Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. máj 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202798
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723202798.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C., D. XX, A., zastúpená JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátskou so sídlom
Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5, IČO: 42 241 481, proti žalovanej E. F., nar. X.X.XXXX, bytom
G., A. XXXX/X, zastúpená JUDr. Miroslavom Ondrušekom, advokátom so sídlom Bardejov, Radničné
námestie 33, IČO: 45 244 341, o obnovu konania s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu na obnovu konania z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala povolenia obnovy konania vedeného Okresným súdom
Poprad pod sp. zn. 7C/65/2017 o určenie že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. G. D. s prísl.
Žalobu odôvodnila tvrdením, že Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 24.9.2018, č. k. 7C/65/2017-77,
rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania. Rozsudkom Krajského
súdu Prešov zo dňa 28.5.2020, č. k. 20Co/12/2019-124 bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený
a nadobudol právoplatnosť dňom 16.7.2020.
Žalobkyňa sa domáha povolenia obnovy konania, nakoľko má za to, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia

alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu
konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, a podľa ktorého možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom
konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Uviedla, že žalobu podáva v objektívnej 3-ročnej lehote, ktorá uplynie dňom 16.7.2023 a v subjektívnej
3-mesačnej lehote, ktorá plynie odo dňa kedy sa o novej skutočnosti dozvedela, ktorá 3-mesačná lehota
uplynie dňom 11.6.2023.

Žalobkyňa sa v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/65/2017 domáhala určenia, že nehnuteľnosť,
jednoizbový byt č. 8, nachádzajúci sa na III. poschodí vo vchode č. 5, bytového domu súp. č. XXXX
postavený na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX, v bloku H. I., J. A., vrátane spoluvlastníckeho podielu k
pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX, ako aj k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu
voveľkostipodielu3331/239136kcelku,všetkozapísanénaLVč.XXXXpreobecak.ú.G.,vedenomna
Okresnom úrade Poprad, odbor katastrálny patrí do dedičstva po neb. G. D., nar. XX.X.XXXX, zomrelom
16.4.2017. Ako dôvod svojej pôvodnej žaloby žalobkyňa uvádzala, že neb. G. D., ktorý je jej starým

otcom, závetom zo dňa 24.8.2005 na Notárskom úrade K. G., notára so sídlom Poprad, Mnoheľova
839/10, spísaným vo forme notárskej zápisnice, č. N 154/2005, Nz 39076/2005, NCRIS 38537/2005,
odkázal všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojej vnučke - vtedy maloletej A. B., t. č. žalobkyni.
Počas prebiehajúceho dedičského konania po jej neb. starom otcovi - G. D., ktoré bolo vedené naNotárskom úrade JUDr. Siskoviča v Poprade, pod sp.zn.: 12D/54/2017 sa dozvedela, že jej starý otec
v čase smrti vlastnil len majetok nepatrnej hodnoty, nakoľko počas svojho života dňa 17.2.2017 mal vo
forme notárskej zápisnice, č. N 21/2017, Nz 5028/2017, NCRIS 5121/2017 spísať a podpísať darovaciu

zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti,
predmetom ktorej bolo darovanie predmetného bytu, ktorý je predmetom tohto sporu, jeho družke -
žalovanej.
Žalobkyňa má za to, že jej neb. starý otec nikdy nemohol túto darovaciu zmluvu dňa 17.2.2017 na
Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Barabáša podpísať, nakoľko hoci boli v skoro dennom telefonickom

kontakte, o tomto úmysle sa jej nikdy nezmienil a v deň podpisu darovacej zmluvy bol hospitalizovaný
na oddelení vnútorného lekárstva s JIS v Nemocnici Poprad, a.s., kde bol hospitalizovaný od 14.2.2017
do 20.2.2017. S poukazom na skutočnosti zistené vyšetrovaním v trestnej veci vedenej na OR PZ
odbor kriminálnej polície v Poprade pod ČVS: ORP-467/3-VYS-PP-2017a vychádzajúc z písomného
vyhotovenia notárskej zápisnice JUDr. Ľubomíra Barabáša, prvá a piata strana, kde je uvedené, že
bola spísaná v Spišskej Novej Vsi, všetko nasvedčuje tomu, že neb. G. D. nikdy neurobil právny

úkon smerujúci k prevodu vlastníckeho práva k spornému bytu, nakoľko nemohol byť v ten istý deň aj
hospitalizovanývNemocniciPoprad,a.s.,ajunotáranapodpisenotárskejzápisnicivSpišskejNovejVsi.
Žalobkyňa poukazuje na to, že G. D. odkázal závetom všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok žalobkyni
ešte v roku 2005, a keďže podľa výpovede svedkyne p. L. v pôvodnom konaní, bol neb. G. D. v rovnakom
zdravotnom (zrejme aj mentálnom) stave ako ho poznala z domu, a teda podľa úvahy žalobkyne musel

byť neb. G. D. jednoznačne pri zmysloch a v čase kedy mal podpisovať darovaciu zmluvu, musel vedieť,
že týmto právnym úkonom „vydeďuje" svoju dcéru, resp. zneplatňuje svoj závet, čo by nikdy nespravil.
Napriek tomu, že uvedenú argumentáciu už žalobkyňa použila v pôvodnom konaní, nie vlastnou
vinou nemohla nepravosť podpisu na listine aj preukázať, a teda v pôvodnom konaní neuniesla
dôkazné bremeno, bremeno svojho tvrdenia. V pôvodnom konaní žalobkyňa navrhovala ako dôkaz

vykonať znalecké dokazovanie znalcom v odbore písmoznalectvo, avšak súčasne poukázala na to, že
nedisponuje originálmi listín, na ktorých by bol podpis jej nebohého starého otca G. D.. Jej návrh bol však
zo strany súdu zamietnutý, z dôvodu hospodárnosti konania. Rovnako žiadala o predloženie písomných
listín v origináli, kde by sa mohol nachádzať podpis neb. G. D., aby si tento znalecký posudok dala sama
súkromne vypracovať, a aj tento návrh bol zo strany súdu zamietnutý.

Podkladom rozsudku v pôvodnom konaní boli tvrdenia o tom, že notár sa dostavil do nemocnice,
kde neb. G. D. notársku zápisnicu podpísal, pričom v konaní o povolení obnovy žalobkyňa predložila
vyjadrenie Nemocnice Poprad, a.s. zo dňa 7.3.2023, v ktorom sa uvádza, že podľa chorobopisu č.
03488/1 z Oddelenia vnútorného lekárstva a JIS-M Nemocnice Poprad, a.s. z obdobia od 14.2.2017 do
20.2.2017 neeviduje v zdravotnej dokumentácii pacienta G. D. záznam o prítomnosti notára v uvedenom

období.
Žalobkyňa sa o tejto pre ňu novej skutočnosti dozvedela až z tohto písomného stanoviska Nemocnice
Poprad, a.s., ktoré bolo touto Nemocnicou Poprad, a.s. vystavené dňa 7.3.2023. O tejto skutočnosti ju
informovala jej matka M. B., ktorá jej vyjadrenie Nemocnice Poprad, a.s. aj predložila cca 11.3.2023.
V čase spísania pôvodnej žaloby, vychádzajúc z notárskej zápisnice zo dňa 17.2.2017 sa žalobkyňa

domnievala, že táto notárska zápisnica bola spísaná v Spišskej Novej Vsi, nakoľko to vyplýva z notárskej
zápisnice JUDr. Ľubomíra Barabáša, č.k. N 21/2017, Nz 5028/2017, NCRIs 5121/2017. V priebehu
pôvodného konania žalovaná svedok JUDr. Ľubomír Barabáš a svedkyňa N. L. tvrdili, že neb. G. D.
podpísal notársku zápisnicu v Nemocnici v Poprade, na oddelení vnútorného lekárstva s JIS-M.
Podľa žalobkyne, nakoľko neb. G. D. bol dňa 17.2.2017 hospitalizovaný, nemohol podpisovať notársku

zápisnicu v Spišskej Novej Vsi, avšak až z dôkazu - stanoviska Nemocnice Poprad, a.s. vyplýva, že neb.
G. D. notársku zápisnicu nepodpísal ani v nemocnici v Poprade, nakoľko notár dňa 17.2.2017 a ani v
iný deň prítomný pri G. D. nebol.
Poukázalanato,žesúdvpôvodnomkonanínevyhoveljejnávrhunanariadenieznaleckéhodokazovania
ani zabezpečenie originálov podpisov neb. G. D., a teda nie vlastnou vinou nemala možnosť nechať

vypracovať znalecký posudok na pravosť podpisu. Uviedla, že aj napriek veľkej snahe, ktorú vyvíjala
neustále, nepretržite, od podania pôvodnej žaloby až doposiaľ, sa nevie dostať k znaleckému posudku,
ktorý by si dala vypracovať za účelom určenia pravosti podpisu jej neb. starého otca - G. D.. Každý
znalec, ktorého doposiaľ oslovila ju odmietol so slovami, že jej znalecký posudok nevypracuje, nakoľko
nemá podklady pre jeho vypracovanie, ktorými podkladmi sú origináli písomných listín, na ktorých

by bol podpis jej starého otca, neb. G. D.. Napriek tomu všetkému sa žalobkyni až teraz podarilo
zabezpečiť aspoň odborné stanovisko, vo veci posúdenia pravosti podpisu jej nebohého starého otca na
spornej notárskej zápisnici JUDr. Ľubomíra Barabáša, notára. Predložila odborné stanovisko č. 17/2023
zo dňa 19.5.2023 vypracované G. G. O. C., pričom podkladom pre vypracovanie tohto odbornéhostanoviska znalcom boli len kópie listín, na ktorých sa nachádzal podpis neb. G. D.. Poukázala na
skutočnosť, že znalkyňa vo svojom odbornom stanovisku záverom jednoznačne uviedla, že podpis pri
uvedení účastníka darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania

a užívania nehnuteľností, ktorá bola spísaná vo forme Notárskej zápisnice zo dňa 17.februára 2017,
číslo N 21/201, Nz 5028/2017, NCRis 5121/2017, na jej 5. strane, ako darcu a zároveň oprávneného
z vecného bremena je vyššou mierou pravdepodobnosti nepravým podpisom, toho času už nebohého
G. D.
V rámci obnoveného konania žalobkyňa navrhuje ako dôkaz vykonať znalecké dokazovanie za účelom

posúdenia pravosti podpisu neb. G. D. na notárskej zápisnici.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne vyjadrila a uviedla, že neuznáva žalobkyňou uplatnený nárok
a zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v pôvodnom konaní.
Uviedla, že pokiaľ žalobkyňa zakladá dôvodnosť podanej žaloby o obnovu konania na tom tvrdení, že z
listu: odpoveď Nemocnice Poprad, a. s. zo dňa 7.3.2023 má vyplynúť, že notár JUDr. Ľubomír Barabáš

poručiteľa G. D. nenavštívil, a teda, že poručiteľ nemohol podpísať notársku zápisnicu č. N 21/2017,
Nz 5028/2017, NCRis 5121/2017 zo dňa 17.2.2017 tak, ako to zhodne tvrdia žalovaná, svedkyňa L.
a notár, obsah odpovede nemocnice Poprad nevylučuje prítomnosť notára na návšteve u poručiteľa v
nemocnici, ale len uvádza, že návštevu Nemocnica v Poprade, a.s. neeviduje.
Poukázala na zistenia konštatované v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/65/2017, a to: obsah výpovede

notára (osvedčil totožnosť poručiteľa, sám zaniesol dokumenty poručiteľovi domov, vyjadril sa, že
poručiteľa v nemocnici PP navštívil), obsah výpovede svedkyne L. (potvrdila, že poručiteľ vravel, že
chce aby predmetný byt nadobudla žalovaná, potvrdila, že poručiteľ podpísal notársku zápisnicu pred
jej očami, potvrdila návštevu notára v nemocnici), obsah výpovede žalovanej (podpísala v nemocnici
darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, potvrdila návštevu notára v nemocnici,

potvrdila, že poručiteľ podpísal v nemocnici notársku zápisnicu) a prevzatá výpoveď M. C. P. z trestného
konania (potvrdila, že návštevu notára nie je možné vylúčiť).
Poukázala tiež na závery trestného konania, ktoré konštatovalo, že skutok nie je trestným činom, a
že trestné konanie bolo právoplatne skončené zamietnutím sťažnosti matky žalobkyne proti zastaveniu
trestného stíhania.

Podľa žalovanej žalobou o obnovu konania žalobkyňa opätovne navodzuje dojem, že mal byť spáchaný
trestný čin podvodu, a že bol uvedený do omylu notár, a to na škodu žalobkyne. Žalobkyňou predložený
dôkaz, odpoveď nemocnice Poprad nemôže privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Výpovede troch osôb v civilnom aj trestnom konaní tak nemôžu byť vyvrátené dôkazom, ktorý len
uvádza, že nemocnica neeviduje návštevu notára, avšak ku samotnej návšteve notára neuvádza

žiadne informácie. Navyše žalobkyňa nevysvetlila, prečo by mal chorobopis poručiteľa vôbec obsahovať
informáciu o návštevách. Žiaden predpis prikazujúci evidenciu návštev v chorobopise osoby, navyše na
oddelení s voľným pohybom, neexistuje. Súčasne poukázala na skutočnosť, že odpoveď Nemocnice
Poprad, a. s. nie je novou skutočnosťou, o ktorej by žalobkyňa nemala vedomosť. Nezaevidovanie
návštevy notára je žalobkyni známe najneskôr od doručenia rozsudku jej predchádzajúcemu právnemu

zástupcovi ešte v roku 2018, teda dávno pred uplynutím trojmesačnej subjektívnej, či trojročnej
objektívnej lehoty. Zároveň sa nejedná o takú informáciu/skutočnosť, ktorá by mohla privodiť žalobkyni
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko nezaevidovanie návštevy notára v nemocničnej evidencii bolo
konajúcemu súdu známe už v pôvodnom konaní. Taktiež tento dôkaz nevylučuje a ani nepotvrdzuje
návštevu notára. Nejedná sa teda o žiadnu novú skutočnosť, jedná sa o informáciu starú minimálne

päť rokov.
K prípustnosti žaloby o obnovu konania žalovaná poukázala na existujúcu judikatúru zverejnenú pod R
19/1975, ktorá konštatuje, že „Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej
viny v pôvodnom konaní [§ 228 ods. 1 písm. a) OSP] sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie
v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy

účastníkom konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých
skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal
za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo.“ Poukázala tiež na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Obo 138/2009: „Dôvodom obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a/, b/
O.s.p. sú len také nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré účastník pôvodného konania bez

svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie
a len také dôkazy, ktoré sa z objektívnych príčin nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu
pre účastníka pôvodného konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosťvykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného
dokazovania Strana 6 z 11 súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci

konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo
(R19/1975).
Poprela závery odborného stanoviska č. 17/2023 vypracovaného PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou s tým,
že v odbornom stanovisku je nesporné porušenie povinnosti znalca konať a vystupovať nestranne, keď v
časti „Zo spisu“ uvádza tendenčne výlučne tvrdenia žalobkyne a závery dokazovania – výsluchy svedkov

a žalovanej, ignoruje. Závery odborného vyjadrenia pritom spochybňuje aj samotná žalobkyňa, ktorá na
str. 6 žaloby, druhý odsek uvádza: „Každý znalec, ktorého doposiaľ oslovila ju odmietol so slovami, že
jej znalecký posudok nevypracuje, nakoľko nemá podklady pre jeho vypracovanie, ktorými podkladmi
sú originály písomných listín, na ktorých by bol podpis je starého otca, neb. G. D..“ Z uvedeného
tvrdenia žalobkyne, podľa žalovanej, plynie nedôveryhodnosť záverov odborného stanoviska, nakoľko
sama žalobkyňa uvádza, že znalkyňa nemala potrebné dokumenty na riadne vypracovanie odborného

stanoviska. Ohľadom záverov odborného stanoviska žalovaná uviedla, že ak znalkyňa v odbornom
stanovisku navodzuje dojem, že podpis poručiteľa nie je poručiteľov, pretože ten je sa jej javí údajne
iný, tak skutočnosť, že poručiteľ (stotožnený notárom) podpísal notársku zápisnicu pred notárom a
pred svedkami má, podľa názoru žalovanej väčšiu váhu, ako vyhodnotenie podpisu znalkyňou z kópií
dokumentov, ktoré sama, ako aj iní znalci označili za nedostatočný zdroj pre vyhodnotenie pravosti

podpisu poručiteľa. Poručiteľ notársku zápisnicu podpísal počas hospitalizácie, teda nie za ideálneho
zdravotného stavu. Je prirodzené, že sa jeho podpis môže líšiť. Sama žalobkyňa uvádza, že znalkyňa
mala k dispozícii len kópie dokumentov (napriek tomu sa vyjadruje ku tlaku písma). Uviedla, že poručiteľ
sa môže na ktorejkoľvek listine podpísať úplne inak ako sa bežne podpisuje. Jedine banky majú
podpisové vzory, ktoré vyžadujú pri svojich úkonoch na pobočkách. Poručiteľ sa platne mohol do

notárskej zápisnice podpísať opačnou rukou ako bežne píše, mohol sa podpísať tlačeným písmom,
či akokoľvek inak. Žiadny právny predpis nestanovuje poručiteľovi povinnosť podpisovať sa výlučne
jedným podpisom. Skutočnosť, že notársku zápisnicu podpisuje poručiteľ, bola osvedčená notárom
a dvoma svedkami. Oproti tvrdeniu zjavne zaujatej znalkyne tak stoja tri totožné, zhodné a logické
výpovede svedkov a žalovanej, ktoré preukazujú jediný logický, sled udalostí. Odborné stanovisko

ako dôkazný prostriedok nemá spôsobilosť vyvrátiť tri totožné výpovede a aj ohľadne tohto tvrdenia
žalobkyne žalovaná uniesla na ňu prenesené dôkazné bremeno.
Poukázalanaust.§397písm.a)ab)CSPstým,že:„Dôvodomprípustnostiobnovykonaniajeexistencia
skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať tieto podmienky: a) Skutočnosti,
rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle §

400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo
striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného
konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť.
Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Aby bola obnova
konaniaprípustná,musíísťvždyoskutočnostiadôkazy,ktorétuexistovaliužpočaspôvodnéhokonania,

v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku. Na rozdiel od dôvodu obnovy podľa písmena a) ide o
procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne
označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom
konaní možné vykonať. Ako typické príklady možno uviesť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka,
ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Ak sa po právoplatnom skončení veci

ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať, a zároveň je tento dôkaz spôsobilý
privodiťstraneoprávnenejnapodaniežalobynaobnovukonaniapriaznivejšierozhodnutievoveci,pôjde
o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b).“
Ako vyplýva z čestného prehlásenia matky žalobkyne, ako aj zo samotného dátumu vyhotovenia
odpovede Nemocnice Poprad, a.s., táto v čase pôvodného konania – ku dňu vyhlásenia rozsudku,

neexistovala. Žalovaná má totiž za to, že na to, aby bolo možné určitý dôkaz vykonať v pôvodnom konaní
je nevyhnutné, aby daný dôkaz v pôvodnom konaní aj existoval a odpoveď nemocnice Poprad bola
vyhotovená takmer päť rokov od skončenia pôvodného konania a teda bezpochyby v čase vyhlásenia
pôvodného rozsudku neexistovala. Keďže daný dôkaz neexistoval, nie je možné o ňom tvrdiť, že ho
žalobkyňa bez svojej viny nemohla predložiť, nakoľko bez ohľadu na zavinenie nemala možnosť daný

dôkaz predložiť, pretože neexistoval. V zmysle uvedeného sa nejedná o dôkaz, ktorý by bol spôsobilý
privodiť žalobkyni priaznivejšie rozhodnutie, nakoľko jeho použitie v predmetnom konaní vylučuje ust. §
397 písm. a) CSP, pretože daný dôkaz neexistoval v pôvodnom konaní. Navyše z uvedeného dôkazuvyplýva len to, že nemocnica neeviduje návštevu poručiteľa notárom v chorobopise. Navrhla žalobu
zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením pripojeného spisu sp. zn. 7C/65/2017, výsluchom
svedkyne M. B. a listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Zo spisu Okresného súdu Poprad vedeného pod sp. zn. 7C/65/2017 súd zistil, že žalobkyňa sa
žalobou domáhala určenia, že nehnuteľnosť a to 1-izbový byt č. 8 postavený na pozemku C – KN,

parc. č. XXXX/XX vrátane spoluvlastníckeho podielu, všetko zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. G.,
patrí do dedičstva po neb. G. D., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom G., J. A.
XXXX/X. Žalobu v písomnom podaní odôvodnila tým, že je závetnou dedičkou po svojom neb. starom
otcovi G. D., ktorý bol vlastníkom 1-izbového bytu s príslušenstvom. Neb. G. D. počas svojho života
predmetný byt previedol na žalovanú, svoju družku darovacou zmluvou a dohodou o zriadení vecného
bremena - práva doživotného bývania, a to vo forme notárskej zápisnice zo dňa 17.2.2017, napriek tomu,

že vyhotovil závet formou notárskej zápisnice ešte dňa 24.8.2005, ktorým prejavil vôľu predmetný byt
zanechať svojej vnučke, teda žalobkyni. Darovaciu zmluvu považovala žalobkyňa za podozrivú, nakoľko
neb. sa mal viackrát vyjadriť, že predmetný byt nikdy na svoju družku neprevedie. Závet v prospech
žalobkyne poručiteľ okrem svojej dcéry nikomu neoznámil, mal v úmysle ho utajiť pred družkou žijúcou
s ním v spoločnej domácnosti, ako aj pred jej 5 deťmi. Poručiteľ urobil závet v prospech svojej jedinej

vnučky, s ktorou mal až do svojej smrti nadštandardný vzťah. Vzhľadom k dátumu uzavretia darovacej
zmluvy krátko pred smrťou poručiteľa, ktorý v tom čase trpel pokročilým štádiom rakoviny a bol pripútaný
na lôžko a výrazne odkázaný na starostlivosť svojej družky, pojala žalobkyňa podozrenie, že k uzavretiu
darovacej zmluvy došlo bez jeho súhlasu a vedomia. Matka žalobkyne podala trestné oznámenie vo
veci podozrenia zo zločinu podvodu, nakoľko mala za to, že podpis nachádzajúci sa v notárskej zápisnici

nie je vlastným podpisom poručiteľa a notár, ktorý predmetnú zápisnicu o právnom úkone spisoval, bol
pravdepodobne uvedený do omylu.
Rozsudkom zo dňa 24.9.2018 súd prvej inštancie žalobu zamietol a konštatoval, že z pripojeného
trestného spisu, z neho najmä obsahu notárskej zápisnice, výpovede notára JUDr. Ľubomíra Barabáša,
ako aj výpovede svedkyne N. L. bolo nepochybne preukázané, že práve poručiteľ G. D. uzavrel dňa 17.2.

2017 darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a užívania
nehnuteľnosti, ktorú pred notárom a svedkom v nemocnici Poprad počas svojej hospitalizácie podpísal.
O obsahu prejavenej vôle poručiteľa súd rovnako nemal pochybnosť, pretože tento príslušnú notársku
zápisnicu, obsahom ktorej bol právny úkon darovania, podpísal a po odovzdaní notárskej zápisnice
poručiteľ k tejto nevzniesol výhrady. V konaní nebolo preukázané, že by darovaciu zmluvu podpísala

iná osoba.
Po podanom odvolaní Krajský súd Prešov rozsudkom zo dňa 28.5.2020 rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a rozsudkom zo dňa 28.11.2022 Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne
zamietol. Rozsudok o zamietnutí žaloby tak nadobudol právoplatnosť dňa 16.7.2020.
Súd konštatuje, že podaním doručeným dňa 26.4.2023 požiadala PhDr. PaedDr. Erika Straková,

znalkyňa v odbore písmoznalectvo o nahliadnutie do spisu a dňa 3.5.2023 do kompletného spisu
nahliadla.

5. Z odpovede Nemocnice Poprad, a.s. zo dňa 7.3.2023 súd zistil, že podľa chorobopisu č. 03488/1
z Oddelenia vnútorného lekárstva a JIS-M Nemocnica Poprad a.s. z obdobia od 14.2.2017 do 20.2.2017

neeviduje v zdravotnej dokumentácii G. D. záznam o prítomnosti notára v uvedenom období.

6. Z čestného vyhlásenie M. B. zo dňa 12.5.2023 súd zistil, že dňa 1.3.2023 od známej jej nebohého
otca mala dozvedieť, že dlhé roky pracuje v nemocnici Poprad na Oddelení vnútorného lekárstva, kde
bol G. D. hospitalizovaný, pričom počas jeho hospitalizácie nebol pri ňom prítomný žiaden notár ani iný

právnik. Na základe tejto informácie oslovila Nemocnicu Poprad, a.s. a žiadalo o správu, či v evidencii
je návšteva notára zaevidovaná, nakoľko v čase hospitalizácie bolo oddelenie pre návštevy zatvorené.
Dňa 11.3.2023 jej bola doručená odpoveď, ktorú následne sprostredkovala žalobkyni.

7. Z výsluchu svedkyne M. B., matky žalobkyne a dcéry neb. G. D. súd zistil, že v marci roku 2023

svedkyňu oslovila neznáma žena, ktorá mala poznať jej neb. otca a uvedená žena svedkyni mala uviesť,
že v čase hospitalizácie neb. G. D. ho nenavštívil žiaden notár ani nikto iný. Uvedenú ženu svedkyňa
nepozná, nevie ani jej meno. Žena mala svedkyňu osloviť sama s tým, že v čase od 14.2.2017 do
20.2.2017 pracovala na Oddelení vnútorného lekárstva Nemocnice Poprad, a.s. Svedkyňa na dotazsúdu uviedla, že nemala prístup k zdravotnej dokumentácii neb. G. D., nemocnica jej ju neposkytla.
O informácie žiadala až v roku 2023. Právne oddelenie nemocnice malo odoprieť prístup k dokumentácii
a súčasne malo svedkyňu informovať, že v prípade spísania darovacej zmluvy notárom sa zmluva musí

realizovať prostredníctvom právneho oddelenia nemocnice. Následne informáciu poskytla žalobkyni.
Čo sa týka listín podpísaných neb. G. D., mala k dispozícii prepúšťaciu správu a závet z roku 2005,
pričom overiť pravosť podpisu na základe uvedených listín všetci oslovení znalci odmietli. Znalkyňa
Straková žiadala o predloženie uvedených listín a následne odborné stanovisko spracovala.

8. Z odborného stanoviska PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej č. 17/2023 súd zistil, že znalkyňa sama
v stanovisku konštatuje, že mala k dispozícii ako sporný materiál kópiu poloparafovitého až parafovitého
popisu G. D. z roku 2017 a kópiu úplného kurzívneho podpisu žalovanej a ako porovnávací materiál
kópiu polokurzívneho podpisu G. D. z roku 2005 (závet), kópiu neúplného polokurzívneho podpisu G. D.
z roku 2017 (podpis na informovanom súhlase pred hospitalizáciou), kópiu neúplného polokurzívneho
podpisu na prepúšťacej lekárskej správe z roku 2017, kópiu neúplného polokurzívneho podpisu osoby,

ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť (nie je uvedené, že sa jedná o podpis osoby G. D.), kópie
neúplných polokurzívnych podpisov na tzv. kvitančných listoch, dokladoch k vyplácanému dôchodku za
roky 2014 až 2017.
Stanovisko obsahuje časť označenú ako „Zo spisu“, v ktorom sa uvádza: A. B. je závetnou dedičkou po
nebohom G. D. v zmysle závetu, ktorý bol spísaný vo forme Notárskej zápisnice dňa 24.08.2005, číslo: N

154/2005, Nz 39076/2005, NCRis 38537/2005. Dňa 17.02.2017 jej starý otec, nebohý G. D. údajne ako
Darca a zároveň oprávnený z vecného bremena mal podpísať Darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení
vecného bremena práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, ktorá bola spísaná vo forme
Notárskej zápisnice číslo: N 21/2017, Nz 5028/2017, NCRIs 5121/2017 zo dňa 17.02.2017, na podklade
ktorej mal darovať svoju nehnuteľnosť, a to byt jeho družke, pani F.. Nakoľko závetná dedička - A. B. má

dôvodné pochybnosti o pravosti podpisu jej starého otca - nebohého G. D. na tejto Darovacej zmluve
a dohode o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti a dôvodné
pochybnosti o skutočnej vôli jej starého otca previesť za života nehnuteľnosť na tretiu osobu, ktorou je
paniF.,najmäakideonehnuteľnosť,ktorúmalazdediťonaakozávetnádedička,domáhasasvojichpráv
cestou súdu, aby súd určil, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť údajne predmetom daru, patria do dedičstva

po jej nebohom starom otcovi, G. D.. Jej pochybnosti vyplývajú aj z toho, že jej nebo starý otec mal
túto Darovaciu zmluvu podpísať pred notárom v čase jeho hospitalizácie v Nemocnici v Poprade, kde
bol hospitalizovaný na oddelení vnútorného lekárstva s JIS- M v dňoch od 14.02.2017 do 20.02.2017,
pričom podľa potvrdenia Nemocnice v Poprade zo dňa 07.03.2023, notár pri jej nebohom starom otcovi
v čase jeho hospitalizácie prítomný nebol. Jej starý otec mal 4. štádium rakoviny, bol pripútaný na lôžko

a výrazne odkázaný na starostlivosť svojej družky, paní F., ktorej mal údajne predmetnú nehnuteľnosť -
byt darovať, a bez ktorej nemohol vykonávať ani bežné úkony (toaleta, stravovanie, umývanie a pod.).
Nebohý G. D. mal s A. B. nadštandardný vzťah, cez službu "SKYPE" si pravidelne aspoň 2 x do týždňa
volali, a nikdy sa nezmienil o tom, že chce svoj byt na svoju družku prepísať, či jej ho darovať.
Stanovisko neobsahuje ani zmienku o tom, aké je vyjadrenie žalovanej a ani zmienku o tom, že vo veci

bolo právoplatnej rozhodnuté, dokonca aj dovolacím súdom.
Znalkyňa v závere k otázke č. 1 konštatuje, že podpis pri uvedení účastníka Darovacej zmluvy a dohody
o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností, ktorá bola spísaná vo
forme Notárskej zápisnice zo dňa 17. februára 2017, číslo N 21/2017, Nz 5028/2017, NCRis 5121/2017,
na jej 5. strane, ako P. a zároveň oprávneného z vecného bremena, je vyššou mierou pravdepodobnosti

nepravým podpisom, toho času už nebohého G. D., Q. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX,
naposledy bytom: 058 01 G., A. XXXX/X, zomrelého dňa XX.XX.XXXX.
V odpovedi na druhú otázku znalkyňa uviedla: Z pohľadu kritérií primeranosti nebolo možné určiť, či
oba podpisy uvedené pri účastníkoch Darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena práva
doživotného bývania a užívania nehnuteľností, ktorá bola spísaná vo forme Notárskej zápisnice zo dňa

17. februára 2017, číslo N 21/2017, Nz 5028/2017, NCRis 5121/2017, na jej 5. strane, pri osobe Darca
a zároveň oprávneného z vecného bremena a Obdarovaná a zároveň povinná z vecného bremena boli
vykonané identickým pisateľom, alebo každý z nich vykonala iná osoba.

9. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

10. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

11. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

13. Podľa § 397 C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

14. Podľa § 400 C.s.p. žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

15. Podľa § 403 ods. 1 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď

ho mohol uplatniť.

16. Podľa § 403 ods. 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

17. Podľa § 411 ods. 1 C.s.p. rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

18. Podľa § 414 C.s.p., ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

19. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z., o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vedenie zdravotnej
dokumentácie je získavanie, zhromažďovanie a zaznamenávanie údajov podľa odseku 2.

20. Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona zdravotná dokumentácia obsahuje

a) osobné údaje osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v rozsahu meno, priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo, adresa bydliska a zdravotné údaje potrebné na zistenie anamnézy; môže
obsahovať aj telefónne číslo a adresu elektronickej pošty osoby, ak ich osoba poskytla,
b) údaje o poučení a informovanom súhlase (§ 6 a 6ba),
c) údaje o chorobe osoby, žiadanku na vyšetrenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, údaje

o priebehu a výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným
stavom osoby a s postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
d) údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vrátane predpísaných alebo podaných
humánnych liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v rozsahu názov liečiva, cesta
podania, lieková forma a množstvo liečiva v liekovej forme, názov dietetickej potraviny, názov

zdravotníckej pomôcky a údaje o použití obmedzujúceho prostriedku v rozsahu ustanovenom v § 9b
ods. 12,
e) údaje o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,f) údaje o dočasnej pracovnej neschopnosti, údaje o osobnej starostlivosti, údaje o liečebnom režime a
skutočnosti dôležité na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce,
g) epidemiologicky závažné skutočnosti,

h) identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne,
i) identifikačné údaje poskytovateľa.

21. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) cit. zákona osoba je oprávnená udeliť súhlas na prístup k údajom zo
svojej elektronickej zdravotnej knižky v rozsahu a spôsobom ustanovenom osobitným predpisom. Údaje

zo zdravotnej dokumentácie podľa § 20 ods. 2 a 3 sa sprístupňujú bezodkladne formou nahliadania do
zdravotnej dokumentácie osoby manželovi alebo manželke, dieťaťu alebo rodičovi alebo ich zákonnému
zástupcovi po smrti tejto osoby, a to v celom rozsahu; ak takáto osoba nie je, osobe plnoletej, ktorá s
ňou žila v čase smrti v domácnosti, blízkej osobe alebo ich zákonnému zástupcovi.

22. „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech

procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a
im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet

(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020)“

23. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.
Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy

súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

24. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

25. K samotnému inštitútu obnovy konania súd uvádza, že sa jedná o mimoriadny opravný prostriedok,

ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to
je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak
sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to žaloba musí byť podaná
oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania,
musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba musí obsahovať

predpísané náležitosti. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku,
vypočítané v ustanovení § 397 C.s.p., sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu
konania neprípustná a uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie
žaloby z dôvodu neprípustnosti. Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že žaloba na obnovu
konania je prípustná predovšetkým proti právoplatnému rozsudku súdu, nakoľko proti právoplatnému

uzneseniu je prípustná jedine vtedy, ak takýmto uznesením bol schválený zmier. Okrem uvedeného je
žaloba na obnovu konania prípustná už len voči právoplatnému platobnému rozkazu.26. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha obnovy konania vedeného na tunajšom súde, a to z
dôvodov uvedených v ust. § 397 ods. 1 písm. a) C.s.p. Rozhodovanie o návrhu na obnovu konania
je dvojfázové, kedy najprv súd rozhodne o tom, či návrhu na obnovu konania vyhovie, t. j. či obnovu

konania povolí alebo nie. Pre túto fázu konania platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom
prvej inštancie. V tomto štádiu súd skúma, či sú splnené podmienky pre obnovu konania, t. j. či návrh
bol podaný z dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 397 C.s.p., či smeruje proti takému rozhodnutiu,
ohľadne ktorého je možné povoliť obnovu konania a či bol návrh podaný včas. Len v prípade, že sú
splnené všetky zákonné podmienky obnovy konania, rozhodne súd tak, že obnovu konania povolí. V

druhej fáze, po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, potom už bez ďalšieho súd vec
opätovne prejedná. Napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím v prvej fáze konania o obnove,
t.j. ide o rozhodnutie o tom, či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania.

27. Súd preskúmal žalobu na obnovu konania a zistil, že táto nie je dôvodná. Súd má za to, že dôkazy či
žalobkyňou tvrdené skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla nie sú dôkazmi, ktoré by nemohla bez vlastnej

viny použiť v pôvodnom konaní, ktorého obnovy sa podanou žalobou domáha.

28. Čo sa týka dôvodu obnovy konania podľa ust. § 397 písm. a) C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je
prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a
predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol

použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Základnou
podmienkou pre obnovu konania teda je, že musia existovať skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu
konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre
žalobcu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

existovali v čase pôvodného konania. Pri rozhodnutiach sa nevyžaduje, aby existovali už v pôvodnom
konaní. Môže teda ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania,
ktoré sa napáda žalobou na obnovu konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj
to, prečo v pôvodnom konaní tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a
či ich teda žalobca nepredložil bez svojej viny. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy

môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bude postačovať aj pravdepodobnosť tohto
záveru.

29. Čo sa týka dôvodu obnovy konania podľa ust. § 397 písm. b) C.s.p. obnovu konania možno
žiadať ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre

stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvodom na povolenie obnovy konania je teda aj možnosť
vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V tomto prípade pôjde o také dôkazy,
ktoré navrhla alebo predložila strana v pôvodnom konaní, nebolo ich však možné vykonať z dôvodu
existencie objektívnych prekážok. Predpokladom však je, že vykonanie dôkazov môže privodiť pre
stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2009, sp. zn. 6 Obo 57/2009: Dôvodom obnovy konania
môžubyťlentieskutočnosti,ktorénastalidovyhláseniarozhodnutiasúdu.Prezáver,činovéskutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci, stačí, ak sa javí
byť pravdepodobným, že môže pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

30. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že ani jeden z uvedených dôvodov pre povolenie obnovy
konania zistený nebol. Súd predovšetkým konštatuje, že predložené vyjadrenie Nemocnice Poprad,
a.s. neobsahuje dôkaz o tom, že notár JUDr. Barabáš nenavštívil neb. G. D. počas jeho hospitalizácie.
Obsahuje tvrdenie o tom, že takáto návšteva nie je súčasťou chorobopisu.
Chorobopis je záznam o diagnóze, priebehu a liečbe choroby a s tým súvisiacim zdravotným

stavom konkrétneho pacienta vyhotovený nemocnicou. Obsahuje osobné údaje pacienta, anamnézu,
výsledok objektívneho vyšetrenia pri prijatí (objektívny nález), diagnózu a počas pobytu v nemocnici
(hospitalizácie) je doplnený dekurzmi (dennými záznamami o zdravotnom stave pacienta) a výsledkami
ďalších prípadných vyšetrení (napr. laboratórnymi nálezmi). Na základe chorobopisu sa pri prepustení
pacienta z nemocničnej starostlivosti vyhotovuje prepúšťacia správa a chorobopis sa následne

archivuje, resp. vyjme z príručnej registratúry a uloží v registratúrnom stredisku nemocnice.
Z vyššie cit. ust. § 19 zákona č. 576/2004 Z.z. nevyplýva, že by súčasťou chorobopisu mal byť údaj
o návšteve pacienta na otvorenom oddelení, ktorý je navyše mobilný a nebol ani zbavený spôsobilosti
na právne úkony a ani jeho osobná sloboda nebola obmedzená. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje,že neexistuje žiaden dôvod na to, aby Nemocnica Poprad, a.s. evidovala návštevu poručiteľa, a teda
neexistencia záznamu o návšteve v chorobopise nie je dôkazom nepravdivosti či nesprávnosti zistení
realizovaných v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/65/2017. Tvrdenie žalobkyne o tom, že nakoľko

súčasťou chorobopisu nie je evidencia návštevy, je to dôkaz o neprítomnosti notára, je teda nesprávne
a neodôvodnené. Uvedený dôkaz v čase trvania pôvodného konania neexistoval, podmienka pre
povolenie obnovy konania podľa ust. § 397 písm. a) C.s.p. teda nie je splnená.

31. Čo sa týka svedkyne M. B. a tvrdeného údajného vyjadrenia neznámej ženy o tom, že notár neb.

G. D. v nemocnici nenavštívil, uvedené tvrdenie žalobkyňa preukazuje len vyjadrením vlastnej matky,
avšak bez reálnej podpory akýmkoľvek iným dôkazom. Žalobkyňa ani jej matka, svedkyňa v konaní
vypočutá túto ženu neoznačili menom, adresou či pracovným zaradením a takýto dôkaz sa súdu javí ako
málo pravdepodobný až špekulatívny. Pokiaľ by aj uvedená žena skutočne existovala a mala vedomosť
opobyteneb.G.D.nainternomoddelení,určitebyvysvetlilamatkežalobkyneajokolnostimonitorovania
neb. G. D., teda prečo a v akom rozsahu má vedomosť o tom, že sa s notárom nestretol. V tomto smere

zo strany žalobkyne absentujú skutkové tvrdenia aj dôkazy. Vzhľadom na zákonné ust. § 25 zákona č.
576/2004 Z. z., o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd neuveril tvrdeniam svedkyne M. B. o tom, že jej bola
odopretá možnosť nahliadnutia do zdravotnej dokumentácie neb. G. D..

32. Čo sa týka odborného stanoviska č. 17/2023 vypracovaného PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou,
v tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že znalkyňa sama v stanovisku konštatuje, že mala
k dispozícii ako sporný materiál kópiu poloparafovitého až parafovitého popisu G. D. z roku 2017
a kópiu úplného kurzívneho podpisu žalovanej a ako porovnávací materiál kópiu polokurzívneho
podpisu G. D. z roku 2005 (závet), kópiu neúplného polokurzívneho podpisu G. D. z roku 2017

(podpis na informovanom súhlase pred hospitalizáciou), kópiu neúplného polokurzívneho podpisu na
prepúšťacej lekárskej správe z roku 2017, kópiu neúplného polokurzívneho podpisu osoby, ktorej sa
poskytuje zdravotná starostlivosť (nie je uvedené, že sa jedná o podpis osoby G. D.), kópie neúplných
polokurzívnych podpisov na tzv. kvitančných listoch, dokladoch k vyplácanému dôchodku za roky 2014
až 2017. Odborné stanovisko má pritom spochybňovať podpis notárskej zápisnice o darovacej zmluve

poručiteľom v roku 2017, pričom odkazuje na odlišnosť podpisu poručiteľa v roku 2005.
V rámci notárskej činnosti patrí legalizácia (osvedčenie) k tradičným notárskym úkonom a v rámci
systematiky notárskej činnosti sa radí k osvedčovaniu právne významných skutočností (§ 3 ods. 1
písm. b) Notárskeho poriadku), čo vyplýva už zo samotného pomenovania tohto úkonu a tiež z §
56 Notárskeho poriadku, kde sú príkladmo vymenované osvedčovacie úkony notára (tzv. verifikačná

notárska činnosť). Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej
podpismábyťosvedčenývjehoprítomnosti,listinuvlastnoručnepodpísalaalebopodpisnalistineuznala
pred ním za vlastný. Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky,
ktorá je verejnou listinou (podľa § 3 ods. 2 Notárskeho poriadku je verejnou listinou len osvedčovacia
doložka pri legalizácii, nie je ňou aj samotná listina, na ktorej sa pravosť podpisu účastníka osvedčuje).

33. V právnej literatúre sa podpis charakterizuje ako individuálne ťahy písma, ktoré dostatočne označujú
identitu podpisujúceho sa, sú jedinečné, vyznačujú sa príslušnými charakteristickými znakmi a javia sa
ako podpisy mena.
Je súčasne nepochybné, že žiadne dva podpisy vyhotovené totožným pisateľom nie sú (a ani nemôžu

byť)absolútnezhodné.Absolútnazhodnosťpodpisovbybolaznakomtechnickéhofalšovanianiektorého
z porovnávaných podpisov, resp. jeho obkreslenia z pravej predlohy (najčastejšie pomocou priesvitu).
Pojmy „zhodný“, „zhodné“ sú v písmoznalectve vyjadrením toho, že porovnávané podpisy, písmové
celky, písmové tvary alebo ich detaily vykazujú v princípe zhodné znaky, a to v rámci zistenej variability
podpisov totožného pisateľa. ... Kópiu sporného podpisu znalec musí skúmať ako izolovaný jav, nakoľko

k pravosti písomnosti ako jedného nedeliteľného celku sa na základe kópie písomnosti nemôže vyjadriť.
Inými slovami povedané, znalec nemôže overiť, či sporná písomnosť je/nie je výsledkom technického
falšovania, montáže a či sporný podpis nevznikol tak, že bol na písomnosť prenesený pomocou
technických prostriedkov z inej písomnosti, ktorá obsahom, formou vyhotovenia vôbec so skúmanou
kópiouspornejpísomnostinesúvisí.Akznalecskúmakópiupodpisuavyjadrujesakznakomskúmaného

podpisu má na mysli vždy nejaký originál podpisu, ktorý je s predloženou kópiou podpisu identický
– vykazuje absolútne zhodné pomery merateľných veličín (nie celkovú veľkosť podpisov – veľkosť
podpisov je možné zachovať, ale aj zmenšiť, zväčšiť), absolútne zhodné znaky tvarovania vzájomne
porovnateľných písmových tvarov, písmen a ich detailov. Kópia akéhokoľvek podpisu nie je autentickým(živým) pisárskym prejavom pisateľa, vlastnoručným podpisom (takým je len originálny podpis). Kópia
podpisu poskytuje len informáciu o pisárskom prejave pisateľa (viac alebo menej kvalitnú). Každá kópia
podpisu sa skúma v miere, ako to kvalita kópie umožňuje. Niektoré znaky charakteristické, príznačné

pre originálne podpisy pisateľa na kópii môžu zanikať, často sú až neskúmateľné. Napríklad na kópii
podpisu (druhý obrázok) zanikajú ťahy, ktoré sú vyhotovené slabším pisárskym tlakom ... (viď. M. N., O.
R., M. S. - Súčasné možnosti skúmania originálov a kópií sporných písomností, Akadémia Policajného
zboru v Bratislave, 2017)
Aj v prípade odborného stanoviska súd konštatuje, že uvedený dôkaz v čase trvania pôvodného konania

neexistoval, podmienka pre povolenie obnovy konania podľa ust. § 397 písm. a) C.s.p. teda nie je
splnená.

34. V súvislosti s podpisom poručiteľa je potrebné poukázať na skutočnosť, že notár osvedčuje, že
osoba pred ním listinu podpísala, nie však, že sa jedná o podpis osoby, ktorý daná osoba používa vždy
a za každých okolností. Čo treba rozumieť pod pojmom podpis totiž nedefinuje žiaden právny predpis.

V ustanovení § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa pre platnosť právneho úkonu vyžaduje podpis
konajúcej osoby. Pri písomných právnych úkonov v zmysle hmotného práva nie je dôležité, kto listinu
napísal, a to ani v prípade, kde zákon predpisuje písomnú formu určitého právneho úkonu (výnimkou
sú úkony, pre ktoré zákon vyžaduje obligatórnu formu notárskej zápisnice, napr. § 143a OZ, § 476d
ods. 2 OZ, § 162 ods. 2 ObZ, § 218a ObZ). Podpis konajúcej osoby, na rozdiel od textu listiny, musí

byť vlastnoručný.
Na otázku, či osoba môže listinu podpísať aj inou rukou, než sa obvykle podpisuje, dal Najvyšší súd
ČR túto odpoveď: „Požiadavka vlastnoručne spísaného závetu je splnená aj v prípade, ak bol spísaný
nedominantnou (ľavou) rukou poručiteľa (Rozhodnutie NS ČR sp. zn.: 30 Cdo 1975/2001).
S prihliadnutím na uvedené súd ani predložené odborné stanovisko nepovažuje za dôkaz jednoznačne

odôvodňujúci potrebu povolenia obnovy konania.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že ani jedno z tvrdení žalobkyne
a ani jeden dôkaz žalobkyňou predložený či tvrdená existencia právnej skutočnosti, nie sú spôsobilé
privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobkyňu. Navyše žiaden dôkaz ani tvrdená skutočnosť nesplnili

podmienky ust. § 397 C.s.p., preto súd žalobu o povolenie obnovy konania ako nedôvodnú zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí

38. V konaní mala úspech žalovaná v plnom rozsahu, nakoľko súd žalobu zamietol, preto jej súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté v súlade s nižšie citovaným zákonným ustanovením.

39. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.