Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/233/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010296
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123010296.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obvineného A. A., nar. XX.XX.XXXX, pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 31.05.2024, č. k. 35T/11/2023-1367, na neverejnom zasadnutí konanom

dňa 19.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku sa uznesenie Okresného súdu Trnava, č. k.: 35T/11/2023-1367
zo dňa 31.05.2024 zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 31.05.2024, č. k. 35T/11/2023-1367 rozhodol podľa § 241
ods. 1 písm. l) Trestného poriadku tak, že súd prijíma obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava

zn. 1 Pv 333/20/2207-66 zo dňa 03.02.2023 podanú na obžalovaného: A. A., nar. XX.XX.XXXX.
2.Protitomutouzneseniupodalvzákonomstanovejlehoteobvinenýprostredníctvomobhajcu sťažnosť,
ktorú odôvodnil nasledovne (skrátene):
2.1. Procesné práva obvineného predstavujú súbor práv, ktoré môže uplatňovať v priebehu celého
trestného konania. Existujú však i práva, ktoré sú viazané na konkrétne štádium trestného konania a
obvineného nemožno odkazovať na to, že má možnosť uplatniť si ich v neskorších štádiách trestného

konania.
2.2. V posudzovanom prípade zaujal súd prvého stupňa stanovisko, že s konkrétnymi dôkazmi, ktoré
boli ešte pred podaním obžaloby zaevidované do vyšetrovacieho spisu, sa obvinený môže oboznámiť
aj na hlavnom pojednávaní. Navyše sám tieto dôkazy hodnotí z hľadiska ich významu pre obvineného,
čo samo osebe predstavuje zásah do práva na obhajobu.
2.3. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, v zmysle ktorej pri preštudovaní spisu podľa § 208 Trestného poriadku je policajt povinný
predložiť obvinenému na preštudovanie celý spis. Ak obvinený za tejto situácie nie je oboznámený so
všetkými dôkazmi obsiahnutými v spise, ide o chybu konania, ktorá po podaní obžaloby môže odôvodniť
postup podľa § 241 ods. 1 písm. f), § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, (R 15/1991–III).
2.4. Ak sú po oboznámení sa obvineného s výsledkami vyšetrovania podľa § 208 ods. 1 Trestného
poriadkuzadováženénovédôkazy,trebasvýsledkamitohtodoplneniaoboznámiťobvinenéhopostupom

podľa§208Trestnéhoporiadku.Idepritomoúkon,ktorýjevykonávanývočiobvinenému,atedanestačí,
keď je o novozadovážených dôkazoch informovaný len obhajca obvineného. Vyhlásenie obvineného, že
sineželábyťoboznámenýsďalšímidôkazmi,ktoréeštelenmajúbyťvykonané,nezbavujevyšetrovateľa
povinnosti po doplnení vyšetrovania upovedomiť obvineného podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku
oboznámení sa s jeho výsledkami ( R 39/1992).
2.5. Z uvedeného je zrejmé, že obvinený má právo oboznámiť sa so všetkými dôkazmi zadováženými v

prípravnomkonaní,atonajneskôrposkončenívyšetrovaniavrámcipreštudovaniavyšetrovaciehospisu
a na tieto reagovať návrhom na doplnenie dokazovania. Porušenie tohto práva nemožno bagatelizovaťtým, že v neskoršom štádiu konania sú jeho práva zachované. Prijatie právneho názoru prezentovaného
súdom prvého stupňa by totiž mohlo viesť až k tomu, že v prípravnom konaní vôbec nie je potrebné
rešpektovať právo na obhajobu, pretože postačuje, ak je obvinenému umožnené plne realizovať právo

na obhajobu v konaní pred súdom. Takéto nazerania na právo na obhajobu prezentované súdom prvého
stupňa je neudržateľné a v právnom štáte neakceptovateľné.
2.6.Naviac,neumožnenímsaoboznámiťsascelýmspisom,jeúplnezmarenéprávoobvinenéhovrámci
prípravného konania navrhnúť doplnenie dokazovania vo vzťahu k dôkazným prostriedkom a dôkazom,
s ktorými sa oboznámiť nemohol.

2.7. Navrhuje, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa
31.05.2024 o prijatí obžaloby.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a)
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté

uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní

obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania
osťažnostiprotirozhodnutiuopokračovanívochrannomliečení,prepustenízochrannéholiečeniaalebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom
ústave podľa § 462.

3. Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť
postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, a zistil nasledovné.
4. Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol o návrhu obvineného na odmietnutie obžaloby
zo dňa 03.02.2023. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že z obsahu spisu nevyplývajú

žiadne procesné chyby, najmä porušenia práva na obhajobu. Obžalovanému bolo riadne vznesené
obvinenie, ktoré mu aj bolo následne doručené. Bol riadne poučený o možnosti podať sťažnosť. Po
vznesení obvinenia bol obvinený riadne vypočutý a poučený o svojich právach. Rovnako bol aj riadne
upovedomený o termíne výsluchu svedkov, poškodenej a o možnosti záverečného preštudovania
vyšetrovacieho spisu, ktorého sa zúčastnil jeho obhajca. Pokiaľ obžalovaný namieta, že po preštudovaní

spisu boli do spisu zo strany poškodenej doručené ďalšie listiny, súd uvádza, že z obsahu podaní
poškodenej na čl. l. 1300 an a 1307 an. vyplýva, že tieto doručila jej obhajkyňa pri záverečnom
preštudovaní spisu a predstavujú jej vyjadrenie po záverečnom preštudovaní spisu, ktoré nebolo
protokolované priamo do záznamu o preštudovaní spisu ale bolo obsiahnuté na samostatných listinách.
Uvedené vyplýva z obsahu záznamu o preštudovaní spisu na č. l. 1297 a 1298, v ktorom je v časti

vyjadrenia prítomných osôb uvedené, že obhajca predložil po preštudovaní spisu písomné vyjadrenie
poškodenej,vrátanevyjadreniaobhajcu.Samosudcapretodospelkzáveru,žeakpoškodenápredniesla
v rámci záverečného preštudovania spisu svoje stanovisko k výsledkom vyšetrovania, nejde o závažnú
procesnú chybu a porušenie práv obžalovaného, ak mu nebolo umožnené opätovné preštudovania
spisu. Ohľadom listín založených na č. l. 1316 samosudca uvádza, že táto listina je v podstatnej

obsahovejčasti zhodná slistinounač.l.321,sktoroumalobžalovanýmožnosťsaoboznámiť.Listinana
č. l. 1317 bude v rámci dokazovania v súdnom konaní oboznámená (viď návrh prokuratúry na vykonanie
dokazovania na hlavnom pojednávaní), tzn. právo obžalovaného vyjadriť sa k jej obsahu, predniesť
obhajobné argumenty a reagovať tak na skutkové zistenia bude zachované. Navyše predmetná listina
nepredstavuje jediný a podstatný dôkaz, na podklade ktorého bola podaná obžaloba (viď odôvodnenie

obžaloby), ale ide o jednu listinu z rozsiahleho súboru listín, odborných vyjadrení a znaleckých posudkov,
ktoré procesné strany navrhujú vykonať na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou
obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu nariadi

hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah a spôsob dokazovania; ak obžalovaný v lehote piatich
pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby podľa § 240 ods. 1 písm. a) namietol vady prípravného
konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup
podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku.Podľa § 208 ods.1 Trestného poriadku ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie
za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie,
umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, zúčastnenej

osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom
musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods.1, obvineného a obhajcu upozorní policajt
na práva podľa prvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Návrh na
doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za

potrebný.
Podľa § 208 ods.2 Trestného poriadku o úkonoch, využití alebo odmietnutí práv podľa odseku 1 vykoná
policajt záznam do spisu.
5. Slovným spojením „policajt umožní v primeranej lehote preštudovať spisy“ sa rozumie taký
procesný postup, že policajt dá obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo
opatrovníkovi, zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi k dispozícii celý vyšetrovací spis aj s prílohami,

aby sa mohol v individuálne stanovenej lehote oboznámiť s obsahom vyšetrovacieho spisu a jeho príloh.
Vprípadestanovenialehotynapreštudovaniespisusaplneuplatňujezásadaprimeranosti.Vymenované
oprávnené osoby majú možnosť robiť si zo spisu výpisky a poznámky, ako aj obstarávať na svoje trovy
fotokópie spisu alebo jeho častí a navrhovať nové dôkazy.
6. Ak nie je oprávneným osobám, a to najmä obvinenému a jeho obhajcovi, poskytnutá dostatočne dlhá

lehota na preštudovanie spisu, alebo ak nie je oprávneným osobám predložený na preštudovanie celý
vyšetrovací spis, môže ísť o také porušenie práva na obhajobu, ktoré odôvodňuje rozhodnutie súdu
odmietnuť obžalobu a vrátiť vec prokurátorovi do prípravného konania.
7. Ak policajt akceptuje návrh na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a navrhovaný
úkon (dôkaz) vykoná, musí byť dokumentácia (zápisnica) o vykonanom úkone doplnená do

vyšetrovacieho spisu. Následne musí policajt upozorniť oprávnené osoby na možnosť preštudovať
doplnený vyšetrovací spis. Na preštudovanie treba opätovne predložiť celý vyšetrovací spis. Lehota
na preštudovanie sa však určí primerane s ohľadom na to, že oprávnené osoby už mali možnosť spis
preštudovať.
8. Zohľadňujúc vyššie uvedené závery sa sťažnostný súd stotožnil s právnym názorom prvostupňového

súdu, že vyjadrenie poškodenej k vykonanému dokazovaniu v prípravnom konaní nemožno považovať
za dôkazný prostriedok, a preto predloženie takéhoto vyjadrenia poškodenej po záverečnom
preštudovaní vyšetrovacieho spisu, nezakladá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní opakovať
preštudovanie vyšetrovacieho spisu, keďže toto podanie je potrebné posúdiť len ako hodnotenie
vykonaného dokazovania procesnou stranou v prípravnom konaní.

9. Tento záver však nemožno aplikovať na odborné vyjadrenia dodatočne predložené poškodenou do
vyšetrovacieho spisu, pretože tieto predstavujú nové dôkazné prostriedky v prípravnom konaní, ktoré
obvinenému neboli známe, hoci prokurátor o tieto dôkazné prostriedky oprel aj podanú obžalobu, keď
na ne poukazuje v rámci odôvodnenia podanej obžaloby. Sťažnostný súd sa nestotožnil ani s tvrdením
prvostupňového súdu, že odborné vyjadrenie na č. l. 1316 je v podstatnej obsahovej časti zhodné s

listinou na č. l. 321. Je tomu tak z dôvodu, že na odbornom vyjadrení na č. l. 1316 je okrem uvedených
zranení, ktoré sú uvedené aj na č. l. 321, uvedený aj predpokladaný mechanizmus vzniku jednotlivých
zranení a obsahuje aj vyjadrenie k záverom B. C. a odborné vyjadrenie na č. l. 1317 je novým dôkazným
prostriedkom. Právny názor prvostupňového súdu, ktorým akceptoval tento procesný postup orgánov
činných v trestnom konaní, považuje sťažnostný súd za neprávny.

10. Keďže konajúci orgán prípravného konania akceptoval poškodenou navrhovaný dôkaz v podobe
odborných vyjadrení ( ktorý je dôkazným prostriedkom majúcim význam pre trestné konanie) tým, že
ho založil do obsahu vyšetrovacieho spisu a odôvodnil ním aj podanú obžalobu, bolo jeho povinnosťou
upozorniť oprávnené osoby (najmä obvineného a jeho obhajcu) na možnosť preštudovať doplnený
vyšetrovací spis, pričom v takomto postupe mu nebránila žiadna legitímna prekážka. Pokiaľ tak

neučinil, dopustil sa tým procesného pochybenia majúceho za následok porušenie práva na obhajobu
obvineného, pričom je neprípustné akceptovať zistené procesné pochybenie v štádiu prípravného
konania tým spôsobom, ako to uviedol prvostupňový súd, t. j. ich následným vykonaním na hlavnom
pojednávaní po podaní obžaloby. Všeobecné súdy majú totižto zákonnú povinnosť priebežne naprávať
procesné pochybenia orgánov prípravného konania zákonom predpokladaným procesným postupom,

ktorým je v tomto prípade odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi do prípravného konania.
11. Sťažnostný súd z vyššie uvedených dôvodov, na podklade sťažnosti obvineného, uznesenie
prvostupňového súdu, ktorým prijal obžalobu prokurátora, postupom podľa § 194 ods. 1 Trestného
poriadku zrušil. Podľa § 241 ods. 4 Trestného poriadku toto uznesenie sťažnostného súdu nadobudloúčinky uznesenia o odmietnutí obžaloby a vydaním tohto uznesenia sťažnostného súdu sa vec vracia
do prípravného konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.