Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Csp/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121525518
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6121525518.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou v spotrebiteľskom spore žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. Remedium Legal,
s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajstúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: A. B., C. B.
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., občan SR, zast. JUDr. Peter Vachan, advokát
s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 5.392,67 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu žalobcu o zaplatenie istiny 2.609,84 Eur, úroku z omeškania 87,39 Eur a úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.609,84 Eur od 24. 12. 2021 do zaplatenia z a m i e t a .

II/ Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote do 3
(troch) dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len ako „Upomínací
súd“) dňa 26.10.2021 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.392,67 Eur (titulom istiny 3.817,85
Eur, kapitalizovaného úroku 1.483,28 Eur a kapitalizovaného úroku z omeškania 91,54 Eur) spolu
s úrokmi z omeškania 5 % ročne: zo sumy 3. 999,32 Eur od 08.05.2021 do 28.05.2021, zo sumy
3.961,13 Eur od 29.05.2018 do 29.06.2021, zo sumy 3.922,94 Eur od 30.06.2021 do 22.07.2021, zo

sumy 3.884,75 Eur od 23.07.2021 do 20.08.2021, zo sumy 3.846,56 Eur od 21.08.2021 do 24.09.2021,
zo sumy 3.808,37 Eur od 25.09.2021 do 20.10.2021 a zo sumy 3.770,18 Eur od 21.10.2021 do
zaplatenia a tiež zaplatenia trov konania. Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 09.02.2017 bola
medzi právnym predchodcom žalobcu (OTP Banka Slovensko, a. s.) a žalovaným uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom poistenom OTP expres úvere (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.754 Eur s dohodnutou výškou úrokovej sadzby
11,10 %, pri RPMN 13,73 %. V zmysle Zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnutý úver

žalobcovi do 09.02.2025 a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 96,51 Eur, v počte splátok
96, a to vždy k 9.dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný bol v omeškaní so splnením svojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (od 09.01.2019). Žalovaný
bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaný splátok (výzvou zo dňa 15.03.2019 a výzvou
zo dňa 14.04.2019), z dôvodu, že žalovaný napriek opakovaným výzvam právneho predchodcu neplnil
riadne a včas splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, vyhlásil predchodca žalobcu podaním zo dňa
09.05.2019 mimoriadnu splatnosť úveru. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.05.2021

došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu v tomto konaní - postúpená pohľadávka
pozostávala z istiny vo výške 3.999,32 Eur, z poplatkov vo výške 47,67 Eur, z riadneho úroku vo výške
1.483,28 a z úroku z omeškania vo výške 91,54 Eur. Žalobca vyzval žalovaného na plnenie, a to listomzo dňa 12.08.2021. Do postúpenia pohľadávky žalovaný uhradil sumu vo výške 2.838,64 Eur a po
postúpení pohľadávky sumu vo výške 305,52 Eur.
1.2. Proti súdom vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor a na výzvu súdu žalobca

navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde, preto bol platobný rozkaz zrušený a vec postúpená
tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že pri posúdení
bonity žalovaného boli vzaté do úvahy všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo sociálnej
poisťovne, ako aj spoločného bankového (úverového registra SRBI). V čase posudzovania bonity
mal byť žalovaný zamestnaný od novembra r. 2015, vymeriavací základ bol 362,-- Eur (dopyt do

Sociálnej poisťovne), žalovaného príjmy boli riadne posúdené. Výsledkom daného posúdenia bol záver
o platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Zmluva o úvere obsahuje náležitosti v zmysle ust.
9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch - v článku I. predmetnej zmluvy je uvedená výška úrokovej
sadzby a podmienky jej uplatnenia (pevná úroková sadzba) - nakoľko je v zmluve o úvere dojednaná
fixná úroková sadzba, nie je jej výška naviazaná na ďalšie skutočnosti. K námietke žalovaného o
neuvedení výpočtu ročnej priemernej miery nákladov (ďalej len ako „RPMN“) žalobca uviedol, že táto

skutočnosť bola zrejmá pri podpise Zmluvy o úvere a tá vyplýva z článku I. predmetu zmluvy a Prílohy.
Za výzvu podľa zák. o bankách možno považovať aj upomienku na nezaplatené splátky a výzvu na
zaplateniezosplatnenéhoúveruspoukazomnarozhodnutiaKSBBsp.zn.11CoCsp/1/2021aKSKošice
sp. zn. 2CoCsp/83/2021.

2. Žalovaný v odpore neuznal žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu. Namietol, že žalobca
v žalobe neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta s odkazom na ust. § 7 ods. 1
zákona č. 129/2020 Z. z. o spotrebiteľkách úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“)
- vzhľadom na úverové zaťaženie v iných bankových a nebankových subjektoch žalovaného v čase
poskytnutia úveru (žalovaný ako dôkazy predložil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre

fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2016 veriteľ Tatrabanka a.s., Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.02.2017 veriteľ
Tatrabankaa.s.,,Zmluvuospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa23.02.2017veriteľConsumer
Finance Holding a.s., Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 19.09.2014

veriteľ CETELEM Slovensko a.s., Zmluvu o spotrebiteľskom OTP refinanc exprese č. XXX/XXXX/XXXX
zo dňa 10.01.2017 veriteľ OTP Banka Slovensko a.s..,), právny predchodca žalobcu nepostupoval s
odbornou starostlivosťou a preto nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch - podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie

úrokovej sadzby a v Zmluve o úvere absentuje matematický výpočet RPMN. Výzvu pred zosplatenením,
ako aj vyhlásenie úveru za predčasne splatný treba považovať za neurčitý právny úkon, keďže v nich
nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru. Žalobca nepreukázal písomnú výzvu banky adresovanú žalovanej na splnenie dlhu,
ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Na základe uvedeného tak došlo k postúpeniu tzv.

„ živého úveru“, čo je v rozpore s ust. § 17 ods. 1 písm. b/ zák. o spotr. úveroch, žalobca tak nie je
aktívne legitimovaný v spore.

3. Z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný uhradil sumu 76,38 Eur (dňa 19.11.2021 sumu
38,19 Eur a dňa 23.12.2021 sumu 38,19 Eur), žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa

15.03.2022 (po doručení žaloby žalovanému) zobral žalobu v časti istiny 76,38 Eur čiastočne späť,
ako aj v časti poplatku 7,-- Eur (postupcom nešpecifikovaný poplatok), vyčíslil nanovo kapitalizovaný
úrok z omeškania a domáhal sa od žalovaného zaplatenia sumy 5.309,29 Eur, kapitalizovaného úroku
z omeškania vo výške 121,58 Eur a úroku z omeškania v miere 5,00 % ročne zo sumy 3.693,80
Eur od 24.12.2021 do zaplatenia. V podaní doručenom súdu dňa 12.04.2022 žalobca uviedol, že

žalovaným predložená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX veriteľa Consumer Finance
Holding, a. s. zo dňa 23.02.2017, ako aj Zmluva veriteľa Tatra banka, a.s. č. XXXXXXXXXX v čase
uzatvorenia prejednávanej Zmluvy o úvere a v čase posudzovania bonity žalovaného, neexistovali.
K ostatným zmluvám žalobca nevedel zaujať stanovisko, nakoľko pôvodný veriteľ neeviduje záznam,
ktorý by preukazoval, že žalovaný pred uzatvorením zmluvy veriteľovi existenciu týchto pohľadávok

uviedol. Súčasne žalobca v podaní zobral žalobu späť v časti uplatnenej pohľadávky a to tak, že si
žalobcanaďalejuplatňujeibarozdielmedzižalovanýmčerpanýmipeňažnýmiprostriedkamiažalovaným
vrátenými peňažnými prostriedkami - žalovaný čerpal dňa 09.02.2017 prostriedky vo výške 5.754,--
Eur, pričom z poskytnutého úveru uhradil do postúpenia pohľadávky sumu vo výške 2.838,64 Eur a popostúpení pohľadávky sumu vo výške 305,52 Eur. Vzhľadom na uvedené, žalobca žiadal žalovaného
zaplatiť na sumu 2.609,84 Eur, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 87,39 Eur, úrok z omeškania
v miere 5 % ročne zo sumy 2.609,84 Eur od 24.12.2021 do zaplatenia.

4. Okresný súd Zvolen rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k. 19Csp/5/2022-199 dňa 20. 04.
2022 tak, že výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 2.782,83 Eur zastavil, výrokom II. zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd konštatoval, že po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal

predmetom konania uplatnený nárok žalobcu, ktorý predstavoval rozdiel medzi čerpanými peňažnými
prostriedkami zo strany žalovaného a vrátenými peňažnými prostriedkami žalovaným v celkovej výške,
t. j. istina v celkovej výške 2.609,84 Eur, žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania. Súd po
preskúmaní zmluvy, ako aj postupu veriteľa konštatoval, že nevzhliadol žiaden dôvod bezúročnosti
abezpoplatkovostiúveru,anižiadneneprijateľnépodmienkypredmetnejzmluvyoúvere.Postupveriteľa
pred poskytnutím úveru pri posudzovaní bonity klienta súd považoval za zákonný, v zmluve sú uvedené

všetky potrebné náležitosti, výška RPMN bola zrejmá pri podpise zmluvy a nebolo preukázané, že
bola uvedená v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný ako spotrebiteľ zmluvu podpísal, ako aj pripojené
informácie o RPMN a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Súd preskúmal aj
postup veriteľa pri zosplatnení úveru a dospel k záveru, že veriteľ postupoval zákonným spôsobom
a neporušil žiadne ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, ustanovenie § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho

zákonníka, ani § 92 ods.8 Zákona o bankách. Na odvolanie žalovaného odvolací súd považoval záver
súdu I. inštancie o správnom postupe banky pri skúmaní bonity žalovaného pred poskytnutím úveru
za predčasný, nakoľko súd I. inštancie síce odkázal na predložené listinné doklady, avšak neuviedol
skutkové zistenia z nich vyplývajúce, ktoré by viedli k záveru o splnení povinnosti veriteľa skúmať
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Vynaložením odbornej

starostlivosti v zmysle § 7 ods.17 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. sa rozumie nielen získanie informácií
o spotrebiteľovi, ale aj posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na tieto
informácie, pričom tento postup je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Ďalej odvolací súd poukázal
na povinnosť veriteľa zistiť čistý príjem spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o úvere, či tento je dostatočný
na pokrytie jeho nákladov, na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa alebo iných osôb,

voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, ako aj výšky splátky spotrebiteľského úveru, ktorý sa mu má
poskytnúť a iných peňažných záväzkov znižujúcich jeho príjem. Až po tomto posúdení možno prijať
záver, či banka bola oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Odvolací súd preto uložil súdu
I. inštancie vec opätovne prejednať, najmä doplniť dokazovanie oboznámením obsahom listinných
dôkazovzospisu,prípadneďalšímidôkazmivovzťahukpostupubankyprioverovaníbonityklientaatiež

vysporiadať sa s odvolacím tvrdením žalovaného, že mu nebola doručená výzva podľa § 53 ods.9 OZ.

5. Súd v intenciách záverov odvolacieho súdu vyzval obe sporové strany na doplnenie skutkových
tvrdení a predloženie dôkazov na podporu svojich tvrdení. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa
29. 12. 2022 zotrval na svojej námietke, že veriteľ pri poskytovaní úveru nepostupoval s odbornou

starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného. Poukázal na to, že spotrebiteľ je síce povinný poskytnúť
veriteľovi úplné, presné a pravdivé údaje, to však nezbavuje veriteľa povinnosti aktívne si zabezpečovať
ďalšie primerané a objektívne informácie o spotrebiteľovi a získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ
tak musí analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, t. j. stranu príjmov aj výdavkov vo vzťahu
ku konkrétnemu žiadateľovi úveru, od veriteľa sa teda vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval

a vyhodnotil.. V tomto prípade veriteľ týmto spôsobom nepostupoval, čím hrubo porušil povinnosti podľa
§ 7 ods.1 ZoSÚ a preto v zmysle § 11 ods.2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov
a zároveň veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa, t. j. žalovaného jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru (viď rozsudok KS Trnava č. k. 11Co/2/2019-106 zo dňa 27. 11. 2019, rozsudok
KS Prešov č. k. 6Co/171/2016 zo dňa 27. 10. 2016). Žalovaný poukázal na listinu: „Posledná výzva

pred zosplatnením zo dňa 15. 03. 2019“, ako výzvu v zmysle § 53 ods.9 OZ. Z doručenky k tejto
listine vyplýva, že podpis na doručenke nie je žalovaného, dá sa dedukovať, že je tam podpísaný
jeho svokor. Žalobca tak nepreukázal doručenie výzvy pred zosplatnením žalovanému v zmysle § 53
ods.9 a § 565 OZ. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 17 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z., kedy
k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere môže dôjsť len v prípade, že sa postupuje

pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V tomto prípade neboli splnené
podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca nepreukázal existenciu výzvy
v zmysle § 92 ods.8 Zákona o bankách. V čase postúpenia pohľadávky nenastala konečná splatnosťspotrebiteľského úveru, to znamená, že došlo k postúpeniu tzv. živého úveru v rozpore s ustanovením §
17 ZoSÚ. Takéto postúpenie je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, čo
vedie k záveru, že žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca elektronickým podaním

doručené súdu 11. 11. 2024 zotrval na tom, že veriteľ posúdil schopnosť žalovaného splácať poskytnutý
úver s ohľadom na získané údaje dopytom do príslušných registrov – sociálna poisťovňa a SRBI.
Poukázal na citáciu príslušných zákonných ustanovení s tým, že ak veriteľ disponoval informáciou
o rodinnom stave, výdavkoch a príjmoch, nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť
spotrebiteľasplácaťposkytnutýúver,rovnakotakkonanieveriteľanemožnoposúdiťakohrubéporušenie

tejtopovinnosti.Vtomtoprípadesiveriteľsvojupovinnosťsplnil.Žalobcatakuzavrel,žepreukázalriadny
postup podľa § 7 ods.8 ZoSÚ a preto veriteľ bol oprávnený predčasne zosplatniť úver podľa § 53 ods.9
a § 565 OZ. Žalobca si v konaní uplatňuje len neuhradenú istinu s príslušenstvom.

6. Súd vo veci doplnil dokazovanie na pojednávaní dňa 10. 12. 2024 a to v neprítomnosti sporových
strán. Právni zástupcovia sporových strán svoju neúčasť a neúčasť klientov ospravedlnili z dôvodu

hospodárnosti konania a súhlasili s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti, čím boli splnené
podmienky § 180 C. s. p. Súd doplnil dokazovanie o listinné doklady doručené žalobcom k overeniu
bonity klienta (čl. 69 až 75), dopyt do sociálnej poisťovne (čl. 166), ako aj doklady žalovaného o existencii
iných jeho úveroch (čl. 114 až 145). Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci
skutkový a právny stav.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.1. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy
uzavretej medzi bankou pri výkone jej obchodnej činnosti (o.i. poskytovanie úverov) a žalovaným
ako spotrebiteľom jej úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa
má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (,,smernica“). Hoci zmluva o úvere je upravená ako „absolútny obchod“ podľa ustanovení

Obchodného zákonníka, pri spotrebiteľskom vzťahu sa pri duálnej právnej úprave prednostne použijú
predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

8.1 Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8.2 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení úč. do 31. 05. 2017
(ďalej aj „ZSU“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno

poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitnýchpredpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice
výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

8.3 Podľa § 9 ods. 1 ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ods. 2, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

8.4 Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
l), s), z) a aa). Podľa ods. 2, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

8.5 Podľa § 7 ods. 1 ZSU, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.
Podľa ods. 2, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených
osobitným zákonom.

Podľa ods. 4, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky
sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené
podmienky podľa odsekov 16 a 17.
Podľa ods. 16, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý
nepoškodzujespotrebiteľov,ab)sodbornoustarostlivosťou;vynaloženieodbornejstarostlivostijeveriteľ
povinný hodnoverne preukázať.
Podľa ods. 17, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), banky,

zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.
Podľa ods. 19, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky
sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

Podľa ods. 20, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú
tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa ods. 21, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky
sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet
hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).

Podľa ods. 23, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa ods. 27, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie

o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie
o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné
overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré
sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a

osôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,jenevyhnutnéposudzovaťsohľadomnaživotné
minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.

8.6. Podľa § 17 ods. 1 ZSU, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so

všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

8.7 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8.8 Podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení do 30.06.2017 (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu.

9. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca uplatňoval výlučne istinu spolu s príslušným úrokom
z omeškania. Vo zvyšnej časti pôvodných nárokov vzal žalobca žalobu späť, v ktorej časti bolo konanie
právoplatne zastavené v poradí prvým rozsudkom I. inštančného súdu zo dňa 20. 04. 2022 (výrok č.
I). Keďže na odvolanie žalovaného bol vo zvyšnej časti rozsudok I. inštančného súdu zrušený (výrok č.

II. a III. ), predmetom posúdenia súdu v tomto konaní je výlučne uplatnená istina s príslušným úrokom
z omeškania vyplývajúce z predmetného úverového vzťahu. V ďalšom dokazovaní sa súd zameral na
posúdenie skutočnosti, či právny predchodca žalobcu, t. j. veriteľ pred poskytnutím spotrebiteľského
úveru postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať
poskytovaný spotrebiteľský úver (ďalej aj bonita). Žalovaný už v odpore namietal, že žalobca v podanej

žalobe nepreukázal postup v zmysle § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na to žalobca vo vyjadrení
k odporu uviedol, že veriteľ pred poskytnutím úveru postupoval riadne, keď z informácií zo sociálnej
poisťovne a registra úverov zistil, že žalovaný bol v čase poskytnutia úveru zamestnaný od 11/2015
a výška jeho vymeriavacieho základu bola 362,-- Eur. Žiadne ďalšie skutočnosti k postupu veriteľaa k zisteným skutkovým okolnostiam žalobca neuviedol. K svojmu vyjadreniu pripojil listiny, z ktorých
vyplýva nahliadnutie do registra úverov a dopyt na sociálnu poisťovňu k zamestnaniu žalovaného.
Žalovaný následne doložil dôkazy o tom, že v čase poskytnutia úveru mal byť dlžníkom aj u iných

veriteľov. K týmto žalobca podotkol, že čo sa týka zmluvy uzavretej s Tatra bankou, táto bola predložená
bez dátumu, ale podľa obsahu vyplýva, že splátky mali byť splácané od 6/2017, t. j. zmluva musela
byť uzavretá až po poskytnutí tu prejednávaného úveru. Rovnako zmluva uzavretá s CFH, a. s., bola
zo dňa 23. 02. 2017, t. j. uzavretá až po poskytnutí úveru. K ostatným úverovým zmluvám žalobca
uviedol, že tieto žalovaný pri poskytnutí úveru veriteľovi neoznámil. Keďže odvolací súd konštatoval, že

na základe týchto skutkových tvrdení a dôkazov je záver I. inštančného súdu o splnení povinnosti overiť
bonitu klienta predčasný, súd vyzval obe strany na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie dôkazov
k postupu veriteľa pri overení bonity žalovaného pred poskytnutím úveru v tomto konkrétnom prípade.
Žalobca vo svojom vyjadrení z 11. 11. 2024 zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a zopakoval,
ak veriteľ disponoval informáciou o rodinnom stave, výdavkoch a príjmoch, nedošlo k porušeniu
povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, a tak nemožno jeho konania

posúdiť ako hrubé porušenie povinností. V prejednávanom prípade veriteľ svoje povinnosti splnil.
V závere zdôraznil, že predmetom konania je len istina úveru. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo
dňa 29. 12. 2022 zotrval na svojom tvrdení, že právny predchodca žalobcu nepostupoval s odbornou
starostlivosťou a neskúmal schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Poukázal na to, že
spotrebiteľ je síce povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné presné a pravdivé údaje, avšak

táto povinnosť nezbavuje veriteľa vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečiť
ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Zákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pri skúmaní bonity klienta vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti.
Zistenie, či právny predchodca žalobcu postupoval v zmysle § 7 ZoSÚ je rozhodujúce pre posúdenie
námietky žalovaného o absencii aktívnej legitimácie žalobcu. V prípade nesplnenia povinnosti konať

s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.1 ZoSÚ, nastupujú následky podľa § 11 ods.2 ZoSÚ, kedy
veriteľ stráca právo vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a pre
prípad, že sa jedná o hrubé porušenie tejto povinnosti, sa úver považuj za bezúročný a bez poplatkov.
Hoci žalobca zdôraznil, že v danom prípade si neuplatňuje žiadne úroky ani poplatky, predmetom jeho
nároku po čiastočnom späťvzatí zostala výlučne neuhradená istina, bolo však potrebné vyriešiť otázku,

či veriteľ nestratil právo na jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru pre nesplnenie povinnosti
náležitej odbornej starostlivosti.

10. Vynaložením odbornej starostlivosti podľa § 7 ods.11 písm. b/ ZSU, sa rozumie aj to, že veriteľ
posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie, a to tak,

že v zmysle § 7 ods.19 ZSU je veriteľ povinný určiť, dodržiavať a aj pravidelne prehodnocovať okrem
iného limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Ak spotrebiteľ nespĺňa
limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, veriteľ nemôže spotrebiteľovi
poskytnúť spotrebiteľský úver. ZSU ďalej určuje, aké položky má veriteľ zohľadniť a aký je postup na
výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (pozn. súdu: aktuálne bližšie

tento postup ustanovuje opatrenie NBS č. 10/2017 Z.z. úč. od 01.01.2018, ktoré stanovuje metodiku
na výpočet ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver a požiadavky na zisťovanie informácii
a predkladanie dokladov o príjmoch spotrebiteľa na účely overovania údajov o príjmoch spotrebiteľa,
avšak nebolo účinné v čase poskytnutia tohto konkrétneho úveru, preto z neho súd nevychádzal).
Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou veriteľa je nielen získať informácie od spotrebiteľa a tieto overiť,

ale aj vykonať analýzu úverovej spôsobilosti žiadateľa o úver. Práve táto analýza sa považuje za
najdôležitejšiu časť úverového procesu, pretože na základe záverov tejto analýzy je banka schopná
definovať riziká, ktoré môžu ovplyvniť konkrétny úverový vzťah. Hodnotenie bonity klientov je dôležitým
rozhodovacím procesom pri poskytovaní úverov v bankovníctve a uvedená analýza je zvlášť dôležitá pri
poskytovaní spotrebiteľských úverov, pretože ZSU určuje presný postup na určenie limitu ukazovateľa

schopnosti splácať spotrebiteľský úver, pričom stanovuje aj hranicu, ktorá nemôže byť prekročená, t.j.
kedy banka nie je oprávnená poskytnúť spotrebiteľský úver. Pokiaľ banka takto nepostupuje, má sa zato,
žezanedbávaodbornústarostlivosťpriposudzovaníschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver,
pričom pri takomto zanedbaní povinnosti v zmysle § 11 ods.2 ZSU, banka stráca právo vyžadovať
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Pri hrubom porušení danej povinnosti dokonca banka

stráca právo na úroky a poplatky. Za hrubé porušenie povinností v zmysle § 7 ods.2 ZSU sa považuje
aj porušenie ustanovení § 17 ods.19 až 42.11. Na to, aby mohol veriteľ určiť ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
potrebuje zistiť: 1/ čistý príjem spotrebiteľa, 2/ náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa, prípadne osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, 3/ výšku splátky spotrebiteľského

úveru a 4/ peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. V tomto konkrétnom prípade žalobca
neuviedolžiadneskutkovétvrdenia,akýčistýpríjemžalovanéhobolzistenývtomtokonkrétnomprípade,
akébolijehonákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebavakejvýškebolipeňažnézáväzky
znižujúce jeho príjem. Žalobca uviedol len skutočnosť, že vychádzal z vymeriavacieho základu vo
výške 362,-- Eur a zo skutočnosti, že bol žalovaný zamestnaný od 11/2015, čo si overil v sociálnej

poisťovni. K tvrdeniam doložil doklady, z ktorých vyplýva dopyt na Sociálnu poisťovňu k zamestnaniu
a výške vymeriavacieho základu príjmu žalovaného, dopyt do registra úverov. K postupu žalobcu
treba uviesť, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové
konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť
a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva.
Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé

privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť v zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho
nároku alebo zánik jeho povinnosti. Povinnosť strany sporu má kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu (článok 8 základných princípov CSP), rozsudok v sporovom
konaní zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili (§ 186 ods.2 C. s. p.) a nezohľadňuje to, čo žiadna zo
strán sporu netvrdila. Z uvedeného vyplýva, že jednou zo základných procesných povinností strán sporu

je povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti relevantne
tvrdiť, t. j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre
stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejavuje v meritórnom rozhodnutí súdu. Strana nemôže
očakávať, že súd sám zistí z predložených dôkazov skutočnosti, ktoré je strana povinná tvrdiť (§

132 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k zisteniu príjmu spotrebiteľa veriteľ informácie získava vopred od
spotrebiteľa a overuje si ich v zmysle § 7 ods.27 ZSÚ preukázateľným spôsobom a to prostredníctvom
či už interných alebo externých zdrojov, nezávislých od spotrebiteľa. V každom prípade je veriteľ
povinný si tieto informácie overiť v sociálnej poisťovni prostredníctvom prevádzkovateľa registra, ak
sa jedná o zamestnanca v SR. Žalobca síce preukázal overenie zamestnania a vymeriavacieho

základu u žalovaného, neuviedol však odkiaľ získal informácie o zamestnaní a príjme žalovaného,
ani aké tieto informácie boli. Žalobca tak nepreukázal, že by zisťoval čistý príjem spotrebiteľa tak,
ako to ukladá § 7 ods. 20 písm. a) ZSÚ. Rovnako žalobca neuviedol, aké konkrétne náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb mal žalovaný, pričom veriteľ v zmysle § 7 ods.27 je tieto
povinný posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem

spotrebiteľa. Žalobca nepreukázal, že by veriteľ mal k dispozícii informácie o konkrétnych nákladoch
žalovaného a ako ich posúdil. Žalobca taktiež neuviedol, aké ďalšie peňažné záväzky znižujúce príjem
spotrebiteľa veriteľ zistil, uviedol len, že tento nahliadol do príslušného registra, avšak neuviedol,
aké údaje z neho získal a ako ich vyhodnotil. Žalovaný predložil dôkazy, v zmysle ktorých mal mať
aj iné záväzky v čase poskytnutia tohto konkrétneho úveru. Hoci je pravdou, že žalovaný taktiež

neuviedol žiadne skutkové tvrdenia týkajúce sa týchto iných záväzkov, predložil len dôkazy, ktoré
žalobca spochybnil tým, že dva z predložených úverov (od spoločnosti CFH a Tatra banky) boli
uzavreté až po predmetnom úvere a teda nebolo možné ich zohľadniť, a taktiež k ostatným úverom
žalovaný neuviedol, či tieto trvali aj v čase poskytnutia tohto konkrétneho spotrebiteľského úveru.
Súd len uvádza, že napr. zo zmluvy o poskytnutí úveru od OTP banky z 10. 01. 2017 vyplýva, že

úver bol poskytnutý na splatenie predchádzajúcich úverov poskytnutých z Tatra banky a Prima banky.
Taktiež zo samotných výziev na úhradu zosplatnených dlhov (BNP Paribas z 9/2019 a pôvodný dlh
z Tatra banky – výzva zo 6/2020) samo o sebe nie je preukázané, že tento dlh v čase poskytnutia tu
prejednávaného úveru aj trval, žalovaný k tomu neuviedol žiadne skutkové tvrdenia. Rovnako sa to
týka predloženého úveru od spoločnosti Cetelem z 19. 09. 2014. Uvedené ale nebolo rozhodujúce,

rozhodujúci pre súd je postup veriteľa, nakoľko veriteľ v zmysle § 7 ods.21 ZSU je povinný určiť
limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, aby súčet hodnôt položiek
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, výšky splátky spotrebiteľského
úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa, neprevyšoval čistý príjem spotrebiteľa. Žalobca
neuviedol, či veriteľ vykonal takúto analýzu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pred

poskytnutím úveru, a ako určil limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Žalobca tak nepreukázal splnenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods.19, ods.20, ods.21, ods.27 ZSÚ.
Súd preto uzatvára, že žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca postupoval v súlade s § 7
ods.1 ZSÚ, pretože pred súdom nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosťžalovaného splácať spotrebiteľský úver. V takom prípade platí podľa § 11 ods.2 ZSÚ, že veriteľ nebol
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa – žalovaného, jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Pokiaľ veriteľ v rozpore so zákonným ustanovením pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 09. 05. 2019, konal

v rozpore so zákonom a preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je zosplatnenie úveru zo strany
právneho predchodcu žalobcu absolútne neplatným právnym úkonom. Vzhľadom na tento záver súd
potom upustil od posúdenia postupu právneho predchodcu žalobcu pri zosplatnení úveru aj z pohľadu
naplnenia podmienok § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

12. Vzhľadom na záver neplatného zosplatnenia úveru súd konštatuje, že predmetná zmluva o úvere
zo dňa 09. 02. 2017 mala dojednanú konečnú splatnosť dňa 09. 02. 2025. Právny predchodca žalobcu
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 05. 2021 postúpil na žalobcu pohľadávku
zo Zmluvy o úvere z 09. 02. 2017 a to aj v časti celej zosplatnenej istiny. Vychádzajúc z aktuálnej
judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24. apríla 2018 - R 60/2018,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. 4Cdo 162/2020 - R 6/2022)

je zrejmé, že súd v konaní je oprávnený posudzovať platnosť postúpenia pohľadávky, pretože pokiaľ
toto postúpenie odporuje zákonu, je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo. V zmysle § 17
ods.1 ZSÚ, v tomto prípade mohla banka postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľského úveru len v tom
prípade, ak boli splnené všetky podmienky ustanovené v tomto zákonnom ustanovení a to kumulatívne.

V danom prípade súd konštatuje, že nebola splnená podmienka podľa § 17 ods.1 písm. b/ ZSÚ, nakoľko
došlo k postúpeniu pohľadávky pred konečným termínom splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom
pohľadávka sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nakoľko
úkon predčasného zosplatnenia súd považoval za absolútne neplatný. Na základe týchto záverov súd
konštatuj, že zmluva o postúpení pohľadávky týkajúca sa pohľadávky zo Zmluvy o úvere, uzavretej

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným z 09. 02. 2017, nemohla byť na žalobcu postúpená
platne, pretože odporuje ustanoveniu § 17 ods.1 ZSÚ a preto je v tejto časti absolútne neplatný právny
úkon podľa § 39 OZ.

13. Na základe vyššie uvedených záverov súd dospel k záveru, že námietka žalovaného voči aktívnej

legitimácii žalobcu je dôvodná. Na to, aby sa niekto stal účastníkom, resp. stranou sporu v civilnom
sporovom konaní, stačí, pokiaľ podá žalobu a v takom prípade sa stáva žalobcom, a ak je proti nemu
podaná žaloba, v takom prípade sa stáva žalovaným. Či však žalobca bude v konaní úspešný, závisí
od toho, či je aj účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kde je jeden účastník subjektom práva a účastník

na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú v predmetnom konaní, sa v občianskom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie
je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom tohto hmotnoprávneho
vzťahu objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe

tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, t. j. žalobca, nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Povinnosť na preukázanie vecnej legitimácie v spore je na strane
žalobcu.ŽalobcavtomtoprípadeodvodzovalsvojuvecnúlegitimáciuodZmluvyopostúpenípohľadávok
zo dňa 07. 05. 2021, ktorú však súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon vo vzťahu
k uplatnenej pohľadávke. Preto súd konštatuje, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu

v spore a preto nemohol byť v konaní úspešný. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.

14. Súd týmto rozsudkom zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods.3 C.s.p.). O trovách konania rozhodoval súd podľa §
255 ods.1 C. s. p., t. j. podľa úspechu vo veci. V tejto veci bol úspešný žalovaný, preto má právo na

náhradu trov konania. O trovách zastavenej časti konania (výrok č. I rozsudku zo dňa 20. 04. 2020)
rozhodoval súd v súlade s ustanovením § 256 ods.1 C. s. p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z procesného hľadiska v zásade platí,
že v prípade späťvzatia žalobného návrhu zastavenie konania zavinil žalobca, pokiaľ k nemu nedošlo
na základe správania žalovaného. V tomto konaní žalobca vzal žalobu čiastočne späť jednak z dôvodu,

že evidoval čiastočné úhrady zo strany žalovaného na žalovanom dlhu, v časti však žiaden dôvod
neuviedol. Vzhľadom na záver súdu, kedy žalobca nepreukázal vecnú legitimáciu v spore, je potom
irelevantné správanie žalovaného z hľadiska posúdenia jeho zavinenia na zastavení konania. Preto súd
konštatuje, že žalobca v danom prípade je povinný nahradiť žalovanému všetky trovy konania v rozsahu100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.