Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-24C/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220206188
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7220206188.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX,

bytom v C., D. XX, zast. JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Pollova
32, proti žalovanej: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom D., G. XXX/XX, zast. JUDr. Jaroslavom Cmorejom,
advokátom, so sídlom v Košiciach, Sládkovičova 42, o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.6.2020 žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva
uzavretá medzi žalovanou ako predávajúcou a pôvodne žalovanými v 1. a 2. rade - H. I. J. a C. K. J. ako

kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. G., okres
Košice IV, obec G. – G., ako parc. reg. C č. XXXX/X – záhrada, vo výmere 205 m2, parc. reg. C č. XXXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 132 m2, rozostavaný rodinný dom na parc. č. XXXX/X
v spoluvlastníckom podiele 1/1 je voči žalobcovi neúčinná.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že voči žalovanej podal na Okresnom súde Košice – okolie dňa 22.7.2019
žalobu (konanie je vedené pod sp. zn. 17Csp/218/2019), ktorou si voči nej uplatnil pohľadávku vo
výške 14.900,- eur s príslušenstvom. Zároveň podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

pretože v čase podania žaloby - dňa 22.7.2019, bola žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. G., okres Košice IV, obec G. – G., a to parciel reg. C č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a žiadal, aby súd žalovanej zakázal nakladať
s týmito nehnuteľnosťami. Po podaní žaloby žalovaná prejavila vôľu vysporiadať svoje záväzky voči
žalobcovi mimosúdne pod podmienkou, že zoberie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť.
Žalovaný tento návrh zobral späť, konanie bolo zastavené, ale napriek tomu zo strany žalovanej nedošlo
k vysporiadaniu jej záväzkov voči žalobcovi. Následne sa žalobca z katastrálneho portálu dozvedel, že

žalovaná previedla všetky nehnuteľnosti zapísané pôvodne na LV č. XXX, kat. úz. G. na iných vlastníkov,
okrem iných aj na pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade - H. I. J. a C. K. J. na základe rozhodnutia
o povolení vkladu kúpnej zmluvy L./XXXX zo dňa 3.10.2019. Predmetom prevodu na H. I. J. a C. K. J.
boli nehnuteľnosti zapísané pôvodne na LV č. XXX a následne na novovytvorený LV č. XXXX, kat. úz.
G. ako parc. reg. C č. XXXX/X, parc. reg. C č. XXXX/X a stavba na parc. č. XXXX/X v podiele 1/1.
Žalovaná ako dlžník v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka v posledných troch rokoch vykonala
prevod nehnuteľnosti na inú osobu v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, t.j. žalobcu na uspokojenie jeho

vymáhanej pohľadávky, pretože v čase prevodu nehnuteľností dlžník, teda žalovaná vedela, že prebieha
súdne konanie na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 17Csp/218/2019.2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 31.1.2022 vzal voči pôvodne žalovaným v 1. a 2. rade žalobu
v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a zároveň žiadal, aby do konania ako žalovaná vstúpila
E. F. (dovtedy bola označená ako intervenient na strane žalovaných).

3. Súd uznesením č. 24C/33/2020 – 103 zo dňa 16.3.2022 konanie voči pôvodne žalovaným v 1. a 2.
rade H. I. J. a C. K. J. zastavil a pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpila E. F.. Proti
uzneseniu podal odvolanie žalobca.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 9Co/85/2022 – 140 zo dňa 26.4.2023 potvrdil uznesenie
tunajšiehosúduč.k.24C/33/2020–103zodňa16.3.2022vovýrokuozastaveníkonaniavočižalovaným
v 1. a 2. rade a odmietol odvolanie voči výroku o pripustení vstupu do konania na strane žalovaných E. F..

5. Žalovaná (ešte v pozícii intervenienta) podaním doručeným súdu dňa 16.7.2021 (č.l. 79) oznámila,
že konanie v ktorom sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia 14.900,- eur s prísl. bolo právoplatne

zastavené z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok.

6. Na pojednávanie nariadené na 7.11.2023 boli riadne a včas predvolané obe strany sporu
prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené
dňa 28.9.2023. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca a svoju neprítomnosť

na pojednávaní neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. Právny zástupca žalovanej, ktorý
bol prítomný na pojednávaní, ospravedlnil neprítomnosť žalovanej a navrhol, aby súd pojednával
v jej neprítomnosti. Preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu
a žalovanej.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Z výpisu z LV č. XXX, kat. úz. G., obec G. – G., M. G. H., vyhotoveného dňa 9.7.2019 vyplýva, že E.
F. bola k 9.7.2019 výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. reg. C č. XXXX/X záhrada vo výmere 94 m2,
parc. č. XXXX/X záhrada vo výmere 90 m2, parc. č. XXXX/X záhrada vo výmere 46 m2, parc. č. XXXX/
X záhrada vo výmere 237 m2, parc. č. XXXX/X záhrada vo výmere 100 m2, parc. č. XXXX/X záhrada

vo výmere 216 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada vo výmere 100 m2, titulom rozhodnutia o povolení vkladu
kúpnej zmluvy V – XXXX/XXXX zo 6.7.2016 (č.l. 7)
Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. G., obec G. – G., okres Košice IV vyhotoveného dňa 17.6.2020 vyplýva,
že pôvodne žalovaní v 1. a 2. rade - H. I. J. a C. K. J. sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností
zapísaných ako parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 205 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha

a nádvorie vo výmere 132 m2 a rozostavaný rodinný dom na parc. N. XXXX/X, titulom rozhodnutia
o povolení vkladu kúpnej zmluvy D. XXXX/XXXX zo dňa 3.10.2019 (č.l. 8 ).
Žalobca dňa 22.7.2019 doručil na Okresný súd Košice – okolie žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanej
E. F. zaplatenia sumy 14.900,- eur s príslušenstvom (č.l. 10.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Co/33/2021 zo dňa 16.3.2021 vo veci žalobcu A. B. proti

žalovanej E. F. o zaplatenie 14.900,- eur s príslušenstvom v konaní o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 22.10.2020, č. k. 14C/51/2019 – 114 potvrdil uznesenie súdu
prvej inštancie, ktorým konanie zastavil z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok (č.l. 81).
Zo spisu (bývalého) Okresného súdu Košice – okolie č. 14C/69/2021 súd zistil, že žalobca dňa
7.7.2021 doručil na súd žalobu, ktorou sa domáha voči žalovanej E. F. zaplatenia sumy 14.900,- eur

s príslušenstvom. Vo veci do 7.11.2023 nebolo rozhodnuté (č.l. 173).

8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 7.11.2023 navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, keďže v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, žalovaný má byť ten, kto mal prospech z dlžníkovho právneho úkonu. V danom

prípade žalovaná je samotnou tvrdenou dlžníčkou, čiže nemôže byť zároveň aj žalovanou. Okrem toho
je žaloba ako taká nedôvodná.

9. Podľa ust. § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,

sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno
právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento
úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a kuktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo
ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy
dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

10. Podľa ust. § 42b ods. 1 – 4 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom
môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom

alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom
odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu
voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná bola
výlučnou vlastníčkou (aj) sporných nehnuteľností, ktoré kúpnou zmluvou previedla do bezpodielového
spoluvlastníctva H. I. J. a C. K. J., ktorí boli pôvodne označení ako žalovaní v 1. a 2. rade. Žalobca podal
na súd žalobu voči žalovanej, v ktorej tvrdil, že žalovaná je jeho dlžníčkou a preto sa domáhal voči nej
zaplatenia sumy 14.900,- eur s príslušenstvom. V poradí prvé z týchto konaní bolo zastavené z dôvodu,

že žalobca nezaplatil súdny poplatok. Preto žalobca dňa 7.7.2021 podal opakovane takú istú žalobu,
konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. K3-14C/69/2021 a podľa zistenia súdu, toto konanie
doposiaľ nebolo právoplatne skončené.

12. V zmysle cit. ust. § 42a a 42b Občianskeho zákonníka, účelom odporovateľnosti ako inštitútu

občianskeho práva, je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorý zmenšuje svoj majetok na úkor
veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená,
že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu
tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Musí pritom ísť o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje
možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky, t.j. ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na

úkor veriteľa. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.
Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva alebo je vykonateľná. Ukrátenie
uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také zmenšenie majetku, ktoré bráni uspokojeniu
pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten kto odporuje, musí dokazovať
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať,

že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Ďalšími
predpokladmi odporovateľnosti sú, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať došlo v posledných
troch rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorému sa odporuje a právny úkon
bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy.
Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol

ukrátený napadnutým právnym úkonom za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku.
Pasívne legitimovaným v konaní je ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

13. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že z odporovateľného právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy,
ktorá je predmetom tohto sporu, mali prospech pôvodne označení žalovaní v 1. a 2. rade H. I. J. a C.

K. J., nie žalovaná, ktorá podľa tvrdenia žalobcu je dlžníčkou žalobcu. Z tohto vyplýva, že žalovaná
E. F. nie je pasívne vecne legitimovaná a námietka žalovanej ohľadom nedostatku jej pasívnej vecnej
legitimácie v spore, je dôvodná.
Preto súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v tomto konaní.

14. Podľa názoru súdu nie sú splnené ani ďalšie predpoklady úspešnej odporovateľnosti právneho
úkonu, a to existencia vymáhateľnej pohľadávky. Žalobca síce tvrdil, že má vo vzťahu k žalovanej
pohľadávku vo výške 14.900,- eur s prísl. a aj podal na súd žalobu voči žalovanej ohľadom vymoženia
tejto pohľadávky, avšak doposiaľ o tejto žalobe žalobcu nebolo súdom ani rozhodnuté. Čiže nejde
o judikovanú pohľadávku, tak ako to vyžaduje cit. ust. Občianskeho zákonníka.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd v
Košiciach v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.