Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ama Odalošová
Legislation area – Občianske právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoEk/11/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408205430
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6408205430.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej
a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v exekučnej veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
právne zastúpeného Advocate s.r.o, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej
A. A., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B. B. XXX/X, XXX XX C. D., právne zastúpenej
WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811
01 Bratislava (ako nástupca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.), o vymoženie 973,25
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 4Er/509/2008-52 z 25. júna 2024, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „exekučný súd,“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním
napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (I. výrok). O trovách exekúcie si
vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).
2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súdny exekútor bol poverený
vykonaním exekúcie dňa 12. 06. 2008, vedenej proti povinnej o vymoženie 973,25 Eur s príslušenstvom,
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou
rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 9423/07 zo dňa 03. 01. 2008. Súd prvej inštancie uviedol, že z
exekučného titulu a zo zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 16. 07. 2007
zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej aj ,,zmluva o úvere“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). E. F. XX VPPÚ bola obsiahnutá rozhodcovská doložka.
3. Povinná doručila dňa 15. 04 2024 súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom
poukázala na to, že ide o „starú“ exekúciu z roku 2008 a táto napĺňa znaky úžery. K návrhu sa vyjadril
i oprávnený a súdny exekútor. Oprávnený uviedol, že v predmetnom prípade nie sú splnené podmienky
na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor konštatoval, že dané exekučné konanie nespĺňa podmienky na
zastavenie exekúcie v zmysle zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) a pripojil i rozpis platieb v prospech predmetnej exekúcie:
platba zo dňa 20. 12. 2019 v sume 15,- Eur, platba zo dňa 17. 06. 2021 v sume 15,60 Eur a platba zo
dňa 27. 07. 2023 v sume 16,- Eur.
4. Exekučný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal otázkou, či má zmluva o úvere spotrebiteľský
charakter alebo bola uzatvorená s podnikateľským subjektom, nakoľko v zmluve je povinná označená
osobnými údajmi a rovnako aj údajmi, ktoré ju označujú ako fyzickú osobu podnikateľa. Oprávnený
na výzvu súdu na preukázanie účelu poskytnutia úveru povinnej nereagoval. Súd prvej inštanciepreskúmaním zmluvy o úvere nemal za preukázané, že by táto obsahovala vyhlásenie povinnej, že
finančné prostriedky sú jej poskytnuté za účelom podnikania a preto zmluvný vzťah založený medzi
oprávneným a povinnou zmluvou o úvere zo dňa 12. 06. 2008 vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský
a odôvodnil posúdenie tohto zmluvného vzťahu ako aj inštitút spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľných
zmluvných podmienok. Ďalej uviedol, že je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy/doložky (pozri aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo/135/2012 zo dňa 5. 12. 2012).
5. Prvoinštančný súd poukázal na to, že zmluva o úvere obsahuje v F. XX E. rozhodcovskú
doložku, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy rozhodne Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou
rozhodcovskou, a. s. alebo príslušný súd SR. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou konštatoval,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Povaha zmluvy je adhézna, spotrebiteľ ju
mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie uzavrel,
že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa sa v určitých prípadoch neodvolateľne podrobiť rozhodcovskému konaniu, a preto boli
splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
6. Proti uzneseniu podal oprávnený včas odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Navrhol, aby odvolací súd uznesenie exekučného súdu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu
trov exekučného konania vrátane trov odvolacieho konania.
7. Uviedol, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“).
V zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ má zmluva povahu absolútneho obchodu. Zmluvné strany sa
dohodli, že ich zmluvné vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami ObZ, teda iný právny predpis na daný
zmluvný vzťah aplikovať nemožno. VPPÚ považoval za neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a to
nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a
VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je
nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ.
Z uvedeného vyplynulo, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal
aj vôľu byť viazaný VPPÚ, neprichádza do úvahy. Mal za to, že predložením zmluvy o úvere, ako aj
VPPÚ si splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej
bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Poukázal na to, že z rozhodcovskej doložky,
ktorá bola dojednaná vo VPPÚ na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov, a to pred
rozhodcovským alebo všeobecným súdom (nevýhradná rozhodcovská doložka). Pokiaľ by súd prvej
inštancie nevyhovel jeho argumentácii, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania
pre neho, pričom z ustanovení Občianskeho zákonníka v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere v žiadnom
prípade nevyplýval úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, iba ho obmedziť. Časová
verzia OZ účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky.
Ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 19 zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len ,,ZoRK“) má
podanie žaloby na rozhodcovský súd rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.
Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred
iným rozhodcovským súdom. Znamená to prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej
istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení, pričom takýmto záverom nie je vôbec dotknuté
právne postavenie spotrebiteľa. Ten má predsa možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný
súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v
rozhodcovskom konaní.
8. Povinná podala k odvolaniu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie o tom, že predmetný zmluvný vzťah je potrebné považovať za spotrebiteľský, a preto je
naň nevyhnutné aplikovať i ustanovenia OZ, resp. ďalšie predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
K rozhodcovskej doložke poznamenala, že táto neumožňuje voľbu spotrebiteľa medzi právomocou
rozhodcovského a všeobecného súdu, a ako taká nebola v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4
OZ dojednaná platne. V prípade rozhodcovskej doložky ide o vopred pripravený formulár a spotrebiteľ
nemá reálnu možnosť obsah predloženej zmluvy a doložky ovplyvniť. Cieľom rozhodcovskej doložkyje tak dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán pred rozhodcovským súdom.
Záverom poukázala i nevyhnutnú potrebu odkladu exekúcie. Na podporu svojich tvrdení poukázala na
rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Na základe
uvedeného žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
a uplatnila si i náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu § 379, § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
10. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR
9423/07 zo dňa 03. 01. 2008, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť 11. 02. 2008 a vykonateľnosť
dňa 14. 02. 2008. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 16. 07. 2007 s tým, že súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súd
prvej inštancie vydal dňa 12. 06. 2008 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 15. 04 2024 bol súdu prvej
inštancie doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s návrhom na jej odklad. Odvolaním
napadnutým uznesením č. k. 4Er/509/2008-52 zo dňa 25. 06. 2024 súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju.
11. Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že súd prvej inštancie správne zodpovedal otázku,
v akom postavení povinná uzatvorila s oprávneným zmluvu o úvere a svoje úvahy taktiež dostatočne
odôvodnil. Je nepochybné, že zmluva o úvere bola uzatvorená na predtlačenom formulári spolu s VPPÚ,
ktoré neboli dojednané individuálne. Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, zastáva názor,
že je povinnosťou veriteľa – oprávneného preukázať, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi – povinnej
poskytnuté na účel podnikania, uvedené však oprávnený nepreukázal. Oprávnený navyše na výzvu
súdu na preukázanie účelu poskytnutia úveru povinnej vôbec nereagoval. Skutočnosť, že povinná bola
v zmluve identifikovaná dvojako, a to menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu a
číslom občianskeho preukazu, ako aj obchodným menom, sídlom či IČO-m, bez ďalšieho neznamená,
že pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Živnostenský register
je verejne dostupný zoznam podnikateľov, ktorým bol vydaný živnostenský list, takže aj informácie
identifikujúce povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra.
Naopak, údaje identifikujúce povinného ako fyzickú osobu nie sú verejne prístupné a je ich možné získať
len z dokladov, ktoré povinná poskytla pri vybavovaní zmluvy o úvere, napr. občiansky preukaz, údaje
z ktorého boli do zmluvy o úvere priamo zahrnuté (napr. rodné číslo, číslo OP). Odvolaciemu súdu sú
zároveň z jeho rozhodovacej činnosti známe postupy oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv, kedy
boli mandatári oprávneného inštruovaní uvádzať v zmluve údaje identifikujúce dlžníka ako fyzickú osobu
- podnikateľa, ak mu bolo vydané živnostenské oprávnenie, a to napriek tomu, že finančné prostriedky
mu boli poskytované na súkromné účely fyzickej osoby a nie na výkon povolania či podnikania.
12. Súd prvej inštancie ďalej správne zistil, že F. XX E. obsahuje rozhodcovskú doložku, podľa
ktorej: „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou
v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, E. F.XXXX/X (ďalej len „rozhodcovský
súd“), ak žalujúca zmluvná strana podaná žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu jediným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo Zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu
podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu.“13. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní pre účastníkov účinky
ako právoplatný rozsudok. Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní to platí pre rozhodnutia vydané
rozhodcovským súdom v konaní podľa Zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskému súdu jeho
kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až
na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie,
či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy
alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny
úkon, ktorý neexistuje. Pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok,
tento trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.
14. Z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 vyplýva: „Smernica Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,abyspotrebiteľneboluvedenoudoložkouviazaný.“
15. Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť
exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky,
ktorý v odôvodnení uznesenia sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 z 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný súd
je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 01. 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“
16. I podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka v F. XX E. vykazuje znaky neprijateľných
podmienok, preto je absolútne neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska
vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola
individuálne dojednaná. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo
charakterindividuálnejzmluvnejpodmienkyvtedy,akbypovinnémuboliposkytnutéjasnéazrozumiteľné
informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle zmluvných strán. V danom prípade zo zmluvy, ktorej súčasťou sú VPPÚ zahŕňajúce rozhodcovskú
doložku, nevyplýva, že spotrebiteľ (povinná) mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy
ovplyvniť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku,
navyše vyvoláva skutočnosť, že priamo v rozhodcovskej doložke je vopred určený jediný rozhodcovský
súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto
formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnej odňaté právo ovplyvniť výber konkrétneho
rozhodcu, či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy rozhodol. Ide o
dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na
ťarchu spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 OZ.
17. Povinnej ako spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt,
ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou bez toho, aby mala možnosť
akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu
uzatváranej zmluvy.18. „Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu
alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§
39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní). Iba tak môže súd naplniť
cieľ článku 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej
kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky,
potom návrh na vydanie poverenia zamietne.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24.
februára 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).
19. Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Účastníci konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.