Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Monika Hrašnová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/15/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200036
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200036.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a z členiek
senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. A., bytom C.
D. XX, XXX XX C., zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom Surmom, so sídlom Pavlice 183, 919 42
Pavlice, proti žalovanému: pôvodne Okresný úrad Trnava, t. č. Regionálny úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Trnava, Ulica Piešťanská č. 8188/39, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2022/002726-002 zo dňa
27.01.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2022/002726-002 zo dňa 27.01.2022 pôvodne žalovaný
Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej v texte pre účely rozsudku ako „žalovaný“)
v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie
žalobcuapotvrdilprvostupňovérozhodnutieobceE.F.(ďalejaj„stavebnýúrad“)č.OcÚ/1122/2021/5124
zo dňa 22.10.2021, ktorým táto zamietla žiadosť žalobcu o vydanie stavebného povolenia na stavbu
„Most cez potok Blava s vjazdom na pozemok“, na pozemku parcela č. XXX/X, k. ú. E., obec E.
F.. Dôvodom zamietnutia žiadosti o vydanie predmetného stavebného povolenia podľa § 37 ods.
4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„stavebnýzákon“)bolrozpornavrhovanejstavby,mostacezpotokBlava,
s územným plánom obce E. F.. V tejto súvislosti stavebný úrad poukázal na to, že posúdil umiestnenie
navrhovanej stavby najmä z hľadiska zásad a regulatív priestorového usporiadania a funkčného využitia
územia v záväznej časti územného plánu obce, argumentujúc, že pozemok s jedným rodinným domom
na parc. č. XXX/X G. XXX/X, k. ú. E., obec E. F. podľa zmeny 5c/2017 Územného plánu obce E. F. bude
sprístupnený zo H. I. a bude využívať jestvujúci vjazd k už existujúcim objektom rodinných domov.
2. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí druhého stupňa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
stavebného úradu, zopakujúc hlavný dôvod zamietnutia predmetnej žiadosti o vydanie stavebného
povolenia, a to existenciu rozporu navrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou obce E.
F.. Konkretizoval obsahom zmeny 5/2017 územného plánu obce, schválenej uznesením č. 767/VII
zo dňa 22.10.2018, v ktorej okrem iného bola navrhnutá lokalitu s označením „5c/2017“ na výstavbu
jedného rodinného domu s podmienkou, že parcela pre výstavbu bude sprístupnená zo H. I., cez
existujúci vjazd (premostenie) k už existujúcim objektom rodinných domov. V tejto súvislosti dal žalovanýdo pozornosti, že nebolo navrhnuté ďalšie premostenie potoka, čo potvrdzuje aj výkres „Dopravy“,
v ktorom je znázornený prístup k pozemku účelovou komunikáciou cez existujúce premostenie. Vo
vzťahu v odvolaní namietanom porušení precedenčnej zásady pri rozhodovaní v jeho veci „excesívnym“
odklonom od rozhodnutí v skutkovo zhodných prípadoch žalovaný s poukazom na rozpor navrhovanej
stavby s územným plánom obce dodal, že každý stavebný zámer je individuálny a je potrebné, aby bol
posudzovaný osobitne, nie len vo vzťahu k stavebnému zákonu, jeho vykonávacím vyhláškam, ale aj
k územnému plánu daného mesta či obce, pričom obec si určuje svoje funkčno-priestorové usporiadanie
územia v rámci svojho katastrálneho územia. Zároveň vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že so
zriadením stavby mosta súhlasili všetky dotknuté orgány, dodajúc, že súčasťou predloženého spisového
materiálu ako aj z podanej žiadosti o vydania stavebného povolenia na predmetnú stavbu nie sú
predložené žiadne vyjadrenia, súhlasy, ani rozhodnutia dotknutých orgánov, ktoré by sa vyjadrovali ku
zriadeniu predmetného mosta.
II. Rozsah a dôvody žaloby
3. Žalobou, včas podanou na Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“), sa žalobca domáhal
preskúmaniazákonnostiazrušeniarozhodnutiažalovanéhoakoajrozhodnutiaprvéhostupňazdôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
4. Z procesných pochybení žalobca namietal nezákonnosť postupu stavebného úradu podľa § 39a
ods. 4 stavebného zákona, na základe ktorého spojil územné konanie o umiestnení stavby podľa § 37
stavebného zákona so stavebným konaním podľa § 62 stavebného zákona.
5. Žalobca s poukazom na znenie ustanovenia § 39a ods. 4 v spojení § 139a ods. 1 stavebného zákona
(vzhľadom na argumentáciu mal zrejme žalobca na mysli § 139b citovaného zákona - poznámka
správneho súdu), upravujúceho taxatívny výpočet stavieb spadajúcich pod kategóriu „drobné stavby“,
dôvodil, že predmetom konania bolo stavebné povolenie a zároveň umiestnenie stavby mosta, pričom
most nie je bytovou budovou, stavbou na individuálnu rekreáciu, prízemnou stavbou (časť je umiestnená
vo vzduchu v rozsahu 8,5 metra medzi podperami), oporným múrom, podzemnou stavbou alebo
reklamnou stavbou.
6. Mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na spojenie konaní a výrok je v tejto časti
nesprávny a nezákonný.
7. S poukazom na znenie ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku a § 36 ods. 1 stavebného
zákona žalobca ďalej namietal nezákonnosť postupu stavebného úradu predchádzajúceho vydaniu
prvostupňového rozhodnutia, pretože v predmetnom stavebnom konaní stavebný úrad neoznámil
začatie územného konania dotknutým orgánom ani všetkým známym účastníkom. Stavebný úrad taktiež
nenariadil ústne pojednávanie ani neurčil účastníkom konania lehotu na podanie námietok, t. j. stavebný
úrad úplne ignoroval procesné normy a od začiatku smeroval svoj postup k naplneniu svojvôle a
odmietnutiu podanej žiadosti.
8. V súvislosti s obsahom administratívneho spisu žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného,
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že súčasťou predloženého spisového materiálu ako aj podanej
žiadosti zo dňa 28.05.2021 o vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu nie sú priložené
žiadne vyjadrenia, súhlasy a ani rozhodnutia dotknutých orgánov, ktoré by sa vyjadrovali ku zriadeniu
mosta, ako uvádza splnomocnený zástupca stavebníka v podanom odvolaní.
9. V nadväznosti na uvedené žalobca v rozpore s vyššie uvedeným tvrdením žalovaného poukázal na to,
že spolu so žiadosťou predložil stavebnému úradu dňa 28.05.2021 aj vyjadrenia a súhlasy dotknutých
orgánov, dodajúc, že prvostupňový orgán však z neznámych dôvodov uvedené doklady nezaradil
do spisu. V tejto súvislosti žalobca namieta, že stavebný úrad so spisom nezákonne manipuloval a
prvostupňový orgán však ani v tomto prípade nepostupoval v súlade so zásadou dobrej správy a pri
prijatí žiadosti do podateľne nezaregistroval žiadne prílohy, ani osobu, ktorá podanie prijala, a to napriek
tomu, že má za týmto účelom vytvorenú pečiatku a tieto poklady boli odovzdané. Podľa žalobcu ide o
typický príklad tunajšieho šlendriánu.
10. S poukazom na výpočet príloh k návrhu na vydanie územného rozhodnutia podľa § 3 ods. 3 písm. c)
vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“), žalobca namietal,
že stavebný úrad nepostupoval pred vydaním prvostupňového rozhodnutia v súlade s § 19 ods. 3
správnehoporiadku,tedapopodanížiadostinevyzvalžalobcunaodstránenievádpodaniaarovnakotak
nepredložil odvolaciemu orgánu kompletný spis podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, ktorý o podanom
odvolaní rozhodoval bez kompletného spisu. Žalobca dodal, že podanie žalobcu obsahovalo všetky
náležitosti, o čom svedčí fakt, že prvostupňový orgán ho nevyzval na doplnenie návrhu na vydanieúzemného rozhodnutia, t. j. prvostupňový orgán z neznámych dôvodov nepreložil odvolaciemu orgánu
kompletný spis.
11. V neposlednom rade k procesnému postupu v predmetnom stavebnom konaní v rozpore
s ustanoveniami § 37 ods. 1 až 3 stavebného zákona žalobca namietal nezabezpečenie si stanovísk
dotknutých orgánov stavebnými orgánmi oboch stupňov, argumentujúc, že v stavebnom konaní je
správny orgán (aj v odvolacej fáze) povinný zabezpečiť stanoviská dotknutých orgánov. Napriek tomu
odvolací orgán uvedené pochybenie prvostupňového orgánu neodstránil, čím taktiež porušil zákon. Mal
za to, že aby bolo možné rozhodnúť podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, musí stavebný úrad vykonať
celý postup podľa § 37 ods. 1 až 3 stavebného zákona, k čomu však v tomto prípade nedošlo.
12. K dôvodom napadnutého rozhodnutia, poukazujúcim na rozpor navrhovanej stavby mosta
s územným plánom obce a jeho relevantným regulatívom vyplývajúcim zo zmeny územnoplánovacej
dokumentácie 5c/2017, žalobca dal do pozornosti, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutie
namietal nesprávnu lokáciu mosta a nesprávne posúdenie obsahu územného plánu, jeho nesprávnu
aplikáciu a z tohto dôvodu plynúcu nesprávnu aplikáciu § 37 ods. 4 stavebného zákona.
13. V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že navrhovaná stavba umiestňovaného mosta sa vôbec
nenachádza v lokalite s označením ,,5c/2017“, a preto nie je možné, aby sa na jej umiestnenie v území
vzťahoval regulatív označený ako 5c/2017, ktorý bol v danom konaní aplikovaný obomi orgánmi.
14. S poukazom na grafické zobrazenie územného plánu dotknutého územia žalobca uviedol, že vo
výkrese územného plánu Doprava je taktiež most zaznačený. Z tohto výkresu zároveň vyplýva, že
najbližšie ďalšie premostenie je súčasne účelovou komunikáciou (dopravným vybavením územia).
15. S opakovaným poukazom na dôvody odvolania žalobca zopakoval, že z dôvodu umiestnenia
mosta (tento sa nenachádza v území vyznačenom hranicami regulatívu 5c/2017), je aplikácia regulatívu
5c/2017 nesprávna a nevychádza z obsahu záväznej časti územného plánu a opomína vyššie uvedené
zakreslenie mosta v záväznej grafickej časti územného plánu, a to v mieste, kde navrhuje umiestnenie
mosta (územný plán predpokladá most na danom mieste).
16. V nadväznosti na uvedené preto žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí na
žiadnom mieste nevyporiadal s vyššie uvedenými námietkami a bez bližšieho zdôvodnenia a textu, z
ktorého by bolo možné abstrahovať jeho správne úvahy, ako dospel k záveru o správnosti a zákonnosti
prvostupňového rozhodnutia, ktorým stavebný úrad z dôvodu rozporu navrhovanej stavby s územným
plánom obce podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť stavebníka o stavebné povolenie.
17. V súvislosti so žalobným bodom napádajúcim nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného žalobca
argumentoval, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, prečo má žalovaný za
to, že umiestňovaný most (inžinierska stavba) sa nachádza v lokalite 5c/2017, keď z projektovej
dokumentácie (situácie) a územnoplánovacej dokumentácie vyplýva, že navrhovaná stavba nie je
žiadnou svojou časťou umiestnená v lokalite (zmeny územného plánu) s označením ,,5c/2017“. Dodal,
že z dôvodu neprávneho skutkového zistenia, nie je možné na posúdenie súladu s územnoplánovacou
dokumentáciou aplikovať regulatív uvedený pre tento blok v územnoplánovacej dokumentácii. V tejto
súvislosti ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie vôbec neobsahuje úvahy o tom, prečo sa na danú
vec neaplikuje časť územnoplánovacej dokumentácie, ktorá v navrhovanom mieste obsahuje práve
most, a zároveň fakt, že ide o individuálny návrh, ktorým nedochádza k zmene existujúceho stavebného
povolenia.
18. Žalobca zopakoval, že územný plán v danom mieste počíta s existenciou mosta, dôvod prečo
uvedenú skutočnosť oba orgány ignorujú, nie je v napadnutom rozhodnutí ani v prvostupňovom
rozhodnutí vysvetlený, a z tohto dôvodu, nie je možné napadnuté rozhodnutie preskúmať.
19. Žalobca ozrejmil dôvody jeho požiadavky na umiestnenie a povolenie predmetnej stavby mosta,
konkretizujúc, že vlastní pozemky na oboch stranách vodného toku a tieto majú byť uvedenou stavbou
mosta prepojené. Žalobca nežiadal o zmenu napojenia jeho stavby na verejnú komunikáciu (zmena
stavby pred dokončením), ale o prepojenie jeho pozemkov a ich napojenie na komunikáciu.
20. V súvislosti so žalobnou námietkou napádajúcou porušenie precedenčnej zásady pri vydaní
napadnutých administratívnych rozhodnutí dal žalobca do pozornosti, že v odvolaní namietal, že
stavebný úrad v roku 2013 povolil za rovnakého právneho stavu (keďže 5c/2017 sa nevzťahuje na dané
územie) stavbu obdobného mosta a následne aj užívanie stavby, a to v rovnakej časti obce. Na podporu
svojho tvrdenia doložil fotokópiu stavebného rozhodnutia obce E. F. č. Výst.89/2013/Ge-117 zo dňa
18.07.2013. Z uvedeného dôvodu mal na vec aplikovať precedenčnú zásadu a v prípade odklonu bolo
potrebné uvedený rozdiel riadne odôvodniť.
21. Záverom žalobca sumarizoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného síce má formálne náležitosti
rozhodnutia, avšak absentujú obsahové náležitosti, najmä pokiaľ ide o správnu úvahu vo vzťahu k
zisťovanýmskutočnostiamanámietkamžalobcuaichhodnoteniu(vecnánesprávnosť).Podľajudikatúrynevysporiadanie so všetkými námietkami. ktoré boli uplatnené v odvolaní spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia spočívajúcu v nedostatku jeho dôvodov.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
23. K namietanej nesprávnej lokalizácii navrhovanej stavby v spojení so zmenou územného plánu
5c/2017 žalovaný uviedol, že regulatívy vzťahujúce sa k riešeniu sprístupnenia lokality 5c/2017 boli
aplikované správne.
24. V tejto súvislosti zopakoval, že Územný plán obce E. F. - Zmena 5c/2017 navrhol lokalitu s
označením „5c/2017“ na výstavbu rodinného domu s podmienkou, že parcela pre výstavbu bude
sprístupnená zo H. I. cez existujúci vjazd (premostenie) k už existujúcim objektom rodinných domov,
pričom nebolo navrhnuté ďalšie premostenie potoka. Žalovaný dal do pozornosti, že uvedené potvrdzuje
aj výkres „Dopravy“, v ktorom je znázornený prístup k pozemku účelovou komunikáciou cez existujúce
premostenie. Predmetný navrhovaný most je riešený totiž na sprístupnenie jedine tejto lokality s jedným
rodinným domom.
25. Preto označil žalovaný za irelevantné tvrdenie, že predmetný most sa nenachádza v danej lokalite
a nemožno naň vzťahovať tieto regulatívy.
26. K tvrdeniu žalobcu, že vo výkrese Doprava je navrhovaný most zaznačený a že najbližšie ďalšie
premostenie je súčasne účelovou komunikáciou (dopravným vybavením územia), teda, že územný plán
predpokladá most na danom mieste, žalovaný uviedol, že v grafickej časti je v mieste navrhovaného
mosta cez tok nakreslený biely pixel, avšak v legende nie je takýto grafický prvok označený ako
cestný most pre autá, ani to nie je možné odvodzovať od podobnosti s grafickým znakom jestvujúceho
premostenia, pretože jestvujúci most je graficky ohraničený čiernymi čiarami s pokračovaním na
komunikáciu.
27. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že je len predstavou a prianím právneho zástupcu žalobcu, bez
explicitnej grafickej opory, aby sa biely pixel v mieste navrhovaného mosta vysvetľoval ako návrh
premostenia toku a prístup k lokalite 5c/2017. K „mostu“ totiž nie je riešená prístupová komunikácia
zo strany H. I.. Tak isto nie je možné vylúčiť, že uvedený biely pixel cez tok predstavuje návrh lávky
pre peších. Preto tvrdenie advokáta, že „územný plán v danom mieste počíta s existenciou mosta“,
žalovaný označil za manipulatívne a zavádzajúce, s účelom naviesť súd na domnienku, že ide o
most pre automobilovú dopravu. Zámerne neuvažuje o možnosti, že biely pixel cez tok by mohol
predstavovať lávku pre peších, čomu nasvedčujú aj širšie súvislosti z grafickej časti územného plánu
tým,ženieježiadnymspôsobomvyznačenákomunikáciavedúcakmostuazamostom.Kpoukazovanej
skutočnosti, že žalobca vlastní pozemky na oboch stranách vodného toku, žalovaný uviedol, že táto
nijako neovplyvňuje jeho tvrdenie, že nie je možné dokázať, že biely pixel cez tok predstavuje most pre
motorové vozidlá, pretože sa v územnom pláne obcí neriešia a nevyznačujú vlastnícke vzťahy.
28. Ohľadom námietky napádajúcej nezákonné spojenie územného konania so stavebným konaním pre
nesplneniezákonnýchpodmienoknatakýtopostup,žalovanýzopakoval,žeprvostupňovýstavebnýúrad
zamietol návrh z dôvodu, že bol v rozpore s územným plánom obce, pričom územný plán je kľúčovým
nástrojom pre definovanie verejného záujmu v rámci stavebného zákona, jeho vykonávacích vyhlášok
a osobitných predpisov.
29.Vtejtosúvislostidôvodil,žebezohľadunato,čibystavebnýúradkonalvspojenomúzemnomkonaní
so stavebným konaním, alebo len v územnom konaní, výsledok konania by bol rovnaký (zamietnutie
návrhu ), pretože je návrh, ako už bolo uvedené, v rozpore s územným plánom. Žalovaný dodal, že
rozpor s územným plánom je primárnym dôvodom na zamietnutie návrhu, pričom podľa § 32 ods. 2
správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.
30. Pokiaľ ide o rozsah zisťovania skutkového stavu a zabezpečovania podkladov potrebných
pre rozhodnutie vo veci, žalovaný argumentoval, že podklady pre rozhodnutie vyratúva správny
poriadok demonštratívnym spôsobom, pričom potrebné podklady pre rozhodnutie je povinný obstarať
predovšetkým sám správny orgán. Keďže si určuje aj rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie, je vecou jeho úvahy, či vykoná navrhnutý dôkaz alebo použije iný dôkazný prostriedok.
31. Podklad pre rozhodnutie tvoria všetky skutočnosti, ktoré môžu prispieť k zisteniu skutočného stavu
veci. Medzi podklady sa zaraďujú aj skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti.32. Zároveň dal žalovaný do pozornosti zásadu hospodárnosti konania, vyplývajúcu z ustanovenia §
3 ods. 4 správneho poriadku, v zmysle ktorej správne orgány majú dbať na samotnú hospodárnosť
konania a majú povinnosť rozhodovať bez zbytočného prieťahu a v súlade so zákonom. Hospodárnosť
konania sa posudzuje nielen z finančného, ale i časového hľadiska.
33. V nadväznosti na uvedené dodal, že v súlade s touto zásadou hospodárnosti je (bolo v relevantnom
čase – poznámka súdu) bezpredmetné v súčasnom (danom) stave posudzovanej veci zabezpečovať
súlad stanovísk dotknutých orgánov a zaťažovať finančne a časovo žalobcu, pretože bolo zrejmé, že
návrh stavby je v rozpore s územným plánom obce.
34. K uvedenej námietke žalovaný záverom zopakoval tvrdenie z napadnutého rozhodnutia, že v čase
odvolacieho konania neboli súčasťou spisového materiálu žiadne stanoviská dotknutých orgánov.
35. Ohľadom namietaného nedodržania postupu stavebným úradom podľa § 36 ods. 1 stavebného
zákona žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že prvostupňový stavebný úrad, obec E. F., zamietol
posudzovaný návrh z dôvodu, že nie je v súlade s územným plánom obce, ktorý je kľúčový pre
definovanie verejného záujmu v rámci stavebného zákona, jeho vykonávacích vyhlášok a osobitných
predpisov. Dodal, že ani kladné stanoviská dotknutých orgánov by nezabezpečili súlad návrhu s
územným plánom obce.
36. Argumentačne uzavrel, že rozpor návrhu s územným plánom obce E. F. je dostatočným dôvodom
pre okamžité zamietnutie návrhu, a preto by bolo bezpredmetné oznamovať začatie konania podľa § 36
stavebného zákona účastníkom konania a žiadať od nich podanie námietok.
37.Žalobcanavyjadreniežalovanéhoreagovalreplikou,vktorejzotrvalnarozsahuadôvodochsprávnej
žaloby.
38. S poukazom na obsah záväznej časti územného plánu 5c/2017 zopakoval, že na žiadnom mieste
prijatej textovej záväznej časti územného plánu sa nenachádza podmienka „že parcela pre výstavbu
bude sprístupnená zo „H. I.“, cez existujúci vjazd (premostenie) k už existujúcim objektom rodinných
domov.“
39. Ďalej poukázal na grafické vyobrazenie záväznej časti územného plánu 2008, grafická časť: 03
– doprava s konštatovaním, že za tohto stavu územného plánu bol v roku 2013 povolený most a
došlo následne k ohraničeniu mosta čiernymi čiarami v územnom pláne (2015) po jeho vybudovaní (s
poukazom na grafické vyobrazenie časti územného plánu 5/2015, Grafická časť: 04 – doprava).
40. V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že podľa záväznej časti územného plánu od 2008
doposiaľ je presne v uvedenom území, kde je zaznačený most, možné vybudovať premostenie potoku
Blava. Z umiestnenia a vymedzenia zmeny územného plánu 5/2017 a katastrálnej mapy je zrejmé, že
tento most sa nenachádza vo vymedzenom území 5c/2017, tzn. že uvedená regulácia nemá vecnú,
miestnu a osobnú pôsobnosť pre umiestnenie mosta na danom mieste.
41. V súvislosti s argumentáciou žalovaného k neexistencii grafického vyznačenia navrhovaného mosta
v územnoplánovacej dokumentácii (biely pixel považovaný žalobcom za vyznačenie navrhovaného
mosta) žalobca poukázal na obsah záväznej časti územného plánu (2008) grafická časť: 03 – doprava,
z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že za tohto stavu územného plánu bol v roku 2013 povolený most
a došlo následne k ohraničeniu mosta čiernymi čiarami v územnom pláne (2015) po jeho vybudovaní.
K tomu žalobca dôvodil, že prvostupňový orgán (stavebný úrad E. F.), na základe bieleho pixela povolil
v roku 2013 premostenie potoka Blava mostným objektom slúžiacim aj na prejazd motorových vozidiel,
preto sa javí ako nelogické, ak je toto konanie a rozhodnutie (prax stavebného úradu) podľa žalovaného
manipulatívne a zavádzajúce. Prvostupňový orgán sám uvedený biely pixel vyhodnotil ako dostatočnú
oporu (regulatív) na povolenie mosta. Územný plán sa v danom území „potoka Blava“ od uvedeného
času nezmenil (lokalita 5c/2017 je mimo toto územie).
42. Z vyššie uvedených dôvodov a s prihliadnutím na predchádzajúcu rozhodovaciu prax
(predchádzajúce povolenie stavby mosta cez potok Blava v roku 2013) žalobca zopakoval
argumentáciu napádajúcu neaplikovanie precedenčnej zásady v záujme zamedzenia excesívneho
odklonu napadnutého rozhodnutia od predchádzajúceho rozhodnutia stavebného úradu v skutkovo
zhodnom, resp. obdobnom prípade. Dal do pozornosti význam uvedenej zásady pri ochrane pred
svojvôľou zo strany správneho orgánu, ale napr. aj pred neprimeraným, nezákonným uplatňovaním
správnej úvahy (diskrečnej právomoci správneho orgánu), pred narušením rovnosti subjektov pred
zákonom a v neposlednom rade, s poukazom na právne závery Nejvyššího správního soudu sp. zn. 1
Afs 50/2009 sp. zn. 6 Ads 88/2006, apeloval na zachovanie právnej istoty účastníkov konania.
43. Žalobca dodal, že v danej veci došlo k zmene územného plánu v časti týkajúcej sa podmienok
stavby rodinného domu v lokalite 5c/2017, ale vôbec nie v časti týkajúcej sa možnosti uskutočnenia a
užívania inžinierskej stavby – mosta. Komunikácia vedúca k mostu alebo za mostom nebola vyznačená
ani v čase, keď bol susedný most za rovnakých skutkových okolností povolený. Prečo by mala byťtáto skutočnosť podstatná pre súčasnosť však žalovaný neuviedol a v rozpore s rozhodovacou praxou
prezentuje rôzne iné interpretácie „bieleho pixela“ zobrazeného v záväznej časti územného plánu.
44. S poukazom na názor žalovaného, že územný plán v danom území počíta s mostom (ale len s
pešou lávkou), ako aj s poukazom na rozhodovaciu prax prvostupňového orgánu, žalobca mal za to, že
je možné povoliť na „bielom pixeli“ aj most pre motorové vozidlo.
45. V súvislosti s výkladom grafickej časti dotknutej zóny územného planú obce položil žalobca otázku
legitímneho cieľa sledovaného územným plánom, ak údajne podľa žalovaného vylučuje možnosť
postaviť tam most pre jedno motorové vozidlo (aký už raz povolil), dodajúc, že predmetný územný
plán neobsahuje takú reguláciu, ktorá by toto využitie vylučovala. S poukazom na zásadu subsidiarity a
minimalizácie zásahu do vlastníckych práv a na zásadu nediskriminácie, žalobca argumentoval, že nie
je možné dospieť k záveru, že je prípustné vykladať územný plán takým spôsobom, že stavba mosta
pre jedno motorové vozidlo je vylúčená.
46. Výklad záväzného regulatívu územného plánu spôsobom načrtnutým žalovaným podľa názoru
žalobcu nesleduje žiaden legitímny cieľ, je diskriminačný a je zároveň aj prejavom ľubovôle, keďže
nemá oporu v záväznej časti územného plánu. Žalobca mal za to, že pochybnosti o zámeroch a cieľoch
územného plánovania a prípadné rozpory v obsahu územného plánu nemožno pripisovať v neprospech
žalobcu. Ak je podľa žalovaného možné „biely pixel“ vykladať ako most – lávka pre peších, je možné
ho vykladať aj ako most pre jedno motorové vozidlo. Skutočnosť, že prvostupňový orgán vyložil, že na
bielom pixely je možné povoliť most aj pre motorové vozidlo, favorizuje tento výklad, pred domnienkami
žalovaného a v prospech žalobcu.
47. Žalovaný duplikou na vyjadrenia žalobcu v lehote stanovenej súdom nereagoval.
IV. Relevantná právna úprava
48.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
49. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
50. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
51. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
52. Podľa § 32 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby,
meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia,
ktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby.
53. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia
a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo z územného plánu zóny.
54. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.
55. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým
zhľadiskastarostlivostioživotnéprostredieapotriebpožadovanéhoopatreniavúzemíajehodôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami oúzemí, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným
orgánom.
56. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou.
57. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov
1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku
1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s
predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
58. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa keď je žiadosť o stavebné povolenie podaná.
59.Podľa§61ods.2stavebnéhozákonaodmiestnehozisťovania,prípadneajodústnehopojednávania
môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery stavebníka a žiadosť poskytuje dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
60.Podľa§61ods.3stavebnéhozákonastavebnýúradoznámiúčastníkomzačatiestavebnéhokonania
najmenej 7 dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad
upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, že sa
na neskoršie podané námietky neprihliadne.
61. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma
najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia.
62. Podľa § 140 stavebného poriadku, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci
63. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť
Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných
dôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho
súdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v júni 2023 náhodným výberom
pridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu
v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-20S/15/2022.
64. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia stavebných orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e
SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.65. Námietku, napádajúcu vydanie preskúmavaných rozhodnutí v spojenom územnom konaní
a stavebnom konaní bez splnenia podmienok stanovených v § 39a ods. 4 stavebného zákona, správny
súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
66. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že navrhovanú stavbu mosta, ako inžiniersku stavbu v zmysle
členenia stavieb podľa § 43a ods. 3 písm. d) stavebného zákona, nie je možné podradiť pod taxatívny
výpočet zákonom definovaných jednoduchých stavieb podľa § 139b ods. 1 stavebného zákona. Teda
v kontexte zákonnej podmienky na spojenie dvoch typov konaní podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona
(územného konania o umiestnení stavby podľa § 32 a nasl. a stavebného zákona a stavebného konania
podľa § 58 a nasl. citovaného zákona), ktoré sú za bežných okolností samostatnými konaniami a na
seba obligatórne postupne nadväzujú (§ 32 ods. 2 písm. a/ stavebného zákona), nemožno spojiť do
jedného administratívneho konania z dôvodu rozhodovania o umiestnení a povolení inžinierskej stavby
tak, ako predpokladá veta pred bodkočiarkou ustanovenia § 39a ods. 4 stavebného zákona.
67. Pokiaľ však ide o ostatné stavby, medzi ktoré v zmysle zákonného členenia stavieb podľa § 43a
ods. 1 a ods. 3 stavebného zákona nepochybne možno zaradiť aj mosty, stavebný zákon pripúšťa
spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním za predpokladu, že podmienky
na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny, ako to upravuje ustanovenie § 39a ods. 4 vety
za bodkočiarkou stavebného zákona. Pod úpravu „podmienky na ich umiestnenie“ (ostatných stavieb)
možno subsumovať aj situáciu, kedy územný plán zóny navrhovaný druh stavby neupravuje, resp.
z jeho obsahu navrhované umiestnenie takej stavby nevyplýva (napr. aj v dôsledku pozitívneho alebo
negatívneho vymedzenia záväzných regulatívov, či už funkčných, hustoty zastavanosti a pod.), pretože
stavebný úrad v prípade rozhodovania v územnom konaní o umiestnení stavby ex offo - zo zákona
skúma súlad návrhu so základným podkladom pre vydanie územného rozhodnutia, ktorým sú územné
plány obcí a zón a v prípade ich nesúladu návrh zamietne (§ 37 ods. 1 a 4 stavebného zákona).
68. Z dôvodu hospodárnosti konania (vyplývajúcej zo zásady hospodárnosti konania zakotvenej v § 3
ods. 4 in fine správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného poriadku) možno vyhodnotiť postup
stavebného úradu ako racionálny, kedy spojením územného konania o umiestnení navrhovanej stavby
(napriek absencii návrhu na jeho začatie zo strany žalobcu) a navrhovaného stavebného konania
o povolenie stavby podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad konal bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb, napr. dotknutých orgánov pre prípad zabezpečovania
potrebnýchpodkladovprevydanierozhodnutia,(sprihliadnutímnaokolnostipredmetnéhoprípadu,ktoré
si zabezpečenie vyjadrení dotknutých orgánov nevyžadovali, vzhľadom na rozpor návrhu s územným
plánom obce).
69. V tejto súvislosti súd dodáva, že podaním len žiadosti o vydanie stavebného povolenia nie je
možné vyhnúť sa územnému konaniu o umiestnení stavby, v ktorom sa predovšetkým posudzuje súlad
umiestnenia navrhovanej stavby s územným plánom obce a ktoré obligatórne stavebnému konaniu
o vydaní stavebného povolenia predchádza. Uvedené dáva súd do pozornosti v kontexte zamietajúcej
odpovede obce E. F. zo dňa 06.04.2021, ktorou obec nevyhovela žiadosti žalobcu (podanej dňa
28.12.2020) „... o vykonanie zmien a doplnkov Územného plánu obce E. F. na parcele č. XXX/X“,
požadovanej za účelom vybudovania premostenia toku Blava (vybudovanie vjazdu) na parcelu s jedným
rodinným domom na dotknutých parcelách č. XXX/X G. XXX/X v k. ú. E. (písomnosti v administratívnom
spise žurnalizované pod č. 10 a 13).
70. Z tejto úradnej korešpondencie jasne vyplýva, že žalobca už pred podaním žiadosti o vydanie
stavebného povolenia v predmetnej veci mal vedomosť o nesúlade umiestnenia navrhovanej stavby
mosta s územným plánom obce.
71. Ďalej žalobca namietal neúplnosť administratívneho spisu a nedostatočné zistenie skutkového
stavu, spôsobené jednak nezaznamenaním súhlasných stanovísk dotknutých orgánov na prijímacej
pečiatke stavebného úradu a jednak (zrejme) neprevzatím podkladov (príloh podania predkladaných
žalobcom) stavebným úradom, ktoré mal žalobca predložiť dňa 28.05.2021 spolu s podaním žiadosti
z toho istého dňa o povolenie stavby. Taktiež namietal neúplnosť spisu spôsobenú nečinnosťou
konajúceho stavebného úradu, ktorý podľa žalobcu nepostupoval v súlade so správnym poriadkom
astavebnýmzákonom,nevyzvalžalobcunapredloženiechýbajúcichpodkladovaanisámstavebnýúrad
si nezabezpečil stanoviská dotknutých orgánov pre rozhodnutie vo veci (namietaný postup v rozpore
s ustanoveniami § 37 ods. 3, § 60 ods. 1, § 62 ods. 3 stavebného zákona) a takto neúplný spis predložil
odvolaciemu orgánu, ktorý procesné pochybenia a neúplnosť podkladov pre rozhodnutie neodstránil
a tak isto ako stavebný úrad, rozhodol na základe nekompletného administratívneho spisu.
72. I tieto procesné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.
73. Z obsahu administratívneho spisu (napr. žiadosť žalobcu o povolenie stavby zo dňa 28.05.2021;
žurnalizovaná v administratívnom spise pod č. 9) ako aj z preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňovvyplýva, že žalobca k uvedenej písomnej žiadosti neuvádza žiadne prílohy (stanoviská dotknutých
orgánov) tvoriace súčasť žiadosti, pričom na prijímacej pečiatke obecného úradu sú, obdobne ako napr.
v prípade žiadosti žalobcu o zmenu územného plánu (v ktorom sú v prijímacej pečiatke zaznamenané
počty listov a názov príloh podania), zaznamenané evidenčné číslo podania, číslo, pod ktorým sa viedlo
konanie v predmetnej veci, titul a priezvisko zamestnanca preberajúceho podanie, s tým rozdielom,
že pri označení príloh a počtu listov nie sú uvedené žiadne počty listov ani označenie konkrétnych
príloh. Uvedený stav korešponduje s obsahom podanej žiadosti a opak nepreukazuje žiaden dôkaz
predložený žalobcom, napr. v podobe potvrdenia stavebného úradu o odmietnutí prevziať k žiadosti
žalobcompredkladanéprílohy.Všeobecnétvrdeniažalobcu,žespolusožiadosťouostavebnépovolenie
predložil aj prílohy v podobe súhlasných stanovísk dotknutých orgánov s navrhovanou stavbou, ktoré
však konajúci stavebný úrad nevyznačil na prijímacej pečiatke a tieto nezaradil do administratívneho
spisu, nepôsobia presvedčivo aj preto, že žalobca na druhej strane namieta, že stavebný úrad nevyzval
žalobcu na doplnenie podania a na predloženie potrebných vyjadrení dotknutých orgánov, prípadne si
sám konajúci správny orgán postupom podľa stavebného zákona tieto stanoviská nevyžiadal.
74. Pokiaľ ide o vyššie namietaný postup stavebného úradu ohľadom jeho povinnosti zabezpečiť si
pre rozhodnutie vo veci potrebné podklady a súhlasy dotknutých orgánov, či už formou súčinnosti so
žalobcom (§ 60 ods. 1 stavebného zákona), alebo vlastným postupom podľa § 37 ods. 3, § 62 ods. 3
stavebného zákona, je potrebné zákonnosť a správnosť tohto postupu posudzovať v nadväznosti na
okolnosti daného prípadu, dôvody zamietnutia žiadosti a na základné zásady správneho a stavebného
konania.
75. Jediným podstatným dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobcu o stavebné povolenie navrhovanej
stavby v spojenom územnom a stavebnom konaní, ako aj pre nevydanie rozhodnutia o umiestnení
stavby(hocižalobcapísomnýnávrh/žiadosťozačatieúzemnéhokonaniaoumiestnenístavbypodľa§35
ods. 1 a 2 stavebného zákona nepodal), bol rozpor navrhovanej inžinierskej stavby s územnoplánovacou
dokumentáciou, predovšetkým s aktuálnym územným plánom obce v časti dotknutého územia.
76. Stavebný zákon explicitne určuje povinnosť zamietnuť návrh na umiestnenie stavby ako aj o vydanie
stavebného povolenia na stavbu, ktorej umiestnenie a návrh je v rozpore s územným plánom obce, preto
postup správnych orgánov oboch stupňov pri zabezpečovaní, resp. nezabezpečovaní ďalších podkladov
pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí možno vyhodnotiť ako hospodárny a zároveň nebrániaci
vydaniu zákonného rozhodnutia.
77. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 4 správneho poriadku) a v danom prípade
bolo na konajúcom stavebnom úrade, aby v dôsledku znalosti okolností prípadu a pomerov v dotknutom
území obce, tvorených predovšetkým vedomosťou z vlastnej úradnej činnosti o vydanom stavebnom
povolení pre žalobcu na výstavbu rodinného domu v blízkosti sa nachádzajúcej parc. č. XXX/X, k. ú. E.,
a to so zabezpečením prístupu k cestnej komunikácii cez už existujúci most, ktorého užívanie mal na ten
účel zmluvne zabezpečené, zvážil čo najhospodárnejší postup (§ 3 ods. 4 in fine správneho poriadku
v spojení s § 140 stavebného poriadku), bez neprimeraného predlžovania konania a bez zbytočného
zaťažovania žalobcu a dotknutých orgánov, pričom pri rozhodovaní vychádzal z územnoplánovacej
dokumentácie a z obsahu územného plánu, s ktorého obsahom bola navrhovaná stavba v rozpore.
Teda bolo namieste, že konajúci stavebný úrad nadbytočne nevyužíval postup podľa § 37 ods. 3, §
62 ods. 3 stavebného zákona, neviedol ústne konanie s ohliadkou dotknutého územia, nevyzýval na
podávanie námietok, ani nezabezpečoval súhlasné stanoviská dotknutých orgánov, ktorých závery by
už s ohľadom na identifikovaný rozpor navrhovanej stavby s územným plánom obce boli pre účely
umiestnenia a povolenia predmetnej stavby irelevantné.
78. V nadväznosti na uvedené posúdenie nedôvodnosti procesných námietok žalobcu, rovnako
nemožno súhlasiť s opodstatnenosťou tvrdenia žalobcu, že žalovaný v odvolacom konaní rozhodoval
na základe neúplného administratívneho spisu (bez súhlasných stanovísk dotknutých orgánov).
79. V neposlednom rade nemožno prisvedčiť ani argumentácii žalobcu v tom smere, že navrhovaná
stavba umiestňovaného mosta sa vôbec nenachádza v lokalite s označením ,,5c/2017“ aplikovanej
zmenyúzemnéhoplánuobce,banaopak,spoukazomnaprechádzajúcurozhodovaciupraxstavebného
úradu a potrebu dodržania precedenčnej zásady pri rozhodovaní v tejto veci zastal názor, že z obsahu
záväznej časti územného plánu vyplýva zakreslenie mosta v záväznej grafickej časti územného plánu
(biely pixel cez potok), a to v mieste, kde sa v danej veci navrhuje umiestnenie mosta (teda podľa žalobcu
územný plán predpokladá most na danom mieste).
80. Odvodenie zakreslenia návrhu mosta cez potok Blava v územnom pláne obce od „bieleho pixelu“,
resp.bielehomiestavmodrompásekresbytokupotokaBlava,niejenamieste,pretožeuvedenégrafické
vyznačeniesanenachádzavlegendáchgrafickýchvyobrazeníjednotlivýchzmienúzemnéhoplánuobce
E. F., v ktorých biele miesto neznamená vôbec nič, žiaden objekt. Konkrétne, ak sa v stĺpci legendy„jestvujúci stav“, teda pred zmenou územného plánu nachádza biele miesto, znamená to, že sa na
danom mieste v grafickom vyobrazení nenachádza žiadna stavba ani iné objekty, ktoré by sa bežne
v mapách vyznačovali (napr. parkovisko, účelová cesta, vodovod, zastávka SAD, cintorín, obytný dom
apod.)anaopak,aksavkolónkevstĺpcilegendyoznačenejako„návrh“alebo„výhľad“uvádzanamiesto
bieleho miesta nejaké vyznačenie, napr. červený obdĺžnik alebo opäť je tam biele miesto – prázdna
kolónka na zaznačenie zmeny, na uvedenom mieste sa podľa legendy k používanému značeniu uvádza,
že ide o plochy bývania – bytové domy do 4 NP, alebo že sa na danom mieste neuvažuje so žiadnou
zmenou (v prípade prázdneho miesta v kolónke stĺpca označeného ako „návrh“).
81. V tejto súvislosti správny súd, na rozdiel od žalobcu, nevidí rozpor alebo nejasnosť v slovnom
(písomnom) vyjadrení záväznej časti územného plánu obce E. F. s jej grafickým vyhotovením, a to
v žiadnom z jeho znení, či už v roku 2008 vo vzťahu k rozhodnutiu (stavebnému povoleniu mosta) z
roku 2013, v roku 2015 alebo v znení zmeny 5/2017, z ktorého rozporu v podobe „bieleho pixelu“ cez
modrý pás zobrazujúci potok Blava pri parcele č. XXX/X, k. ú. E. žalobca odvodil rozhodovaciu prax J.
E. F. pri vydaní stavebného povolenia č. Výst.89/2013/Ge-117 zo dňa 18.07.2013 na stavbu mosta cez
Blavu-časť Jaslovce par. č. XXX bez toho, aby bol most v dotknutej záväznej časti územného plánu
obce z roku 2008 a v jeho záväznej grafickej časti uvedený alebo vyznačený. Jednak na grafickom
vyobrazení sa podľa príslušných legiend žiadne vyobrazenie mosta nenachádza a jednak v prípade
rozporujepotrebnévychádzaťzpríslušnéhovšeobecnezáväznéhonariadenia,ktorýmsanormotvornou
činnosťou príslušným orgánom samosprávy prijíma záväzná časť územného plánu obce (§ 11 ods.
4 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v spojení s §
27 ods. 3 stavebného zákona). V tomto ohľade nie je namieste aplikovať pre účastníka stavebného
konania priaznivejšie znenie nejasnej normy, ako navrhuje žalobca. Rovnako tak nie je možné pri vydaní
územného rozhodnutia vychádzať z premisy, že čo nie je územným plánom zakázané alebo čo územný
plán nevylučuje, je možné umiestniť do územia podľa návrhu účastníka konania.
82. Samotná skutočnosť, že parcela č. XXX/X, k. ú. E., na ktorej žalobca navrhuje postavenie mosta,
nie je dotknutá zmenou územného plánu pre lokalitu č. XX/XXXX, nie je dôvodom na prijatie záveru,
že správne orgány nesprávne interpretovali územný plán obce v znení jeho zmeny 5/2017 (5c/2017)
na daný prípad. Práve naopak, z obsahu predmetnej zmeny územného plánu obce ako aj z podkladov
vydávaných v súvislosti s jeho prípravou vyplýva, že zmeny sa vo vzťahu k záujmom žalobcu týkajú
len umožnenia výstavby rodinného domu na parcele č. XXX/X, k. ú. E.. Tieto zmeny v súvislosti
s navrhovanou výstavbou upravujú len činnosti, ktoré sa majú realizovať, teda pokiaľ v súvislosti
s danou zmenou územného plánu o výstavbe mosta na parcele č. XXX/X, k. ú. E. nie je zmienka,
možno vychádzať z územného plánu danej oblasti v tom zmysle, že sa na danej parcele žiaden
most nenachádza, ani ako stav jestvujúci, ani ako stav po zmene územného plánu. Uvedené platí
obzvlášť v kontexte príprav podkladov zmeny územného plánu 5c/2017, ktoré určitým spôsobom
naznačujú podmienky a zámer sledovaný jeho zmenou, kedy sa napr. v Správe o postupe obstarávania
a prerokovania zmien a doplnkov 05/2017 územného plánu obce Jaslovské Bohunice k predmetnej
lokalite 5c/2017 uvádza „Zmena 5c/2017 - k. ú. E., p. č. „C“ č. XXX/X – RD zo H. I. – riešená lokalita
sa nachádza mimo zastavaného územia k. ú. E., ........ Navrhovanou zmenou sa na riešenej ploche
umožní výstavba jedného rodinného domu s príslušným dopravným a technickým vybavením. Parcela
na výstavbu bude prístupná zo H. I., bude využívať jestvujúci vjazd k už jestvujúcim objektom rodinných
domov. ....“ Obdobne je uvedená zmena komentovaná aj v Riešení územného plánu, zmena 5/2017,
schváleného v obecnom zastupiteľstve uznesením č. 767/VII zo dňa 22.10.2018 (riešenie vypracované
pre obec E. F. ako objednávateľa spracovateľom K. L. J., A5ATELIÉR Trnava).
83. Navyše, žalobca cituje časť záväznej časti zmeny 5/2017 územného plánu: „ - v zmysle § 49 zákona
č. 364/2004 Z. z.( Vodný zákon) a vykonávacej normy STN 75 2102 žiadame rešpektovať a zachovať
ochranné pásmo vodohospodársky významného vodného toku Horná Blava v šírke min. 6 m od brehovej
čiary, resp. vzdušnej päty hrádze a min. 4 m od brehovej čiary mlynského náhonu. V ochrannom pásme,
ktoré žiadame ponechať bez trvalého oplotenia, nie je prípustná orba, stavanie objektov, zmena reliéfu
ťažbou, navážkami, manipulácia s látkami škodiacimi vodám, výstavba súbežných inžinierskych sietí.“,
a z tejto vyplýva, že v danej oblasti do územia zasahuje ochranné pásmo regionálneho biokoridoru
toku Blava, ktoré je nutné rešpektovať, pričom na danom mieste nie je prípustné stavanie objektov. Ak
uvedené platí pre zmenu územného plánu v súvislosti s povolením výstavby rodinného domu na parcele
č. XXX/X, k. ú. E., potom to platí aj pre parcelu č. XXX/X, k. ú. E., na ktorej navrhuje žalobca postaviť
mostcezpotokF.aktorásanachádzapridanomtokuvsusedstveparcieldotknutýchzmenouúzemného
plánu pre lokalitu 5c/2017.
84. Inými slovami, ak by obec mala v pláne umožniť výstavbu ďalšieho prístupu k zmenou navrhovanej
stavbe rodinného domu na parcele č. XXX/X, k. ú. E. v podobe inžinierskej stavby cez potok Blava,tak by sa touto možnosťou v zmene územného plánu obce 5/2017 zaoberala pozitívnym vymedzením,
teda nenechala by stavbu mosta bez akejkoľvek úpravy zmeny, a to bez ohľadu na dovtedajšie znenie
územného plánu obce, z ktorého zaznačenie žiadneho mosta na parcele č. XXX/X, k. ú. E. nevyplýva.
85. O tejto skutočnosti mal vedomosť aj sám žalobca, keďže sa podaním (dňa 28.12.2020) na Obecný
úrad Jaslovské Bohunice domáhal vykonania zmien a doplnkov Územného plánu obce Jaslovské
Bohunice na parcele č. XXX/X, a to za účelom vybudovania premostenia toku Blava (vybudovanie
vjazdu) na parcelu s jedným rodinným domom na dotknutých parcelách č. XXX/X G. XXX/X v k. ú. E.,
ako už správny súd dal do pozornosti vyššie (bod 69. a 70.).
86. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nerešpektovanie precedenčnej zásady, argumentovanej najmä
poukazom na predchádzajúce stavebné povolenie č. Výst.89/2013/Ge-117 zo dňa 18.07.2013, ktorým
obec E. F. povolila výstavbu mosta cez Blavu-časť E. par. č. XXX (podľa projektovej dokumentácie
je most napojený na účelovú komunikáciu pri v blízkosti sa nachádzajúcej parc. č. XXX/X, k. ú. E. –
poznámka súdu), tak túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
87. Precedenčnú zásadu nemožno aplikovať na základe jedného rozhodnutia, hoc aj vydaného na
obdobné podmienky pre výstavbu na susednom pozemku, obzvlášť vydaného v stavebnom konaní
o povolenie inžinierskej stavby, kde sa podmienky na umiestnenie a povolenie stavby posudzujú
predovšetkým vo vzťahu ku konkrétnym podmienkam dotknutého územia v spojení so zákonnými
a podzákonnými regulatívmi sledujúcimi verejný záujem na ochrane životného prostredia, bezpečnosti,
zdravia ľudí atď., a v neposlednom rade s ohľadom na skutočnosť, že v danej oblasti do územia zasahuje
ochranné pásmo regionálneho vodného toku Blava, pre ktoré platia zákonné obmedzenia.
88. V prejednávanom prípade, paradoxne, práve most postavený na susednom pozemku č. 632, k.
ú. E. na základe žalobcom uvádzaného rozhodnutia z roku 2013, bol okolnosťou zohľadnenou pri
príprave podkladov a zmien územného plánu obce 5/2017 pre lokalitu 5c/2017 v súvislosti s výstavbou
rodinného domu žalobcom na parc. č. XXX/X, k. ú. E., v rámci ktorej príslušné orgány územného
plánovania zohľadnili prístup k navrhovanému rodinnému domu zo H. I. práve cez uvedený most z parc.
č. XXX, k. ú. E., a to bez toho, aby sa výslovne rátalo s možnosťou prístupu cez most, ktorý žalobca
navrhuje postaviť na susednej parcele, či už odkazom na existujúci platný územný plán obce alebo s
vyhliadkou jeho prípadnej zmeny v danej oblasti. Za uvedených okolností prípadu nemožno prisvedčiť
tvrdeniu o porušení precedenčnej zásady pri vydaní preskúmavaných administratívnych rozhodnutí. Len
na margo správny súd dodáva, že zákonnosť stavebného povolenia č. Výst.89/2013/Ge-117 zo dňa
18.07.2013 na most na parc. č. XXX, k. ú. E. nie je predmetom súdneho prieskumu a jeho súladom
s územnoplánovacou dokumentáciou sa správny súd pre účely tohto konania nezaoberal.
89. Vo vzťahu k dodatočne v priebehu súdneho konania predloženým rozhodnutiam Obce Jaslovské
Bohunice zo dňa 04.04.2023 a 27.05.2024 vo veci dodatočného povolenia stavby „CYKLOCESTIČKA
popri št. ceste III/1311 smer J. BOHUNICE – AE BOHUNICE – SO 02 – Premostenie vodného toku“,
správny súd uvádza, že tieto rozhodnutia, s prihliadnutím na viazanosť správneho súdu skutkovým
stavom zisteným správnym orgánom v priebehu preskúmavaného administratívneho konania (§ 119
SSP v spojení s § 120 písm. a/ až c/ SSP a contrario), nevyhodnocoval ani neskúmal (nie sú predmetom
súdneho prieskumu zákonnosti v tejto veci, ktorým je súd viazaný), keďže dodatočne predložené
rozhodnutia boli vydané až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a pre rozhodnutie správneho
súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). Správny
súd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy preskúmavané
administratívne konanie nedopĺňa, ani nenahrádza činnosť správnych orgánov pri vyhodnocovaní
skutkového stavu potrebného na rozhodnutie o predmete správneho konania. V súvislosti s tvrdením
žalobcu, že dodatočne predložené rozhodnutia boli taktiež vydané v rozpore s územným plánom obce,
prípadne, ak by mal podozrenie o inom porušení zákona ich vydaním, správny súd dodáva, že žalobca
môže formou podnetu na príslušnú prokuratúru iniciovať konanie dozoru nad dodržiavaním zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy.
90. Správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu
predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil pochybenia namietané žalobcom ako majúce za následok
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných
ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
91. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal
ich náhradu, pretože zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu v súvislosti s predmetným konaním nejaké
trovy vznikli.
92. Záverom správny súd k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva do pozornosti, že v súlade
s § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným Regionálnym úradom pre
územné plánovanie a výstavbu Trnava, na ktorý v zmysle § 118 stavebného zákona v znení účinnom od01.04.2024prešlapôsobnosťvykonávaťštátnusprávuvdruhomstupnivoveciach,vktorýchvsprávnom
konaní v prvom stupni koná obec. V danom prípade ide pre účely súdneho konania podľa Správneho
súdneho poriadku o tzv. administratívnu procesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená
od pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci
osobitným zákonom takémuto správnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná (pre daný
prípad napr. § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého regionálne úrady nemajú právnu subjektivitu).
93. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.