Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/262/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201671
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201671.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu:
J & M PAVLÁT International, spol. s.r.o., so sídlom Všechov 2, 391 31 Tábor, Česká republika,
IČO: 260 18 012, zastúpeného: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom
Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-
OLVS-114/2019/RK zo dňa 07.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Dňa 21.01.2013 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu zo dňa 11.01.2013 (ďalej len „žiadosť“)
o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o slobode informácií“), v ktorej žalobca v súvislosti s prepravou vykonanou žalobcom

v termíne od 10.12.2010 do 24.12.2010 na základe objednávky č. 2010/006 vystavenej spoločnosťou
MOZACHEM s.r.o. zo Slovenskej republiky do Turecka (ďalej aj ako „rozhodná preprava“), ktorá
bola podľa informácií od žalovaného kontrolovanou dodávkou, žiadal o sprístupnenie nasledovných
informácií:

„1/ Či sa MV SR akýmkoľvek spôsobom podieľalo na iniciovaní alebo objednávaní realizácie Rozhodnej
prepravy? V prípade kladnej odpovede, žiadame o ozrejmenie spôsobu tohto podieľania sa.

2/ Či sa MV SR akýmkoľvek spôsobom podieľalo na nakládke tovaru na Rozhodnú prepravu? V prípade
kladnej odpovede, žiadame o ozrejmenie spôsobu tohto podieľania sa.
3/ Či MV SR malo vedomosť o špecifikácii tovaru tak, ako bol predmetom objednávky na Rozhodnú
prepravu a o špecifikácii /povahe/ skutočne naloženého a prepravovaného tovaru na Rozhodnú
prepravu? V prípade kladnej odpovede, žiadame o ozrejmenie spôsobu týchto informácií.
4/ Či MV SR malo informáciu o špecifických požiadavkách na vozidlo, jeho vybavenie označenie a pod.,
ako aj špecifických požiadavkách na vodiča, jeho školenie a pod. v súvislosti s reálne prepravovaným

tovarom, o aké požiadavky sa jednalo a či tieto požiadavky boli dodržané?
5/ Či sú pravdivé informácie, podľa ktorých využitý dopravný prostriedok a šofér nespĺňali podmienky
na prepravu skutočne prepravovaného tovaru?6/ČimáMVSRinformácieotom,žespoločnosťMOZACHEMs.r.o.nikdynevystavilažiadnuobjednávku
pod číslom 2010/006 na Rozhodnú prepravu a túto Rozhodnú prepravu neobjednala /informácia
obsiahnutá v prípise tejto spoločnosti mandantovi zo dňa 03.07.2012?

7/ Či má MV SR informácie o tom, že objednávka na Rozhodnú prepravu bola vystavená osobou
označovanou ako A. A. A., ktorý nebol, nie je a ani v budúcnosti nebude pracovníkom spoločnosti
MOZACHEM s.r.o./informácia obsiahnutá v prípise tejto spoločnosti mandantovi zo dňa 03.07.2012?
8/ Či je osoba používajúca meno/ pravé alebo falošné - krycie/ A. A. A. v akomkoľvek vzťahu /služobný
a pod./ k MV SR? V prípade kladnej odpovede, žiadame o špecifikáciu tohto vzťahu.

9/ Či je osoba používajúca meno/ pravé alebo falošné - krycie/ A. A. A. vykonávala akékoľvek činnosti
v prospech MV SR v súvislosti s Rozhodnou prepravou? V prípade kladnej odpovede žiadame o
špecifikáciu týchto činností.
10/ Či je pravdivá informácia, že MV SR v minulosti výlučne a len monitorovala, kontrolovala Rozhodnú
prepravu alebo vo vzťahu k Rozhodnej preprave vykonávala aj iné činnosti, ak áno aké?
11/ V prípade vykonávania monitoringu, kontroly, Rozhodnej prepravy žiadame o ozrejmenie:

- kedy a v akom štádiu bol tento monitoring začatý?
- po akú dobu tento monitoring trval a kedy bol ukončený?
- akými prostriedkami bol tento monitoring realizovaný?
- či bol tento monitoring realizovaný aj v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní iných krajín?
12/ Či o realizácii Rozhodnej prepravy boli informované štáty, ktorých územím bola Rozhodná preprava

realizovaná?
13/ Či o realizácii Rozhodnej prepravy bola informovaná aj Turecká republika a či MV SR bolo aj
v neustálom priamom spojení s konkrétnou osobou v Tureckej republike počas celej doby realizácie
Rozhodnej prepravy?
14/ Či je pravdivá informácia, že MV SR stratilo priame spojenie s kontaktnou osobou v Tureckej

republike po začatí Rozhodnej prepravy, resp. počas jej priebehu? V prípade kladnej odpovede žiadame
o ozrejmenie časového okamihu kedy k danej skutočnosti došlo a opatrení prijatých na riešenie takejto
situácie.
15/ Či MV SR zaregistrovala pri realizácii Rozhodnej prepravy akékoľvek problémy? V prípade kladnej
odpovede žiadame o špecifikáciu týchto problémov, subjektu, ktorý o uvedenej skutočnosti MV SR

informoval, časového okamihu kedy k uvedenému došlo a opatrení prijatých na riešenie takejto situácie.
16/ Či je pravdivá informácia, že GPS zariadenie nachádzajúce sa v dopravnom prostriedku prestalo byť
funkčné počas realizácie Rozhodnej prepravy? V prípade kladnej odpovede prosím o oznámenie kedy
takáto situácia nastala a akým spôsobom a v akých lehotách bola riešená.
17/ Kedy a od akého subjektu sa MV SR dozvedelo, že prepravovaný tovar, využitý dopravný prostriedok

a jeho šofér, boli zadržané tureckými štátnymi orgánmi?
18/ Kedy a aké opatrenia vykonalo MV SR za účelom riešenia vzniknutej situácie zadržania dopravného
prostriedku a jeho šoféra tureckými štátnymi orgánmi?
19/ Či pri informovaní verejnosti prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov alebo tlačových
konferencií o predmetnej veci t.j. Rozhodnej preprave, najmä o zadržaní využitého dopravného

prostriedku a jeho šoféra, vrátane súvisiacich informácií vystupoval p. B. C. vždy ako predstaviteľ PZ a
teda MV SR v rámci plnenia svojich služobných povinností alebo vystupoval ako súkromná osoba mimo
plnenia svojich služobných povinností? V prípade ak p. B. C. vystupoval v oboch pozíciách, prosíme o
špecifikáciu, kedy vystupoval ako súkromná osoba, ktorá si neplnila svoje služobné povinnosti a kedy
ako predstaviteľ PZ a teda MV SR v rámci plnenia svojich služobných povinností.

20/ Či pri informovaní verejnosti prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov alebo tlačových
konferencií o predmetnej veci t.j. o Rozhodnej preprave, najmä o zadržaní využitého dopravného
prostriedku a jeho šoféra, vrátane súvisiacich informácií vystupoval p. D. E. vždy ako predstaviteľ MV SR
v rámci plnenia svojich úloh vyplývajúcich z postavenia ministra alebo vystupoval v rámci plnenia svojich
úloh vyplývajúcich z postavenia ministra? V prípade ak p. D. E. vystupoval v oboch pozíciách, prosíme o

špecifikáciu,kedyvystupovalakosúkromnáosoba,ktorásineplnilasvojeúlohyvyplývajúcezpostavenia
ministra a kedy ako predstaviteľ MV SR v rámci plnenia svojich úloh vyplývajúcich z postavenia ministra.
21/ Či na tlačovej konferencii dňa 29.12.2010 vystupoval p. B. C. ako predstaviteľ PZ a teda MV SR v
rámci plnenia svojich služobných povinností alebo vystupoval ako súkromná osoba mimo plnenia svojich
služobných povinností?

22/ Či došlo k ukončeniu trestného konania vo veci, ktorej súčasťou bola aj predmetná vec t.j. Rozhodná
preprava, najmä zadržanie dopravného prostriedku a jeho šoféra tureckými štátnymi orgánmi?
23/ČiostávanaďalejvplatnostiprísľubministravnútraSR,podľaktoréhopoukončenítrestnéhokonania
vo veci, ktorej súčasťou bola aj predmetná vec t.j. Rozhodná preprava, najmä zadržanie dopravnéhoprostriedku a jeho šoféra tureckými štátnymi orgánmi, dôjde k riešeniu odškodnenia šoféra a dopravnej
spoločnosti, ktorá prevádzkovala zadržaný dopravný prostriedok /ďalej len dopravná spoločnosť?
24/ Či v minulosti MV SR odškodnilo šoféra zadržaného dopravného prostriedku a ak áno za akých

podmienok?
25/ Z akých dôvodov dosiaľ MV SR nepristúpilo ani k rokovaniu ohľadne odškodnenia dopravnej
spoločnosti?
26/ Z akých dôvodov volí MV SR zásadne odlišný postoj a teda diskriminačný prístup k obom
dotknutým subjektom a to dopravnej spoločnosti a šoférovi dopravného prostriedku, ktorému podľa

medializovaných informácií už bolo poskytnuté odškodnenie, avšak vo vzťahu k dopravnej spoločnosti
bola odmietnutá čo i len možnosť rokovania o takomto odškodnení, to všetko pri zohľadnení skutočnosti,
že oba tieto subjekty boli dotknuté rovnakou činnosťou MV SR?
27/ Aký je zámer MV SR pri riešení následkov vzniknutej situácie vo vzťahu k dopravnej spoločnosti
realizujúcej Rozhodnú prepravu, najmä či MV SR zvažuje možnosť odškodnenia tejto spoločnosti a aké
sú dôvody postoja MV SR k tejto otázke?“

2. Žalovaný v pôvodnom konaní v roku 2013 čiastočne sprístupnil žalobcovi informácie požadované
v bodoch 19, 21, 22, 24 (ohľadom medializovanej informácie), 25 až 27 žiadosti v liste žalovaného
- odpoveď na žiadosť č. KM-KO2-2013/536 z 30.01.2013. Vo zvyšnej časti žiadosti, t. j. v bodoch 1
až 18, 20, 23, 24 (v časti podmienok odškodnenia) vydal žalovaný rozhodnutie č. KM-KO2-2013/536

zo dňa 30.01.2013 o čiastočnom nevyhovení - nesprístupnení informácií z dôvodov predvídaných v
§ 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií (body 1 až 18 žiadosti) a z dôvodu, že časťou
požadovaných informácií žalovaný nedisponoval, ani nemal vedomosť o subjekte, ktorému by bolo
možné žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií postúpiť (body 23 a 24 žiadosti), súčasne
v bode 20 žiadosti žalovaný vyslovil nepríslušnosť zodpovedania danej otázky. Na podklade žalobcom

podaného rozkladu voči uvedenému rozhodnutiu žalovaný v oznámení č. SLV-OLVS-31/2013 zo dňa
03.04.2013 konštatoval, že bol podaný oneskorene a v uvedenom prípade druhostupňový správny
orgán nevidel dôvod na začatie obnovy konania a ani preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení aktuálnych
predpisov. Proti uvedenému oznámeniu druhostupňového správneho orgánu č. SLV-OLVS-31/2013

zo dňa 03.04.2013 bola podaná žaloba na Krajskom súde v Bratislave ako voči druhostupňovému
fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/132/2013-43 zo dňa
12.06.2014 žalobu zamietol podľa § 250 j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.
Následne rozhodoval o odvolaní žalobcu voči tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
rozsudkom sp. zn. 5Sži/36/2014 zo dňa 28. apríla 2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. 1S/132/2013-43 zo dňa 12.06.2014 tak, že rozhodnutie žalovaného - oznámenie o oneskorene
podanom rozklade č. SLV-OLVS-31/2013 z 03.04.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,
že rozklad bol žalobcom podaný včas. Nakoľko žalovaný do 15 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nerozhodol o rozklade žalobcu, v zmysle § 19 ods.
3 zákona o slobode informácií vydal fiktívne rozhodnutie o zamietnutí rozkladu žalobcu a potvrdení

rozhodnutia č. KM-KO2-2013/536 zo dňa 30.01.2013, ktoré žalobca napadol správnou žalobou na
Krajskom súde v Bratislave, ktorý rozsudkom sp. zn. 2S/174/2016 z 28.11.2018 toto fiktívne rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe uvedených skutočností, po vrátení
spisového materiálu správnemu orgánu a po opätovnom preskúmaní rozkladu druhostupňový správny
orgán rozhodnutím č. KM-OLVS-41/2019/RK zo dňa 11.04.2019 napadnuté prvostupňové rozhodnutie

č. KM-KO2-2013/536 zo dňa 30.01.2013 zrušil pre nepreskúmateľnosť (nemožno z neho zistiť
rozsah sprístupnených a nesprístupnených informácií) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu
na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný žiadateľovi listom č. KM-TO-2019/004447-015 (KM-
KO2-2013/536) zo dňa 16.05.2019 po vykonanom šetrení sprístupnil informácie požadované v bode
22. žiadosti, že v danej veci je vedené trestné konanie príslušným súdom a vo zvyšnej časti vydal

rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácií č. KM-TO-019/004447-016 (KM-KO2-2013/536) zo
dňa 16. mája 2019 s odkazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, zákon č. 171/1993 Z.
z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZ“), zákon č. 215/2004 Z. z. o
ochraneutajovanýchskutočnostíaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“); ako aj z dôvodu, že požadovanými informáciami

nedisponuje. Dňa 23.07.2019 došlo k vydaniu druhostupňového rozhodnutia č. KM-OLVS-92/2019/RK,
ktorým žalovaný prvostupňové rozhodnutie KM-TO-2019/004447-016, KM-KO2-2013/536 z 16.05.2019
zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu zmätočnosti,
neúplnosti, nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ako aj nedostatočného zistenia skutkového stavu.3. Na základe doručeného druhostupňového rozhodnutia začal prvostupňový správny orgán opätovné
konanie vo veci a za účelom zistenia skutkového stavu veci a možnosti sprístupnenia žiadaných údajov

si opätovne cestou vecných gestorov zadovážil potrebné podklady. Na základe doručených podkladov
žalovaný ako povinná osoba listom č. KM-TO-2019/004447-029 zo dňa 02.08.2019 sprístupnil
žiadateľovi informáciu vo vzťahu k otázke číslo 22 v rozsahu sprístupnenia údajov, že v danej veci je
vedené trestné konanie príslušným súdom a zároveň žalovaný, kancelária ministra vnútra Slovenskej
republiky, tlačový odbor, vydal rozhodnutie č. KM-TO-2019/004447-030, KM-KO2-2013/000536 zo dňa

02.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o nesprístupnení informácií, v ktorom takto rozhodol:
1) žiadosti nemožno vyhovieť ani sčasti vo vzťahu k otázkam číslo 1 až 9 z dôvodu, že ich meritum
sa týka, má reláciu k rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní podľa § 11 ods. 1 písm.
d) zákona o slobode informácií a zároveň zasahuje do implicitných zákazov plynúcich zo zákona o PZ
súvisiacich s plnením úloh Policajného zboru;
2) žiadosti nemožno vyhovieť ani sčasti vo vzťahu k otázkam číslo 10 až 18 z dôvodu, že sa týkajú

vlastnej rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona
o slobode informácií a subsidiárne otázky majú presah do oblasti skutočností chránených zákonom o
ochrane utajovaných skutočností;
3)žiadostinemožnovyhovieťanisčastivovzťahukotázkečíslo24zdôvodu,žezasahujedoimplicitných
zákazov plynúcich zo zákona o PZ súvisiacich s plnením úloh Policajného zboru;

4) žiadosti nemožno vyhovieť vo vzťahu k otázkam číslo 19 až 21, 23, 25 až 27 z dôvodu, že
požadovanými informáciami povinná osoba v čase vybavovania žiadosti o informácie nedisponuje.
Zároveň vo výroku uviedol, že povinná osoba osobitným listom č. KM-TO-2019/004447-029 zo dňa
02.08.2019 sprístupnila žalobcovi informácie vo vzťahu k otázke číslo 22.

4. Na podklade žalobcom podaného rozkladu rozhodoval v rozkladovom konaní žalovaný, ministerka
vnútra Slovenskej republiky a vydal rozhodnutie č. KM-OLVS-114/2019/RK zo dňa 07.10.2019,
právoplatné dňa 10.10.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím
aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým žalovaný rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, pričom v odôvodnení sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu

o nemožnosti vyhovieť žiadosti žalobcu a to z dôvodu, že časťou žiadaných informácií povinná osoba
v čase vybavovania žiadostí nedisponuje a z obmedzujúcich dôvodov nesprístupnenia uvedených v § 11
ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií v spojení so zákonom o PZ, zároveň nezistil žiadne dôvody,
ktoré by opodstatňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

5. K namietanému nesprístupneniu informácií vo vzťahu k otázkam 1 až 18 v zmysle § 11 ods. 1 písm.
d) zákona o slobode informácií žalovaný uviedol, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že informácie
týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní nepodliehajú sprístupneniu
alebo sú v sprístupnení obmedzené (zákaz), okrem tých, vo vzťahu, ku ktorým je viazaný príkaz
na sprístupnenie. Gramatickým výkladom pojmového spojenia „ak sa týka rozhodovacej činnosti“ dospel

žalovaný k výkladu, že vykazuje vzťah k tejto rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní,
teda spadajú tam aj rôzne sprievodné informácie, ktoré sa jej týkajú, teda sú vo vzájomnom vzťahu.

6. Ohľadom otázky č. 24 uviedol v napadnutom rozhodnutí, že je diskutabilné, či informácie z roku
2013 v znení, že skutočnosť o vyplatení vodičovi kamióna v januári 2012 sumy 25 000 eur

žalovaným už bola medializovaná, majú význam „sprístupnenia informácie“ na otázku žalobcu.
Informácie prezentované masmediálnymi prostriedkami nemajú a nemôžu mať vplyv na konanie
podľa zákona o slobode informácií. Vo vzťahu k ostatným otázkam, ku ktorým nebola sprístupnená
odpoveď, žalovaný dodal, že povinná osoba sprístupňuje informácie, ktoré má aktuálne v čase
vybavovania žiadosti k dispozícii, t. j. v súčasnosti, 6 rokov po podaní žiadosti. Musel preto brať

ohľad na plynutie času 6 rokov, ako aj na skutočnosť, že došlo k viacnásobným personálnym
zmenám, preto sa žalovaný nemohol vyjadriť k otázkam smerovaným voči konkrétnym osobám
z predchádzajúceho obdobia, pokiaľ tieto nemal zachytené na nosiči dát. V opačnom prípade by
tak mohlo dôjsť k poskytnutiu neúplnej alebo nepravdivej informácie, preto povinná osoba musela
konštatovať nemožnosť sprístupnenia žiadaných informácií z dôvodu, že tieto nemala k dispozícii.

Zároveň tieto otázky neboli sprístupnené ani v pôvodnom konaní v roku 2013 z dôvodu nepríslušnosti
zodpovedania na osobné otázky na dotknuté osoby, resp. ich nedisponovaním. Záverom skonštatoval,
že žiadosť bola vybavená zákonným spôsobom v súlade so zákonom o slobode informácií.II. Správna žaloba

7. Žalobca podal dňa 10.12.2019 na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa

10.12.2019, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia aj
vrátenia žalovanému na ďalšie konanie. Dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia videl v tom,
že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu konajúcim orgánom bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z. z.

Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“).

8. Žalobca namietal celkovú zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, a teda že v dôsledku uplynutia viac
ako 6 rokov od podania žiadosti je následkom tejto situácie skutočnosť, že v súčasnosti sú riešené aj
otázky, ktoré boli ozrejmené už v minulosti, naviac aktuálne sú riešené odlišným spôsobom (napríklad
v súčasnosti bolo odmietnuté poskytnutie informácií k otázkam 19, 21, 24, 25, 26, 27, napriek tomu,

že žalovaný na ne poskytol odpoveď listom z 30. januára 2013). K tvrdeniu žalovaného, že vec bola
vrátená súdom na nové konanie vo veci ako celok, preto bolo potrebné opätovne skúmať celý obsah
žiadosti, žalobca uviedol, že je rozporné so skutkovým stavom zisteným z administratívneho spisu,
z ktorého vyplýva, že doterajšie rozklady a s tým súvisiace rozhodnutia súdov boli vždy realizované
len v rozsahu rozhodnutí, ktorými nebolo čiastočne vyhovené žiadosti o sprístupnenie informácií. Vo

vzťahu k rozhodnutiu, ktorým bolo čiastočne vyhovené žiadosti, nebolo realizované správne konanie
v podobe rozkladu a ani následného súdneho konania. V tejto časti bola žiadosť v minulosti právoplatne
vyriešená. Z uvedeného dôvodu opätovné riešenie daných otázok žalovaným nemá oporu v skutkovom
stave a príslušnej právnej úprave.

9. Ďalej žalobca namietal nesprávny výklad § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií žalovaným,
ktorý považoval za príliš extenzívny, v zmysle ktorého by v zásade nemuselo dôjsť k poskytnutiu
žiadnej informácie, keď každú informáciu je možné prezentovať ako informáciu, ktorá vykazuje vzťah
k rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Podľa žalobcu sa musí jednať o informáciu,
ktorá sa týka rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Uvedené je zrejmé aj z definície

výnimiek zo zákonného zákazu, keď v totožnom zákonnom ustanovení definuje informácie, ktoré musia
byť poskytnuté a vždy ide o konkrétne rozhodnutia konkrétnych orgánov. Samotný právny predpis
špeciálnou povoľovacou časťou právnej normy ozrejmuje a dokumentuje tie informácie, ktoré v zmysle
zakazujúcej časti právnej normy by inak neboli poskytnuté. Z uvedeného je zrejmé, že odmietnutie
sprístupnenia informácií týkajúcich sa odpovedí na otázky 1 až 9 a 10 až 18 s poukazom na § 11

ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií s odôvodnením, že zasahujú do implicitných zákazov
plynúcich zo zákona o PZ, resp. že majú presah do skutočností chránených zákonom o ochrane
utajovaných skutočností, nemá oporu v príslušnej právnej úprave a je založené na nesprávnom právnom
výkladeprávnychpredpisov.Naviacžalovanýžiadnymspôsobomnereagovalnafakt,žeideoinformácie
súvisiace s rozhodnou prepravou, ktorú vykonal sám žalobca. Ak by aj predmetné informácie boli

predmetom trestného konania, tak by účastníkom bol i žalobca.

10. K bodu 24 žiadosti žalobca poukázal na to, že v minulosti boli poskytnuté informácie na túto otázku
a žalovaný sa aktuálne obmedzil len na spochybňovanie informácií, ktoré v minulosti sám poskytol
a spochybňovanie vlastných vykonaných úkonov.

11. K bodom 19 až 21, 23, 25 až 27 a záveru žalovaného, že je jeho povinnosťou poskytnúť
len informácie, ktoré má aktuálne v čase vybavovania žiadosti k dispozícii, žalobca namietal, že
to nemá oporu v príslušnej právnej úprave a žalovaný ako príslušný správny orgán 6 rokov neposkytol
požadované informácie v rozpore s príslušnou právnou úpravu a následne zaujal stanovisko, že

poskytnutietýchtoinformáciíniejemožné,pretožeuplynuloznačnéčasovéobdobieodpodaniažiadosti.
Ergo opakované porušenia právnej úpravy žalovaným nemôžu vyvolať stav zániku povinnosti poskytnúť
tieto informácie, ani ho v súčasnosti nemôžu zbaviť nutnosti splniť túto informačnú povinnosť. Podľa
názoru žalobcu ide o otázky, ktoré sa týkajú priamo žalovaného a s ktorými žalovaný musí disponovať.

III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.03.2020 a uviedol, že má za to, že žiadosť bola
vybavená v súlade so zákonom o slobode informácií a navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, ženámietku o zmätočnosti rozhodovania o žiadosti spred viac ako šiestich rokov považoval za nenáležitú
a dodal, že povinnosťou správnych orgánov je zistiť presne a úplne skutočný stav veci s odkazom
na § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov. Nestotožnil sa s výkladom žalobcu vo vzťahu k § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode
informácií, podľa neho je nutné danú právnu normu vnímať v prvej časti ako svojím charakterom
normu zakazujúcu a v druhej časti ako príkaz sprístupniť určené druhy informácií, pokiaľ to nezakazuje
osobitný zákon alebo nie sú ohrozené zákonom chránené práva a slobody. Z uvedeného vyplýva,
že informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní nepodliehajú

sprístupneniu alebo sú v sprístupnení obmedzené (zákaz), okrem tých, vo vzťahu ku ktorým je viazaný
príkaz na sprístupnenie.

13. V súvislosti s posudzovaním otázok č. 1 až 18 žalovaný poukázal na generálnu reguláciu úloh
Policajného zboru v § 1 zákona o PZ, kým ich špecifikácia je vymedzená v § 2 tohto zákona, nevynímajúc
kauzalitu s § 38 a tohto zákona, ktoré predstavujú obštrukciu požadovanú informáciu sprístupniť. Taktiež

upriamil pozornosť na legálnu definíciu kontrolovanej dodávky a fakt, že svojím obsahom evokuje,
že informácie s ňou späté nemôžu byť verejné a súvisia s takou činnosťou Policajného zboru, ktorá
má vzťah k rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní a zároveň je internou súčasťou
plnenia úloh Policajného zboru na úseku represie trestnej činnosti, preto informácie s ňou súvisiace
nemôžu byť prijímané verejnosťou. Otázky č. 1 až 9 sú kolekciou okolností o tom, či Policajný zbor niečo

vykonal alebo nevykonal, a či konkrétna osoba konala alebo nekonala v prospech či s vedomosťou
žalovaného. Otázky č. 10 až 18 sú výrazom vlastnej rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom
konaní a týkajú sa aplikácie inštitútu operatívno-pátracej činnosti podľa § 111 zákona č. 301/2005 Z.
z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Otázky žalobcu boli
evidentne otázkami majúcimi vzťah k rozhodovaniu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré však nie

je subsumované povinnosti sprístupnenia pri uplatnení individuálneho verejného práva na informácie,
keďže povinnosti sprístupnenia podlieha výlučne rozhodnutie policajta v prípravnom konaní podľa
piateho dielu druhej hlavy druhej časti Trestného poriadku a informácia o vznesení obvinenia vrátane
opisu skutku. Z tohto dôvodu žalovaný k sprístupneniu informácií v relácii na trestný kódex nepristúpil.
Sprístupnenie akýchkoľvek informácií by vytvorilo negatívny precedens vstupujúci do pôsobnosti

Policajného zboru, ako i do trestných procesov v štádiách, kde nie je uplatňovaná zásada verejnosti.

14. K otázke č. 24 žalovaný uviedol, že je vysoko diskutabilné, ba až pochybnosť zakladajúce,
či informácia z roku 2013 ohľadom poskytnutej medializovanej informácie na túto otázku, má formát
sprístupnenia informácie na otázku žiadateľa. Ďalej dodal, v nadväznosti na aktuálne zistený skutočný

stav veci, prečo nemožno informáciu sprístupniť a teda, že nepriamo nadväzuje na otázky aplikácie
prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, teda zasahuje do otázok plnenia úloh Policajného zboru podľa
zákona o PZ. Vyšší stupeň konkretizácie nebolo možné uskutočniť, ani ho spravodlivo požadovať
vzhľadom na ich charakter. Zohľadnenie skutočnosti, že rozhodnú prepravu vykonával sám žalobca,
nie je podľa žalovaného rozhodujúcim údajom, zákon o slobode informácií nekategorizuje subjekty

žiadateľov ani nezohľadňuje ich status či vzťah k veci, preto podľa zákona o slobode informácií je
potrebné rozhodovať tak, ako keby žiadosť podal ktokoľvek. Údaje k ďalším otázkam číslo 19 až 27
(okrem 24) sa u žalovaného nenachádzali na žiadnom dostupnom nosiči, teda žalovaný ich aktuálne
k času vybavovania žiadosti nemal k dispozícii, nebolo možné ich ani vyhľadať.

15. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa replikou k vyjadreniu žalovaného v súdom stanovenej lehote.

IV. Relevantná právna úprava

16. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v platnom znení, „Konania začaté a neskončené do

30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f
tým nie je dotknuté.“

17. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.“

18. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, „Na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.“19. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií (v znení účinnom do 31.10.2020), „Povinná
osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak (d) sa týka rozhodovacej
činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem
informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní

podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia
vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje
práva a právom chránené záujmy.“

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.“

22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) – e) zákona o PZ, „Policajný zbor plní tieto úlohy:
a) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody
a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,
b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,

c) spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov
z trestnej činnosti a financovania terorizmu,
d) vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch1a) a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch,
e) vedie boj proti terorizmu a organizovanému zločinu.“

23. Podľa § 38a ods. 1 zákona o PZ, „Operatívno-pátracia činnosť je systém spravidla utajených,
spravodajských opatrení vykonávaných Policajným zborom na účely predchádzania, zamedzovania,
odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov, zabezpečovania ochrany
určených osôb a strážených objektov, technicky chránených objektov, zabezpečovania a poskytovania
ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ochrany štátnej hranice a vypátrania

osôb a vecí.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

24. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do

senátu 2S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným
výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.

25. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 10.12.2019, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do

30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje
a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po
vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou
(§ 178 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, §182 SSP), po oboznámení sa
s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu

a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,
ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP),
za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení
s § 137 ods. 4 SSP, keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania a súd to nepovažoval

za potrebné), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

26. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámciktorých žalobca primárne napádal celkovú zmätočnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v
opätovnom rozhodovaní o otázkach, ktoré boli v minulosti právoplatne vyriešené, ďalej nesprávny výklad
§ 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, popieranie v minulosti poskytnutých informácií,

či odmietnutie poskytnutia odpovedí z dôvodu nedisponovania s informáciami k neskoršiemu času
vybavovania žiadosti.

27. Vo všeobecnosti platí, že v zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií sa sprístupňujú všetky
informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej

osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať,
či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona
o slobode informácií. Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná
osoba informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11.

28. Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú

odôvodnené v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za
súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v
demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v
§ 8 až § 13 zákona o slobode informácií.

29. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o zmätočnosti napadnutého rozhodnutia
spôsobujúcou nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Aj keď je pravdou, že o niektorých otázkach
žalovaný rozhodoval samostatným listom už v roku 2013, vo vzťahu k uvedenému je potrebné zdôrazniť,
že na niektoré otázky v podstate čiastočne uviedol informácie a čiastočne ohľadom podrobností k nim

žiadosti nevyhovel. Týka sa to otázky č. 24, ohľadom ktorej v prvom liste - odpovedi na žiadosť č.
KM-KO2-2013/536 z 30.01.2013 žalovaný uviedol medializovanú skutočnosť, že Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky vyplatilo vodičovi kamióna v januári 2012 sumu 25 000 Eur a v prvom rozhodnutí
č. KM-KO2-2013/536 zo dňa 30.01.2013 o čiastočnom nevyhovení uviedol k otázke č. 24, že informácie
o podmienkach, za akých došlo k odškodneniu šoféra zadržaného dopravného prostriedku, žalovaný

nemá k dispozícii a zároveň nemohol podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií postúpiť žiadosť
inej povinnej osobe, pretože nemá vedomosť o tom, ktorá povinná osoba takouto informáciou môže
disponovať. Z uvedeného dôvodu žalobcova argumentácia k otázke č. 24 o tom, že postačuje poukázať
na skutočnosť, že sa jedná o otázku, ku ktorej boli poskytnuté informácie v minulosti a žalovaný sa
len obmedzuje na spochybňovanie v minulosti poskytnutých informácií a svojich vlastných vykonaných

úkonov, nezodpovedá obsahu listín v administratívnom spise, z ktorého práve vyplynulo, že čiastočne
k nej v roku 2013 informácie poskytnuté boli a čiastočne nie. Žalovaný sa tak odôvodnene zaoberal
aj touto otázkou v neskoršom napadnutom rozhodnutí. Žiadnu ďalšiu argumentáciu žalobca k tejto
otázke v žalobe neposkytol, preto správny súd držiac sa žalobných bodov, uvedenú námietku ohľadom
otázky č. 24 vyhodnotil ako nedôvodnú.

30. Pokiaľ by sa však žalovaný opätovne zaoberal otázkou, na ktorú v minulosti poskytol samostatným
listom odpoveď, čomu tak bolo v prípade otázok č. 19, 21, 25 až 27, správny súd dáva za pravdu
žalobcovi v tom, že danými otázkami sa už nebolo potrebné zaoberať, pokiaľ na ne bola v minulosti
poskytnutá odpoveď a táto nebola napadnutá opravnými prostriedkami; avšak v danej situácii nemožno

na uvedenom postupe žalovaného vzhliadnuť zásah do subjektívnych práv žalobcu. Námietka žalobcu
smeruje v podstate k záveru, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, aby žalovaný vylúčil
z napadnutého rozhodnutia otázky, o ktorých už rozhodol v liste z 30.01.2013. Žalobca teda danou
námietkou brojí proti formálnej čistote napadnutého rozhodnutia. Dokonca týmto de facto priznáva,
že ohľadom týchto otázok mu informácie sprístupnené boli, a že voči nim nijako nenamietal, čím

vlastne vylučuje existenciu dôvodov na podanie správnej žaloby. Ergo daná situácia by pre žalobcu
nepriniesla priaznivejšie rozhodnutie; išlo by o formálne zopakovanie administratívneho konania,
čo podľa konštantnej judikatúry správnych súdov nepredstavuje dôvody, na základe ktorých by správny
súd musel zrušiť rozhodnutie správneho orgánu.

31. Čo sa týka námietky žalobcu o nemožnosti stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že správny orgán
môže poskytnúť len informácie, ktoré má aktuálne v čase vybavenia žiadosti k dispozícii, týkajúcej sa
otázok č. 19 až 21, 23, 25 až 27, správny súd uvádza, že podstatou neposkytnutia informácií v prípade
týchto otázok nie je len nedisponovanie s nimi v čase rozhodovania, ale z toho implicitne vyplývajúcaskutočnosť, že ide o otázky, na ktoré by bolo potrebné v podstate vytvoriť odpoveď správnym orgánom.
Ide o otázky (či pri informovaní verejnosti konkrétna osoba vystupovala ako súkromná osoba alebo
v rámci plnenia svojich služobných povinností/ funkcie, či ostáva v platnosti prísľub ministra, z akých

dôvodov žalovaný nepristúpil k rokovaniu či volí diskriminačný prístup k obom subjektom, a aký je
zámer žalovaného pri riešení vzniknutej situácie) majúce charakter buď otázky na konkrétnu osobu, t.
j. zjavne neevidovanej informácie alebo majúce charakter vyjednávania, vedenia rokovania, urovnania,
návrhu na odškodnenie zo strany žalobcu, ktoré vyžadujú reakciu či zaujatie stanoviska druhej strany
– žalovaného a z ich podstaty nemôžu byť nikde evidované. Žiadosť v týchto otázkach nesmerovala

k získaniu vedomosti o určitej skutočnosti, ale k odpovedi na otázky žalobcu ohľadom toho, aké môže
očakávať odškodnenie, resp. k zisteniu ďalšieho postupu žalovaného ohľadom danej veci. Uvedenie
požadovanýchodpovedívšakniejevkompetenciipovinnejosobypodľazákonaoslobodeinformácií,ale
predstavuje skôr podnet žalobcu na správny orgán alebo návrh na rokovanie, na ktorý by musel správny
orgánvytvoriťodpovede,zaujaťnejakýpostoj.Ergonejdeoinformácie,sktorýmibyžalovanýdisponoval
v zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, resp. ktoré by podliehali zákonu o slobode informácií.

Žalovaný v zmysle uvedeného preto súladne so zákonom uvádzal, že požadovanými informáciami
nedisponuje. Odôvodňovanie tejto nedispozície z dôvodu rozhodovania o žiadosti po 6 rokoch je tiež
čiastočne správne, pretože keď neevidoval tieto informácie v danom čase, nemá ich odkiaľ čerpať
ani neskôr. Respektíve presnejšie by bolo bývalo uviesť, že v prípade poskytnutia odpovedí na ne by
bolo potrebné požadované informácie vytvoriť, zistiť, teda nie sú evidované, nemá ich k dispozícii. Zo

zákona o slobode informácií vyplýva, že nie úlohou správneho orgánu vytvárať odpovede na otázky
žalobcu, ale len poskytovať informácie, ktorými disponuje. Pokiaľ by žalobca opäť tvrdil, že informácie
v rozsahu týchto otázok mu boli v minulosti poskytnuté, je to len na jeho prospech a opäť by toto samotné
poskytnutie daných informácií v minulosti nespôsobovalo zásah do jeho subjektívnych práv, ako bolo
uvedené vyššie, ani by to nebol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia ohľadom týchto otázok.

Správny súd dospel k záveru zhodnému so žalovaným, že požiadavka žalobcu v tejto časti nespadá
pod informáciu poskytovanú podľa zákona o slobode informácií, pretože žalovaný s požadovanými
informáciami nedisponuje.

32. Napokon správny súd nepovažoval za dôvodné ani námietky žalobcu ohľadom nesprávneho výkladu

§ 11 ods. 1 písm. d) zákon o slobode informácií týkajúceho sa otázok č. 1 až 18. V tomto smere sa
stotožnil s argumentáciou žalovaného, že informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu činného
v trestnom konaní nepodliehajú sprístupneniu, resp. sú v sprístupnení obmedzené, okrem tých, ktoré
sa sprístupňujú podľa osobitného predpisu a rozhodnutí orgánu činného v trestnom konaní, ktoré toto
ustanovenie priamo uvádza.

33. Výklad informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní,
ktoré nepodliehajú sprístupneniu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií je potrebné
chápať v tom zmysle, že povinné osoby nesprístupňujú informácie o prebiehajúcich konaniach pred
konečným rozhodnutím vo veci, čím je vylúčená verejná diskusia, ktorá by mohla ovplyvniť sudcov alebo

orgány činné v trestnom konaní pri ich rozhodovaní (ide napríklad o informácie o postupe vyšetrovania,
o úkonoch a rozhodnutiach v trestnom konaní). Táto výnimka zo sprístupňovania informácií má teda
chrániť nezávislosť a nestrannosť dotknutých osôb. Naopak povinné osoby sprístupňujú informáciu o
výsledku ich rozhodovacej činnosti, čím je zachovaná verejná kontrola.

34. Rozhodovacou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní je potrebné rozumieť postup smerujúci
kobjasneniutrestnejveci,ktorápatrídoichpôsobnosti.Podstatourozhodovacejčinnostiorgánučinného
v trestnom konaní je vydanie rozhodnutia, v ktorého výroku orgán činný v trestnom konaní vysloví záver,
ku ktorému v priebehu konania dospel. V užšom význame sa rozhodovacou činnosťou rozumie konanie
a rozhodovanie v konkrétnej trestnej veci - od začatia trestného stíhania cez jednotlivé procesné úkony

až po rozhodnutie vo veci samej.

35. V súvislosti s činnosťou orgánov činných v trestnom konaní možno spomenúť aj potrebu implicitného
obmedzenia informácií, ktoré majú svoj pôvod v operatívno-pátracej činnosti. Vyzradením informácií
získaných operatívno-pátracou činnosťou by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a záujmov štátu.

Výsledky operatívno-pátracej činnosti môžu obsahovať informácie o formách práce kriminálnej polície
a o vyšetrovaní a ich zverejnenie by mohlo mať vplyv na činnosť polície. Z uvedených dôvodov existuje
legitímny záujem na odoprení poskytnutia informácií. Nie je vhodné, aby boli zverejnené informácie
o činnosti orgánov činných v trestnom konaní či iných pracovníkov Policajného zboru, a to aj v týchprípadoch,aknebolozačatétrestnékonanie,akbytýmboliohrozenéprávatretíchosôbaleboschopnosť
orgánov činných v trestnom konaní predchádzať trestnej činnosti, vyhľadávať alebo odhaľovať
trestnú činnosť, stíhať trestné činy alebo zabezpečovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Utajovanosť

operatívno-pátracej činnosti má slúžiť aj na zamedzenie úniku informácií z Policajného zboru (z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/16/2014 z 01.04.2015, publikované pod
č. 107/2015).

36. Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov

či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania (do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do
vlastného rozhodovania), a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci.
Tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej
bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. Cieľom zákonného obmedzenia
práva na informácie o rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní je ochrana
pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a orgánov činných v trestnom

konaní (z komentára k Zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, F. G. a kol., Wolters Kluwer s.r.o,
2015, k § 11).

37. Otázky č. 1 až 18 žiadosti smerovali k zisteniu informácií o spôsobe, realizovaní či podieľaní sa na
rozhodnej doprave žalovaným, ktorá bola kontrolovanou dodávkou. Žalovaný vo vzťahu k týmto otázkam

odôvodňoval nesprístupnenie informácií v napadnutých rozhodnutiach tým, že sa týkajú rozhodovacej
činnosti orgánu činného v trestnom konaní podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií
a zároveň zasahujú do implicitných zákazov plynúcich zo zákona o PZ súvisiacich s plnením úloh
Policajného zboru a subsidiárne otázky majú presah do oblasti skutočností chránených zákonom o
ochrane utajovaných skutočností. Ako aj tým, že elementárnou podstatou nevyhovujúceho statusu

povinnej osoby tak vo vzťahu k otázkam 1 až 18 je fakt, že podstata žiadosti sa týka trestných
vecí vedených v štádiu predprípravného a prípravného konania podľa Trestného poriadku osobitným
útvarom Policajného zboru. Rovnako ide o otázky majúce vzťah a sú zároveň výrazom plnenia úloh
Policajného zboru podľa zákona o Policajnom zbore. Legálna definícia kontrolovanej dodávky v § 111
ods. 1 Trestného poriadku samotná nutne evokuje, že informácie s ňou späté nemôžu byť verejné a

súvisia s takou činnosťou Policajného zboru, ktorá má vzťah k rozhodovacej činnosti orgánu činného
v trestnom konaní a zároveň je internou súčasťou plnenia úloh Policajného zboru na úseku represie
trestnej činnosti. Uvedené platí s ohľadom nielen na fakt, či sa realizovala, ale aj na fakt, že učinená
nebola. Informácie týkajúce sa kontrolovanej dodávky vrátane sprievodných informácií, nemôžu byť
predmetom sprístupnenia a nemôžu byť, z pohľadu povinnej osoby nielen pri uplatnení ratio, ale i s

právnym podkladom, verejnými. Položené otázky majú vzťah a teda sa tykajú rozhodovacej činnosti
orgánu činného v trestnom konaní, presne v intenciách predvídaných § 11 ods. 1 písm. d) zákona o
slobode informácií. Položené otázky skutočne reálne nepriaznivo ingerujú do plnenia úloh Policajného
zborupodľa§2zákonaoPZ,ktorésaméosobeenumeráciouaprimárneobsahompredstavujúimplicitný
zákaz sprístupniť informácie podľa merita žiadosti. Odhaľovanie trestných činov, ktoré sa deje najmä

podľa § 38a zákona o PZ (ktorý obsahuje legálnu definíciu operatívno-pátracej činnosti) a vyšetrovanie
trestných činov, činnosti organizovaných skupín, pokiaľ nejde o povinne sprístupňované informácie
podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, v sebe imanentne obsahujú nevýslovný, teda
implicitný zákaz, ktorý znemožňuje poskytnúť informácie komukoľvek z verejnosti, akejkoľvek fyzickej
osobe alebo právnickej osobe. Zároveň poukázal na to, že operatívno-pátracia činnosť spadá pod

rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktorá podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o
slobode informácií nepodlieha povinnosti sprístupnenia a jednak o okolnosť, ktorá svojím materiálnym
konštruktom zakladá pôsobnosť zákona o ochrane utajovaných skutočností v spojení s nariadením
vlády Slovenskej republiky číslo 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností,
ktoré určuje v § 1 oblasti, v ktorých utajovaná skutočnosť môže vzniknúť a zároveň v spojení s

nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 87/2015 o zozname utajovaných skutočností
v znení neskorších predpisov, v zmysle prílohy ktorého, pod poradovým číslom 34, sú v rámci zoznamu
ústredného orgánu štátnej správy za utajované skutočnosti určené aj formy a metódy používania
informačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, ako aj žiadosti, návrhy,
príkazy a podnety príslušníkov Policajného zboru na sledovanie kontrolovanej dodávky podľa §111 ods.

2a4Trestnéhoporiadkudodoručeniadodávkyaleboskončeniasledovaniadodávky.Tietookolnostibez
akéhokoľvek sprievodného predpokladu zakladajú dôvod, pre ktorý povinná osoba nijakým spôsobom
nekomentovala okolnosti rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktorá má presah do
ochrany utajovaných skutočností.38. Z vyššie uvedeného - judikatúry, právnej teórie ale aj z odôvodnenia žalovaného - vyplýva,
že pojem informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktoré

sa nesprístupňujú v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií zahŕňa aj postup
týchto orgánov smerujúcich k objasneniu trestnej veci, aj operatívno-pátraciu činnosť orgánov činných
v trestnom konaní, pričom vyzradením takýchto informácií by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a
záujmov štátu, či zásahu do činnosti Policajného zboru. Odôvodnenie nesprístupnenia požadovaných
informácií v zmysle otázok č. 1 až 18 žalovaným je podľa názoru súdu plne legitímne a súladné

so zákonom o slobode informácií ako aj ostatnými príslušnými právnymi predpismi. Súd sa nestotožnil
s výkladom zákonov, ktorý podával žalobca.

39. Čo sa týka námietky žalobcu, že by aj tak bol účastníkom trestného konania, z čoho dovodzoval
svoju oprávnenosť mať tieto informácie a žalovaný na to nijako nereagoval, žalovaný uviedol, že zákon
o slobode informácií nekategorizuje subjekty žiadateľov a nezohľadňuje ich status alebo vzťah k veci,

pričom súd uvádza, že uvedená skutočnosť by na záveroch napadnutého rozhodnutia nič nezmenila.
Za prvé ide o hypotetické konštatovanie, či by žalobca bol účastníkom konania, keďže sa zaujímal
o úkony pred začatím trestného konania, pričom trestné konanie ani ďalej nemuselo pokračovať - ergo
v tom prípade by nemal byť účastníkom akého konania, pričom tieto štádiá konania a činnosť orgánov
činných v trestnom konaní aj tak nie sú verejné, ako aj bolo uvádzané vyššie.

40. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,
neprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa zmätočnosti napadnutého rozhodnutia, nesprávneho
výkladu § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, ako ani ostatným žalobným námietkam, a

vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol.

41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konanianepriznal,pretožežalovanémuakoorgánuštátnejsprávymožnopriznaťvočižalobcoviprávona

náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne,
pričom takéto dôvody súd nevzhliadol.

42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)

označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 2 SSP).