
svojej právomoci s tým, že nie sú naplnené podmienky pre vylúčenie rozhodnutia správneho orgánu v
napadnutej časti (vo vzťahu k druhému výroku) z prieskumnej právomoci v zmysle § 7 písm. f) SSP.

26. V nadväznosti na to pristúpil správny súd k meritórnemu prieskumu rozhodnutia žalovaného v
napadnutej časti, teda v časti potvrdzujúcej určujúci výrok prvostupňového rozhodnutia, že poškodenie
zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky
ustanovené § 174 zákona č. 73/1998 Z. z. a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

27. Žalobnou argumentáciou nastolenou otázkou je v podstate ustálenie rozsahu (limitov) skúmania
súvislosti zisteného zdravotného stavu s dovtedajším výkonom služby policajta. Keď na rozdiel od
správnymi orgánmi vymedzených limitov skúmania súvislosti zisteného zdravotného stavu žalobcu s
dovtedajším výkonom služby, zo žalobnej argumentácie žalobcu je možné ustáliť, že podľa neho

správneorgány(vnadväznostinajehotvrdeniaoporuchesluchuvpríčinnejsúvislostisvýkonomslužby)
za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, sami mali iniciovať proces posudzovania
choroby z povolania a práve v opomenutí takého postupu a nedisponovaní jeho výsledkom videl
nedostatočné obstaranie podkladov na rozhodnutie vo vzťahu k druhému výroku.

28. Zo zákonnej úpravy uznávania choroby z povolania v zákone č. 355/2007 Z. z. je zrejmé,
že iniciovanie samotného procesu posudzovania choroby z povolania je zverené poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti dotknutej osobe, ktorý v prípade podozrenia, že jej ochorenie súvisí s
vykonávanou prácou ju odošle na vyšetrenie k lekárovi s náležitou špecializáciou, (§ 31a ods. 1 zákona
č. 355/2007 Z. z.), vlastné posudzovanie takého podozrenia a uznávanie choroby z povolania je teda

zverené do výlučnej pôsobnosti na to špecializovaných lekárov a pracovísk (§ 31a ods. 2 zákona č.
355/2007 Z. z.), pričom dňom uznania choroby z povolania je až deň vydania lekárskeho posudku o
uznaní choroby z povolania (§ 31a ods. 15 zákona č. 355/2007 Z. z.).

29. Zo zákonnej úpravy prieskumného konania v zákone č. 73/1998 Z. z. je zrejmé, že prieskumné

konanie podľa zákona č. 73/1998 Z. z. zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny
zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby
ustanovením zdravotnej klasifikácie, ako aj súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby,
vykonávajú príslušné lekárske komisie Ministerstva vnútra (§ 222 a 223 zákona č. 73/1998 Z. z.).

30. Podľa názoru správneho súdu zákonná úprava jasne diferencuje medzi posudzovaním zdravotnej
spôsobilosti pre výkon služby policajta úpravou v zákone č. 73/1998 Z. z. (§ 222 a 223 aj v spojení s
§ 174) a uznávaním chorôb z povolania úpravou v zákone č. 355/2007 Z. z. (§31a), a tieto dva odlišné
zákonné procesy nie je možné zamieňať, ani vzájomne podmieňovať, hoci aj v rovine požiadavky na
úplnosť zisťovania skutočného stavu pre výrok či zistená zdravotná nespôsobilosť pre ďalší výkon služby

súvisí s doterajším výkonom služby.

31. Aj keby sa mohlo na prvý pohľad javiť, že ide o totožnosť predmetu posudzovania, tak pri
uznávaní choroby z povolania podľa zákona č. 355/2007 Z. z. ako aj určovaní súvislosti choroby
alebo úrazu s výkonom štátnej služby pri prieskumnom konaní podľa zákona č. 73/1998 Z. z., a to

či poškodenie zdravia dotknutej osoby má svoje príčiny vo vykonávanej práci resp. službe, práve
zverenieposudzovaniatejtootázkydovýlučnejpôsobnostišpecializovanýchpracovísknaposudzovanie
chorôb z povolania na iniciovanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dotknutej osoby, vylučuje v
rámci zisťovania skutočného stavu veci možnosť posudzovania súvislosti choroby s výkonom štátnejslužby v prieskumnom konaní podľa zákona č. 73/1998 Z. z. nad rámec skúmania existencie objektívne
dokumentovaného uznania choroby z povolania ku dňu rozhodovania správneho orgánu.

32. Nad rámec je potrebné dodať, že iniciovanie procesu posudzovania danosti choroby z povolania
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti žalobcu, nebolo a nie je žiadnym spôsobom za daného stavu
obmedzené napadnutým druhým výrokom lekárskych komisií.

33. Preto ak sa správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu veci vo vzťahu k druhému výroku

obmedzili na zistenie, že ku dňu ich rozhodovania nebol u žalobcu dokumentovaný pracovný úraz ani
uznaná choroba z povolania, a na základe toho zistenia, ktoré žalobcom nie je rozporované, dospeli k
záveru, že poškodenie zdravia nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, potom ich postup
a závery správny súd nevyhodnotil ako nezákonné.

34. Výklad prezentovaný v žalobnej argumentácii žalobcu by rozširoval a podmieňoval požiadavku

zisťovania skutočného stavu veci vo vzťahu k výroku o súvislosti poškodenia zdravia s výkonom
štátnej služby na vlastné posudzovanie toho, či zistené poškodenie zdravia je chorobou z povolania.
Uvedené odporuje nielen tomu, že takéto posudzovanie je oprávnený iniciovať len poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti žalobcu, ale v končenom dôsledku takéto vnímanie medzí (limitov) zisťovania
skutočného stavu veci by tieto rozšíril na závislosť rozhodnutia výlučne od posúdenia zdravotného

stavu. Nakoľko vlastné zisťovanie choroby z povolania hoci prostredníctvom iného subjektu (vzhľadom
na špecializovaným pracoviskám zverenú pôsobnosť v tejto oblasti) v priebehu konania je už
nutné považovať za zisťovanie zdravotného stavu, na rozdiel od zisťovania, či taká choroba už bola
dokumentovaná ku dňu rozhodovania.

35. Žalobná argumentácia žalobcu v prípade jej dôvodnosti, by v intenciách uvedeného musela viesť
k záveru, že posúdenie súvislosti zisteného zdravotného stavu žalobcu s dovtedajším výkonom služby
(teda druhého výroku) záviselo výlučne od posúdenia zdravotného stavu žalobcu, a tým k záveru o
naplnení podmienok pre vylúčenie prieskumnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k tomuto výroku v
zmysle § 7 písm. f) SSP a odmietnutiu žaloby pre jej neprípustnosť. Všetko v spojení so skutočnosťou, že

žalobca žiadnym spôsobom netvrdil, že by výrok o súvislosti poškodenia zdravia s výkonom dovtedajšej
služby znamenal alebo mohol znamenať akúkoľvek právnu prekážku výkonu povolania.

36. Obdobne by to platilo aj v prípade pripustenia, že už samotné zisťovanie či choroba z povolania bola
dokumentovaná ku dňu rozhodovania je zisťovaním zdravotného stavu.

37. Inak povedané, posúdenie dôvodnosti žalobnej argumentácie bolo v danej veci rozhodné už pre
posúdenie danosti právomoci správneho súdu pre meritórny prieskum napadnutého rozhodnutia v časti
potvrdzujúcej druhú časť (resp. druhý výrok) prvostupňového rozhodnutia a iné ako správnym súdom
prezentované posúdenie veci by nutne viedlo k odmietnutiu žaloby pre jej neprípustnosť v zmysle § 98

ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. f) SSP.

38. Vzhľadom na vymedzenie žalobnej argumentácie boli pre posúdenie danej veci ostatné skutočnosti
vyplývajúce z administratívneho spisu a vyjadrenia žalovaného, marginálne. V tejto súvislosti správny
súd len pre úplnosť uvádza, že tak pre posúdenie spôsobilosti predmetu prieskumu ako aj pre vlastné

závery správneho súdu nebolo určujúcim, či lekárske komisie oboch stupňov považovali za rozhodné
poškodenie zdravia žalobcu poškodenie sluchu (na ktoré nadväzuje žalobná argumentácia žalobcu)
alebo psychiatrickú diagnózu (na ktorú poukazuje žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe). Zároveň je
potrebné dodať, že v lekárskych správach sú pri diagnostickom závere zisteného poškodenia zdravia
označené obe diagnózy bez zrejmého diferencovania, ktorá z nich resp. či obe v súhrne, boli rozhodné

pre závery lekárskych komisií oboch stupňov.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

39. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako

nedôvodnú. (výrok I)

40. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoréby bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal. (výrok II)

41. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia
rozhodnutia správneho súdu.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443

ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo

konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o

kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).