Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/166/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011498
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124011498.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
o návrhu odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 02.07.2024, č. k. 35Nt/41/2024-46, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 18.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava podľa § 411 ods. 1 Tr. por. a § 9 ods. 2, ods. 4
písm. a) zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov rozhodol
tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia

slobody preradením z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený:
- trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/215/2023 zo dňa 24.10.2023,
- rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 9T/5/2019 zo dňa 19.11.2019.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.

3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu
trestu, ktorý si odsúdený vykonáva na základe rozhodnutí uvedených vo výroku prvostupňového

uznesenia.
7. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že odsúdený splnil prvú zákonnú (formálnu)
podmienku, nakoľko už vykonal viac ako 1/3 z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.
Vo vzťahu k druhej zákonnej (materiálnej) podmienke (odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu
plní program zaobchádzania) uviedol súd prvého stupňa, že táto nebola splnená a poukázal na
hodnotenie ústavu na výkon trestu, z ktorého vyplynulo, že podmienky na zmenu spôsobu výkonu

trestu odsúdený nespĺňa z toho dôvodu, že jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej
úrovni, keďže nezachovával zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorýmiprichádzal do kontaktu. Obžalovaný je pritom vo výkone trestu už niekoľký krát a preto je možné od
neho očakávať, že ústavné pravidlá pozná a bude ich dodržiavať. Okrem toho súd konštatuje, že ani
aktívnym výkonom činnosti na zlepšenie prostredia ústavu neprispieva k svojej prevýchove, keďže sa

do týchto činností zapája sporadicky. Napokon je potrebné poukázať aj na disciplinárne previnenia
(nepovolené užitie lieku za účelom intoxikácie), ktorého sa odsúdený dopustil deň predchádzajúci
konaniu verejného zasadnutia. Odsúdený je v rámci programu zaobchádzania vedený aj k účasti na
aktivitách o závislostiach. V minulosti bol už odsúdený aj za drogovú trestnú činnosť a bolo mu uložené
ochranné protitoxikomanické liečenie. Vzhľadom na povahu uvedeného disciplinárneho previnenia

nie je možné konštatovať, že odsúdený program zaobchádzania riadne plní, keďže ani edukácia v
oblasti závislostí nemala pozitívny vplyv na správanie odsúdeného a jeho postoj k užívania liekov
nepovoleným spôsobom. Zdravotné dôvody a údajné vydieranie spoluväzňom, ktoré odsúdený uviedol,
nie sú zákonné dôvody na preradenie odsúdeného do miernejšieho stupňa stráženia, preto na tieto
prvostupňový súd neprihliadal. Na základe uvedeného nebolo možné ustáliť, že by odsúdený riadne plnil
program zaobchádzania, ktorý je súhrnom aktivít zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho

primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a povinnosťami ustanovenými v zákone
č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov a v iných všeobecne
záväzných právnych predpisoch a ktorý ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie
na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade
s účelom výkonu trestu. Z hodnotenia vyplýva, že odsúdený program plní len čiastočne a to práve

z dôvodu porušenia ústavného poriadku a neprijatí zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť. Na
základe uvedeného prvostupňový súd skonštatoval, že je nutné zamietnuť návrh odsúdeného o zmenu
spôsobu výkonu trestu preradením z ústavu na výkon trestu zo stredného stupňa stráženia do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený nespĺňa dôsledne všetky zákonom
stanovené podmienky pre takéto rozhodnutie s tým, že prvostupňový súd mal za to, že v ústave na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia bude naďalej lepšie zaručená náprava odsúdeného.
8. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané
v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd na rozhodnutie o návrhu
odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul
odsúdeného, zástupcu ÚVTOS, prokurátora a oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy. Odsúdenému

tak dal možnosť realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
9. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd
vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom,
keď nevyhovel návrhu odsúdeného na jeho preradenie do ústavu s nižším stupňom stráženia.
10. Ani podľa názoru sťažnostného súdu odsúdený nesplnil materiálnu podmienku v zmysle § 9

odsek 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov,
pretože odsúdený stanovené ciele programu zaobchádzania plní len čiastočne. Na strane odsúdeného
neprišlo k dostatočnej zmene v hodnotovej orientácii, o čom svedčia aj negatívne poznatky o správaní
odsúdeného a teda táto doposiaľ neprebehla v takej miere, aby bolo možné konštatovanie plnenia cieľov
programového zaobchádzania, čo je podmienkou k zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody.

Nemožno opomenúť ani stanovisko riaditeľa ústavu, podľa ktorého odsúdený čiastočne preukazuje
splnenie podmienok na zmenu spôsobu výkonu trestu a neodporúča zmenu spôsobu výkonu trestu
odňatia slobody. Pokiaľ prvostupňový súd poukázal na neskončené disciplinárne konanie, k tomuto nie
je nutné prihliadnuť, avšak aj bez zohľadnenie tohto nedochádza k zmene žiadneho z formulovaných
záverov.

11. Prvostupňový súd správne poukázal na to, že aktivita odsúdeného pri plnení stanovených cieľov
programu zaobchádzania nedosahuje v každej oblasti požadovanú úroveň, ktorá je pri jednotlivých
stupňoch stráženia rôzna. Odsúdený v súčasnosti nespĺňa dôsledne všetky zákonom stanovené
podmienky pre preradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
a preto bude v súčasnej dobe naďalej lepšie zaručená jeho náprava v ústave na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia.
12. Sťažnostný súd je toho názoru, že v uvedenom prípade si odsúdený zatiaľ nevytvoril dostatočné
podmienky pre preradenie do ústavu s nižším stupňom stráženia, ako to konštatoval prvostupňový
súd v napadnutom uznesení, a preto na naplnenie účelu trestu aktuálne nepostačuje na odsúdeného
pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom

stráženia.
13. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola
dôvodná.Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.