Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Raganová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200419
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200419.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a členov

senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: MBL, a.s., so
sídlom: Štefánikova 26, 040 01 Košice, IČO: 36 207 039, právne zastúpený: JUDr. Alena Rudohradská,
advokátka, so sídlom: Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom: Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
100619515/2020 zo dňa 05.03.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 100619515/2020 zo dňa 05.03.2020 a rozhodnutie Daňového
úradu Košice, pobočka Michalovce číslo: 102720731/2019 zo dňa 25.11.2019 a vec v r a c i a Daňovému

úradu Košice, pobočka Michalovce na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce rozhodnutím číslo: 102720731/2019 zo dňa 25.11.2019
(ďalej aj ako "správca dane" a "rozhodnutie správcu dane") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.

o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj
"daňový poriadok") vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.000,00 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej
aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2014 konštatujúc, porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm.
a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“).

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100619515/2020 z 05.03.2020 (ďalej aj "napadnuté
rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
správca dane začal dňa 08.12.2015 na základe Oznámenia č. 21208610/2015 z 10.11.2015 daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február až december 2014, o výsledku ktorej
vyhotovilprotokolč.100337353/2017zodňa21.02.2017.Daňovákontrolabolaukončenádňa11.3.2017
podľa § 46 ods. 9 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov doručením protokolu o
kontrole spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu číslo 100340991/2017. V jej rámci bolo zistené, že

v zdaňovacom období august 2014 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb od
dodávateľa GAMMA SYSTEM, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A/7770, 831 06 Bratislava, IČO:
45 412 065 (ďalej v tejto časti aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“) na základe faktúry číslo
2014114, za reklamné služby poskytnuté na základe zmluvy o reklame zo dňa 19.12.2013 so základomdane 20 000 eur a DPH 4000 eur a s dátumom dodania 31.08.2014. Predmetom zmluvy je zabezpečenie
a realizácia reklamy a propagácie žalobcu ako reklamného partnera športového klubu FC Lokomotíva
Košice bez bližšej špecifikácie poskytnutých služieb.

4. Ohľadom deklarovaného dodávateľa správca dane zistil najmä, že na adrese sídla sa nenachádza,
nemá označenie ani poštovú schránku. Podľa kontrolného výkazu a operatívnych poznatkov
kriminálneho úradu finančnej správy dodávateľom spoločnosti GAMMA SYSTEM, s.r.o. bola spoločnosť
Slovakia East Trade, s.r.o., so sídlom Čermeľská cesta 3/1453, Košice, IČO: 46115021 a na základe

ňou vystavených faktúr si v zdaňovacom období august 2014 dodávateľ uplatňuje odpočítanie dane v
celkovej sume 43.468 eur, čo predstavuje 96 % celkového odpočítania dane na vstupe.

5. Konateľkou spoločnosti Slovakia East Trade, s.r.o. bola A. B. - maďarská občianka a daná spoločnosť
sa na adrese sídla nenachádza. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií sa zistilo, že
konateľka tejto spoločnosti nevie o svojom postavení, nepodpísala žiadne doklady, iba telefonicky

poskytlasvojeosobnéúdajeniekomu,ktojejnúkalprácuvBudapešti,ktorásaneuskutočnila.Konateľom
spoločnosti bol do 07.04.2014 Ľuboslav Velgos. Spoločnosť podala za zdaňovacie obdobie august 2014
nulové daňové priznanie k DPH a nedeklarovala žiadne dodanie tovaru a služieb ani žiadne odpočítanie
dane na vstupe.

6. Správca dane konštatoval že, keďže spoločnosť Slovakia East Trade, s.r.o. reálne neuskutočnila
žiadne zdaniteľné plnenia pre dodávateľa, tento nemohol uskutočniť reklamné služby pre žalobcu. K
uvedenému dodal, že nespochybňuje uskutočnenie reklamných služieb pre žalobcu, ale spochybňuje
ich uskutočnenie deklarovaným dodávateľom.

7. Bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti C. D. potvrdil, že vykonal reklamné služby pre žalobcu
ako aj vystavenie faktúr, avšak nepredložil žiadne účtovné doklady a iné dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia
potvrdili. Uviedol, že reklama bola odvysielaná prostredníctvom televízneho spotu na LED obrazovke
na Watsonovej ulici, prebiehala bilboardová kampaň - bilboardy boli prenajaté od Technickej univerzity
Košice a od súkromných osôb na oplotení, boli dodané plagáty a internetová bannerová reklamná

kampaň v sieti Point network, pričom banner vyrobil dodávateľ vo vlastnej réžii. Reklama objednávateľa
bola uverejnená aj na dresoch hráčov, na tričkách aj reklamných predmetoch. Veľkoplošný banner bol
umiestnený na priečelí budovy Čermeľská cesta 3. Jedno vyhodnotenie reklamnej kampane odovzdal v
tlačenej forme žalobcovi za obdobie prvého polroka 2014 a jedno vyhodnotenie za druhý polrok. Zároveň
boli využívané reklamné plochy v okolí hracej plochy štadióna. Služby súvisiace s reklamou vykonával

dodávateľ sám a na zabezpečenie internetovej bannerovej kampane využil subdodávateľa (spoločnosť
Slovakia East Trade, s.r.o.), pričom platby boli realizované bezhotovostne.

8. Z výpisu k bankovému účtu dodávateľa správca dane zistil, že tento nemá evidované žiadne úhrady
pre subdodávateľa, ale úhrady z jeho účtu boli realizované v prospech spoločnosti FTI, s.r.o. (konateľom

spoločnosti bol od 01.02.2011 do 28.07.2014 pán E. F.) a spoločnosti T Finance, s.r.o. (konateľom
spoločnosti bol od 23.07.2014 do 07.07.2015 pán E. F.), k čomu pán D. uviedol že týmto spoločnostiam
boli poskytované úhrady pre subdodávateľa. Správca dane zistil, že všetky úhrady od dodávateľa vybral
z účtov vyššie uvedených spoločností ich konateľ E. F. v hotovosti. Správca dane zároveň zistil, že pán
E. F. je členom dozornej rady FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s., ktorá má sídlo na rovnakej adrese ako

spoločnosť dodávateľa a tiež subdodávateľa.

9. Ďalej správca dane zistil, že dodávateľ v kontrolnom výkaze deklaroval dodania aj od spoločnosti
FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. a táto ďalej v kontrolnom výkaze deklarovala dodania od spoločnosti
Slovakia East Trade, s.r.o.

10. Následne FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. predložila správcovi dane faktúry vystavené pre
spoločnosť GAMMA SYSTEM, s.r.o. za prepožičanie reklamných práv, reklamného loga, obchodného
mena a značky, za prenájom reklamných plôch na futbalovom štadióne v Družstevnej nad Hornádom a
nafasádebudovynaČermeľskejulicivKošiciachnazákladezmluvyoreklameapropagáciiobchodného

mena a jej dodatku. Zároveň predložila aj zmluvu o spolupráci a poradenstve so spoločnosťou Slovakia
East Trade, s.r.o., predmetom ktorej bola okrem iného aj správa a aktualizácia web stránky klubu,
kompletný servis v oblasti mediálnej podpory a spracovanie tlačových materiálov pri príležitosti všetkých
zápasov. Tieto dôkazy mali potvrdzovať podľa správcu dane, že dodávateľská spoločnosť uvedenúreklamu neuskutočnila, keďže činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy uzatvorenej spoločnosťou FC
LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. a spoločnosťou Slovakia East Trade, s.r.o. sú deklarované aj svedkom
pánom D.. Aj žalobcom predložené vyhodnotenie reklamy pre klienta je vyhotovené pod hlavičkou FC

LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. pod názvom vyhodnotenie pre klienta MBL, a.s.. Predložené vyhodnotenie
reklamnej kampane je za celý rok 2014 a nie ako deklaroval pán D., že jedno vyhodnotenie odovzdal
v tlačenej forme žalobcovi za obdobie prvého polroka 2014 a druhé vyhodnotenie za obdobie druhého
polroka 2014. Každá strana materiálu v päte strany nesie označenie FC LOKOMOTÍVA a preukazuje
uskutočnenie reklamných služieb pre všetkých reklamných partnerov spoločnosti FC LOKOMOTÍVA

KOŠICE, a.s.. Predmetný materiál je dôkazom, že uvedený materiál je vyhodnotením spoločnosti FC
LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. a nie spoločnosti GAMMA SYSTEM, s.r.o.

II.
Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba

11. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 100619515/2020 z 05.03.2020 správnu žalobu podľa
§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“).
Navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie

konanie. V správnej žalobe najmä uviedol, že:
- vo vzťahu k faktúre od dodávateľskej spoločnosti GAMMA SYSTEM, s.r.o.
- správca dane nespochybnil uskutočnenie reklamných služieb pre žalobcu, avšak bez adekvátneho
odôvodnenia spochybňuje uskutočnenie tejto činnosti deklarovaným dodávateľom;
- dôkazné materiály predložené žalobcom a rovnako aj ostatné dôkazy preukazujú, že predmetnú

činnosť realizoval deklarovaný dodávateľ;
- konateľ dodávateľskej spoločnosti potvrdil vykonanie reklamných služieb, verifikoval autenticitu
vystavených faktúr a detailným spôsobom sa vyjadril k tomu, čo všetko bolo predmetom reklamy;
- predmet zmluvy o reklame a propagácii zo dňa 19.12.2013 bol dostatočne špecifikovaný tak, že
"predmetomzmluvyjenastranedodávateľazabezpečeniearealizáciaobjednanejreklamyapropagácie

objednávateľa ako reklamného partnera športového klubu FC LOKOMOTÍVA KOŠICE";
- ostatné subjekty SK EKOSERVIS, s.r.o., DAVAD EDIL, s.r.o. a Slovakia East Trade, s.r.o. neboli nikdy
obchodnými partnermi žalobcu, a preto pochybnosti správcu dane ohľadne týchto subjektov nemôžu
byť na ujmu žalobcu;
- uvedenie loga FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. na prednej strane vyhodnotenia nepreukazuje tvrdenia

žalovaného;
- na základe obchodného vzťahu medzi deklarovaným dodávateľom a FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s.
maldeklarovanýdodávateľprávodisponovaťsobchodnýmmenomalogomFCLOKOMOTÍVAKOŠICE,
a.s. a tak uvádzať ho, prípadne do záhlavia vyhodnotenia;
- vymedzenie služby na faktúre považuje žalobca za dostatočné;

- informácie získané z informačného systému finančnej správy nemôžu slúžiť ako dôkazné prostriedky;

12. Protokolom č. 9801404/3749609/2014/VAN zo dňa 22.08.2014 priznal správca dane, že žalobcovi
vznikol oprávnený nárok na odpočítanie dane v sume 36 501,41 eur za zdaňovacie obdobie január
2014, čo vzbudzuje obavy, že správca dane pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch dospel

k neodôvodnene rozdielnym názorom; o rozhodnutia daňových orgánov sú nedostatočne odôvodnené
a nezrozumiteľné; o daňové orgány postupovali pri získavaní dôkazných prostriedkov v rozpore s
ustanoveniami daňového poriadku, keď získavali informácie z informačného systému finančnej správy,
ktorý nemá slúžiť ako prameň dôkazov; o získavanie dôkazov prostredníctvom využitia informácií zo
spisov daňových kontrol vykonaných u subdodávateľov je nezákonné, keďže týmto postupom dochádza

k porušovaniu daňového tajomstva

B. Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť a po rekapitulácii už vyššie uvedených zistení

správcu dane najmä uviedol, že:
- vo vzťahu k faktúre od dodávateľskej spoločnosti GAMMA SYSTEM, s.r.o. o výpoveď bývalého
konateľa dodávateľskej spoločnosti bez predloženia ďalších vecných dôkazov v kontexte s ostatnými
zisteniami má mimoriadne nízku dôkaznú hodnotu;dodávateľ nepredložil správcovi dane žiadne účtovné doklady;
-bývalýkonateľdodávateľskejspoločnostinajprvtvrdil,ževšetkyslužbyvykonávalsámapokonfrontácii
so zisteniami z kontrolného výkazu uviedol, že subdodávateľ zabezpečoval internetovú kampaň;

- subdodávateľ v období od 07.04.2014 nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť.

C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom

14. Následne žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 28.09.2020 (replika) nad rámec žalobnej

argumentácie najmä uviedol, že na predmetnej faktúre od spoločnosti GAMMA SYSTEM, s.r.o. je
uvedený rozsah poskytnutej služby a to formou odvolávky na článok III ods. 3.2. Predloženej zmluvy
o reklame a propagácii. Takisto je na predmetnej faktúre uvedený druh služby a to konkrétne, že ide
o zabezpečenie reklamy a propagácie reklamného partnera futbalového klubu FC Lokomotíva Košice.
Rovnako bol dostatočne špecifikovaný aj predmet zmluvy. Údaje z kontrolného výkazu sú nedostatočné,
keďže v kontrolnom výkaze sa vôbec neuvádzajú údaje ako názov služby a teda správca dane nemohol

zistiť druh služieb u subdodávateľa. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-516/14, najmä jeho body 42 až 44. daňové orgány navyše vôbec neprihliadali
k materiálnemu plneniu, ktoré bolo predmetom zmluvy aj fakturácie.

15. Vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 02.11.2020. Žalovaný k tomuto

duplikou nezaujal žiadne stanovisko.

16. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc

správnychsúdov(t.j.ajvaktuálnesúdenejveci).PrejednávanávecbolapôvodnepredloženáKrajskému
súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/91/2020. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci
príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 2S a je vedená pod
sp. zn. KE-8S/91/2020.

17. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nariadil pojednávanie na deň
26.11.2024. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, v stručnosti zopakoval
už v žalobe uvedenú argumentáciu. Zdôraznil, že správca dane uznal žalobcom uplatnené odpočítanie
dane v zdaňovacom období január 2014 a poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky z 28.09.2023 sp. zn. 1Sfk/52/2021 (s. 15) a tam zmienenú judikatúru Súdneho

dvoraEurópskejúnie.Poverenýzástupcažalovanéhouviedol,žeoprotidaňovejkontroledanezpridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014, počas daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie február až december 2014 správca dane už disponoval informáciami z KV DPH a
informáciami, ktoré získal v súčinnosti s Kriminálnym úradom Finančnej správy. Ďalej zrekapituloval už
v rozhodnutiach zmienené dôvody a podotkol, že v danom čase rozhodoval v súlade s vtedy aktuálnou

judikatúrou. Právny zástupca žalobcu následne opätovne poukázal na rozdielne rozhodovanie daňových
orgánov v prípade zdaňovacieho obdobia január 2014.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

18. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 35.

19. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá,

aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čomôže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,

zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim. 36.

20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

23. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj

postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

24. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla

uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol
alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou: - musí
disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice
2006/112 (formálna podmienka) a - materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom
plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky

existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom
použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

25. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna
právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a. dňom vzniku daňovej

povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň
dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo
dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje
musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa

dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).

26. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia
zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné

bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte
správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný

nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využívainé dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018,
bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti,

ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od
faktického a dôkazného stavu konania. A. vo vzťahu k faktúre od dodávateľskej spoločnosti GAMMA
SYSTEM, s.r.o.

27.Zobsahurozhodnutídaňovýchorgánovnevyplynulo,žebytietospochybňovaliexistenciusamotného

plnenia. Svoje rozhodnutia založili na tom závere, že predmetné služby neboli dodané dodávateľom
uvedeným na faktúre, t.j. práve spoločnosťou GAMMA SYSTEM, s.r.o. v subdodávke spoločnosťou
Slovakia East Trade, s.r.o.

28. Vyššie uvedený záver daňové orgány založili na týchto zisteniach:
I. Deklarovaný dodávateľ

a) na adrese sídla sa nenachádza, nemá tam označenie ani poštovú schránku;
b) bývalý konateľ nepredložil žiadne účtovné doklady a iné dôkazy, ktoré by deklarované poskytnutie
služieb potvrdili;
c) nevykonal úhrady pre subdodávateľa, ale pre spoločnosti FTI, s.r.o. a T Finance, s.r.o., ktorých
konateľom bol v relevantnom období pán E. F. (člen dozornej rady FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s.),

pričom tento následne vykonal výber hotovosti z účtov vyššie uvedených spoločností;
d) v zdaňovacom období august 2014 uplatňuje odpočítanie dane na základe faktúr vystavených
spoločnosťou Slovakia East Trade, s.r.o. v celkovej sume 43 468 eur, čo predstavuje 96 % celkového
odpočítania dane na vstupe;
e)deklarovaldodaniaajodspoločnostiFCLOKOMOTÍVAKOŠICE,a.s.atátoďalejvkontrolnomvýkaze

deklarovala dodania od spoločnosti Slovakia East Trade, s.r.o.;

II. Subdodávateľ
a) na adrese sídla sa nenachádza;
b) konateľka spoločnosti nevie o svojom postavení, ani nikoho nesplnomocnila na konanie v mene

spoločnosti;
c) spoločnosť podala za zdaňovacie obdobie august 2014 nulové daňové priznanie k DPH a
nedeklarovala žiadne dodanie tovaru a služieb ani žiadne odpočítanie dane na vstupe;

III. Predmetom obchodného vzťahu medzi dodávateľom a FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. bolo

prepožičanie reklamných práv, reklamného loga, obchodného mena a značky, za prenájom reklamných
plôch na futbalovom štadióne v Družstevnej nad Hornádom a na fasáde budovy na Čermeľskej ulici
v Košiciach a medzi FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. a spoločnosťou Slovakia East Trade, s.r.o. bola
okrem iného aj správa a aktualizácia web stránky klubu, kompletný servis v oblasti mediálnej podpory a
spracovanie tlačových materiálov pri príležitosti všetkých zápasov - uvedené zistenie má potvrdzovať, že

dodávateľská spoločnosť uvedenú reklamu neuskutočnila, keďže činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy
uzatvorenej spoločnosťou FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. a spoločnosťou Slovakia East Trade, s.r.o.
sú deklarované aj svedkom pánom D.;

IV. Žalobcom predložené vyhodnotenie reklamy pre klienta je vyhotovené za celý rok 2014 (nie za

každý polrok osobitne), pod hlavičkou FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. pod názvom vyhodnotenie pre
klienta MBL, a.s. -uvedený materiál je vyhodnotením spoločnosti FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. a nie
spoločnosti GAMMA SYSTEM, s.r.o.

29. V súvislosti so závermi daňových orgánov správny súd zdôrazňuje, že dodanie tovaru dodávateľom

uvedeným na faktúre hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepredstavuje.
Rovnaký právny záver prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku, sp. zn.
4Sfk/52/2021, zo dňa 15. novembra 2022, v ktorom sa vyjadril k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Vikingo, C-610/19, zo dňa 3. septembra 2020 nasledovne: „z rozhodnutia teda nevyplýva,
že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby

musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová
povinnosť. ...Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych
požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené
alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.“30. Daňové orgány opakovane konštatovali, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, nakoľko
nepreukázal (na niektorých miestach konštatoval, že jeho dodávateľ nepreukázal) dodanie tovaru

dodávateľom uvedeným na faktúre. Ako však vyplýva z vyššie uvedených bodov odôvodnenia tohto
rozsudku, hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom
uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou. Je preto možné
konštatovať, že daňové orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci pri vyhodnocovaní
splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH.

31. Žalobca ďalej v podstate namietal, že pochybnosti vyjadrené správcom dane nie sú dostatočnej
intenzity na to, aby dôvodne spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom pri uplatnení
odpočtu dane z pridanej hodnoty. Správca dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach pritom uviedli,
že nie je sporná existencia plnenia pokiaľ ide o dodanie reklamných služieb. Za sporné označili daňové
orgány osobu dodávateľa. Status dodávateľa však nebol v konaní nijako spochybnený a spochybniť ho

nemohli ani vyššie uvedené zistenia.

32. Značná časť odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ako aj následne žalovaného je venovaná
preukazovaniu vzťahu dodávateľa s jeho subdodávateľom bez toho, aby bola pozornosť venovaná aj
na preukazovanie obchodu medzi dodávateľom a žalobcom. Nejasnosti označené či vzniknuté v tomto

vzťahu nemožno automaticky prenášať aj do obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom.
Je preto pravdou, že správca dane založil formulované pochybnosti na skutočnostiach, jednak ani
netvoriacich obsah dôkazného bremena, ktoré je povinný žalobca v rámci daňovej kontroly znášať, príp.
na skutočnostiach objektívne mimo jeho dosah.

33. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane ohľadne subdodávateľa a jeho vzťahu s dodávateľom
žalobcu správny súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej jednoznačne vyplýva,
že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za
predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden, bod 33).
Hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho

obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu.
Pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca nepredstavujú (bez ďalšieho)
dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane.
Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného

dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie,
nemali materiálnotechnické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými
prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).

34. Súdny dvor EÚ v uznesení vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým
podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo
poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej
povinnostisaviažekdodaniutovarualeboslužby,alebeztoho,abydodávateľbolbližšiekonkretizovaný.

Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila
faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru
nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že
hmotno-právnoupodmienkounauplatnenieprávanaodpočetdanejeto,žetovaraleboslužbymusiabyť
dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť.

Hmotno- právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt
disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy,
že v danom prípade službu, na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane, použil pre potreby
svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by
porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno- právne

podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom.35. Takmer všetky zistenia, na ktorých správca dane založil svoje pochybnosti, sa teda týkajú vzťahu
deklarovaného dodávateľa a subdodávateľa (a ďalších, tomuto vzťahu predchádzajúcich článkov) a
toku finančných prostriedkov medzi týmito spoločnosťami, na ktorých skutočnostiach v zmysle vyššie

uvedených úvah nemožno založiť zamietnutie práva na odpočítanie dane.

36. Pochybnosti správcu o tom, ako mohla subdodávateľská spoločnosť dodať tovar dodávateľskej
spoločnosti bez ďalšieho nepredstavujú dôvodné pochybnosti o dodaní tovaru dodávateľskou
spoločnosťou žalobcovi. Z hľadiska hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane vo vzťahu

k obchodom žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou totiž nie je relevantné, odkiaľ mala táto spoločnosť
tovar, ale či táto spoločnosť tovar reálne (fakticky) dodala žalobcovi.

37.TiežpokiaľsprávcadanevrozhodnutínačrtolalternatívnydodávateľskýreťazecSlovakiaEastTrade,
s.r.o. - FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s - GAMMA SYSTEM, s.r.o. - žalobca tak toto zistenie samo
osebe nestačí na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať (body 45, 47 a 49

uznesenia Vikingo Fővállalkozó). Rovnako nie je finančná správa oprávnená s negatívnym dôsledkom
pre daňový subjekt vyhodnocovať racionalitu či hospodársku účelnosť zvoleného spôsobu usporiadania
si podnikateľských aktivít (body 62 a 63 uznesenia Vikingo Fővállalkozó), ak nejde o zneužitie práva, na
prijatie záveru, o ktorom ale Súdny dvor kladie pomerne vysoké požiadavky (má ísť o „vyslovene umelé
konštrukcie zbavené hospodárskej reality s jediným cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, ktorej poskytnutie

by bolo v rozpore s cieľmi smernice 2006/112“).

38. Finančná správa teda nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií
ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je
optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak

nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt. Napokon, opatrenia
prijaté členskými štátmi v oblasti DPH sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje
právonaodpočítanieDPHatýmneutralituDPH(bod44rozsudkuVikingoFővállalkozó,bod28rozsudku
Kemwater ProChemie).

39. Za tohto stavu správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné
pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by bolo možné
považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie
materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane tak
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam

práva na odpočítanie dane ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena,
ktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený.

40. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje,
že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie

dane zo sporných obchodov. Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil
splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho
poskytnutia tovaru či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru) alebo (v prípade,
kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch
medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne

spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH) aby preukázal žalobcovi spáchanie
daňového podvodu či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen,
spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje
takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z

rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

41. Ďalej pokiaľ ide o všeobecne formulovanú námietku voči použitiu informácií z Informačného systému
Finančnej správy, tak správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že správca dane môže použiť
ako dôkaz všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne

určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly
o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Správca danemohol v súlade s daňovým poriadkom obsah týchto dôkazov použiť ako dôkaz v daňovom konaní podľa
§ 3 a § 24 ods. 4 daňového poriadku, pričom ani samotný žalobca neuviedol konkrétny dôvod, prečo by
tomu tak nemohlo byť. Preto túto námietku považoval správny súd za právne bezvýznamnú.

42. Čo sa týka žalobcom poukazovaného Protokolu č. 9801404/3749609/2014/VAN zo dňa 22.08.2014,
v ktorom správca dane konštatoval absenciu porušenia zákona o DPH, z obsahu tohto síce vyplýva,
že žalobca bol aj v mesiaci január 2014 účastníkom obchodných transakcií s rovnakým dodávateľom
(GAMMA SYSTEM, s.r.o.), prípadne s predmetom dodania súvisiacim s tu posudzovanými obchodnými

prípadmi, avšak len na podklade týchto skutočností a bez znalosti konkrétnych okolností nemožno
konštatovať, že správca dane pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch dospel k neodôvodnene
rozdielnym názorom.

43. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je
opodstatnená pokiaľ ide o závery daňových orgánov vo vzťahu k deklarovaným obchodom žalobcu so

spoločnosťou GAMMA SYSTEM, s.r.o., keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p.
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

44. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane, vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom

správnehosúduvzmysle§191ods.6S.s.p.,postupovaťvintenciáchvyššieuvedenýchúvahsprávneho
súdu a predovšetkým jeho záverov podľa bodu 38 tohto rozsudku.

45. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym

súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v
tejto veci (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

46. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť

a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť
samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo
procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej

praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.