Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106387
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:0823106387.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: D.. E. P., narodený X. C. XXXX, H. XXXX/
XX, XXX XX T., proti žalovanému: Mesto Bytča, so sídlom: Nám. Slovenskej republiky 1, 014 38
Bytča, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia primátora žalovaného zo dňa 8.
novembra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
2S/39/2023-188 z 20. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením z 20. augusta 2024, č. k.

2S/39/2023-188 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) postupom podľa § 99 písm. g) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) konanie o žalobe žalobcu
zo dňa 25. novembra 2023 (ďalej aj ako „žaloba“) zastavil. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal
preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného vydaného prostredníctvom primátora (ako
odvolacieho orgánu) zo dňa 8. novembra 2023, ako aj fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.
októbra 2023 (ako prvostupňového orgánu) a žiadal, aby správny súd vrátil vec orgánu verejnej správy

nižšieho stupňa na ďalšie konanie, nakoľko žalovaný na jeho žiadosť o poskytnutie informácie podľa
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v rozhodnom znení (ďalej ako „zákon č.
211/2000 Z.z.“ alebo „zákon o slobode informácií“) v podobe zápisnice o výkone štátneho stavebného
dohľadu k Podnetu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu zo dňa 13. augusta 2023, vrátane
doplnenia zo dňa 21. augusta 2023, v zákonnej lehote požadované informácie neposkytol.

2. V úvode napadnutého uznesenia zhrnul správny súd obsah správnej žaloby a následne priebeh
súdneho konania, vrátane písomných podaní a ich doplnení zo strany oboch účastníkov. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu podanej žaloby a jej príloh mal za preukázané, že žalobca podal
správnu žalobu ešte predtým, ako uplynula žalovanému lehota na vydanie rozhodnutia v odvolacom
konaní. Uviedol, že z ustanovenia § 57 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
platnom v rozhodnom období (ďalej len „Správny poriadok“ alebo „zákon č. 71/1967 Zb.“) v spojitosti s

§ 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy mal možnosť v
rámci autoremedúry rozhodnúť o odvolaní sám, alebo najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie
došlo, predložiť spisový materiál odvolaciemu orgánu. Tento postup považuje správny súd za zákonný.
Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať tak, ako to upravuje
§ 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií a nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobca do textu
sprievodnej správy výslovne uviedol požiadavku, aby bolo odvolanie priamo predložené žalovanému.

Žalovaný prostredníctvom primátora po predložení spisového materiálu rozhodol v zákonnej lehote o
odvolaní tak, že fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec mu vrátil nanové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal rozhodnutie o
odmietnutí žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií č. 18233/2023 zo dňa 19. decembra 2023 (ďalej
aj ako „faktické rozhodnutie“).

3. Správny súd tak dospel k záveru, že zákonným postupom došlo k vydaniu faktického rozhodnutia
žalovaného, ktorým žalovaný prostredníctvom primátora rozhodol o podanom odvolaní žalobcu tak,
že zrušil fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - povinnej osoby. Vydaním
faktického rozhodnutia primátora žalovaného, ktorým došlo k zrušeniu fiktívneho rozhodnutia povinnej

osoby a následným vydaním nového rozhodnutia povinnou osobou, prakticky odpadol predmet
prieskumu, keďže vecné (faktické) rozhodnutie má prednosť pred inštitútom fiktívneho rozhodnutia,
ktorého zmyslom je poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o
sprístupnenie informácií a tieto mu neboli poskytnuté. Nakoľko inštitút fikcie rozhodnutia predstavuje
reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby, na základe zisteného
skutkového stavu (vydanie faktického rozhodnutia žalovaného prostredníctvom primátora, ktoré má

prednosť pred napadnutým fiktívnym rozhodnutím), správny súd napadnutým uznesením konanie o
preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia primátora žalovaného zo dňa 08. novembra 2023
zastavil podľa § 99 písm. g) SSP.

4. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. b) SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nezistil skutočnosti, za
ktorých by mohol uplatniť priznanie náhrady trov konania účastníkom v zmysle § 171 ods. 1 SSP.

II.

5. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca (ďalej aj
ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť zo dňa 28. septembra 2024, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti
označil ustanovenia (i) § 440 ods. 1 písm. g) tvrdiac, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci a (ii) § 440 ods. 1 písm. f) SSP tvrdiac, že správny súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľ odôvodnil tým, že pokiaľ predseda
senátu po naštudovaní spisu vytýčil hlavné pojednávanie na deň 9. októbra 2024, tak týmto úkonom
potvrdil, že sú splnené procesné podmienky na vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci. Preto považuje

ďalší procesný postup senátu správneho súdu za nepochopiteľný. Pokiaľ senát správneho súdu zmenil
právny názor na podanú žalobu, ale už vytýčil termín pojednávania, tak toto pojednávanie sa malo
uskutočniť, senát správneho súdu mal žalobcu a žalovaného vypočuť a meritórne rozhodnúť vo veci
rozsudkom. Takto podľa sťažovateľa nebolo žalobcovi umožnené vyjadriť sa na pojednávaní, ktoré už
bolo predsedom senátu vytýčené. Žalobcovi senát správneho súdu takýmto spôsobom odňal právo na

verejné prejednanie veci súdom, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. V ďalšom sťažovateľ namietal, že odôvodnenie napadnutého uznesenia v bode 16, kde správny
súd uviedol, že „vydanie faktického rozhodnutia primátora (žalovaného) má prednosť pred napadnutým
fiktívnym rozhodnutím“, (i) je v rozpore s judikatúrou publikovanou v aktuálnom komentári k Zákone

o slobodnom prístupe k informáciám, C-H-Beck, 1. vydanie, 2023, s. 433-455, autorov Ikrényi, Bako
a kolektív, konkrétne rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. septembra 2022, sp. zn.
2S/240/2020, (ii) ak bolo vydané fiktívne rozhodnutie, tak fiktívne rozhodnutie nemôže byť len tak
nahradené novým faktickým rozhodnutím žalovaného, ale procesne musí byť fiktívne rozhodnutie
najskôr zrušené až potom nahradené novým faktickým rozhodnutím žalovaného, (iii) správny súd

takýmto procesným postupom vytvára pre žalovaného široké pole zneužitia zákona č. 211/2000 Z. z. a
obmedzenie práva žalobcu na čo najrýchlejší prístup k žiadaným informáciám. Žalovaný ako odvolací
orgán, resp. povinná osoba bude po podaní odvolania žiadateľom nečinná a bude čakať, či žiadateľ
podá správnu žalobu alebo nepodá. V obidvoch prípadoch má však žalobca obmedzené právo na
bezodkladný prístup k informáciám, čo je podľa sťažovateľa jeho druhý dôvod ním podanej kasačnej

sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.8. Sťažovateľ poukazujúc na vyššie uvedené navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým že žiaden z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov kasačného konania.

III.

9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa, ktorá mu bola doručená 18. októbra 2024,
vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 14. novembra 2024. Žalovaný s poukazom na

svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia zo dňa 13. februára 2024, 8. marca 2024 a 4. apríla 2024,
kde podrobne popísal a zdokumentoval celý priebeh konania vo veci žiadosti žalobcu o poskytnutie
informácie a tiež vysvetlil svoje právne stanovisko k žalobe žalobcu, k všetkým podstatným skutkovým
aj právnym tvrdeniam žalobcu, považuje napadnuté uznesenie správneho súdu za vecne aj právne
správne a zákonné. K sťažnostnému bodu sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, poukázal
žalovaný na ustanovenia § 105 písm. a) in fine SSP a § 107 ods. 1 písm. a) SSP, z ktorých vyplýva, že

iniciatíva vo veci konania pojednávania vo veci má byť na strane účastníkov konania (v tomto prípade
žalobcu). Pokiaľ ide o druhý dôvod kasačnej sťažnosti uvádzaný žalobcom, ktorý žalobca odôvodňuje
ním tvrdeným nesprávnym procesným postupom žalovaného, ktorý zrejme podľa sťažovateľa mal byť
súdom posúdený nesprávne, žalovaný uviedol, že jeho procesný postup má za správny a zákonný a
ako je zrejmé z napadnutého uznesenia správneho súdu, ani správny súd nezistil pri jeho preskúmaní

pochybenie. Preto nepovažuje za potrebné sa znovu zaoberať opakovane uvádzanými domnienkami,
či úvahami sťažovateľa.

10. Vzhľadom na uvedené, žalovaný navrhol, aby kasačný súd uznesením podľa § 461 Správneho
súdneho poriadku kasačnú sťažnosť žalobcu zo dňa 28. septembra 2024 zamietol ako nedôvodnú.

IV.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)
konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti (§

11 písm. h/ SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1
SSP), v?zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1
SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1
SSP), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní v medziach
sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k

záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP.

12. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako
kasačný súd primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal uznesenie správneho súdu ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania dospel k záveru, že nezistil

dôvod na?to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?
správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia,
ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. S týmito sa
kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.16. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

17. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.

18. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že?krajský súd
v?konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil
účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v?takej miere, že došlo k?porušeniu

práva na spravodlivý proces.

19. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že?krajský súd
v?konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci.

20. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

21. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci je posúdenie správnosti postupu a?
rozhodnutia správneho súdu č. k. 2S/17/2021-107 zo dňa 20. augusta 2024, ktorý v?danej veci zastavil

konanie s?poukazom na § 99 písm. g) SSP a?o?trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP v
spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že?žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, každý má právo
na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa

nevzťahujenainformácie,ktoréniesúkdispozícii,najmänavytváranievýkladovýchstanovísk,rozborov,
analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov
a na vytváranie názorov.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, informácie

sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia
požaduje.

24.Podľa§15ods.1zákona č.211/2000Z.z.vzneníplatnomvrozhodnomobdobí,kpovinnáosoba,ku
ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno

požadovanúinformáciuzískať,postúpižiadosťdopiatichdníododňadoručeniažiadostipovinnejosobe,
ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím.

25. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, ak povinná
osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu

nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň
doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti
(§ 17).

26. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, o odvolaní

proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo
mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).
Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci
ústredného orgánu štátnej správy.

27. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, odvolací orgán
rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote
nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie
potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie
rozhodnutia.

28. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení platnom v rozhodnom období,
ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu svýsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní
odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

29. Z?obsahu spisového materiálu vrátane obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za
preukázané, že:

- žiadosťou doručenou Mestskému úradu Bytča dňa 25. septembra 2023 sa žalobca v?zmysle zákona
č. 211/2000 Z. z. domáhal sprístupnenia informácie v podobe zápisnice o výkone štátneho stavebného

dohľadu k Podnetu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu č. 11153/2023-VaŽP zo dňa 20.
septembra 2023 (ďalej len „požadované informácie“),
- dňa 4. októbra 2023 Mestský úrad Bytča odoslal do elektronickej schránky žalobcu „Oznámenie o
predĺžení lehoty na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií“, ktorým bolo žiadateľovi oznámené,
že v súlade s § 17 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z. predlžuje lehotu na vybavenie jeho žiadosti
o osem pracovných dní.

- dňa 24. októbra 2023 podal žalobca odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného, ktorým
žalovaný ako prvostupňový správny orgán ani v ním predĺženej lehote neposkytol či nesprístupnil
žiadateľovi požadované informácie v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
- z úradného záznamu zo dňa 13. novembra 2023 vyhotovenom pracovníčkou oddelenia výstavby a
životného prostredia Mestského úradu Bytča (ďalej aj ako „úradný záznam“) vyplýva, že žalobca sa v

uvedený deň dostavil na Mestský úrad Bytča a okrem iných skutočností uvedených v úradnom zázname
bol informovaný o nasledovnom: „Ďalej mu bolo vysvetlené, že nebolo možné požadovanú informáciu
sprístupniť, nakoľko prebiehala kompletná výmena výpočtovej techniky, operačného systému, správy
registratúry, tak som mu navrhla stiahnutie uvedeného odvolania. Z tohto dôvodu nemali sme prístup
do príslušného spisu. V snahe vyhovieť účelu zákona č. 211/2000 Z.z. sme žiadateľovi a sprístupnili

požadovanú informáciu pri osobnej návšteve 13. novembra 2023 tým, že si urobil fotokópiu úradného
záznamu a záznamu zo ŠSD (ostatné dokumenty som nemala k dispozícii nakoľko spisu je na Okresnej
prokuratúre v Žiline). Na záver odchádzal s tým, že nemá dôveru v mestskom úrade a podá žalobu
na mesto Bytča.“ (Pozn. súdu v úradnom zázname je zaznamenané, že žalobca si vyhotovil fotokópie
dokumentov, podľa vyjadrenia žalovaného si však dokumenty nasnímal na svoj mobilný telefón).

- listom Mestského úradu Bytča č. 17240/2023 zo dňa 22. novembra 2023, bol žiadateľ upovedomený
o predložení jeho odvolania odvolaciemu orgánu, t.j. v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.
primátorovi mesta. Predmetný list bol žiadateľovi doručený dňa 30. novembra 2023.
- dňa 25. novembra 2023 bola správnemu súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. októbra 2023 (ako

prvostupňovéhoorgánu),akoajfiktívnehorozhodnutiažalovanéhovydanéhoprostredníctvomprimátora
(ako odvolacieho orgánu) zo dňa 8. novembra 2023, a žiadal, aby správny súd vrátil vec orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, nakoľko žalovaný na jeho žiadosť o poskytnutie informácie
podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a následne ním podané odvolanie do podania správnej žaloby nijako
nereagoval a požadované informácie nesprístupnil ani neposkytol.

- dňa 4. decembra 2023 primátor Mesta Bytča ako odvolací orgán v súlade s § 29 ods. 1 Správneho
poriadku s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. vydal rozhodnutie č. 17505 - primátor o
prerušení konania o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného a zároveň vyzval žalobcu, aby v
lehote 7 dní nedostatky podania žiadosti o sprístupnenie informácií spočívajúce v absencii zaručeného
elektronického podpisu žalobcu ako žiadateľa, odstránil.

- primátor Mesta Bytča ako odvolací orgán podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. vydal dňa 13.
decembra 2023 rozhodnutie č. 17989/2023 - primátor, ktorým podľa § 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku
zrušil fiktívne rozhodnutie a vec vrátil Mestskému úradu Bytča na nové prejednanie a rozhodnutie.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. decembra 2023.
- dňa 19. decembra 2023 vydal Mestský úrad Bytča rozhodnutie č. 18233/2023, ktorým podľa § 18 ods.

2 v nadväznosti na § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a v súlade s § 46 a § 47 Správneho poriadku,
odmietol žalobcovu žiadosť o poskytnutie požadovaných informácií (pozn. súdu vyššie označené ako
faktické rozhodnutie) s odôvodnením, že požadovanými informáciami, t.j. zápisnicou o výkone štátneho
dohľadu k listu Mestského úradu Bytča zo dňa 20. septembra 2023 nedisponuje, nakoľko takýto
dokument nebol povinnou osobou vyhotovený, pretože štátny stavebný dohľad v tom čase vykonaný

nebol. Nad rámec žiadosti, žalovaný ďalej uviedol, že všetky žalobcom požadované informácie, ktoré
požadoval preveriť podaním podnetu, boli prešetrené príslušným referentom oddelenia výstavby a
životného prostredia Mestského úradu Bytča, ktorý dňa 18. septembra 2023 vykonal obhliadku na
mieste samom a následne o tom vyhotovil úradný záznam, o čom bol žiadateľ obratom upovedomený.Za týmto účelom žalovaný nad rámec rozsahu žiadateľovej žiadosti sprístupnil žiadateľovi aj úradný
záznam z vykonania obhliadky na mieste samom zo dňa 18. septembra 2023, ako aj záznam o vykonaní
následného štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 7. novembra 2023 (t.j. po podaní žiadosti

žiadateľa) a tieto priložil k tu uvedenému faktickému rozhodnutiu žalovaného.

30. Primárnou úlohou kasačného súdu je v?medziach podanej kasačnej sťažnosti posúdiť, či následné
prijatie faktického rozhodnutia žalovaného v?priebehu správneho súdneho konania predstavuje bez
ďalšieho odpadnutie predmetu súdneho konania v tu prejednávanej veci a?odôvodňuje postup

správneho súdu pre prijatie rozhodnutia o zastavení konania podľa § 99 písm. g) SSP a zároveň, či
procesným postupom správneho súdu nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

31. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný v tu?prejednávanej veci v zákonnej ani v ním
predĺženej lehote požadované informácie žiadateľovi neposkytol ani nevydal písomné rozhodnutie a
vo veci bol absolútne nečinný. V?zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. nastúpila fikcia vydania

negatívneho prvostupňového rozhodnutia. Žalobca napadol toto fiktívne prvostupňové rozhodnutie
odvolaním zo dňa 24. októbra 2023, na ktoré reagoval žalovaný prostredníctvom primátora ako
odvolacieho orgánu podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. rozhodnutím zo dňa 13. decembra
2023 č. 17989/2023 - primátor, ktorým podľa § 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku tento zrušil
fiktívne prvostupňové rozhodnutie v tu prejednávanej veci a túto vrátil Mestskému úradu Bytča na nové

prejednanie a rozhodnutie (ďalej aj ako „rozhodnutie o odvolaní“). Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. decembra 2023. Rozhodnutiu o odvolaní žalobcu predchádzalo
upovedomenie žalobcu o predložení jeho odvolania odvolaciemu orgánu (primátorovi žalovanému)
podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30. novembra 2023.
Medzitým ako žalovaný v odvolacom konaní prijal samotné rozhodnutie o odvolaní, podal žalobca

dňa 25. novembra 2023 správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti nielen fiktívneho
prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ale podľa neho aj fiktívneho rozhodnutia odvolacieho orgánu
žalovaného, ktorý podľa žalobcu nerozhodol v zákonnej 15-dňovej odvolacej lehote od podania
odvolania. Faktické prvostupňové rozhodnutie žalovaného bolo prijaté dňa 19. decembra 2023 pod č.
18233/2023, ktorým Mestský úrad Bytča nanovo posúdil žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií zo dňa

25. septembra 2023 a túto s odkazom na § 18 ods. 2 v nadväznosti na § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z.z. a v súlade s § 46 a § 47 Správneho poriadku, odmietol s odôvodnením uvedeným vyššie.

32. K námietke sťažovateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia tu prejednávanej veci podľa
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP a následne s poukazom na bod 16 odôvodnenia napadnutého uznesenia

správneho súdu, ktoré je podľa sťažovateľa v rozpore s konkrétnym rozhodnutím krajského súdu
sťažovateľom označeným ako judikatúra, kasačný súd v prvom rade uvádza, že dôvod kasačnej
sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spočívajúci v?rozhodnutí správneho súdu založenom na
nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona) je daný v?prípadoch, ak kasačný
súd dospeje k?záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký aplikoval

správny súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale správny súd ho nesprávne
vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v?právnych predpisoch tak hmotného, ako
aj procesného práva. Kasačný súd je toho názoru, že správny súd tu prejednávanú vec posúdil správne
právne, keď ustálil, že vydanie rozhodnutia primátora (žalovaného) má prednosť pred napadnutým
fiktívnym rozhodnutím.

33. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že v minulosti síce prevládal názor, že vydanie rozhodnutia
po uplynutí zákonnej lehoty nemá právne účinky, avšak judikatúra Najvyššieho súdu SR sa priklonila k
výkladu, že rozhodnutie, ktoré bolo povinnou osobou vydané, hoci aj po lehote na vydanie rozhodnutia,
má vždy podľa zákona č. 211/2000 Z.z. pred fiktívnym rozhodnutím prednosť. Kasačný súd tak uvádza,

že bez ohľadu na to, či v tu prejednávanej veci došlo k vydaniu rozhodnutia o odvolaní v zákonnej
lehote podľa § 19 ods. 3 veta prvá zákona č. 211/2000 Z.z. alebo po jej uplynutí za predpokladu vydania
faktického rozhodnutia žalovaného o opravnom prostriedku žalobcu voči prvostupňovému správnemu
rozhodnutiu, nastane zánik údajného fiktívneho rozhodnutia žalovaného, nakoľko faktické rozhodnutie
žalovaného má prednosť pred fiktívnym rozhodnutím. Právne nazeranie správnych súdov na inštitút

tzv. fiktívneho rozhodnutia sa v Slovenskej republike zastabilizovalo v logickom právnom závere o
prednosti existencie reálneho, skutočne vydaného rozhodnutia povinnej osoby alebo odvolacieho
orgánu pred rozhodnutím fiktívnym, strácajúcim tým svoje opodstatnenie a právnu existenciu. Preto
pre preskúmavanú právnu vec a jej posúdenie aj v kasačnom konaní má zásadný význam právnynázor, poukazujúci na relevantnú judikatúru NS SR k otázke právnych následkov vydania faktického
rozhodnutia odvolacieho orgánu podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. K tejto otázke je vhodné
zmieniť nasledovné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia NS SR zo

dňa 15. augusta 2012, sp. zn. 5 Sži/8/2012: „...faktické vybavenie žiadosti, či už formou poskytnutia
informácie, alebo formou odmietnutia, má vždy prednosť pred konštatovaním existencie fiktívneho
rozhodnutia.“

34. Rovnako dáva kasačný súd do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.?zn. 5Sži/21/2013 zo dňa 21. novembra 2013, v?ktorom tento vyslovil, že „fiktívne rozhodnutie v
konaní podľa zákona o slobode informácií má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na
informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k?faktickému vydaniu rozhodnutia vo?veci. Takéto fakticky
vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je?aktom výkonu verejnej správy
spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobode informácií
je totiž nielen to, aby bola žiadosť o?ich?sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom

rade, aby bola vybavená. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o slobode informácii je
zabezpečenie a?regulácia sprístupňovania informácií a ochraňovanie oprávnených žiadateľov pred
bezdôvodným upieraním informácií. Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a?je?
nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote
ustanovenej zákonom, má vždy prednosť.“

35. Podporne poukazuje kasačný súd v tejto veci aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sži/1/2012, ktorý konštatoval, že „najvyšší súd uvádza, že právna teória charakterizuje inštitút fikcie
rozhodnutia ako nástroj na eliminovanie negatívnych dôsledkov nečinnosti správnych orgánov, a preto
vychádzazprincípu,žeakuplynulazákonomustanovenálehotaasprávnyorgánbolnečinnýmásazato,

že účastníkovi konania sa nevyhovelo. Avšak použitie tohto inštitútu prichádza do úvahy iba v prípade
úplnej nečinnosti správneho orgánu, v opačnom prípade by striktné použitie fikcie vydania rozhodnutia
len v závislosti od splnenia podmienky márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia spôsobovalo
nezákonnosť takého pozitívneho rozhodnutia v prípade keď správny orgán odstraňuje vady podania,
vykonáva dôkazy, zabezpečuje podklady pre vykonanie rozhodnutia, ktoré má vychádzať zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania. O tom, že správny orgán nebol vo veci úplne
nečinný svedčí najmä skutočnosť, že vo veci vydal rozhodnutie, a to aj napriek tomu, že nebolo vydané
v zákonnom stanovenej lehote. V prípade, že vo veci správny orgán vydá aj po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty rozhodnutie a účastník správneho konania nevyužije možnosť napadnutia fiktívneho
rozhodnutia nie je možné odobrať účastníkovi konania možnosť podania opravného prostriedku proti

rozhodnutiu,ktorýmsarozhodloojehopráve,pričomtrebavychádzaťzprincípulegitímnehoočakávania
účastníkov konania na vydanie zákonného rozhodnutia, ktoré na základe odôvodnenia poskytuje
účastníkovi konania možnosť ďalšieho kvalifikovaného postupu v správnom konaní keď zákon v prípade
negatívneho rozhodnutia umožňuje účastníkovi konania podať opravný prostriedok v ktorom môže
reagovať na dôvody nevyhovenia uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.“

36. Pokiaľ sťažovateľ poukázal na konkrétny rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/240/2000,
s ktorým je podľa neho napadnuté uznesenie správneho súdu v rozpore, v tejto súvislosti neobstojí ani
dôvod kasačnej sťažnosti sťažovateľa, v rámci ktorého poukazoval na rozpor napadnutého uznesenia
správneho súdu s takto ním označenou podľa neho ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu

s odkazom na § 440 ods. 1 písm. h) SSP. Za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu možno totiž
považovať právne názory, ktoré sú kasačným súdom a nie krajským súdom, opakovane potvrdzované
(vyjadrené vo viacerých rozhodnutiach kasačného súdu alebo aj v jednotlivom rozhodnutí, ak neboli
spochybnené alebo bolo na nich nadviazané) alebo ich ustálenosť je iným spôsobom kasačným
súdom komunikovaná (napr. publikáciou v?oficiálnej zbierke kasačného súdu či inštitucionalizovaným

procesom prostredníctvom rozhodovania veľkého senátu). Za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného
súdu je potrebné považovať aj právne názory obsiahnuté v rozhodnutiach a?stanoviskách správneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spred 1.?augusta?2021, či už opakovane prezentované
v jeho rozhodnutiach, v rozhodnutiach veľkého senátu alebo vydané v zbierke stanovísk a rozhodnutí,
ako aj rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Kasačný

súd na dôvažok ešte uvádza, že pokiaľ ide o sťažovateľom vyššie uvedený rozsudok krajského súdu,
tento bol práve obdobne právne posúdený ako aj tu posudzovaná vec, a rozhodnutím kasačného súdu
zrušený a vrátený správnemu súdu na nové rozhodnutie vo veci.37. Najvyšší správny súd ďalej konštatuje, že § 18 zákona č. 211/2000 Z.z. upravuje tri spôsoby
vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácií:
- sprístupnenie informácie a?vydanie rozhodnutia zápisom v?spise (ods. 1),

- vydanie písomného negatívneho rozhodnutia o?nesprístupnení informácie (ods. 2),
- vydanie tzv. fiktívneho negatívneho rozhodnutia o?nesprístupnení informácie v?prípade, že povinná
osoba v lehote informáciu neposkytne, nesprístupní ani nevydá rozhodnutie (ods. 3).

38. Zákon č. 211/2000 Z.z. teda obsahuje špecifickú úpravu vydávania rozhodnutí a?zavádza tzv.

fiktívne rozhodnutie ako účinný nástroj pre nečinnosť povinnej osoby. V?zmysle rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu SR nastáva fikcia rozhodnutia až vtedy, keď je povinná osoba v?zákonnej lehote
absolútne nečinná (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/5/2011, 10Sžik/1/2020 či vyššie citovaný
5Sži/21/2013). V tu prejednávanej veci je nesporné, že v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa o
sprístupnenie ním požadovaných informácií zo dňa 25. septembra 2023 nastala tzv. fikcia negatívneho
prvostupňového rozhodnutia, nakoľko žalovaný pôvodne o žiadosti nijako nerozhodol a požadované

informácie sťažovateľovi ani v ním predĺženej lehote neposkytol. O odvolaní sťažovateľa voči
prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu prijal žalovaný prostredníctvom primátora faktické rozhodnutie
zo dňa 13. decembra 2023 č. 17989/2023 - primátor, ktorým podľa § 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku
tento zrušil fiktívne prvostupňové rozhodnutie v tu prejednávanej veci a túto vrátil Mestskému úradu
Bytčananovéprejednaniearozhodnutie.Vtejtosúvislostikasačnýsúdpoukazujena§22ods.1zákona

č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy v správnom konaní. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že
na právne situácie neupravené zákonom č. 211/2000 Z. z. sa subsidiárne aplikuje Správny poriadok a
odvolacie konanie je takýmto spôsobom subsidiárne upravené práve v Správnom poriadku. Najvyšší
správny súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého

odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Rovnako ustanovenie
§ 19 ods. 3 veta prvá zákona č. 211/2000 Z.z. predpokladá podanie opravného prostriedku povinnej
osobe, t.j. subjektu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Vychádza sa tu z predpokladu, že konanie sa vedie
v administratívnom spise a administratívny spis vedie a má ho k dispozícii prvostupňový orgán, preto sa
odvolanie podáva na správnom orgáne prvého stupňa. V nadväznosti na podané odvolanie, má správny

orgán v zmysle § 57 ods. 1 Správneho poriadku možnosť vybaviť vec autoremedúrou a o odvolaní
sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Následne, ak nezvolí tento procesný postup v
zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 Správneho poriadku, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného
konania so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odvolanie došlo
a upovedomí o tom účastníka konania. Až v tomto okamihu, po predložení veci odvolaciemu orgánu,

začína odvolaciemu orgánu plynúť 15-dňová lehota na rozhodnutie o odvolaní zakotvená v § 19 ods. 3
zákona č. 211/2000 Z. z., pretože až v tomto štádiu odvolacieho konania sa uplatní zásada lex specialis
derogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie). Inak
povedané, odvolací správny orgán je povinný o odvolaní rozhodnúť v lehote 15 dní od jeho doručenia
od prvostupňového správneho orgánu, ktorý už prípadne vykonal potrebné úkony v zmysle § 57 ods.

1 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. V tomto kontexte kasačný súd
konštatuje, že ustanovenie § 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. počíta s týmto procesom
predkladania spisu prvostupňovým správnym orgánom, a preto sa ustanovuje 15 dňová lehota na
rozhodnutie od doručenia odvolania povinnou osobou, tzn. od doručenia odvolania spolu so spisovým
materiálom. Ide o jednoznačné určenie lehoty, ktorá sa nezačína počítať od doručenia odvolania žalobcu

povinnej osobe, ale až od doručenia odvolania odvolaciemu orgánu povinnou osobou, v tomto prípade
prvostupňovým správnym orgánom primátorovi Mesta Bytča. Zákon č. 211/2000 Z. z. osobitne nerieši
dobu od podania odvolania povinnej osobe do predloženia odvolania odvolaciemu orgánu, preto je
potrebné postupovať v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1
zákona č. 211/2000 Z. z. V tejto súvislosti podľa názoru kasačného súdu, správny súd v odôvodnení

napadnutého uznesenia správne posúdil tu interpretovaný zákonný postup žalovaného, ako aj primátora
žalovaného ako odvolacieho orgánu v tu prejednávanej veci a s týmto názorom sa stotožňuje.

39. Sťažovateľ v ďalšom sťažnostnom bode namietal, že správny súd napriek najskôr vytýčenému
termínu pojednávania, rozhodol napokon bez uskutočnenia nariadeného pojednávania, čím

sťažovateľovi nebolo umožnené vyjadriť sa tak k meritu v tu prejednávanej veci a teda došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces v rozpore s § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd uvádza, že
SSP v ustanovení § 107 v ods. 1 zakotvuje povinnosť správneho súdu nariadiť ústne pojednávanie na
prejednanie veci samej, a to za podmienok tam uvedených a v ods. 2 naopak deklaruje, že správny súdrozhoduje bez nariadenia pojednávania v ostatných prípadoch. Správny súd je tak oprávnený všetky
svoje rozhodnutia, pri ktorých neprichádza do úvahy nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP,
a najmä rozhodnutia, ktoré sa netýkajú veci samej, teda sa v nich nerozhoduje o vecnej stránke žaloby,

vydať i bez toho, aby vydaniu rozhodnutia predchádzalo ústne pojednávanie. V tu prejednávanej veci
je nesporné, že správny súd vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru a keďže neboli splnené
podmienky pre postup správneho súdu podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd nepochybil, keď vo veci
nenariadil pojednávanie, resp. po právnom posúdení veci rozhodol o zrušení vytýčeného pojednávania
z procesných dôvodov na strane súdu a následne prijal uznesenie o zastavení konania s odkazom na

§ 99 písm. g) SSP.

40. Rozhodnutím vo veci samej je meritórne rozhodnutie. Pojem „vec sama“ znamená predmet konania
tak, ako bol vymedzený v žalobe. Rozhodnutie vo veci samej je také rozhodnutie, v ktorom sa súd
zaoberá nárokom, ktorý si žalobca, resp. strany v konaní uplatnili. Ide o nachádzanie hmotného práva.
Súdna prax sa ustálila v názore, že: „Vec sama je predmet, pre ktorý sa konanie vedie, v sporovom

konaní je to nárok, o ktorom má byť v konaní vecne rozhodnuté. Rozhodovaním o veci samej nie je také
rozhodnutie, ktoré zakladá stranám len procesné práva (napr. rozhodnutie o odpustení zmeškania lehoty
na podanie odvolania), aj keby bolo rozhodnutie vydané v konaní začatom na návrh.“ (viď napr. Najvyšší
súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/14/2017). Ďalší charakteristický znak pre „rozhodnutie vo veci
samej“ je ten, že sa ním zakladá prekážka veci rozhodnutej, na rozdiel od rozhodnutia nemeritórneho,

ktoré takéto účinky nemá. Rozdiel možno nájsť aj, pokiaľ ide o formu prijatého rozhodnutia, vo veci samej
sa v správnom konaní rozhoduje zásadne rozsudkom, výnimkou sú len niektoré osobitné konania, kedy
sa podľa SSP rozhoduje vo veci samej uznesením. Preto, ak správny súd nerozhoduje vo veci samej
alebo ak to vyslovene neustanovuje SSP, rozhoduje uznesením. Pokiaľ správny súd nemôže vo veci
rozhodnúť meritórne, pretože sú tu také prekážky, pre ktoré nemohol žalobu prejednať, konanie končí

procesným rozhodnutím bez toho, aby sa vec verejne prejednala.

41. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd súhlasne s názorom správneho súdu uvádza,
že zákonným postupom žalovaného došlo k vydaniu jeho faktického rozhodnutia, ktorým žalovaný
prostredníctvom primátora rozhodol o podanom odvolaní žalobcu tak, že zrušil fiktívne rozhodnutie

prvostupňového orgánu verejnej správy - povinnej osoby. Vydaním faktického rozhodnutia primátora
žalovaného, ktorým došlo k zrušeniu fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby a následným vydaním
nového rozhodnutia povinnou osobou, prakticky odpadol predmet prieskumu, keďže vecné (faktické)
rozhodnutie má prednosť pred inštitútom fiktívneho rozhodnutia, ktorého zmyslom je poskytnúť
ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií a tieto mu

neboli poskytnuté. Kasačný súd záverom preto konštatuje, že správny súd vec správne posúdil,
keď napadnutým uznesením konanie o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia primátora
žalovaného zo dňa 08. novembra 2023 podľa § 99 písm. g) SSP zastavil. Ustanovenie § 99 písm. g)
SSP predstavuje osobitný dôvod zastavenia správneho súdneho konania bez meritórneho posúdenia
správnej žaloby, ktorý je podmienený odpadnutím dôvodu na pokračovanie v?konaní. Pôjde o?situácie,

najmä o prípady faktického zániku účinkov či už žalobou napadnutého správneho rozhodnutia alebo
opatrenia, ktoré môžu byť spojené buď s?faktickým postupom žalovaného orgánu verejnej?správy, s?
vydaním rozhodnutia podľa osobitných predpisov či s?uplynutím času v?prípade časovo limitovaných
rozhodnutí a?opatrení orgánov verejného správy. Dôvod zastavenia správneho súdneho konania podľa
§ 99 písm. g) SSP vychádza zo samotnej podstaty správneho súdnictva, ktorého rozhodovanie nemá

plniť primárne akademické účely, ale má praktický zmysel - poskytovať efektívnu ochranu právam a?
právom chráneným záujmom fyzických a?právnických osôb, ktoré boli porušené alebo priamo dotknuté
zákonom vymedzenou činnosťou verejnej správy, pred nezákonným výkonom verejnej moci (§ 2 ods.
2 SSP).

42. Najvyšší správny súd ďalej konštatuje, že po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo
vzťahu k napadnutého uzneseniu správneho súdu dospel k názoru, že nezistil v konaní pred správnym
súdom ani iné skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o tom, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci, prípadne, súdnym procesným postupom ktorého by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces žalobcu. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožnil s

právnym názorom žalovaného a správneho súdu, nie je dôvodom na zrušenie uznesenia správneho
súdu. V tejto súvislosti najvyšší správny súd poukazuje na to, že „obsahom základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl.?6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníkakonania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu SR základné práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené
iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo?svojich záveroch s požiadavkami účastníka

konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08.?03.?2017).

43. Najvyšší správny súd v žiadnom prípade nepopiera právo žalobcu na informácie, avšak je
nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované účelne (nie účelovo) a efektívne, a to nielen vo vzťahu
k povinným osobách, ale i vo vzťahu k súdu. V opačnom prípade sa právo na informácie a právo na

zákonné rozhodnutie stávajú zámienkou pre formalistické a bezúčelné spory, predstavujúce zbytočnú
záťaž vo vzťahu nielen k hospodáreniu, ale aj k časovej angažovanosti subjektov zúčastnených na
takom konaní.

44. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa §
461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP)
a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods.
1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

46. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.