Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201090
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1020201090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): BCI, a.s., so sídlom Mydlárska
8718/7A, Žilina, IČO: 31 617 794, právne zast.: Karkó s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100938374/2020 zo dňa 25.05.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v
Žiline č. k. 30S/151/2020-119 z 31. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žiadnemu účastníkovi konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 30S/151/2020-119
z 30. októbra 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 100938374/2020 zo dňa 25.05.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 102797025/2019 zo dňa 04.12.2019. Daňový
úrad Žilina (správca dane) žalobcovi vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozdiel dane
v sume 106.754,38 EUR na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie august
2013. Daň vyrubená daňovým priznaním predstavovala 186.528,68 EUR, daň zistená správcom dane
vo vyrubovacom konaní 293.283,06 EUR a rozdiel dane predstavuje sumu 106.754,38 EUR

2. Správny súd v odôvodnení rozsudku ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že daňové orgány
nepostupovali v zmysle § 46 ods. 4 daňového poriadku a nerozšírili daňovú kontrolu vykonávanú na
dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013 o kontrolu DPH, čím došlo k porušeniu
zákona, keď daňový subjekt bol prešetrovaný ohľadom tých istých skutočností (uplatnené odpočítanie
dane z prijatých faktúr od daňových subjektov NELT, s.r.o. a 8G, s.r.o.) v dvoch rôznych daňových
kontrolách trvajúcich viac ako 4 roky, v dôsledku čoho je daňová kontrola na DPH za august 2013
nezákonná.

3. S poukazom na § 46 ods. 4 daňového poriadku správny súd uviedol, že pre správcu dane nevyplýva
obligatórna povinnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iný druh dane, ale len možnosť takéhoto
postupu. Správny súd poukázal na skutočnosť, že daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie
august 2013 bola vykonaná na základe žiadosti Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odboru kriminálnejpolície ČVS: ORP-816/3-VYS-ZA-2018 zo dňa 31.07.2018, kedy už daňová kontrola na dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013 bola u žalobcu ukončená, táto začala dňa 18.08.2015
a bol z nej vypracovaný Protokol č. 103512716/2016 zo dňa 15.07.2016. Daňový úrad pre vybrané

daňové subjekty Bratislava vydal pod č. 100481612/2017 zo dňa 16.03.2017 rozhodnutie, ktorým podľa
§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu BCI, a.s., Žilina rozdiel v sume daňovej
straty 712.075,58 EUR na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013, ktoré bolo
doručené dňa 22.03.2017.

4. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď vykonal na základe samostatného oznámenia
č. 101816627/2018 zo dňa 17.09.2018 samostatnú daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie
august 2013 so začiatkom daňovej kontroly dňa 23.10.2018, ktoré žalobca prevzal podľa pripojenej
doručenky dňa 18.09.2018. Keďže správca dane daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za
rok 2013 nerozšíril a daňovú kontrolu na DPH vykonal na základe samostatného oznámenia o jej začatí,
na túto daňovú kontrolu sa v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku vzťahuje samostatná lehota na

jej vykonanie plynúca odo dňa uvedeného v oznámení o tejto daňovej kontrole, t. j. od dňa 23.10.2018.
Začatie plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie august 2013
nie je možné počítať odo dňa začatia daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby, keďže obe
predstavujú samostatné daňové kontroly s rozličnými dátumami ich začatia a ukončenia. Uvedené je
zrejmé aj zo skutočnosti, že v období medzi ukončením skoršej kontroly na dani z príjmov právnickej

osoby do začatia kontroly na DPH nemal žalobca postavenie kontrolovaného daňového subjektu a
nebola u neho vykonávaná daňová kontrola za predmetné zdaňovacie obdobie. Správny súd z týchto
dôvodov nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v zmysle § 69 ods. 1 daňového poriadku uplynula päťročná
lehota pre právo daňového úradu vyrubiť daň.
5. Správny súd dodal, že správca dane vykonal na základe samostatného oznámenia č.

101816627/2018 zo dňa 17.09.2018 samostatnú daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2013 so začiatkom daňovej kontroly dňa 23.10.2018, ktoré žalobca prevzal
podľa pripojenej doručenky dňa 18.09.2018, pričom postupoval v súlade so zákonom. Keďže správca
danedaňovúkontrolunadanizpríjmovprávnickejosobyzarok2013nerozšíriladaňovúkontrolunadani
z pridanej hodnoty vykonal na základe samostatného oznámenia o jej začatí, na túto daňovú kontrolu

sa v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku vzťahuje samostatná lehota na jej vykonanie plynúca odo
dňa uvedeného v oznámení o tejto daňovej kontrole, t. j. od dňa 23.10.2018. Začatie plynutia lehoty na
vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013 nie je možné
počítať odo dňa začatia daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby, keďže obe predstavujú
samostatné daňové kontroly s rozličnými dátumami ich začatia a ukončenia. Uvedené je zrejmé aj

zo skutočnosti, že v období medzi ukončením skoršej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby
do začatia kontroly na dani z pridanej hodnoty nemal žalobca postavenie kontrolovaného daňového
subjektu a nebola u neho vykonávaná daňová kontrola za predmetné zdaňovacie obdobie. Preto za
neopodstatnené považoval správny súd tvrdenie žalobcu, že v zmysle § 69 ods. 1 daňového poriadku
uplynula päťročná lehota pre právo daňového úradu vyrubiť daň.

6. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že daňové orgány odmietli vykonať dôkazy,
ktoré žalobca v konaní navrhoval.
7. K návrhu na znalecké skúmanie podpisov PhDr. Vladimíra Gašperáka na zmluve so spoločnosťou
NELT, s.r.o., o ktorej PhDr. Vladimír Gašperák tvrdil, že zmluvu on za žalobcu nepodpísal, správny súd
poukázal na výpoveď svedka K.. M. Y., v tom čase projektového manažéra spoločnosti OHL ŽS SK, a.s..

Svedok v zápisnici č. 102862665/2016 zo dňa 04.04.2016 vypovedal, že na akcii Závod - kanalizácia
- II. etapa v roku 2013 zastával funkciu projektového manažéra, riadil subdodávky subdodávateľov,
nevedel,ktozastupovalspoločnosťBIC,a.s.(žalobcu),prácenatejtostavbebolizabezpečovanéformou
inžinieringu, t. j. subdodávateľsky, spoločnosť OHL ŽS SK, a.s. pôsobila v rámci riadenia prác na danom
úseku, bol priamo fyzicky prítomný za spoločnosť OHL ŽS SK, a.s. na stavenisku a práce na tejto

zákazkepreOHLŽSSK,a.s.zabezpečovalaspoločnosťRealInvest,spol.sr.o.vpozíciisubdodávateľa,
celkové práce formou odovzdávacieho a preberacieho protokolu riešil osobne so zástupcom BCI, a.s. p.
Q., zápisy v stavebnom denníku pre ne realizoval ich subdodávateľ Real Invest, spol. s r.o. v zastúpení
p. Y.. Svedok uviedol, že nepozná spoločnosť NELT s.r.o. a ani osobu T. M., okrem OHL ŽS SK, a.s.
sa na tejto stavebnej akcii zúčastnil TuCon, a.s., Real Invest, spol. s r.o. a ešte jeden subdodávateľ,

na ktorého si nespomenul. Samotný PhDr. Vladimír Gašperák do zápisnice o ústnom pojednávaní
číslo 101685190/2019 zo dňa 10.07.2019 uviedol, že zmluvu o dielo č. 24/44/0103/12/03-306 bez
dátumu podpisu so spoločnosťou NELT s.r.o. vo veci dodania stavebných prác na stavbe Závod -
kanalizácia - II. etapa nepodpísal a túto firmu nepozná. Tohto výsluchu sa zúčastnil aj splnomocnenýzástupca žalobcu, ktorý na základe výzvy správcu dane svedkovi žiadne otázky nepoložil. Svedok už
aj predtým v zápisnici o ústnom pojednávaní číslo 103978732/2016 zo dňa 26.09.2016 uvádzal, že
si nevie vysvetliť zmluvu so spoločnosťou NELT s.r.o. a myslí si, že túto zmluvu nepodpísal. Svedok

Ing. Ľubomír Gaňa, člen predstavenstva spoločnosti TuCon, a.s., vypočutý na ústnom pojednávaní daň
31.03.2016 v zápisnici č. 102846619/2016 okrem iného vypovedal, že spoločnosť NELT, s.r.o. nepozná,
spoločnosť TuCon, a.s. predložila spoločnosti BCI, a.s. svoju ponuku na realizáciu prác na uvedenej
stavbe, následne došlo k podpísaniu zmluvy o dielo, za spoločnosť BCI, a.s. vystupoval dr. Gašperák
a za TuCon, a.s. vystupovali osoby K.. Q. ako generálny riaditeľ, K.. Z. ako obchodno-technický riaditeľ

a svedok osobne, bol priamym nadriadeným ich stavbyvedúceho na tejto stavbe, ktorým bol K.. T.
R. a priamo zodpovedal za realizáciu zákazky, pričom takéto štandardné líniové stavby (kanalizácia)
realizuje spoločnosť TuCon, a.s. pravidelne, bežne, za spoločnosť žalobcu v súvislosti s touto akciou
vystupoval K.. R. Q., ktorý prevzal vykonané práce a stavebné práce na stoke vykonávali priamo a
výlučne zamestnanci spoločnosti TuCon, a.s. okrem prác pri realizácii domových prípojok, tieto práce
realizovala pre TuCon, a.s. spoločnosť PAVLU s.r.o., stavebný denník spoločnosti TuCon, a.s. viedol

stavbyvedúci a manažér stavby K.. T. R., v jeho neprítomnosti ho zastupoval p. C. T., ktorý bol na
tejto stavbe prítomný. Spoločnosť TuCon, a.s. evidoval na predmetnej akcii subdodávateľov spoločnosti
BCI, a.s. a to UNISTAV Senica, OHL ŽS SK, a.s. nie je možné, aby boli tie isté položky v tom istom
množstve vykonané okrem spoločnosti TuCon, a.s. aj inou spoločnosťou. Spoločnosť NELT, s.r.o. a ani
Petra Tvrdého, jej konateľa, nepoznal ani svedok K.. R. Q., hlavný stavbyvedúci na stavbe Závod -

kanalizácia - II. etapa, ktorý bol v tom čase zamestnancom žalobcu, vypočutý na ústnom pojednávaní
konanom dňa 12.07.2019, o čom bola spísaná zápisnica číslo 101700040/2019. Svedok potvrdil, že nie
je možné, aby práce na Stokách A1-2-1, A1-2-1-1, A1-2-1-2, A1-2-1-3, A1-2-1-4 boli vykonané naraz
dvomi spoločnosťami, pričom tieto práce vykonala spoločnosť TuCon, a.s. Z písomností predložených
obcou Závod bolo zistené, že obchodné meno spoločnosti NELT, s.r.o. ani osoba menom Peter Tvrdý

nie je uvedená na dokumentoch týkajúcich sa tejto stavebnej akcie, hoci by sa mali v týchto záznamoch
nachádzať, ak sa zúčastňovali stavebných prác, ich kontroly a koordinácie v súlade s výpoveďou
Petra Tvrdého zo dňa 24.10.2016, najmä ak spoločnosť NELT, s.r.o. bola reálne priamym dodávateľom
žalobcu. Osoby prítomné na stavbe zhodne uviedli osoby a spoločnosti prítomné na stavbe, pričom
spoločnosť NELT, s.r.o. ani osobu jej konateľa Petra Tvrdého nepoznali. Žalobcom navrhnutý dôkaz na

znalecké skúmanie podpisov PhDr. Vladimíra Gašperáka na zmluve so spoločnosťou NELT, s.r.o. podľa
názoru správneho súdu nemohlo ovplyvniť správcom zistený skutkový stav veci, keďže tento zabezpečil
všetky relevantné dôkazy pre zistenie objektívneho stavu veci.
8. K návrhu na vypočutie svedka Daniely Hradňanskej, ktorej spoločnosť Real Invest, s.r.o., ktorá mala
vykonať ako subdodávateľ dielo pre spoločnosť OHL ŽS SK, a.s., správny súd uviedol, že jej vypočutie

nebolo možné, pretože predvolanie na ústne pojednávanie neprevzala a Okresné riaditeľstvo PZ Čadca,
obvodnéoddeleniePZKysuckéNovéMestodňa20.08.2019podčíslomOPPZ-CA-OPP6-724-001/2019
oznámilo, že nemohla byť predvedená, lebo sa dňa 09.08.2019 v mieste bydliska nenachádzala. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že jej výpoveď zo dňa 24.10.2016 objektívne vyvolala potrebu jej vypočutia, pretože
objektívne vyvolala pochybnosti o tom, či spoločnosť Real Invest, s.r.o. skutočne nejaké práce pre OHL

ŽS SK, a.s. vykonávala, správny súd poukázal na výpoveď svedka K.. M. Y. vypočutého do zápisnice
číslo 102862665/2016 dňa 04.04.2016, ktorý priamo potvrdil, že práce na uvedenej zákazke pre OHL
ŽS SK, a.s. zabezpečovala spoločnosť Real Invest, spol. s r.o. v pozícii subdodávateľa a spoločnosť
NELT s.r.o. ani osobu Petra Tvrdého nepozná, okrem OHL ŽS SK, a.s. sa na tejto stavebnej akcii
zúčastnil TuCon, a.s., Real Invest, spol. s r.o. a ešte jeden subdodávateľ, na ktorého si nespomína.

Naviac pri vypočutí svedkyne Daniely Hradňanskej na ústnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2016 sa
zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý so súhlasom správcu dane svedkyni kládol aj otázky.
K akým ďalším skutočnostiam by mala byť svedkyňa Daniela Hradňanská opätovne vypočutá, žalobca
v správnej žalobe nešpecifikoval.
9. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na bod 47. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn.

3Sžfk/40/2017 zo dňa 27.06.2018, podľa ktorého: Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové
konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa
bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,

dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a
to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré správca dane
získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Správny súd poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/81/2018 so zdôraznením bodu 42. odôvodnenia, podľa ktorého:Je rozumné očakávanie, najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia
daňovejkontrolyporelatívnedlhomčasovomúseku(napr.ust.§69daňovéhoporiadku),žesisťažovateľ
ako daňový subjekt a priori zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t. j.

takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj
jej budúcu procesnú spoluprácu (napr. kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne
preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej
kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb bolo realizované
spôsobomopísanýmvdodávateľskejfaktúre.Totojenepriamyvplyvdaňovýchpredpisovnadispozitívne

vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva.

II. Kasačná sťažnosť

10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP
kasačnú sťažnosť a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vrátil mu

vec na ďalšie konanie alebo eventuálne, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší
rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Zároveň požiadal o náhradu trov konania.
11. Žalobca tvrdil, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie aj napriek tomu, že právo na vyrubenie dane
v zmysle § 69 daňového poriadku zaniklo. Obe (už vyššie spomenuté) daňové kontroly sa zaoberali tými

istými skutkovými okolnosťami, v oboch išlo o oprávnenosť faktúr vystavených spoločnosťami NELT,
s.r.o a 8G, s.r.o. Aj z protokolu o daňovej kontrole č. 102254895/2019 zo dňa 30.09.2019 podľa žalobcu
vyplýva, že v daňovej kontrole na DPH sa prakticky skutkovo nič nepreverovalo a nezisťovalo, daňový
úrad prevzal zistenia z predchádzajúcej daňovej kontroly pre daň z príjmu. Žalobca poukázal na to, že
daňový úrad najskôr vykonal daňovú kontrolu pre daň z príjmov, v ktorej neuznal oprávnenosť faktúr

vystavených spoločnosťami NELT, s.r.o a 8G, s.r.o. a následne, po uplynutí viac ako dvoch rokov, začal
formálne ďalšiu daňovú kontrolu pre DPH, pričom však nezisťoval iné skutočnosti, ale prevzal zistenia z
predchádzajúcej daňovej kontroly. Žalobca neakceptoval argumentáciu správneho súdu, že opísaným
spôsobom mohli daňové kontroly prebehnúť z dôvodu, že boli zamerané na rozdielne dane. Žalobca
zdôraznil, že v oboch boli skúmané totožné skutočnosti. Podľa jeho názoru bolo postupom daňových

orgánov obídené ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt nemá byť
kontrolovaný pre tie isté skutočnosti dlhšie ako jeden rok.
12. Žalobca bezvýsledne upozorňoval správny súd na rozhodnutia kasačného súd sp. zn. 3Sžf/42/2007,
8Sžfk/16/2016 a nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, ktoré správny súd
nerešpektoval.

13. K argumentácii správneho súdu, že nemalo význam vykonanie dôkazu znaleckého preskúmania
pravosti podpisu PhDr. Vladimíra Gašperáka na zmluve so spoločnosťou NELT, s.r.o. opísanej v ods.
7 odôvodnenia tohto rozhodnutia, sťažovateľ namietal protizákonnosť daňovej kontroly vychádzajúcej
len z výsledkov predchádzajúcej daňovej kontroly na daň z príjmov, pričom neboli vykonané žiadne
nové dôkazy, čo znamená, že bola vykonaná len formálne. Sťažovateľ dodal, že správca dane

uveril nepravdivým tvrdeniam svedka a podpis na predmetnej zmluve zjavne patrí Phdr. Vladimírovi
Gašperákovi, keď počas jeho pôsobenia ako predseda predstavenstva sťažovateľa bola predmetná
faktúra riadne účtovne zaevidovaná.
14. Pokiaľ ide o svedkyňu Danielu Hradňanskú, táto nevedela uviesť jediné meno zamestnanca
dodávateľa spoločnosti Real Invest, s.r.o. ako domnelého dodávateľa OHL ŽS SK, a.s. na predmetnej

stavbe. Jediným dôkazom o účasti týchto spoločností však boli tvrdenia zástupcu OHL ŽS SK, a.s. a
spomínanej svedkyne.

III. Administratívne konanie

15. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že na základe žiadosti Okresného riaditeľstva
policajného zboru v Žiline, odbor kriminálnej polície vykonal správca dane u sťažovateľa daňovú kontrolu
na DPH za obdobie august 2013. Daňová kontrola začala u žalobcu dňa 23.10.2018 daňová kontrola
DPH za zdaňovacie obdobie august 2013. Z daňovej kontroly bol spísaný protokol č. 102254895/2019
zo dňa 30.09.2019, doručený bol sťažovateľovi dňa 30.09.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa

k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca podal vyjadrenie k protokolu dňa 15.10.2019, namietal
nevykonanie znaleckého dokazovania pravosti podpisu PhDr. Vladimíra Gašperáka na zmluve so
spoločnosťou NELT, s.r.o. a nevykonanie dôkazu výsluchom svedkyne p. Daniely Hradňanskej a tiež,
že daňová kontrola mala byť zastavená podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. Na termín prerokovaniapripomienok k protokolu sa daňový subjekt (sťažovateľ) ani jeho zástupca nedostavil. Správca dane
vydal rozhodnutie č. 102797025/2019 zo dňa 04.12.2019 o vyrubení rozdielu dane vo výške 106.754,38
EUR za zdaňovacie obdobie august 2013. Žalovaný toto rozhodnutie na základe odvolania žalobcu

rozhodnutím číslo 100938374/2020 zo dňa 25.05.2020 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil.
16. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že sťažovateľovi bola vykonaná aj daňová kontrola, predmetom
ktorej bola daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013, bola začatá dňa 18.08.2015
a o daňovej kontrole bol spísaný protokol č. 103512716/2016 zo dňa 15.07.2016. Daňový úrad pre
vybrané daňové subjekty Bratislava vydal rozhodnutie č. 100481612/2017 zo dňa 16.03.2017, ktorým

podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku vyrubil sťažovateľovi rozdiel v sume daňovej straty 712.075,58
eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013.

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava

17. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
18. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
19. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti

uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.
20. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
21. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.
22. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
23. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
24. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu

dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení

o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
25. Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez
oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly

požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady
budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly
zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly, v zápisnici o začatí daňovejkontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, predmet
daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
26. Podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti

odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia
alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej
kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo
účtovné obdobie alebo o inú daň alebo o kontrolu dodržiavania ustanovení osobitných predpisov,
túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému

daňovému subjektu.
27. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

28. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s

protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno

odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.
30. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu

podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
31. Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po
uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom

daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.1) Ak ide o daňový
subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí
siedmych rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto
daňová strata vykázaná.
32. Podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na

vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú
lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.
Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno
najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom

daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.
33. Podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 31.08.2013
(ďalej aj ako „zákon o DPH“) predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),d) dovoz tovaru do tuzemska.
34. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá
činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb

vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie
podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj
využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania
príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

35. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou

bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
36. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa

§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.
37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
38. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
40. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH ak vznikne právo na odpočítanie dane, platiteľ vykoná

odpočítanie dane tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú
výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Odpočítanie dane vykoná platiteľ v tom
zdaňovacom období, v ktorom môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa odseku 1.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

41. Prejednávaná vec bola dňa 29.05.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok
správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP),
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.

1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§
439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade
senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
42. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa

vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
43. Úlohou kasačného súdu bolo podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci (postupu a rozhodnutia
žalovaného) správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v odôvodnení kasačnou sťažnosťou
napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie,či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému
dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k
vyvodeným právnym záverom.

44. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd podľa
§ 190 SSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100938374/2020
zo dňa 25.05.2020. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102797025/2019 zo dňa 04.12.2019, ktorým správca dane vyrubil
sťažovateľovi (žalobcovi) rozdiel dane v sume 106.754,38 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie august

2013.
45. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej
súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných
povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú
úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne

určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

46. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže
odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli
dodanékonkrétnymplatiteľomDPH.Úlohousprávcudanepriposudzovaníopodstatnenostiuplatnených
nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj
zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou

zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom
tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar
alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je
základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry
nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj

preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona o DPH.
47. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady

dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí
byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou
na faktúre.

48. Žalobca tvrdil, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie aj napriek tomu, že právo na vyrubenie
dane v zmysle § 69 daňového poriadku zaniklo.
49. Vo vzťahu k posudzovanému prípadu možno konštatovať, že ustanovenie § 69 ods. 1 daňového
poriadku ohraničuje daňového orgánu možnosť vyrubiť daň alebo rozdiel dane, a to po uplynutí piatich
rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. V ustanovení § 69 ods. 2

daňového poriadku zákonodarca upravil začiatok plynutia tejto prekluzívnej lehoty v prípade. ak bol
pred jej uplynutím vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane podľa osobitných
predpisov, medzi ktoré je zahrnutý aj zákon určujúci právne postavenie sťažovateľa v súdenej veci -
zákon o DPH. V takomto prípade plynie (päťročná) lehota podľa odseku § 69 ods. 1 znovu od konca
roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.

50. Sťažovateľovi vznikla povinnosť podať daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie august 2013
najneskôr 25.09.2013. V zmysle ods. 1 § 69 daňového poriadku možnosť vyrubiť daň alebo rozdiel dane
mal zaniknúť 31.12.2018. Avšak dňa 17.09.2018 správca dane vydal oznámenie č. 101816627/2018
o tom, že začína daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 so začiatkom daňovej
kontroly dňa 23.10.2018, pričom oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 18.09.2018. Správca dane

teda vykonal úkon predpokladaný v § 69 ods. 2 daňového poriadku smerujúci na vyrubenie dane alebo
rozdielu dane podľa osobitného predpisu (zákona o DPH). Preto nová prekluzívna lehota ohraničujúca
možnosť vyrubiť žalobcovi daň alebo rozdiel dane mohla uplynúť až dňom 31.12.2023.51. Možnosť vyrubiť daň alebo rozdiel dane nezanikla ani v zmysle § 69 ods. 2 (druhá veta), keďže od
konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie (25.09.2013), do rozhodnutia o vyrubení
rozdielu dane žalobcovi na DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 neuplynulo 10 rokov.

52. Možno preto zhrnúť, že daňové orgány postupovali v danej veci v súlade so zákonom a žalobou
napadnutým rozhodnutiam nemožno vytknúť nesúlad s § 69 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku.
53. Za nedôvodnú považoval kasačný súd aj námietku sťažovateľa, že správny súd nesprávne právne
posúdil otázku uplatnenia ustanovení 46 ods. 4 daňového poriadku a § 46 ods. 10 daňového poriadku
z dôvodu, že obe sťažovateľovi vykonané daňové kontroly (pre daň z príjmu a pre DPH) mohli byť

vykonané súčasne a zároveň, že v daňovej kontrole na DPH sa prakticky skutkovo nič nepreverovalo a
nezisťovalo, daňový úrad prevzal zistenia z predchádzajúcej daňovej kontroly pre daň z príjmu.
54. V zhode s názorom vyjadrenom v napadnutom rozsudku kasačný súd je názoru, že ustanovenie §
46 ods. 4 daňového poriadku neprikazuje správcovi dane výkon daňovej kontroly rozšíriť aj o iný druh
dane, ale len možnosť takéhoto postupu. Správca dane nie je regulovaný a je na jeho autonómnom
uvážení, či vykoná kontrolu dodržiavania povinnosť daňového subjektu pre daň z príjmov a pre DPH

v jedinej daňovej kontrole alebo vykoná daňové kontroly samostatne. Námietku porušenia § 46 ods.
4 daňového poriadku nemožno akceptovať aj z dôvodu, že kontroly vykonané žalobcovi sa časovo
neprekrývali. Daňová kontrola, predmetom ktorej bola daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie rok 2013, bola u žalobcu začatá dňa 18.08.2015, o tejto daňovej kontrole bol spísaný protokol
dňa 15.07.2016 a správca dane vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane rozhodnutím zo dňa 16.03.2017.

Daňová kontrola pre DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 u žalobcu začala dňa 23.10.2018, a to
na základe oznámenia č. 101816627/2018 zo dňa 17.09.2018, teda až po ukončení predchádzajúcej
daňovej kontroly pre iný druh dane. Okrajovo legitimitu vykonania kontroly pre DPH odôvodňuje aj
skutočnosť, že správca dane vykonal kontrolu na podnet iného orgánu verejnej moci, teda nie preto ako
naznačuje sťažovateľ, aby obišiel ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku.

55. Kasačný súd dodáva, že pre posúdenie zákonnosti daňovej kontroly bolo právne irelevantné, či
sa skutkovo zaoberali tými istými obchodmi, z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočet dane, pričom
tie posudzovali z hľadiska právnej úpravy podľa zákona o dani z príjmov alebo podľa zákona o DPH.
Nebolo medzi účastníkmi sporné, že správca v predmetnej daňovej kontrole prevzal a použil zistenia z
inej daňovej kontroly. Posúdenie zákonnosti daňovej kontroly ako predpokladu vyrubovacieho konania

u sťažovateľa potom spočívala na otázke, či bola správnym orgánom daná možnosť kontrolovanému
daňovému subjektu oboznámiť sa so zisteniami správcu dane a s podkladmi pre vypracovanie protokolu
z daňovej kontroly. Ako vyplýva z administratívneho spisu správca dane poskytol sťažovateľovi možnosť
brániť svoje práva v plnom rozsahu a skutočnosť, že podkladmi pre posúdenie správnosti daňového
priznania pre DPH v zdaňovacom období august 2013 boli zistenia z predchádzajúcej daňovej kontroly,

procesnežalobcunijakonepoškodila.Protokolzdaňovejkontrolyč.102254895/2019zodňa30.09.2019
bol žalobcovi doručený dňa 30.09.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole. Žalobca podal vyjadrenie k protokolu dňa 15.10.2019, v ktorom uviedol, že správca dane mal
v rámci daňovej kontroly vykonať znalecké dokazovanie ohľadom pravosti podpisu PhDr. Gašperáka
na zmluve so spoločnosťou NELT, s.r.o., mal vypočuť svedkyňu p. Hradňanskú a daňová kontrola mala

byť zastavená podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. Podľa úradného záznamu správcu dane č.
102435276/2019 zo dňa 24.10.2019 termín prerokovania pripomienok daňového subjektu k Protokolu
č. 102254895/2019 zo dňa 30.09.2019 bol stanovený na 26.11.2019. Podľa úradného záznamu správcu
dane číslo 102765869/2019 zo dňa 27.11.2019 sa na dohodnutý termín prerokovania sa daňový subjekt
BCI, a.s. a ani jeho zástupca nedostavil.

56. Kasačný súd sa nestotožnil ani s ďalším sťažovateľovým tvrdením, že „postupom daňových orgánov
bolo obídené ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt nemá byť
kontrolovaný pre tie isté skutočnosti dlhšie ako jeden rok“. Takéto tvrdenie totiž nevyplýva z dikcie
tohto zákonného ustanovenia, ktoré určuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorá je najviac jeden
rok odo dňa jej začatia. Ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku neupravuje postup správcu

dane spôsobom tvrdeným sťažovateľom. Neupravuje obsahovo (rozširujúco ani obmedzujúco) postup
správcu dane pri výkone daňových kontrol.
57. Na rozdiel od zákonnosti daňovej kontroly vo vzťahu k dĺžke jej trvania je potrebné rozlíšiť jej
obsahovú náplň. Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, pričom daňová kontrola sa

vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Za týmto účelom daňový
poriadok vymedzuje zamestnancovi správcu dane celý rad oprávnení pri zadovažovaní dôkazov pre
potreby daňového konania. Príkladom možno uviesť právo vstupu do priestorov, prístup k písomnostiam,
k informáciám, k dátovým nosičom, oprávnenie požadovať kópie dokumentov, odobrať vzorku a pod.Dokazovanie vedie správca dane. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim. Z vyššie uvedeného obsahu oprávnení správcu dane zároveň
vyplýva povinnosť pre daňový subjekt zniesť tieto pre neho znamenajúce obmedzenia a poskytnúť
zamestnancovi správcu dane súčinnosť.

58. Preto možno zhrnúť, že § 46 ods. 10 daňového poriadku nevymedzuje zameranie daňovej kontroly
a vedenie dokazovania či zisťovania správnosti daňového priznania v konkrétnom zdaňovacom období
tak, ako to v správnej žalobe alebo v kasačnej sťažnosti tvrdil sťažovateľ.
59. V súvislosťou so sťažovateľovým tvrdením o porušení § 46 ods. 10 daňového poriadku posúdil
kasačnýsúdajopodstatnenosťdĺžkysamotnejdaňovejkontroly.Preprípad,žebydaňovákontrolatrvala
dlhšie ako jeden rok, pričom do tejto lehoty sa nezapočítava čas trvania prerušenia daňovej kontroly (§

61 ods. 5 daňového poriadku), zistenia a dôkazy získané z takejto daňovej kontroly vrátane protokolu z
daňovej kontroly nemôžu byť použité ako podklad napadnutého rozhodnutia. V tomto smere sa vyjadruje
i nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010, podľa ktorého ak dĺžka daňovej kontroly prekročila
zákonom stanovenú maximálnu dobu trvania, predstavuje protokol z takejto kontroly nezákonne získaný
dôkazný prostriedok, ktorý nie je možné použiť v daňovom konaní. Ak by takýto protokol bol použitý, je

celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, vychádza
zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a je rovnako nezákonné. Ako vyplýva však
z administratívneho spisu, predmetná daňová kontrola trvala od 23.10.2018 do 30.09.2019, kedy bol
sťažovateľovi doručený protokol z daňovej kontroly č. 102254895/2019 zo dňa 30.09.201 spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Z vyššie uvedenej argumentácie potom vyplýva, že

dĺžka predmetnej daňovej kontroly bola v súlade s § 46 ods. 10 daňového poriadku, a teda ako dôkaz
(podklad pre rozhodnutie) bol protokol z daňovej kontroly použitý v medziach zákona.
60. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti rovnako ako v správnej žalobe namietal nevykonanie ním
navrhnutých dôkazov - výsluch svedka PhDr. Vladimíra Gašperáka a svedkyne Daniely Hradňanskej.
61. Kasačný súd poukazuje na podrobnú argumentáciu správneho súdu v napadnutom rozsudku, ktorá

je v odôvodnení tohto rozhodnutia zhrnutá v ods. 7 a 8. Kasačný súd sa s touto argumentáciou plne
stotožnil. Je potrebné zdôrazniť, že podstatným pre posúdenie vzniku daňovej povinnosti na strane
sťažovateľom tvrdeného dodávateľa (NELT, s.r.o.) a z tejto skutočnosti pre sťažovateľa odvodeného
práva na odpočítanie dane, nebola existencia platne uzavretej zmluvy, na ktorej sú podpisy oprávnených
osôbdeklarujúcevôľuspravovaťsaustanoveniamizmluvy,aleto,čisatakátozmluvainaplnila.Reálnosť

uskutočneniaobchoduakotituluprevýpočetdaňovejpovinnostiresp.právnaodpočítaniedanezplnenia
je určená tým, či zo strany v zmluve uvedeného dodávateľa došlo k plneniu adekvátnemu žalobcom
predloženej dodávateľskej faktúre. Počas daňovej kontroly bolo povinnosťou daňového subjektu
(sťažovateľa) hodnoverným spôsobom preukázať nie existenciu zmluvy, faktúry alebo iných listín, ale
jeho povinnosťou bolo v súhrne preukázať reálne uskutočnenie obchodu, z ktorého sťažovateľovi vznikla

povinnosť úhrady (nákladu na vstupe) a právo na odpočítanie dane.
62. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového
subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet
dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý
v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej

existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení
je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného
plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49
ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej
povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou

vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
63. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 24 ods. 1 daňového poriadku v spojení s § 49 ods. 2, §
51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý
disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH
(jeiniciátoromodpočítaniaDPH)aktorýsiajtentonárokuplatnil;pretojejehopovinnosťoupreukázať,že

nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu
dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak
daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť
nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.64. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie DPH pri dodaní tovaru alebo služby je
kontrolovaný daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od
dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri

určenítoho,čibolouskutočnenédodanietovarualeboslužby,niejerozhodujúcenadobudnutieprávneho
vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o
odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného
obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.4.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2018).
65. Hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa
skutočne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Súdny
dvor EÚ rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami
dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových
okolnostíprejednávanejveci(rozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvoveciachC-285/11,C-642/11,C-610/19).

Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický
účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady
neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca
dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať
od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť

vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti.
Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté
pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania
spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne
obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že

predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa
31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R
39/2018).
66. Výpovede svedkov vylúčili účasť spoločnosti NELT, s.r.o. na dotknutej stavbe a teda i možnosť
poskytnutia fakturovaného plnenia sťažovateľovi. Osoby zúčastnené na stavbe spoločnosť NELT, s.r.o.

alebo jej konateľa nepoznali, pričom ani táto spoločnosť alebo jej konateľ (na rozdiel od ostatných
účastníkov zúčastnených na realizovaní predmetnej stavby) nie sú uvedení v záznamoch z kontrolných
dní. Tvrdenia o vykonaní predmetných prác boli vykonaným preverovaním správcu dane vyvrátené.
Spochybnené bolo dodanie stavebných prác spoločnosťou NELT, s.r.o., keďže nebolo preukázané, že
táto spoločnosť ich aj reálne dodala.

67. Pokiaľ ide o fakturované poskytnutie služieb inžinierskej činnosti v rámci stavieb spoločnosťou 8G,
s.r.o., sťažovateľ správcovi dane nepredložil žiadne dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie predmetného
obchodu medzi ním a personálne prepojenou spoločnosťou 8G, s.r.o., a teda ani vierohodnosť
fakturovania služieb, o ktorých sťažovateľ tvrdil, že mu boli dodané. Sťažovateľ nepreukázal splnenie
vecných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr, vystavených

spoločnosťou NELT, s.r.o. a spoločnosťou 8G, s.r.o. Vo vzťahu k faktúram za poskytnutie služieb -
inžinierskej činnosti v rámci stavieb sťažovateľa od spoločnosti 8G, s.r.o. v rámci daňovej kontroly nebolo
preukázané, prečo došlo k dofakturácii, keď fakturácia bola realizovaná paušálne.
68. Kasačný súd dodáva, že vypočutie svedkyne Daniely Hradňanskej nebolo objektívne z dôvodov
opísaných v ods. 8 odôvodnenia tohto rozhodnutia možné, pričom sťažovateľ ani konkrétne neuviedol,

k akým skutočnostiam by sa mala svedkyňa vyjadriť a najmä ako jej svedectvo mohlo ovplyvniť zistený
skutkový stav.
69. Sťažovateľ nepreukázal, že zo strany dodávateľov bolo uskutočnené dodanie služieb, pri ktorých
podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť a preto následne mu podľa predložených
faktúr nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.

1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť a náhradu súdnych trov a trov
vlastného právneho zastúpenia mu nepriznať. Platiteľom dane, ktorí boli na preverovaných faktúrach
uvedení ako dodávatelia z vyššie uvedených dôvodov nemohla vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19
ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Keďže nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov, nevzniklo ani
právo na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 74 ods. 1

písm. a) zákona o DPH z predmetných faktúr u kontrolovaného platiteľa (sťažovateľa).
70. Kasačný súd záverom konštatuje, že podľa jeho názoru sa správny súd posudzovanou vecou
zaoberal dôsledne. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové
aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záveromo zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Na základe uvedených zistení kasačný súd nepovažuje
sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú zamietol.

71. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý
v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a
žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona.
72. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP
v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.