Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201733
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:1021201733.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D. E., zast.: Weis & Partners s.r.o., Priemyselná
1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej
republiky, Kutuzova 8, 832 47 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka
Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. OdVS-8-7/2021 zo dňa 10.08.2021, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky so
sídlom v Liptovskom Mikuláši (ďalej ako „prvostupňový orgán“) č. 2467 z 31.03.2021 bol žalobca
podľa § 83 ods. 5 písm. d) Zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o štátnej
službe profesionálnych vojakov“ alebo „Zákon č. 281/2015 Z.z.“) prepustený zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe s ukončením služobného pomeru dňa 28.04.2021 (ďalej
ako „personálny rozkaz“). Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru spracoval zástupca
veliteľa 12. mechanizovaného práporu Nitra na základe tej skutočnosti, že žalobcovi v čase vyhlásenej
mimoriadnej situácia bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) Zákona o
štátnej službe profesionálnych vojakov. Doručením návrhu na prepustenie zo služobného pomeru

personálnemu úradu dňa 05.03.2021 sa začalo konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru.
Žalobca bol so začatím konania oboznámený dňa 15.03.2021 a vyjadril sa ku nemu podaním doručeným
personálnemu úradu dňa 19.03.2021. Disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi uložené Disciplinárnym
rozkazom Veliteľa 12. mechanizovaného práporu Nitra č. 12. mpr - 239 - 3/2021 zo dňa 28.01.2021,
ktorým mu bol znížený služobný plat o 10 % na dobu troch mesiacov formou zrážky zo služobného platu
(ďalej ako „disciplinárny rozkaz“). V disciplinárnom konaní bolo žalobcovi preukázané porušenie jeho
základných povinností profesionálneho vojaka uvedených v ustanovení § 134 Zákona o štátnej službe

profesionálnychvojakov.Protidisciplinárnemurozkazužalobcaodvolanienepodaladisciplinárnyrozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2021.2. O odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu rozhodol náčelník Generálneho štábu ozbrojených
síl Slovenskej republiky rozhodnutím č. OdVS - 8 - 7/2021 z 10.08.2021 (ďalej ako „napadnuté
rozhodnutie“). Odvolanie bolo zamietnuté a personálny rozkaz bol potvrdený. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že ak si profesionálny vojak nesplní niektorú zo svojich
základných povinností profesionálneho vojaka uvedenú v § 134 Zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov, či už úmyselným konaním alebo z nedbanlivosti, naplní tým skutkovú podstatu disciplinárneho
previnenia podľa § 138 zákona, za čo mu je uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 citovaného
zákona. V predloženom právoplatnom disciplinárnom rozkaze boli riadne vymenované povinnosti

profesionálneho vojaka k porušeniu ktorých konaním žalobcu došlo, miera zavinenia a porušenie
povinností vyplývajúcich z právnych predpisov boli riadne posúdené a v rámci dokazovania preukázané,
čím bolo žalobcovi preukázané porušenie jeho základných povinností profesionálneho vojaka. Žalobcovi
bolo v čase, keď bola vyhlásená mimoriadna situácia, uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139
ods. 1 písm. b) Zákona č. 281/2015 Z.z., čoho následkom je podľa § 83 ods. 5 písm. d) citovaného
zákona prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Pokiaľ chcel žalobca uplatňovať argumenty na

svoju obhajobu týkajúcu sa disciplinárneho previnenia, mohol ich uplatniť v konaní o disciplinárnom
previnení. V disciplinárnom konaní žalobca odvolanie nepodal a služobný úrad v konaní o prepustenie
žalobcu nie je oprávnený skúmať skutkovú podstatu uloženého disciplinárneho opatrenia. Žalovaný
zdôraznil špecifický charakter služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý sa výrazne odlišuje od
pracovného pomeru. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného

pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s ním súvisiacich. Tieto
vzťahy sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru. Zákon
kladie na profesionálnych vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru, ktorých
porušenie nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že vo vzťahu k plneniu
služobných povinností vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení. Služobný úrad preskúmal

návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vrátane na vec sa vzťahujúci spisový materiál,
pričom dospel k záveru, že vznikla taká skutočnosť, ktorá má za následok prepustenie žalobcu zo
služobného pomeru. Žalovaný zhrnul obsah odvolania žalobcu, v ktorom žalobca poukázal na to, že
veliteľ nemohol podať návrh na jeho prepustenie, pretože mu disciplinárny rozkaz nebol doručený,
a preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť (poprel, že by mu disciplinárny rozkaz bol doručený).

Ďalej namietal, že nemal vedomosť o mimoriadnej situácii v rozhodnom čase, ako aj to, že nebol
adresátom Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020, a teda, že by ho tento právny
predpis mohol k čomukoľvek zaväzovať. Poukázal aj na zásadu ne bis in idem - nikoho nemožno
potrestať pre ten istý skutok dvakrát. Žalovaný po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania a
preskúmaní administratívneho spisu konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi bolo v

čase, keď bola vyhlásená mimoriadna situácia, právoplatne uložené disciplinárne opatrenie podľa §
139 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, čím došlo k splneniu vecného
dôvodu na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 5 písm. d) citovaného zákona,
pričom odvolateľ (žalobca) vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na zrušenie personálneho rozkazu. Námietku o nedoručení disciplinárneho rozkazu žalovaný

vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 29.01.2021 príslušníci
12. mechanizovaného práporu Nitra - A. F. G. a H. I. J. v Kokave nad Rimavicou doručili žalobcovi
disciplinárny rozkaz. Skutočnosť, že žalobca ho odmietol prevziať, neznamená, že rozkaz nebol
doručený. Žalovaný poukázal na ust. § 218 ods. 2 Zákona č. 281/2015 Z.z., podľa ktorého rozhodnutie,
personálny rozkaz, disciplinárny rozkaz sa považujú za doručené, ak profesionálny vojak rozhodnutie,

personálny rozkaz alebo disciplinárny rozkaz prevezme, alebo, ak doručenie rozhodnutia, personálneho
rozkazu alebo disciplinárneho rozkazu bolo zmarené konaním alebo opomenutím profesionálneho
vojaka. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak profesionálny vojak prijatie rozhodnutia, personálneho
rozkazu alebo disciplinárneho rozkazu odmietne. Pokiaľ žalobca poukázal na porušenie zásady ne
bis in idem, žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, podľa

ktorého disciplinárne potrestanie nemá za následok zánik práva služobného úradu prepustiť žalobcu
zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, pretože prepustenie vojaka po predchádzajúcom
disciplinárnom postihu nemožno hodnotiť ako dvojitý postih za ten istý skutok. V konaní o prepustenie
zo služobného pomeru vychádzal riaditeľ personálneho úradu z právoplatného rozhodnutia, ktorým
bola žalobcovi uložená sankcia za porušenie základných povinností profesionálneho vojaka podľa

ustanovenia § 134 ods. 1 písm. a), c) a p) bod 1 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Ak
mal žalobca pochybnosti o zákonnosti postupu veliteľa alebo samotného disciplinárneho rozkazu, mal
využiť zákonné prostriedky na ochranu svojich práv - podať odvolanie. Túto možnosť žalobca nevyužil
a disciplinárny rozkaz nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na to, že vo veci bol riadne zistený skutkovýstav a postup v konaní bol v súlade so zákonom, žalovaný konštatoval, že nezistil žiadne dôvody, pre
ktoré by bolo potrebné personálny rozkaz zmeniť alebo zrušiť.

Správna žaloba

3. Proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca a domáhal sa
zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca namietal
nezákonnosť rozhodnutí z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že došlo k

podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia. Dôvody žaloby opísal žalobca nasledovne. V prvom rade uviedol,
že Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 bola síce od 12.03.2020 vyhlásená
mimoriadna situácia pre územie Slovenskej republiky, avšak táto skutočnosť nebola žalobcovi známa.
Poukázal na ust. § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa

ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo
známym každému, koho sa to týka. Vzhľadom na to, že predmetné uznesenie vlády nebolo publikované
vZbierkezákonov,žalobcapoprelvedomosťovyhlásenímimoriadnejsituácievrozhodnomčase.Okrem
toho spochybnil, že by bol adresátom predmetného uznesenia, a teda, že by ho tento právny predpis
mohol k čomukoľvek zaväzovať. Ako ďalší žalobný dôvod uviedol poukaz na zásadu ne bis in idem.

Konštatoval, že táto zásada sa nevzťahuje len na trestné postihy, ale rovnako aj na postihy nižšej
nebezpečnosti, ktoré sa prejednávajú v rámci správneho či disciplinárneho trestania. Žalobca namietal
súlad zákonnej úpravy (Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov) a jej následnej aplikácie s
právnymi predpismi vyššej právnej sily, a to predovšetkým s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
V danom prípade podľa žalobcu došlo k nedovolenému dvojitému postihu, keď bol potrestaný dvakrát,

najprv disciplinárnom konaní (zrážkami zo služobného platu) a následne aj prepustením zo služobného
pomeru, čo je v právnom štáte neprípustné. Ako ďalší žalobný dôvod uviedol „dobrovoľný súhlas“. V
tomto bode správnej žaloby konštatoval, že si je vedomý svojej povinnosti podľa § 134 ods. 1 písm.
p) bod 1 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov týkajúcej sa povinnosti podrobiť sa lekárskej
prehliadke a odbornému vyšetreniu, avšak uvedená povinnosť, ktorá bola pri rozhodnutí o prepustení

kľúčová, je v rozpore s čl. 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, podľa ktorého sa zásah
v oblasti zdravia môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom
vyjadrila súhlas. Tento medzinárodný dohovor má pritom prednosť pred zákonmi, t.j. aj pred Zákonom č.
281/2015Z.z..Akjeprávomkaždéhoslobodnesarozhodnúťpredzásahomdosvojhozdravia,taktakéto
konanie nemôže byť súčasne aj konaním sankcionovaným. V poslednom bode žaloby žalobca poukázal

na proporcionalitu. Konštatoval, že je verejným záujmom každej krajiny chrániť zamestnanosť. Žalobca
si je vedomý skutočnosti, že požiadavky na profesionálnych vojakov sú odôvodnene prísnejšie ako u
bežných zamestnancov, avšak ani uvedené úplne nezbavuje profesionálnych vojakov ich legitímneho
práva na ochranu zamestnania. Najvyšší ústavní činitelia sa jednohlasne a opakovane verejne vyjadrili,
že testovanie na COVID-19 je dobrovoľné. Za tohto stavu, kedy sa profesionálny vojak dobrovoľne

rozhodol, že sa testovať nedá, ho tak za uvedené nemožno sankcionovať a nie to ešte v takej intenzite –
najprv finančne a následne stratou zamestnania. Žalobca nemal dôvod neveriť vyjadreniam najvyšších
ústavných činiteľov. Strata zamestnania a aj nezanedbateľná finančná sankcia rozhodne nespĺňajú
podľa žalobcu požiadavku proporcionality voči konaniu, ktoré je žalobcovi vyčítané. Prepustenie zo
služobného pomeru má byť poslednou krajnou možnosťou a nie prvou, ako tomu bolo zo strany riaditeľa

personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky o to viac pri konaní, ktorému nepredchádzalo
akékoľvek upozornenie a tiež je vo vzťahu k následku absolútne zanedbateľné. Z odôvodnenia
personálneho rozkazu je zrejmé, že princíp proporcionality nebol nijakým spôsobom vzatý do úvahy
a postupovalo sa výsostne technicky v zmysle ustanovení Zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov bez akejkoľvek snahy o aplikáciu príslušných právnych predpisov z pohľadu ich skutočného

významu, ako aj zreteľa na celý právny poriadok.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zhrnul priebeh administratívneho konania vo veci skončenia

služobného pomeru žalobcu a opísal dôvody podanej správnej žaloby. Vo vzťahu k uplatneným
žalobným dôvodom uviedol, že v podanej správnej žalobe absentuje akékoľvek relevantné odôvodnenie
vo vzťahu k ustanoveniam § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Žalobca v rámci správnej žaloby neuviedol, v čom bymalo spočívať nesprávne právne posúdenie veci. Taktiež neodôvodnil, čím malo dôjsť k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní vo veci skončenia služobného pomeru. Vo vzťahu k mimoriadnej situácii
a dobrovoľnému súhlasu žalovaný uviedol, že žalobca napadol výlučne skutočnosti, ktoré boli, resp.

mohli byť, predmetom posúdenia v rámci disciplinárneho konania, teda administratívneho konania
odlišného od konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. Disciplinárne konanie je
konaním samostatným a žalobné body smerujú k dôvodom, ktoré mohol a mal žalobca uplatniť v
rámci disciplinárneho konania. Žalobca nevyužil svoje právo podať voči disciplinárnemu rozkazu riadny
opravný prostriedok - odvolanie, čím sa tento stal právoplatným a tvoril podklad prvostupňového

rozhodnutia (personálneho rozkazu), ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru. Orgán
verejnej správy bol pri vydávaní personálneho rozkazu disciplinárnym rozhodnutím viazaný a nemal
vo svojej právomoci disciplinárny rozkaz podrobiť prieskumu z hľadiska zákonnosti. Vo vzťahu k
námietke týkajúcej sa uplatnenia zásady ne bis in idem žalovaný poukázal na to, že disciplinárne
konanie a konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru sú po obsahovej
a právnej stránke dvomi odlišnými typmi konaní. Nielen z hľadiska rozdielnych právnych postupov,

ale aj vzhľadom na skutkové vymedzenie právne významných dôvodov pre prepustenie žalobcu zo
služobného pomeru a pre jeho prípadné disciplinárne potrestanie. Ide o dve samostatné administratívne
konania, ktorých výsledkom sú rozhodnutia nemajúce znaky duplicitného administratívneho trestania.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/19740/2010 z
13.10.2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžo/3/2012 z

20.03.2012. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí konštatoval, že už systematické začlenenie prepustenia
profesionálneho vojaka zo služobného pomeru do inej časti zákona potvrdzuje, že prepustenie nie
je súčasťou podmienok výkonu štátnej služby. Prepustenie zo služobného pomeru nie je súčasťou
ustanovenia § 125 Zákona č. 346/2005 Z. z. (v súčasnej dobe § 139 Zákona č. 281/2015 Z.z.), ktoré
stanovuje druhy disciplinárnych opatrení. Vo vzťahu k namietanej proporcionalite žalovaný poukázal na

to, že žalobca vo vlastnom záujme mohol a mal v správnej žalobe namietané skutočnosti namietať v
rámcidisciplinárnehokonania.Vychádzajúczprávoplatnéhodisciplinárnehorozkazu,ktorýjednoznačne
preukazuje spáchanie disciplinárneho previnenia žalobcom, spracoval veliteľ návrh na prepustenie
žalobcu zo služobného pomeru, pričom mu poskytol možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k
jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia. Veliteľ v návrhu na prepustenie uviedol zásadnú a podstatnú

skutočnosť, a to, že žalobca svojím konaním degraduje disciplínu, morálku a integritu príslušníkov 12.
mechanizovaného práporu Nitra, pričom ide obzvlášť zlým príkladom pre príslušníkov hodnostného
zboru poddôstojníkov a mužstva, ktorí sa v danej situácii aj napriek vysokým nárokom snažili plniť
svoje úlohy v duchu vojenskej prísahy a morálnych požiadaviek, ktoré sú na nich kladené etickým
kódexom profesionálneho vojaka. Žalovaný ako aj orgán verejnej správy rozhodujúci v prvom stupni

pri rozhodovaní vzali do úvahy okolnosti, za ktorých došlo ku spáchaniu disciplinárneho previnenia (v
čase mimoriadnej situácie) ako aj vyjadrenia nadriadených a žalobcu. Využili svoju diskrečnú právomoc
a vzhľadom na okolnosti prípadu odôvodnili, že dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka je daný a zotrvanie žalobcu v služobnom pomere vzhľadom na jeho protiprávne
konanie v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie a pandemickej doby nie je v záujme služobného

úradu. Žalovaný vyslovil, že tak personálny rozkaz ako aj napadnuté rozhodnutie sú zákonné a sú s
prihliadnutímnavšetkyskutočnostinanajvýšspravodlivé.Pretonavrhol,abysprávnysúdsprávnužalobu
žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Replika žalobcu

5. Žalobca v republike reagoval na námietku , že v správnej žalobe absentuje odôvodnenie namietaného
nesprávneho posúdenia veci tak, že toto spočívalo napr. v doslovnej aplikácii ustanovení Zákona
o štátnej službe profesionálnych vojakov bez rešpektovania ústavne a medzinárodne konformného
výkladu.VtejtosúvislostipoukázalnanálezyÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyapovinnosťvykladať

právne predpisy ústavne súladným spôsobom. Keby orgán verejnej správy naplnil ustanovenia Ústavy
Slovenskej republiky nemohol by slovo „môcť“ v § 83 ods. 5 Zákona č. 281/2015 Z.z. aplikovať
spôsobom, že musel. Žalobca mohol byť teda potrestaný zrážkami zo mzdy, ale nemusel byť aj
prepustený zo služobného pomeru. Tým by sa neporušila ani zásada ne bis in idem, ani by nebola
narušená proporcionalita zásahu do základných práv a slobôd.

6. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov7. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach. Podľa §

3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na
správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov.

8. Správna žaloba žalobcu bola dňa 18.10.2021 podaná na Krajský súd v Bratislave. Vzhľadom na
prechod výkonu súdnictva sa konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

6S/294/2021, od 01.06.2023 viedlo na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/294/2021.
Správny súd v Bratislave Uznesením č. k. BA-6S/294/2021-60 zo dňa 26.08.2024 (právoplatným
09.09.2024) správnu žalobu žalobcu postúpil Správnemu súdu v Banskej Bystrici podľa § 18 ods. 2
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) v
spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. na ďalšie konanie ako miestne príslušnému správnemu
súdu, na ktorom mu bola pridelená sp. zn. 1S/52/2024.

9. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal (na základe výslovnej žiadosti žalobcu) na nariadenom pojednávaní
dňa 28.11.2024 v neprítomnosti žalobcu (§ 114 SSP), ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov

uplatnených v správnej žalobe, a to aj z hľadísk uvedených v § 195 SSP, keďže prejednávaná žaloba
je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), správny súd dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná.

10. Žalobca spolu s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní zaslal správnemu súdu podanie

označené ako „Záverečná reč žalobcu“, v ktorom uviedol, že zotrváva na podanej správnej žalobe
a je presvedčený, že nebolo nevyhnutné skončiť služobný pomer prepustením – prichádzali do
úvahy aj iné menej závažné zásahy do práv žalobcu. Žalovaný napr. mohol žalobcu zaradiť do
personálnej zálohy alebo ho mohol dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby podľa § 72 a nasl.
Zákona č. 281/2015 Z.z.. Zopakoval, že napadnuté rozhodnutie nedostatočne zohľadnilo princíp

proporcionality, test proporcionality nebol zachovaný pre absenciu získania informovaného súhlasu
v súvislosti s podrobením sa lekárskej prehliadne a odbornému vyšetreniu. Na záver vyjadrenia žalobca
poukázal na Uznesenie vlády č. 286/2024 Z.z. (pozn. správneho súdu, ide o uznesenie vlády o
udelení amnestie vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti s protipandemickými opatreniami),
v ktorom samotná vláda uznala, že vo vzťahu k zavádzaniu a uplatňovaniu protipandemických opatrení

dochádzalo k zásadným nezákonnostiam a porušovaniam základných práv a slobôd.

11. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú podľa §
190 SSP zamietnuť s tým, že rozhodnutia orgánov verejnej správy boli zákonné a dôvody skončenia
služobného pomeru existovali a trvajú.

12. Podľa § 83 ods. 5 písm. d) Zákona č. 281/2015 Z.z. (v znení účinnom v čase rozhodovania, t.j.
od 01.03.2021 do 14.11.2021) štátnu službu profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej
štátnej službe možno skončiť prepustením, ak v priebehu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov mu
bolo opakovane uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) alebo mu v čase, keď je

vyhlásená mimoriadna situácia, alebo v čase, keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená
krízová situácia, bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b).

13. Podľa § 218 ods. 1 a 2 Zákona č. 281/2015 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uloženia
disciplinárneho opatrenia, t.j. od 01.01.2021 do 28.02.2021) (1) Rozhodnutie, personálny rozkaz a

disciplinárny rozkaz sa profesionálnemu vojakovi doručujú do vlastných rúk v mieste výkonu štátnej
služby, v mieste pobytu alebo kdekoľvek bude profesionálny vojak zastihnutý. (2) Rozhodnutie,
personálny rozkaz a disciplinárny rozkaz sa považujú za doručené, ak profesionálny vojak rozhodnutie,
personálny rozkaz alebo disciplinárny rozkaz prevezme, alebo ak doručenie rozhodnutia, personálneho
rozkazu alebo disciplinárneho rozkazu bolo zmarené konaním alebo opomenutím profesionálneho

vojaka. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak profesionálny vojak prijatie rozhodnutia, personálneho
rozkazu alebo disciplinárneho rozkazu odmietne.14. Podľa § 139 ods. 1 písm. b) Zákona č. 281/2015 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase
uloženia disciplinárneho opatrenia, t.j. od 01.01.2021 do 28.02.2021), za disciplinárne previnenie sa
profesionálnemu vojakovi uloží disciplinárne opatrenie, ktorým je zníženie služobného platu až o 15 %

najdlhšie na šesť mesiacov formou zrážok zo služobného platu, ktorý mu bol priznaný ku dňu, v ktorom
sa profesionálny vojak disciplinárneho previnenia dopustil.

15. Podľa § 134 ods. 1 písm. a), c) a p) Zákona č. 281/2015 Z.z. (v znení platnom a účinnom
v čase spáchania disciplinárneho previnenia, t.j. od 21.05.2020 do 31.12.2020) profesionálny vojak je

povinný: a) dodržiavať služobnú disciplínu, c) vykonávať štátnu službu osobne, nestranne, riadne, v
určenom služobnom čase a v medziach svojho oprávnenia, p) podrobiť sa: 1. lekárskej prehliadke a
odbornémuvyšetreniu,2.očkovaniuaďalšímprofylaktickýmopatreniam,ktorésúvisiasvýkonomštátnej
služby, 3. lekárskemu a psychologickému vyšetreniu na posúdenie zdravotnej spôsobilosti a psychickej
spôsobilosti na výkon štátnej služby alebo funkcie, 4. prieskumnému konaniu, 5. úkonom, ktoré súvisia
s jeho identifikáciou podľa § 60,6. zdravotným výkonom podľa § 123 ods. 1 písm. d) a e).

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva na účely tohto zákona
sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej
udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú
opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti

nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

17. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil personálny rozkaz
o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Správnu žalobu správny súd
v zmysle ustálenej judikatúry a po posúdení jej obsahu posúdil ako správnu žalobu vo veciach správneho
trestania (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Asan/5/2021 zo dňa 31.05.2023, bod 34.).

19. Správny súd uvádza, že v posudzovanom prípade je zákonný dôvod na prepustenie profesionálneho
vojaka zo služobného pomeru v zmysle dikcie ustanovenia § 83 ods. 5 písm. d) Zákona č. 281/2015
Z. z. založený vtedy, ak v čase, keď je vyhlásená mimoriadna situácia bolo profesionálnemu vojakovi
uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) Zákona č. 281/2015 Z. z..

20. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bolo disciplinárnym rozkazom zo dňa
28.01.2021 uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) Zákona č. 281/2015 Z. z.
spočívajúce v znížení služobného platu o 10 % na dobu troch mesiacov formou zrážky zo služobného
platu, ktorý mu bol priznaný ku dňu, v ktorom sa profesionálny vojak disciplinárneho previnenia dopustil,

a to za porušenie ust. § 134 ods. 1 písm. a), c) a p) zákona č. 281/2015 Z.z. a porušenia rozkazu
veliteľa. Dňa 16.12.2020 žalobca odmietol vyšetrenie na prítomnosť ochorenia COVID-19 PCR testom
v CV Lešť, pričom mu táto povinnosť vyplývala z rozkazu, ktorý mu bol doručený dňa 10.12.2020 (ide
o Administratívny rozkaz veliteľa 1. mechanizovanej brigády na vykonanie rotácie jednotky v rámci
operácie „Predsunutá prítomnosť“ v Lotyšsku – december 2020 č. 1mb-99-49/2020 zo dňa 23.11.2020).

Proti disciplinárnemu rozkazu žalobca odvolanie nepodal a tento nadobudol právoplatnosť 08.02.2021.
Zároveň je objektívnou skutočnosťou, že vládou Slovenskej republiky bola odo dňa 12.03.2020 podľa
§ 8 zákona č. 42/1994 Z.z. vyhlásená Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11.03.2020
mimoriadna situácia z dôvodu ohrozenia verejného zdravia v dôsledku ochorenia COVID-19 (pozn.
správneho súdu: mimoriadna situácia bola odvolaná dňa 15.09.2023). Vzhľadom na uvedené je

nesporné, že v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie bolo žalobcovi právoplatne uložené disciplinárne
opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) Zákona č. 281/2015 Z. z., a teda zákonné podmienky pre
prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 5 písm. d) Zákona
č. 281/2015 Z. z. boli naplnené.

21. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že nebol oboznámený s uznesením vlády o vyhlásení
mimoriadnej situácie, správny súd uvádza, že vedomosť, resp. nevedomosť žalobcu o predmetnom
uznesení nemá žiadny vplyv na priebeh skutkových okolností veci a samotné disciplinárne potrestanie
žalobcu (ani prepustenie žalobcu zo služobného pomeru). Žalobca bol v disciplinárnom konanípostihnutý za porušenie služobnej disciplíny (porušenie ust. § 134 ods. 1 písm. a/, c/ a p/ Zákona č.
281/2015 Z.z.), nebol sankcionovaný v súvislosti s predmetným uznesením. Vyhlásenie mimoriadnej
situácie ako skutková (objektívna) okolnosť je (bola) zákonným predpokladom skončenia služobného

pomeruzasituácieuloženiačolenjednéhodisciplinárnehoopatreniapodľa§139ods.1písm.b)Zákona
č. 281/2015 Z.z., túto skutočnosť posudzoval orgán verejnej správy ako zákonnú podmienku aplikácie
ust. § 83 ods. 5 písm. d) Zákona č. 281/2015 Z.z..

22. Pokiaľ žalobca spochybňoval závažnosť jeho konania vo vzťahu k disciplinárnemu postihu, správny

súd uvádza, že túto námietku, ako aj akékoľvek ďalšie námietky týkajúce sa disciplinárneho previnenia
žalobcu, t.j. odmietnutia povinnosti podriadiť sa testovaniu na COVID-19 (vrátane námietok týkajúcich
sa dobrovoľného súhlasu), mohol žalobca uplatniť v odvolacom konaní voči disciplinárnemu rozkazu,
prípadne v následnom súdnom konaní. Žalobca takto nepostupoval, odvolanie nepodal. Predmetom
tohto správneho súdneho konania je súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného o potvrdení
personálneho rozkazu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Správny súd v tomto správnom

súdnom konaní nepreskúmava zákonnosť disciplinárneho rozkazu, ktorým už bolo právoplatne
rozhodnuté o disciplinárnom previnení žalobcu, a preto skúmal výlučne otázku zákonnosti a postupu
orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka. Vychádzajúc z uvedeného sa správny súd nevenoval námietke, že konanie žalobcu bolo
zanedbateľné, či otázke dobrovoľnosti/povinnosti podrobiť sa testovaniu, teda otázkam, ktoré boli (mohli

byť) predmetom disciplinárneho konania. Uložené disciplinárne opatrenie bolo síce podkladom pre
vydanie personálneho rozkazu, avšak v prípade disciplinárneho rozkazu nejde o rozhodnutie v zmysle
§ 27 ods. 1 SSP, ktorého zákonnosť by správny súd mohol posúdiť v rámci tohto konania, pretože
nie je splnená podmienka, že rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať (proti disciplinárnemu
rozkazu bol prípustný opravný prostriedok a išlo o spôsobilý predmet súdneho prieskumu). Správny

súd môže v rámci konania o správnej žalobe preskúmať aj rozhodnutia orgánu verejnej správy,
ktoré predchádzali napadnutému rozhodnutiu, avšak len za splnenia podmienok podľa § 27 SSP, v
zmysle ktorého správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na návrh
žalobcu posúdi aj zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané opatrenie záväzné a ak skôr vydané opatrenie nebolo

samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP.

23. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentoval, že najvyšší ústavní činitelia sa vyjadrovali,
že testovanie na COVID-19 je dobrovoľné, správny súd obiter dictum konštatuje, že žalobcu ako
profesionálneho vojaka neviažu vyjadrenia politikov, ale zákon a služobné predpisy (osobitne príkazy

nadriadených). Žalobca bol povinný plniť služobné povinnosti a vedel, aké následky má neplnenie
služobných povinností (vrátane pokynov veliteľa). Súčasne správny súd poukazuje na to, že v novembri
2024 Ústavný súd Slovenskej republiky pri opakovaných posúdeniach ústavnosti vyhlášok Úradu
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré upravovali okrem iného aj povinné testovanie
na ochorenie COVID-19, z obdobia mimoriadnej situácie počas pandémie nekonštatoval porušenie

základných ľudských práv a slobôd.

24. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal porušenie zásady ne bis in idem, správny súd uvádza, že
prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru je zákonným dôsledkom určitého správania
profesionálneho vojaka, nemá povahu sankcie, čo explicitne vyplýva o.i. z rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/12/2019 zo 04.02.2020, bod 67: „Prepustenie zo služobného pomeru
je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia služobného vzťahu profesionálneho
vojaka voči štátu, nemá povahu sankcie, ale je následkom určitého správania profesionálneho vojaka,
ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s ďalším trvaním služobného pomeru v ozbrojených silách.
Zákon č. 281/2015 Z.z. nemožno porovnávať s porušením pracovnej disciplíny u bežných pracovníkov,

pretože zmieňovaný zákon ustanovuje vyššiu mieru zodpovednosti a tomu musia zodpovedať aj
osobitnémožnostipostihu.Citovanýzákonkladienavojakovvyššienárokyprofesionálnehoamorálneho
charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom dôsledku
znamená, že vo vzťahu k plneniu služobných povinností vyžaduje striktné dodržiavanie svojich
ustanovení, prísnejších než iné zákony.“ Zo systematiky Zákona č. 281/2015 Z.z. je zrejmé, že právna

úprava služobného pomeru (vrátane úpravy otázky prepustenia zo služobného pomeru) je obsiahnutá
v III. časti zákona, podmienky vykonávania štátnej služby (vrátane úpravy služobných povinností
a služobnej disciplíny) sú predmetom IV. časti zákona, šiestej hlavy. Prepustenie zo služobného pomeru
nie je súčasťou ustanovení Zákona č. 281/2015 Z.z., ktoré stanovujú druhy disciplinárnych opatrení,v zmysle čoho sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobnej veci sp. zn. 4Sžo/3/2012 z 20.03.2012
stotožnil so záverom príslušného krajského súdu, že disciplinárne konanie a konanie o prepustení
profesionálneho vojaka zo služobného pomeru (v dôsledku porušenia služobných povinností) sú

po obsahovej a právnej stránke dvomi odlišnými typmi konaní, ich výsledkom sú dve samostatné
administratívne rozhodnutia nemajúce znaky duplicitného administratívneho trestania.

25. Podľa § 83 ods. 5 písm. d) Zákona č. 281/2015 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania
personálneho rozkazu) štátnu službu profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej

službe možno skončiť prepustením, ak mu v čase, keď je vyhlásená mimoriadna situácia bolo
uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b). Použité slovné spojenie „možno skončiť
prepustením“ znamená, že nie je povinnosťou orgánu verejnej správy ukončiť služobný pomer, ale
môže tak urobiť, ak sú splnené zákonné podmienky, ktoré v prejednávanej veci splnené boli. Orgán
verejnej správy prvého stupňa zároveň vo väzbe na fakultatívnosť prepustenia žalobcu zo služobného
pomeru profesionálneho vojaka individualizoval dôvod prepustenia žalobcu, keď okrem naplnenia

zákonných podmienok poukázal osobitne na to, že dotknutým správaním žalobca v čase mimoriadnej
situácie degradoval disciplínu, morálku a integritu príslušníkov 12. mechanizovaného práporu Nitra,
pričom išiel obzvlášť zlým príkladom pre príslušníkov hodnostného zboru poddôstojníkov a mužstva,
ktorí sa v danej situácii aj napriek vysokým nárokom snažili plniť svoje úlohy v duchu vojenskej
prísahy a morálnych požiadaviek. Je všeobecne známe, že v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie

sa osobitne zložky armády (profesionálni vojaci) podieľali na plnení úloh štátu pri ochrane verejného
zdravia. Ak by príklad žalobcu nasledovali iní profesionálni vojaci, mohlo by dôjsť k destabilizácii
aohrozeniufunkčnostijednotlivýchzborov.Akotovyplývazadministratívnehospisu(konkrétnePosudku
žalobcu vypracovaného nadriadeným žalobcu), žalobca od 11.12.2020 do 28.04.2021 vykonával
funkciu technika 2. mechanizovanej roty, toto obdobie bolo špecifické množstvom asistenčných úloh

s Policajným zborom Slovenskej republiky. Žalobca sa odmietal podieľať na plnení týchto úloh.
Deklaroval zamietavé stanovisko k podrobeniu sa vyžadovaného a povinného pretestovania na
COVID-19,pričomdokasárnínebolpovolenývstuposobámbeznegatívnehoAGtestu.Ztýchtodôvodov
nebolomožnésožalobcompočítaťprivýkoneštátnejslužbyaboldlhodobozaradenýnatzv.homeoffice.

26. Z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je zrejmá správna úvaha, na
základe ktorej dospel v prípade žalobcu k záveru o využití fakultatívnej možnosti žalobcovho prepustenia
zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že pri
rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny
súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§

27 ods. 2 SSP). Správny súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť takéhoto rozhodnutia. Správny súd
po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgán verejnej správy aplikujúc správnu úvahu rozhodol
o prepustení žalobcu zo služobného pomeru s dostatočným odôvodnením vzhľadom na skutočnosti
opísané v bode 26. tohto rozsudku. Správny súd nezistil pochybenie orgánu verejnej správy pri aplikácii
Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov (orgán verejnej správy zákony nevykladá, ale aplikuje).

Zákonné podmienky pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru boli naplnené, pričom orgán
verejnej správy odôvodnil, prečo využil možnosť skončenia služobného pomeru.

27. Vo vzťahu k námietke porušenia princípu proporcionality správny súd vo všeobecnosti v prvom
rade uvádza, že podstatou tohto princípu je posudzovanie kolízie (konfliktu) dvoch práv. Žalobca

v správnej žalobe namietal, že verejným záujmom každej krajiny je chrániť zamestnanosť, z čoho možno
vyvodiť, že namietal zásah do práva na prácu. Podľa názoru správneho súdu v tomto prípade orgány
verejnej správy postupovali v súlade s princípom proporcionality. Orgány verejnej správy v prvom rade
vysvetlili a zdôraznili, na akých princípoch je vykonávaná štátna služba profesionálnych vojakov (princíp
podriadenosti a nadriadenosti, striktné dodržiavanie služobnej disciplíny), pričom možno súhlasiť s tým,

že záujem na dodržiavaní služobnej disciplíny, a to osobitne v období vyhlásenej mimoriadnej situácie,
odôvodňoval aplikáciu § 83 ods. 5 písm. d) Zákona č. 281/2015 Z.z., t.j. prepustenie služobného vojaka.
Ako už správny súd konštatoval, ozbrojené zložky sa v období pandémie v značnej miere podieľali
na ochrane verejného zdravia, pričom osobitné úlohy armády za účelom zabezpečenia verejného
zdravia a ochrana verejného záujmu na ochrane zdravia (legitímny cieľ) v tomto prípade odôvodnila

postup orgánu verenej správy (prepustenie žalobcu už pri jednom disciplinárnom postihu), keď síce išlo
z pohľadu žalobcu o krajné riešenie vzniknutej situácie, zákonom však predpokladané a súčasne také,
o ktorom žalobca mal vedomosť (že môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak mu v čase, keď je
vyhlásená mimoriadna situácia bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b/ Zákonač. 281/2015 Z.z.) Postup orgánov verejnej správy, a to aj so zohľadnením prvku prevencie a záujmu na
dodržiavaní služobnej disciplíny profesionálnych vojakov, nevybočoval z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom.

28. Na základe uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im
predchádzalodospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutiežalovaného,ktorýmpotvrdilpersonálnyrozkaz
o prepustení žalobcu zo služobného pomeru je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. Uznesenie vlády č. 286/2024 Z.z. o udelení amnestie vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti
s protipandemickými opatreniami nemá nijaký vplyv na konanie o prepustenie žalobcu so služobného
pomeru, pretože predmetné uznesenie sa vzťahuje na veci priestupkov, pričom žalobca bol prepustený
v nadväznosti na disciplinárne previnenie a uložené disciplinárne opatrenie.

30. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania
nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania
v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd
nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože nezistil podmienky pre priznanie práva na

náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP.
31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom

do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i)
sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,
že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj,

kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a inépodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.