Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200241
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7023200241.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Albatros Aviation
Services s.r.o., so sídlom Rampová 3142/7, 040 01 Košice, IČO: 36 580 830, právne zastúpeného
JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s. r. o., Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36
861 324, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky,
so sídlom Stromová č. 1, 813 30 Bratislava, IČO: 00 164 381, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu

proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8Sa/11/2023 - 117 zo dňa 30. januára 2024,
ECLI:SK:SpSKE:2024:7023200241.1, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) uznesením č. k. KE-8Sa/11/2023 - 117 zo dňa
30.01.2024 (ďalej ako „napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy tým, aby správny súd žalovanému

uložilpovinnosťkonaťvadministratívnomkonanívedenompodsp.zn.013/2017/1.2.1/OPVaI/DPvoveci
Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 18.07.2017 v zmysle. čl. 2.3 predmetnej
zmluvy (ďalej ako „žaloba“).

2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia s poukazom na príslušné ustanovenia SSP
konštatoval, že v správnom súdnictve je poskytovaná ochrana právam patriacim fyzickým a právnickým

osobám a ich právom chráneným záujmom. Musí ísť o subjektívne práva fyzických alebo právnických
osôb v oblasti verejnej správy. Tieto subjektívne práva môžu byť narušené niektorým z nedovolených
konaní alebo opomenutí orgánov verejnej správy, vymedzených v § 2 ods. 2 SSP. Spoločným
menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania
orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy.
3. Správny súd mal za preukázané, že žalobca sa žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy

domáhal, aby správny súd rozhodol o uložení povinnosti žalovanému konať v administratívnom konaní
vedenom pod spis. zn. 013/2017/1.2.1/OPVaI/DP vo veci Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku z 18.07.2017 (ďalej ako „zmluva“) a poskytnúť žalobcovi nenávratný finančný príspevok v
zmysle čl. 2.3 predmetnej zmluvy do jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia.

4. Správny súd uzavrel, že v danom prípade nie je daná na prejednanie a rozhodnutie veci právomoc

správneho súdu, pretože žaloba žalobcu sa netýka oblasti výkonu verejnej správy, keďže v danej veci
nejde o administratívne konanie.5. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu

6. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú
odôvodnil tak, že napadnuté uznesenie je zaťažené vadami konania tým, že správny súd (i) rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a (ii) odklonil sa od
ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP). Sťažnostným návrhom sa
sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj
ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Zároveň sa domáhal priznania nároku na náhradu trov konania.

7. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza, že správny súd mu napadnutým uznesením odmietol
poskytnúť právnu ochranu, ktorý nemal inú možnosť domáhať sa svojich subjektívnych práv, než práve
správnou žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa výkladu správneho súdu by totiž
žalobca vôbec nemohol namietať prieťahy v rámci nečinnosti orgánu verejnej správy, akým žalovaný
objektívne je.

8. Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že žalovaný si dlhodobo zo zmluvy neplní svoje povinnosti, a to
napriek jeho viacerým písomným urgenciám. Ďalej uvádza, že v rámci prieťahov zo strany žalovaného
sťažovateľvyčerpalvšetkyprávneprostriedky.Sťažovateľsanarozdielodsprávnehosúdunedomnieva,
že v danej veci nejde o administratívne konanie a iný spôsob nápravy než uložením povinnosti odstrániť

nečinnosť žalovanému súdom totiž neexistuje.

9. Podľa názoru sťažovateľa má aktivita či pasivita žalovaného povahu rozhodnutia v administratívnom
konaní, keďže sa ním zakladajú, menia sa i zanikajú právne vzťahy. V danej veci je právomoc správneho
súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci daná, pretože sa ňou preskúmava konanie, resp. nekonanie

žalovaného ako orgánu verejnej moci. Sťažovateľ má za to, že pasívnym postupom žalovaného bol
ukrátený na svojich subjektívnych právach.

10.Vovyjadreníkukasačnejsťažnostižalovanýuviedol,žesavplnomrozsahustotožňujesnapadnutým
uznesením, v ktorom správny súd konštatoval, že v danom prípade nie je daná právomoc správneho

súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci.

11. Žalovaný vzhľadom na to, že ide o obchodný spor a nie administratívne konanie v oblasti verejnej
správy požiadal kasačný súd, aby kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a napadnuté uznesenie
potvrdil.

III. Konanie pred kasačným súdom
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) bez nariadenia
pojednávaniapodľa§455SSPpreskúmalnapadnutéuznesenie,pričompozistení,žekasačnásťažnosť
bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná

sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
sťažovateľa je nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.15. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP sa na účely tohto zákona rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP sa na účely tohto zákona rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyniejestav,keďzrozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatrenia

orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po
vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej
zmene okolností.

17. V zmysle § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Ako vyplýva z ustanovenia § 3 SSP, predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva sú
také správne akty a činnosť orgánov verejnej správy, ktoré sú realizované pri výkone pôsobnosti v

oblasti verejnej správy. Nie každý akt alebo postup orgánu verejnej správy je totiž vykonávaný v
rámci jeho verejnosprávnej pôsobnosti. Orgány verejnej správy môžu byť totiž činné aj v právnych
vzťahoch, z ktorých niektoré majú výlučne súkromnoprávny charakter. Verejnoprávnou pôsobnosťou je
vrchnostenské oprávnenie orgánu verejnej správy rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, t. j. orgán verejnej správy je vo vzťahu k fyzickým

a právnickým osobám v nadradenej pozícii a práve z tejto pozície rozhoduje o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo ich rozsah určuje. Táto
verejnosprávna rovina je pritom vymedzená ako administratívne konanie, ktorým sa rozumie len taký
postup orgánu verejnej správy, ktorý sa vzťahuje na výkon jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy.
Nečinnosť orgánu verejnej správy odkazuje práve na administratívne konanie vymedzené v ustanovení

§ 3 ods. 1 písm. a) SSP.

19. Pokiaľ ide o nečinnosť orgánu verejnej správy, jeho legálnu definíciu obsahuje ustanovenie §
3 ods. 1 písm. d) SSP a rozumie sa ňou stav, keď orgán verejnej správny protiprávne nepokračuje
v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej

povinnosti administratívne konanie nezačal.

20. Sťažovateľ sa síce domáha odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy, avšak z obsahu súdneho
spisu má kasačný súd za preukázané, že žalobca sa domáha poskytnutia nenávratného finančného
príspevku na základe zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovaným. Ako pritom vyplýva z tejto zmluvy, táto bola

medzi sťažovateľom a žalovaným uzatvorená podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov, zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z
európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

21. V prejednávanom prípade preto ide o súkromnoprávny vzťah medzi sťažovateľom a žalovaným.
Žalovaný ako orgán verejnej správy totiž po podpise zmluvy nevystupoval voči sťažovateľovi v
nadradenej pozícii, nevydal žiadny individuálny alebo normatívny správny akt a ani nerozhodoval o
právach alebo právom chránených záujmoch sťažovateľa. Z tohto dôvodu preto v uvedenom prípade

nejde o administratívne konanie, tak ako je definované v § 3 ods. 1 písm. a) SSP.

22. Po podpise zmluvy medzi sťažovateľom a žalovaným došlo medzi nimi k vzniku záväzkovo-právneho
vzťahu ako medzi dvomi zmluvnými stranami. Z tohto záväzkovo-právneho vzťahu vyplývajú zmluvným
stranám práva a povinnosti. Okrem iného, aj právo sťažovateľa na dohodnuté plnenie a povinnosť

žalovaného toto plnenie poskytnúť. Nakoľko však ide o záväzkovo-právny vzťah a o splnenie povinnosti
z neho, sťažovateľ sa môže domáhať splnenia tejto povinnosti na všeobecnom súde podaním žaloby
na plnenie, nie však podaním správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V tomto prípade
ako už kasačný súd uviedol, nejde o nečinnosť orgánu verejnej správy.23. Keďže v danom prípade po podpise zmluvy žalovaný nepostupoval ako orgán verejnej správy v
rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov

a normatívnych správnych aktov nejde o administratívne konanie (ide o záväzkovo-právny vzťah
súkromného charakteru), kasačný súd musí konštatovať, že v tejto veci nemožno hovoriť o nečinnosti
orgánu verejnej správy, ktorá je v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) SSP spojená práve s
administratívnym konaním tak, ako je vymedzené v ustanovení § 3 ods. 1 písm. a) SSP.

24.Nazákladevyššieuvedenéhosapretokasačnýsúdvplnomrozsahustotožňujesosprávnymsúdom,
ktorý odmietol žalobu žalobcu z dôvodu, že v danom prípade nie je daná právomoc správneho súdu na
prejednanie a rozhodnutie veci.

IV. Záverečné poznámky a odôvodnenie v časti trov
25. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd po preskúmaní dôvodov vznesených sťažovateľom

v kasačnej sťažnosti tieto vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť
vecnú správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu. Z týchto dôvodov kasačný súd kasačnú
sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a
analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade
s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.
27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá
veta SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.