Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: DK-7Csp/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5421200946
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5421200946.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, D. E. - F., právne
zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47
445 092, o zaplatenie 2.609,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 28.07.2021 sa pôvodný žalobca (Všeobecná
úverová banka, a.s.) prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy vo výške 2.609,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.06.2021
do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca podanú žalobu po skutkovej stránke v podstate odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
(Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90, Bratislava, IČO: 31 320 155) a

žalovaný uzavreli dňa 27.06.2011 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB a.s., na základe
ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 40410506.
Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 19,20 %. Ku dňu vystavenia výpisu z
kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.500 eur a bol povinný žalobcovi platiť
štandardnúmesačnúsplátkuvovýške50eur.Podľatvrdeniažalobcusižalovanýneplnilsvojepovinnosti
vyplývajúce mu z predmetne zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany (pôvodného) žalobcu.
Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie tento vystavil ku dňu 08.06.2021 nový výpis z

bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2021 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny,
poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného
s konečným zostatkom na úhradu vo výške v žalobe požadovanej istiny. Žalovaný si podľa žalobcu
nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s
konečným stavom ku dňu 31.05.2021, v lehote splatnosti do 20.06.2021. Žalobcovi tak vznikol nárok na
úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške. Na podporu svojich skutkových tvrdení žalobca predložil:
zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., výpis z kreditnej platobnej karty VÚB,

a.s. za zúčtovacie obdobie od 27.06.2011 do 31.05.2021, žiadosť o zvýšenie úverového rámca.

3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.09.2021 právny zástupca žalovaného navrhol žalobu
v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola
overená bonita klienta. Poukázal pritom na § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Poukázal tiež na bod V. Vyhlásenia klienta zmluvy o vydaní a používaní

kreditnej platobnej karty, kde sa v poslednej vete uvádza, že „Prijatím a schválení Žiadosti zo strany
Banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., vydávanej
v spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie
Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. Obchodné podmienky, Cenník a Potvrdzujúci list
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/ Zmluvy“. V zmysle § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

„Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú
podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.“ Účinnosť zmluvy o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. je viazaná na splnenie odkladacích podmienok,
ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu, obchodných podmienok a cenníka. Potvrdzujúci list predstavuje
prejav vôle žalobcu, obsahom ktorého je prijatie a schválenie žiadosti zo strany banky. Keďže žalobca
nepredložil potvrdzujúci list, nepreukázal prijatie a schválenie žiadosti zo strany banky, čo v konečnom

dôsledku znamená, že zmluva nevznikla a ide o absolútne neplatný právny úkon.

4. Žalovaný ďalej uviedol, že osobné údaje o klientovi ako rodné číslo, číslo občianskeho preukazu,
telefón a email, údaje o zamestnávateľovi, údaje k používaniu kreditnej platobnej karty sú napísané
väčším písmom ako predmet a cena zmluvy o úvere a teda predmet a cena úveru je napísaná menším

písmom. V danom prípade ide síce o formálnu chybu čo sa týka veľkosti písma, ktorú však citované
ustanovenie sankcionuje absolútnou neplatnosťou zmluvy o úvere. Medzi žalobcom v pozícii veriteľa a
žalovaným v pozícii dlžníka bola na základe žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB a.s. zo dňa
23.06.2011 uzatvorená dňa 27.06.2011 zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s.
č. 0040410506, ktorá je však neplatný právny úkon. Na základe žiadosti o vydanie kreditnej platobnej

karty VÚB a.s. zo dňa 23.06.2011 žalovaný žiadal o poskytnutie úverového rámca vo výške 900 eur,
so štandardnou mesačnou splátkou 30 eur a s úrokovou sadzbou 22,80 %. Listom zo dňa 30.06.2011
žalobca oznámil schválenie úverového rámca vo výške 450 eur, so štandardnou mesačnou splátkou 15
eur a s úrokovou sadzbou 22,80 %. V zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Prijatie návrhu, ktoré
obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový

návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z
odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.“ Je zrejmé, že po prehodnotení žiadosti zo dňa
23.06.2011 bol schválený úverový rámec v sume a za podmienok jednostranne stanovených žalobcom,
pričomišloonovýnávrhnauzatvorenienovejzmluvyvzmysle§44ods.2Občianskehozákonník.Platné
uzavretie zmluvy nemožno nahrádzať ani jednostranným vystavením výpisu z pôžičkovej karty, kde má

byť upravená aj splatnosť dlhu, výška splátky, účtovanie úrokov, poplatok za vyhotovenie a zaslanie
výpisu a podobne. Ak na základe takýchto úkonov žalovaný začal používať kartu a čerpať prostriedky
poskytované žalobcom, nemožno uzavrieť, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere. Uvedené
potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/73/2017 zo dňa 12. 12. 2017. Keďže nedošlo
ku konsenzu zmluvných strán ohľadom výšky úverového rámca, zmluva o vydaní a používaní kreditnej

platobnej karty VÚB, a.s. je neplatná.

5. Ďalej uviedol, že z výpisu z kartového účtu vyplýva, že súčet všetkých debetných transakcií, ktoré
predstavujú reálne čerpanie úverového rámca, je nižší ako súčet kreditných transakcií. Rozdiel medzi
kreditnými transakciami a debetnými transakciami predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktorým sa VÚB,

a.s. v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka obohatila na úkor žalovaného. V prípade neplatného
právneho úkonu sa zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. zrušuje od počiatku
ex tunc a zmluvné strany sú povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah,
z toho dôvodu môže žalobca pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti iba v tom prípade, ak to bolo v

zmysle § 565 Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté. Taktiež žalobca musí splniť
podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Keďže súčasťou žalobného návrhu nie sú žiadne listinné dôkazy

preukazujúce vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, žalobca nie je oprávnený požadovať jednorazové
splatenie dlžnej sumy. Záverom žalovaný uviedol, že z predloženého výpisu ku kreditnému účtu vyplýva,
že posledná debetná transakcia, teda reálne čerpanie úverového rámca, bola realizovaná viac ako3 roky spätne od podania žalobného návrhu. Žalovaný preto vznáša námietku premlčania žalobcom
uplatneného nároku.

6. Uznesením č.k. 7Csp/7/2021-104 zo dňa 18.10.2021 tunajší súd povolil zmenu na strane žalobcu,
kde pôvodného žalobcu nahradila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 35 724 803.

7. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2021 sa žalobca replikou vyjadril tak, že odborná

starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) bola
zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Výsledkom
daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/
schopnosti splácať daný úver.
• priemerný čistý mesačný príjem za posledných 6 mesiacov žiadateľa úveru boli vo výške 2.657 eur,
výška príjmu bola deklarovaná žalovaným v žiadosti o úver

•žiadateľďalejdeklaroval,žejezamestnanýnatrvalýpracovnýpomer,žejeslobodnýamá1vyživovanú
osobu
• žalovaný v žiadosti deklaroval, že má existujúce záväzky s mesačnou splátkou vo výške 250 eur a
ďalšie iné mesačné výdavky vo výške 25 eur pri žiadosti o zvýšenie úverového rámca
V tejto súvislosti poukázal aj na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2020, sp.

zn. 8Co/233/2019. Ak postupca disponoval informáciami o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa, nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať
poskytnutý úver. Zákonodarca ukladá poskytovateľovi úveru brať do úvahy jeho príjmy a výdavky
alebo nahliadnuť do príslušnej databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov kumulatívne.
Uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú záver o zachovaní odbornej starostlivosti veriteľa pri

posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver. Za podstatnú v súvislosti s otázkou veľkosti písma,
použitého v Obchodných podmienkach žalovaného považovali časovú pôsobnosť § 53c Občianskeho
zákonníka, ktoré v čase uzavretia zmluvy ešte „neexistovalo“, resp. nebolo novelou do predmetného
kódexu zaradené. Novela vykonaná zákonom č. 106/2014 Z. z. nadobudla v prípade § 53c Občianskeho
zákonníka účinnosť až 1.júna 2014 - predmetné ustanovenie tak nemohlo byť pre účastníkov zmluvy

záväzné. Zmena právnej úpravy v otázke veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách bola žalovaným
reflektovaná v súlade s novelou a v súčasnosti platné obchodné podmienky plne zodpovedajú zákonom
vyžadovanejúprave.Užlennadrámecnevyhnutnejargumentácievyjadrovaliichúprimnénepochopenie
dôvodov, pre ktoré žalobca pristúpil k podpisu zmluvy, s ktorej obsahom mal údajné ťažkosti sa
oboznámiť, resp. dôvodov, pre ktoré sa u žalovaného, či jej zamestnancov nedožadovala poskytnutia

obchodných podmienok v čitateľnejšom vyhotovení. Z vykonaného dokazovania podľa názoru žalobcu
jednoznačne vyplynulo, že v čase uzavretia zmluvy neexistovala žiadna objektívna a už vôbec nie vážna
prekážka, ktorá by žalovanému znemožňovala resp. sťažovala oboznámiť sa s textom navrhovanej
zmluvy (žalovaný: 1. nebol v časovej tiesni, 2. nikto ho k podpisu nenútil, 3.neinformoval postupcu, že by
text bol preňho prípadne nečitateľným, či už z dôvodu veľkosti písma, prípadne očnej vady, nedostatku

svetla, straty poskytnutých dokumentov, prípadne iných rýdzo subjektívnych dôvodov navrhovateľa;
4. nežiadal postupcu ani nikoho iného o dodatočné podrobnejšie vysvetlenie zmyslu niektorých
navrhovaných zmluvných klauzúl a ani vysvetlenie právnych dôsledkov jednotlivých klauzúl). Žalobca
mal za to, že žalovaný nebol donútený zmluvu za ponúkaných podmienok podpisovať, nakoľko však
podpisomvyjadrilsúhlas,postupcanemaldôvodpristupovaťkindividuálnemudojednávaniupodmienok.

Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt by neúmerne zvýšilo
náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom
spojených. Tvrdenia žalovaného o tom, že predložená zmluva bola pripravená dodávateľom, žalobca
nerozporuje. Samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, je najmä s poukazom na rozsiahle povinnosti
poskytovateľa, štandardne pripravená dodávateľom služby - bankou. Tá na základe žiadosti klienta a

po posúdení jeho bonity, predloží klientovi návrh zmluvy (ktorý je v prejedávanom prípade plne v súlade
so zákonom). Po oboznámení sa s jeho obsahom je následne len na uvážení klienta či do zmluvného
vzťahu za ponúkaných podmienok vstúpi alebo nie. Samotná skutočnosť, že zmluva je pripravená
dodávateľom, nemôže bez ďalšieho spôsobiť neplatnosť zmluvy ani jej časti. Vydanie kreditnej karty,
pokiaľ ju žalovaný neodmietne žalovaný nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobné veci

súdy riešili pri spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve, pričom súdna prax zaujala jasný názor, že ak
spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť podmienku, nemožno považovať takúto podmienku za neprijateľnú.
Naopak - ide o individuálne zmluvné dojednanie. Na podporu tvrdenia poukazovali na nasledovné
rozhodnutia. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2018sp. zn. 3 Cdo 80/2017 ako i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn.
III. ÚS 438/2018. V uvedenom prípade bol medzi zmluvnými stranami dojednaný revolvingový úver vo
forme kreditnej karty a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté

zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý
úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť
k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť
úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Na predmetný
zmluvný vzťah nie je možné aplikovať ust. § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko v predmetnom

prípade nebolo dojednané plnenie v splátkach. Minimálna splátka, ktorú bol žalovaný povinný plniť bola
v tomto prípade len dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúco záväzkom vzťahu na dobu neurčitú.
K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
zo dňa 02.08.2018. Žaloba bola podaná dňa 29.07.2021, teda nedošlo k premlčaniu. Súčet debetných
operácií na účte odporcu predstavuje sumu vo výške 5.915,80 eur. Súčet kreditných operácií na účte
žalovaného predstavuje sumu vo výške 3.306,44 eur. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná

suma vo výške 1.979,35 eur, na poplatky suma vo výške 314,6 eur, na riadny úrok suma vo výške
1.011,33 eur a na úrok z omeškania suma vo výške 1,16 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií
(žalovaná suma) vo výške 2.609,36 eur pozostáva z istiny vo výške 1.453,88 eur, riadneho úroku k
31.05.2021 vo výške 925,95 eur, úroku z omeškania ku dňu 31.05.2021 vo výške 210,93 eur a poplatkov
vo výške 18,60 eur. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby rozhodol v zmysle podanej

žaloby a následných vyjadrení žalobcu.

8. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 30.12.2021 uviedol, že medzi zmluvnými stranami nedošlo
k vzájomnému konsenzu ohľadom náležitostí zmluvy o úvere, zmluva je neplatná od počiatku. Žalobca
v rámci prostriedkov procesného útoku obhajuje platnosť uzatvorenej zmluvy o úvere s poukazom na

ustanovenie všeobecných obchodných podmienok. Tieto všeobecné obchodné podmienky napísané
miniatúrnym písmom nemôžu byť súčasťou zmluvy o úvere, nakoľko neboli žalovaným podpísané
a žalobca neoboznámil pred podpisom zmluvy žalovaného so znením všeobecných obchodných
podmienok. Tak zásadné ustanovenie, ktoré popiera dikciu § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
ktoré umožňovalo žalobcovi meniť výšku a náležitosti požadovaného úveru, nemôže byť súčasťou

všeobecných obchodných podmienok. Keďže § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka je kogentnej povahy,
akúkoľvek dohodu o obchádzaní tohto ustanovenia je potrebné považovať za neplatnú v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, resp. ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže § 43a a nasl. Občianskeho
zákonníka majú kogentný charakter, účastníci občianskoprávnych vzťahov sa od nich nemôžu odchýliť;
osobitný kontraktačný proces odlišný od bežného uzavretia zmluvy môže ustanoviť iba zákon a nie

dohoda strán. Ak by sa pripustila zmluvná sloboda aj vo vzťahu k mechanizmu uzatvorenia úverovej
zmluvy, znamenalo by to, že žalobca v postavení veriteľa by mohol poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský
úver za akýchkoľvek podmienok, o ktorých by dlžník v čase poskytnutia úveru (jeho vyplatenia) nemal
vedomosť, čo nie je v zmysle platnej právnej úpravy prípustné a k uzatvoreniu zmluvy by tak došlo bez
akceptácie týchto nových podmienok zo strany dlžníka. Je zrejmé, že po prehodnotení žiadosti zo dňa

23.06.2011 bol schválený úverový rámec v sume a za podmienok jednostranne stanovených právnym
predchodcom žalobcu, pričom išlo o nový návrh na uzatvorenie novej zmluvy v zmysle § 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Keďže medzi zmluvnými stranami nedošlo ku konsenzu ohľadom náležitosti
zmluvy o úvere, táto zmluva je neplatný právny úkon.
Právny predchodca žalobcu nepostupoval pri skúmaní bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou.

Keďže veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona, nie je
oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu a zároveň zmluva je bezúročná a bez poplatkov.
Sankcia uvedená v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu
podpisu zmluvy o úvere má za následok, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a
§ 565 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za neplatné, čo má za následok nepreukázanie

výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. A keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nenastala ešte
konečná splatnosť úveru a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pre nekonanie s odbornou starostlivosťou
v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať za
neplatné, zo strany Všeobecnej úverovej banky, a.s. došlo k postúpeniu tzv. nezosplateného, živého
úveru, čo je v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách Sám žalobca uvádza, že právny predchodca

žalobcu nebol povinný dodržať postup v zmysle § 53 ods. 9 a hlavne § 565 Občianskeho zákonníka,
keďže zmluva neobsahuje dohodu o možnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. V takomto prípade
došlokpostúpeniunezosplatnenéhoúveručojevrozporesustanovením§17ods.1zákonač.129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch.Ďalej uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie
a aplikácie zákonov v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.3.2018, aj v uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2017
z 24.4.2018 zhodne konštatoval, že podmienky § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách sú zákonnými

podmienkami platného postúpenia pohľadávky banky, nie úpravou, s nedodržaním ktorej je spojené
porušenie bankového tajomstva. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za
predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu

pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. Keďže žalobca
nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nepreukázal logicky ani lehotu
90 dní a preto neboli splnené podmienky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žalobca nemá
v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný súčasne vzniesol námietku premlčania.

9.Súdpôvodnevykonalvpredmetnejvecidokazovanieoboznámenímsasobsahomlistinnýchdôkazov,

najmä s predloženými listinnými vyjadreniami sporových strán, zmluvou o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB a.s., výpisom z kreditnej platobnej karty za zúčtovacie obdobie od 27.06.2011
do 31.05.2021, žiadosťou o zvýšenie úverového rámca, na podklade ktorých žalobu rozsudkom zo
dňa 31.05.2022 v celom rozsahu zamietol, nakoľko hmotno-právna námietka žalovaného ohľadom
premlčania nároku žalobcu bola dôvodná a keďže už len dôvodne vznesená námietka premlčania

zakladá dôvod na zamietnutie žaloby, ďalej sa nezaoberal inými skutočnosťami tvrdenými tak žalobcom,
ako aj žalovaným.

10. Uvedený rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, nakoľko v zákonom stanovenej lehote
podal voči nemu odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré žalobca
odôvodnil nasledovne. Namietal nesprávne právne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby,
nakoľko v prejednávanom prípade nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté plnenie v splátkach,
v dôsledku čoho na vec ani nemožno aplikovať § 565 , § 53 ods. 9 resp. ani § 103 Občianskeho

zákonníka. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok zo Zmluvy o používaní kreditnej Karty
VÚB, a.s. - zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty č. 00404 10506 zo dňa 23.06.2011 v zmysle
zvýšenia úverového rámca zo dňa 17.10.2016, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový
rámec vo výške 1.500 eur a na základe ktorej žalovaný čerpal prostredníctvom platobnej karty peňažné
prostriedky. Mal za to, že z vykonaných dôkazov v súdnom konaní jednoznačne vyplynulo, že v zmluve

absentovala medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dohoda o plnení v splátkach na dobu určitú ako je
to v bežnej spotrebiteľskej úverovej zmluve. V zmluve bol dohodnutý len predschválený úverový rámec
do výšky 1.500 eur, na čo súd vo svojom napadnutom rozhodnutí neprihliadol a touto skutočnosťou
sa už ďalej nezaoberal. Zároveň poukázal i na to, že posudzovaný spotrebiteľský revolvingový úver
je špecifickým bankovým produktom na základe ktorého žalovaný čerpal peňažné prostriedky, ktoré

však bol povinný vrátiť, konečný termín splatnosti revolvingového úveru nebol zmluvne dohodnutý,
ako ani konkrétny počet splátok. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že zmluva bola v spornom
prípade uzavretá na dobu neurčitú, pričom uvedené vyplýva zo žiadosti o zvýšenie úverového rámca,
kde je ako doba trvania zmluvy uvedená: doba neurčitá. Bol preto názoru, že pôvodný veriteľ si stanovil
čas povinnosti pre vyplatenie dlhu dlžníkom, a to zaslaním výzvy zo dňa 02.08.2018 (označenou

ako ,,Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“), kde žalovaného vyzval na splatenie dlhu
v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. V uvedenom prípade bola zmluva vypovedaná listom zo
dňa 02.08.2018 s označením ako ,,Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ a na základe
tohto podania právny predchodca žalobcu vypovedal uzatvorenú zmluvu, čím mu zároveň vznikol voči
žalovanému nárok domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle § 563 Občianskeho

zákonníka. Považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa
04.07.2018 s označením ako ,,Predžalobná upomienka“ na zaplatenie dlžných a splatných omeškaných
splátok vo výške 150 eur v zmysle podmienok zmluvy, keďže žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a dlžné
splatné splátky v dodatočnej lehote neuhradil, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.08.2018
s označením ako ,,Oznam o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ vypovedal zmluvu dňom 02.08.2018,

pričom dlh sa stal splatným naraz v rozsahu 2.609,36 eur. Zastával názor, že premlčacia doba nemohla
začať plynúť pred vypovedaním zmluvy, nakoľko žalobcovo právo nebolo ,,actio nata“ a v prípade
podania žaloby na príslušný súd pred zaslaním výpovede a ukončením zmluvného vzťahu medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným by bola žaloba zamietnutá ako predčasne podaná, nakoľkožalovaný mohol v zmysle uzatvorenej zmluvy naďalej čerpať finančné prostriedky do výšky úverového
limitu a splácať pohľadávku spôsobom dojednaným v zmluve. Na základe uvedeného považoval za
nesporné, že svoj nárok si mohol s úspechom uplatniť na súde až po ukončení zmluvy, a preto k začatiu

plynutia premlčacej doby došlo najskôr dňa 03.08.2018 (deň nasledujúci po vyhotovení výpovede
zmluvy). Vzhľadom ku skutočnosti, že premlčacia doba začala plynúť najskôr odo dňa 03.08.2018
s poukazom na to, že žaloba bola na súde podaná dňa 28.07.2021 považoval za nesporné, že si svoj
nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ súd dospel k opačným záverom. Tiež uviedol, že

v uvedenom prípade bol medzi zmluvnými stranami dojednaný revolvingový úver vo forme kreditnej
karty - a nie klasický splátkový úver. V súlade s § 563 Občianskeho zákonníka preto došlo výzvou zo
dňa 02.08.2018 zo strany pôvodného veriteľa k uplatneniu si svojho práva, keď od dlžníka požadoval
splatenie dlhu, nakoľko v čase trvania dlhu nebol dohodnutý čas jeho úplného splatenia a až touto
výzvou pôvodný veriteľ určil splatnosť predmetného záväzku žalovaného. Nakoľko žaloba bola na súd
podaná dňa 28.07.2021 mal žalobca za to, že si svoj nárok uplatnil v 3-ročnej premlčacej dobe, a preto

nárok žalobcu nie je možné považovať za premlčaný ani len čiastočne. Na základe uvedeného bol
preto názoru, že súd vo svojom odôvodnení nesprávne právne posúdil splatnosť pohľadávky v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka, ako aj na posudzovaný prípad nesprávne aplikoval § 53 ods. 9 , § 565
a § 103 Občianskeho zákonníka a naopak na vec opomenul aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka
a pri skúmaní námietky premlčania § 101 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na zákon č. 62/2020

Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a jeho neaplikáciu zo
strany súdu na prejednávaný prípad. V tomto smere považoval za potrebné doplniť, že z odôvodnenia
súdu vôbec nie je zrejmé, či súd pri posudzovaní premlčania na vec aplikoval zákon č. 62/2020
Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej

choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť
od 27.03.2020. Zároveň poukázal aj na znenie § 8 zákona č. 9/2021 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 s účinnosťou od 19.01.2021.
V zmysle citovaných ustanovení § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony tak premlčacia doba neplynula v období od: a) 27.03.2020 do 30.04.2020,
t.j. spolu 35 dní;, b) 19.01.2021 do 28.02.2021 t.j. spolu 41 dní. S ohľadom na uvedené bolo zrejmé, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej
inštancie na vec opomenul aplikovať vyššie uvedené ustanovenia zákona, ktorý zásadným spôsobom
zmenil posúdenie plynutia premlčacej doby. Aplikácia uvedeného zákona však z odôvodnenia nevyplýva

a preto vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel
k nesprávnym záverom ohľadom premlčania nároku žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
z tohto dôvodu nepreskúmateľné (nakoľko z neho nebolo zrejmé, ako sa súd vysporiadal s neplynutím
lehôt počas pandémie COVID-19) a vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (neaplikácia
uvedených zákonných ustanovení) v dôsledku čoho dospel súd prvej inštancie k nesprávnym právnym

záverom ohľadom premlčania. Vzhľadom k uvedenému zastával názor, že mu vznikol nárok na úhradu
istiny a príslušenstva uplatneného nároku. Uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný ani len
v časti a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ
súd prvej inštancie dospel k záveru o opaku. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby
odvolacísúdrozsudokvnapadnutomrozsahupreskúmalavzmysle§388CSPhozmeniltak,ževyhovie

žalobe, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil aj trovy odvolacieho konania.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP a priznal

žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný vo svojom tvrdení neuviedol skutočnosti a ani
nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné (nakoľko z neho nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal

s neplynutím lehôt počas pandémie COVID-19) a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (neaplikácia uvedených zákonných ustanovení), v dôsledku čoho dospel súd prvej inštancie
k nesprávnym právnym záverom ohľadom premlčania. Vzhľadom na uvedené zastával názor, že mu
vznikolnároknaúhraduistinyapríslušenstvauplatnenéhonároku.Uplatnenýnároknemožnopovažovaťza premlčaný ani len v časti a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o opaku. Na základe vyššie uvedených
skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle § 388

CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods.
1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalovaný sa k odvolacej replike žalobcu písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č.k. 10CoCsp/50/2022- 211 zo dňa 24.10.2023
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd v podstate konštatoval, že právne názory vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/64/2022 zo dňa 28.02.2023 sú aplikovateľné aj na posudzovanú vec,
a to v rozsahu posúdenia okamihu začatia plynutia premlčacej lehoty. Tiež sa stotožnil aj s názorom

žalobcu, že celý dlh sa mohol najskôr stať splatným až od 03.08.2018 s výnimkou splátok splatných
pred uvedeným dátumom, pri ktorých bolo potrebné premlčanie skúmať osobitne aj s ohľadom na § 1
a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. a z nich plynúce zákonné prerušenia plynutia premlčacej lehoty. A teda
premlčacia lehota na väčšinu uplatneného nároku mohla prvýkrát začať plynúť 03.08.2018. V zmysle
uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie v tejto

otázke na tom skutkovom závere, že premlčacia doba uplynula dňa 21.04.2021, tak tento nebol správny.
V dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vec i nesprávne právne
posúdil, keď aproboval posúdenie počiatku premlčacej doby za použitia § 103 Občianskeho zákonníka.
Záverom odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude nanovo posúdiť nárok žalobcu
v súlade so závermi vyslovenými odvolacím súdom, pričom zmluvu o vydaní a používaní kreditnej

karty vrátane jej dodatkov je potrebné podrobiť súdnej kontrole, nakoľko ide o spotrebiteľský vzťah. Po
doplnení skutkových tvrdení, dôkazov (o aktuálnom stave pohľadávky) a ich preskúmaní nanovo súd
prvej inštancie vo veci rozhodne.

16. V uvedených intenciách následne okresný súd opätovne konal, pričom na prejednanie predmetnej

veci nariadil pojednávanie, a to na deň 28.05.2024.

17. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.05.2024
ospravedlnil jeho neúčasť ako i neúčasť jeho právneho zástupcu na pojednávaní vytýčenom na
deň 28.05.2024, a to s ohľadom na dodržanie zásady hospodárnosti konania a účelnosti trov

vynakladaných stranami sporu v konaní pred súdom. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol vo veci
na základe predložených listinných dôkazov a písomných vyjadrení. Žalovaný ako aj jeho právny
zástupca dali súhlas na prejednanie sporu dňa 28.05.2024 a vyhlásenie rozsudku v neprítomnosti
žalovaného, pričom žalovaný nežiadal z dôvodu neprítomnosti odročiť pojednávanie na iný termín.
Zároveň požiadal o zaslanie zápisnice o pojednávaní do elektronickej schránky právneho zástupcu.

V predmetnom podaní ďalej v podstate uviedol, že zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty je pre malú veľkosť písma neplatný právny úkon, prípadne vzhľadom na údaj o úrokovej sadzbe
vo výške 22,80 % p.a. je táto zmluva bezúročná a bez poplatkov. Žalobca nepreukázal, že boli
splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka, žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

a zároveň, keďže právny predchodca žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou nebol oprávnený
požadovať jednorazové splatenie úveru, preto je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru neplatné.
Keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predžalobnú upomienku
ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne úkony a preto
žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, zároveň keďže v čase

postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru
čo je v rozpore s § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto rovnako zmluva
o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, žalobca
teda nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách a v konečnom dôsledku žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Na základe

týchto skutočností navrhol, aby súd zamietol žalobný návrh v celom rozsahu a priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.18. Na vytýčené pojednávanie sa nedostavil žalobca, žalovaný ani právny zástupca žalovaného, preto
súd vykonal pojednávanie len v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu
na predmetnom pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na všetkých svojich písomných podaniach, nad

rámec neuvádzajú žiadne skutočnosti. Tiež uviedol, že pokiaľ ide o oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru, takýto dokument majú k dispozícii, nevedia prečo nebol pripojený k žalobe, sú
ochotní a schopní doklady súvisiace s okamžitou splatnosťou súdu predložiť. Za účelom preukázania,
označenia a predloženia dôkazov vzťahujúcich sa k okamžitej splatnosti úveru, a to v lehote 15 dní, súd
pojednávanie odročil na neurčito.

19. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu spolu s podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
17.06.2024 predložil aj nasledovné listiny: oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa
02.08.2018, uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024. Vo svojom podaní žalobca
v podstate uviedol, že na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka bol žalovaný
v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornený výzvou zo dňa 04.07.2018 označenou ako

Predžalobná upomienka. Touto výzvou bol žalovaný upozornený na omeškanie so sumou 150 eur t.j.
troch mesačných splátok. Nakoľko žalovaný aj napriek tomuto upozorneniu omeškané splátky neuhradil,
uplatnil postupca dňa 02.08.2018 právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a to pre nezaplatenie
splátky splatnej 15.04.2018, so zaplatením ktorej bol žalovaný v omeškaní 3 mesiace. V súvislosti so
spornou určitosťou výzvy zo dňa 04.07.2018 uviedol, že má za to, že táto je dostatočne určitá. V zmysle

uvedeného navrhol, aby konajúci súd vyhovel podanej žalobe.

20. Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci súd nariadil na deň 10.12.2024. Na vytýčené pojednávanie
sa nedostavil žalobca a žalovaný, preto súd vykonal pojednávanie len v prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu na predmetnom pojednávaní

uviedol, že zastávajú názor, že žalobca dôkazmi doloženými do súdneho spisu svoj nárok osvedčil,
pridržiavajú sa ich doterajších vyjadrení. Majú za to, že výzva pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti,
akoajmimoriadnevyhláseniesamotnéjedostatočneurčité,nakoľkojebezväčšíchťažkostímožnéurčiť,
akými konkrétnymi splátkami bol žalovaný v omeškaní a ktorá splátka spôsobila zosplatnenie. Vzhľadom
na uvedené navrhli, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Právny

zástupcažalovanéhonapredmetnompojednávanívpodstateuviedol,žepovažujúžalobuzanedôvodnú
v celom rozsahu. Podľa ich názoru je zmluva o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty VÚB
neplatný právny úkon jednak pre miniatúrne písmo a jednak z dôvodu, že schválenie žiadosti zo dňa
30.06. je potrebné považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy, resp. odmietnutie návrhu zo dňa
27.06.2011.Zastávajúnázor,ženebolisplnenépodmienkypreplatnévyhláseniemimoriadnejsplatnosti,

žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru, no a napokon poukázali
na už zmienenú konštantnú judikatúru KS Žilina výkladu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Keďže
neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie splatnosti s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka
ide o neplatné právne úkony a žalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Taktiež keďže neboli splnené pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, došlo

k postúpeniu úveru v rozpore s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zhrnúc vyššie uvedené,
žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu a žiadali teda, aby súd žalobu zamietol.

21. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel
súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

22. S ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi stranami sporu súd v prvom rade
skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko vyriešenie tejto otázky je pre ďalšie posúdenie
zisteného skutkového stavu kľúčové.

23. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo
postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,

ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržitedlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,

a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv
banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere
alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

28. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

29. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

30. Pre platné postúpenie pohľadávky banky zákon vyžaduje kumulatívne naplnenie dvoch znakov
a síce, písomná výzva banky adresovaná dlžníkovi a omeškanie dlžníka čo i len časti svojho peňažného
záväzku za obdobie viac ako 90 dní. Pri absencii ktorejkoľvek podmienky je postúpenie pohľadávky
absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V
sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ex offo. Dôkazné

bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pred postúpením
pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia
veriteľa.

31. Vo vzťahu k písomnej výzve ide o hmotnoprávny úkon (prejav vôle), ktorého účinky nastávajú

až momentom dôjdenia do dispozičnej sféry jeho adresáta; v tomto prípade žalovaného. Z obsahu
spisového materiálu pre súd vyplynul záver, že právny predchodca žalobcu síce poukázal, že žalovaný
bol upozornený výzvou zo dňa 04.07.2018 označenou ako Predžalobná upomienka, avšak existenciu
tejto výzvy nepreukázal. Zároveň zo žiadnych ďalších predložených listín nevyplýva, že písomná výzva
bola žalovanému aj odoslaná, resp. kedy bola odoslaná a kedy bola doručená. Doručenie výzvy

žalovanému je pritom podmienkou jej účinnosti.

32. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru mal súd za preukázané, že sa jedná o nejasný
a neurčitý právny úkon, a to z dôvodu, že v predmetnom oznámení absentoval údaj pre omeškanie ktorej
konkrétnej splátky sa veriteľ rozhodol vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Veriteľ predsa musí vedieť,

pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto informáciou nemal
disponovať aj dlžník. Neidentifikácia konkrétnej splátky pre ktorú bola vyhlásená okamžitá splatnosť
úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto právneho úkonu, nakoľko bez toho nemožno posúdiť, či došlo
k splneniu podmienky stanovenej v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje využitie práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd

preto považoval takýto právny úkon za neplatný z dôvodu jeho neurčitosti. Súd tiež konštatuje, že
žalobca nepreukázal ani doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému.
Pokiaľ žalobca upriamil pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2024 sp.zn.
1Cdo/123/2022 tak k tomu súd uvádza, že predmetné rozhodnutie je skôr ojedinelým rozhodnutíma ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít nemožno považovať jediné rozhodnutie
najvyššie súdu.

33. V predmetnom spore zo samotných predložených listinných dôkazov žalobcom do konania vyplýva,
že neboli splnené požadované zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu absencie identifikácie
nezaplatenej splátky, pre ktorú sa právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver. S poukazom na
tieto okolnosti súd považoval postúpenie pohľadávky za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka

a žalobcu nepovažoval za aktívne vecne legitimovaného v spore. Vzhľadom na uvedené sa súd ďalej
nezaoberalinýmiskutočnosťamitvrdenýmitakžalobcom,akoajžalovaným.SúdpretovýrokomI.žalobu
v plnom rozsahu zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, nakoľko mal z
dôvodu zamietnutia žaloby plný úspech vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Námestovo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.