Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. február 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206318
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123206318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, XXX

XX C. D. - E., F. XXXX/X, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, 089 01 Svidník, Sovietskych hrdinov
163/66 p r o t i žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO:
XXXXXXXX, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, 841 05 Bratislava, Majerníkova 3/A,
IČO: 42185190, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630636, zo dňa 02.04.2009 uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve, v bode 04., v znení: „V prípade, ak bude
dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do

rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 10 EUR (301,26 SKK) za každý jeden prípad
omeškania.“,
„V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník
má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti štyroch po sebe idúcich splátok,
v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 20 EUR (602,52 SKK), do rúk mandatára v
hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového

kalendára.“, „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia
podmienok tejto zmluvy čiastku 2 EUR (60,25 SKK) ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s
tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630636, zo dňa 02.04.2009, uvedené vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 05., v znení:
„Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po

sebeidúcichsplátok,keďnastávasplatnosťceléhodlhu.Vovzťahukzamestnávateľovidlžníkapreukáže
veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na
vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm.
b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená
dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene
dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny
zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ

vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval
ich na účet veriteľa.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630636, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 06., v znení:
„Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto
podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške v § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka v platnom znení.“„Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu
vo výške 312 EUR (9 399,31 SKK), ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom
v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.“

„Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením
práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy
rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa
v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľné vynaložené náklady, pri uplatnení svojho práva.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. č. 8630636, zo dňa 02.04.2009, uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 13., v znení:
„Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči
veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere

so všetkou administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630636, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 17., v znení:
„Dohoda o vyplnení zmenky:

Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po

sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný
celý dlh.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 863636, zo dňa 02.04.2009 uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 20., v znení:
„Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne
vzťahy sa budú spravovať obchodným zákonníkom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630636, zo dňa 02.04.2009 uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 21., v znení:
„Obidve zmluvné strany vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne,
zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi.
Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s

podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou z 23.3.2022 sa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
ako aj vyslovenia deviatich neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere č. 8630636 zo
dňa 2.4.2009, ktorú uzavrela so žalovaným. Keďže v žalobe odôvodnila neprijateľnosť len dvoch
zmluvných podmienok, súd rozsudkom č.k. 11Csp/45/2022-62 zo dňa 14.10.2022 vyhovel žalobe
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a tiež žalobe o určenie dvoch neprijateľných zmluvných

podmienok a zvyšok žaloby teda o určenie zvyšných siedmych neprijateľných zmluvných podmienok
súd vylúčil na samostatné konanie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.6.2023.

2. Konanie o vylúčených nárokoch sa v súčasnosti vedie na tomto súde pod sp. zn. 11Csp/72/2023.
Žalobkyňa v ňom žiada vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohtorozsudku po tom, čo žalobu doplnila zdôvodnením ich neprijateľnosti písomným vyjadrením zo dňa
18.9.2023.

3. Doplnená žaloba s odôvodnením neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok bola doručená
žalovanému na vyjadrenie. Ten v ňom zmätočne uviedol, že zmluva o úvere je platná, keďže nemožno
hovoriť o nedostatku vážnosti vôle žalobcu na jej uzavretie. Vyslovil tiež názor o prekážke res iudicata
vzhľadom na právoplatný rozsudok tohto súdu 11Csp/45/2022 zo dňa 14.10.2021 (správne 14.10.2022).

4. Žalobkyňa v replike poukázala na to, že žalovaný sa vôbec nevyjadril k predmetu sporu, ktorým
je určenie neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok. Vzhľadom na viaceré právoplatné súdne
rozhodnutia o vyslovení neprijateľnosti žalovaných zmluvných podmienok, ktoré žalobkyňa predložila
k doplneniu žaloby, s poukazom na princíp právnej istoty za obdobných skutkových okolností
vyslovila názor, že súd by mal rozhodnúť obdobne. Nesúhlasila ani s námietkou res iudicata, keďže
predchádzajúci rozsudok 11Csp/45/2022 sa týka iného predmetu konania.

5. Žalovaný právo na dupliku nevyužil.

6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, zmluvou o úvere zo dňa 2.4.2009,
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový

stav:

7. Dňa 2.4.2009 bola uzavretá formulárová písomná zmluva o úvere medzi žalovaným ako veriteľom
a žalobkyňou ako dlžníkom pod č. 8630636. Ňou žalovaný poskytol žalobkyni úver 350 Eur za poplatok
346 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala žalovanému zaplatiť 696 Eur v 12 mesačných splátkach po 58 Eur

počnúc dňom 21.4.2009. V ďalej časti zmluvy je predformulované prehlásenie o účele poskytnutých
finančných prostriedkov, kde krížikom bol vyznačený „výkon povolania“.

8. Na rubovej strane zmluvy sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“),
čo sa uvádza v záverečnom texte zmluvy. V nich v bode 04 sa nachádza tento text: „V prípade, ak bude

dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do
rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 10 EUR (301,26 SKK) za každý jeden prípad
omeškania.“,
„V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník

má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti štyroch po sebe idúcich splátok,
v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 20 EUR (602,52 SKK), do rúk mandatára v
hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového
kalendára.“, „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia
podmienok tejto zmluvy čiastku 2 EUR (60,25 SKK) ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s

tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“

9. V bode 05 VPPÚ sa uvádza: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená
neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k

zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom
zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu,
aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok
dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi
aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom

zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník
súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky
aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“

10. Bod 06 VPPÚ obsahuje túto dohodu: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý

dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo
výške v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení.“ „Dlžník je povinný v prípade porušenia
svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR (9 399,31 SKK),
ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov 7smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.“ „Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré
mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie
výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy

právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľné vynaložené náklady, pri
uplatnení svojho práva.“

11. V bode 13 VPPÚ je uvedený tento text: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na
základetejtozmluvyakosvojdlhvočiveriteľovi,čododôvoduajvýškytak,akojeuvedenévtejtozmluve.

Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie Zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou.“

12. Bod 17 VPPÚ je označený ako „Dohoda o vyplnení zmenky“ s textom: „Dohoda o vyplnení
zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil

vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po
sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči

dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný
celý dlh.“

13. V bode 20 VPPÚ sa uvádza nasledovné: „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1

Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať obchodným zákonníkom.“

14. Bod 21 VPPÚ obsahuje nasledovný text: „Obidve zmluvné strany vyhlasujú, že si túto zmluvu
prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných
podmienok,čopotvrdzujúsvojimipodpismi.Stranyvyhlasujú,žeakékoľvektvrdeniedlžníkavbudúcnosti

o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované
za právne relevantné.“

15.Žalobkyňasadomáhaurčenianeprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,pričomideožalobupodľa§137
písm. d/ CSP. Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú zákona č.

250/2007 Z.z., § 53 a § 53a Občianskeho zákonníka a § 298 CSP. To, že v prípade predmetnej zmluvy
išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere bolo zdôvodnené predchádzajúcim právoplatným rozsudkom č.k.
11Csp/45/2022-62 potvrdenom Krajským súdom v Prešove č.k. 3CoCsp/4/2023-112 zo dňa 1.6.2023.
Vzhľadom na ustanovenie § 52 ods. 1 , § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že zmluva
má všetky atribúty spotrebiteľskej zmluvy.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b)

dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c)
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)
vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti
za škodu,
e)

umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g)
oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)
prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i)
umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)
určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na
zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k)
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l)

obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m)v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú
alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva
spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)
spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)

oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r)

umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t)
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje
záujmy spotrebiteľa,
u)

požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo
zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v)
požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ

nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky

tretej osobe.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

28. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súduvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

31. Najvyšší súd v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že zánik záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách

žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa
proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka), § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť
a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol
chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je
aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť
ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným

podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný
predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to
v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.

32. Súd teda vzhľadom na princíp právnej istoty zakomponovaný v článku 2 ods. 2 CSP aplikoval vyššie
uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR, ale aj Krajského súdu v Prešove (napr. 10Co/30/2018
z 9.4.2019, uznesenie 20Co/295/2014 z 21.4.2016) a vyvodil záver o procesnej prípustnosti žaloby
o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj v prípade ukončenia zmluvy.

33. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka.

34. Nepochybne pritom ide o zmluvné podmienky podliehajúce tomuto súdnemu prieskumu, nie sú

totiž z neho vylúčené v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nepredstavujú hlavný
predmet plnenia a netýkajú sa ani primeranosti ceny. Súd má za preukázané aj to, že všetky tieto
zmluvnépodmienkyneboliindividuálnedojednané,keďžebolisúčasťoupredtlačenéhoformulárazmluvy
zo strany žalovaného, ktorých obsah v tejto časti žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Dôkazné bremeno o opaku bolo na žalovanom, ktorý však ani netvrdil, že by malo ísť o individuálne

dojednané zmluvné podmienky.

35. Následne sa preto súd zaoberal tým, či žalované zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny
vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné vyhodnotiť aké dopady má zmluvné dojednanie (alebo môže

mať) a ním spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach na spotrebiteľa. Musí ísť o negatívne
dopady značnej intenzity. Značnú nerovnováhu možno tiež posúdiť ako hrubú nerovnováhu a tá je
spájaná s posúdením zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi ako určitými morálnymi pravidlami
alebo etickými hodnotami, ktoré právna teória a súdna prax všeobecne uznáva. Pri neprijateľnej
zmluvnej podmienke musí ísť o zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa, teda také, ktoré

zvýhodňuje dodávateľa a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa.

36. Dôležité je však aj to, že právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje
na objektívne posúdenie zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, čidodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej
nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnosti

právnych následkov neprijateľnej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany,
ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom, podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby
spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

37. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty tá vyžaduje písomnú dohodu jej

účastníkov, teda musí byť nepochybné, že predstavuje zmluvný konsenzus oboch účastníkov zmluvy
a musí byť nimi podpísaná. To, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu jasne vyplýva
z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

38. V tomto prípade však dohoda o zmluvnej pokute bola zakomponovaná len do úverových podmienok,
ktoré žalobkyňa nepodpísala. Navyše ich text bol rozsiahly a neprehľadný, dohoda o zmluvnej

pokute nebola žiadnym spôsobom zvýraznená a ako už súd uviedol, nepochybne nebola individuálne
dojednaná, keďže bola súčasťou formulára spracovanom žalovaným bez možnosti žalobkyne ovplyvniť
jeho obsah. Zmluvná pokuta bola stanovená paušálne bez ohľadu na výšku dlhu a teda umožňuje
aj pri nepatrnom omeškaní spotrebiteľa uplatniť voči nemu zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Za
neurčitú súd považuje zmluvnú podmienku ohľadom platby 2 eur za každú zaslanú upomienku v prípade

porušenia podmienok tejto zmluvy, keďže sa nekonkretizuje porušenie zmluvných podmienok, čo by
mohli viesť k zneužitiu tohto ustanovenia opakovaným zasielaním upomienok aj pri nezávažnom alebo
tom istom porušení zmluvnej podmienky. Obdobnú zmluvnú podmienku súd už určil za neprijateľnú
v rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24Csp/79/2022-58 zo dňa 17.10.2022, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9CoCsp/7/2023-101 zo dňa 27.4.2023.

39. Ohľadom zmluvnej podmienky týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy súd odkazuje na
odôvodnenie v predchádzajúcom odseku týkajúce sa nedostatku písomnej formy tejto dohody, keďže aj
tá podľa zákona – 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí mať písomnú formu. Jej zakomponovanie
len do úverových podmienok nepodpísaných žalobkyňou znamená nedodržanie zákonnej písomnej

formy dohody. Navyše umožňuje vymôcť aj plnenie, na ktoré žalovaný nemá nárok, keďže súd už určil
právoplatným rozsudkom č.k. 11Csp/45/2022-62, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Aj
v tomto prípade podobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného
súdu Prešov, ktorý je citovaný vyššie pod č. k. 24Csp/79/2022.

40. K zmluvnej podmienke uvedenej v bode 06 VPPÚ vo vzťahu k zmluvnej pokute opäť súd poukazuje
na nedodržanie písomnej formy dohody, ale aj na neprimeranú výšku zmluvnej pokuty 312 Eur a to pri
nekonkretizovanom porušení zmluvných povinností dlžníka, čo znamená, že ide o neurčité dojednanie.
Neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty je zrejmá aj z toho, že takmer zodpovedá výške poskytnutého
úveru 350 Eur. Záväzok o úhrade všetkých nákladov veriteľa pri uplatnení jeho práva je jednak neurčitý,

ale jeho neprijateľnosť vyplýva aj z toho, že umožňuje vymáhať náklady aj za konanie, v ktorom by veriteľ
nebol úspešný. Uvedená zmluvná podmienka obsahuje aj dohodu o výške úrokov z omeškania dlžníka
podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo je však v rozpore so zákonom, konkrétne § 52 ods. 2
vetou treťou Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia spotrebiteľské právne vzťahy
sa riadia len ustanoveniami Občianskeho zákonníka a teda úprava úrokov z omeškania podľa § 369

ods. 1 Obchodného zákonníka je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením a navyše umožňuje
priznať výšku úrokov z omeškania podľa dohody účastníkov v zmluve a teda bez zákonného limitu ako
je to upravené v občianskoprávnych vzťahoch, ktorým je aj vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a pri ktorých
je limit výšky sankčných úrokov stanovený v § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v nadväznosti na
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Totožnú zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú aj Okresný súd

Poprad v rozsudku č.k. 17Csp/95/2021-289 zo dňa 12.4.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove 3CoCsp/33/2022-406 zo dňa 6.12.2022.

41. Zmluvná podmienka týkajúca sa dohodnutého poplatku, jeho členenia na úrok a administratívne
náklady je neurčitá, pokiaľ ide o špecifikáciu administratívnych nákladov. Navyše za poplatok musí

byť spotrebiteľovi poskytnuté nejaké plnenie a jeho výška musí byť primeraná. Ak tieto atribúty nie
sú splnené, spôsobuje to neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Súdu z jeho vlastnej činnosti je
známe,ževýškadohodnutéhopoplatkuvzmluváchospotrebiteľskomúvereuzavretýchsospotrebiteľmi
sa odvíja od výšky poskytnutého úveru. Napr. zo spisu 11C/16/2015 vyplýva, že pri úvere 863,04Eur bol poplatok 630,68 Eur, zo spisu 11Csp/244/2017 súd zistil, že pri úvere 300 Eur bol poplatok
264 Eur a podobne to bolo aj v iných sporoch. V tomto prípade pri úvere 350 Eur bol poplatok 346
Eur, čo je takmer 99% z úveru. Splatnosť úveru bola dohodnutá na 12 mesiacov. Poplatok, ktorý má

pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy však nemôže sa odvíjať od výšky úveru a to
vedie k záveru, že žalovaný sa snažil touto úpravou len opticky vyvolať dojem nižšieho úroku, aj keď
v skutočnosti administratívny poplatok, ktorý sa odvíja od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje
úrok. Znamená to, že v skutočnosti v tomto prípade úroková sadzba by činila takmer 99% p.a., čo
mnohonásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, čo je nepochybne

v rozpore s dobrými mravmi a vedie k záveru o neplatnosti takejto dohody podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný sa touto zmluvnou podmienkou snažil vyhnúť danému záveru cez stanovenie
administratívneho poplatku, čo súd považuje za neprijateľné. Uvedenú zmluvnú podmienku určil za
neprijateľnú Okresný súd v Prešove v rozsudku č.k. 9Csp/203/2016-34 z 5.10.2017, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove 16Co/2/2018-60 zo dňa 22.5.2018.

42. K dohode o vyplnení zmenky súd poukazuje na to, že umožňuje remitentovi (v tomto prípade
žalovanému) vyplniť v zmenke zmenkovú sumu, ktorá má pozostávať zo všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, teda bez kontroly dôvodnosti jej výšky, či je v súlade so zákonom a či nesúvisí
s neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zmenka by tak umožňovala vymáhať aj nezákonné plnenie,
na ktoré žalovaný nemá zákonný nárok, nakoľko aj v tomto prípade, ako už súd uviedol, bolo

právoplatne rozhodnuté, že žalovaný nemá nárok na úroky ani poplatky a v tomto spore navyše
súd rozhodol o viacerých neprijateľných zmluvných podmienkach, ktoré žalovanému nepriznávajú
nárok na peňažné plnenie v nich upravené. Zákonodarca pri v neskoršej právnej úprave účinnej od
1.5.2014 zákonom č. 102/2014, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
prijal zákonné ustanovenie v § 5a, ktorým zakázal zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa zmenkou

a obmedzil aj možnosť zabezpečenia pohľadávky veriteľa dohodou o zrážkach zo mzdy, keďže
pripustil túto dohodu len vo forme osobitnej listiny a za splnenia ďalších podmienok – poučenia
spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia a stanovenie možnosti spotrebiteľa ju odmietnuť. Uvedenú
zmluvnú podmienku ohľadom dohody o vyplnení zmeniek súdy už určili za neprijateľnú napr. už
spomínaným rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 17Csp/95/2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Prešove 3CoCsp/33/2022. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku ju považoval aj
Okresný súd v Prešove v rozsudku č.k. 29C/162/2014 zo dňa 14.11.2014, s čím súhlasil aj Krajský súd
v Prešove ako to vyplýva z jeho rozsudku 6Co/61/2015 zo dňa 25.6.2015.

43. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa výlučnej aplikácie Obchodného zákonníka súd uvádza, že ide

o zmluvné ustanovenie, ktoré je v rozpore s aktuálnou právnou úpravou - § 52 ods. 2 vetou treťou
Občianskeho zákonníka, ktorý bol doplnený o túto vetu zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od
1.4.2015. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, keďže vylučuje použitie Občianskeho
zákonníka, ktorého úprava v zásade je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v Obchodnom

zákonníku, napr. v ustanoveniach o odstúpení od zmluvy, premlčaní alebo úrokoch z omeškania.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR
3MCdo/14/2014 z 21.4.2015, podľa ktorého vzhľadom na to, že zákon č. 102/2014 Z.z. neobsahuje
prechodné ustanovenie k § 52 ods. 2 vete tretej, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred dňom účinnosti danej právnej normy. Zároveň však súd poukazuje aj na už citovaný

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto táto zmluvná podmienka je v rozpore s citovaným
ustanovením. Ňou bolo upravené, že všetky vzťahy bez výnimky medzi účastníkmi zmluvy sa budú riadiť
Obchodným zákonníkom, hoci nepochybne uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa posudzuje v zmysle
noriem občianskeho práva. Obchodný zákonník pritom neobsahuje úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok a teda možno dospieť k záveru, že cieľom dojednania tejto zmluvnej podmienky zo strany

žalovanej, ktorá ju predformulovala, bolo znemožnenie aplikácie právnych predpisov zameraných
na ochranu spotrebiteľa. Nepochybne preto aj táto zmluvná podmienka, ktorá je navyše v rozpore
s aktuálnou právnou úpravou napĺňa všetky atribúty neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a preto aj v tejto časti súd žalobe vyhovel. Obdobnú zmluvnú podmienku súdy už určil
právoplatnými rozsudkami za neprijateľnú. Ide napr. o rozsudok tohto súdu č.k. 32Csp/136/2019-85

z 31.3.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5CoCsp/22/2021 z 20.1.2022,
rozsudok Okresného súdu Prešov 20Csp/171/2019-65 z 17.8.2020 potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove 7CoCsp/55/2020 z 24.6.2021, rozsudok Okresného súdu Svidník 1Csp/38/2019
z 2.12.2019 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5CoCsp/14/2020 zo dňa 15.7.2021,rozsudok Okresného súdu Prešov 29Csp/135/2019 z 8.4.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Prešove 7CoCsp/5/2021 zo dňa 29.4.2021.

44. K poslednej zmluvnej podmienke týkajúcej sa vyhlásenia zmluvných strán súd poukazuje na to, že
účel tejto klauzuly spočíva v tom, že ukladá spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by
podľa práva mala niesť druhá strana. Ide o prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa, čo má
nepochybne neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných
štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku tejto zmluvnej podmienky môže byť odradený

od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Aj táto zmluvná podmienka bola už
súdom vyhlásená za neprijateľnú a to právoplatným rozsudkom tohto súdu č.k. 8Csp/100/2022-146 zo
dňa 4.10.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9CoCsp/64/2022-202 zo dňa
9.11.2023.

45. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa

bola v spore úspešná v celom rozsahu a preto súd jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči
neúspešnému žalovanému, keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť
len výnimočne.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach, okrem výroku o vylúčení veci na samostatné
konanie. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.