Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200242
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200242.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a členov

senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča PhD., v právnej veci žalobcu: Združenie domových
samospráv, občianske združenie, so sídlom: Rovniankova 1667/14 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne
zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom: Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému:
Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Námestie mieru č. 3, Prešov v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP3-2022/007886-05/HAM zo dňa
08.03.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 20.09.2021 predložilo mesto Levoča, námestie Majstra Pavla 4 ako navrhovateľ Okresnému
úradu Levoča odboru starostlivosti o životné prostredie v súlade s ustanovením § 18 ods. 2 písm. c)
zákona EIA v spojení s ustanovením § 29 ods. 1 písm. b) zákona oznámenie o zmene navrhovanej
činnosti „hnedá Priemyselná zóna Levoče - juh, rozšírenie funkčného využitia,“ ktoré bolo vypracované

podľa prílohy číslo 8 a zákona EIA.

2. Na základe tejto skutočnosti sa začalo na prvostupňovom správnom orgáne správne konanie vo veci
predpokladaných vplyvov na životné prostredie, v ktorom prvostupňový správny orgán vykonal podľa §
29 zákona EIA zisťovacie konanie.

3. V rámci tohto zisťovacieho konania prvostupňový správny orgán zaslal oznámenie o zmene

navrhovanej činnosti rezortnému orgánu - Ministerstvu hospodárstva SR, povoľujúcemu orgánu (mesto
Levoča, OIČ, ÚP a ŽP, SÚ) dotknutému orgánu - Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v
Poprade, Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru, Prešovský samosprávny kraj, Okresný
úrad Levoča odbor starostlivosti o životné prostredie, Okresný úrad Poprad odbor pozemkový a lesný
odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Krajský pamiatkový úrad Prešov, dotknutej obci -
mesto Levoča a zároveň ich vyzval na doručenie stanoviska v zákonom stanovenej lehote. Oznámenie
o zmene navrhovanej činnosti bolo zverejnené na webovom sídle Ministerstva životného prostredia

Slovenskej republiky ako aj na webovom sídle Okresného úradu Levoča.

4. Svoje vyjadrenie zaslali dotknuté orgány, k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti sa nevyjadrilo
mesto Levoča ako dotknutá obec a povoľujúci orgán.5. V priebehu zisťovacieho konania dňa 22.09.2021 doručila prvostupňovému správnemu orgánu
svoje vyjadrenie dotknutá verejnosť - Združenie domových samospráv, so sídlom Námestie SNP

13 Bratislava – žalobca. V ňom žiadal, aby vydané rozhodnutie opísalo a zrozumiteľne vysvetlilo
priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, objasnilo a porovnalo jednotlivé varianty a určilo
environmentálne opatrenia a právne záväzným spôsobom ich ukotvilo pre nasledujúce povoľovacie
procesy. Taktiež žiadal, aby zmierňujúce opatrenia určené v rozhodnutí ako záväzné podmienky podľa
§ 29 ods. 13 obsahovali aj prvky zelenej infraštruktúry a obnovy jeho biodiverzity, opatrenia ochrany

vôd podľa vodného zákona, opatrenia realizácie programu odpadového hospodárstva, opatrenia
realizácie obehového hospodárstva. Poukázal na zoznam opatrení a pripomienok, ktorý je zverejnený
vo vyjadrením na internetovej stránke www . enviroportal . org. Navrhol určiť opatrenia z katalógu
štandardných zmierňujúcich opatrení s tým, aby bola zdôvodnená ich akceptácia, a to v zmysle: použitia
v maximálnej možnej miere materiály zo zhodnocovaných odpadov ako aj realizácie parkovacích státí
a spevnených plôch z drenážnej dlažby. Požadoval výsadbu rastlín a drevín s veľkou korunou v počte

1 kus dreviny na každé 4 povrchové parkovacie státia, žiadali ďalej, aby projektová dokumentácia
pre územné a stavebné povolenie spĺňala metodiku Európskej komisie obsiahnutej v Príručke na
podporu výberu projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe. Žiadal,
aby bol projekt prispôsobený okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite, žiadali aplikáciu zelených
strešných krytín, ktoré plnia funkciu extenzívne vegetačnej strechy, aplikáciu zelených stien, vyriešenie

zabezpečenia separovaného zberu odpadu, vysadenie 50 kusov vzrástlych drevín na verejných
priestranstvách v obývanej časti mesta po dohode s orgánom ochrany prírody, za účelom budovania
sociálneho kultúrneho a ekonomického kapitálu pre danú lokalitu, požadovali, aby súčasťou stavby
architektonického stvárnenia bolo aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej stavby,
žiadali vyhodnotiť umiestnenie zámeru z hľadiska tepelnej mapy spracovanej satelitným snímkovaním,

vytvoriť podmienky pre kompostovanie rozložiteľného odpadu, používať prvky inteligentných budov
na efektívne nakladanie s odpadmi s energiami a preukázať používanie výhradne zelenej elektriny,
pripomienky a odborné podklady, ktoré budú doručené k zámeru navrhovateľa žiadal vyhodnotiť podľa
§ 20a nie je to a nielen v zmysle posúdenia, ale aj zmysle právneho posúdenia veci a na základe
tohto znenia rozhodnúť vo veci samej, taktiež žiadali konzultovať projekt s verejnosťou a v nasledujúcich

povoľovacích konaniach kontaktovať verejnosť ešte pred podaním žiadosti na úrad.

6. V nadväznosti na predmetné stanovisko dotknutej verejnosti k zmene navrhovanej činnosti
prvostupňový správny orgán požiadal listom zo dňa 30.09.2021 navrhovateľa o doplňujúce informácie
na objasnenie pripomienok zmene navrhovanej činnosti, ktorý svoje vyjadrenie k jednotlivým

pripomienkam dotknutej verejnosti zaslal prvostupňovému správnemu orgánu v liste číslo IČ, ÚPaŽP,
SÚ783/31305/2021 zo dňa 19.10.2021.

7. Mesto Levoča ako dotknutá obec zaslala oznámenie o zverejnení oznámenia o zmene navrhovanej
činnosti na úradnej tabuli a na webovom sídle mesta v termíne od 28.09.2021 do 12.10.2021 listom

doručeným dňa 14.10.2021

8. Prvostupňový správny orgán listom číslo OU-LE-OSZP-2021/001203-016 zo dňa 20.10.2021
upovedomil známych účastníkov konania v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku o možnosti
vyjadriť sa k jeho podkladom ako aj k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie pred vydaním

rozhodnutia.

9. Dňa 25.10.2024 dotknutá verejnosť - žalobca doručil prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o
informácie podľa článku 4 Aarhuského dohovoru, najmä vysvetlenie jednotlivých vplyvov navrhovanej
činnosti na životné prostredie, porovnanie jednotlivých variantov navrhovanej činnosti a určenie

environmentálnych opatrení pre nasledujúce povoľovacie procesy s tým, že taktiež požaduje vykonanie
konzultácií zmysle § 63 zákona o EIA.

10. Prvostupňový správny orgán na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia
doručených stanovísk - dotknutých orgánov, povoľujúceho orgánu a zároveň dotknutej obce, ktoré

jej navrhovateľ má dotknutej verejnosti, z hľadiska zhodnotenia celkovej úrovne ochrany životného
prostredia podľa zákona EIA dospel k záveru, že zmenou navrhovanej činnosti za dodržania podmienok
stanoviska nie sú ohrozené ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy
účastníkov konania a sú splnené podmienky podľa zákona a predpisov upravujúcich konanie, ktoré bolisúčasťou oznámenia, a preto dňa 29.10.2021 vydal rozhodnutie číslo: OU-LE-OSZP-2021001203-020/
HE.

11. Týmto rozhodnutím vo výroku tohto rozhodnutia uviedol, že podľa § 29 ods. 2 v súlade s § 29
ods. 11 zákona číslo 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon EIA) vydáva po vykonaní zisťovacieho konania pre zmenu navrhovanej
činnosti „hnedá Priemyselná zóna Levoča - juh, rozšírenie funkčného využitia“ navrhovateľa mesto
Levoča toto rozhodnutie s tým, že zmena navrhovanej činnosti „hnedá Priemyselná zóna Levoča - juh,

rozšírenie funkčného využitia“ uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti sa
nebude posudzovať podľa zákona EIA a pre uvedenú činnosť je preto možné požiadať o povolenie podľa
osobitných predpisov zároveň v súlade s § 29 ods. 3 tohto zákona určila podmienky na eliminovanie
alebo zmiernenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktoré je potrebné zapracovať do
projektovej dokumentácie pri ďalších stupňoch povoľovacieho a konania, a to:
- každú zmenu zdroja znečisťovania ovzdušia je potrebné odsúhlasiť orgánom štátnej správy ochrany

ovzdušia;
- pri návrhu objektov technickej infraštruktúry rešpektovať návrhy a pripomienky vlastníkov a
prevádzkovateľov dotknutých inžinierskych sietí a správcu dotknutého vodného toku;
- v prípade, že nebude technicky a kapacitne možné pripojenie sa na verejnú kanalizáciu a čistiareň
odpadových vôd mesta Levoča je potrebné riešiť odkanalizovanie odpadových vôd do samotnej čistiarne

odpadových vôd;
- spracovať projektovú dokumentáciu pre územné konanie a stavebné povolenie z hľadiska budovania
vodných stavieb a osobitného užívania vôd zmysle bodu 5 stanoviská štátnej vodnej správy číslo OU-
LE-OSZP- 2021/0012288- 002/FB zo dňa 30.09.2021;
- v zmysle novely vodného zákona s účinnosťou od 15. marca 2018 - § 16 ods. 10 vodného zákona

- je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinný navrhovateľ
postupovať podľa § 16 alebo vodného zákona;
- ďalší stupeň projektovej dokumentácie predložiť Okresnému úradu Levoča odboru starostlivosti o
životné prostredie na vyjadrenie podľa zákona číslo 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

- pri samotnej výstavbe, ktorá je spojená so vznikom prašnosti v okolí staveniska ak je potrebné
zabezpečiť čo najväčšej miere obmedzovanie vzniku tuhých znečisťujúcich látok zabezpečením
všeobecných technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania uvedených vo vyhláške
Ministerstva životného prostredia SR číslo 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona o ovzduší.

12. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že zmena navrhovanej
činnosti spočíva v príprave územia pre umiestnenie priemyselných činností, vytvorenie podmienok
pre rozvoj výrobných aktivít na území mesta Levoča, čím sa má prispieť k zvýšeniu zamestnanosti
v regióne. Zmena navrhovanej činnosti rozširuje určenie hnedej priemyselnej zóny a prevádzky na

tavenie, vrátane zlievania zliatin (legovania) neželezných kovov okrem kovov vzácnych, spresňuje sa
plošný rozsah vymedzený hnedej priemyselnej zóny. Zmena navrhovanej činnosti je zaradená v prílohe
číslo 8 zákona EIA: kapitola číslo 9: infraštruktúra, položka číslo 15: projekty budovania priemyselných
zón vrátane priemyselných parkov, časť B: zisťovacie konanie bez limitu prvostupňový. Správny orgán
poukázalnato,žeprepôvodnúčinnosť,ktorejzmenunavrhuje,vydalObvodnýúradživotnéhoprostredia

v Poprade k zámeru „hnedá Priemyselná zóna - juh“ rozhodnutie v zisťovacom konaní pod číslom
20009/01737/15- BL zo dňa 25.09.2009, v ktorom bolo rozhodnuté, že sa činnosť nebude posudzovať
podľa zákona EIA. Prvostupňový správny orgán ďalej k tomuto uviedol, že zmena navrhovanej činnosti
je v súlade s územným plánom mesta Levoča, s rozhodnutím zo zisťovacieho konania číslo OU-
LE-OSZP-2021/000207-019 zo dňa 03.03.2021 pre navrhovanú činnosť „Zmeny a doplnky číslo 19

územného plánu mesta Levoča, lokalita hnedá Priemyselná zóna Levoča - juh“. V ďalšom popísal celý
rozsah navrhovanej činnosti, aj v súvislosti s inými činnosťami už existujúcimi, prípadne plánovanými. V
odôvodnení sa zameral aj na požiadavky na vstupy týkajúce sa dopravnej infraštruktúry, potreby vody,
elektrickej energie, zemného plynu, naftového ako aj pracovných síl. Uviedol taktiež to, či navrhovaná
zmena bude sa bude dotýkať rozširovania trvalého alebo dočasného záberu poľnohospodárskej pôdy

ako aj doteraz stanoveného rozsahu chránených území a ochranných pásiem, znečisťovania ovzdušia
vzniku odpadových vôd a odpadov a to, aká miera hluku a vibrácií, prašnosti a znečistenia ovzdušia
vznikne pohybom stavebných mechanizmov v priestore staveniska a taktiež aký vplyv bude mať stavba
na zápach, teplo a iné výstupy. V odôvodnení ďalej prvostupňový správny orgán popísal aj význam avlastnosti očakávaných vplyvov, a to na obyvateľstvo, na ovzdušie, na povrchovú a podzemnú vodu, na
pôdu, na faunu a flóru a ich biotopy, na chránené územie, na krajinu a scenériu, na poľnohospodársku
výrobu a zhodnotil zdravotné riziká a taktiež aj strategické a kumulatívne vplyvy.

13. Prvostupňový správny orgán uviedol, že posúdenie Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti bolo
vykonané s ohľadom na jeho umiestnenie, charakter, kapacitu, rozsah vo vzťahu k predpokladaným
vplyvom na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravia obyvateľstva, boli použité kritériá pre
zisťovaciekonaniepodľa§29zákonaEIAuvedenévprílohečíslo10tohtozákona,ktoréjetranspozíciou

prílohy číslo 3 Smernice 2011/92/ES o posudzovaní vplyvov určitých vecí, iných a súkromných projektov
na životné prostredie. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní prihliadal na stanoviská, a to podľa §
23 ods. 4 zákona o EIA. Záverom uviedol, že všetky pripomienky boli správnym orgánom vyhodnotené
a zároveň zohľadnené v tomto rozhodnutí a žiadna z nich nebola tak závažná, aby bolo nevyhnutné
ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti v zmysle zákona EIA s tým, že ak sa zistí, že skutočné
vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v oznámení o zmene navrhovanej činnosti, je

ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom
uvedeným v oznámení o zmene navrhovanej činnosti a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí
o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

14. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal to, že :

- napadnuté rozhodnutie neobsahuje zmierňujúce opatrenia vplyvu navrhovanej činnosti;
- výrok napadnutého rozhodnutia je v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku; - výrok
rozhodnutia nie je dostatočne jednoznačný, zrozumiteľný, nie je určitý a vykonateľný, a to najmä s
ohľadom na podmienky uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, kde nie sú náležite vyhodnotené
všetky vplyvy na životné prostredie nad iné vplyvy na vody, keďže nie je vyriešené pripojenie na

kanalizačnú sieť a napadnuté rozhodnutie predpokladá nemožnosť realizácie pripojenia;
- prvostupňový správny orgán nevykonal konzultácie v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA čím
neboli dostatočne rešpektované práva dotknutej verejnosti a nebolo vysporiadané sa so všetkými
pripomienkami, ktoré dotknutá verejnosť vzniesla v konaní.

15. O napadnutom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo OU-PO-OOP3-2022/007886-05/HAM
zo dňa 08.03.2021 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
V odvolaní popísal priebeh administratívneho konania a vyjadril sa k námietkam odvolateľa takto:
- k námietke, že rozhodnutie neobsahuje zmierňujúce opatrenia vplyvu navrhovanej činnosti uviedol,
že pokiaľ ide o určovanie zmierňujúcich vplyvov na životné prostredie v procese EIA, v tomto smere

zohrávajú zásadnú úlohu dotknuté orgány, ktoré v konaní zastupuje jednotlivé zložky životného
prostredia, a ktoré sa aj v konaní vyjadrili k Oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti, pričom
určili podmienky, za ktorých dodržania súhlasia s realizáciou navrhovanej činnosti a tieto podmienky
prvostupňový práv správny orgán premietol do výroku napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že
pokiaľ prvostupňový správny orgán podľa hodnotiacich kritérií podľa prílohy číslo 10 zákona EIA náležite

vyhodnotil tieto opatrenia za dostatočné a ďalšie obmedzenia nevyplývajú ani z pripomienok dotknutých,
nie je namieste mu ukladať ďalšie prísnejšie podmienky a pokiaľ ide o požiadavky odvolateľa vznesené
v procese konania s tými sa prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
dostatočne vysporiadal;
- k námietke, že výrok napadnutého rozhodnutia je v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku

k tomuto žalovaný poukázal, že náležitosti výroku rozhodnutia vo všeobecnosti upravuje ustanovenie §
47 ods. 2 Správneho poriadku a v prípade zisťovacieho konania špecifické podmienky výroku sú v §29
ods. 13 zákona EIA. K tomuto žalovaný uviedol, že odvolateľ bližšie nešpecifikoval v čom spočívajú ním
uvedené nedostatky výroku napadnutého rozhodnutia (nejednoznačnosť, nezrozumiteľnosť, neurčitosť,
nevykonateľnosť) iba opakovane odkázal na podmienky uvedené vo výroku rozhodnutia, k čomu sa

však odvolací orgán vyjadril v prvej odvolacej námietke. Pokiaľ ide o námietku, že vo výroku nie sú
náležite vyhodnotené vplyvy na životné prostredie najmä na vody, k tomuto poukázal na podmienky číslo
4 a 5 výroku napadnutého rozhodnutia, z ktorých jednoznačne vyplýva, že sa dotknutý orgán detailne na
úseku štátnej správy vôd zaoberal aj problematikou vôd. Zároveň prvostupňový správny orgán uviedol,
žepredzačatímpovoľovaciehokonaniajenevyhnutnepotrebnéuskutočniťprocesnýpostuppodľa§16a

vodného zákona a vykonať takzvanú „malú vodnú eiu,“ ktorá sa bude podrobne zaoberať problematikou
vôd zároveň poukázal aj na to, že predpokladaná zmena navrhovanej činnosti už identifikované vplyvy
na vodné pomery a ich posúdenie nemení (bod 4. 4 predloženého oznámenia o zmene navrhovanej
činnosti) s tým, že pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa o tom, že samotná Priemyselná zóna bola v minulostizrealizované bez posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti podľa zákona EIA, tak to nie je predmetom
tohto konania. Správny orgán nie je oprávnený zhojiť v rámci zisťovacieho konania v prípade zmeny
navrhovanej činnosti;

- k námietke nevykonania konzultácií zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA uviedol, že prvostupňový
správny orgán síce výslovne nezvolal konzultácie podľa ustanovenia § 63 zákona EIA, účastníkom
konania však opakovane umožnil vyjadriť sa k veci, a to či už pri oznámení začatia konania alebo
v postupe podľa ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku s tým, že konzultácie sú vykonávané
ako ústne pojednávanie a je na zvážení správneho orgánu, ktorý vo veci koná a rozhoduje potrebu

vykonania ústneho pojednávania s čím sa žalovaný stotožnil čiastočne. Žalovaný má za to, že nemožno
stotožňovať význam ustanovenia § 63 zákona s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku, prípadne
s ustanovením § 21 Správneho poriadku, nakoľko správny poriadok priznáva oprávnenia výhradne
účastníkom konania a nemyslí tým teda na dotknuté orgány, rezortný orgán a dotknutú obec, ktoré majú
v konaní podľa zákona EIA špecifické postavenie. V prípade záujmu účastníkov konania o konzultácie
s týmito orgánmi im táto možnosť nezrealizovaním konzultácií je upretá. Konzultácie sú dôležitým

prvkom v procesu posudzovania vplyvov a upravujú ich aj smernice EIA a SEA, pričom na základe
ustanovení týchto smerníc bol do zákona EIA vnesený samostatný paragraf, ktorý upravuje priebeh
konzultácie medzi príslušným orgánom a orgánmi, ktoré sa zúčastňujú na konaní, dotknutými obcami a
dotknutou verejnosťou. Zmyslom konzultácie je podrobnejšie oboznámenie sa subjektov zúčastnených
na procese s informáciami týkajúcimi sa posudzovaného predmetu činnosti a jeho možných vplyvov

na životné prostredie. Je dôležité, aby zo strany príslušného orgánu bol iniciatívne vytvorený priestor
na vyjadrenie sa dotknutých orgánov, dotknutých obcí, povoľujúceho orgánu, rezortného orgánu a
dotknutej informácií dotknutej verejnosti k všetkým informáciám, ktoré poskytol navrhovateľ alebo
obstarávateľ. Konzultácie sa dejú v priebehu celého posudzovania vplyvov a zabezpečenie miesta a
formy uskutočnenia vzájomných stretnutí - konzultácia je zodpovednosťou príslušného orgánu, ktorý je

povinný informácie o mieste čase a spôsobe vykonania konzultácií oboznámiť s dostatočným časovým
predstihom. V danom prípade však nevykonanie konzultácií podľa § 63 zákona EIA s ohľadom na
výklad tohto ustanovenia, ktorý uviedol odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia ako aj s
ohľadom na ustanovenie § 65g ods. 1 zákona EIA, ale aj skutočne procesné kroky a celý charakter
konania žalovaný vyslovil záver, že neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia. Vo veci v čase zisťovacieho

konania totiž na území Slovenskej republiky platili oprávnenia súvisiace s pandémiou COVID19, pričom
podrobnosti o konaní konzultácií v tomto čase upravujú prechodné ustanovenia k zákonu EIA uvedené
v § 65g, kde je jasne vyslovené odporúčanie vykonať tieto konzultácie písomnou formou. Žalovaný
má za to, že prvostupňový správny orgán si v konaní zaobstaral vyjadrenia jednotlivých dotknutých
orgánov, ktoré pri rozhodovaní vo veci plne akceptoval a taktiež pri vznesení námietok zo strany

žalobcu prvostupňový správny orgán vyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa k týmto pripomienkam,
pričom so stanoviskom navrhovateľa taktiež prvostupňový správny orgán náležite oboznámil dotknutú
verejnosť a umožnil vyjadriť sa k nemu. Námietky, ktoré uplatnil žalobca ako dotknutá verejnosť počas
konania nesmerovali k stanoviskám jednotlivých dotknutých orgánov, a preto sa prvostupňový správny
orgán nedopustil pochybenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, keď nevyzval

jednotlivédotknutéorgánynavyjadreniesaknámietkamžalobcuakodotknutejverejnostisprihliadnutím
na účel ustanovenie § 65 zákona EIA. Odvolací orgán skonštatoval po komplexnom zhodnotení veci,
že zrušenie napadnutého rozhodnutia len za účelom zvolania konzultácií by v danom prípade vzhľadom
na vyjadrenia účastníkov konania, ako aj na stanoviská dotknutých orgánov, nepriniesli v konaní nové
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Žalovaný má taktiež za to, že

prvostupňový správny orgán neopomenul žiadnu z pripomienok dotknutej verejnosti a náležite sa s nimi
vysporiadal.

II.

Správna žaloba

16. Správnou žalobou doručenou na Krajský súd v Prešove dňa 10.05.2022 (správna žaloba
zo dňa 09.05.2022) sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo OU-PO-
OOP3-2022/007886-05/HAM zo dňa 08.03.2022 ako aj zrušenia rozhodnutia správneho orgánu

prvého stupňa - Okresného úradu Levoča, odboru starostlivosti o životné prostredie číslo OU-LE-
OSZP-2021/001203/0 - 020/HE zo dňa 29.10.2021 a vrátenia prvostupňovému správnemu orgánu na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Vo veci nežiadal
nariadiť pojednávanie.17. V správnej žalobe namieta nesprávne právne posúdenie vo veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods.1
písmeno c) SSP), nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (žalobný dôvod

podľa § 191 ods.1 písm. d) SPP) to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (žalobný
dôvod podľa § 191 ods.1 písmeno f) SSP ) a zároveň aj to, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP).

18. V rámci týchto žalobných námietok namieta:
- to, že v rozhodnutí nebolo náležite vysvetlené, prečo opatrenia navrhované žalobcom neboli uložené
v zmysle § 20a zákona EIA, poukazuje pritom na podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13, respektíve
§ 37 ods. 5 zákona EIA, má za to, že námietky vyplývajúce zo stanovísk verejnosti neboli zapracované
medzi záväzné environmentálne opatrenia buď vôbec alebo len nedostatočne;

- poukazuje na právo na úplné a presné informácie o životnom prostredí, ktoré sú upravené nielen
vnútroštátnymi predpismi, ale aj medzinárodnými dohodami, ktoré boli do právneho poriadku začlenené
podľa článku 7 ods. 2 Ústavy SR - takouto medzinárodnou dohodou je Aarhuský dohovor, ktorý bol
zverejnený v Z.z. spolu s doložkou aplikačnej prednosti pod číslom 43/2006, ďalej aj na Lisabonské
zmluvy - právo verejnosti na informácie je upravené v § 24 ods. 1 zákona, § 29 ods. 10 tohto zákona, §

31 tohto zákona a § 36 tohto zákona - podľa žalobcu tieto ustanovenia reálne neboli naplnené a preto
nemožno hovoriť o zákonnom rozhodnutí;
- podľa žalobcu si žalovaný nesplnil povinnosti podľa § 3 ods. 1 a nechránil záujmy spoločnosti
a fyzických osôb a právnických osôb na úplné a presné informácie o životnom prostredí, porušil aj
ustanovenie § 3 ods. 2 tým, že nedal verejnosti možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy,

porušil ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku tým, že zvolil také vybavenie veci, ktoré neviedlo
k jeho správnemu vybaveniu a zároveň spôsob uplatňovania niektorých procesných ustanovení nad
zákonom predpokladanú mieru zaťažuje účastníkov konania - podľa žalobcu žalovaný sa nedostatočne
vysporiadal s jeho pripomienkami, nakoľko ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval sa nepremietlo vo
výroku prvostupňového rozhodnutia (bod 46 správnej žaloby);

- žalobca poukazuje, že jeho úlohou je vznášať pripomienky v povoľovacom konaní, podávať námety
do diskusie a účasť verejnosti má byť prínosom v rámci konania, pričom z pripomienok verejnosti si má
žalovaný brať inšpiráciu a námet pre určenie konkrétnych záväzných opatrení čo sa však nestalo;
- namieta, že prvostupňové rozhodnutie ako aj žalované rozhodnutie žalovaného neobsahujú konkrétne
zmierňujúce opatrenia, ale obsahujú iba uvedenie všeobecných právnych povinností, ktoré vyplývajú z

iných právnych predpisov a je nimi navrhovateľ viazaný bez ohľadu na to, či sú uvedené v rozhodnutí,
pričom takto formulované podmienky rozhodnutia nespĺňajú kvalifikačné znaky zmierňujúcich opatrení
ani nenapĺňajú cieľ a účel zákona EIA;
- postupom žalovaného nedošlo k úplnému a presnému zisteniu informácií o životnom prostredí, čím
bolo porušené právo žalobcu ako zainteresovanej verejnosti s procesným postavením sui generis;

- prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný podľa žalobcu postupovali v rozpore princípom rovnosti
účastníkov konania, čo je zrejmé z odôvodnenia ich rozhodnutí, nakoľko ani prvostupňový správny orgán
ani žalovaný nebrali do úvahy pripomienky žalobcu ako zainteresovanej verejnosti a vychádzali len z
podaní dotknutých orgánov;
- podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nespĺňa kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah

odôvodnenia rozhodnutia a nedostatočne vysvetlil spôsob použitia svojej správnej úvahy;
- podľa žalobcu navrhovateľ Mesto Levoča si nesplnil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 17 a § 18
zákonaoživotnomprostredíprostredníctvomadministratívnehokonaniasasnažiťodosiahnutienápravy
(bod 73 odôvodnenia správnej žaloby);
- v odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentuje úvaha správnych orgánov, ktorým boli vedení pri

hodnotení dôkazov;
- správne orgány porušili zásadu legitímnych očakávaní, nakoľko žalobca ako verejnosť obhajujúca
záujmyživotnéhoprostredialegitímneočakáva,žesprávnyorgánbudepostupovaťvsúladesozákonom
a vyhodnotí všetky faktory vplývajúce na zložky životného prostredia, čomu tak v priebehu konania
nedošlo;

- výroková časť napadnutého prvostupňového rozhodnutia je neurčité a nevykonateľné a arbitrárne
a podmienka "zohľadniť opodstatnené požiadavky na zmiernenie nepriaznivých vplyvov zmeny
navrhovanej činnosti na životné prostredie vyplývajúce zo stanovísk predložených v rámci tohtozisťovacieho konania“ je však všeobecná a je nevymožiteľná nakoľko v rozhodnutí nie je uvedené, čo
je neopodstatnená požiadavka;
- nesprávnym procesným postupom bolo aj nezvolanie konzultácií podľa § 63 zákona EIA, ktorého sa

domáha aj žalobca a dôsledkom nezvolania konzultácií je právo žalobcu využiť subsidiárne právo na
všetkypodkladyrozhodnutiapodľa§23Správnehoporiadkuapodanievyjadreniapodľa§33Správneho
poriadku má za to, že žalovaný sa dopustil nesprávnej interpretácie, na ktorej založil svoje rozhodnutie a
tým potvrdzuje opodstatnenosť žaloby, nakoľko vykonanie konzultácií je osobitným právnym termínom
podľa § 63 zákona EIA a nie je ústnym pojednávaním podľa § 21 Správneho poriadku. Žalobca odkazuje

navýkladsprávnehoporiadku,ktorýjevovzťahukzákonuEIAlensubsidiárna.Vtomtosmerepoukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 09. júna 2015 3Sži/22/2014, v zmysle ktorého sa má aplikačne
uprednostniť priamo Aarhuský dohovor t.j. zákony je potrebné vykladať extenzívne, tak, aby výklad
subsidiárnej právnej normy bol v súlade s týmto dohovorom, aby bol súčasne podľa článku 152 ods.
4 Ústavy SR dosiahnutý cieľ a účel zákona EIA, tým, že žalovaný nadriadil správny poriadok, porušil
zásadu lex specialis derogat lex generalis ako aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako aj

ústavný príkaz podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR;
- v bode 106 správnej žaloby poukázal žalobca na Rozsudok Súdneho dvora z 15. januára 2013 Jozef
Križan a iní proti Slovenskej inšpekcii životného prostredia vo veci Pezinská skládka C - 416/10 z
ktorého vyplýva, že prvostupňový súd má možnosť a druhostupňový súd má povinnosť obrátiť sa na
Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou vo veci záväzného výkladu práva EÚ, v tomto kontexte navrhol

súdu, aby túto možnosť danom prípade využil, keďže podstatou sporu v danom prípade je rôzny výklad
európskej práva a európskych smerníc, žalobca vidí hlavný nedostatok na strane žalovaného v tom,
že neaplikuje zákon EIA priamo, ale podriaďuje ho v rozpore so zásadou na lex specialis derogat legi
generali správnemu poriadku;
- žalobca poukazuje na to, že jej občianske združenia poukazuje taktiež na svoje stanovy;

-vzáverežalobyopätovnepoukazujenato,žesúčasťourozhodnutiamábyťpodľa§20aajzdôvodnenie
výberu environmentálnych opatrení, avšak aj tu je potrebné posudzovať v súlade so zásadou úplného
a presne zisteného skutkového stavu (bod 127 správnej žaloby);
- v bode 134 správnej žaloby žalobca tvrdí, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný
postupovali nezákonne, keď označili odôvodnené podanie žalobcu také, ktoré neobsahuje opodstatnené

pripomienky a označili ho len za konštatovanie a poučovanie;
- rozhodnutie je nezákonné z toho dôvodu, že žalovaný pri ňom sledoval cieľ neposkytnúť právnu
ochranu legitímnym a legálnym záujmom, hoci si žalobca on robil svoju prácu v zmysle práva zákona
priznaného európskym má slovenským právnym poriadkom.

III.
Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.08.2022 uvádza, že podľa jeho názoru aj

napriek rozsiahlosti podanej žaloby ide o výhradne všeobecný text, nijakým spôsobom nepoukazuje
na konkrétne nedostatky napadnutého rozhodnutia, ale len všeobecne zdôrazňuje práva dotknutej
verejnosti v procese EIA. Poukázal ďalej na to, že žalobca používa rovnaký text žaloby bez ohľadu na
obsah napadnutého rozhodnutia ako pri iných žalobách, kde poukázal na časť 26 podanej žaloby, kde
žalobca nesprávne označil ďalších účastníkov konania, či body 84, 85 a 86 podanej žaloby, ktorých

žalobca cituje text, ktorý nie je textom napadnutého rozhodnutia. Teda možno konštatovať, že žalobca
lenkopírujetextyžalôbpodanýchvinýchveciachbezohľadunaobsahnapadnutéhorozhodnutia.Pokiaľ
ide o nevysporiadanie sa s konzultáciami v tomto žalovaný poukázal na svoje odôvodniť na odôvodnenie
svojho napadnutého rozhodnutia, kde sa s otázkou nevykonania konzultácií dostatočne vysporiadal,
načo však žalobca v podanej žalobe vôbec nereflektoval. Vzhľadom k tomu má žalovaný za to, že

podaná žaloba po obsahovej stránke nevytýka konkrétne nedostatky napadnutého rozhodnutia, ale je jej
obsahom sú len všeobecné tvrdenia, ktoré sú často len výkladom zákona a poukazovaním na judikatúru
alebo európsku legislatívu bez konkretizácie veci. Podľa žalovaného absurdnosť celej žaloby spočíva
aj v tom, že žalobca si nedal námahu skontrolovať text podanej žaloby a vyčleniť z nej či už účastníkov
konaniaprípadnecitovanétvrdeniesprávnychorgánov,ktoréniesúobsahomnapadnutéhorozhodnutia.

Má zato, že podaná žaloba šikanózny charakter a ide tu o zjavne zneužívanie práva vzhľadom k tomu
je žaloba nedôvodná a je potrebné ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. Žalovaný
súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

20. Žalobca v replike zo dňa 16.09.2022 uviedol, že aj keď sa žalovaný v odôvodnení vysporiadal s
otázkou konzultácií nemusí to znamenať, že jeho úvaha je aj správna a je preto úlohou súdu, aby túto
otázku posúdil. Poukázal na to, že využívanie inštitútov, ktoré ustanovuje právny poriadok Slovenskej
republiky na dosiahnutie spravodlivého procesu nemožno považovať za pohŕdanie štátnymi orgánmi,

pričom využívanie práva na právnu ochranu nie je nič obmedzené ani žiadnym spôsobom upravené
koľkokrát sa daná osoba môže obrátiť na súd a čo presne má tvoriť obsah jej podnetu, zotrval na podanej
žalobe v celom rozsahu a žiadal, aby súd rozhodol tak, ako to navrhol v správnej žalobe

21. Replika bola zaslaná žalovanému na duplikát, ktorý však na ňu písomným a žiadnym spôsobom
nereagoval.

V.
Konanie na správnom súde

22. Podľa čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný
chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

23. Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon EIA

v znení účinnom v rozhodnom čase) účelom zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii
environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na
podporu trvalo udržateľného rozvoja,
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a

navrhovanej činnosti na životné prostredie,
c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti
vrátane ich variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,

e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov.

24. Podľa § 3 písm. a), c), f), g), k), s) zákona EIA na účely tohto zákona
a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane

vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality,
hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi,
c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto
zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru,

určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení
vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa
o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti
alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená
účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov

presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou,
f) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej
zmena")jerealizáciastavieb,inýchzariadení,realizačnýzámeraleboinýzásahdoprírodnéhoprostredia
alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny,
g) navrhovateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť

alebo jej zmenu vyžadujúcu si povolenie,
k) príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na
životné prostredie a má dostatočné odborné znalosti na preskúmanie správy o hodnotení činnosti alebo,
ak je to potrebné, k nim má prístup; je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky(ďalej len "ministerstvo"), okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie je v zákone uvedené
inak, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním
týkajúcimsaživotnéhoprostredia,alebomázáujemnatakomtokonaní;platí,žemimovládnaorganizácia

podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní.

25. Podľa § 18 zákona EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
musí byť každá

a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené
v písmene b),
b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja
a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac
ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti,

c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom
zisťovacieho konania,
d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo
prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A
ustanovená,

e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d)
a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť
už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je
výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov,
f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú,

realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na
životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania,
g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa
odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny pravdepodobne môže mať samostatne
alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území,

h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných
havárií, z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich
následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

26. Podľa § 20a zákona EIA rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem

všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje
a. odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo
b. odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými
stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a
dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy

č. 12 časti VII a
c. ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

27 . Podľa § 23 ods. 4 zákona EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec
doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí

písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť
svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom
sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje
za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Na stanovisko
doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v

rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť.

28. Podľa § 24 ods. 1 zákona EIA príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na
svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o
a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,

konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu
vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,
b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní
alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,c)tom,žeodpovoľujúcehoorgánuapríslušnéhoorgánumožnozískaťinformácieonavrhovanejčinnosti
alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,
d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,

e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa
§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,
f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o
konaní verejného prerokovania,
g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,

ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok
alebo otázok,
h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie
štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,
i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

29. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo
jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu. Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní podľa

tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem
na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
priamo dotknuté.

30. Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a
na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30

ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

31. Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či

sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom
zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň
doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom

podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na
konaní o jej povolení.

32. Podľa § 29 ods. 1 zákona EIA ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ
je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu

písomne a elektronicky
a. zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 4 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo
b. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

33. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene
navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo
k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacie ho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

34. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v
prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.35. Podľa § 29 ods. 4 zákona EIA na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5
a 6, § 23 a § 53 ods. 3.

36. Podľa § 29 ods. 6 zákona EIA príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je
v súlade s odsekom 1 písm. b), do troch pracovných dní po doručení a) zašle povoľujúcemu orgánu,
dotknutému orgánu a dotknutej obci, b) zverejní na svojom webovom sídle.

37. Podľa § 29 ods. 11 zákona EIA výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní.

38. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní,
okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa
navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v

ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

39. Podľa § 63 ods. 1 až 3 zákona EIA príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických

dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov. Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými
subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o

strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického
dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa
sostanoviskami,d)doplneniealeboupresnenienavrhovanýchopatrení,e)obsaharozsahpoprojektovej
analýzy. Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania
podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

40. Podľa § 64 zákona EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,

c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 7,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a,
g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.

41. Podľa § 65g ods. 1 zákona EIA počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného
stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie
prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci
orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe; príslušný orgán upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán,
dotknutý orgán, dotknutú obec a ostatných účastníkov konania o tom, v akej lehote je možné podávať
pripomienky k dokumentácii alebo k určenému rozsahu hodnotenia.

42. Podľa § 65g ods.2 zákona o EIA v znení v rozhodnom čase počas mimoriadnej situácie,

núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa verejné
prerokovanie uskutoční, len ak je konanie verejného prerokovania v súlade s opatreniami podľa
osobitného predpisu.

43. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej

súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

44. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

45. Podľa § 19 od. 1 Správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej
podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do
troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na

dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie
určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.

46. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

47. Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho

predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako

sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

48. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

49. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa o tom, že zmena navrhovanej činnosti „Hnedá priemyselná zóna Levoča
– Juh, rozšírenie funkčného využitia“ navrhovateľa Mesto Levoča, uvedená v predloženom Oznámení
o zmene navrhovanej činnosti sa nebude
posudzovať podľa zákona EIA.

50. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov
verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe. Niet pochýb o tom, že
zainteresovaná verejnosť v oblasti ochrany životného prostredia má významné procesné práva
v administratívnych konaniach v oblasti životného prostredia. Tieto procesné práva však majú byť

realizované v súlade s vnútroštátnou legislatívou, ktorá určuje podmienky účasti zainteresovanej
verejnosti v administratívnych konaniach v oblasti životného prostredia. Ako akýkoľvek iný žalobca
aj zainteresovaná verejnosť je povinná uviesť v správnej žalobe všetky náležitosti podľa § 182 SSP,
vrátanedôvodovžaloby,zktorýchmusíbyťzrejmé,zakýchkonkrétnychskutkovýchaprávnychdôvodov
považuje žalobca rozhodnutie za nezákonné. Nestačí iba všeobecné tvrdenie o tom, že zákon bol

porušený, resp. žalobca s rozhodnutím orgánu verejnej správy sa nestotožňuje. Žalobca je povinný
poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno
považovať prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré mal orgán verejnej správy porušiť, ani všeobecné
tvrdenie o práve verejnosti na priaznivé životné prostredie. Je pravda, že vymedzenie pojmu žalobnýbod resp. žalobná námietka nemožno chápať príliš zužujúco, avšak pre správny súd musí žalobca
aspoň v hrubých rysoch vyvodiť, prečo považuje rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné. Dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia musia byť vymedzené aspoň tak, aby správny súd pri aplikácii

všeobecného pravidla, že súd pozná právo (iura novit curia) mohol dostatočne určiť, akým smerom
bude zameraný jeho súdny prieskum. Na tomto mieste ešte správny súd uvádza, že správny súd
nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu
alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať.

51. V prvom rade sa súd v rámci prieskumu zaoberal žalobcom vznesenou námietkou
nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nakoľko pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie
zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa
§ 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr.
Rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191

ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje
na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne
nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní.

52. Keďže na konanie v prejednávanej veci – zisťovacie konanie pre zmenunavrhovanej činnosti
podľa tretej časti zákona o EIA (§ 18 - sa vzťahuje subsidiárne podľa § 64 zákona o EIA účinného
v rozhodnom čase zákon o správnom konaní, rozhodnutie vydané v tomto type konania tak musí
obsahovať všetky náležitosti požadované § 46 a 47 zákona o správnom konaní, teda musí byť v súlade

so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. z odôvodnenia musí byť
zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove
námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú
vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. Zároveň takéto
rozhodnutie musí obsahovať aj špecifiká upravené zákonom o EIA a to v tom čase účinnom zákone v
§ 20a ktorý súd citoval vyššie ako aj § 29 ods. 3 v tom čase účinného zákona EIA podľa ktorého: ak

sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona,
primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán
prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

53. K námietke žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné

náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, správny súd uvádza, že po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, má za to, že tieto
rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku ako aj zákona o EIA tak
ako to súd uviedol vyššie a tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný
záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola oznámená zmena navrhovanej činnosti z hľadiska

povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné
prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých na odstránenie a zmiernenie
nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov, dostatočne
vyhodnotená orgánom verejnej správy a že táto zmena navrhovanej činnosti nemá negatívny vplyv na
životné prostredie a zdravie obyvateľov v danej lokalite. Správny súd ďalej uvádza, že rozsah a obsah

prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
žalobcom v správnej žalobe. Žalobcova všeobecná námietka nezákonnosti rozhodnutia, obsahujúca
len tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom, neobsahuje správnu úvahu,
nemá správnu formu a obsah, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa
k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí

byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná. Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán
verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t.j.formulovaný dostatočne jasným spôsobom), čo už aj súd uviedol vyššie v bode 49 odôvodnenia tohto
rozsudku.

54. Pokiaľ žalobca tvrdí, že výrok prvostupňového rozhodnutia je neurčitý, nevykonateľný a arbitrárny,
všeobecný a nevykonateľný, súd sa s touto námietkou nestotožnil a nepriznal jej žiadnu relevanciu.
Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia možno jasne, určitým a zrozumiteľným spôsobom zistiť,
že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona EIA a je možné preto požiadať
o povolenie podľa osobitných predpisov a taktiež sú jasné, zrozumiteľné a dostatočne určitým spôsobom

uvedené podľa § 29 ods.13 zákona EIA – zákonná náležitosť rozhodnutia podľa §20a zákona EIA –
podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie.
Takáto námietka bola uplatnená aj v odvolacom konaní a správny súd má za to, že sa s ňou žalovaný
dostatočným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal.

55. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že námietky žalobcu sú všeobecne formulované a

nekonkrétne, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu
žalobcu s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby
správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového rozhodnutia. V rámci správnej žaloby v podstate nie sú uvedené konkrétne žalobné
námietky, ktorými by žalobca brojil proti nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej

správy. K tomuto ešte súd navyše uvádza, že v žalobe označil takých ďalších účastníkov konania, ktorý
nimi v administratívnom konaní nikdy neboli.

56. Z ďalšieho textu správnej žaloby je možné vyvodiť, že žalobca namietal, že prvostupňový
orgán neuviedol vo výroku prvostupňového rozhodnutia ním navrhované a ďalšie opatrenia na

zmiernenie alebo elimináciu vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie. Vo vzťahu k
týmto námietkam správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu, konkrétne vyjadrenia
žalobcu v pozícii zainteresovanej verejnosti zo dňa 22.09.2021 vyplýva, že žalobca podal stanovisko
k zverejnenému zámeru, v ktorom poukázal na účel a zmysel zákona EIA, žiadal, aby rozhodnutie
opísalo a zrozumiteľne vysvetlilo priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, objasnilo a porovnalo

jednotlivévarianty,určiloenvironmentálneopatrenia azáväzneichukotviloprenasledujúcepovoľovacie
procesy. Uviedol, že ho zaujíma najmä hľadisko ochrany a obnovy biodiverzity, budovanie zelenej
infraštruktúry ako súčasti zámeru a širšieho územia, z hľadiska ochrany vôd a realizácie Programu
odpadového hospodárstva SR. Ďalej žalobca uviedol, že žiada, aby ako záväzné podmienky v
rozhodnutí podľa § 29 ods. 13 Zákona EIA zmierňujúce opatrenia obsahovali najmä prvky zelenej

infraštruktúry a obnovy biodiverzity, opatrenia ochrany vôd, opatrenia realizácie Programu odpadového
hospodárstva a opatrenia realizácie obehového hospodárstva, pričom odkázal na internetovú stránku,
kde mal byť zverejnený jeho zoznam opatrení a pripomienok. Osobitne uviedol, že ho zaujíma, aké
opatrenia smerujúce k údržbe mostného objektu navrhuje Slovenská správa ciest, vrátane starostlivosti
o brehy v blízkosti mosta. Uviedol aj, že za účelom zabezpečenia efektivity konania odporúča úradu aj

navrhovateľovi aktívne konzultovať projekt s verejnosťou.

57. Pokiaľ žalobca namieta nezapracovanie stanovísk táto námietka taktiež nebola v konaní úspešná.
Podľa § 23 ods. 4 Zákona EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec
doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa

nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže
doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru
na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko
sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Z
obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, ktoré stanoviská boli v zisťovacom konaní

doručené (obstarané), aký bol ich obsah, ako ich prvostupňový orgán vyhodnotil a aj ktoré podmienky
v nich uvedené zohľadnil a následne preniesol do výroku prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový
orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia zreprodukoval aj obsah podaní žalobcu (jeho stanoviska) a
vysporiadal sa s jednotlivými pripomienkami tak, ako to aj súd uviedol v odôvodnení tohto rozsudku

58. Žalobca v správnej žalobe namietal, že podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona EIA
vyplývajúce zo stanovísk verejnosti neboli zapracované medzi záväzné environmentálne opatrenia
buď vôbec alebo len nedostatočne. Pretože však žalobca nekonkretizoval, o ktoré pripomienky ide,
je nutné konštatovať, že všeobecne formulovaná žalobná námietka neumožňuje správnemu súdupreskúmať rozhodnutie orgánu verejnej správy (správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody
nezákonnosti). Je nepochybné, že príslušný okresný úrad bol v zmysle zákona EIA povinný vo výroku
rozhodnutia určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv zámeru na

životnéprostredie.Totoprvostupňovýorgánajurobil.Pozohľadnenídoručenýchstanovískprvostupňový
orgán zaviazal príslušný subjekt pri realizácii navrhovanej činnosti na dodržaní podmienok, ktoré
správny orgán prvého stupňa presne uviedol a špecifikoval vo výrokovej časti svojho rozhodnutia
tak ako to aj súd uviedol v bode 11 odôvodnenia tohto rozsudku. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe
namietal, že samotný zámer uvádzal viaceré zmierňujúce opatrenia, ktoré neboli premietnuté do

prvostupňového rozhodnutia, opätovne správny súd poukazuje na to, že ide o všeobecnú námietku
neumožňujúcu prieskum. Vychádzajúc z uvedeného správny súd neuznal dôvodnosť správnej žaloby
čo do nesprávneho právneho posúdenia veci, skutočnosť ktorú žalobca vzťahoval na neurčenie ani
minimálneho opatrenia (opatrení).

59. V súvislosti s námietkou, že v zisťovacom konaní neboli akceptované žalobcom navrhované

eliminačné alebo zmierňujúce podmienky, je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 8Sžo/89/2014 z 23.02.2017, podľa ktorého: „Zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani
z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti,
aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo
vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe

k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť
mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť
kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom
k cieľu (k tomu pozri bližšie Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5
Sžz/1/2010 z 28.apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27.januára 2011).“ Neprijatie žalobcom navrhnutých

zmierňovacích a eliminačných opatrení vo výroku prvostupňového rozhodnutia by žalobca konkrétne
namietal vtedy, ak by odôvodnene tvrdil a preukázal, že práve a len tieto opatrenia sú spôsobilé účinným
spôsobom zmierniť dopady zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, resp. ich eliminovať, a
preto bolo nevyhnutné ich prijať. Nestačilo len nesúhlasiť s ich neprijatím. Podľa § 29 ods. 3 Zákona
č. 24/2006 Z.z. ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať

podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10,
pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. Pokiaľ sa na rozhodovanie o
tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa Zákona č. 24/2006 Z.z. použijú kritériá uvedené
v prílohe č. 10 tohto zákona, odôvodnenie rozhodnutia o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude
posudzovať podľa tohto zákona obsahuje práve odôvodnenie v zmysle týchto kritérií. Pokiaľ žalobca

nenamietalodôvodneniektoréhozkritériípodľaprílohyč.10prvostupňovéalebonapadnutérozhodnutie
neobsahuje,jehonámietkajenekonkrétna.Súčasťouodôvodneniaprvostupňovéhorozhodnutiajepopis
súčasného stavu, popis navrhovanej zmeny činnosti, údaje o predpokladaných vplyvoch zmeny činnosti,
najmä o spotrebe vody, ostatných surovinových zdrojoch, dopravnej a inej infraštruktúre, nárokoch na
pracovné sily, iných nárokoch, a ako aj údaje o výstupoch, najmä vzniknutých odpadoch, zdrojoch

hluku a vibrácií, žiareniach a iných fyzikálnych poliach, a iných očakávaných vplyvoch a pod., čo je v
súlade so štruktúrou kritérií podľa prílohy č. 10 k zákonu č. 24/2006 Z.z. Z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia je ďalej zrejmé, že prvostupňový orgán vychádzal zo stanovísk príslušných orgánov a
iných subjektov, z ktorých mu nevyplynuli žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mohol dospieť k
záveru, že zmenu navrhovanej činnosti by bolo potrebné ďalej posudzovať. So stanoviskom žalobcu

k zámeru navrhovanej činnosti sa prvostupňový orgán vysporiadal svojimi vyjadreniami k jeho bodom.
Vzhľadom na to, že stanovisko žalobcu bolo formulované ako požiadavky (žiadame, požadujeme),
resp. jeho názory bez toho, aby bola ich opodstatnenosť osobitne odôvodnená, čo je v rozpore s § 24
ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., ktorý predpokladá prejavenie záujmu verejnosti na navrhovanej činnosti
podaním odôvodneného písomného stanoviska, prvostupňový orgán nemal povinnosť sa s jednotlivými

požiadavkami nad rámec uvedeného osobitne argumentačne vysporiadať. Účinná právna argumentácia
je založená na zrozumiteľnom a konkrétnom tvrdení, vysvetlení významu tvrdenia v kontexte veci a v
preukázanídôvodnostitvrdenia,čovprípadepodanížalobcupočassprávnehozisťovaciehokonania,ani
v rámci obsahu správnej žaloby zachované nebolo, nakoľko on ním prezentované skutočnosti len tvrdil.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie

preskúmal v celom rozsahu, zaoberal sa aj argumentmi žalobcu uplatnenými v podanom odvolaní,
pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti a stotožnil s jeho
závermi.60. Žalobca namietal v správnej žalobe aj porušenie práv na úplné a presné informácie o
životnom prostredí, a to osobitne s poukazom na Aarhuský dohovor. Právo verejnosti na prístup k
informáciám o životnom prostredí v zmysle čl. 4 tohto dohovoru je v právnom poriadku v Slovenskej

republike zabezpečené zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, konanie
podľa tohto zákona je však potrebné odlíšiť od inštitútu zisťovacieho konania podľa Zákona EIA.
Preto námietka porušenia práv žalobcu na informácie o životnom prostredí v zmysle Aarhuského
dohovoru nemohla nájsť svoj odraz v porušení procesného postupu v zisťovacom konaní, ktorý sa riadil
Správnym poriadkom. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení

informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov sprístupňovanie informácií
o životnom prostredí na základe žiadosti upravuje osobitný predpis (poznámka pod čiarou 7 – zákon
č. 211/2000 Z. z.). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým bola do právneho poriadku
súladne s požiadavkou plynúcou z čl. 4 Aarhuského dohovoru zabezpečuje, aby boli informácie o
životnom prostredí sprístupnené bez toho, aby musel byť preukázaný právny záujem (teda zabezpečuje
všeobecné právo na informácie týkajúce sa životného prostredia). Napadnuté rozhodnutie nebolo

výsledkom osobitného konania o sprístupnení informácií. Právo verejnosti na informácie týkajúce sa
konkrétnych prípadov navrhovaných činností je zabezpečené najmä povinnosťou zverejnenia zámeru
navrhovanej činnosti v súlade s § 23 a § 24 Zákona č. 24/2006 Z. z.

61. Žalobca vo zvyšnom rozsahu podanej správnej žaloby (to znamená v tej časti správnej žaloby, ktorou

sa predchádzajúce žalobné body tohto rozsudku nezaoberali) produkoval jeho názory na právnu úpravu
a spôsob jej aplikácie, konštatovania o nezákonnosti a iné nekonkrétne žalobné námietky, z formulácie
ktorých nebolo zrejmé, o aké konkrétne pochybenie by malo ísť a s akým následkom pre zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobcu
v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 v nadväznosti na § 183 ods. 1 písm. e) SSP. Súdny prieskum

zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa § 134 ods. 1 SSP daný žalobnými dôvodmi
nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Úlohou správneho súdu nie je
nezákonnosť preskúmavaných správnych aktov a postupov vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie
námietky žalobcov špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený konkrétny obsah

nachádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s inými rozhodnutiami alebo súčasťami administratívneho
spisu.Toznamená,ževšeobecneuplatnenénámietky(zavšeobecneuplatnenénámietkysapovažujúaj
námietky uplatnené formou odkazu na inú listinu) v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú
správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny
súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§134 ods. 1 SSP). K dôvodnosti žalobných námietok

nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasil bez toho, aby uviedol konkrétne
nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. s logickou úvahou.
Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi
žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so
zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, teda k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení

podkladov a pri právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v
napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného
názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v
konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V

rámcitýchtožalobnýchbodovtakchýbazrozumiteľnáargumentáciavčomsažalovanýmýlil,akrozhodol
spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

62. Ak žalobca namieta porušenie princípu rovnosti účastníkov konania, súd sa s touto námietkou
nestotožnil. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť

podal dňa 22.09.2021 vyjadrenie v procese EIRA k zámeru „hnedá priemyselná zóna Levoča–Juh,“
ktorým sa správny orgán prvého stupňa zaoberal. Dňa 30.09.2021 vyzval prvostupňový správny
orgán navrhovateľa listom na doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok dotknutej verejnosti
a následne s týmito pripomienkami a s odpoveďou sa nezaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Ani žalovaný v procese rozhodovania o odvolaní žalobcu neporušil princíp rovnosti, odvolaním žalobcu

ako zainteresovanej verejnosti v procese posudzovania zmeny navrhovanej činnosti sa riadne zaoberal
o čom svedčí odôvodnenie jeho rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že sa riadne a dostatočným spôsobom
vysporiadal s námietkami žalobcu ako zainteresovanej verejnosti.63. Nedôvodnou bola aj námietka žalobcu o porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy spočívajúca v nevykonaní konzultácií podľa § 63 zákona EIA. Takáto námietka bola vznesená aj
v odvolacom konaní kde žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto námietkou vysporiadal na

strane 9 odôvodnenia rozhodnutia s tým, v uvedenom prípade nevykonanie konzultácií neodôvodňuje
zrušenie rozhodnutia vo veci, s čím sa správny súd stotožňuje. Žalobca v správnej žalobe k tejto
námietke poukazuje na jeho výklad ustanovenie § 63 zákona EIA ako aj na Aarhurský dohovor
a Smernicu 2011/92/EÚ a na jej novelu č. 2014/52/EÚ zo dňa 16.04.2014 a uvádza všeobecnú
širokú argumentáciu k povahe a významu konzultácií. Správny súd však poukazuje na to, že

pokiaľ žalobca v správnom konaní netvrdil a nepreukázal konkrétne špecifické dôvody týkajúce sa
povahy veci odôvodňujúce, že vykonanie konzultácie by prispelo k objasneniu veci (teda aj jasne
definované dôvody, pre ktoré považoval vec za neobjasnenú), nemožno prvostupňovému orgánu vyčítať
porušenie zákona nevykonaním konzultácií. Vyjadrenie názoru žalobcu, čo by malo byť predmetom
konzultácie – objasnenie jeho pripomienok, nemožno považovať za preukázanie špecifických dôvodov
jejuskutočnenia.Zobsahuprvostupňovéhorozhodnutiavyplýva,žeprvostupňovýorgánsámnazáklade

zhromaždených podkladov nenachádzal dôvody na nariadenie ústneho pojednávania, keď na základe
odôvodneného a podloženého zámeru navrhovanej činnosti, zhromaždených vyjadrení príslušných
a iných participujúcich orgánov a všetkých ďalších listinných dôkazov, ktoré neboli spochybnené
všeobecným stanoviskom žalobcu, mal dostatočný podklad na vydanie rozhodnutia. Prvostupňový
orgánvzhľadomnaúroveňspracovaniaoznámeniaasprihliadnutímnadoručenéstanoviskádotknutých

subjektov dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené v rámci zisťovacieho konania sú postačujúce
na rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné a s týmto
záverom sa stotožnil aj žalovaný, čo aj správny súd už uviedol vyššie. Správny súd považuje uvedenú
argumentáciu za dostatočné vysporiadanie sa s požiadavkou žalobcu o vykonanie konzultácií a so
súvisiacimi námietkami. Z ust. § 63 ods. 1 Zákona EIA vyplýva, že príslušný orgán zabezpečí vykonanie

konzultácií, z čoho ale nemožno vyvodiť záver o tom, že sa konzultácie vykonávajú v každej veci alebo
že na ich vykonanie má účastník alebo orgán zúčastnený na konaní právny nárok. Všetky stanoviská
dotknutých orgánov a dotknutej obce (obcí) boli súhlasné, tieto nežiadali posudzovanie zámeru v rámci
ďalších konaní Zákona EIA.

64. Vo vzťahu k požiadavke na vykonanie konzultácií správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.06.2023, kde najvyšší správny súd uviedol, že z
obsahu § 63 Zákona EIA nevyplýva, že by sa konzultácie museli realizovať výslovne ústnou formou.
Toto ustanovenie ponecháva na posúdení orgánu verejnej správy, aby ústne pojednávanie nariadil,
ak to povaha veci vyžaduje. V nenariadení ústnej formy konzultácií najvyšší správny súd nevidel

porušenia Zákona EIA ani Správneho poriadku. Poukázal pritom aj na to, že čl. 6 ods. 7 Aarhuského
dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže
byť realizovaná nielen výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj písomnou formou, kedy
výslovne ustanovuje, že : „Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v
prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky,

informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti“. Najvyšší
správny súd uznal za postačujúce, že bola daná možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a
vyjadriť sa k ním podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo žalobca aj vo veci využil, zaslal svoje
vyjadrenie, orgány verejnej správy sa s jeho vyjadrením vysporiadali, a preto nedošlo k ukráteniu na
jeho právach. Ani zo žalobcom citovaných ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a Rady č.

2014/52/EÚ zo dňa 16. apríla 2014, ktorou sa mení Smernica č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov
určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, podľa správneho súdu nevyplýva
právny nárok na vykonanie konzultácií. Zo žalobcom citovaných ustanovení vyplýva požiadavka
zabezpečenia uľahčeného prístupu k informáciám o životnom prostredí a naznačenie vhodného postupu
pri vyhodnocovaní vplyvov posudzovaných projektov na životné prostredie, v rámci čoho sú výsledky

konzultácií uvádzané ako jeden z podkladov posudzovania, ktoré sa majú analyzovať.

65. V súvislosti s touto námietkou nevykonania konzultácii správny súd poukazuje ešte aj na Rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/5/2023 z 30.05.2024 (body 46. a 47.), v ktorom kasačný
súd uviedol, že nárok na ústne konzultácie žalobcovi neprináleží ani z článku 6 ods. 5 Smernice

č. 2014/52/EÚ, ktorou sa mení Smernica č. 2011/92/EÚ, podľa ktorého: „Podrobné pravidlá pre
informovanie verejnosti, napríklad vyvesením oznamov v určitom okruhu alebo zverejnením v miestnej
tlači, a konzultácie s dotknutou verejnosťou, napríklad písomnými podaniami alebo prostredníctvom
verejnejankety,určiačlenskéštáty.“Zbodu29.Preambulycitovanejsmernicevyplýva,žesanevyžadujúžiadne formálne konzultácie v štádiu zisťovacieho konania. Ani článok 4 Aarhuského dohovoru v
žiadnom zo svojich odsekov neupravuje právo na konzultácie v zisťovacom konaní, ani povinnosť
prvostupňového orgánu takéto konzultácie (a už vôbec nie v žalobcom požadovanej ústnej forme)

zabezpečiť. Tento článok pojednáva o prístupe k informáciám o životnom prostredí a nie o práve či
povinnosti zabezpečiť konzultácie v zisťovacom konaní podľa Zákona EIA. Z týchto dôvodov vyhodnotil
správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa nevykonania konzultácií ako nedôvodnú.

66. Zároveň k tejto námietku súd poukazuje aj na to, že v čase keď prebiehalo zisťovacie konanie

bolo účinné ustanovenie § 65g zákona EIA, ktoré upravovalo postup správnych orgánov počas šírenia
nákazlivej choroby COVID-19, ktoré uprednostňovalo písomnú formu konania , na čo poukázal aj sám
žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia.

67. Žalobca v žalobe ( bod 106 ) navrhol, aby súd využil možnosť podať prejudiciálnu otázku
s poukazom na rozsudok Súdneho dvora z 15.01.2013 Jozef Križan a i. proti Slovenskej inšpekcii

životného prostredia vo veci Pezinská skládka č. C-416/10 z ktorého vyplýva že prvoinštančný sú má
možnosť a druhoinštančný súd má povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou
záväzného výkladu práva EÚ a to z dôvodu, že podstatou sporu je rôzny výklad Európskeho práva
a Európskych smerníc. Na tomto mieste správny súd predovšetkým upriamuje pozornosť na účel
a predmet prejudiciálneho konania. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, SD EÚ má právomoc

vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv, b) platnosti a výkladu aktov
inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Primárnym účelom prejudiciálneho konania je teda
zabezpečiť jednotnosť výkladu práva EÚ pri jeho aplikácii súdmi členských štátov. V prejednávanej
veci orgány verejnej správy aplikovali predovšetkým Zákon EIA, ktorým bola do slovenského právneho
poriadku transponovaná o.i. Smernica 2011/92/EÚ. Žalobca v konaní neformuloval žiadnu otázku, ktorá

by sa týkala prejednávanej veci v kontexte práva EÚ, ani nešpecifikoval, v čom má tkvieť nejasnosť pri
aplikácii práva EÚ (ktoré akty majú byť objasnené a aplikované). Rozhodnutie o predložení prejudiciálnej
otázky je vecou výlučnej kompetencie predkladajúceho súdu. „Zo znenia a systematiky článku 267
ZFEÚ vyplýva, že predpokladom prejudiciálneho konania je to, že vnútroštátne súdy skutočne riešia
prebiehajúci spor, v rámci ktorého majú vydať rozhodnutie, ktoré bude môcť zohľadniť rozsudok

z prejudiciálneho konania. Návrh na začatie prejudiciálneho konania totiž nesmeruje k formulácii
poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale je odôvodnený potrebou spojenou s
efektívnym riešením sporu.

68. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu správny súd dospel

k záveru, že žalobca žalobcu nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

69. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi,
ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa
§ 168 SSP tak, že ich žalovanému nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne

vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

70. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).