Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3Sa/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200556
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200556.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. C. D. XXX/XX, E. D. XXX XX, právne zastúpený: AK MAZANEC, s.r.o. so sídlom
A.XXXX/XX,XXXXXF.,IČO:53494920,protižalovanému:Sociálnapoisťovňaústredie,Ul.29augusta
č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 32232-4/2022-BA
zo dňa 24.08.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, ako prvostupňový orgán vydala podľa § 178 ods. 1 písm. a)
zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len "Zákon o sociálnom poistení") rozhodnutie
č. 2258-88/2022-PO zo dňa 21.03.2022, ktorým rozhodla tak, že žalobcovi ako zamestnancovi
zamestnávateľaobchodnejspoločnostiNotsame,s.r.o.,IČO:47434368nevzniklopovinnénemocenské
poistenie,povinnédôchodkovépoistenieapovinnépoistenievnezamestnanostivobdobíod01.07.2016

do 01. januára 2018.

2. Proti tomuto rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov č. 2258-88/2022-PO zo dňa
21.03.2022 podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že považuje rozhodnutie v celom rozsahu
za nepreskúmateľné nakoľko nereflektuje skutočný stav v predmetnej veci. Uviedol že medzi ním a
zamestnávateľomboladňa01.07.2016riadneuzatvorenápracovnázmluvaaonriadnevykonávalvýkon
svojho povolania pre svojho zamestnávateľa.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 32232-4/2022-BA zo dňa 24.08.2022 odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov č. 2258-88/2022-PO zo dňa
21.03.2022.

4. Sociálnej poisťovni, pobočke Prešov boli priebežne zasielané elektronické dokumenty - mesačné
výkazy poistného a príspevkov za zamestnávateľa Notsame, s.r.o., IČO: 47 434 368 za obdobie 5/2016 -

6/2020 a formuláre v listinnej podobe za obdobie 7-10/2020 s rodným číslom žalobcu ako zamestnanca
tejto obchodnej spoločnosti, pričom ako osoba zodpovedná za ich vyplnenie bola uvedená pani B. G.
a ako osoba zodpovedná za ich vyhotovenie bol uvedený žalobca.5. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, ako prvostupňový správny orgán začala dňa 20.11.2020 na
základe podnetu útvaru vonkajšej kontroly konanie vo veci sporného prípadu vzniku a prerušenia
povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v

nezamestnanosti žalobcu, ako zamestnanca obchodnej spoločnosti Notsame s.r.o., IČO: 47 434 368.
Vznik a prerušenie poistného vzťahu žalobcu ako zamestnanca bol považovaný za sporný z dôvodu,
že prvostupňový správny orgán disponoval prehlásením fyzickej osoby A. H. ako konateľa obchodnej
spoločnosti Notsame s.r.o., IČO: 47 434 368, z ktorého obsahu vyplýva, že v období po 08.05.2016 on
ako konateľ obchodnej spoločnosti ani osobne ani prostredníctvom iných osôb nikdy nerealizoval žiadne

úkony smerujúce k zamestnávaniu zamestnancov, zúčtovaniu miezd v mene obchodnej spoločnosti, ani
realizáciu takýchto úkonov nikoho nepoveril.

6. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím č. 26089-31/2020-PO zo dňa 05.01.2021
rozhodla že žalobcovi ako zamestnancovi spoločnosti Notsame s.r.o., IČO: 47 434 368 v období od
01.07.2016 do 01.01.2018 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné

poistenie v nezamestnanosti nevzniklo. Toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zrušené a vrátené
prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného
objasnenia skutočného stavu veci a nutnosti vykonať ďalšie dokazovanie za účelom verifikácie legality
jednotlivých právnych úkonov realizovaných v mene obchodnej spoločnosti Notsame s.r.o., IČO:
47 434 368 ako zamestnávateľa. V rámci doplnenia dokazovania odvolací orgán navrhol realizovať

overenie podpisov oprávnenej osoby - zamestnávateľa na pracovných zmluvách zamestnancov
prostredníctvom znalca z odboru písmoznalectva, prípadne požiadať o súčinnosť Národný inšpektorát
práce. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov súčasne vyzvala žalobcu a obchodnú spoločnosť Notsame
s.r.o., IČO: 47 434 368, ako zamestnávateľa, aby v ustanovenej lehote písomne oznámili všetky
relevantné skutočnosti, ktoré sú im známe súvislosti s predmetom konania a ktoré neboli zohľadnené v

predchádzajúcom priebehu konania v tejto veci s poučením, že v prípade márneho uplynutia lehoty bude
správny orgán vychádzať z predpokladu že im nie sú známe ďalšie skutočnosti. Obchodná spoločnosť
Notsame s.r.o., IČO: 47 434 368 ako zamestnávateľ ani žalobca na výzvu nereagovali a skutočnosti
ohľadom náležitosti pracovných zmlúv nedoplnili písomne ani iným spôsobom ani nepredložili žiadne
ďalšie dôkazy, ktoré by mali vplyv na posúdenie veci

II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 32232-4/2022-BA zo

dňa 24.08.2022 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov č. 2258-88/2022-
PO zo dňa 21.03.2022 ako aj náhrady trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% . Vo svojej
žalobe uviedol že celom rozsahu nesúhlasí s vydaním napadnutým rozhodnutím, pričom má za to,
že je v celom rozsahu nepreskúmateľné a nereflektuje skutočný stav v predmetnej veci. Dôvodil že
medzi ním a zamestnávateľom – obchodnou spoločnosťou Notsame s.r.o., IČO: 47 434 368 bola

dňa 01.07.2016 riadne uzatvorená pracovná zmluva, pričom on ako zamestnanec riadne vykonával
pre zamestnávateľa výkon svojho povolania a že originál pracovnej zmluvy by mal mať k dispozícii
zamestnávateľ aj príslušný orgán. Žalobca považuje uvedenú pracovnú zmluvu za platnú v celom
rozsahu a uvádza že tvrdenia týkajúce sa nevymedzenia pracovnej pozície nie sú chybou jeho ako
zamestnanca, ale sú chybou zamestnávateľa. Poukázal na skutočnosť že z výpisu z obchodného

registra zamestnávateľa ako obchodnej spoločnosti vyplýva, že jediným konateľom a spoločníkom
obchodnej spoločnosti Notsame s.r.o., IČO: 47 434 368, so sídlom A. C. D. XX, XXX XX E. D.
ako zamestnávateľa je pán A. H., bytom G. XXX/XX, XXX XX I., pričom funkcia tejto osobe vznikla
dňa 09.05.2016. Žalobca považuje argumentáciu žalovaného, že čestné prehlásenie pána A. H. je
považované za dôkaz o tom, že údajne o ničom nevedel, nič nerobil a netuší ako sa stal vlastníkom danej

obchodnej spoločnosti za absurdnú. Tieto tvrdenia A. H. sú podľa názoru žalobcu účelovým tvrdením
scieľomzbaveniasazodpovednostizaadministratívnenedostatkypriplnenípovinnostizamestnávateľa.
Poukázal na skutočnosť že pán A. H. je do dnešného dňa štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý
mal a má oprávnenie uzatvoriť pracovnú zmluvu s účastníkom konania alebo iným zamestnancom,
prípadne tak poveriť zamestnanca na uzatváranie pracovných zmlúv, pričom v takejto pozícii, bol aj

on, čo vyplývalo z pracovnej pozícii, na ktorú bol zamestnaný. Žalobca ďalej dôvodil, že s prevodom
obchodného podielu obchodnej spoločnosti z bývalých spoločníkov tak A. H. prevzal všetky aktíva aj
pasíva v predmetnej spoločnosti, aj povinnosť zasielať predbežné mesačné výkazy za zamestnancov
spoločnosti, uhrádzať za zamestnancov odvody ako aj ďalšie povinnosti, ktoré náležia zamestnávateľoviz titulu pracovnoprávneho vzťahu, pričom by mal tiež disponovať úplnou dokumentáciou personálnej
zložky týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov. Žalobca uviedol, že pracovná zmluva medzi ním a
pánom A. H. ako štatutárnym zástupcom bola uzatvorená v čase, kedy bol jediným spoločníkom

a konateľom predmetný spoločnosti ako zamestnávateľa a tiež poukázal na to, že pokiaľ nemal
záujem na trvaní pracovných pomerov tak mu zákon poskytuje dostatok možností ako tieto vzťahy
ukončiť. Žalobca dôvodil, že s takouto argumentáciou sa žalovaný v rámci svojho rozhodnutia žiadnym
spôsobomnevysporiadal,anisatomunevyjadril,čomápodľanázoružalobcuzanásledokzásadnúvadu
napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že ústne tvrdenie pána A. H., že sa nepovažuje za štatutárny orgán

zamestnávateľa, je v celom rozsahu účelovým tvrdením, nakoľko samotný výpis z obchodného registra
dokazuje fakt, že jediným konateľom a spoločníkom zamestnávateľa a pokiaľ si tu skutočnosti dostupné
verejných registrov spochybňuje, tak by ich mal adekvátne doložiť a nie hádzať svoju zodpovednosť
na zamestnancov platnom pracovnom pomere. Žalobca dal do pozornosti aj skutočnosť, že za neho
boli riadne zasielané mesačné výkazy na Sociálnou poisťovňu Prešov, a to elektronickým spôsobom
zo strán poverenej osoby pani G., pričom tiež uviedol, že bez náležitých prístupových hesiel by sa

do databáz nedostala a nemohla byť zaslať uvedené výkazy. Žalobca ďalej uviedol, že zo strany
zamestnávateľa neboli riadne odvádzané obvody v prospech Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov za
neho ako zamestnanca, čím podľa názoru žalobcu mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu neodvedenia
dane a poistného v zmysle § 276 Trestného zákona a podľa názoru žalobcu a podnet na prešetrenie
týchto skutočností z úradnej povinnosti mala podať práve Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov. Žalobca

má za to, že pracovný pomer medzi ním a zamestnávateľom bol riadne uzatvorený a riadne mu vzniklo
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie aj povinné poistenie v nezamestnanosti.
Podľa názoru žalobcu tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezohľadnil
ním uvádzané skutočnosti a žalovaný sa pri vydaní rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal
s ním uvedenými skutočnosťami. Dôvodil, že zo strany žalovaného ani zo strany prvostupňového

orgánu neboli vykonané právne kroky na úplné zistenie skutkových okolností týkajúcich sa žalobcu
na zistenie skutkového stavu veci, čím by sa dospelo k správnemu rozhodnutiu a priznaní nároku
vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanosti v období od 01.07.2016 do 01.01.2018 za pracovný pomer zamestnávateľa – Notsame
s.r.o, IČO: 47 434 368. Žalobca zdôraznil, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán opreli svoje závery

o absurdné čestné vyhlásenia pána A. H., ktorá je výlučne jeho tvrdení navzdory všetkým právnym
predpisom a, ak by žalovaný akceptoval argumentáciu prvostupňového orgánu, asi by vytvoril absurdný
precedens, že k spochybneniu existencie pracovného pomeru postačí vyhlásenie konateľa spoločnosti,
ako jedinej osoby oprávnenej konať za spoločnosť bez obmedzení a osoby zodpovednej za vedenie
účtovnejakoajpersonálnejevidencie,predovšetkýmvsituáciiakzazamestnancovboliriadnepodávané

príslušné hlásenia. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že pracovný pomer žalobcu nebol ukončený
pričom do dnešného dňa neobdržal zápočtový list ani súvisiacu zmluvnú dokumentáciu. Žalobca vo
svojej žalobe poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/81/2010 zo
dňa 31.01.2011 s poukazom na riadne, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca
uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán svojím postupom v rozsahu nekonania a ignorácie

ním predložených podkladov dospeli k nesprávnym záverom, ktoré viedli k nesprávnym rozhodnutiam,
ktoré ho dostávajú do existenčných problémov. Poukázal na princíp právnej istoty ako imanentnej
súčasti právneho štátu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, ktorý spočíva aj v tom, že všetky
subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa
platných právnych predpisov, budú ich správne vykladať aj aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie

žalovaného správneho orgánu narúša princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu následkom čoho
žalobca žiada súd, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu pred jeho
vydaním. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového
orgánu je porušením ústavnoprávnych a medzinárodnoprávnych garantovaných základných princípov
materiálnehoprávnehoštátu,najmäprincípumateriálnejspravodlivostiamateriálnejochranyzákonnosti

vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, predvídateľnosti práva
vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, princípu ochrany legitímnych očakávaní a
princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti. Žalobca žiadal súd, aby v
tejto veci nariadil pojednávanie.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku správnej žalobe zo dňa 30.11.2022 uviedol, že na účely
nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa za zamestnanca
považuje (podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ) fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý
jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písmena a odseku 2 a 3 zákonao sociálnom poistení, pričom zamestnanec uvedený v paragrafe 4 ods. 1 je povinne nemocensky
poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti. Ďalej uviedol, že na
nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti je podľa § 231 ods. 1 písm.

b) zákona o sociálnom poistení, je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia zamestnanca (podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).
Ďalej argumentoval že prvostupňovému orgánu - Sociálnej poisťovni pobočka Prešov boli doručené
elektronickej forme registračné listy fyzickej osoby - žalobcu ako zamestnanca obchodnej spoločnosti
Notsame s.r.o., IČO: 47 434 368, pričom všetky registračné listy

- prihláška na povinné poistenie žalobcu/zamestnanca zo dňa 01.07.2016,
- odhláška z povinného poistenia žalobcu/zamestnanca zo dňa 31.01.2017,
- prihláška na povinné poistenie žalobcu/zamestnanca zo dňa 01.02.2017,
- odhláška z povinného poistenia žalobcu/zamestnanca zo dňa 31.10.2017,
- prihláška na povinné poistenie zamestnanca od 01.01.2018 a

-registračný list žalobcu/zamestnanca - prerušenie povinného poistenia

zamestnanca od 22.10.2018 do 22.10.2018 vyplnil a zaslal prvostupňovému orgánu žalobca. Žalovaný
uviedol, že vznik a prerušenie povinného poistenia žalobcu sa stali spornými po tom, ako A. H.
- konateľ obchodnej spoločnosti/zamestnávateľa žalobcu dňa 24.07.2020 prehlásil, že nikdy nikoho

nezamestnával a nikoho nikdy ani nepoveril žiadnymi úkonmi, nepodpisoval žiadne podklady ku vzniku
a zániku pracovnoprávnych vzťahov, ani k zúčtovaniu miest, z čoho vyplýva že nikdy nerealizoval
žiadne úkony smerujúce k zamestnávaniu zamestnancov. Žalovaný zdôraznil že podľa § 176 ods.
2 zákona o sociálnom poistení právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo
prostredníctvom svojho zástupcu, Pričom v čase podania registračných listov fyzickej osoby za

žalobcu bol podľa výpisu z obchodného registra a obchodného súdu Prešov jediným konateľom
obchodnej spoločnosti/zamestnávateľa pán A. H., avšak aj napriek tomu za obchodnú spoločnosť/
zamestnávateľa konal žalobca bez preukázania poverenia na zastupovanie ktorý dňa 08.02.2017
prihlásil spoločnosť ako zamestnávateľa do registra zamestnávateľov od 01.02.2017, pričom seba
uviedol ako štatutárneho zástupcu zamestnávateľa. Až 27.02.2020 (takmer po štyroch rokoch)

predložil žalobca pobočke Sociálnej poisťovne zmenu v údajoch na registračnom liste zamestnávateľa,
spočívajúcu v zmene osoby štatutárneho orgánu od 09.05.2016 z osoby žalobcu na osobu pána A.
H.. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na vyhlásenie pána A. H., ktorý bol vedený ako štatutárny orgán
obchodnejspoločnosti/zamestnávateľaod09.05.2016,začalprvostupňovýorgánkonanievovecivzniku
povinného poistenia žalobcu ako zamestnanca. Žalovaný uviedol, že vyhlásenie A. H. ako konateľa

obchodnej spoločnosti/zamestnávateľa je len jedným z dôkazov k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, na základe, ktorého sa začalo konanie vo veci vzniku povinného poistenia žalobcu ako
zamestnanca. Dôvodil, že konanie vo vzniku povinného poistenia žalobcu ako zamestnanca obchodnej
spoločnosti/zamestnávateľa začalo dňa 05.01.2021 kedy prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č.
26089-31/2020-PO, ktoré bolo v rámci odvolacieho konania zrušené, pričom vec bola vrátená na nové

konanie a rozhodnutie z dôvodu potreby v dostatočnej miere objasniť skutočný stav veci. Za týmto
účelom bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, prípadne požiadať o súčinnosť Národný inšpektorát
práce pričom údaje poskytnuté príslušným inšpektorátom práce sú pre prvostupňový orgán záväzné,
nakoľko nie je v jeho kompetencii poskytnuté údaje spochybňovať alebo preverovať. Dôvodil tiež, že
v pôsobnosti prvostupňového orgánu nie je rozhodovať o tom či je alebo nie je pracovná zmluva

platná ale rozhodovať o tom či na základe pracovnej zmluvy, ktoré platnosť posúdi príslušný inšpektorát
práce dotknutej osobe vzniklo alebo nevzniklo povinné poistenie zamestnanca. Prvostupňový orgán
dňa 16.08.2021 požiadal o súčinnosť inšpektorát práce Prešov pri zisťovaní podkladov v konaní vo
veci sporných prípadoch vzniku sociálneho poistenia zamestnancov obchodnej spoločnosti Notsame
s.r.o., IČO: 47 434 368 ako zamestnávateľa, medzi ktorými bol uvedený aj žalobca. Inšpektorát

práce vo svojom stanovisku zo dňa 15.10.2021 konštatoval, že pracovné zmluvy žalobcu neboli
uzatvorené v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, nakoľko neobsahujú podstatné náležitosti
uvedené v paragrafe 43 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré sú nevyhnutné k vzniku pracovnej zmluvy, a
v prípade absencie podstatných obsahových náležitostí právneho úkonu - pracovnej zmluvy možno
hovoriť o neurčitosti právneho úkonu - uzatvorenia pracovnej zmluvy. Poukázal na § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka v zmysle, ktorého právne úkony medzi, ktoré jednoznačne patrí aj právny úkon
uzatvárania pracovnej zmluvy sa musia urobiť určito pričom v pracovných zmluvách žalobcu absentujú
údaje o druhu práce, na ktorý bol prijatý, jeho stručná charakteristika ako aj miesto výkonu práce.
Žalovaný konštatoval, že vychádzajúc zo stanoviska inšpektorátu práce je možné považovať takétopracovné zmluvy, ako právne úkony za absolútne neplatné, avšak pred vyslovením tohto záveru je
nevyhnutné overiť či náležitosti, ktoré absentujú písomných vyhotoveniach pracovných zmlúv neboli
medzi účastníkmi dohodnuté ústne ústne/konkludentne. Za týmto účelom prvostupňový orgán dňa

18.01.2022 vyzval žalobcu, aby oznámil všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú mu známe v súvislosti s
pracovnoprávnymi vzťahmi medzi jeho osobou a obchodnou spoločnosťou/zamestnávateľom v období
po 30.06.2016 a, ktoré neboli v predchádzajúcom konaní vo veci zohľadnené, pričom upozornil žalobcu,
že v opačnom prípade bude v ďalšom konaní vychádzať z predpokladu, že mu nie sú v súvislosti s
predmetom konania známe ďalšie skutočnosti. Žalobca na výzvu prvostupňového orgánu nereagoval

a žiadnym spôsobom dohodnutý druh práce nepreukázal respektíve nepravú nepreukázal aký druh
práce vykonával, na akom pracovisku, prípadne aký svedkovia spolupracovníci by mohli túto skutočnosť
dosvedčiť, keďže reálny výkon práce žalobcu nebol preukázaný. Na základe tohto prvostupňový
orgán dospel k záveru že podstatné náležitosti v písomných zmluvách žalobcu zo dňa 30.06.2016,
31.01.2017 a 31.12.2017 neboli dohodnuté ani ústne ani konkludentne a vychádzajúc zo stanoviska
inšpektorátu práce tak nemohlo dôjsť ku vzniku faktického pracovného pomeru, ktorý by vznikol nie na

základe písomnej pracovnej zmluvy ale na základe skutočnosti, že zamestnanec konkrétnom období
reálne vykonával prácu pre zamestnávateľa s jeho vedomím/súhlasom. Žalovaný poukázal na to,
že zo stanoviska inšpektorátu práce vyplývajú aj ďalšie nezrovnalosti týkajúce sa vzniku pracovných
pomerov napríklad pracovná zmluva zo dňa 30.06.2016 uzatvorená konateľom a zamestnancom v
jednej osobe pre rozdielnosť záujmov zamestnávateľa a zamestnanca pri uzavretí pracovnej zmluvy,

ktorá smeruje k vzniku pracovného pomeru vylučuje, aby v mene zamestnávateľa učinila taký právny
úkon rovnaká fyzická osoba, ktorá je druhým účastníkom pracovnej zmluvy ako zamestnanec, pretože
nemôže zodpovedajúcim spôsobom súčasne hájiť svoje záujmy ako zamestnanca a záujmy obchodnej
spoločnosti ako zamestnávateľa s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4MCdo 6/2009 zo dňa 16.12.2010. Žalobca poukázal na stret záujmov pri uzatváraní pracovnej

zmluvy zo strany konateľa spoločnosti "samého so sebou" t. j. v pozícii zamestnávateľa aj zamestnanca
s poukazom na judikatúru súdov, ktorá považuje tento právny úkon s poukazom na § 22 ods. 2 v spojení
s § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Žalovaný uviedol, že nepopiera, že žalobca
predkladal pobočke Sociálnej poisťovne mesačné výkazy poistného v elektronickej podobe avšak
obchodná spoločnosť ako zamestnávateľ sa prihlásila do registra zamestnávateľov od 02.01.2014, v

čase keď bol žalobca konateľom tejto spoločnosti a s ním bola uzatvorená aj dohoda o používaní
elektronických služieb Sociálnej poisťovne pre odvádzateľov poistného a bola mu odovzdaná GRID
karta - bezpečnostný predmet, na základe ktorého má držiteľ prístup k údajom zamestnávateľa. Prístup
k odoslaniu mesačných výkazov bol pre spoločnosť ako zamestnávateľa zriadený len pre žalobcu, inej
fyzickej osobe nebol tento prístup zriadený a tento prístup nebol žalobcovi zrušený po tom ako prestal

byť konateľom obchodnej spoločnosti ako zamestnávateľa a žalobca odosielal elektronické mesačné
výkazy až do času, kým nevyšli najavo nové skutočnosti - vyhlásenie pána A. H. ako nového konateľa
spoločnosti/zamestnávateľa, až potom bol pobočkou Sociálnej poisťovne prístup žalobcu zablokovaný
resp. odňatý. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 10 ods. 1 a 2 Zákonníka práce a § 9 ods. 1 a 2
Zákonníka práce a uviedol, že ak štatutárny orgán alebo poverený zamestnanec prekročil právnym

úkonom svoje oprávnenie v pracovnoprávnych vzťahoch, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak
zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo poverený zamestnanec svoje
oprávnenie prekročil, to isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to
nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený. Konštatoval že v rámci konania vo veci
vzniku povinného poistenia žalobcu ako zamestnanca sa nepreukázalo, že by žalobca bol na právne

úkony v mene zamestnávateľa zamestnávateľom poverený. K námietke žalobcu ohľadom neplatenia
poistného zamestnávateľom za zamestnanca žalovaný poukázal na to, že predmetom tohto konania je
vznik povinného poistenia zamestnanca a nie predpísanie poistného na sociálne poistenie. K námietke
žalobcužežalovanýoprelsvojerozhodnutieovyhláseniepánaA.H.žalovanýuviedol,žetotovyhlásenie
bolo len jedným z dôkazov, z ktorých Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní vychádzala, ďalšími boli správa

inšpektorátu práce Prešov, pracovné zmluvy, protokol o prevzatí bezpečnostného predmetu a pridelení
identifikačných údajov a prístupových práv do systému a dohoda o používaní elektronických služieb
Sociálnej poisťovne pre odvádzateľov poistného. Žalovaný ďalej dôvodil, že pri zisťovaní skutočného
stavu veci bol žalobca viackrát vyzvaný na spoluprácu s pobočkou Sociálnej poisťovne a bol aj niekoľko
krát telefonicky kontaktovaný, avšak aj napriek tomu, že prisľúbil predložiť doklady ku kontrole nakoniec

ich pobočke Sociálnej poisťovne nedoručil. Žalovaný uviedol, že žalobca bol kontaktovaný pobočku
Sociálnejpoisťovneajdňa12.11.2020,kedymubolozaslanéoznámenieozačatíkonaniaspolusvýzvou
na poskytnutie podkladov významných pre toto konanie, avšak žalobca si túto zásielku neprevzal ani
po tom ako bola dňa 16.11.2020 uložená na pošte a následne prvostupňový orgán rozhodol vo vecivzniku povinného poistenia žalobcu ako zamestnanca na základe podkladov, ktoré mal k dispozícii.
Žalovaný zdôraznil, že žalobca vo svojej žalobe uvádza ako dôkaz pracovnú zmluvu zo dňa 01.07.2016
ku, ktorej uviedol, že je k dispozícii na vyžiadanie obžalovaných, avšak žalovaný predpokladá, že

pracovnou zmluvou by mal rovnako disponovať aj ten koho sa pracovná zmluva týka. K námietke
žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že nie je
potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje
sa, aby konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci,
aby uviedol na podklade, ktorých skutočnosti rozhodol a to s poukazom na rozsudok Krajského súdu v

Nitre sp. zn. 11S/225/2015 zo dňa 19.10.2016 a sp. zn. 11S/159/2015 zo dňa 07.12.2016 a rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/44/2019 zo dňa 23.02.2022. Žalovaný
zastávaprávnynázor,ževskutočnostikuktorýmSociálnapoisťovňadospelanazákladesvojejzákonom
povolenej voľnej úvahy sú v rozhodnutí dostatočne odôvodnené. K námietke žalobcu k princípu právnej
istoty žalovaný citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/16/2018 zo dňa
26.09.2018 a poukázal na predvídateľnosť rozhodnutí, ktorá znamená, že v skutkovo a právne obdobné

prípady majú byť posudzované a rozhodované rovnako. Záverom uviedol, že nie je možné očakávať
respektíve že nie je legitímnym očakávaním, že porušenie právnej povinnosti zo strany fyzickej osoby -
jednotlivca bude naprávame porušením zákona zo strany správneho orgánu, opačný postup by viedol
k delegovaniu zákona ustanovenia jeho porušovaním, čo je v priamom rozpore s koncepciou právneho
štátu. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

9.Žalobcavosvojejreplikezodňa16.01.2023kvyjadreniužalovanéhouviedolževyjadreniežalovaného
považuje za zavádzajúce, keďže žalovaný nerešpektuje základné ustanovenie právnych predpisov
upravujúcekonanieazodpovednosťzakonanieobchodnejspoločnosti.Žalobcaúvodomreplikyodkázal
na svoje doposiaľ realizované podania a poukázal na ustanovenia § 133 až 135a Obchodného

zákonníka, ktoré určujú povinnosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. Ďalej uviedol, že
konateľ obchodnej spoločnosti - zamestnávateľa A. H. je jedinou osobou, ktorá zodpovedá za konanie
spoločnosti dovnútra aj navonok a teda aj ako zamestnávateľ a skutočnosť, že poveril inú osobu na
plnenie uvedených oprávnení ho nezbavuje akejkoľvek zodpovednosti a je výlučne jeho rozhodnutím,
akým spôsobom budú uvedené povinnosti obchodnej spoločnosti ako zamestnávateľa realizované.

Zdôraznil že za predpokladu že by príslušný súd svojím rozhodnutím podporil názor žalovaných, vytvoril
by absurdnú situáciu, že nový konateľ môže v akejkoľvek spoločnosti v pozícii zamestnávateľa tvrdiť, že
pracovné pomery, ktoré vznikli pred jeho menovaním do funkcie konateľa nikdy nevznikli a tento postoj
zastávajú žalovaní, ktorý ospravedlňujú nečinnosť nového konateľa zamestnávateľa jeho tvrdením, že
on si nie je ničoho vedomý. Ďalej uviedol, že k menovaniu do funkcie konateľa a k prevodu obchodného

podielu je nevyhnutný jeho explicitný súhlas a to potvrdzuje že pán A. H. si bol veľmi dobre vedomý v akej
situácii preberá obchodnú spoločnosť a nesie objektívnu zodpovednosť za konanie spoločnosti navonok
vrátane plnenia všetkých povinností v zmysle právnych predpisov. K otázke platnosti alebo neplatnosti
pracovnej zmluvy žalobcu uviedol, že pri posudzovaní platnosti právneho úkonu sa v pracovnoprávnych
vzťahoch prednostne aplikuje špeciálna právna úprava ustanovená Zákonníkom práce a až následne,

ak Zákonník práce neustanovuje inak aplikuje sa všeobecná právna úprava ustanovená Občianskym
zákonníkom, pričom poukázal na § 17 ods. 1 Zákonníka práce podľa ktorého taký právny úkon,
ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv je neplatný. Záverom repliky žalobca zdôraznil,
že žalovaný a inšpektorát práce Prešov prekračujú svoje oprávnenie, ak hodnotia platnosť, respektíve
neplatnosť pracovnej zmluvy v rozpore s právnymi predpismi, pretože právne predpisy nepredpokladajú

vyslovenie neplatnosti právneho úkonu z dôvodov prezentovaných žalovanými. Žalobca konštatoval,
že neexistuje akýkoľvek dôvod, aby žalobca ako zamestnanec bol sankcionovaný za konanie a postup
zamestnávateľa, ktorý si neplní povinnosti a súčasne sa tvári ako keby sa ho to netýkalo, ak v zmysle
právnych predpisov za uvedené nesie objektívnu zodpovednosť.

10. Žalovaný na výzvu súdu duplikou k replike žalobcu nereagoval.

III.
Konanie na správnom súde

11.Dňa01.júna2023nadobudolúčinnosťzákonč.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu vPrešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov.

12. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátaneprvostupňového)nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,aleajnadrozsahžalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej aj „SSP“) a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

13. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec
prejednal na pojednávaní dňa 16.12.2024 za účasti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu

žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto správnu žalobu podľa § 190
SSP zamietol.

14. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na svoje písomné podania a zotrval
na žalobe a navrhol, a aby súd rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňového správneho orgánu zrušil

avecvrátilnaďalšiekonanieazároveň,abysúdpriznalžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavplnom
rozsahu.

15. Poukázal na to, že jediným dôvodom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj potvrdenie
odvolacieho orgánu je skutočnosť, že konateľ a jediný spoločník spoločnosti vyjadril prostredníctvom

čestného vyhlásenia, že on žiadny pracovný pomer neuzatváral, nikdy veci neriešil a vlastne ani
nevie ako sa stal vlastníkom spoločnosti. Uviedol, že pre účely prevodu obchodného podielu je nutné
jednak rozhodnutie spoločníka alebo rozhodnutie jediného spoločníka, prípadne Valného zhromaždenia
a predovšetkým uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu, kde podpisy musia byť úradne
osvedčené. Pri zmene štatutárneho orgánu tak isto musí byť vyhlásenie štatutárneho orgánu o tom,

že prijíma danú funkciu, kde tiež musí byť podpis úradne osvedčený. Z uvedeného je zrejmé, že
pán A. H. celkom určite vedel akým spôsobom nadobudol spoločnosť Notsame s.r.o.. Prevodom
obchodného podielu nedochádza k zániku pracovno-právnych vzťahov alebo iných obdobných vzťahov.
Ak v danej spoločnosti existoval pracovno-právny vzťah, zmenou vlastníckej štruktúry sa jeho existencia
ani nespochybňuje ani neprerušuje a naďalej pokračuje, pokiaľ nie je ukončený v zmysle pracovno-

právnych predpisov. Uvedené bolo v podstate jediným dôvodom, ktoré odôvodňovalo postup správnych
orgánov pri svojom vyhodnotení, že údajne pán žalobca pán A. B. sám sebe si uzatvoril pracovný pomer,
viedol si odvody, riešil si všetky veci. Žalobca realizoval tieto činnosti na základe poverenia od pán H.
ako majiteľa spoločnosti. Mal za to, že na strane správnych orgánov žalovaných došlo k zásadnému
porušeniu právnych predpisov a predovšetkým práv žalobcu.

16. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a navrhol
správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

17. Uviedol, že rozhodnutie o vydaní nevzniku povinného nemocenského povinného dôchodkového

a povinného poistenia v nezamestnanosti, v prípade zamestnanca pán B. u zamestnávateľa Notsame
s.r.o. je vecne správne, vydané v súlade s právnymi predpismi v súlade so zákonom. Žalovaný
nespochybňuje zápis konateľa spoločnosti do Obchodného registra, nespochybňuje ani údaje, ktoré
sú vo vzťahu k tretím osobám navonok o zápise konateľa spoločnosti. Zároveň uvádza, že čestné
vyhlásenie konateľa spoločnosti nie je jediným dôkazom, ktoré v tomto konaní bolo posúdené a že

v zmysle § 195 a § 196 zákona žalovaný je povinná posudzovať nielen v prospech, ale aj neprospech
účastníka konania a vyhodnocovať všetky dôkazy v zmysle úvahy, ktorá je však vždy zákonná.

IV.
Relevantná právna úprava

18.Podľa§2ods.1Zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku(ďalejlen„SSP“),vsprávnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov administratívnehokonania.

21.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

23. Podľa § 23 ods. 2 písm. a/ SSP, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

24. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

25. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

26. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

27.Podľa§202ods.2prvejvetySSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

28.Podľa§3ods.1písm.a)Zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení(ďalejlen„Zákonosociálnom
poistení“), zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva,
ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z

právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem
nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej
činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.

29. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z

ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu preto, že tak ustanovujú predpisy a
medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

30. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku
1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu, ak na fyzickú osobu, ktorá

túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy
Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

31. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, zamestnanec na účely nemocenského poistenia,

dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická
osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm.
a) a ods. 2 a 3.

32.Podľa§20ods.1Zákonaosociálnompoistení,povinnénemocensképoistenie,povinnédôchodkové

poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa
vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a
zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.33. V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, na
nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti.

34. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“), Tento zákon upravuje
individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické
osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy a niektoré právne vzťahy s nimi
súvisiace.

35. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa
na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

36. Podľa § 10 ods. 1 Zákonníka práce, právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych
orgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1 a 2) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto

úkonov nadobúda práva a povinnosti.

37. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý

sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

38.Podľa§42ods.1Zákonníkapráce,pracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie

pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

39. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa
a zamestnanca. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné
náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce
alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu, práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu
práce určuje zamestnanec, c) deň nástupu do práce a d) mzdové podmienky.

40. Podľa § 34 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, (ďalej len „Občiansky zákonník“),

právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

41. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

V.
Právny názor správneho súdu

42. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal

(vrátaneprvostupňového)nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,aleajnadrozsahžalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

43. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).44. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, ktorá
rozhodla tak, že žalobcovi, ako zamestnancovi zamestnávateľa Notsame s.r.o., IČO: 47 434 368

nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti v období od 01.07.2016 do 01. januára 2018.

45. Z administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce Prešov vo svojom odbornom stanovisku zo
dňa 15.10.2021 konštatoval, že pracovná zmluva uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou Notsame

s.r.o., IČO: 47 434 368 ako zamestnávateľom a žalobcom zo dňa 30.06.2016 neobsahuje podstatné
náležitosti - druh práce, jeho stručnú charakteristiku a miesto výkonu práce, pričom nie je uvedený
pracovný čas a pracovná zmluva zo dňa 31.01.2017 neobsahuje podstatné náležitosti - druh práce,
jeho stručnú charakteristiku a miesto výkonu práce, pričom je v nej nesprávne dohodnutá doba určitá
od 01.02.2017 do 31.01.2017, a dohodnutý pracovný čas v nej nie je uvedený. Z administratívneho
spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov ako prvostupňový správny orgán na základe

poverenia zo dňa 30.05.2016 plánovala vykonať od 09.06.2016 u obchodnej spoločnosti Notsame
s.r.o., IČO: 47 434 368 ako zamestnávateľa vonkajšiu kontrolu dodržiavania ustanovení zákona,
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisovavnútornýchprávnychpredpisovzakontrolovanéobdobieod
02.01.2014do30.03.2016,tútokontroluvšaknebolomožnévykonať,pretožezamestnávateľnereagoval
ani na opakované písomné oznámenie o vykonaní kontroly ani na telefonickú a mailovú výzvu na

zaslanie dokladov ku kontrole.

46. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že z odpovede Okresného riaditeľstva policajného
zboru v Prešove zo dňa 04.08.2020 vyplýva, že poverený príslušník Policajného zboru dňa 09.10.2019
odmietol oznámenie fyzickej osoby smerujúce k podozreniu zo spáchania trestného činu podvodu v

súvislosti s prevodom obchodnej spoločnosti Notsame s.r.o., IČO: 47 434 368, z dôvodu, že v priebehu
vyšetrovania nebolo v súvislosti so zmluvným prevodom obchodnej spoločnosti preukázané žiadne
porušenie zákona, ani konanie pod nátlakom, ani iné okolnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o
legálnosti realizovaných právnych úkonov.

47. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov po vykonanom dokazovaní rozhodnutím č. 2258-88/2022-PO
zo dňa 21.03.2022 rozhodla, že žalobcovi v období od 01.07.2016 do 01.01.2018 nevzniklo povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 32232-4/2022-BA zo dňa
24.08.2022 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky

Prešov č. 2258-88/2022-PO zo dňa 21.03.2022 potvrdil.

48. Z rozhodnutia žalovaného, ktorý vychádzal aj z odborného stanoviska Inšpektorátu práce mal
žalovanýzato,ževpracovnejzmluveuzatvorenejmedzižalobcomaobchodnouspoločnosťouNotsame
s.r.o., IČO: 47 434 368 zo dňa 30.06.2016, 31.01.2017 a 31.12.2017 absentujú dve podstatné náležitosti

- druh práce a jeho stručná charakteristika a miesto výkonu práce, pričom doplnenie týchto obligatórnych
náležitostí ústne, prípadne konkludentne nebolo možné v tomto konaní preukázať z dôvodu že ani jeden
z účastníkov (vrátane žalobcu) v ustanovenej lehote na výzvy Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov
nereagovali. Z administratívneho spisu však jednoznačne vyplýva, že štatutárny orgán obchodnej
spoločnosti Notsame s.r.o., IČO: 47 434 368 - A. H. dňa 24.07.2020 vyhlásil, že nikdy nepodpisoval

žiadne podklady ku vzniku a zániku pracovnoprávnych vzťahov ani k zúčtovaniu miezd a súčasne
vyhlásil, že nikdy nikoho nezamestnával. Pričom v konaní to potvrdil aj samotný žalovaný, že tieto úkony
realizoval on sám na základe poverenia, ktorého existencia však v konaní nebola preukázaná.

49. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov tak na základe vykonaného dokazovania právne posúdila,

vychádzajúc aj zo stanoviska Inšpektorátu práce, podľa ktorého tieto pracovné zmluvy uzatvorené medzi
žalobcom a obchodnou spoločnosťou Notsame s.r.o., IČO: 47 434 368 zo dňa 30.06.2016, 31.01.2017
a 31.12.2017 ako právne úkony je možné považovať za absolútne neplatné, a ako podmienka pre
vznik poistenia, teda existencia pracovného pomeru nebola preukázané, a tak uzavrel, že povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie nezamestnanosti v období

od 01.07.2016 do 01.01.2018 nevzniklo.

50. Pričom prvostupňový správny orgán ešte vyzval účastníkov konania vrátane žalobcu, aby v termíne
do 10. februára 2022 písomne oznámili všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú im známe súvislostis predmetom konania a ktoré neboli zohľadnené v doterajšom priebehu konania v predmetnej veci.
Určenej lehote žiaden z účastníkov konania vrátane žalobcu nereagoval a náležitosti pracovnej zmluvy
nedoplnil ani písomne ani iným spôsobom a taktiež nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by mali vplyv

na posúdenie veci. Správne preto žalovaný

51. Zároveň to, že A. H. – ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti Notsame s.r.o., IČO: 47 434 368,
ktorému vznikla funkcia dňa 09.05.2016, dňa 24.07.2020 vyhlásil, že nie je konateľom tejto spoločnosti,
nie je ešte možné konštatovať, že podpísal pracovné zmluvy medzi obchodnou spoločnosťou Notsame

s.r.o., IČO: 47 434 368 a žalobcom zo dňa 30.06.2016, 31.01.2017 a 31.12.2017.

52. Zo skutočnosti, že žalobca, ktorý bol štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti Notsame s.r.o.,
IČO: 47 434 368 v období od 01.10.2013 do 09.05.2016, a ktorý realizoval zasielanie elektronických
dokumentov – mesačných výkazov poistného a príspevkov za zamestnávateľa za obdobie 5/2016
- 6/2020 a 7-10/2020, (t.j. v čase, kedy už nebol štatutárnym orgánom tejto spoločnosti) nemožno

konštatovať, že pracovný pomer medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Notsame s.r.o., IČO:
47 434 368 vznikol, a to ani s poukazom na to, že na týchto výkazoch bolo uvedené rodné číslo žalobcu
ako zamestnanca tejto obchodnej spoločnosti a ako osoba zodpovedná za ich vyplnenie bola uvedená
pani B. G. a ako osoba zodpovedná za ich vyhotovenie bol uvedený sám žalobca.

53. Žalobca zároveň tvrdil, že tieto činnosti realizoval na základe poverenia od pán H. ako majiteľa
spoločnosti. V tejto súvislosti súd konštatuje, že tieto tvrdenia neboli v konaní preukázané, pričom
správne orgány sa tieto skutočnosti vychádzajúc z administratívneho spisu ako aj v zmysle vyššie
uvedeného pokúšali zistiť. Správne preto žalovaný uviedol, že to, že žalobca vystupoval v pozícii
vedúceho zamestnanca zamestnávateľa nevyplývalo z pracovnej zmluvy ani z poverenia konateľa

zamestnávateľa. Ak by také poverenie existovalo, žalobca mal dostatok času od začiatku konania, pred
vydaním napadnutého rozhodnutia alebo v priebehu odvolacieho konania takéto poverenie predložiť.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správny súd konštatuje,
že v postupe žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, v úvahách obsiahnutých v

napadnutom rozhodnutí a v jeho právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobcom, ktoré
by odôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia, a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých

účastníkomprávonanáhradutrovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomani
sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia

správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovaateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).