Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124226794
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6124226794.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - mestská časť
Ružinov, v zast.: JUDr. Barbora Tomanová, advokátka so sídlom Kollárova 85, 036 01 Martin, proti
žalovanému 1/: POHODA TOUR, s.r.o., IČO: 50 888 064, so sídlom Okružná 6499/17, 917 01 Trnava, a
proti žalovanému 2/: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 9.830,49
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.830,49 EUR spolu s úrokom vo výške 1.565,55
EUR, nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky vo výške 39,60 EUR a úrokom z omeškania vo

výške 5,00 % ročne zo sumy 9.830,49 EUR od 02.01.2024 do zaplatenia, s tým, že v rozsahu jeho
plnenia zaniká povinnosť plniť uložená žalovanému 1/ platobným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 16Up/282/2024 zo dňa 15.04.2024 a v rozsahu plnenia žalovaného 1/ zaniká povinnosť
plniť žalovaného 2/ uložená týmto rozsudkom, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % s tým, že v
rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť uložená žalovanému 1/ platobným rozkazom Okresného

súdu Banská Bystrica č.k. 16Up/282/2024 zo dňa 15.04.2024 a v rozsahu plnenia žalovaného 1/ zaniká
povinnosť plniť žalovaného 2/ uložená týmto rozsudkom a osobitným uznesením o výške náhrady trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 14.06.2024 domáhal voči žalovanému
2/ zaplatenia sumy 9.830,49 EUR s príslušenstvom a náhradou trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.05.2020 žalobca uzavrel so žalovaným 1/ Zmluvu o
úvereč.F.nazákladektorejposkytolžalobcažalovanémucelkovúsumu9889,00Eurpriročnejúrokovej

sadzbe 13,21 %, na zakúpenie osobného motorového vozidla za podmienok uvedených v Zmluve o
úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú inkorporované v Zmluve o úvere č. F..
Žalovaný sa zaviazal predmet financovania splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 96
mesiacov v sume 167,36 Eur. Súčasťou Zmluvy o úvere č. F. je splátkový kalendár a Zmluva o zriadení
záložného práva k hnuteľnej veci. Na základe Dohody o pristúpení k záväzku č. F. zo dňa 22.05.2020
pristúpilkZmluvezodňa22.05.2020dlžníkA.B.,nar.XX.XX.XXXX,C.D.XXXX/XX,XXXXXE.,ktorýsa
takstaldlžníkompopripôvodnomdlžníkovi(poznámkasúdu:avtomtokonanívystupujeakožalovaný2).

Žalovaný nerešpektoval dohodnuté podmienky splácania a neuhrádzal splátky riadne a včas čím porušil
Všeobecné obchodné podmienky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. F.. Na základe tejto skutočnosti
žalobca v zmysle VOP - Doba trvania zmluvy a spôsoby jej ukončenia, zánik záväzku klienta pristúpil kvyhláseniu splatnosti úveru listom zo dňa 27.09.2021. Listom zo dňa 13.12.2023 – Predžalobná výzva
boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby žalovaní dlžnú sumu neuhradili.

3. Žalobca ku svojej žalobe priložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to zmluvu o úvere
č.: F. zo dňa 22.05.2020, zmluvu o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. F. zo dňa 22.05.2020,
dohodu o pristúpení k záväzku F. zo dňa zo dňa 22.05.2020, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru,
predžalobná výzva a upomienku zo dňa 30.03.2021.

4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal
platobný rozkaz, sp. zn.: 16Up/282/2024 zo dňa 15. apríla 2024 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému 2/ platobný rozkaz
doručiť do vlastných rúk a žalobca v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. zákon o upomínacom
konaní v znení neskorších predpisov navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde príslušnom
na prejednanie veci podľa osobitného zákona, uvedený platobný rozkaz sa ex lege voči žalovanému

2/ zrušil. Predmetný platobný rozkaz nadobudol voči žalovanému 1/ právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 27.05.2024 a preto v ďalšom civilnom sporovom konaní Okresný súd Trnava pokračoval len voči
žalovanému 2/.

5. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného 2/, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu

písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola
žalovanému 2/ doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný 2/ sa v rámci stanovenej
lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil
žiadne dôkazy.

6. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

7. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“

8. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“

9. Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré

protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné.“

10. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

11. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej
časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu

konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

12. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxounajvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

13. Súd vo veci nariadil pojednávania v súlade s článkom 12 v spojení s § 177 ods. 1 a nasl. Civilného
sporového poriadku. Na pojednávaní konanom dňa 05.12.2024 bolo medzi stranami sporu ustálené
nasledovné nesporné a nesporné skutočnosti. Nespornými skutočnosťami bolo, že žalobca a žalovaný
uzatvorili dňa 22.05.2020 zmluvu o úvere č. F. na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému 1/ celkovú
sumu 9 889,00 Eur. Súčasťou zmluvy o úvere č. F. je splátkový kalendár a zmluva o zriadení záložného

práva k hnuteľnej veci. Na základe Dohody o pristúpení k záväzku č. F. zo dňa 22.05.2020 pristúpil k
Zmluve zo dňa 22.05.2020 dlžník A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/XX, XXX XX E., ktorý sa tak
stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi v tomto konaní vystupuje ako žalovaný 2/. Žalovaní svoj dlh
zo zmluvy o úvere riadne a včas nesplácali, čím sa dostali do omeškania. Za sporné skutkové tvrdenia
neboli medzi žalobcom a žalovaným identifikované žiadne skutočnosti, pretože žalovaný sa k žalobe
žalobcunevyjadril,skutkovétvrdeniažalobcuvjehožalobenepoprelanenavrholžiadnedôkazy,ktoréby

čoilenčiastočneoslabovalialebovylučovaliuplatnenýnárokžalobcuvtomtocivilnomsporovomkonaní.
Na základe týchto skutočností súd skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe považoval za nesporné
v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

14. V nadväznosti na ustálenie sporných a nesporných skutkových tvrdení súd vykonal dokazovanie

prostredníctvom listín spise v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku pričom si ustálil nasledovný
skutkový stav: Dňa 22.05.2020 žalobca uzavrel so žalovaným 1/ Zmluvu o úvere č. F. na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu 9 889,00 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 13,21 %, na
zakúpenie osobného motorového vozidla za podmienok uvedených v Zmluve o úvere a vo Všeobecných
obchodných podmienkach, ktoré sú inkorporované v Zmluve o úvere č. F.. Žalovaný sa zaviazal predmet

financovania splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 96 mesiacov v sume 167,36 Eur.
Súčasťou Zmluvy o úvere č. F. je splátkový kalendár a Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej
veci. Na základe Dohody o pristúpení k záväzku č. F. zo dňa 22.05.2020 pristúpil k zmluve zo dňa
22.05.2020 žalovaný 2/. Žalovaní nerešpektovali dohodnuté podmienky splácania a neuhrádzali splátky
riadne a včas čím porušili Všeobecné obchodné podmienky vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. F..

Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle VOP - Doba trvania zmluvy a spôsoby jej ukončenia,
zánik záväzku klienta pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru listom zo dňa 27.09.2021. Listom zo dňa
13.12.2023 – Predžalobná výzva boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby
žalovaní dlžnú sumu neuhradili.

15. Podľa § 491 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len:
„Občiansky zákonník“), platí že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.“

16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len:
„Obchodný zákonník“) platí, že: „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

17. Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že: „za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.“

18. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že: „od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.“

19. Podľa § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka platí, že: „záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keďsa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak
sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred

dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.“

20. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka platí, že: „kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s
veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a

obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.“

21. Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávny vzťah založený
zmluvou o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere ja ako zmluvný typ upravená
v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Pristúpenie žalovaného 2/ k zmluve o úvere súd vyhodnotil ako
pristúpenie k záväzku zo strany žalovaného 2/ v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný

1/ a žalovaný 2/ boli od tohto momentu zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť pohľadávku žalobcu,
ktorá je predmetom tohto konania. Súd právny vzťah medzi žalovaným 2/ a žalobcom nevyhodnotil ako
spotrebiteľský právny vzťah, pretože žalovaný 2/ pristúpil k záväzku žalovaného 1/ až dodatočne, pričom
právna povaha primárneho právneho vzťahu medzi žalovaným 1/ a žalobcom bola obchodnoprávnej
povahy a jednalo sa o obchodnoprávny vzťah zo zmluvy o úvere uzavretej medzi dvomi podnikateľskými

subjektmi. Nakoľko sa žalovaný 1/ a žalovaný 2/ dostali s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobcovi
vznikol zákonný a zmluvný nárok na jeho uplatnenie v rámci civilného sporového konania. Výška
nesplatenej pohľadávky ako aj výška úrokov titulom odplaty za poskytnutý úver nebola medzi stranami
sporu sporná.

22. Podľa 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

23. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní
a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti

zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo
zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.“

24. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011
platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia
sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“

25. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle § 150
Civilného sporového poriadku. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku. Skutkové
tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami

procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórnehorozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva
spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe

bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie.
(Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové
konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

26. Žalovaný 2/ počas celého civilného sporového konania zostal pasívny. Nevyjadril sa k žalobe
žalobcu, skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprel a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
a nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného práva žalobcu v jeho žalobe.
Na základe týchto skutočností a v zmysle vyššie citovanej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych
autorít v Slovenskej republike konajúci súd konštatuje, že žalovaný 2/ v civilnom sporovom konaní si
nesplnil povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného nároku žalobcu v tomto

konaní, pričom žalobca existenciu svojho nároku uplatňovaného v tomto konaní náležite preukázal.
Z uvedeného dôvodu žalovaný 2/ neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočnosti,
ktoré by čo i len čiastočne vylučovali uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní.

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.“

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

30. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku
omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne určená
v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením
svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %,
ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00%

= 5,00 % úrok z omeškania).

31. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

32. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom
do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.

33. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel

k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku I. tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia žalovaného 2/ zaniká povinnosť plniť uložená
žalovanému 1/ platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16Up/282/2024 zo dňa
15.04.2024 a v rozsahu plnenia žalovaného 1/ zaniká povinnosť plniť žalovaného 2/ uložená týmto
rozsudkom. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

34. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“35. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

36. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

37. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

38.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech

v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,
z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému 2/ na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku

s tým, že v rozsahu plnenia žalovaného 2/ zaniká povinnosť plniť uložená žalovanému 1/ platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16Up/282/2024 zo dňa 15.04.2024 a v rozsahu plnenia
žalovaného 1/ zaniká povinnosť plniť žalovaného 2/ uložená týmto rozsudkom a osobitným uznesením
o výške náhrady trov konania.

39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového

poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.