Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124314713
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6124314713.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej
a členov senátu JUDr. Jána Auxta a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX C., zastúpená JUDr. Martinom Dolinajom, advokátom,
so sídlom Halenárska 412/7, 917 01 Trnava, proti žalovanému: E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
F. G. XXX/XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/39/2024 zo dňa 17. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku V. p o t v r d z u j e.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., z r u š u j e a v
r a c i a vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj okresný súd) o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol
tak, že výrokom:

I. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupu žalovaného do
rodinného domu a na pozemky k nemu patriace, zapísané na LV č. XXX v k. ú. C., zastavuje.

II. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému
nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, zastavuje.

III. Konanie v časti uloženia povinnosti žalovanému nezdržiavať a nepohybovať sa vo vzdialenosti
menšej ako 30 metrov od vonkajšej hranice pozemkov evidovaných na LV č. XXX v k.ú. C., s výnimkou
neprerušovaného prejazdu motorovým vozidlom za účelom výkonu legitímnych práv žalovaného

zastavuje .

IV. Žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek pozorovania žalobkyne, a jej obydlia a to stavby
- rodinný dom, súp. č. XXX, postavenej na pozemku C KN č. XXXX, pozemku CKN č. XXXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 311 m2, pozemku C KN č. XXXX - záhrada o výmere 75 m2, pozemku C
KN č. XXXX záhrada o výmere 726 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. C., obec C., okres

G. G., evidované Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor na LV č. XXX.

V. Návrh vo zvyšnej časti zamieta.

VI. Poučil žalovaného, že môže ako žalobca voči žalobkyni ako žalovanej podať žalobu vo veci samej,
ktorej predmetom môže byť nárok na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárok na náhradu škody,

alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.VII. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva

VIII. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a. s., Banská Bystrica, Partizánska

cesta 9, IČO: 36 631 124 súdny poplatok v sume 25,- Eur, pripojeným príkazom na úhradu, a to do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie
neodkladnéhoopatreniadomáhalavzmysle§325ods.2písm.f),g),h)CSP, abysúduložilžalovanému:

- nevstupovať do stavby – rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku CKN č. XXXX,
nevstupovať na pozemky – CKN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 311 m2, CKN č. XXXX
záhrada o výmere 75 m2, CKN č. XXXX o výmere 726 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k .ú.
C., obec C., okres G. G., evidované na LV č. XXX (ďalej „obydlie“ alebo „priľahlé pozemky“)

- nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 m,

- nekontaktovať žalobkyňu priamo alebo nepriamo, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou,
ani inými prostriedkami,

- nezdržiavať ani nepohybovať sa vo vzdialenosti menšej ako 30 metrov od vonkajšej hranice priľahlých
pozemkov s výnimkou neprerušovaného prejazdu motorovým vozidlom za účelom výkonu legitímnych
práv žalovaného,

- zdržať sa akéhokoľvek pozorovania žalobkyne, a jej obydlia a priľahlých pozemkov.

2.1 Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný (jej bývalý manžel) bol rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 1T/25/2019- 477 zo dňa 24. 04. 2019, právoplatným dňa 13.08.2019 (ďalej
„trestný rozsudok“) uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
(žalobkyne).Žalovanémuboluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere3rokyspodmienečnýmodkladom

a skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov, spolu s obmedzeniami a to zákazom vstupu do domovej
nehnuteľnosti s príslušenstvom a na pozemky k nemu patriace nachádzajúce sa v obci C., D. C. XXX/
XX, príkaz nepriblížiť sa k poškodenej (žalobkyni) na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov bez jej súhlasu a
nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Žalobkyňa uviedla, že tieto zákazy a príkazy pominú uplynutím 5-
ročnej skúšobnej doby, čo nastane 13.08.2024. Poukázala na závery znaleckého posudku č. 10/2019

vypracovaného počas trestného konania H. I. J., znalkyňou psychiatričkou (ďalej „znalecký posudok“),
v ktorom znalkyňa skonštatovala, že násilné konanie žalovaného je dôsledkom trvalej a neliečiteľnej
poruchy jeho osobnosti, pričom zistila tiež syndróm závislosti od alkoholu v klinicky rozvinutom štádiu.
V súvislosti s násilným konaním žalovaného, za ktoré bol odsúdený, žalobkyňa poukázala na vážnu
psychickúujmunajej zdraví.Uviedla,žezjej lekárskychsprávvyplývaveľkýstrachzbývaléhomanžela,

s ktorým sa nechce stretnúť, nechce ho vidieť, lebo sa vnútorne úplne roztrasie, spomenie si na to,
čo jej robil, bojí sa ho. Žalovaný jej spôsobil posttraumatickú stresovú poruchu (F 43.1) a adaptačnú
poruchu (F 43.2). Zle na ňu dopadali rôzne konania pred súdmi a orgánmi verejnej moci, ktoré inicioval
žalovaný.Žalovanýspôsobovalútrapyžalobkyniajtým,ževkonaníovyporiadanieichzaniknutéhoBSM
si vymýšľal a predkladal nepravdivé dôkazy, čo skonštatoval samotný Okresný súd Banská Bystrica v

rozsudku sp. zn. 7C/1/2022 zo dňa 29. 02. 2024. Konanie žalovaného má tak na žalobkyňu stále svoj
vplyvadopad.Robíjejzle,keďsažalovanýpohybujevblízkostijejobydlia,keďsa nacestestretnúveľmi
sa bojí, celá sa roztrasie. Žalovaný chodí ku susede a z cesty na ňu pozerá. Žalobkyňa je vystavená
tomu, že žalovaného vidí, a to v nej vyvoláva príkorné spomienky na násilie, ktoré si od žalovaného
vytrpela (tzv. retraumatizáciu, resp. flešbeky).

2.2 Žalobkyňa uviedla, že hoci má žalovaný trestným rozsudkom uložený príkaz nezdržiavať sa v
blízkosti jej obydlia v zmysle § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, v blízkosti obydlia žalobkyne sa
zdržiava, a to nie príležitostne ale pravidelne. Žalovaný chodí na návštevy k jej susede, pani A. F., ktorá
býva cez cestu oproti nehnuteľnostiam, kde býva žalobkyňa, čo je od hranice pozemku žalobkyne cca

18 m.

2.3 Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný má záujem znovu užívať nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXX v k.ú. C., v ktorých býva žalobkyňa, na ktorých je v prospech žalovaného aj v jej prospechzriadené vecné bremeno – právo doživotného bývania a užívania. Žalobkyňa sa domnieva, že žalovaný
len čaká na to, aby mu súdny zákaz - vstup do obydlia a priblíženie sa k žalobkyni pominul, čo nastane
13.08.2024. Návrat žalovaného do jej obydlia, resp. jeho možnosť sa k nej znova priblížiť je s ohľadom

na zdravotný stav žalobkyne nemysliteľným a vyvolal by vážne dopady na psychickom zdraví žalobkyne.

2.4 Pokiaľ žalovanému nebude v jeho správaní brániť právna prekážka v podobe navrhovaného
neodkladného opatrenia predstavuje to relevantný rizikový faktor ďalšieho ohrozovania duševnej,
prípadne aj fyzickej integrity žalobkyne. Akýkoľvek kontakt žalobkyne so žalovaným je pre žalobkyňu

stresujúci a traumatizujúci. Je preto potrebné vytvoriť jej bezpečné miesto, kam nebude môcť žalovaný
vstupovať (zákaz vstupu do obydlia) ako aj ochranné pásmo, do ktorého nebude môcť žalovaný vstúpiť
(zákaz priblíženia). Taktiež je potrebné vytvoriť okolo obydlia žalobkyne primeraný ochranný okruh,
v ktorom jej nebude hroziť, že žalovaného zahliadne (zákaz zotrvania vo vymedzenom okruhu). Je
dôležité, túto ochranu prijať s trvalými účinkami, aby pred uplynutím doby ochrany nemusela žalobkyňa
prežívať hrôzu z toho, že jej ochrana sa skončí a žalovaný môže beztrestne vstúpiť do jej bezpečného

priestoru a zasiahnuť do jej fyzickej alebo duševnej integrity.

2.5 Navrhuje zákaz kontaktovania v akejkoľvek podobe, škodí jej na psychickom zdraví, keď žalovaný
pozoruje ju, jej obydlie a pohyb osôb na pozemkoch.

2.6 Navrhovaným neodkladným opatrením by došlo k tomu, že obeť násilia by nebola vystavovaná, čo i
len myšlienke ohrozenia ak jeden z inštitútov ochrany odpadne, k čomu podľa žalobkyne v tomto prípade
dôjde 14.08.2024, t.j. uplynutím 5 ročnej skúšobnej doby.

3. Okresný súd posudzoval vec podľa § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2, písm. d), f), g), h),

§ 327, § 328 ods. 1, ods. 2 prvej vety, § 329 ods. 1 prvej vety, ods. 2, § 330 ods. 2, § 336 ods. 1, § 337
ods. 1, 2, § 161 ods. 1, 2, § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3.1 Pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal okresný súd splnenie
procesných podmienok v režime § 161 CSP.

3.2 Súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 1T/25/2019-477 zo
dňa 24.04.2019, právoplatným dňa 13.08.2019 (ďalej „trestný rozsudok“), uznal žalovaného ako
obžalovaného za vinného z pokračovacieho zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby (žalobkyne)
podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody

vo výmere 3 roky, výkon uloženého trestu podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním, skúšobnú dobu určil v trvaní 5 rokov, podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona uložil obvinenému (žalovanému) obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe, vstupu do domovej nehnuteľnosti s príslušenstvom
a na pozemky k nemu patriace nachádzajúce sa v obci C., D. C. K. XXX/XX a podľa § 51 ods. 4

písm. a/ Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej (žalobkyni) na
vzdialenosť menšiu ako 5 metrov bez jej súhlasu a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. V súlade s § 51
ods. 2 Trestného zákona, skúšobná doba začala plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku,
t.j. 14. 08. 2019 a uplynie dňa 14. 08. 2024.

3.3 Okresný súd dospel k záveru, že žalovanému bol trestným rozsudkom právoplatne uložený zákaz
vstupu do obydlia žalobkyne a na priľahlé pozemky, zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, všetky časovo obmedzené na skúšobnú dobu
5 rokov, pričom trestným súdom žalovanému uložené obmedzenia a povinnosti ku dňu rozhodovania
okresného súdu o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nezanikli (trvajú), nemohol

teda zasahovať do právoplatného rozhodnutia trestného súdu a znovu uložiť žalovanému zákaz vstupu
do obydlia, zákaz priblíženia (zmeniť ho z 5 m na 30 m) ani zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia
žalobkyne (formulovaný v návrhu na neodkladné opatrenie tak, aby sa žalovaný nezdržiaval ani
nepohyboval vo vzdialenosti menej ako 30 m od vonkajšej hranice priľahlých pozemkov s výnimkou
neprerušovaného prejazdu motorovým vozidlom za účelom výkonu legitímnych práv žalovaného, čo

však podľa názoru okresného súdu spadá pod zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia žalobkyne). V tejto
časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd v súlade s § 161 v spojení s § 230
CSP zastavil pre prekážku právoplatnej rozhodnutej veci (res iudicata).3.4 V časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, t.j.
uloženia žalovanému zákazu kontaktovať žalobkyňu priamo alebo nepriamo, písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami okresný súd návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol, z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz (napr. výpis SMS správ,
e-mailovej, listovej komunikácie), ktorým by osvedčila, že by ju žalovaný akýmkoľvek spôsobom
kontaktoval (prostredníctvom SMS správ, e-mailov a pod.) a tým by jej telesná alebo duševná integrita
mohla byť ohrozená. V tomto smere bola predložená iba listová komunikácia žalovaného (resp. jeho
právnej zástupkyne) s 3. osobou (dcérou žalobkyne). Žiadna komunikácia sporových strán, resp.

snaha žalovaného kontaktovať priamo žalobkyňu osvedčená nebola, teda nutnosť bezodkladnej úpravy
pomerov strán ako jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v tejto
časti daná nie je.

3.5 Z predložených čestných vyhlásení a lekárskych správ mal okresný súd osvedčené, že žalovaný
opakovane pozoruje obydlie žalobkyne a priľahlé pozemky, z čoho má ona panický strach, obavy a jej

duševná integrita je ohrozená. Vzhľadom na uvedené okresný súd v súlade s § 325 ods. 1 písm. d/ CSP
uložil žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek pozorovania žalobkyne, jej obydlia a priľahlých pozemkov
evidovaných na LV č. XXX v k.ú. C..

3.6 Okresný súd mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým uložil žalovanému zákaz

pozorovaťžalobkyňuajejobydlie(vspojenísužuloženýmvtrestnomkonanízákazomvstupudoobydlia
a zákazu priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako 5 m v trestnom konaní), je možné efektívne dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným a chrániť tak osobnú integritu žalobkyne.
Vzhľadom na uvedené okresný súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej.

3.7 Nakoľko okresný súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a žalobkyni neuložil
povinnosť podať žalobu vo veci samej, poučil žalovaného podľa § 337 ods. 1 CSP o možnosti podania
žaloby vo veci samej ako žalobcu voči žalobkyni ako žalovanej, ktorej predmetom môže byť nárok na
navrátenie do pôvodného stavu alebo nárok na náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia.

3.8 O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP, § 256 ods. 1 CSP a čl. 4 CSP a contrario tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni nepriznal, z dôvodu, že mu žiadne trovy konania súvisiace s návrhom nevznikli (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 02. 2018).

3.9 Zároveň okresný súd výrokom VIII. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 25,- Eur.

4. Proti výrokom I., II., III., V., VII. rozhodnutia súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v súlade s § 355

ods. 2 CSP a § 357 CSP odvolanie, namietala nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové
zistenie súdom prvej inštancie.

4.1 Odvolateľka poukázala na to, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil keď dospel
k záveru, že nariadeniu zákazu priblíženia, zákazu vstupu do obydlia a zákazu zdržiavania sa a

pohybovania sa v okolí obydlia žalobkyne bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci z dôvodu
trestného rozsudku. Z uznesenia Ústavného súdu SR číslo I. ÚS 481/2019 vyplýva, že existencia
právoplatného rozhodnutia v spornej veci bráni novému konaniu a novému rozhodnutiu v tej istej veci,
musí však ísť o totožnosť predmetu konania a tiež o totožnosť účastníkov konania (sporových strán).

4.1.1 Odvolateľka poukázala na to, že v trestnom rozsudku boli obmedzenia a povinnosti žalovaného
uloženévrežimetrestnéhoprávaaichporušeniemánásledkyinéakokeďsúuloženéobmedzeniaalebo
povinnosti v civilnom konaní. Trestné konanie upravuje verejnoprávny vzťah, vzťah štátu vs. súkromná
osoba a civilné konanie upravuje súkromnoprávny vzťah, t.j. vzťahy medzi súkromnými osobami.

4.1.2 Navrhované neodkladné opatrenie a rozhodnutie v trestnom konaní nemá totožný predmet
konania. Navrhované neodkladné opatrenie pokrýva dlhšie časové obdobie a tiež je navrhnuté v
kvantitatívne väčšom rozsahu ochrany ako je to podľa trestného rozsudku. Trestný rozsudok určuje
obmedzenia žalovaného do 13. 08. 2024, navrhované neodkladné opatrenie v termíne presahujúcom13. 08. 2024, trestný rozsudok upravuje inú vzdialenosť. Teda pokiaľ ide o výroky II. a III. nejde o totožný
predmet konania, vzhľadom aj na kvantitatívnu rozsah.

4.1.3 V trestnom a v civilnom konaní nejde ani o totožnosť účastníkov. V trestnom konaní bola žalobkyňa
ako poškodená síce formálne stranou trestného konania, hlavnými stranami stojacimi v tomto „právnom
spore“ sú však prokurátor a obvinený, kde vo vzťahu k relevantnej časti „predmetu konania“ - ukladaniu
primeraných obmedzení a povinností obžalovanému nemá (ani nemala) poškodená (v tomto konaní
žalobkyňa), žiadne oprávnenia (t.j. navrhovať ich uloženie, zmenu alebo zrušenie, ani sa voči nim

odvolať). V civilnom konaní sa rieši súkromnoprávny nárok na ochranu osobnosti, v trestnom konaní sa
rieši porušenie predpisov verejného práva zo strany obvinenej (obžalovanej) osoby. V trestnom konaní
sa teda rieši vzťah štátu a súkromnej osoby. Teda, ani z tohto hľadiska nie je daná totožnosť účastníkov
konania. Poškodený (t.j. ani žalobkyňa) v trestnom konaní nemá právo navrhovať uloženie primeraných
obmedzení a povinností (§ 82 Tr. por.) ani navrhovať ich zmenu, eventuálne ich zrušenie. Takéto
právo mu nevyplýva ani z ust. § 46 ods. 1 Tr. Por. Žalobkyňa v trestnom konaní nemá možnosť nijako

predmet konania ovplyvniť. Z pohľadu materiálneho výkladu právnych predpisov nemožno považovať
poškodenú vo vzťahu k ukladaniu povinností a obmedzení obvinenému (obžalovanému) za účastníka
konania z pohľadu prekážky res iudicata pre ďalšie civilné konanie o vydanie neodkladného opatrenia
v podobe zákazu vstupu do obydlia, priblíženia a podobne. Žalobkyňa nemala právo v trestnom konaní
proti rozhodnutiu v danej časti podať opravný prostriedok a keby sa nemohla v civilnom konaní pre

aplikáciu prekážky res iudicata domáhať ochrany došlo by k odňatiu možnosti žalobkyne konať
pred súdom. Poukázala na opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu a
priložených listinných dôkazov.

4.1.4 Odvolateľka pokiaľ súd prvej inštancie zamietol výrokom V. rozhodnutia jej návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia - zákazu kontaktovania, namietala , že súd rozhodol na základe nesprávnych
skutkových zistení, keď konštatoval neosvedčenie jej ohrozenia. Uviedla, že nemohla doložiť
komunikáciu medzi ňou a žalovaným, nakoľko žalovaný týmto spôsobom voči nej nevystupoval, avšak
je zrejmé, že má zo žalovaného panický strach a úzkosti, ktoré viackrát konštatovala aj pred svojou
psychiatričkou. Z pohľadu jej zdravia je viac než vhodné úplne uzavrieť akýkoľvek kontakt, respektíve

čo i len možnosť kontaktu zo strany žalovaného. Práve to poskytne žalobkyni možnosť - psychicky celú
vec uzavrieť s tým, že žalovaný už nemá možnosť sa k nej nielen priblížiť, vstúpiť do obydlia a podobne,
ale ani ju len kontaktovať. Žiada sa preto zohľadniť celý kontext veci - to, že žalovaný žalobkyňu týral a
ona má z toho doteraz ťažké následky na svojom psychickom zdraví (diagnostikovanú post traumatickú
stresovú poruchu, a to aj 5 rokov po odsúdení žalovaného). Už len pohľad na žalovaného ju desí.

Ponechanie možnosti kontaktovania žalobkyne zo strany žalovaného je spôsobilé udržiavať žalobkyňu
v pokračujúcom strese. Ona pritom potrebuje mať už v celej veci konečne pokoj a kľud. Žalovaný pritom
nemá dôvod, ani nárok na to, aby ju kontaktoval, preto tento zákaz nie je vo vzťahu k žalovanému
neprimeraný. Potreba zákazu a kontaktovania vyplýva z doložených dôkazov (správy psychiatra, čestné
vyhlásenia). Obava z toho, že žalovaný bude kontaktovať žalobkyňu vyplýva tiež z toho, že sa blíži

koniec jeho skúšobnej doby. To môže mať na neho jednoznačne povzbudzujúci efekt v zmysle, že
takýmto spôsobom bude škodiť žalobkyni. Je teda potrebné vzhľadom na účinnú ochranu, prihliadnuť
aj na aspekt prevencie.

4.2 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Má

za to, že súd prvej inštancie v súlade s § 230 CSP správne uzavrel, že trestný rozsudok predstavuje
prekážku res iudicata pre nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle ust. § 10 ods. 10 Trestného
poriadku v konaní pred súdom je stranou ten, proti komu sa vedie trestné konanie, poškodený,
zúčastnená osoba a prokurátor ... . Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav
vymedzený žalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, pričom

nie je významné či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie.
Teda ide o totožnosť účastníkov v obidvoch konaniach, ako aj rovnaký predmet konania, keďže
žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia požaduje rovnaké/prísnejšie obmedzenia
a zákazy, ktoré žalovanému už boli uložené. Obmedzenia/zákazy, ktoré mu boli uložené trestným
rozsudkom stále pretrvávajú a preto nemôže byť opodstatnený jej na návrh.

4.2.1Žalovanýpoukázalnato,žebolzbavenýsvojichprávnaslobodnýpohybaprístupksvojmuobydliu.
Uplatnenie zákazu kontaktovania musí byť opodstatnené, odôvodnené konkrétnymi okolnosťami, čo v
tomto prípade nebolo dostatočne preukázané. Poukázal na možnosť mediácie, dohodu o podmienkachvzájomného kontaktu, alebo psychologické poradenstvo, ktoré by mohlo prispieť k zmierneniu konfliktu
a zabezpečeniu bezpečia oboch strán. Zákazy by mali byť uplatňované len v prípade, kde je to
nevyhnutne potrebné a kde je riziko preukázateľné, čo v tomto prípade neplatí. Nemal žiadny zámer

ani dôvod kontaktovať žalobkyňu, tvrdenia žalobkyne sú založené na nepodložených domnienkach,
žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by mohli podložiť jej tvrdenia. Prevencia ako taká nemôže
byť postavená na domnienkach alebo obavách, ale musí byť podložená konkrétnymi jednoznačnými
dôkazmi o hrozbe alebo nebezpečenstve, ktoré v tomto prípade absentuje. Súd by mal zohľadniť jeho
ochotu spolupracovať a dodržiavať jemu nariadené obmedzenia/zákazy trestným rozsudkom. Žalovaný,

pokiaľ ide o výrok IV., ktorým bolo vyhovené návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia,
poukázal na to, že ani v tomto prípade žalobkyňa neosvedčila dostatočne dôvodnosť svojich tvrdení.

4.3 Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanému zotrvala na dôvodoch odvolania. Uviedla, že ujma,
ktorú utrpela konaním žalovaného na svojom psychickom zdraví je reálna a opakovane potvrdzovaná
jej psychiatričkou, ako aj vyjadreniami jej najbližších. Považuje za účelové tvrdenia žalovaného, že

uložené zákazy vstupu a priblíženia sa k žalobkyni majú priamy negatívny vplyv na jeho životné
podmienky. Uvedené obmedzenia zapríčinil práve žalobca. Mediácia alebo psychologické poradenstvo
a podobne, ako to navrhuje žalovaný vychádza z absolútneho nepochopenia situácie žalobkyne, ktorá je
obeťou násilného trestného činu zo strany žalovaného s pretrvávajúcimi následkami na jej psychickom
zdraví. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že súd by mal zohľadniť jeho ochotu spolupracovať a dodržiavať nariadené

obmedzenia, z čestných vyhlásení svedkov vyplýva, že žalovaný mal zákaz približovať sa k obydliu
žalobkyne, ale tento evidentne nedodržiaval.

4.4 Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobkyne zotrval na skutočnostiach uvedených v jeho
predchádzajúcom vyjadrení. Poukázal na to, že nevyhľadáva žiadny kontakt so žalobkyňou, robí všetko,

preto aby sa akémukoľvek priamemu kontaktu so žalobkyňou vyhol, nemá s ňou žiadny osobný kontakt
ani iný kontakt a rešpektuje všetky nariadenia/zákazy približovania, ktoré mu boli uložené v trestnom
konaní, aj napriek tomu, že uložené zákazy stratili platnosť 13. 08. 2024. Tvrdenia žalobkyne o tom, že
by sa k nej úmyselne približoval, alebo ju akokoľvek ohrozoval sú nepravdivé. Žalobkyňa nepredložila
žiadne dôkazy o tom, že by sa jej zdravotný stav zhoršil v dôsledku jeho konania. Žiadny kontakt

žalovaného so žalobkyňou nebol reálne preukázaný ani osvedčený (s výnimkou 1 krát účasť na súdnom
pojednávaní vo veci sp. zn. 7C/1/2022).

5. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal vec bez potreby
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP

a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku V. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a vo výrokoch I., II., III. v súlade s § 389 ods. 1 pís. b), c)
a § 391 ods. 1 CSP a v závislom výroku VII., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie.

7. Predmetom konania je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Súd prvej inštancie rozhodol odvolaním napadnutým výrokom V. rozhodnutia, tak, že návrh žalobkyne
v časti ktorou navrhla aby súd uložil žalovanému zákaz kontaktovať žalobkyňu priamo alebo nepriamo,
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, zamietol, z dôvodu, že
žalobkyňa neosvedčila, že by ju žalovaný akýmkoľvek spôsobom kontaktoval (prostredníctvom SMS
správ, e-mailov a pod.) a tým by jej telesná alebo duševná integrita mohla byť ohrozená, žiadna

komunikácia sporových strán, resp. snaha žalovaného kontaktovať priamo žalobkyňu osvedčená
nebola, teda nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán ako jeden zo základných predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti daná nie je.

8.1 Odvolateľka v odvolaní namietala, že okresný súd rozhodol na základe nesprávnych skutkových

zistení, keď konštatoval neosvedčenie jej ohrozenia, žalovaný síce daným spôsobom voči nej
nevystupoval, avšak má zo žalovaného panický strach a úzkosti, ktoré viackrát konštatovala aj pred
svojou psychiatričkou. Z pohľadu jej zdravia je viac než vhodné úplne uzavrieť akýkoľvek kontakt,
respektíve čo i len možnosť kontaktu zo strany žalovaného.8.2 Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe zistených skutkových tvrdení správne
zistil rozhodné skutočnosti a správne právne posúdil vec, keď výrokom V. uznesenia návrh žalobkyne

zamietol. Okresný súd správne posudzoval zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či tvrdené
a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti).
Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného

opatrenia musí osvedčiť dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na domnienkach či úvahách
o možnej ujme na právach navrhovateľa. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd
viazaný návrhom. Dôkazné bremeno resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi
neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

8.3. Súd prvej inštancie návrh žalobkyne výrokom V. uznesenia (t.j. návrh na uloženie zákazu
žalovanému kontaktovať žalobkyňu priamo alebo nepriamo, písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami zamietol) zamietol, z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila,

že by ju žalovaný akýmkoľvek spôsobom kontaktoval a tým by jej telesná alebo duševná integrita
mohla byť ohrozená, žiadna komunikácia sporových strán, resp. snaha žalovaného kontaktovať
priamo žalobkyňu osvedčená nebola. Žalobkyňa ani netvrdila, že by ju žalovaný nejakým spôsobom
kontaktoval ( obmedzenie kontaktovať žalobkyňu nebolo žalovanému uložené ani v trestnom konaní).
Potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán ako jeden zo základných predpokladov pre nariadenie

neodkladného opatrenia v tejto časti žalobkyňou osvedčená nebola, súd prvej inštancie preto vecne
správne rozhodol.

9. V ďalšom odvolací súd vzhľadom na odvolanie žalobkyne proti výrokom I., II., III., rozhodnutia súdu
prvej inštancie preskúmal podstatné odvolacie námietky žalobkyne. Žalobkyňa namietala, že súd prvej

inštancie nesprávne právne posúdil v tejto časti vec, keď konanie zastavil, z dôvodu už právoplatne
rozhodnutej veci.

9.1 Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancii napadnutými výrokmi I., II., III. zastavil konanie z dôvodu
nedostatku procesnej podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť. Súd prvej inštancie dospel

k záveru, že o veci bolo právoplatne rozhodnuté v trestnom konaní vedeným Okresným súdom Banská
Bystrica rozsudkom č.k. 1T/25/2019-477 zo dňa 24.04.2019, právoplatným dňa 13.08.2019, nemôže
teda vec byť prejednaná a rozhodnutá znova ( § 161 ods. 1, 2, § 230 CSP).

9.2 Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

9.3 Prekážka právoplatne rozsúdenej veci je vymedzená dvoma kritériami,
a to totožnosťou osôb a totožnosťou predmetu konania. Inak povedané, o tú istú právnu vec ide vtedy,
ak je predmetom nového konania ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a
súčasne, ak sa právna vec týka rovnakých účastníkov konania,

resp. sporových strán.

9.4 Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom, vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený aj v predchádzajúcom – už
právoplatne skončenom konaní. To znamená, že totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý

nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol
uplatnený pôvodne.

9.5 Odvolací súd po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1T/25/2019-477
zo dňa 24.04.2019, právoplatným dňa 13.08.2019 zistil, že rozsudkom bol žalovaný ako obžalovaný

uznaní za vinného z pokračovacieho zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby (žalobkyne) podľa
§ 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, za čo mu súd uložil podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu, skúšobnú dobu určil súd v trvaní
5 rokov.Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona súd uložil žalovanému obmedzenie spočívajúce:
- v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe, -
vstupu do domovej nehnuteľnosti s príslušenstvom a na pozemky k nemu patriace nachádzajúce sa v

obci C., D. C. K. XXX/XX a
podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu:
- v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej (žalobkyni) na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov bez jej súhlasu
a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

9.6 Odvolací súd udáva, že trestné konanie upravuje verejnoprávny vzťah, vzťah štátu vs. súkromná
osoba a civilné konanie upravuje súkromnoprávny vzťah, vzťahy medzi súkromnými osobami.

9.7 Hlavným cieľom trestného konania (jeho predmetom) je objasnenie spáchaného trestného činu,
zistenie okolností jeho spáchania a spravodlivé potrestanie páchateľa.

9.8 Účelom občianskoprávneho konania je poskytnúť ochranu subjektívnym občianskym právam a
záujmom (majetkové, rodinné, pracovné, družstevné, občiansko-právne spory, spory vyplývajúce z
podnikateľských aktivít).

9.9 V trestnom konaní sa zisťuje (resp. bolo „predmetom“ konania):

· či sa určitý skutok, ktorý možno považovať za trestný čin, stal;
· kto spáchal tento skutok – páchateľ;
· prečo a ako bol spáchaný skutok, čo viedlo páchateľa k jeho spáchaniu
· aký trestný čin ide, t.j. určuje sa ako označiť skutok, ktorý bol spáchaný;
· komu a aká škoda bola spôsobená trestným činom.

Následne sa v trestnom konaní rozhoduje o:
· splnení podmienok pre odsúdenie páchateľa;
· treste pre páchateľa (napr. väzenie, pokuta, prepadnutie majetku);
· možnosti uzavrieť dohodu o vine a treste alebo zmier;
· výške náhrady škody a odškodnení pre obeť trestného činu.

9.10 Žalovanému bol trestnom konaní uložený trest a obmedzenia tak aby bol intenzívnejšie a lepšie
motivovaný k náprave než vo výkone trestu, aby viedol riadny život.

9.11 Predmet konania v trestnom konaní a v tomto civilnom konaní nie je totožný (pretože ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z
rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, žalobkyňa v trestnom konaní ako poškodená
nemohla uplatniť ako svoj nárok proti obžalovanému uloženie trestu a probačného dohľadu a v súvislosti
s tým uloženia povinností a obmedzení obžalovanému, ktoré podľa súdu prvej inštancie tvoria prekážku
res iudicate). Žalobkyňa ako poškodená pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému a obmedzení, nie je

v trestnom konaní v rovnakom procesnom postavení ako obžalovaný (odvolací súd pre úplnosť udáva,
že v danej veci nejde o rozhodnutie o priznaní náhrady škody poškodenému v trestnom konaní, kedy
ide o totožnosť účastníkov aj predmet konania – totožný nárok).

9.12 Uložené obmedzenia v trestnom konaní žalovanému, ak trvajú v čase konania o nariaďovanie

neodkladnéhoopatrenia trebaposudzovaťzhľadiska,čivzhľadomnaobmedzeniauloženéžalovanému
v trestnom konaní sú splnené podmienky pre uloženie neodkladného opatrenia, v zmysle, či
navrhovateľka osvedčila/neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy vzhľadom na obmedzenia uložené
žalovanému v trestnom konaní.

9.13 Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté výroky I., II., III.
rozhodnutia súdu prvej inštancie v súlade s § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, keďže súd prvej inštancie
nesprávne vec právne posúdil (zastavil konania, z dôvodu nedostatku procesnej podmienky – res
iudicate), čím znemožnil realizáciu práv žalobkyne za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jej
práv a právom chránených záujmov. V súlade s § 391 ods. 1 CSP odvolací súd v uvedenej časti

rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže
rozhodnutie bolo v časti zrušené odvolací súd zrušil aj závislý výrok VII., ktorým okresný súd rozhodol
o náhrade trov konania.10. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne posúdi uplatnený nárok žalobkyňou, posúdi
tvrdenia strán sporu uvedené aj v odvolacom konaní. Pri posudzovaní veci predovšetkým posúdi, či je
osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či tvrdené a osvedčené skutočnosti

odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľka domáha
(princíp efektívnosti), ak okresný súd dospeje k záveru, že došlo k osvedčeniu predpokladov na
nariadenie neodkladného opatrenia posúdi tiež, či navrhovaným neodkladným opatrením, nebude
vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu

neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

10.1 Zároveň odvolací súd udáva, že ak okresný súd nariadi neodkladné opatrenie aplikuje aj
ustanovenia § 336 ods. 1, 2, resp. § 337 1, 2 CSP vo vzťahu k jednotlivým konkrétnym uloženým
zákazom, resp. uloženým povinnostiam a rozhodnutie aj v tejto náležite odôvodní.

10.2 V novom rozhodnutí súd prvej inštancie v závislosti od rozhodnutia posúdi nárok na náhradu trov
konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).