Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 22T/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623010718
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Blaško

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2623010718.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Ladislavom Blaškom, v trestnej veci proti obžalovanému S. G.,

nar. XX.XX.XXXX v Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Skalici dňa 25. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
S. G. P. A. I. Y. G. Ý. , nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom M. XXX, na slobode

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 16.11.2022 v čase okolo 18.30 hod. na prízemí rodinného domu na adrese M. XXX pri dverách do
izby chytil poškodeného A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.G. U. XXX za ľavú ruku a prostredník
tejto ruky, úmyselne mu pootočil a trhol týmto prstom, čím mu spôsobil zlomeninu bázy stredného článku
III. prsta ľavej ruky bez výraznejšieho posunu kostného úlomku s dobou liečenia minimálne 4 týždne,
dobou práceneschopnosti minimálne 4 týždne a obmedzením v bežnom spôsobe života vo fyzickej
aktivite, v náročnej manuálnej práci a činnosti vykonávanej ľavou rukou po dobu 4 týždňov,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 1 (jeden) rok.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností poškodenému nahradil škodu spôsobenú trestným činom vo výške 968,80,- eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému A.

H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. U. XXX škodu vo výške 726,60 eur titulom bolestného
a škodu vo výške 242,20 eur titulom trvalých následkov.Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. U. XXX
so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal na Okresný súd Senica obžalobu č. PV
234/23/2205-11 zo dňa 19.10.2023 na obžalovaného S. G. (ďalej len „obžalovaný“), pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného S. G., výsluchom

poškodeného A. H., výsluchom svedkov N. G. a O.. U. G., výsluchom znalca MUDr. Mariána Pamulu ako
aj prečítaním listinných dôkazov v spise, odpisom z registra trestov, správami o povesti obžalovaného
a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný S. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, pričom v celom rozsahu poprel

spáchanie skutku kladeného mu za vinu. V deň skutku sa v kuchyni s manželkou nie v dobrom rozprávali
o A. H.. Keď H. prišiel domov z práce okolo 18.00 hod. otvoril si telefón a prehral si čo o ňom rozprávali,
pretože tam nainštaloval odpočúvacie zariadenie. V čase okolo 18.30 hod. pozerali televízor v izbe
a on čítal noviny, v tom sa rozleteli dvere a do izby vtrhol A. H. a začal po nich kričať, čo si dovoľujú
o ňom rozprávať. Obžalovaný mu povedal, že keď mu chce niečo povedať nech mu to povie ráno keď

vychladne. Následne k nemu pristúpil a povedal mu, aby odišiel. Na to na neho zaútočil
tak, že pravou rukou mu chytil ľavú ruku, ktorú zodvihol a roztrhol mu rukáv. Poškodený ľavú
ruku moc nepoužíval, tú si držal bokom. Následne sa začali rukami pretláčať a obžalovaný pravou rukou
zohnutou v lakti začal vytláčať poškodeného z izby. Dvere boli otvorené na 1/3, pričom poškodeného
vytlačil von z izby a tým to skončilo. Trvalo to asi 10-15 sekúnd. Na to zakričal na dcéru, ktorá stála na

schodoch, aby volala políciu, že mu zlomil ruku. Dcéra to nahrávala na telefón takže bol
by rád, keby to prehrala. Na otázku prokurátora kde mal poškodený počas vytláčania ľavú ruku uviedol,
že ľavú ruku si držal bokom asi vo výške pasú, aktívne sa ňou nebránil. Na otázku prokurátora, či sa
jeho manželka dotkla ruky poškodeného uviedol, že nie nechytila sa ho, ona tlačila jeho do chrbta. Na
otázku prokurátora či incident mohla vidieť jeho dcéra uviedol, že nie, pretože keď vytlačil poškodeného

na chodbu tak stála na vrchu schodov. Keď poškodeného vytláčal tie dvere boli otvorené len do 1/3.
Keď ho vytláčal tak si dvere otvoril ľavou rukou. Vtedy mu už ľavú ruku nedržal. Pretláčali sa a keď
zbadal že sú pri dverách tak ľavou rukou otvoril dvere, ktoré boli do 1/3 otvorené. Cez tú 1/3 nie je
vidieť dovnútra. Keď poškodeného vytlačil dcéra stála hore na schodoch. Podľa názoru obžalovaného
si zranenie spôsobil v robote, vŕtačka mu otočila prst.

Na otázku obhajcu ako často sa s dcérou navštevujú obžalovaný uviedol, že vôbec sa
nenavštevujú. H. jej zakázal sa s nimi rozprávať, vydiera ju. Povedal jej, že keď sa s nimi
bude rozprávať zoberie jej aj ich deti. Na otázku obhajcu ako často ich dcéra navštevovala pred tým než
došlo k predmetnému konfliktu obžalovaný uviedol, že nenavštevovali ich. H.
vždy len prišiel a kričal. Oni k nim nechodili, lebo oni si všetko zamykajú.

Nakoľko sa obžalovaný odchýlil od svojej výpovede z prípravného konania na návrh prokurátora
súd odstraňoval rozpory. K rozporom obžalovaný zotrval v pôvodnej časti výpovede kde uviedol, že
poškodený sa mohol uderiť keď rozhadzoval rukami na chodbe pretože tam boli dvere, ktoré si on kúpil
a ktoré boli len opreté o stenu. Boli tam dvoje alebo troje dvere. Poškodený teda rozhadzoval rukami

keď ho vytláčali. Keď skončili v pretláčaní tak rozhadzoval rukami a mohol sa tam udrieť na tej chodbe.

Súd teda bude pri hodnotení výpovede obžalovaného v časti rozporov vychádzať z jeho
výpovede učinenej v prípravnom konaní.

Svedok poškodený A. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že situácia sa vyhrotila dňa
16.11.2022 v doobedňajších hodinách keď bol v práci v Bratislave. S. G. na schodoch nadával. Jeho
dcéra mu volala, aby prišiel domov, čo však nemohol. Hovorila mu, že obžalovaný vulgárne nadáva
na ich osoby, to čo je v podstate na dennom poriadku. Večer prišiel z roboty, odviezol kolegu a bol na
nákupe. Došiel domov niečo pred 17.00 hod. a po chvíľke začal krik. Žena brata obžalovaného mala

napadnúť jeho družku keď bola tehotná, sotila ju, družka krvácala. Toto oni v ten večer riešili keď bol 30alebo 40 minút doma. U. mu rozprávala aký tam bol cez deň krik. Syn mal rok a plakal kvôli vulgarizmom
obžalovaného a kvôli jeho agresívnemu chovaniu. Došiel dole aj s priateľkou na čo zabúchal na dvere.
Dvere sa dovnútra otvorili a vybehla po ňom N. G. a S. G. ho chytil za ruky a začal s nimi točiť. Na

to dobehla jeho družka U. G. a dala preč mamu a na to obžalovaný mu prechytil ruku a pootočil a trhol
mu s prstom. Následne obžalovaný zaliezol do izby a priateľka zavolala políciu, pričom čakal na príjazd
polície vonku. Policajti sa pozreli, poslali ho do nemocnice. Tam mu dali dlahu a poslali domov. K situácii
obydlia poškodený dodal, že sa jedná o izbu prvé dvere vľavo od vstupného vchodu je
inkriminovaná izba a na tejto chodbe sa to stalo. Pričom dvere do izby sa otvárajú dovnútra. Podotkol len

to, že keby ho vytláčali von z izby ako tvrdia tak sa tie dvere zatvoria. Dňa 16.11.2022 išiel do nemocnice
do Z., kde ho zröntgenovali, dali mu dlahu a poslali ho domov. Liečenie pokračovalo
tak, že išiel k MUDr. Hyžovi do Senice, ktorý ho ani nevidel. Jeho zdravotná sestra mu dala dole dlahu
a dala taký modrý náprstok. O týždeň prišiel k MUDr. Hyžovi na kontrolu, ten ho poslal na röntgen a
potom sa chytil za hlavu. Poslali ho do Bratislavy, kde prišiel hneď na druhý
deň, na chirurgiu ruky kde ho videl doktor aj pán primár a povedali mu, že už v živote ruku nezavrie

a že doba liečenia bude viac ako pol roka. Na to obehal predoperačné vyšetrenia a dňa 27.12.2022
ho operovali. Museli ho aj uspať. Aplikovali mu dva drôty. Drôty mu vytiahli niekedy vo februári 2023.
Na to bol poslaný na rehabilitácie k pani Marákovej, kde chodil takmer každý deň.
Rehabilitácie boli ukončené v máji 2023. Doktor mu odporučil ďalšiu operáciu. V tej ruke nemá vôbec
stisk. Mal by ísť na operáciu, avšak túto ešte len zvažuje, pretože pol roka by bol na PN, čo by

pre neho bolo likvidačné. Má tri deti, najstaršie má 3 roky. Čo sa týka obmedzenia obvyklého spôsobu
života uviedol, že sa nemohol obliecť, príborom sa už v živote nenaje, nemôže krájať, nemá stisk. Robí
v stavebníctve, je vyučený murár. Toto svoje povolenie vykonáva 22 rokov. Po tomto úraze to vykonáva
viac menej hlavou a papierovo. Nepostaví si sám ani lešenie, nemôže robiť s veľkými obkladačkami
atď. Momentálne si rieši čiastočný invalidný dôchodok. Na otázku obhajcu kde stála U. keď zabúchal na

dvere uviedol, že niekde dole u schodiska kúsok odo neho, asi meter. Na otázku prokurátora uviedol, že
keď išiel k dverám obžalovaného nemal prst poranený a ani pri tomto incidente si neudrel prst, pretože
ten bol vykrútený a odtrhnutý zo svojej osy. Čo sa týka nahrávky z predmetného
incidentu, tak túto nemá, pretože nečakal taký útok. Disponuje nahrávkami z iných incidentov, ktoré
vyprovokuje obžalovaný, avšak on sa nikdy nenechal vyprovokovať. Poškodený ďalej uviedol, že

do predmetného incidentu sa navštevovali pravidelne stretávali, chodili k nim ako aj naopak,
trávili spolu Vianoce. Pokiaľ hore nemali kuchyňu, chodili k nim variť, problém nastal až keď dochádzali
peniaze z predaja domu, ktorý predali v ČR. Vzťahy sa zhoršili, keď kúpil nové auto. Niekedy v lete 2022,
kúpili Škodu Superb. Túto musel aj predať keďže bol PN.

Svedkyňa N. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že boli s obžalovaným
v izbe, on bol na posteli a ona sedela pri okne. Zrazu sa otvorili dvere tak prudko, že sa dvere o stenu
odrazili. Vbehol dovnútra poškodený H.. Začal kričať, že čo si to o ňom dovoľujú vyprávať.
Doobeda počuli, že chce ich dom predať Ukrajincom, aby sa ich zbavil. Vbehol a išiel k obžalovanému
k posteli. Obžalovaný mu povedal, že sa s ním baviť nebude, nech ide preč a postavil sa. Poškodený

zdrapil pravou rukou ľavú ruku obžalovaného. Pevne mu ju držal, obžalovaný sa mu snažil vytrhnúť svoju
ruku. Obžalovaný povedal poškodenému, aby odišiel z ich izby, že si to povedia zajtra alebo na chodbe.
Obžalovaný začal tlačiť poškodeného von z izby. Ona mu pomáhala a začala tlačiť obžalovaného do
ľavej časti boku. Vytláčali ho smerom k dverám. Keď boli pri dverách tak chcela prejsť na chodbu.
Musela obžalovaného zatlačiť, aby prešla medzi obžalovaným a skriňou. Prešla ohnutá popod ich ruky

nachodbu.Obžalovanýpopreduotvorilrukoudvere.Akobolipridveráchtakľavourukousasnažilotvoriť
dvere. Ona popod ich rukami z ľavej strany obžalovaného prešla na chodbu. Poškodeného chytila za
pás a vyťahovala ho z izby. Keď prišli popod dvere sa zasekol a začal kričať, že mu zlomili ruku. Ani sa
na tú ruku nepozrel, len kričal, že mu zlomili ruku. Keď vyšla von, videla U. ako stála na schodoch, na
druhom schode z prízemia a mala v ruke mobil, kamerovala. Poškodený keď videl, že ho kameruje tak

začal kričať na ňu: „jaj volaj políciu, zlomili mi ruku“. Na ruku sa ani nepozrel. Tým pádom poškodený
pustil ruku obžalovanému, pretože po celý čas držal poškodený obžalovaného za ruku (hýbali
s tou rukou). Poškodený pustil obžalovaného a bolo po všetkom. Prišla polícia, zaznamenali to. Hovorili
iba s poškodeným, s nimi ani nie. Povedal, že to má všetko zdokumentované, že má v izbe odpočúvacie
zariadenie. Išli do kuchyne zobrať to odpočúvacie zariadenie, ktoré má so sebou. Poškodený si prst

zlomil v robote a zvalil to na nich. Na otázku prokurátora v akej polohe počas vytláčania mal poškodený
ruky uviedla, že poškodený držal pravou rukou ľavú ruku obžalovaného a ľavú ruku mal vo výške asi jej
hlavy, to je cca 161 cm. Na otázku prokurátora keď poškodeného vytláčal obžalovaný von za jej pomoci,
s ktorou rukou obžalovaný otvoril dvere uviedla, že obžalovaný posunul dvere ľavou rukou. Dvere nebolizavreté, boli iba privreté. Boli tak na polovicu otvorené. Taká menšia polovička. Na otázku prokurátora
odkedy sa zhoršili ich vzťahy uviedla, že po celý čas ako prišli, teda ešte v roku 2021, poškodený na
nich nebral ohľad a dal ju na súd, že je šibnutá. Na otázku prokurátora, či mohla vidieť

incident svedkyňa U. G. uviedla, že nie. Je tam ešte roh steny. Ona natáčala len to keď sa dvere otvorili
a keď vyšli. Na otázku prokurátora, keď otvárala dvere ako ďaleko bol poškodený od dverí uviedla, že
asi pol metra od dverí, dvere sú 80 alebo 90 cm široké. Obžalovaný natlačil poškodeného na stenu a s
prstami ľavej ruky otvoril tie dvere. Dvere sa dobre neotvorili, preto ona popod nich prešla a otvorila ich
ja. Prešla poza chrbát obžalovaného. Nevedela, že má poškodený boľavú alebo zlomenú ruku. Oni mu

prst nezlomili. Poškodený prišiel domov asi pol hodinu pred skutkom. Pred tým než sa narušili vzťahy
chodili ich deti k nim, bývali v ich izbe, strážili im malú. U. k nim chodila do izby, vtedy bola spoločná
aj dolná kuchyňa.

Nakoľko sa svedkyňa odchýlila v časti od svojej výpovede z prípravného konania súd na návrh
prokurátora odstraňoval tieto rozpory, pričom svedkyňa k rozporom ohľadne otvorenia dverí uviedla,

že dvere otvorila ona. Najskôr ich otvoril obžalovaný ku stene, lenže dvere sa následne privreli, ona
následne zatlačila obžalovaného, podliezla popod ich ruky a otvorila dvere.

Súd pri hodnotení tejto výpovede bude vychádzať z časti výpovede učinenej v
prípravnom konaní, pretože svedkyňa vierohodným spôsobom nevysvetlila rozpory učinené na hlavnom

pojednávaní, ktoré naviac nekorešpondujú s vykonaným dokazovaním.

Svedkyňa O.. U. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 16.11.2022 keď bol poškodený v práci
bol doma veľký krik, nadávky na ňu a na poškodeného, čo je bežné aj teraz. Poškodený prišiel z práce z
Bratislavy až pred 17.00 hod. Mohlo byť cca 16:50 hod. Asi o 18.30 hod. znova začal krik, nadávky. Jej

malýsynA.malvtedy1rokazačalztohokrikuplakať.Detiboliztohokrikupodráždenéauplakanétaksa
rozhodli s poškodeným, že pôjdu dole situáciu ukľudniť, išli dole s dobrým zámerom. Poškodený klopal
na dvere, ona stála na druhom schode od prízemia. Poškodený začal klopať na dvere a potom sa ohlásil
za dverami, aby boli ticho. Bola od poškodeného asi krok, dva. On mal ruku zdravú, zaklopal na dvere,
dvere sa otvorili, vyhŕkli na neho, prvá išla mama, obžalovaný stál za ňou. Obžalovaný poškodenému

začal chytať ruky, prsty, vykrúcať mu ich. Pribehla ten krok k poškodenému, odsunula mamu trochu na
bok, obžalovaný si prechytil obe ruky na poškodeného ľavú ruku a skrútil a trhol
mu prstom, pričom počula ako mu v prste ruplo. Bola z toho v šoku, roztrasená, volala políciu. Čo všetko
mal s tým prstom sa následne preukázalo v nemocnici. Incident sa stal na chodbe, na prízemí. Pred
letom 2022 sa začali zlé vzťahy. Dovtedy sa navštevovali, nebol žiadny problém. Rodičia ju nalákali, aby

tam zostali bývať. Od toho napadnutia a incidentu sa snaží rodičom vyhýbať, nemajú ani žiadny kontakt
s ich deťmi. Konflikty sa stupňovali. Keď prišli z Čiech, rodičia ju prehovorili, aby tam zostali, napísali na
ňu dom. Všetky peniaze čo mali, dali do domu a keď peniaze došli tak začali problémy. Tých incidentov
bolo viacej. Poškodený počas liečenia nebol schopný pracovať, 6-7 mesiacov nechodil do práce. Minuli
všetky svoje úspory. Obžalovaný ich chcel zničiť. Druhý chlap by sa nemusel tak udržať ako sa udržal

poškodený. K obmedzeniu obvyklého spôsobu života poškodeného uviedla, že poškodený počas doby
liečby nemal žiadny príjem, žili z jej materskej a minuli všetky úspory. Doteraz má problém s úchopom.
Kĺb má natrvalo zničený. Doma nemôže krájať, keď niečo ťažké zdvíha tak presiľuje zdravú ruku. Ťažšie
bremeno odnesie obomi rukami. Má problém s jemnou motorikou. Na otázku prokurátora, či nahrávala
incident na mobil uviedla, že nie, nečakala, že to takto bude prebiehať. Má nahrávky, ale to

sú náhodné incidenty. Na otázku prokurátora, či pred incidentom chodievali dole k rodičom uviedla, že
áno, nebol problém, chodievali tam aj s poškodeným. Vychádzali dobre, až dokedy nedošli peniaze.
Chodievali k nim do izby.

Nakoľko sa svedkyňa odchýlila v časti od svojej výpovede z prípravného konania súd na

návrh prokurátora odstraňoval tieto rozpory, pričom svedkyňa k rozporom ohľadne zranenia prsta ako
aj samotného priebehu incidentu zotrvala v celom rozsahu na svojej výpovedi z prípravného konania.

Súd teda pri hodnotení tejto výpovede bude vychádzať z časti výpovede učinenej v
prípravnom konaní.

Znalec MUDr. Marián Pamula sa na hlavnom pojednávaní pridržal záverov písomne podaného
odborného vyjadrenia č. 030/2023 zo dňa 09.04.2023 č.l. 32-45 spisu a jeho dodatku z 02.08.2023
č.l. 51-53 spisu z ktorých vyplýva, že u poškodeného došlo k jednoduchej zlomenine článku prstav počiatočnom štádiu bez výraznejšieho posunu úlomkov, následne počas fixácie došlo k posunu
kostného úlomku. Uvedené zranenie je ľahké. Doba liečenia 4 týždne od 16.11.2022 do 13.12.2022.
Mechanizmus vzniku zranenia tlakové pôsobenie rúk prstov útočníka na oblasť prstov, hlavne III. Prsta

poškodeného, s nefyziologickým ohybom a rotáciou III. prsta poškodeného, pričom došlo ku zlomenine
bázy prostredného článku. Na vznik zlomeniny bola potrebná prevažne silná intenzita
vedeného násilia. Dané zranenia bolo možné spôsobiť jednorázovým uchopením a vytočením- rotáciou,
prípadne ohybom III. prsta ľavej ruky poškodeného. Poškodený bol obmedzený v bežnom spôsobe
života jednak fixáciou hlavne III. Prsta ľavej ruky, bolesťou, čím došlo u poškodeného k obmedzeniu

vo fyzickej aktivite, v náročnej manuálnej práci a činnosti vykonávanej ľavou rukou, resp. obojručnej
činnosti. V bodovom hodnotení znalec uviedol, položku 156 d) zlomenina článku prsta riešená operačne
40 bodov (968,80 eur), resp. položku 156 c) zlomenina článku prsta s posunom úlomkov 30 bodov a
trvalé následky 10 bodov (242,20 eur). Znalec vo výsluchu doplnil, že obmedzenie v bežnom spôsobe
života trvalo 4 týždne, následne od 27.12.2022 do 2.2.2023 trvalo obmedzenie po operačnom
zákroku. Obmedzenie teda celkovo trvalo od 16.11.2022 do 2.2.2023 a následne rehabilitácia,

ktorá je individuálna. Podľa jeho názoru nebol potrebný operačný zákrok. Teda operačným zákrokom sa
mu predĺžilo obmedzenie a následne rehabilitácia. Liečenie trvalo viac ako 42 dní, avšak ako uviedol aj
v dodatku on by neriešil ďalej vec operačným zákrokom, ale konzervatívnou liečbou a
rehabilitáciou čím by neboli také trvalé následky aké sú v súčasnosti. U poškodeného neprišlo k závažnej
alebo k ťažkej forme obmedzenia obvyklého spôsobu života. Obmedzenie spočívalo skorej v pracovnej

oblasti. Čo sa týka seba obslužných činností v tomto bol samostatný. Poškodený chytí predmet avšak
ten prst odstáva. Poškodený počas liečby v podstate nemohol vykonávať svoje povolanie. Čo sa týka
bodového hodnotenia bolestné je za 40 bodov, to je aj s operačným riešením, čo je vo výsledku 968,80
eur a trvalé následky v súčasnom stave sú 80 bodov.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, podľa § 269 Trestného poriadku prečítal alebo
oboznámil podstatné listinné dôkazy z vyšetrovacieho spisu: č.l. 25 opatrenie o pribratí znalca na
vyhotovenie odborného vyjadrenia, č.l. 48 - 50 lekárske správy, č.l. 59 správa z Fakultnej nemocnice
Skalica zo 16.11.2022, č.l. 70 lekárska správa zo dňa 01.02.2023, č.l. 75,76 správa z Univerzitnej
nemocnice Bratislava z 23.02.2023 spolu s fotodokumentáciu, č.l. 77 hlásenie udalosti na linku 158,

č.l. 78 odpis z RT z 25.09.2023, č.l. 79 výpis z ústrednej evidencie priestupkov z 25.09.2023, č.l. 80
správa z Obce Jablonica, č.l. 91 uplatnenie nároku na náhradu škody, č.l. 123 správa z Univerzitnej
nemocniceBratislava,č.l.124,125lekárskyposudok,č.l.129lekárskyposudokosťaženíspoločenského
uplatnenia, č.l. 132 fotodokumentácia ohľadom prízemia RD, č.l. 150 odpis z RT zo dňa 25.03.2024, č.l.
151 CESDAP zo dňa 25.03.2024, č.l. 152 lustrácia v databáze súdov zo dňa 25.03.2024, č.l. 153-154

lustrácia v GP zo dňa 25.03.2024.

Z lekárskej správy MUDr. Jany Timekovej zo dňa 01.02.2023 (č.l. 70 spisu) vyplýva, že dňa 16.11.2022
utrpel úraz po napadnutí inou osobou: zlomenina stredného článku III. prsta ľavej ruky jedná sa o
ľahké zranenie, liečba fixácia prsta, dňa 27.12.2022 operácia repozícia K-drôt, obmedzenie v obvyklom

spôsobeživota:opuch,bolestivosť,obmedzeniehybnostiIII.Prsta,odporučenierukavzávese,nehýbať,
PN od 15.12.2022 a trvá.
Z lekárskej správy (č.l. 59 spisu) vyplýva, že dňa 16.11.2022 bol ošetrený vo Fn Agel Skalica: úraz po
napadnutí III prsta ľavej ruky.

Z lekárskej správy (č.l. 59 spisu) vyplýva, že dňa 13.12.2022 na kontrole chirurgická ambulancia
MUDr. Radovan Hyža, pred 4 týždňami ošetrený na CHA Skalica - zlomenina III. Prsta ľavej ruky,
naloženádlaha,t.č.nosíprstovúdlahu,opuchzhrubnutieIII.Prsta,pohybyvkĺbochvýrazneobmedzené,
doporučené vyšetrenie na ambulancii chirurgie ruky.

Z lekárskej správy (č.l. 75-76 spisu) vyplýva, že dňa 23.02.2023 na kontrole UNBA, ambulancia
chirurgie ruky MUDr. Jerguš Kocour, pacient utrpel 16.11.2022 úraz tretieho prsta ľavej ruky, došlo k
intraartikulárnej fraktúre mediálneho falangu s komunitívnou fraktúrou dorzálnej bázy s luxáciou prsta
dorzálne. Ošetrený operačne 27.12.2022. Vykonaná otvorená revízia a repozícia mediálneho falangu
s fixáciou K-drôtmi. Dňa 02.02.2023 expirácia drôtu. Zahájená rehabilitácia. Pacient stále v liečbe. V

budúcnosti možná náhrada kĺbu endoprotézou. Dĺžka liečby sa nateraz nedá stanoviť vzhľadom na
prebiehajúcu rehabilitáciu.Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom

uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Obžalovaný v celom rozsahu poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu. Obrana obžalovaného
spočívala v tom, že poškodený im vtrhol do izby, vykrikoval a rozčuľoval sa. Poškodeného vyzýval, aby
odišiel na čo nereagoval, preto sa postavil a došiel k poškodenému, ktorý ho chytil pravou rukou za jeho
ľavú ruku, ktorú mu zdvihol, pričom mu roztrhol sveter a začali sa pretláčať a následne pravou

rukou zohnutou v lakti vytláčal obžalovaného z izby na chodbu. Dvere boli pootvorené tak do jednej
tretiny, pričom počas vytláčania obžalovaný otvoril dvere svojou ľavou rukou a vytlačil poškodeného na
chodbu. Následne poškodený začal kričať na svedkyňu U. G., aby zavolala políciu, že mu zlomil ruku.
VytláčaťpoškodenéhomupomáhalaajsvedkyňaN.G.tak,žeobžalovanéhotlačila dochrbta.
Poškodený mal celý čas ľavú ruku bokom asi vo výške pásu. Podľa názoru poškodeného svedkyňa U.

G. nemohla sledovať incident, pretože keď vytlačili poškodeného na chodbu stála hore na schodoch.

Obranu obžalovaného sa snažila potvrdiť aj svedkyňa N. G.. Tá však uviedla, že otvorili sa dvere tak
prudko, že sa dvere o stenu odrazili. Vbehol dovnútra poškodený, ktorý začal kričať, že čo si to o
ňom dovoľujú vyprávať a išiel k obžalovanému k posteli. Poškodený zdrapil pravou rukou ľavú ruku

obžalovaného. Pevne mu ju držal, obžalovaný sa mu snažil vytrhnúť svoju ruku. Obžalovaný následne
začal tlačiť poškodeného von z izby. Ona mu pomáhala a začala tlačiť obžalovaného do ľavej časti boku
obžalovaného. Vytláčali ho smerom k dverám. Keď boli pri dverách tak chcela prejsť na chodbu. Musela
obžalovaného zatlačiť, aby prešla medzi ním a skriňou. Prešla ohnutá popod ich ruky na
chodbu. Obžalovaný popredu otvoril rukou dvere. Ako boli pri dverách tak ľavou rukou sa

snažil otvoriť dvere. Ona popod ich rukami z ľavej strany obžalovaného prešla na chodbu. Poškodeného
chytila za pás a vyťahovala ho z izby. Keď prišli popod dvere sa zasekol a začal kričať, že mu zlomili
ruku. Keď vyšla von, videla U. ako stála na schodoch, na druhom schode z prízemia a mala v ruke mobil,
kamerovala. Tým pádom poškodený pustil ruku obžalovanému, pretože po celý čas držal poškodený
obžalovaného za ruku (hýbali s tou rukou). Poškodený následne pustil obžalovaného a bolo po všetkom.

Poškodený mal po celý čas ľavú vo výške jej hlavy asi 161 cm.

Výpovede obžalovaného a svedkyne N. G. sa však líšia a navzájom si odporujú od
momentu, keď obžalovaný začal vytláčať poškodeného z izby. Obžalovaný tvrdil, že počas toho ako
poškodeného vytláčal mal poškodený ľavú ruku bokom vo výške pásu, pričom svedkyňa N. G. tvrdí, že

poškodený mal naopak ľavú ruku vo výške jej hlavy asi 161 cm. Ďalší podstatný rozpor je v tom, že
obžalovaný tvrdí, že počas vytláčania poškodeného otvoril dvere do ich izby, ktoré boli pootvorené do
jednej tretiny svojou ľavou rukou. Svedkyňa N. G. naopak tvrdí, že obžalovaný sa síce snažil otvoriť
dvere ľavou rukou, avšak tieto sa privreli a preto ona podliezla popod ich ruky a otvorila dvere ona. V
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že takýto priebeh skutkového deja svedkyňa v prípravnom konaní,

ale ani obžalovaný v prípravnom konaní a ani na hlavnom pojednávaní neučinili. Naviac svedkyňa N.
G. tvrdí, že po celý čas poškodený držal obžalovanému ľavú ruku, ktorou sa mal obžalovaný snažiť
otvárať dvere. Rovnako sa ich výpovede rozchádzajú aj potom ako mali už poškodeného vytlačiť na
chodbu. Obžalovaný tvrdí, že svedkyňa U. G. stála hore na schodoch a naopak svedkyňa N. G. tvrdí, že
svedkyňa stála na druhom schode zdola. Teda z uvedeného možno uzatvoriť, že obrana obžalovaného

je absurdná a rozporuplná. Absurdnosť obrany obžalovaného spočíva najmä v tom, že dvere do ich izby
sa otvárajú dovnútra a teda pokiaľ by sme uzatvorili, že obrana obžalovaného je pravdivá znamenalo by
to, že počas vytláčania poškodeného z izby tak ako to popísal obžalovaný ako aj svedkyňa N.
G. teda, že poškodeného obžalovaný vytláčal pravou rukou ohnutou v lakti, musel by sa zaprieť veľkou
silou pretože poškodený je fyzický zdatnejší, aby ho vytlačil a je absurdné, aby počas

vytláčania, keď bol pri dverách ešte svojou ľavou rukou (ktorú mu podľa výpovede svedkyne N. G. mal
držať poškodený) cez poškodeného otváral dvere, ktoré by sa však zatvorili, resp. nebolo by ich možné
otvoriť, pretože by tomu bránilo telo poškodeného. Ani svedkyňa N. G. už absurdnosť tejto
obrany nevyvrátila tým, že pristúpila k zmene pôvodnej verzie a to tak, že vlastne ona otvoriladvere na izbe, pričom tieto otvárala, keď bol poškodený asi 50 cm od dverí pričom, dvere sú
široké 80 cm. Teda ani táto verzia pre priebeh skutku nie je prijateľná. Pre úplnosť je potrebné dodať, že
aj veľmi nedôveryhodne vyznieva fakt, že svedkyňa N. G. chytila poškodeného za pás a snažila sa ho

vytiahnuť von z izby, pretože podľa toho čo súd mal možnosť vnímať na hlavnom pojednávaní svedkyňa
používa barlu a má problémy s chôdzou a stabilitou.

Naopak vina obžalovaného je jednoznačne preukázaná výpoveďou svedka poškodeného A. H. a
svedkyne U. G., ktoré sú počas celého trestného konania konzistentné a navzájom koherentné. Obaja

vypovedali, že skutok sa stal na chodbe pred izbou obžalovaného. Po zaklopaní sa otvorili dvere najskôr
vybehla na nich svedkyňa N. G., ktorú následne odtiahla svedkyňa U. G. bokom a potom obžalovaný
chytil poškodeného za prostredný prst ľavej ruky pootočil ním a trhol. Svedok poškodený A. H. ako aj
svedkyňa U. G. boli prítomní pri skutku, pričom svedkyňa U. G. naviac počula ako mu v prste ruplo.
Potom volala hliadku polície (č.l. 77 spisu), ktorá sa dostavila na miesto činu. Následne
išiel poškodený do nemocnice do Skalice na ošetrenie, čo potvrdzuje aj správa z urgentného príjmu č.l.

59 spisu. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia tak výpoveď poškodeného A. H. a svedkyne U. G.
je v súlade s odborným vyjadrením (č.l. 32-45 spisu) vypravovaným znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia MUDr. Mariánom Pamulom, z ktorého vyplýva, že zlomeninu III. prsta bolo možné spôsobiť
jednorázovým uchopením a vytočením- rotáciou, prípadne ohybom III. prsta ľavej ruky poškodeného.
Samotný vznik zranenia je objektivizovaný správou z urgentného príjmu (č.l. 59 spisu), odborným

vyjadrením (č.l. 32-45 a č.l.51-53 spisu) ako aj lekárskou správou (č.l. 70 spisu).

Z odborného vyjadrenia ako aj z výpovede poškodeného A. H. a svedkyne U. G. ďalej vyplýva,
že poškodený bol obmedzený v bežnom spôsobe života jednak fixáciou hlavne III. prsta ľavej ruky,
bolesťou, čím došlo u poškodeného k obmedzeniu vo fyzickej aktivite, v náročnej manuálnej

práci a činnosti vykonávanej ľavou rukou, resp. obojručnej činnosti po dobu 4 týždne od 16.11.2022 do
13.12.2022 a následne po operačnom zákroku od 27.12.2022 do 2.2.2023.

K zásadným námietkam prokurátora ako aj obhajoby súd uvádza nasledovné:
prokurátor s poukazom na výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní navrhol, prekvalifikovať skutok

podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona z dôvodu ťažkej ujmy poškodeného, nakoľko
sa jedná o poruchu zdravia v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne
ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného a to od 16.11.2022 do 02.02.2023.
Súd v danom prípade nepristúpil k zmene právnej kvalifikácie skutku, pretože podľa názoru súdu s
poukazom na vyjadrenie znalca ide o ľahké zranenie s dobou liečenia od 16.11.2022 do 13.12.2022,

počas ktorej bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, teda presahujúci
7 dní a operácia realizovaná dňa 27.12.2022 bola nadbytočná a spôsobila poškodenému iba ďalšiu
bolesť a trvalé znehybnenie prsta, ktorý sa v súčasnosti nedá vôbec zohnúť. Podľa názoru znalca bolo u
poškodenéhovhodnejšiepristúpiťkukonzervatívnejliečbe,tedadňom13.12.2022rehabilitovaťprst,čím
by sa dosiahla aká taká hybnosť prsta. Čo sa týka samotnej náhrady kĺbu endoprotézou tú by

poškodenýmohol/malabsolvovaťajnapriektomuakbykoperáciiafixáciiprstaK-drôtomvôbecnedošlo.
Rovnako nemožno pričítať na ťarchu obžalovaného, že po následnej fixácii prsta (sadrovou dlahou) a
neskôr(prstovoudlahou)došloktakýmposunomkostnýchúlomkov,ktorénazačiatkunebolidetegované
röntgenom a ktoré viedli z medicínskeho hľadiska k odporúčaniu operačného zákroku, čím by sa ľahké
zranenie zmenilo na ťažké zranenie, avšak nie v dôsledku pričinenia samotného obžalovaného.

Obhajoba namietala účelovosť výpovede U. G. z dôvodu dlhodobých zlých vzťahov. Uvedená námietka
je podľa názoru súdu irelevantná. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzťahy v domácnosti
obžalovaného, poškodeného a svedkýň sú napäté, avšak súd naopak ako uviedol vyššie považoval
práve výpoveď obžalovaného a svedkyne N. G. za rozporuplnú a navzájom si odporujúcu. Rovnako

nebola v konaní preukázaná ani hrubá povaha poškodeného.

Taktiež motivácia „ovládnuť celý rodinný dom“ vyznieva nevierohodne, pretože svedkyňa U. G. prijala
dar od rodičov a to rodinný dom a pozemok (č.l. 54 spisu), na ktorom je aj vecné bremeno
a to právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti S. G. a N. G., teda súdu nie je jasné akým

spôsobom by mali/mohli poškodený a svedkyňa U. G. ovládnuť tento rodinný
dom, resp. aj keby ho predali ako tvrdí obžalovaný a svedkyňa N. G. platí, že v prípade
ďalšieho scudzenia rodinného domu by vecné bremeno in personam zostalo zachované a oni by mohli
tento dom i naďalej užívať ako doposiaľ.Čo sa týka nedotknuteľnosti obydlia a rozdelení užívania domu, podľa názoru súdu nebolo preukázané,
že by poškodený vošiel do izby tak ako to tvrdia obžalovaný so svedkyňou N. G. s poukazom na

rozpornosť ich výpovedi a teda následne posudzovanie, či mohlo dôjsť k prípadnej
aplikácii okolností vylučujúcich protiprávnosť. Pre úplnosť súd dodáva, že vzťahy medzi poškodeným,
obžalovaným a svedkami sa výrazne zhoršili až po tomto incidente, avšak pred
tým sa navštevovali bez obmedzenia a užívali spoločne priestory, ktoré využívajú najmä obžalovaný a
svedkyňa N. G. (kuchyňa a spálňa na prízemí), čo de facto potvrdila aj svedkyňa N. G. vo svojej výpovedi

učinenej na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný sa tiež bránil tým, že poškodený si zranenie spôsobil v práci vŕtačka mu
otočila prst, avšak po odstránení rozporov z prípravného konania zotrval v pôvodnej časti výpovede kde
uviedol, že poškodený sa mohol uderiť keď rozhadzoval rukami na chodbe pretože tam boli dvere, ktoré
si on kúpil a ktoré boli len opreté o stenu. Boli tam dvoje alebo troje dvere. Ani predmetnú argumentáciu

súd nevyhodnotil ako dôvodnú, pretože takúto obranu nepotvrdila obžalovanému ani svedkyňa N. G..
Naopak poškodený A. H. ako aj svedkyňa U. G. vypovedali, že pred tým ako išli za obžalovaným a
svedkyňou N. G. nemal poškodený poranený prst. Je nelogické až absurdné, aby poškodený potom čo
sa vráti z práce domov okolo 17.00 hod. so zlomeným prstom, potom je doma 1.30 hod. a „čaká“ na
vhodnú príležitosť, kedy sa môže dostať do konfliktu, aby mohol „hodiť“ vinu na

obžalovaného.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že
boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného, ktorý sa dopustil

konania, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona, pretože svojim konaním inému úmyselne ublížil na zdraví, pričom poškodenému A.
H. spôsobil také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo
liečenie,počasktoréhobolnieibanakrátkyčassťaženýobvyklýspôsobživotapoškodeného(minimálne
v rozsahu 7 dní).

Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný S. G. konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného
zákona, teda chcel ohroziť alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom.

Súd v danom prípade zvažoval, či by bolo u obžalovaného na mieste aplikovať ustanovenie § 10 ods.

2 Trestného zákona, tzv. materiálny korektív, nakoľko sa jedná o prečin, avšak dospel k záveru, že v
danom prípade bol spáchaný trestný čin, pričom sa nejedná o malú závažnosť vzhľadom na spôsob
spáchania trestného činu, jeho následky, okolností za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa ako aj na spôsobené zranenie, ktoré si vyžiadalo liečbu 4 týždne s rovnakou
dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života poškodeného.

Súd posúdil dôkazy jednotlivo i v celku a dospel k záveru, že tieto dávajú ucelenú, jednotnú, logickú,
ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich jedine k uznaniu viny obžalovaného.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na

spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na pomer a mieru závažnosti priťažujúcich
okolností a poľahčujúcich okolností a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo
závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to

stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a
formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu
potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívne, nespojené s
odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, pohnútku, osobu, jeho pomery, možnosti jeho nápravy a pomer a mieru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda
musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest má postihovaťiba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby
(personalita trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti,

jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj
vočiďalšímobčanom-potencionálnympáchateľom,vočiktorýmsaprejavujeprvokgenerálnejprevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného z miesta bydliska bližšie hodnotený
nie je.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov zo dňa 25.09.2023 (č.l. 79 a 151 spisu) bolo zistené, že
obžalovaný nemá žiadny záznam.

Z odpisu z registra trestov (č.l. 78 a 150 spisu) súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život,

naopak nezistil žiadnu z priťažujúcich okolnosti podľa § 37 Trestného zákona.

Nakoľko prevažoval pomer poľahčujúcich okolností súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku tak, že znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby
uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona (6 mesiacov až 2

roky) o jednu tretinu, ktorá je po úprave (6 mesiacov až 18 mesiacov).

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného
zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý
uložením trestu odňatia slobody na samej dolnej polovici upravenej trestnej sadzby a to vo výmere 6

(šesť) mesiacov, ktorý nebude bezprostredne spojený s obmedzením jeho osobnej slobody, preto súd
rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona s určením skúšobnej doby 1 (jeden) rok, pretože trest neprevyšuje dva roky a
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti

a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Súd pri ukladaní trestu zvažoval
aj uloženie tzv. alternatívneho druhu trestu napr. peňažného trestu, ktorý však neuložil s poukazom na to,
že obžalovaný je dôchodca s dôchodkom vo výške 598 eur, pričom súd bral do úvahy aj skutočnosť, že
obžalovanýbolzaviazanýknáhradeškodyvovýške968,80eur,ktorábymohlabyťuloženímpeňažného
trestu zmarená. Rovnako súd neukladal obžalovanému trest povinnej práce, pretože obžalovaný na

to nedal súhlas a ani ďalší druh trestu, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej
slobody obžalovaného. Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy aj celkový nekritický postoj obžalovaného
k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu.

Súd súčasne podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe

podľa svojich schopností nahradil poškodenému škodu spôsobenú trestným činom vo výške 968,80 eur.

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu
ako aj funkciu individuálne a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby
jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom

na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a
primeraný spáchanému skutku.

O náhrade škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestnéhoporiadku tak, že obžalovanému
uložil povinnosť nahradiť poškodenému A. H. škodu vo výške 726,60 eur titulom bolestného (zlomenina

článku prsta s posunom úlomkov 30 bodov v hodnote bodu podľa zákona č. 437/2004 Z.z. v roku 2022
- 24,22 eur a škodu vo výške 242,20 eur titulom trvalých následkov (10 bodov v hodnote bodu podľa
zákona č. 437/2004 Z.z. v roku 2022 - 24,22 eur) v zmysle odborného vyjadrenia č. 030/23 a jeho
doplnku, nakoľko si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas do konca prípravného konania. Súdteda obžalovaného zaviazal náhradou škody titulom bolestného iba za 30 bodov a nie za 40 bodov,
pretože spôsobené zranenie zlomeného prsta nebolo podľa vyjadrenia znalca potrebné riešiť operačne
a teda nemožno operačný zákrok pričítať na ťarchu obžalovanému.

Poškodený si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody (č.l. 91 spisu) v celkovej výške
3.500.000 eur (náhrada SSÚ vo výške 500.000 eur, nárok za bolesť vo výške 500.000 eur, zvýšenie
nároku SSÚ vo výške 500.000 eur, zákonné úroky vo výške 500.000 eur, náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 500.000 eur, nárok na náhradu za stratu zárobku vo výške 500.000 eur

a nárok na náhradu účelných nákladov spojených s liečením vo výške 500.000 eur). Uvedené nároky
obžalovaný na hlavnom pojednávaní síce zredukoval na sumu vo výške 70.000 eur, avšak vzhľadom
na to, že tento nárok nebol dostatočne preukázaný súd poškodeného podľa § 288 ods. 2 Trestného
poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného

súdu Senica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1
Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti
vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo

svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto,
že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,

ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.