Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201607
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. X, XXX XX E., právne zastúpený: Mgr. Igor Vaňo, advokát so sídlom Rožňavská 2, 821
01 Bratislava, IČO: 50 756 486, proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, so sídlom
Šafárikovo námestie 6, 814 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rektora Univerzity
Komenského v Bratislave č. VVČaDŠ/2498/2017 zo dňa 17.07.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie rektora Univerzity Komenského v Bratislave
č. VVČaDŠ/2498/2017 zo dňa 17.07.2017 a rozhodnutie dekana Právnickej fakulty Univerzity

Komenského v Bratislave č. OVDŠ 4611/2015 C V/1 zo dňa 08.07.2015 a vec v r a c i a orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov
kasačného konania, v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Stručný priebeh administratívneho konania

1.A.B.C.(ďalej„žalobca“,„uchádzačoštúdium“,„sťažovateľ“)dňa15.06.2015doručilPrávnickejfakulte
UniverzityKomenskéhovBratislave(ďalej„právnickáfakulta“)prihláškunadoktorandskévysokoškolské
štúdium (3. stupeň) v študijnom programe trestné právo, študijný odbor 3.4.7. - trestné právo, forma
štúdia denná, metóda štúdia prezenčná, téma dizertačnej práce: Subsidiarita trestnoprávnej represie,
školiteľ F. G. A..

2. Žalobca bol listom právnickej fakulty zo dňa 16.06.2015 pozvaný na prijímaciu skúšku, ktorej sa dňa

30.06.2015 zúčastnil. Z prijímacieho konania na doktorandský študijný program, študijný odbor trestné
právo bol vypracovaný členmi výberovej komisie dňa 30.06.2015 protokol, podľa ktorého sa prijímacieho
konania zúčastnilo 13 uchádzačov. Celková úroveň uchádzačov bola členmi komisie zhodnotená tak,
že uchádzači preukázali rôznu úroveň vedomostí z odboru trestné právo, schopností vedecky sa ďalej
rozvíjať a prevažná väčšina z uchádzačov dosiahla priemer. Po zhodnotení kvality prezentácií projektov
dizertačných prác, úrovne odpovedí na položené otázky, jazykových znalostí a ostatných aktivít podľa
prijímacej komisie uspelo na prijímacom konaní 13 uchádzačov. Komisia navrhla prijať uchádzačov

na základe poradia úspešnosti uchádzačov, ktoré zostavila po zvážení všetkých kritérií a výsledkov
osobných pohovorov. Žalobca sa umiestnil na 3. mieste v poradí návrhu komisie na prijatie úspešných
uchádzačov.3. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského (ďalej „dekan“, „prvostupňový orgán“) rozhodnutím
č. OVDŠ 4611/2015 C V/1 zo dňa 08.07.2015 rozhodol podľa § 58 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z.
o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase

(ďalej „zákon o vysokých školách“) o neprijatí žalobcu na denné doktorandské štúdium v akademickom
roku 2015/2016 v študijnom programe trestné právo, v študijnom odbore 3.4.7. trestné právo (ďalej
„prvostupňové rozhodnutie“, „rozhodnutie o neprijatí“). Rozhodnutie odôvodnil dekan tým, že prijatí boli
uchádzači, ktorí sa umiestnili na 1. a 2. mieste a ktorí prezentáciou svojich vedomostí, schopností,
právnych zručností a vedeckých nápadov, ktoré zamýšľajú realizovať vo svojej dizertačnej práci,

presvedčili prijímaciu komisiu, že momentálne sú vhodnejšími uchádzačmi na štúdium doktorandského
študijného programu trestné právo. Žalobcu umiestneného na 3. mieste nebolo možné prijať kvôli
obmedzenej kapacite doktorandských miest v dennej forme štúdia jednak vzhľadom na obmedzené
možnosti právnickej fakulty poskytnúť daný študijný program pre väčšie množstvo uchádzačov, najmä
zabezpečenie študijných predmetov učiteľmi s dostatočnou časovou kapacitou pre individuálny prístup
a jednak z dôvodu finančnej situácie fakulty, ktorá nie je schopná financovať väčšie množstvo interných

doktorandov.

4. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu žiadosť o preskúmanie podľa § 58 ods. 8 zákona
o vysokých školách. Podanú žiadosť odôvodnil tým, že právnická fakulta ho uviedla do omylu, keď v
pozvánke na prijímaciu skúšku uviedla nepravdivé skutočnosti ohľadom obsahovej náplne prijímacej

skúšky, v dôsledku čoho sa na prijímaciu skúšku pripravil obsahovo odlišne, aj na úkor kvalitnejšej
prípravy prezentácie projektu dizertačnej práce. Prijímacia skúška sa však týkala výlučne prezentácie
projektu dizertačnej práce. Namietal, že fakulta nesmie vypísať vyšší počet tém dizertačných prác ako
jej dovoľujú kapacitné možnosti. Prijímacia komisia podľa žalobcu pochybila, keď nevzala do úvahy
niekoľko písomností priložených k jeho prihláške na štúdium doktorandského študijného programu,

odignorovala jeho študijné úspechy, mimoštudijné aktivity či publikačné činnosti a poradie určila len na
základe kvality projektu dizertačnej práce. Žalobca bol toho názoru, že keďže sa umiestnil na 3. mieste
v poradí, pochybenia prijímacej komisie mali priamy vplyv na rozhodnutie dekana o jeho neprijatí, čo
vzbudzuje otázku, či prijatí uchádzači boli vo všetkých týchto oblastiach lepší ako žalobca.

5. Rektor Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej „rektor“, „druhostupňový orgán“) prvostupňové
rozhodnutie dekana potvrdil rozhodnutím č. VVČaDŠ/2916/2015 zo dňa 18.08.2015. Predmetné
rozhodnutie rektora však bolo následne, na základe správnej žaloby žalobcu, rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 5S/255/15 zo dňa 28.02.2017 zrušené pre nepreskúmateľnosť a vec bola
druhostupňovému orgánu vrátená na ďalšie konanie.

6. Druhostupňový orgán následne po zrušení svojho pôvodného rozhodnutia zo dňa
18.08.2015 opätovne preskúmal prvostupňové rozhodnutie a po vyjadrení dekana rozhodnutím č.
VVČaDŠ/2498/2017 zo dňa 17.07.2017 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie
dekana o neprijatí žalobcu na denné doktorandské štúdium potvrdil a žiadosť žalobcu o preskúmanie

prvostupňového rozhodnutia zamietol.

II.
Správna žaloba (žalobné body)

7. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 26.09.2017 domáhal preskúmania napadnutého ako aj
prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť z dôvodov rozporu so zákonom a s vnútornými
predpismi žalovaného, ako aj pre žalobcom tvrdenú arbitrárnosť dotknutých administratívnych
rozhodnutí.

8. V konkrétnostiach žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím je v zjavnom rozpore so zákonom o vysokých školách a tiež v rozpore
s vnútorným predpisom Univerzity Komenského v Bratislave č. 6/2009 (ďalej „vnútorný predpis UK č.
6/2009“). Z ustanovenia § 54 ods. 5 zákona o vysokých školách a čl. 2 ods. 1 a 6 vnútorného predpisu
UK č. 6/2009 vyplýva, že fakulta vypíše témy dizertačných prác, o ktoré sa je možné reálne uchádzať,

a teda uchádzač má možnosť úspechu. V prijímacom konaní vo vzťahu ku konkrétnej vypísanej téme
je teda predpoklad, že na doktorandský študijný program bude prijatých minimálne toľko uchádzačov,
koľko fakulta zverejnila tém dizertačných prác. Až v prípade, ak boli na jednu tému prihlásení viacerí
uchádzači a charakter témy by vylučoval, aby ju riešili viacerí uchádzači, určilo by sa ich poradie podľaúspešnosti prijímacej skúšky. Z predmetných ustanovení teda jednoznačne vyplýva, že fakulta nesmie
vypísať vyšší počet tém dizertačných prác, ako jej dovoľujú kapacitné možnosti a musí už v procese
vypisovania tém zvážiť, koľko uchádzačov je schopná prijať a prispôsobiť tomu vypísaný počet tém, a

nie vypísať 17 tém a následne svojvoľne neprijať uchádzača, ktorý sa v prijímacom konaní umiestnil
pre vypísanú tému na prvom mieste. Takýto prístup je v zrejmom rozpore s ustanovením § 54 ods. 5
zákona o vysokých školách.

9. Fakulta pred prijímacím konaním na svojej webovej stránke zverejnila pre doktorandský študijný odbor

trestné právo v dennej forme celkom 17 tém dizertačných prác, pričom prijala len 2 uchádzačov, ktorí
sa uchádzali o témy z odboru trestné právo. Žalobca, ktorý sa najúspešnejšie zo všetkých uchádzačov
uchádzalodizertačnútému„Subsidiaritatrestnoprávnejrepresie“,nadoktorandskéštúdiumnebolprijatý
s odôvodnením, že sa podľa posúdenia komisie umiestnil na 3. mieste. Neprijatie najúspešnejšieho
uchádzača na riadne vypísanú tému dizertačnej práce bolo však podľa žalobcu v príkrom rozpore s
relevantnými ustanoveniami zákona o vysokých školách ako aj vnútorného predpisu UK č. 6/2009. Z z

ustanovenia § 55 ods. 1 zákona o vysokých školách vyplýva, že každý má právo študovať na vysokej
škole zvolený študijný program, pokiaľ splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56 zákona
o vysokých školách a ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program
podľa § 57 ods. 1 predmetného zákona. Žalobca ako najúspešnejší uchádzač o tému „Subsidiarita
trestnoprávnej represie“ nepochybne splnil základné podmienky prijatia na štúdium podľa ustanovenia

§ 56 zákona o vysokých školách ako aj ďalšie podmienky prijatia na doktorandské štúdium podľa § 57
ods. 1 predmetného zákona. Právny názor žalovaného o tom, že najúspešnejší uchádzač o vypísanú
tému nemá právny nárok na prijatie na doktorandské štúdium je v zjavnom rozpore s ustanovením § 55
ods. 1 zákona o vysokých školách.

10. Žalobca ďalej namietal argumentáciu žalovaného o účelovosti a neudržateľnosti názoru žalobcu
ohľadne skutočnosti, že aj podľa dokumentu „kritériá prijímania prijímacieho konania na akademický
rok 2015/2016 - Doktorandské štúdium“ sa uvádzal predpokladaný počet prijatých uchádzačov na celé
doktorandské štúdium, t.j. 6 študijných odborov, v počte 15 a logicky nebolo možné očakávať, že
úmyslom právnickej fakulty bolo prijať len na študijný odbor trestné právo toľko uchádzačov, koľko bolo

vypísaných tém dizertačných práv (t. j. 17). Prezentovaný názor žalovaného nevychádza zo žiadneho
dokumentu zverejneného pred prijímacím konaním, z ktorého by bolo možné ustáliť, že fakulta plánuje
prijať na doktorandské štúdium iba 2 uchádzačov uchádzajúcich sa o dizertačné témy z odboru trestné
právo.

11. Dôvod, prečo práve žalobca nebol prijatý na doktorandské štúdium napadnuté rozhodnutie
neobsahuje a obsahovať ani nemôže, pretože žalobca ani nebol porovnávaný a hodnotený s ostatnými
prijatými 13-timi uchádzačmi o doktorandské štúdium tou istou komisiou. Ak však boli uchádzači o témy
z rôznych odborov preskúšavaní rôznymi skúšobnými komisiami, nemohli byť naplnené ustanovenia čl.
2 vnútorného predpisu UK č. 6/2009, pretože rôzne komisie by nemohli objektívne porovnať všetkých

uchádzačov o doktorandské štúdium, vyhodnotiť výsledok prijímacej skúšky týchto uchádzačov, spísať
o výsledku prijímacej skúšky zápisnicu a predložiť dekanovi návrh na prijatie úspešných uchádzačov
dekanovi.

12. Žalobca namietal aj ním vnímanú arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa posúdenia komisie

sa žalobca umiestnil na 3. mieste a komisia pri celkovom zhodnotení všetkých uchádzačov pri
prihliadnutí na obsah ich dokumentácie a pri zhodnotení kvality ich projektov dizertačnej práce a
ich prezentácie, ako aj osobného pohovoru, vyhodnotila 2 uchádzačov v danom čase ako súhrnne
lepšie pripravených. Napadnuté rozhodnutie však neobsahuje dôvody o lepšej pripravenosti týchto 2
uchádzačov a taktiež nie je v ňom uvedené z akých dôvodov bolo pred žalobcom uprednostnených

ďalších 13 uchádzačov. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu boli na doktorandské
štúdium prijatí iba 2 uchádzači o dizertačné témy z odboru trestné právo a prečo boli pred žalobcom
uprednostnení uchádzači z iných odborov. Úkony orgánov verejnej správy popísané vyššie zároveň
nemajú oporu v administratívnom spise.

III.
Vyjadrenie žalovaného13. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, zotrval na dôvodoch v ňom uvedených a podanú správnu žalobu navrhol podľa § 190 SSP
ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Žalobca podľa názoru žalovaného dezinterpretuje ustanovenie § 55 ods. 1 zákona o vysokých
školách, ktoré nemožno vnímať a interpretovať izolovane od čl. 42 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb.
Ústava Slovenskej republiky (ďalej „Ústava“), podľa ktorého právo na bezplatné vzdelanie na vysokých
školách nie je nelimitované, ale zaručuje sa v závislosti od schopnosti občana a možnosti spoločnosti.

Žalobca opomína § 55 ods. 7 zákona o vysokých školách, podľa ktorého vysoká škola určuje počet
prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu; ak splní podmienky prijatia na štúdium
tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru
schopnostínaštúdiumpodľapodmienokurčenýchvysokouškolou.Podľanázoružalovanéhosažalobca
nemôže domáhať preskúmania úpravy počtu prijímaných študentov v zmysle § 55 ods. 7 zákona o
vysokých školách, pretože o týchto otázkach sa nerozhoduje v prijímacom konaní. V tomto konaní

správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia vydaného v prijímacom konaní, a nie opatrenie vysokej
školy, ktorým bol určený počet študentov, ktorí majú byť prijatí na štúdium daného študijného programu.

15. Žalovaný sa nestotožnil s úvahami žalobcu o tom, či bol alebo nebol a či mal alebo nemal
byť porovnávaný aj uchádzačmi o prijatie na iné doktorandské študijné programy. Prv než dekan

individuálnym správnym aktom rozhodne o prijatí alebo neprijatí na štúdium určitého študijného
programu, musí byť v zmysle § 55 ods. 7 zákona o vysokých školách určený počet prijatých študentov.
Ak sa v odôvodnení žalobcom napadnutého rozhodnutia uvádza, že počet prijímaných študentov na
jednotlivé doktorandské študijné programy môže variovať, referuje sa tým na rozhodovací proces
podľa § 55 ods. 7 zákona o vysokých školách (určovanie počtu prijímaných študentov) a nie na

rozhodovací proces v prijímacom konaní. V prípade doktorandského štúdia na právnickej fakulte sa
jedná o viacero doktorandských študijných programov. Nie je teda za zohľadnenia odbornej profilácie
možné ani vhodné, aby sa konanie uskutočňovalo pre všetky študijné programy pred jedinou prijímacou
komisiou. Neexistuje dôvod, pre ktorý by mali byť uchádzači o prijatie na rôzne doktorandské študijné
programy „porovnávaní“, pokiaľ ide o schopnosti na štúdium, medzi sebou navzájom, keďže pointa je

práve v tom, že sú prijímaní na rôzne študijné programy. Preto je irelevantná aj výhrada žalobcu, že
napadnuté rozhodnutie sa „ani len náznakom nezaoberá tým, z akých dôvodov bolo pred žalobcom
uprednostnených ďalších 13 uchádzačov“, keďže nimi žalobca zjavne má na mysli uchádzačov, ktorí boli
prijatí na štúdium iných doktorandských študijných programov. Nešlo o uchádzačov, ktorí by „súťažili“
so žalobcom. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa tieto študijné programy spomínajú len (aj to

len v hypotetickej rovine) v kontexte určovania počtu prijatých študentov, nie v rovine rozhodovania v
prijímacomkonaní.Taktiežniejepovinnosťouvysokejškolyvodôvodnenírozhodnutiaoprijatíčineprijatí
uvádzať odôvodnenie počtu prijímaných študentov, keďže o počte prijímaných študentov sa nerozhoduje
v prijímacom konaní. V odôvodnení rozhodnutia vydaného v prijímacom konaní sa treba vysporiadať so
splnením podmienok na štúdium zo strany uchádzača, prípadne sa vysporiadať s mierou preukázaných

schopností na štúdium v relácii s mierou schopností na štúdium ostatných uchádzačov o prijatie na ten
istý študijný program. To žalovaný orgán verejnej správy, ako i orgán verejnej správy prvého stupňa,
spravili.

16. Podľa žalovaného neobstojí ani argumentácia žalobcu, že skutočnosti uvádzané v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia nemajú oporu v administratívnom spise. Administratívny spis je vedený v
každom konkrétnom prijímacom konaní vo veci každého uchádzača samostatne. Nie je dôvod, a nie je
napokon ani možné, aby v spise každého konkrétneho uchádzača boli zároveň aj všetky listiny tvoriace
spis iných uchádzačov, aj keď na ten istý študijný program. Porovnanie uchádzačov je zabezpečené
súbornou zápisnicou z prijímacieho konania a tým, že dekan fakulty pri svojom rozhodovaní disponuje

všetkými spismi.

IV.
Ďalší priebeh súdneho konania

17. Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 1S/231/2017 zo dňa 22.04.2021
v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1S/231/2017 zo dňa 01.02.2022 žalobu zamietol a žalovanému
nepriznal právo na náhradu trov konania.18. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 4Svk/20/2022 zo

dňa 26.04.2023 rozsudok krajského súdu sp. zn. 1S/231/2017 zo dňa 22.04.2021 v spojení s opravným
uznesením sp. zn. 1S/231/2017 zo dňa 01.02.2022 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

20. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý

začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4
ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“
Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/231/2017 bola na
základe uvedenej zmeny právnej úpravy, po zrušení rozsudku krajského súdu kasačným súdom vrátená

Správnemu súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v
Bratislave na rok 2023 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S
správneho súdu a je vedená pod sp. zn. 4S/79/2023.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

21. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd /§ 10, § 13 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“)/ preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie rektora ako aj prvostupňové rozhodnutie dekana právnickej fakulty

vrátane postupu správnych orgánov v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako
vyplývali z obsahu žaloby, pričom po vykonaní súdneho prieskumu aj v intenciách zrušujúceho rozsudku
kasačného súdu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď je napadnuté ako aj prvostupňové
rozhodnutie zaťažené vadou nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

22. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2
SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom
sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.11.2024 (§137 ods. 4 SSP).

23.Podľa§493ezák.č.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníúčinnomod01.07.2023,konania
začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna
2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

24. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o vysokých školách, do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej

školy patrí určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium
a rozhodovanie v prijímacom konaní.

25. Podľa § 54 ods. 1 zákona o vysokých školách, doktorandský študijný program ako študijný
program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom

stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý
je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo
samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného
programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

26. Podľa § 54 ods. 5 zákona o vysokých školách, pred začatím prijímacieho konania na doktorandské
štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy
dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných
tém je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných tém. Ak sa
študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské štúdium určí

mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce.

27. Podľa § 55 ods. 1 zákona o vysokých školách, každý má právo študovať na vysokej škole zvolený
študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určenévysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode
podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.

28. Podľa § 55 ods. 7 zákona o vysokých školách, vysoká škola určuje počet prijímaných študentov
na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší
počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium
podľa podmienok určených vysokou školou.

29. Podľa § 57 ods. 1 zákona o vysokých školách, vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program
uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie
podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami
a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber
uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na
štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 12.

30. Podľa § 57 ods. 3 zákona o vysokých školách, vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program
uskutočňuje na fakulte, overuje splnenie podmienok podľa odseku 1 prijímacou skúškou, ak je určená
ako súčasť overovania schopností na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje
prijímaciu skúšku vždy.

31. Podľa § 57 ods. 5 zákona o vysokých školách, vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný
program uskutočňuje na fakulte, zverejní včas, najneskôr do 20. septembra v akademickom roku,
ktorý predchádza akademickému roku, v ktorom sa má štúdium začať, ak ide o bakalársky študijný
program alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, a pri ostatných študijných programoch najneskôr dva

mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok na štúdium,
podmienkyprijatiapodľaodseku1,termínaspôsoboverovaniaichsplnenia,aakjesúčasťouoverovania
schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania
jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a
hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu. Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo

fakulta zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného
programu.

32. Podľa § 58 ods. 1 veta prvá zákona o vysokých školách, prijímacie konanie je proces umožňujúci
uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom

zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole.

33. Podľa § 58 ods. 10 zákona o vysokých školách, na prijímacie konanie na doktorandské štúdium sa
vzťahujú okrem ustanovení tohto paragrafu aj ustanovenia § 54 ods. 5 až 7.

34. Podľa čl. 2 ods. 1 vnútorného predpisu UK č. 6/2009, dekan vypíše najmenej 2 mesiace pred
termínom podávania prihlášok na doktorandské štúdium témy dizertačných prác, o ktoré sa možno
v rámci prijímacieho konania uchádzať; ak ide o tému vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou,
uvedie aj názov tejto inštitúcie. Pri každej vypísanej téme sa uvádza názov študijného programu, meno
školiteľa, forma štúdia (denné, externé), lehota na podávanie prihlášok a dátum prijímacieho konania.

Témy dizertačných prác spolu s uvedenými náležitosťami sa zverejňujú na úradnej výveske fakulty a
hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu.

35. Podľa čl. 2 ods. 6 vnútorného predpisu UK č. 6/2009, prijímacia komisia hodnotí výsledok prijímacej
skúšky na neverejnom zasadaní. Ak boli na jednu tému prihlásení viacerí uchádzači a charakter témy

vylučuje, aby ju riešili viacerí uchádzači, určí ich poradie podľa úspešnosti prijímacej skúšky. Pri určení
poradiaprihliadaajnarozsahakvalituodbornejpublikačnejčinnostialeboumeleckejčinnostiuchádzača
a na výsledky jeho inej odbornej alebo umeleckej činnosti (napr. výsledky v súťažiach študentských
vedeckých a odborných prác alebo na prehliadkach umeleckých prác študentov a pod.).

36. Podľa čl. 2 ods. 7 veta prvá a druhá vnútorného predpisu UK č. 6/2009, o výsledku prijímacej skúšky
sa vyhotoví zápisnica. Komisia predloží návrh na prijatie úspešného uchádzača dekanovi.37. Správny súd v danom prípade, rovnako ako krajský súd v pôvodnom rozsudku a následne aj
kasačný súd v rámci svojho rozhodnutia, dospel k záveru o nedôvodnosti žalobnej argumentácie a úvah
žalobcu vo vzťahu k potrebe vypísania len takého počtu tém dizertačných prác, aký je zamýšľaný

počet prijatých uchádzačov. Ako uviedol kasačný súd v odseku 47. odôvodnenia svojho rozhodnutia,
„počet vypísaných tém dizertačných prác na určitý akademický rok žiadnym spôsobom nemôže zakladať
legitímne očakávanie sťažovateľa (alebo akéhokoľvek uchádzača), že počet vypísaných tém sa rovná
počtu uchádzačov (doktorandov), ktorí budú prijatí na doktorandské štúdium v príslušnom študijnom
odbore v danom akademickom roku. Argumentácia sťažovateľa v uvedenom zmysle nemá oporu nielen

v pozitívnom práve, ale ani v materiálnom kontexte prijímacieho konania, resp. vysokoškolského štúdia
v III. stupni štúdia. Logický konflikt v argumentácii sťažovateľa je dokonca možné badať, napr. už
len v tom, že na jednej strane sám tvrdí, že fakulta, resp. vysoká škola je povinná podľa § 57 ods.
5 zákona o vysokých školách zverejňovať počty študentov, ktorých plánuje prijať na určitý študijný
program, zároveň však tvrdí, že počet vypísaných tém dizertačných prác automaticky predstavuje počet
študentov, ktorí majú byť prijatí. I s prihliadnutím na správnu argumentáciu krajského súdu uvedenú v

bode 55 napádaného rozsudku, kasačnému súdu sa javí, že tento žalobný bod, resp. kasačná námietka
sťažovateľa je účelová a najvyšší správny súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú, resp. irelevantnú.“

38. Ako nedôvodné posúdil správny súd úvahy žalobcu týkajúce sa nevyhnutnosti jeho prijatia na
doktorandské štúdium, keďže bol najúspešnejším uchádzačom prijímacieho konania vo vzťahu k téme

„Subsidiarita trestnoprávnej represie“. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na odsek 48. odôvodenia
zrušujúceho rozsudku kasačného súdu, v zmysle ktorého „kasačný súd v zhode s krajským súdom (a v
zásade súladne s právnym názorom orgánov verejnej správy) zastáva názor, že prijímacie konanie na
doktorandské štúdium nie je prijímacím konaním „na tému“ (ako sa nesprávne domnieva sťažovateľ),
ale na štúdium ako také. Úvahy sťažovateľa o tom, že keďže ako jediný sa prihlásil na tému „Subsidiarita

trestnoprávnej represie“ automaticky znamená, že mal byť na doktorandské štúdium prijatý (pretože
ako jediný na danú tému bol zároveň úspešný v prijímacom konaním), sú nesprávne. Tento predpoklad
sťažovateľa nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, ako ani vo vnútornom predpise. Ustanovenie
čl. 2 ods. 6 vnútorného predpisu Univerzity Komenského v Bratislave – č. 6/2009 určujúce, že „... Ak boli
najednutémuprihláseníviaceríuchádzačiacharaktertémyvylučuje,abyjuriešiliviaceríuchádzači,určí

ich poradie podľa úspešnosti prijímacej skúšky. ...“ upravuje riešenie súbežného prihlásenia sa na tú istú
tému viacerými uchádzačmi, keď zároveň všetci budú úspešní v prijímacom konaní a súčasne charakter
témy bude vylučovať jej súbežné spracovanie viacerými doktorandmi. Predmetné ustanovenie – ako sa
nesprávne domnieva sťažovateľ - nepredstavuje právny základ pre „garantovanie“ prijatia uchádzača
na doktorandské štúdium len na tom základe, že sa na určitú tému prihlásil iba jeden uchádzač, t.j. v

súdenej veci sťažovateľ.“

39. Žalobcom namietaná vada arbitrárnosti prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia týkajúca
sa časti odôvodnenia záverov o tom, prečo boli v rámci prijímacieho konania na študijný odbor trestné
právo v poradí uprednostnení iní 2 uchádzači, nebola správnym súdom zistená. Úspešní uchádzači

boli v rámci prijímacieho konania, po absolvovaní prijímacej skúšky formou pohovoru pred zriadenou
osobitnou prijímacou komisiou, navrhnutí na prijatie v poradí stanovenom samotnou komisiou podľa
kvality prezentácie projektov dizertačných prác, úrovne odpovedí na položené otázky, jazykových
znalostí a ostatných aktivít. K tejto problematike kasačný súd v odseku 49. odôvodnenia svojho
zrušujúceho rozsudku uviedol, že „je to primárne osobitná komisia zriadená na tento účel, ktorá je

spôsobilá overovať a hodnotiť jednotlivé odpovede prezentované uchádzačmi v priebehu prijímacieho
konania (k tomu pozri aj čl. 2 ods. 5 až 7 vnútorného predpisu). Hoci formálne rozhodnutie o prijatí,
resp. neprijatí na doktorandské štúdium v súdenej veci vydal dekan fakulty, jeho právne možnosti,
resp. diskrečná právomoc v otázke prijatia alebo neprijatia uchádzača na (doktorandské) štúdium sú
do podstatnej miery limitované práve výsledkami prijímacieho konania tak, ako mu tieto prezentuje

príslušná komisia zriadená podľa vnútorných predpisov vysokej školy, resp. fakulty. Uvedené výslovne
vyplýva z čl. 2 ods. 8 vnútorného predpisu („(8) Dekan rozhodne na základe výsledkov prijímacej skúšky
o prijatí alebo neprijatí....“). Podklady produkované prijímacou komisiou (protokoly, zápisnica a pod.)
sú teda podkladom pre rozhodnutie dekana fakulty o prijatí alebo neprijatí uchádzača na doktorandské
štúdium, sám dekan v rámci prijímacieho konania odborné a iné predpoklady uchádzačov autonómne a

nezávisle od prijímacej komisie neskúma. Naopak, vychádza zo záverov prijímacej komisie a formálne
ich implementuje do individuálnych správnych aktov vo vzťahu k jednotlivým uchádzačom.“40. Podľa názoru kasačného súdu, vzhľadom na určovanie poradia úspešných uchádzačov priamo
prijímacou komisiou na neverejnom hlasovaní v zmysle dokumentu „Kritériá prijímacieho konania na
akademický rok 2015/2016“ (časť „Hodnotenie pri prijímacej skúške“), pričom dekan je pri následnom

rozhodovaní o prijatí či neprijatí konkrétnych úspešných uchádzačov v podstatnej miere limitovaný práve
poradím určeným prijímacou komisiou, „je potom prijateľné, ak dekan, resp. žalovaný v predmetných
rozhodnutiach odkážu na súvisiace závery prijímacej komisie (tvoriace súčasť spisu) a na počet
prijímaných doktorandov v danom odbore, t.j. nie je potrebné, aby poskytovali detailný rozbor samotného
výkonu uchádzača, resp. aby poskytovali jeho detailnú komparáciu s inými (úspešnými) uchádzačmi

v rámci prijímacieho konania“ (bližšie odsek 50. odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu). Napriek
uvedenému však bol žalobca v rámci rozhodovania dekana resp. rektora o jeho neprijatí na štúdium, a to
najmä v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, oboznámený s konkrétnymi okolnosťami zakladajúcimi
rozdiel v poradí medzi ním a úspešnými uchádzačmi určenom prijímacou komisiou (bližšie časť IV.
napadnutého rozhodnutia).

41. Ako dôvodnú posúdil správny súd časť žalobnej argumentácie vznesenej žalobcom, a to aj
vzhľadom na úvahy kasačného súdu uvedené v odsekoch 52. a nasledujúcich rozhodnutia, ktorým
došlo k zrušeniu pôvodne vyhláseného meritórneho rozhodnutia krajského súdu vo veci, vo vzťahu
k nepreskúmateľnosti odôvodnenia prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia ohľadne neprijatia
žalobcu na doktorandské štúdium z dôvodu, že skončil ako 3. v poradí a na doktorandské štúdium

v študijnom odbore trestné právo boli prijatí práve 2 uchádzači, ktorí skončili v poradí pred žalobcom.

42. Je potrebné uviesť, že určovanie počtu doktorandov, ktorí môžu byť prijatí v konkrétnom
akademickom roku na doktorandské štúdium, nie je súčasťou prijímacieho konania v užšom zmysle, ale
jedná sa o autonómny rozhodovací proces, ktorý predchádza samotnému prijímaciemu konaniu. Tak

ako to uviedol aj kasačný súd v odseku 56. odôvodnenia svojho rozhodnutia, rozhodnutie žalovaného
resp. právnickej fakulty o tom, koľko doktorandov bude prijatých na štúdium, nemôže byť predmetom
súdneho prieskumu vo vedenom súdnom konaní týkajúcom sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí
orgánov verejnej správy o neprijatí konkrétneho uchádzača na doktorandské štúdium. Uvedené
však neznamená, že otázku určovania počtu prijatých uchádzačov nie je možné v danom prípade

vyhodnocovať vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí týkajúcich sa neprijatia žalobcu ako úspešného
uchádzača o doktorandské štúdium.

43. V súvislosti s vedeným súdnym konaním týkajúcim sa prieskumu zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia kasačný súd, vzhľadom na potrebu

preskúmania administratívnych rozhodnutí v časti problematiky neprijatia žalobcu na doktorandské
štúdium z dôvodu, že skončil ako 3. v poradí, určil krajskému súdu (aktuálne správnemu súdu)
okruh okolností, ktoré je nevyhnutné pre naplnenie účelu tohto súdneho konania riadnym spôsobom
vyhodnotiť:
1/ ako bola určená číselná hodnota 2 doktorandov prijatých na študijný odbor trestné právo;

2/ či mala byť táto číselná hodnota vopred zverejnená;
3/ či sa následne v rámci rozhodovania o prijatí alebo neprijatí na doktorandské štúdium postupovalo
v súlade s takto určenou hodnotou (bližšie odsek 58. odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu).

44. Vo vzťahu k vyhodnocovaniu okolnosti uvedenej v odseku vyššie pod bodom 1/ správny súd

uvádza, že na rozdiel od krajského súdu, ktorý v pôvodnom meritórnom rozhodnutí (rozsudok sp.
zn. 1S/231/2017 zo dňa 22.04.2021) automaticky vychádzal zo stavu, že na doktorandské štúdium
v študijnom odbore trestné právo boli riadne (lege artis) určené 2 miesta, správny súd daný skutkový
záver po vyhodnotení predloženého administratívneho spisu bez ďalšieho preukázaný nemal.

45.Vpodstatejedinouzmienkouourčeníkonkrétne2miestnadoktorandskéštúdiumvštudijnomodbore
právo v dennej forme štúdia v akademickom roku 2015/2016 je ručne písaný text obsiahnutý v protokole
z prijímacieho konania na doktorandský študijný program pre študijný odbor trestné právo zo dňa
30.06.2015 v znení „prijať prvých dvoch, ostatných neprijať“ opatrený menom dekana právnickej fakulty.
Uvedenému textu v rámci administratívneho spisu nesekunduje žiadna zmienka o zákonnom ustanovení

či ustanovení interného predpisu, na základe ktorého k danému „určeniu“ došlo a bez ozrejmenia zostalo
aj vysvetlenie skutkových okolností či úvah vzniku daného „určenia“. Prvostupňové rozhodnutie dekana
a následne vydané rozhodnutie rektora takisto neobsahujú bližšie zdôvodnenie postupu, akými bol počet
2 miest na študijný odbor trestné právo určený, pričom dané určenie priamo determinovalo rozhodnutietýkajúce sa neprijatia žalobcu ako úspešného uchádzača prijímacieho konania. Bez toho aby správny
súd akýmkoľvek spôsobom hodnotil súlad či rozpor určeného počtu so zákonom resp. vnútornými
predpismi žalovaného, výlučne v rovine skúmania zákonnosti rozhodnutí dekana a rektora o neprijatí

žalobcu na štúdium, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, je nutné uviesť, že takto zistený stav
sám o sebe zakladá vadu nepreskúmateľnosti uvedených rozhodnutí pre nedostatok dôvodov.

46. Pokiaľ z obsahu administratívneho spisu, a teda ani z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
dekana a následne ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rektora nemožno ustáliť, akým

spôsobom bola určená číselná hodnota úspešných uchádzačov o prijatie na doktorandské štúdium
v študijnom odbore trestné právo, už z podstaty danej absencie nemožno považovať rozhodnutia vydané
v rámci prijímacieho konania o neprijatí žalobcu ako úspešného uchádzača o štúdium za riadnym
spôsobom odôvodnené.

47. Pri zistení nedostatkov zakladajúcich v tomto súdnom konaní neodstrániteľnú vadu

nepreskúmateľnosti napadnutého a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia už pri bode 1/
kasačným súdom určeného okruhu okolností, ktoré je nevyhnutné pre naplnenie účelu tohto súdneho
konania riadnym spôsobom vyhodnotiť, správny súd sa z dôvodu nadbytočnosti v tomto súdnom
konaní bližšie nezaoberal vyhodnocovaním bodov 2/ a 3/ (bližšie odsek 43. odôvodnenia tohto súdneho
rozhodnutia, resp. odsek 58. odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu).

48. Vzhľadom na uvedené, keď správny súd dospel k záveru o existencii vady nepreskúmateľnosti
prvostupňového rozhodnutia, ktorá následne nebola odstránená ani druhostupňovým orgánom v rámci
napadnutého rozhodnutia a nejedná sa len o formálne nedostatky bez reálneho dopadu na zákonnosť
rozhodovania správnych orgánov v administratívnom konaní, pristúpil k ich zrušeniu podľa § 191 ods. 1

písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a zároveň k vráteniu veci orgánu verejnej správny prvého
stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP, keďže prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie
správnych orgánov v administratívnom konaní tvoria jeden celok a vadou nepreskúmateľosti je zaťažené
už prvostupňové rozhodnutie.

49. Úlohou orgánu verejnej správy rozhodujúceho o (ne)prijatí uchádzača na štúdium, v zmysle § 191
ods. 6 SSP viazaného právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto zrušujúcom rozsudku
ako aj v rozsudku kasačného súdu sp. zn. 4Svk/20/2022 zo dňa 26.04.2023, bude po vrátení veci
ustáliť ďalší vhodne zvolený procesný postup, s prihliadnutím na vytýkané vady týkajúce sa aktuálnej
nepreskúmateľnosti určovania počtu 2 miest na doktorandské štúdium v študijnom odbore právo

v dennej forme štúdia v akademickom roku 2015/2016. V rámci novo vydaného meritórneho rozhodnutia
bude úlohou správnych orgánov vysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami vznesenými
žalobcom v administratívnom konaní ako aj v tomto súdnom (resp. kasačnom) konaní, pričom bude
potrebné dbať na to, aby bolo meritórne rozhodnutie v podstatných okolnostiach riadnym spôsobom
odôvodnené.

50. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal nárok
na plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd zároveň žalobcovi s poukazom na
§ 467 ods. 3 SSP priznal aj nárok na náhradu trov kasačného konania, keďže v súvislosti s podanou
kasačnou sťažnosťou bol žalobca úspešný. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho

súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 1 mesiaca od doručenia tohto
rozhodnutia /§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesťa) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).