Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. jún 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35C/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122200745
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2122200745.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: F. W.,

narodený XX.X.XXXX, bývajúci v W., Z., R. árok XX, zastúpený: Benkóczki, Baláž - advokáti, s. r. o.,
29. augusta 36A, Bratislava a žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o zaplatenie 238.100 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 40.000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto
sumy od 29.10.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania z prisúdenej sumy voči žalovanej v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.2.2022 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o uložení povinnosti
žalovanej zaplatiť mu žalovanú sumu s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci a priznania náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe opísal rozhodujúce skutočnosti nasledovne: uznesením vyšetrovateľa vtedajšieho
Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru pod ČVS: B.-XX/BOK-Z-XXXX

zo dňa 16.2.2011 mu bolo postupom podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) a písm.
d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom vo výroku tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia podal v
zákonnej lehote sťažnosť, ktorá však bola uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava pod sp.
zn. Kv 5/11 ako nedôvodná zamietnutá. Ďalej žalobca v žalobe opisoval priebeh udalostí, ktoré súviseli

so vznesením obvinenia, že dňa 18.2.2011 o 22.25 hod. bol v Z. zdržaný pri policajnej kontrole na
základe európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. Tp 402/2011, pričom
po vykonaní vydávacieho konania maďarskými justičnými orgánmi bol na základe ich rozhodnutia dňa
20.4.2011 o 10.00 hod. vydaný do Slovenskej republiky, kde bol následne toho istého dňa o 14.30 hod.
predvedený pred sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava, ktorý ho uznesením Okresného
súdu Trnava pod sp. zn. Tp 402/2011 vzal do väzby počnúc dňom 20.4.2011. Do času jeho zadržania v
Z. dňa 18.2.2011 sa mu žiaden orgán SR činný v trestnom konaní nepokúsil doručiť uznesenie o tom, že

mu bolo vznesené obvinenie, ani sa nepokúsil ho predvolať na výsluch obvineného alebo na akýkoľvek
iný procesný úkon. Počas prípravného konania a následne aj počas súdneho konania žalobca opätovne
podával žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, ktorým však prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava
ani raz nevyhovel, tieto predkladal Okresnému súdu Trnava, ktorý ich v prípravnom i súdnom konanízamietal, pričom sťažnosti proti jednotlivým uzneseniam o zamietnutí žiadostí o prepustenie z väzby
na slobodu boli Krajským súdom Trnava rovnako zamietané. Až následne, po uplynutí 3 rokov, 9
mesiacov a 9 dní trvania väzby bol žalobca dňa 29.1.2015 uznesením Krajského súdu v Trnave pod č. k.

6To/146/2014-3435 prepustený z väzby na slobodu. Vo väzbe teda strávil nepretržite celkovo 1.381 dní.
Dňa 8.2.2012 prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal obžalobu, v ktorej žalobcovi kládol za vinu
spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c) a písm. d),
ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona.

3. Po podaní obžaloby bola v priebehu súdneho konania táto trestná vec masívnym spôsobom
medializovaná, predovšetkým v televíznom vysielaní TV JOJ, ktorá bola už v tom čase jednou z
najsledovanejších televíznych staníc na Slovensku, pričom po takmer každom z niekoľkých desiatok
hlavných pojednávaní bola odvysielaná reportáž, v ktorej bol žalobca spravidla označený menom a
priezviskom spolu s informáciou o tom, že bol členom organizovanej skupiny v pozícii „záhradníka",

ktorý na neslávne známom pozemku Y. K. (ktorý je neprávoplatne odsúdený na trest odňatia slobody
na doživotie okrem iných pre úkladnú vraždu) spájanom s rôznou trestnou činnosťou osôb patriacich
do zločineckej skupiny x podsvetia (tzv. M.) pestoval marihuanu, a že táto trestná vec vykazuje znaky
organizovanej trestnej činnosti páchanej osobami z prostredia tzv. kriminálneho podsvetia (keďže
obvinenie bolo žalobcovi vznesené jedným uznesením spolu s osobou G. M., ktorý bol v tom čase

hľadanývsúvislostismasovouvraždouvbareFT.zroku1999).Žalobcatiežpodotkol,žetomutoprípadu
(najmä z dôvodu, že spoluobžalovaným bol aj F. K. z W. a v prípade M. išlo poväčšine o osoby maďarskej
národnosti) bola venovaná značná mediálna pozornosť aj v W..

4. V podanej obžalobe navrhol prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava proti žalobcovi tiež dôkazy

výsluchom svedkov, ktorí boli buď už v tom čase alebo neskôr obvinení z obzvlášť závažnej trestnej
činnosti, pričom neskôr boli v podstate všetci aj právoplatne odsúdení; ide o svedkov patriacich do
zločineckej skupiny x podsvetia, tzv. x (Y. K., N. N., J. E., E. I. a V. Z.), väčšinou odsúdených v
trestnej veci obžalovaného: E. I. a spol. vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn.
BB-3T/2/2018 pre obzvlášť závažný zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

podľa § 296 Trestného zákona a iné, čo je v súvislosti s trestnou vecou týkajúcou sa žalobcu podstatné s
ohľadom na tú skutočnosť, že O. O., vtedajší riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia
Policajného zboru, odboru Západ (teda policajnej zložky, ktorej vyšetrovateľ mu vzniesol obvinenie a
viedol voči žalobcovi v prípravnom konaní trestné stíhanie) bol medzičasom dňa 22.10.2020 rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku pod sp. zn. PK-2T/20/2020 právoplatne uznaný vinným

z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona, lebo bol podľa
vlastného priznania najmenej od začiatku roku 2011 za rôzne úplatky činný práve pre spomínanú
zločineckú skupinu tzv. M.; zároveň, podľa už právoplatného rozsudku Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku pod sp. zn. BB-3T/2/2018 zo dňa 25.3.2019 bol pre spomínanú zločineckú skupinu tzv. M.
odo dňa 15.7.1997 činný tiež V.. Z. X., rovnako bývalý riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite

Prezídia Policajného zboru, odboru Západ (teda policajnej zložky, ktorej vyšetrovateľ vzniesol žalobcovi
obvinenie a viedol voči nemu v prípravnom konaní trestné stíhanie).

5. Rozsudkom Okresného súdu Trnava pod č. k. 2T/8/2012-3645 zo dňa 7.4.2016 bol žalobca podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava

zo dňa 8.2.2012. Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor Krajskej
prokuratúry Trnava v neprospech žalobcu odvolanie, ktoré však bolo uznesením Krajského súdu Trnava
pod č. k. 5To/40/2017-3822 zo dňa 22.1.2019 zamietnuté. Odo dňa vznesenia obvinenia voči žalobcovi
až do nadobudnutia právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku uplynulo celkovo 2.898 dní, teda 7 rokov,
11 mesiacov a 7 dní.

6. Žalobca v žalobe ďalej citoval ustanovenia právnych predpisov a poukazoval na súvisiacu judikatúru.
Písomnou žiadosťou zo dňa 20.7.2020 podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalobca požiadal
žalovanú o predbežné prerokovanie svojho nároku, ktorý si uplatňuje touto žalobou. Listom zo dňa
27.10.2020, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 29.10.2020, mu žalovaná oznámila, že predbežne

prerokovala uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý je predmetom tohto konania, pričom tento ani
čiastočne neuspokojila. Odmietnutie žiadosti odôvodnila tým, že žalobca v žiadosti neuviedol nič, čo
by nasvedčovalo tomu, že uznesenie o vznesení obvinenia alebo uznesenie o vzatí do väzby boli
nezákonné. Podľa žalovanej totiž zo súdnej praxe rezultuje, že v prípade oslobodenia spod obžalobyje spôsobilým titulom podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci uznesenie o vznesení obvinenia za predpokladu, že ide o právoplatné nezákonné
rozhodnutie, pričom nie je možné každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný

odsudzujúci rozsudok, pokladať automaticky za nezákonné; uvedené nie je možné totiž posudzovať
len s ohľadom na výsledok konania. Podľa žalovanej preto nie sú naplnené predpoklady pre vznik
zodpovednostizaškodupodľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci, pretože v tejto veci nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, a teda nemohla vzniknúť
ani škoda, ktorá by bola spôsobená orgánmi verejnej moci. Navyše, podľa žalovanej je vzhľadom na

okolnosti a dôvody tohto prípadu na mieste uplatnenie analógie k § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, že právo na náhradu škody nemá
obvinený, ak si obvinenie (trestné stíhanie) zavinil sám. V ďalšom obsahu svojho odmietajúceho listu
žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe, tieto sú v zákone č. 514/2003 Z. z. vymedzené tak pozitívne (§ 8 ods. 5 citovaného zákona), ako
aj negatívne (§ 8 ods. 6 citovaného zákona). V danom prípade je pozitívne vymedzenie nezákonného

rozhodnutia (uznesenia o vznesení obvinenia a následne neskoršieho oslobodenia obžalovaného)
obsiahnuté v časti judikatúry, ktorá uplatnením extenzívneho výkladu účelu daného zákona dospela k
uvedenému záveru; avšak kumulatívnou podmienkou je súčasné nenaplnenie žiadneho z negatívnych
predpokladov, za ktorých nárok na náhradu škody nevznikne podľa § 8 ods. 6 citovaného zákona. Podľa
žalovanej je údajné priznanie žalobcu k pestovaniu marihuany po zákonnom poučení vo výsluchoch zo

dňa 18.5.2011, 14.11.2011 a 7.3.2011 skutočnosť, ktorou si privodil trestné stíhanie sám, a preto nie sú
u neho naplnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona. V závere listu
žalovaná uviedla, že uplatňovanie si akejkoľvek náhrady škody, keď si žalobca stíhanie a väzbu spôsobil
sám, považuje s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka za rozporné s dobrými mravmi.

7. Voči tomuto argumentu žalovanej oponoval žalobca, že si predsa nemohol sám (retroaktívne) zaviniť
vznesenie obvinenia (ku ktorému došlo dňa 16.2.2011) a vzatie do väzby (ku ktorému došlo dňa
20.4.2011) svojimi následnými výpoveďami dňa 18.5.2011, 14.11.2011 alebo 7.3.2011. Relevantným je v
tomtosmerepredovšetkýmzáverOkresnéhosúduTrnava,podľaktoréhonebolatrestnáčinnosťžalobcu
preukázaná, pretože v priebehu dokazovania vyplynulo, že žalobca a ani žiaden jeho spoluobžalovaný

v rozhodnom čase do inkriminovaného objektu nevstúpil a tým je teda priamo vylúčená jeho spojitosť
s pestovaním marihuany v príslušnom časovom období (posledný odsek dole na str. 31 a nasledujúce
časti odôvodnenia písomného vyhotovenia oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Trnava pod č. k.
2T/8/2012-3645) v spojení so záverom Krajského súdu v Trnave, podľa ktorého nie je nijako preukázaná
spojitosťžalobcusožalovanýmskutkomaspestovanímmarihuanyvpríslušnomčasovomobdobí(druhý

odsek na str. 46 a nasledujúce časti odôvodnenia písomného vyhotovenia uznesenia Krajského súdu
v Trnave pod č. k. 5To/40/2017-3822); týmito závermi konajúcich trestných súdov je teda vyvrátené
tvrdenie žalovanej, že si žalobca zavinil trestné stíhanie, vznesenie obvinenia a väzbu sám, keď bolo v
trestnom konaní preukázané, že sa na žiadnom pestovaní marihuany tak, ako sa mu to kládlo za vinu v
podanej obžalobe, nedopustil a nebolo dokázané, že predmetný skutok sa stal.

8. Napriek tvrdeniam žalovanej nedošlo podľa žalobcu k naplneniu žiadnej z negatívnych podmienok
pre priznanie uplatňovanej náhrady (§ 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z.), a teda boli preukázané všetky
predpoklady pre vznik jeho nároku. Iba samotné skonštatovanie porušenia práva nie je podľa žalobcu
vzhľadom na opísané skutočnosti dostatočným zadosťučinením, vznikol mu preto tiež nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil na 238.100 eur ako súčet sumy 138.100 eur (nemajetková
ujma v sume 100 eur za každý z 1.381 dní trvania väzby) a sumy 100.000 eur (nemajetková ujma
spôsobená nezákonným uznesením o vznesení obvinenia a následným nezákonným trestným stíhaním
celkovo v trvaní odo dňa 16.2.2011 do dňa 22.1.2019). Uplatnenú sumu žalobca odôvodnil trestným
konaním, ktoré bolo spojené s mimoriadne dlhým väzobným stíhaním jeho osoby, pomaly na hranici

maximálnej lehoty väzby a stratou osobnej slobody. Neoprávneným zásahom značnej intenzity do práv
na osobnú česť a ľudskú dôstojnosť žalobcu, došlo k nepriaznivým následkom na jeho postavenie
v spoločnosti. Počnúc dňom 29.10.2020 ako dňom doručenia oznámenia zo strany žalovanej o
odmietnutí žiadosti žalobcu, sa žalovaná dostala do omeškania s plnením nároku na náhradu uplatnenej
nemajetkovej ujmy a žalobca si preto nárokuje aj na zákonné úroky z omeškania vo výške o päť

percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.9. V dôsledku zadržania žalobcu maďarskými policajnými orgánmi vo februári 2011 v Z., následnej
vydávacej väzby v W. a kontinuálne nadväzujúcej dlhodobej väzby na Slovensku, tiež v dôsledku s tým
spojenej niekoľkoročnej neprítomnosti v mieste svojho bydliska, sa informácia o jeho trestnom stíhaní

dostala do povedomia nielen ľudí z bezprostredného okolia, ale v podstate do širšieho povedomia
všetkých príbuzných, priateľov a známych. Všetky tieto okolnosti spôsobili, že aj po návrate žalobcu do
svojho bydliska v W. koncom januára 2015, bol opakovane konfrontovaný svojimi príbuznými, priateľmi a
známymi s trestným stíhaním a rôznymi s tým súvisiacimi nepravdivými informáciami, pričom sa žalobca
dostal do hlbokej sociálnej izolácie, odvrátili sa od neho mnohí dovtedy blízki ľudia, lebo bol „hádzaný

do jedného koša" s tzv. M., ktorí majú aj medzi ľuďmi v W. mimoriadne zlú povesť ako bezohľadní
a brutálni zločinci. Dlhoročná väzba žalobcu na Slovensku spôsobila pretrhnutie jeho puta s W. ako
svojou domovinou, na niekoľko rokov sa zo dňa na deň ocitol v ústave na výkon väzby v úplne cudzom
jazykovom prostredí, čo žalobcu v očiach ostatných slušných ľudí, ktorí ho poznali, postavilo na roveň
tých najhorších zločincov, kriminalizovali ho, pričom u mnohých z nich sa presvedčenie o tom, že sa
dopustil trestnej činnosti, nezmenilo ani po právoplatnom oslobodení spod obžaloby, keďže mnoho ľudí

z okolia mylne považovalo výkon väzby na Slovensku už za výkon trestu odňatia slobody. V dôsledku
obmedzenia osobnej slobody žalobca stratil možnosť realizácie a budovania súkromného, rodinného
a profesijného života, nemal možnosť tráviť čas spoločne s rodičmi a ostatnými príbuznými, čím ich
rodina dlhodobo prestala byť plnohodnotnou; tiež nemohol rozvíjať ani iné svoje aktivity, pracovať a
hmotne sa zabezpečovať. V čase vzatia do väzby mal žalobca 33 rokov, po prepustení na slobodu už

takmer 37; teda väzobné stíhanie ho „pripravilo" o viac ako jednu desatinu celého dovtedajšieho života;
slovenskémujazykužalobcavôbecnerozumel,čopočastakmerštyrochrokovtrvaniaväzbyvpodstatnej
miere obmedzovalo všetky jeho spoločenské interakcie s inými ľuďmi v beztak extrémne neštandardnom
sociálnom prostredí akým je ústav na výkon väzby. V dôsledku toho aj následné trestné stíhanie na
slobode počas ďalších takmer štyroch rokov spôsobovalo žalobcovi prakticky neustále stresové situácie,

ktoré sa prejavovali najmä vo forme obavy z nutnosti návratu „za mreže" za skutok, ktorý nespáchal,
pričom stres, najmä ten dlhodobý, ktorému bol priamo vystavený niekoľko rokov, je aj v odborných
lekárskych kruhoch považovaný za faktor, ktorý v podstatnej miere znižuje kvalitu ľudského života a
zvyšuje riziko vzniku rôznych ochorení.

10. Dlhodobé prežívanie negatívnych pocitov žalobcu, ktoré ho dodnes traumatizujú, a ktoré mu počas
posledných jedenástich rokov života znižovali a dodnes znižujú česť, dobré meno a ľudskú dôstojnosť,
nemožno už ničím odstrániť, len možno túto ujmu zmierniť priznaním náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá
mu bola spôsobená, a to v peniazoch. Žiadosť o náhradu nemajetkovej ujmy v požadovanej výške
238.100 eur je v žalobe odôvodnená najmä extrémne dlhým väzobným stíhaním v cudzom štáte,

bez znalosti slovenského jazyka, bez kontaktu s rodinou a inými blízkymi osobami, čím malo dôjsť k
nenapraviteľnémunásledkuvpodobestratyosobnejslobodypočasvýkonuväzbyasúčasnekciteľnému
neoprávnenému zásahu do práv žalobcu na osobnú česť a ľudskú dôstojnosť, ktorý bol značnej intenzity
a mal nepriaznivé dôsledky na jeho postavenie v spoločnosti, ktoré pretrvávajú doteraz a je predpoklad,
že ani s ďalším postupom času až do konca žalobcovho života bezo zvyšku a nadobro nevymiznú.

Prebiehajúce trestné konanie, opakované neprávoplatné odsúdenia súdom prvého stupňa a súvisiaci
výkon väzby v trvaní takmer štyroch rokov devastačným spôsobom poznačili rodinný život žalobcu a
jeho vzťah s okolím, pričom i napriek oslobodeniu spod obžaloby, pociťuje doposiaľ negatívne účinky
nezákonných rozhodnutí v trestnom konaní, ktorých výsledkom je výrazné, nezvratné a nenapraviteľné
naštrbenie jeho cti, ľudskej dôstojnosti, rodinného zázemia a profesijného života, keď tieto následky

boli zapríčinené postupom štátu, ktorý viedol nezvyčajne dlhý čas nezákonné trestné stíhanie spojené
s výkonom väzby v extrémne dlhom trvaní, a teda štát znáša všetku právnu zodpovednosť, ktorá mu
z tohto titulu vyplýva z § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6MCdo/16/2012, ktoré bolo publikované pod R 137/2014, podľa ktorého o vzťah

príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie verejnej moci a vznik škody sú v logickom slede
(ak protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody jej následkom); tento vzťah musí byť bezprostredný,
nestačí pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti jej nasvedčujúce; treba ju vždy preukázať.

11. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uvádzala, že žalobca za titul považuje uznesenie

vyšetrovateľa vtedajšieho Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru zo
dňa 16.2.2011 o vznesení obvinenia, proti ktorému bola zamietnutá sťažnosť Krajskou prokuratúrou
Trnava a rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby. Náhradu škody si uplatňuje vo výške 238.100
eur, ako nemajetkovú ujmu za väzbu 138.100 eur a za trestné stíhanie 100.000 eur. Dôvody nauplatnenie náhrady škody žalobca vidí v skutočnosti, že bol spod obžaloby prokurátora v konečnom
dôsledku oslobodený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 7.4.2016 sp. zn. 2T/8/2012 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave z 22.1.2019 sp. zn. 5To/40/2017. V tejto súvislosti žalovaná

uviedla, že uznesením vyšetrovateľa zo dňa 16.2.2011 pod ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011 bolo podľa §
206 odsek 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie žalobcovi F. W., G. M. a F. K. pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), odsek 2
písm. c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. i) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

obvinení G. M., F. K., F. W. a ďalšie doposiaľ neustálené osoby sa spolčili ako organizovaná skupina,
svoju činnosť plánovali a koordinovali za účelom výroby, prechovávania, prevážania a distribúcie rastlín
rodu Cannabis, pričom si rozdelili úlohy tak, že obvinený G. M. na jar 2010 zabezpečil prenajatie
hangáru bývalej znáškovej haly v areáli spoločnosti W., s. r. o. v katastrálnom území Malé x, okres
X. Streda, za ktorého prenajatie obvinení G. M. a F. K. v nepravidelných splátkach uhrádzali nájomné
v dohodnutej výške 500 eur za mesiac, po čom v lete 2010 obvinení G. M. a F. K. v tomto hangári

s doposiaľ neustálenými osobami zariadili vybudovanie drevenej miestnosti a zariadenia slúžiaceho
na indoorové pestovanie rastlín rodu Cannabis pozostávajúce z ohrievačov, ventilátorov, výbojok,
odsávačov a filtrov vzduchu, sít na sušenie, závlahového systému, zemného substrátu, elektrických
rozvodov a rôznych zakoreňovačov a kvetináčov, následne obvinený F. W. v takto vybavenej miestnosti
pestoval, uskladňoval, sušil a takto vysušené časti rastlín rodu Cannabis prevážal na územie Maďarskej

republiky, za účelom ich distribúcie doposiaľ neustáleným odberateľom, pričom na základe príkazu
vyšetrovateľa PZ odboru Západ úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ zo dňa 1.2.2011
vydaného pod číslom PPZ-V-160/2011-BOK-Z boli počas prehliadky iných priestorov a pozemkov
hangáru dňa 15.2.2011 zaistené rôzne vývojové štádiá rastlín rodu Cannabis (konope) v celkovom
zaistenom počte 1.257 kusov o celkovej hmotnosti 32,8939 kg v čerstvom stave, z toho 299 kusov vo

výške 10 až 15 cm, 360 kusov vo výške 10 až 30 cm, 252 kusov vo výške 25 až 50 cm, 26 kusov vo
výške 80 cm, 320 kusov vo výške 30 až 60 cm, pričom podľa predbežného výsledku skúmania KEU
PZ Bratislava č. PPZ-KEU-BA-EXP-2011/2150 zo dňa 16.2.2011 bolo zistené, že ide o rastliny rodu
Cannabis (konope) a tieto sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch zaradené do I. skupiny omamných látok. Dňa 14.3.2011 bolo v danej veci pre

uvedený trestný čin vyšetrovateľom PZ vznesené obvinenie aj V. W., ktorý v rámci organizovanej skupiny
mal cez doposiaľ neustáleného príslušníka PZ zabezpečovať ochranu pred políciou tým, že získaval
informácie o pripravovaných policajných protidrogových akciách. Dňa 18.2.2011 vydal Okresný súd
Trnava pod sp. zn. Tp/402/2011 na obvineného F.a W. podľa § 73 ods. 1 Trestného poriadku príkaz na
zatknutie ako aj európsky zatýkací rozkaz, na základe ktorého bol žalobca zadržaný v x za účelom jeho

vydania. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 20.4.2011 pod sp. zn. Tp 402/2011 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 5.5.2011 pod sp. zn. 3Tpo/31/2011 bol žalobca vzatý do
väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku s tým, že lehota
väzby sa mu započítava od 20.4.2011, kedy bol odovzdaný policajným orgánom Slovenskej republiky.
Pred sudcom pre prípravné konanie dňa 20.4.2011 žalobca odmietol vypovedať. Uznesením Krajského

súdu v Trnave zo dňa 29.1.2015 bol prepustený z väzby na slobodu. Proti uzneseniu vyšetrovateľa zo
dňa 16.2.2011 o vznesení obvinenia podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú neodôvodnil a
túto prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava uznesením zo dňa 26.4.2011 sp. zn. Kv 5/11 podľa § 193
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú. Dňa 10.5.2011 boli obvinení F. K., F. W.
a V. W. upozornení na zmenu právnej kvalifikácie skutku s tým, že skutok, pre ktorý im bolo vznesené

obvinenie, bude ďalej právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), odsek 2 písm. c), odsek 3 písm. c) Trestného zákona s použitím
§ 138 písm. i) Trestného zákona. Dňa 8.2.2012 prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava pod sp. zn.
Kv 5/11 podal na obvinených F. K., F. W. a V. W. obžalobu pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), odsek 2 písm. c), odsek 3 písm. c) Trestného zákona
s použitím § 138 písm. i) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že títo obžalovaní spolu s
obvineným G. M. (vylúčený na samostatné konanie) a ďalšími doposiaľ neustálenými osobami sa v
jarných mesiacoch roku 2010 spolčili ako organizovaná skupina za účelom nelegálneho dlhodobého

pestovania, prechovávania, uskladňovania, sušenia, prevážania a následnej distribúcie rastlín rodu
Cannabis (konope) odberateľom pre zisk, pri páchaní tejto trestnej činnosti si rozdelili úlohy tak, že
obvinený G. M. v jarných mesiacoch roku 2010 zabezpečil prenajatie hangáru bývalej znáškovej haly č.
4, nachádzajúceho sa v areáli spoločnosti x, s. r. o. Malé x, okres X. Streda, za prenajatie tohto hangáraG. M. a F. K. v nepravidelných splátkach uhrádzali dohodnuté nájomné vo výške 500 eur mesačne,
v letných mesiacoch roku 2010 potom G. M. a F. K. s doposiaľ neustálenými osobami zabezpečili
vybudovaniedrevenejmiestnostiatechnickéhozariadenianapestovanierastlínroduCannabis(konope)

umelo vytvárajúceho prirodzené podmienky pre rast a umožňujúceho vypestovanie konope s vysokým
obsahom účinnej látky (tzv. indoor spôsob), následne po dovezení semien a vyrastení mladých sadeníc
konope obžalovaný F. W. tieto pestoval, zberal z nich úrodu, uskladňoval ju, sušil a takto vysušené
časti rastlín rodu Cannabis (konope) prevážal na územie Maďarskej republiky, kde obžalovaný F.
K. zabezpečoval ich distribúciu a predaj odberateľom, pričom obžalovaný V. W. ako bývalý policajt,

zabezpečoval nerušenú prevádzku a ochranu tejto nelegálnej plantáže pred jej odhalením políciou a
to tak, že z policajného prostredia získaval informácie o pripravovaných policajných protidrogových
akciách a pre prípad odhalenia prevádzky mal za úlohu zariadiť premiestnenie rastlín rodu Cannabis
(konope) a technického zariadenia na ich pestovanie z prenajatého hangára na iné miesto; túto
nelegálnu činnosť obžalovaní F. K., F. W. a V. W. vykonávali až do 15.2.2011, kedy pri prehliadke iných
priestorov a pozemkov bolo v uvedenom objekte okrem technického zariadenia na pestovanie rastlín

rodu Cannabis (konope) nájdených a zaistených dovedna 1.257 kusov rastlín rodu Cannabis (konope)
v rôznom vývojovom štádiu. Po vykonanom hlavnom pojednávaní Okresný súd Trnava rozsudkom sp.
zn. 2T/8/2012 zo dňa 25.10.2013 uznal obžalovaných (vrátane a xa) za vinných z obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6 To/9/2014 zo dňa 10.4.2014

na základe odvolania obžalovaných F. K., F. W. a V. W. bol uvedený rozsudok podľa § 321 odsek 1
písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušený v celom rozsahu z dôvodu, že súd rozhodol na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nevykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre
objektívne a zákonné rozhodnutie o obžalobe prokurátora a nepreveril v dostatočnej miere obhajobu
obžalovaných. Po doplnenom dokazovaní Okresný súd Trnava ďalším odsudzujúcim rozsudkom sp.

zn. 2T/8/2012 zo dňa 16.10.2014 opätovne uznal obžalovaných (vrátane F. W.) za vinných z obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Uznesením Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 6To/146/2014 zo dňa 29.1.2015 na základe odvolania obžalovaných F. K., F.
W. a V. W. bol uvedený rozsudok okresného súdu zrušený v celom rozsahu, pričom v odôvodnení

rozhodnutia krajský súd vyslovil názor, že vzhľadom na pochybnosti o správnosti skutkových zistení
a stav dôkaznej núdze bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaných bude potrebné spod
obžaloby oslobodiť, pričom sám obžalovaných neoslobodil z dôvodu, aby neodňal právo prokurátorovi
vyjadriť sa k odlišnému právnemu názoru odvolacieho súdu. Následne rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 2T/8/2012 zo dňa 7.4.2016 boli obžalovaní Alex K., F. W. a V. W. podľa § 285 písm. a)

Trestnéhoporiadku(t.j.zdôvodu,ženebolodokázané,žesastalskutok,prektorýsúobžalovanístíhaní)
oslobodení spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. Kv 5/11. Proti tomuto rozsudku podala
prokurátorka Krajskej prokuratúry odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 5To/40/2017
zo dňa 22.1.2019 zamietol podľa § 319 Trestného poriadku, t. j. ako nedôvodné.

12. Skutočnosť, že F. W. bol právoplatne oslobodený spod obžaloby, neznamená podľa názoru
žalovanej, že trestné stíhanie bolo vedené nezákonne. F. W. bolo obvinenie vznesené na základe
výpovede majiteľa hangáru, v ktorom sa rastliny rodu Cannabis pestovali, a to Y. K.. Y. K. vypovedal v
procesnom postavení svedka už dňa 26.1.2011 v trestnej veci vedenej na Sekcii kontroly a inšpekčnej
služby MV SR Bratislava pod ČVS: SKIS-34/IS-2-V-2011, kedy okrem iného uviedol, že do hangára

chodila jedna osoba, bol to občan Maďarskej republiky, bol to G. človek. Ten do hangára nosil nejaké
vrecia zeminy, ale aj z hangára niečo odnášal. Operatívnou činnosťou polície bolo 7.2.2011 zistené, že
touto osobou je F. W.. Po tomto zistení bola dňa 11.2.2011 so svedkom Y. K. vykonaná rekognícia podľa
fotoalbumu, v rámci ktorej Y. K. opoznal F. W. ako osobu, ktorá sa chodila do hangáru starať o rastliny
marihuany. Následne dňa 15.2.2011 bol svedok Y. K. vypočutý v danej veci, pričom potvrdil, že osoba,

ktorú opoznal na fotografii, sa chodí dvakrát do týždňa starať do hangára o rastliny marihuany. Výsledky
ďalšieho dokazovania potvrdili dôvodnosť trestného stíhania F. W., ktorý sám priznal, že sa o rastliny
marihuany staral.

13. V rámci prípravného konania bol žalobca k veci vypočutý vyšetrovateľom prvýkrát dňa 18.5.2011,

kedy sa k trestnej činnosti podľa žalovanej v podstate priznal, keď uviedol, že najskôr od marca 2010
pomáhal s prípravou haly, t. j. pomáhal pri montáži elektrického vedenia, nosil rúry, zeminu, asi po 4
až 5 mesiacoch sadil semená, myslel si, že vysádza bonsaje, asi po mesiaci zistil, že ide o marihuanu,
o ktorú sa staral, zavlažoval ju, zrezával a sušil. Naposledy bol v hale medzi 20. až 30. januárom2011. Na začiatku chodil v utorok a v piatok, potom neskoršie v pondelok a vo štvrtok. Spolu s ním
tam pracoval ešte jeden človek, jeho meno nevie. Na svoju obranu žalobca uviedol, že bol dlžný E.,
ktorého priezvisko nevie, 3 milióny forintov. Dlh splácal tým, že sa chodil starať o rastliny marihuany na

Slovensko a keď s tým chcel skončiť, x ho zbil. V januári 2011 mu x povedal, že má zabudnúť na neho i
na to miesto na Slovensku. Osoby F. K., G. M. a V. W. nepozná. Druhýkrát bol žalobca vyšetrovateľom
vypočutý dňa 14.11.2011, kedy upresňoval svoju predchádzajúcu výpoveď. Svoju účasť na pestovaní
marihuany v predmetnom hangári nepoprel. Rovnako svedok V. Z. dňa 7.3.2011 v prípravnom konaní
uviedol, že od septembra do konca novembra vozil nejakého W. Y., pričom v predloženom fotoalbume

opoznal F. W.. Svedok uviedol, že tento W. asi v mesiaci november 2011 z maštale niesol čierne vrece
a povedal, že G. sa bude tešiť, že je top marihuana. Obvinený F. W. na prvom hlavnom pojednávaní
dňa 5.6.2012 uviedol: „Nie som vinný tak, ako je to uvedené v obžalobe, ja som priznal časť skutku,
ale nie tak, ako je to uvedené v obžalobe." Obvinený F. W. na hlavnom pojednávaní aj dňa 9.9.2012
opätovne priznal, že on sa staral o rastliny marihuany, no na rozdiel od prípravného konania uviedol, že
naposledy bol v hangári 10.1.2011, v tom čase tam malé rastliny neboli, s tým on nemá nič spoločné.

Je si istý, že po 10.1.2011 tam pracoval človek Y. K.. Podľa názoru okresného súdu prezentovaného
v oslobodzujúcom rozsudku zo dňa 7.4.2016 a názoru krajského súdu prezentovaného v uznesení zo
dňa 22.1.2019 o zamietnutí odvolania prokurátora, F. W. bol v hangári naposledy 10.1.2011, pričom
tento záver opiera o zmenenú výpoveď F. W. a výpoveď svedka Y. K., ktorý odlišne vypovedal ohľadom
skutočnosti, kedy obžalovaný W. prestal chodiť do znáškovej haly starať sa o marihuanu. Dňa 19.6.2012

svedok na otázku obhajcu JUDr. Detvaia uviedol, že x bol naposledy v priestoroch, kde sa pestovala
marihuana v januári 2011, pretože dvakrát alebo raz ho viezol pod dozorom polície a v ten istý deň
na otázku obhajcu JUDr. Z. uviedol, že W. bol naposledy na farme maximálne týždeň až dva týždne
predtým, ako to bolo zlikvidované (uvedené vyjadrenia svedka v podstate korešpondujú s výpoveďou
samotného F. W. z prípravného konania). Dňa 7.8.2014 svedok Y. K. uviedol, že pri poslednej návšteve

bolW.vystresovanýanervózny,vychádzalzlesaaterazsodstupomčasumujezrejmé,žemuselspraviť
nejakýskratnaelektrickomvedení,nepamätásinadátumy,nomohlotobyťasi3až4dnipredlikvidáciou
plantáže. Súd spochybnil dôveryhodnosť svedka Y. K., a to nielen vzhľadom na určité rozpory v jeho
výpovediach, ale aj na závery znaleckého psychologického posudku znalca PhDr. L. W., PhD., ktorý
skúmal osobnosť svedka Y. K.. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že zo správy vyšetrovateľa z 3.1.2012

vyplýva, že na základe oznámenia pracovníkov odboru zvláštnych činnosti PPZ, technické zariadenie
ITP na vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov bolo v predmetnom
hangári nasadené iba v čase od 28.1.2011 do 10.2.2011, pričom v sledovanom období do sledovaného
priestoru nevstúpila žiadna osoba. Prehliadka hangára bola vykonaná dňa 15.2.2011. Súd vzhľadom na
výpoveď svedka Ing. V. N., PhD., botanika z hlavného pojednávania konaného dňa 29.1.2016, ktorý v

prípravnom konaní podal odborné vyjadrenie k rastlinám rodu Cannabis, ustálil, že je nepochybné, že
počas 19 dňového obdobia sa musel niekto o rastliny starať vzhľadom na ich kondíciu a skutočnosť,
že rastliny neboli zalievané automaticky, ale manuálne. Súdy po vyhodnotení dôkazov dospeli k záveru,
že napriek priznaniu F. W. tohto nemožno uznať za vinného, z dôvodu, že priznaniu musí zodpovedať
aj celková dôkazná situácia.

14. V konaniach o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. dospela rozhodovacia prax súdov
Slovenskejrepublikykzáveru,ževprípadezastaveniatrestnéhostíhania/oslobodeniaspodobžalobyje
spôsobilým titulom podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. uznesenie o vznesení obvinenia (za predpokladu,
že ide o právoplatné nezákonné t. j. contra legem rozhodnutie, ktoré zrušil príslušný orgán pre

nezákonnosť a poškodený využil možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok).
Podľa žalovanej nie je možné automaticky každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré nevyústilo v
právoplatný odsudzujúci rozsudok, pokladať za nezákonné rozhodnutie. To, či v okamihu vznesenia
obvinenia boli splnené podmienky na vznesenie obvinenia, nie je možné posudzovať len s ohľadom
na výsledok konania. Uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi nie je nezákonným rozhodnutím,

ak bolo vydané v súlade s Trestným poriadkom. Pokiaľ orgány činné v trestnom konaní aplikujú
ustanovenia Trestného poriadku a postupujú počas trestného stíhania v súlade so zákonom, nejde o
neoprávnený zásah do práv obvineného. Pri objasňovaní trestných činov prevláda nad individuálnymi
záujmami fyzickej osoby vyšší záujem na tom, aby bol trestný čin riadne zistený a jeho páchateľ
(pôvodca) podľa zákona spravodlivo potrestaný. V žiadnom prípade nie je možné simplifikovať proces

posúdenia predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
prezumovaním záveru, že skutočnosť, že proti jedincovi bolo vedené trestné stíhanie, ktoré neskončilo
jeho právoplatným odsúdením, automaticky znamená odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody.
Uvedená konštrukcia nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. Za nezákonnémožno považovať iba také rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré už v čase jeho vydania nemalo
zákonný podklad. V danom prípade nesplnenie predpokladov uvedených v ustanovení § 206 Trestného
poriadku. A nie také rozhodnutie, ktoré v čase vydania spĺňalo všetky zákonné kritériá, a teda bolo

rozhodnutím zákonným, iba neskôr na základe vykonania dokazovania pred súdom bol ustálený iný
právnyzáver.Predvznesenímobvinenia,akoajpredvzatímobvinenéhodoväzbybolzozabezpečených
dôkazov dostatočne odôvodnený záver o podozrení zo spáchania uvedeného trestného činu konkrétnou
osobou, o čom svedčí aj opakované rozhodovanie okresného aj krajského súdu o zotrvaní obvineného
vo väzbe a predlžovaní jej lehoty. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je podľa žalovanej

zrejmé, že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené
všetky zákonné predpoklady, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase
jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr
z rôznych dôvodov nepotvrdila. V predmetnej veci je totiž nepochybné, že F. W. sa minimálne od
októbra 2010 do januára 2011 podieľal na pestovaní rastlín rodu Cannabis. Záveru, že bol dôvodne
trestne stíhaný, ako aj obžalovaný, svedčia aj dva odsudzujúce rozsudky okresného súdu, ktoré boli

následne na základe odvolania obžalovaných zrušené. Hodnotenie vykonaných dôkazov jednotlivo a v
ich vzájomnom súhrne bolo veľmi náročné, pričom samotné súdy neboli v tomto smere vždy jednotné.
Vzhľadom na uvedené, uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 16.2.2011 o vznesení obvinenia ovi W., bolo
vydané v súlade so zákonom a nebolo pre nezákonnosť zrušené ani zmenené príslušným orgánom.
Žalobca preto neosvedčil právny titul na priznanie náhrady škody v podobe existencie nezákonného

rozhodnutia. Žalovaná tvrdila, že v danom prípade teda nie sú naplnené základné hmotnoprávne
predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pretože v tejto
veci nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, a teda nemohla vzniknúť ani škoda, ktorá by bola
spôsobená orgánmi verejnej moci.

15.Žalovanápripustila,ževpredmetnejvecijenepopierateľnouskutočnosťou,žežalobcabolnakoniecv
trestnom konaní oslobodený, avšak oslobodzujúci rozsudok sám osebe nie je spôsobilý ako samostatný
akt, bez skúmania ďalších súvislostí a podmienok, zaručiť žalobcovi úspech pri uplatnení nároku na
náhradu škody, pretože je potrebné splniť ďalšie zákonné predpoklady na to, aby mohlo byť právo na
náhradu škody priznané, pričom tieto predpoklady podľa nej splnené neboli; práve naopak, existujú

skutočnosti, s poukazom na ktoré právo na náhradu škody vôbec nevzniká. Touto skutočnosťou je práve
zavinenie trestného stíhania. Pri posudzovaní predmetnej žaloby je namieste uplatnenie analógie k
ustanoveniu § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., že právo na náhradu škody nemá obvinený v
prípade, ak si obvinenie, resp. trestné stíhanie zavinil sám. Napr. rozsudok NS ČR z 12.06.2003 sp. zn.
25Cdo 1567/2002 uvádza, že zavinenie obvineného (či už vo forme úmyselnej alebo nedbanlivostnej) na

začatí trestného stíhania proti nemu znamená, že obvinený svojím zavineným úkonom prispel k tomu,
že trestné konanie proti nemu bolo, či muselo byť začaté, teda že jeho konanie bolo dôvodom k začatiu
trestného stíhania proti nemu. Priznanie sa žalobcu k pestovaniu marihuany s poukazom na uvedené
je skutočnosťou, ktorou si privodil trestné stíhanie sám, pričom aj vo veci konajúce súdy dospeli po
vyhodnotení dôkazov k rovnakému záveru, čo potvrdzovala aj výpoveď svedka Y. K., ktorý uviedol, že

žalobca chodil dvakrát do týždňa starať sa do hangára o rastliny marihuany, teda výsledky ďalšieho
dokazovania potvrdili dôvodnosť trestného stíhania žalobcu, ktorý sa aj sám priznal, že sa o rastliny
marihuany staral. Všetky tieto skutočnosti odôvodňovali správnosť záveru o vznesení obvinenia voči
žalobcovi, ku ktorému prispelo zavinené konanie žalobcu. Vo vzťahu k rozhodnutiu o väzbe ako titulu
nároku na náhradu škody žalovaná tvrdila, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutkové ani právne

okolnosti, ktoré by nasvedčovali skutočnosti, že uznesenie o vzatí do väzby bolo nezákonné. Vzhľadom
na uvedené, nárok na náhradu škody z titulu uznesenia o vznesení obvinenia a z titulu rozhodnutia o
väzbe žalobcovi s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. nevznikol.

16. Predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe sú v zákone č. 514/2003 Z. z. vymedzené tak pozitívne (§ 8 ods.
5), ako aj negatívne (§ 8 ods. 6). V danom prípade je pozitívne vymedzenie nezákonného rozhodnutia
v podobe uznesenia o vznesení obvinenia a neskoršieho oslobodenia obžalovaného obsiahnuté v časti
judikatúry, ktorá uplatnením extenzívneho výkladu účelu zákona č. 514/2003 Z. z. dospela k uvedenému
záveru. Žalovaná zdôraznila, že sa však jedná len o prvý predpoklad vzniku tohto nároku, pretože

vychádzajúc z logického a systematického výkladu zákona, je kumulatívnou podmienkou súčasné
nenaplnenie žiadneho z negatívnych predpokladov, za ktorých nárok na náhradu škody nevznikne podľa
§ 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z.17. Skúmanie naplnenia niektorého z negatívnych predpokladov je obligatórnou podmienkou v každom
konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Tento zákon bližšie neustanovuje aké konanie
je možné považovať za zavinenie si stíhania alebo väzby samotnou osobou, ktorá žiada náhradu

škody. Pri posudzovaní uvedeného treba vychádzať z konkrétnych okolností každého prípadu. Pre
posúdenie miery zavinenia obvineného na uvalení väzby je rozhodujúci zistený skutkový stav a konanie
obvineného v čase pred rozhodnutím o väzbe. V čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj
rozhodovania o väzbe, boli preukázané zákonné dôvody väzby ako formálne, tak materiálne. V konaní,
ktorého predmetom je náhrada škody, sa musia skúmať všetky okolnosti súvisiace so skutkom, ktorý bol

obvinenému, ktorý sa domáha náhrady škody, kladený za vinu, teda musí sa skúmať, ako sa obvinený
správal v čase zistenia skutku, následne počas celého vyšetrovania v prípravnom konaní i v konaní
pred súdom. Musí sa skúmať zavinenie obvineného na vznesení obvinenia (vzatí do väzby) z hľadiska
dôvodov, pre ktoré došlo k jednotlivému procesnému úkonu, a to vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam,
ktoré konajúci orgán zvažoval a ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie. V uvedenej súvislosti žalovaná
odkázala na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR z 31.8.2017 sp. zn. I. ÚS 399/2016, ktorý sa

zaoberá zavineným konaním obvineného.

18. S poukazom na neexistenciu nezákonného rozhodnutia nie sú podľa žalovanej naplnené
predpoklady pre vznik nároku žalobcu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., pričom žalobca si navyše
spôsobil trestné stíhanie a väzbu sám, preto považovala žalovaná za danej skutkovej situácie

uplatňovanie si akéhokoľvek práva na náhradu škody zo strany žalobcu za rozporné s dobrými mravmi.
Pokiaľ išlo o otázku výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy, je treba podľa žalovanej vychádzať z uznesení
Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.7.2018 sp. zn. 3Cdo 19/2018 a zo dňa 17.10.2018 sp. zn. 7Cdo
100/2017. Najvyšší súd v predmetných uzneseniach vyjadril názor, že aj pri rozhodnutiach vydaných
pred účinnosťou novely platnej od 1.1.2013 vo vzťahu k priznanej nemajetkovej ujme je potrebné

prihliadať na vnútroštátne hmotnoprávne predpisy, v ktorých je upravené odškodňovanie, ako aj na
judikatúru ESĽP, tak aby nemajetková ujma nebola priznávaná v neprimeranej výške, nevytvárala
priestor na obohacovanie sa a nebagatelizovala ujmy spôsobené obetiam násilných trestných činov na
živote a zdraví voči ujme na cti alebo dobrej povesti osoby. Na rozdiel od pravej retroaktivity, u nepravej
retroaktivity platí zásada všeobecnej prípustnosti. Žalovaná odkázala na rozhodnutie, v ktorom najvyšší

súd skonštatoval, že za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti
nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim alebo mechanizmus
(procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy
priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí
nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy,

tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/98/2010
z 29.6.2010). Vychádzajúc z uvedeného, keďže novela zákona č. 514/2003 Z. z. účinná od 1.1.2013
(zákon č. 412/2012 Z. z.) neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia o aplikácii nového znenia §
17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. vo vzťahu k doteraz prijatej právnej úprave, je potrebné vychádzať
z toho, že nepravá spätná retroaktivita je v danom prípade prípustná. Pokiaľ by mal zákonodarca v

úmysle zabrániť prípustnosti nepravej spätnej retroaktivity právnych noriem (tak, ako napr. v § 27 zákona
č. 514/2003 Z. z.) výslovne by to upravil v prechodných a záverečných ustanoveniach vo vykonanej
novele zákona (rozsudok KS v Žiline, sp. zn. 7Co 643/2014 z 26.11.2014). Vzhľadom na vyššie uvedenú
argumentáciu a absenciu intertemporálnych ustanovení zákona č. 412/2012 Z. z. neexistuje žiadny
legitímny dôvod vylučujúci priamu aplikáciu ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení,

vrátane ustanovenia § 17 ods. 4 upravujúceho maximálnu prípustnú výšku nemajetkovej ujmy, ktorú
možno priznať poškodenému subjektu v intenciách zákona č. 514/2003 Z. z. pri súčasnom splnení
ďalších kumulatívnych podmienok vymedzených v zákone.

19. Vznik nemajetkovej ujmy je potrebné riadne odôvodniť a preukázať, čo konštatuje aj česká judikatúra

napr. v rozsudku NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1684/2010 z 29.6.2011. K požadovanému úroku z omeškania vo
výške 5% ročne z náhrady nemajetkovej ujmy od 29.10.2020 do zaplatenia žalovaná súčasne uvádzala,
že povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, pričom
až uplynutím doby plnenia určenej súdom sa dlžník dostáva do omeškania (R 45/2000 alebo aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 185/2011), preto z uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy úrok z

omeškania vo výške 5% ročne od 29.10.2020 do zaplatenia žalobcovi nepatrí. S poukazom na všetky
vyššie uvedené dôvody považovala žalovaná žalobcom uplatňované nároky na náhradu nemajetkovej
ujmy za nedôvodné, preto žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.20. Žalobca v replike zotrvával na všetkých svojich predchádzajúcich argumentoch. Pokiaľ išlo o
vznesené námietky žalovaného, že nezákonnosť trestného stíhania zakladá žalobca výlučne na tom, že
bol právoplatne oslobodený spod obžaloby, avšak ani uznesenie o vznesení obvinenia a ani uznesenie

o vzatí do väzby nemožno považovať za nezákonné, keďže žiadne z týchto právoplatných rozhodnutí
nebolo pre svoju nezákonnosť príslušným orgánom zrušené ani zmenené, tieto považoval v celom
rozsahu za nedôvodné. Pripustil, že je nesporné, že podľa § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z.
z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo

zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Ustálená judikatúra však toto ustanovenie jednotne
vykladá a v súdnej praxi aplikuje tak, že (právoplatné) oslobodenie obžalovaného spod obžaloby z
dôvodu, že sa u neho nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu (tak tomu bolo aj v prípade
žalobcu), má rovnaké právne následky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania
a tiež o vznesení obvinenia. Nárok na náhradu škody spôsobenej takým trestným stíhaním, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením, považuje judikatúra za špecifický prípad zodpovednosti štátu

za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Pre súdnu prax je teda
nesporne určujúcim, rozhodným aspektom na posúdenie dôvodnosti a zákonnosti vznesenia obvinenia
neskorší výsledok trestného konania (napr. R 37/2013, R 37/2014 a ďalšie), a preto pri posudzovaní
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má na zreteli, že vo vzťahu k tejto

zodpovednosti sa neposudzuje správnosť alebo nesprávnosť rozhodnutia orgánu činného v trestnom
konaní alebo väzobného súdu z hľadiska, či tento pri rozhodovaní porušil alebo neporušil právnu
povinnosť a či škodu zavinil alebo nie, ale rozhodujúcim kritériom zákonnosti trestného konania je až
výsledok tohto konania. O neopodstatnenosti trestného stíhania žalobcu svedčia jednoznačne aj ďalšie
konkrétne skutočnosti, ktoré žalovaný účelovo opomína.

21. Ide jednak o tie skutočnosti, že O. O., vtedajší riaditeľ elitnej zložky polície, ktorej vyšetrovateľ
žalobcovi vzniesol obvinenie, bol v roku 2011 činný pre zločineckú skupinu tzv. M., ktorej členmi boli
nosní svedkovia obžaloby, vrátane žalovaným opakovane spomínaného Y. K. (v čase vypracovania
repliky žalobcu neprávoplatne odsúdený na trest odňatia slobody na doživotie), ku ktorým ale žalovaná

nezaujala žiadne stanovisko. Ďalej ide o jednoznačné právne a skutkové dôvody, ktoré trestný
súd prvého stupňa viedli k oslobodzujúcemu výroku (rozsudok Okresného súdu Trnava pod č. k.
2T/8/2012-3645) a na ktoré podporne poukázal i odvolací trestný súd (uznesenie Krajského súdu v
Trnave pod č. k. 5To/40/2017-3822), ktorým bolo zamietnuté odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry
Trnava proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku. Osobitne pritom žalobca upozorňoval na závery

trestných súdov, ktoré sa vzťahujú na výstupy, ktoré vyplynuli zo spisov Okresného súdu Trnava pod
sp. zn. OS-TT-V-8-1/2011 Ntt a sp. zn. OS-TT-V-52/1/2011 Ntt a preukazujú vážne vedomé pochybenia
Krajskej prokuratúry Trnava (zatajovanie dôkazov v prospech žalobcu); tieto boli v trestnej veci žalobcu
(vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2T/8/2012) trestným súdom čítané a oboznamované na
hlavnom pojednávaní dňa 23.2.2016. V prípade spomínaných spisov išlo o vydanie príkazov súdu podľa

§ 24 ods. 4 Trestného poriadku, pričom z výstupov z realizácie súdom vydaných príkazov jednoznačne
vyplynula nedôvodnosť trestného stíhania žalobcu aj jeho spoluobvinených; tieto skutočnosti sú zrejmé
i z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Trnava pod č. k. 6To/146/2014-3413.

22. Ak by sa podľa žalobcu prijal výklad ustanovenia § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z.

tak, ako ho vo svojom vyjadrení k žalobe prezentuje žalovaný (ide o požiadavku priameho rušenia
uznesení o vznesení obvinenia), viedlo by to doslova k absurdným situáciám, kedy by fakticky nemohol
byť odškodnený v podstate žiaden obžalovaný, ktorý bol na základe obžaloby prokurátora postavený
pred súd, ktorý ho následne právoplatne oslobodil spod obžaloby, keďže bez (právoplatného) uznesenia
o vznesení obvinenia nemôže byť podaná obžaloba a teda nemôže prebehnúť súdne konanie pred

trestným súdom; paradoxne by sa tak odškodňovali iba tí obvinení, v prípade ktorých by uznesenie
o vznesení obvinenia bolo zrušené, a to buď na základe opravného prostriedku alebo bez opravného
prostriedku v rámci prokurátorského dozoru. Priam absurdne pôsobí aj argumentácia žalovaného v
tom smere, že dôvodnosť trestného stíhania žalobcu preukazujú tiež dva (neprávoplatné a odvolacím
súdom zrušené) odsudzujúce rozsudky Okresného súdu Trnava; žalovaný teda na strane jednej vo

vzťahu k tomu, aby bolo možné vysloviť záver o nezákonnosti uznesenia, ktorým bolo vznesené
obvinenie, striktne hlása požiadavku na priame zrušenie tohto uznesenia, avšak na strane druhej z
dvoch odsudzujúcich rozsudkov trestného súdu, ktoré boli ako nezákonné priamo zrušené, odvodzuje
dôvodnosťazákonnosťtrestnéhoaväzobnéhostíhania.Vovzťahuknámietkežalovaného,žesižalobcatrestné stíhanie a vzatie do väzby privodil sám, čo má údajne vyplývať z priznaní k trestnej činnosti vo
výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 18.5.2011 a následne dňa 14.11.2011 a vo vyjadrení a výpovedi na
hlavnom pojednávaní dňa 5.6.2012 a dňa 9.9.2012, žalobca uvádzal, že ani trestné stíhanie a ani vzatie

do väzby si nijako neprivodil a tieto tvrdenia žalovaného ani nepredstavujú spôsobilý dôvod, pre ktorý
by mu právo na náhradu škody nevzniklo.

23. V prvom rade namietal, že všetky dôvody, pre ktoré právo na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nevznikne a medzi ktorými

privodenie si trestného stíhania nefiguruje, sú taxatívne vymedzené spomínaným zákonom, preto nie
je prípustné ich rozširovanie cestou analógie; pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle zahrnúť medzi tieto
dôvodyajprivodeniesitrestnéhostíhania,bolbytovspomenutomzákonenepochybnevýslovneupravil.
Zopakoval, že v predmetnej trestnej veci bolo obvinenie vznesené dňa 16.2.2011, väzba začala plynúť
dňa 20.4.2011 a sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia prokurátor zamietol dňa 26.4.2011, preto
si trestné stíhanie začaté dňa 16.2.2011 a odobrené prokurátorom zamietnutím sťažnosti dňa 26.4.2011

a väzbu (počítanú odo dňa 20.4.2011) nemohol privodiť sám výpoveďami, z ktorých prvú urobil až o
niekoľko týždňov neskôr (dňa 18.5.2011); takto by si totiž trestné stíhanie aj vzatie do väzby mohol
privodiť iba spätne do minulosti, čo je nezmysel. Ani v jednej zo svojich výpovedí sa žalobca pritom ku
skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, nepriznal. Zároveň v danej súvislosti poukazoval aj na skutočnosť,
že hoci sa žiaden z jeho dvoch spoluobvinených k predmetnému skutku nepriznával a ani okolnosti s tým

súvisiace nepopisoval v rozsahu a spôsobom ako žalobca, boli obidvaja spoluobvinení rovnako väzobné
stíhaní, obžalovaní a spod obžaloby právoplatne oslobodení až spolu so žalobcom v roku 2019, z čoho je
zjavné, že trestné stíhanie a ani vzatie do väzby nebolo vôbec dôsledkom obsahu výpovedí žalobcu ako
sa to snaží prezentovať žalovaná; tu poukazoval aj na skutočnosť, že z odôvodnenia uznesenia, ktorým
mu bolo vznesené uznesenie, ani z odôvodnenia uznesenia o zamietnutí jeho sťažnosti proti vzneseniu

obvinenia a napokon ani z odôvodnenia uznesenia o vzatí do väzby nevyplýva, že by dôvodom trestného
a väzobného stíhania boli žalovanou namietané skutočnosti.

24. Aplikácia ustanovenia § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. je podľa
žalobcu vylúčená, keďže by vo vzťahu k nemu spôsobila, že hoci mu ako poškodenému vzniklo v čase

pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 412/2012 Z. z. právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo vyššej
výške, toto jeho právo v časti prevyšujúcej horný limit zavedený zákonom č. 412/2012 Z. z. zaniklo dňom
jeho účinnosti, pričom takýto prístup by popieral nielen princíp úplného odškodnenia, ale spôsoboval by
aj neprípustné odňatie už existujúceho práva, zásah do legitímnej nádeje poškodeného na satisfakciu,
a bol by aj porušením zákazu retroaktivity.

25. Napokon k námietke žalovaného, že z náhrady nemajetkovej ujmy mu úroky z omeškania nepatria,
poukazoval na osobitnú právnu úpravu § 16 ods. 4 poslednej vety zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom odo dňa 1.1.2013, ktorá
ráta s eventualitou rozhodnutia súdu, ktorým sa poškodenému prizná tiež úrok z omeškania a súčasne

určuje počiatok lehoty omeškania; napriek záverom súdnej praxe, ktoré spomína žalovaný (R 45/2000
a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spis. zn. 6Cdo/185/2011), má žalobca za to, že
tieto súdne rozhodnutia reflektujú na právny stav účinný do dňa 1.1.2013 (v tomto prípade k omeškaniu
žalovaného došlo za účinnosti novej právnej úpravy) a hoci zákonodarca v citovanom ustanovení hovorí
o náhrade škody, je nesporné, že ju chápe v širšom zmysle, vrátane náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Na základe uvedeného preto na žalobe naďalej v celom rozsahu trval.

26. Žalobca na preukázanie rozhodujúcich skutočností a tvrdení v žalobe označil dôkazy: 1/ uznesenie o
vznesení obvinenia zo dňa 16.2.2011, ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011, 2/ uznesenie o prepustení z väzby na
slobodu obžalovaných F. K., rod. M. K. a F. W. č. k. 6To/146/2014-3435 zo dňa 29.1.2015, 3/ potvrdenia

Štatistického úradu SR o priemernej mesačnej mzde zamestnanca hospodárstva SR za roky 2010 až
2014,4/žiadosťzodňa20.7.2020opredbežnéprerokovanienároku,5/odpoveďGenerálnejprokuratúry
SR na žiadosť pod bodom 4/ zo dňa 27.10.2020, 6/ Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn.
2T/20/2020 z 22.10.2020, ktoré listiny pripojil k žalobe. Ďalej žiadal ako dôkaz realizovať svoj výsluch,
i výsluch navrhnutých svedkov: G. W., G. W., I. Q. H.; tiež v žalobe navrhoval aj výsluch svedkyne N.

S. M., avšak na tomto výsluchu v priebehu konania už žalobca netrval. Rovnako niektoré rozsudky i
spisy, ktoré v žalobe navrhoval žalobca pripojiť, sa v priebehu konania ukázali ako nadbytočné návrhy,
keďže skutočnosti, ktoré sa nimi mali dokazovať, neboli medzi stranami sporné, preto na týchto návrhoch
žalobca nezotrval. V priebehu konania žalobca založil do spisu aj 7/ svoj výpis z registra trestov (č. l. 85spisu) a navrhol zabezpečiť 8/ z trestného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. Tp 402/11 uznesenie o vzatí
žalobcu do väzby zo dňa 20.4.2011. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení navrhol tieto dôkazy: 9/
zápisnice z vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011 zo dňa 7.3.2011 o výsluchu svedka V. Z. (č.

l.89až93spisu);zodňa14.11.2011ovýsluchuobvinenéhoF.W.(č.l.94až105spisu);zodňa18.5.2011
o výsluchu obvineného F. W. (č. l. 106 až 115 spisu), ktoré sa po vyhotovení ich fotokópii oboznámili a
pripojili. Súd teda vykonal v konaní iba tie dôkazy, na ktorých strany zotrvali, pričom záverom už žiadna
zo strán nemala iné návrhy na doplnenie dokazovania ako tie, ktoré sa v konaní uskutočnili.

27. Predmetná vec sa pojednávala na štyrikrát, dňa 1.12.2022, dňa 2.3.2023, dňa 13.4.2023 bez
prítomnosti zástupcu žalovanej, lebo boli splnené podmienky pre takýto postup, a napokon dňa
19.6.2023, kedy súd vyhlásil aj rozsudok. Predtým si vypočul prednesy strán, oboznámil sa so všetkými
listinnými dôkazmi založenými v spise, vykonal výsluch žalobcu, vypočul navrhnutých svedkov, posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, pričom skutkový stav tak ako ho opísal žalobca v
žalobe (odseky 2., 4. a 5. tohto rozsudku) bol v podstate totožný s tým, čo uvádzal zástupca žalovanej vo

svojom vyjadrení (odsek 11. tohto rozsudku), preto súd tieto zhodné tvrdenia strán prevzal a považoval
ich za preukázané. Sporné bolo právne posúdenie zákonnosti uznesení o vzatí žalobcu do väzby a
začatí trestného stíhania voči nemu; či si ho sám spôsobil; či je prípustná retroaktivita určujúca hornú
hranicu priznanej sumy a vznik nároku na príslušenstvo. Súd pritom z dôvodov nižšie uvedených dospel
k záverom, že kritérium zákonnosti týchto rozhodnutí vydaných v trestnom konaní je vyústenie procesu v

oslobodzujúci rozsudok; že výpoveď žalobcu nespôsobila jeho skôr začaté stíhanie ani vzatie do väzby;
že spätná účinnosť ustanovenia zavádzajúceho limit výšky odškodnenia nie je prípustná a že právo na
priznanie úrokov z omeškania má žalobca od oznámenia negatívneho výsledku po prerokovaní jeho
nároku, ktorý považoval súd za dôvodný vo výške priznanej mu I. výrokom tohto rozsudku.

28. Z vyjadrení oboch strán sporu vyplynulo, že dňa 16.2.2011 vyšetrovateľ Úradu boja proti
organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru pod ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011 postupom podľa
§ 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol žalobcovi F. W. - občanovi Maďarskej republiky, G. M. a F.
K. obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c)

a písm. d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že obvinení G. M., F. K., F. W. a ďalšie doposiaľ neustálené osoby sa spolčili
ako organizovaná skupina, svoju činnosť plánovali a koordinovali za účelom výroby, prechovávania,
prevážania a distribúcie rastlín rodu Cannabis, pričom si rozdelili úlohy tak, že obvinený G. M. na jar 2010
zabezpečil prenajatie hangáru bývalej znáškovej haly v areáli spoločnosti x, s. r. o. v katastrálnom území

W. Z., okres X. M., za ktorého prenajatie obvinení G. M. a F. K. v nepravidelných splátkach uhrádzali
nájomnévdohodnutejvýške500eurzamesiac,počomvlete2010obvineníG.M.aF.K.vtomtohangári
s doposiaľ neustálenými osobami zariadili vybudovanie drevenej miestnosti a zariadenia slúžiaceho na
indoorové pestovanie rastlín rodu Cannabis (konope) pozostávajúce z ohrievačov, ventilátorov, výbojok,
odsávačov a filtrov vzduchu, sít na sušenie, závlahového systému, zemného substrátu, elektrických

rozvodov a rôznych zakoreňovačov a kvetináčov; následne obvinený F. W. v takto vybavenej miestnosti
pestoval, uskladňoval, sušil a vysušené časti rastlín konope prevážal na územie Maďarskej republiky,
za účelom distribúcie doposiaľ neustáleným odberateľom, pričom na základe príkazu vyšetrovateľa
PZ odboru Západ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ zo dňa 1.2.2011 vydaného
pod číslom PPZ-V- 160/2011-BOK-Z boli počas prehliadky iných priestorov a pozemkov hangáru dňa

15.2.2011 zaistené rôzne vývojové štádiá rastlín konope v celkovom zaistenom počte 1.257 kusov o
celkovej hmotnosti 32,8939 kg v čerstvom stave, z toho 299 kusov vo výške 10 až 15 cm, 360 kusov
vo výške 10 až 30 cm, 252 kusov vo výške 25 až 50 cm, 26 kusov vo výške 80 cm, 320 kusov vo
výške 30 až 60 cm, pričom podľa predbežného výsledku skúmania KEU PZ Bratislava č. PPZ-KEU-BA-
EXP-2011/2150 zo dňa 16.2.2011 bolo zistené, že ide o rastliny konope a tieto sú podľa príslušného

zákona zaradené do I. skupiny omamných látok. Dňa 14.3.2011 bolo v danej veci pre uvedený trestný
čin vyšetrovateľom PZ vznesené obvinenie aj V. W., ktorý v rámci organizovanej skupiny mal cez
doposiaľ neustáleného príslušníka PZ zabezpečovať ochranu pred políciou tým, že získaval informácie
o pripravovaných policajných protidrogových akciách. Dňa 18.2.2011 Okresný súd Trnava pod sp. zn.
Tp/402/2011 vydal na obvineného F. W. podľa § 73 ods. 1 Trestného poriadku príkaz na zatknutie ako

aj európsky zatýkací rozkaz. T. W. bol na základe toho zadržaný dňa 18.2.2011 o 22.25 hod. v Z. v
W. a uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 20.4.2011 sp. zn. Tp 402/2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 5.5.2011 sp. zn. 3Tpo/31/2011 bol vzatý do väzby z dôvodov podľa
§ 71 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku s tým, že lehota väzby mu plynula od20.4.2011, kedy bol odovzdaný policajným orgánom Slovenskej republiky. Pred sudcom pre prípravné
konanie dňa 20.4.2011 žalobca odmietol vypovedať. Do času jeho zadržania v Z. dňa 18.2.2011 sa mu
žiaden orgán SR činný v trestnom konaní nepokúsil doručiť uznesenie o tom, že mu bolo vznesené

obvinenie, ani sa nepokúsil ho predvolať na výsluch obvineného alebo na akýkoľvek iný procesný úkon.
Počas prípravného konania a následne aj počas súdneho konania žalobca opätovne podával žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu, ktorým prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava ani raz nevyhovel,
tieto predkladal Okresnému súdu Trnava, ktorý ich v prípravnom i súdnom konaní zamietal, pričom
sťažnosti proti jednotlivým uzneseniam o zamietnutí žiadostí o prepustenie z väzby na slobodu boli

Krajským súdom v Trnave rovnako zamietané. Proti uzneseniu vyšetrovateľa zo dňa 16.2.2011, ČVS:
PPZ-17/BOK-Z-2011 o vznesení obvinenia podal žalobca v zákonnej lehote dňa 20.4.2011 sťažnosť,
ktorú neodôvodnil a ktorú prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava uznesením zo dňa 26.4.2011 sp. zn.
Kv 5/11 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú. Dňa 10.5.2011 boli
obvinení F. K., F. W. a V. W. upozornení na zmenu právnej kvalifikácie skutku s tým, že skutok, pre ktorý
im bolo vznesené obvinenie, bude ďalej právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), odsek 2 písm. c), odsek 3 písm. c) Trestného
zákona s použitím § 138 písm. i) Trestného zákona. Dňa 8.2.2012 prokurátor Krajskej prokuratúry
Trnava pod sp. zn. Kv 5/11 podal na obvinených F. K., F. W. a V. W. obžalobu pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), odsek 2 písm. c), odsek 3 písm.
c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. i) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že títo
obžalovaní spolu s obvineným G. M. (vylúčený na samostatné konanie) a ďalšími doposiaľ neustálenými
osobami sa v jarných mesiacoch roku 2010 spolčili ako organizovaná skupina za účelom nelegálneho
dlhodobého pestovania, prechovávania, uskladňovania, sušenia, prevážania a následnej distribúcie

rastlín rodu Cannabis (konope) odberateľom pre zisk, pri páchaní tejto trestnej činnosti si rozdelili úlohy
tak, že obvinený G. M. v jarných mesiacoch roku 2010 zabezpečil prenajatie hangáru bývalej znáškovej
haly v obci W. Z., okres X. M., za prenajatie tohto hangáru G. M. a F. K. v nepravidelných splátkach
uhrádzali dohodnuté nájomné vo výške 500 eur mesačne, v letných mesiacoch roku 2010 potom G. M.
a F. K. s doposiaľ neustálenými osobami zabezpečili vybudovanie drevenej miestnosti a technického

zariadenia na pestovanie konope s vysokým obsahom účinnej látky (tzv. indoor spôsob), následne po
dovezení semien a vyrastení mladých sadeníc konope obžalovaný F. W. tieto pestoval, zberal z nich
úrodu, uskladňoval ju, sušil a takto vysušené časti rastlín prevážal na územie Maďarskej republiky,
kde obžalovaný F. K. zabezpečoval ich distribúciu a predaj odberateľom, pričom obžalovaný V. W.
ako bývalý policajt, zabezpečoval nerušenú prevádzku a ochranu tejto nelegálnej plantáže pred jej

odhalením políciou a to tak, že z policajného prostredia získaval informácie o pripravovaných policajných
protidrogových akciách a pre prípad odhalenia prevádzky mal za úlohu zariadiť premiestnenie rastlín a
technického zariadenia na ich pestovanie z prenajatého hangára na iné miesto; túto nelegálnu činnosť
obžalovaní F. K., F. W. a V. W. vykonávali až do 15.2.2011, kedy pri prehliadke iných priestorov
a pozemkov bolo v uvedenom objekte okrem technického zariadenia na pestovanie rastlín konope

nájdených a zaistených dovedna 1.257 kusov rastlín rodu Cannabis (konope) v rôznom vývojovom
štádiu. V podanej obžalobe navrhol prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava proti žalobcovi tiež dôkazy
výsluchom svedkov, ktorí boli buď už v tom čase alebo neskôr obvinení z obzvlášť závažnej trestnej
činnosti, pričom neskôr boli všetci aj právoplatne odsúdení; ide o svedkov patriacich do zločineckej
skupiny x podsvetia, tzv. M. (Y. K., N. N., J. E., E. I. a V. Z.), väčšinou odsúdených v trestnej veci

obžalovaného: E. I. a spol. vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. BB-3T/2/2018
pre obzvlášť závažný zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296
Trestného zákona. Mgr. O. O., vtedajší riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia
Policajnéhozboru,odboruZápad(tedapolicajnejzložky,ktorejvyšetrovateľvzniesolžalobcoviobvinenie
a viedol voči nemu v prípravnom konaní trestné stíhanie) bol medzičasom dňa 22.10.2020 rozsudkom

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku pod sp. zn. PK-2T/20/2020 právoplatne uznaný vinným
z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona, lebo bol podľa
vlastného priznania najmenej od začiatku roku 2011 za rôzne úplatky činný práve pre spomínanú
zločineckú skupinu tzv. x; zároveň podľa už právoplatného rozsudku Špecializovaného trestného súdu v
Pezinku pod sp. zn. BB-3T/2/2018 zo dňa 25.3.2019 bol pre spomínanú zločineckú skupinu tzv. M. odo

dňa 15.7.1997 činný tiež JUDr. Z. X., rovnako bývalý riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite
Prezídia Policajného zboru, odboru Západ (teda policajnej zložky, ktorej vyšetrovateľ vzniesol žalobcovi
obvinenie a viedol voči nemu v prípravnom konaní trestné stíhanie).29. Po vykonanom hlavnom pojednávaní Okresný súd Trnava rozsudkom sp. zn. 2T/8/2012 zo dňa
25.10.2013 uznal obžalovaných (vrátane F. W.) za vinných z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s

nimi. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6 To/9/2014 zo dňa 10.4.2014 na základe odvolania
obžalovaných F. K., F. W. a V. W. bol uvedený rozsudok podľa § 321 odsek 1 písm. a), písm.
b), písm. c) Trestného poriadku zrušený v celom rozsahu z dôvodu, že súd rozhodol na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu a nevykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre objektívne
a zákonné rozhodnutie o obžalobe prokurátora a nepreveril v dostatočnej miere obhajobu obžalovaných.

Po doplnenom dokazovaní Okresný súd Trnava ďalším odsudzujúcim rozsudkom sp. zn. 2T/8/2012
zo dňa 16.10.2014 opätovne uznal obžalovaných (vrátane a W.) za vinných z obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Uznesením Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 6To/146/2014 zo dňa 29.1.2015 na základe odvolania obžalovaných F. K., F. W. a V.
W. bol uvedený rozsudok okresného súdu zrušený v celom rozsahu, pričom v odôvodnení rozhodnutia

krajský súd vyslovil názor, že vzhľadom na pochybnosti o správnosti skutkových zistení a stav
dôkaznej núdze bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaných bude potrebné spod obžaloby
oslobodiť, pričom sám obžalovaných neoslobodil z dôvodu, aby neodňal právo prokurátorovi vyjadriť
sa k odlišnému právnemu názoru odvolacieho súdu. Po uplynutí 3 rokov, 9 mesiacov a 9 dní trvania
väzby bol žalobca dňa 29.1.2015 uznesením Krajského súdu v Trnave pod č. k. 6To/146/2014-3435

prepustený z väzby na slobodu. Vo väzbe teda žalobca strávil nepretržite celkovo 1.381 dní. Následne
rozsudkom Okresného súdu Trnava pod č. k. 2T/8/2012-3645 zo dňa 7.4.2016 boli obžalovaní F. K.,
F. W. a V. W. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku (t. j. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní) oslobodení spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry
Trnava sp. zn. Kv 5/11. Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor

Krajskej prokuratúry Trnava v neprospech žalobcu odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu
v Trnave pod č. k. 5To/40/2017-3822 zo dňa 22.1.2019 zamietnuté podľa § 319 Trestného poriadku,
t. j. ako nedôvodné. Odo dňa vznesenia obvinenia voči žalobcovi až do nadobudnutia právoplatnosti
oslobodzujúceho rozsudku uplynulo celkovo 2.898 dní, teda 7 rokov, 11 mesiacov a 7 dní.

30. Na pojednávaní dňa 1.12.2022 žalobca pred tunajším súdom uvádzal, že v trestnom konaní
vypovedal pravdu vtedy, keď ho zobrali do predbežnej väzby, kam sa dostal tak, že na ulici v Z.
ho policajti zhodili na zem a natiahli mu vrece na hlavu. Na prvom pojednávaní v W. mu oznámili, že
z čoho je podozrivý a spájali ho s takými osobami, o ktorých nikdy nepočul a ani ich nevidel, možno
iba v televízii. Predtým sa vôbec neskrýval, nebol nikam predvolaný. Po vydaní na územie SR žiadal

viackrát o prepustenie z výkonu väzby. Dozvedel sa, že je tam viac v bezpečí ako na slobode, lebo
všetci obžalovaní v tejto veci, čo zistil až následne, sú viacnásobnými vrahmi, ktorí sú vo výkone trestu
odňatia slobody na 20 až 25 rokov. U toho človeka, u ktorého sa mal skutok stať, údajne vykopali 40
až 45 ľudí zo zeme. Jeho meno je Y. x. Žalobcu na územie Slovenska polícia previezla spútaného ako
zločinca. Nevedel vtedy ani slovo po slovensky; nebol nikto, kto by mu pomohol, ničomu nerozumel; s

tými zločincami nemal žalobca nič spoločné. V cele o rozlohe 8 m2 boli zavretí traja. Jeden človek mu
tlmočil do angličtiny. Kvôli tejto udalosti zomrela žalobcovi stará mama, čo sa dozvedel až po svojom
prepustení;pretrhlisavšetkyjehoväzbyspriateľmiaznámymi,pretožepočuli,sakýmiľuďmibolžalobca
spoluobžalovaný. Rozpadol sa mu aj vzťah s priateľkou. Jedine rodičia ho až do skončenia konania
podporovali. Verili mu, keď im tvrdil, že s vecou nemá nič spoločné, ani so spoluobžalovanými. Počas

výkonuväzbymuposielalilisty,písalsiajsmladšousestrouakomunikovaltaktoeštesdvomanajbližšími
priateľmi; asi po roku telefonoval prvýkrát s mamou. Žalobca nechcel nikoho pozývať na návštevu, aby
ho neohrozil. Spočiatku svoj rodný jazyk vôbec nevyužíval, neskôr, keď sa priučil slovenčine, tak si
vypýtal maďarské knižky od riaditeľa väznice a veľa čítal romány, učil sa po slovensky a po anglicky.

31. Zaradenie do bežného života po takmer štyroch rokoch bolo ťažké. Pomohla mu nová priateľka,
terajšia manželka, ktorá je odborníčka na mentálnu hygienu. Psychicky ho podporovala, aby zabudol
na zážitky z väzenia. Majú spolu šesťročného syna. Pred vzatím do väzby pracoval žalobca u svojej
mamy, ktorá vlastní súkromnú škôlku; prepravoval deti a pomáhal vo všetkom, čo bolo treba. Mal úplne
všedný, normálny život, nikdy predtým, ani potom nespáchal žiadny trestný čin. Z predloženého výpisu

z registra trestov žalobcu rovnako vyplynulo, že súdne trestaný nebol. Momentálne žalobca podniká v
záhradníctve, venuje sa budovaniu záhrad a parkov, tiež montuje klimatizačné zariadenia. Stáva sa mu,
že sa prebudí zo zlého sna, akoby niekto búchal na dvere. V izolácii prišiel o veľa priateľov, ostalo len
pár ozajstných. Kým nebolo právoplatne rozhodnuté o oslobodení žalobcu spod jeho obžaloby, dovtedymal strach, že sa môže vrátiť späť. Veril však, že sa to nestane. Rodičia a manželka tomu verili tiež a
podporovali ho.

32. Na ďalšom pojednávaní dňa 2.3.2023 žalobca cestou zástupcu uviedol, že prvá zložka z
požadovanej náhrady vo výške 138.100 eur predstavuje nemajetkovú ujmu za nezákonnú väzbu,
za každý deň trvania väzby žiada 100 eur. Druhá časť nároku 100.000 eur je jednorazová náhrada
nemajetkovej ujmy za fakt, že žalobcovi bolo nezákonne vznesené obvinenie, bol nezákonne stíhaný,
následnebolapodanánezákonneobžalobaapokračovalosavkonanípredsúdom,čímžalobcovitakisto

vznikla nemajetková ujma, keďže bol nepretržite takmer 8 rokov trestne stíhaný. Na tomto pojednávaní
žalobca na otázku zástupcu žalovanej uviedol, že vo svojich výpovediach dňa 18.5.2011 i 14.11.2011
pred vyšetrovateľom vypovedal pravdivo. Zástupca žalovanej z tohto odvodil, že žalobca sa tým k
trestnej činnosti priznal, keďže vtedy uviedol, že najskôr od marca 2010 pomáhal s prípravou haly, t. j.
pomáhal pri montáži elektrického vedenia, nosil rúry, zeminu a asi po 4 až 5 mesiacoch sadil semená,
myslel si, že vysádza bonsaje a asi po mesiaci zistil, že ide o marihuanu, o ktorú sa staral, zavlažoval ju,

zrezával a sušil. Z obsahu tohto výsluchu žalobcu vyplýva, že naposledy bol v hale medzi 20.1.2011 až
30.1.2011. Žalobca splácal dlh tým, že sa chodil starať o rastliny marihuany na Slovensko. Druhýkrát,
keď bol vypočutý dňa 14.11.2011, upresňoval svoju predchádzajúcu výpoveď v tom zmysle, že účasť
na pestovaní marihuany v predmetnom hangári nepopieral. Dňa 7.3.2011 v prípravnom konaní svedok
V. Z. uviedol, že od septembra do konca novembra vozil nejakého W. Y., pričom v predloženom albume

opoznal žalobcu; tento W. asi v mesiaci november 2011 z maštale niesol čierne vrece a povedal, že G.
sa bude tešiť, že je top marihuana. Tento dôkaz s použitím analógie podľa žalovanej preukazuje, že si
žalobca trestné stíhanie zavinil sám. Zástupca žalobcu oponoval, že v uznesení o vznesení obvinenia sú
uvedené jasné dôvody, prečo bol žalobca stíhaný; teda nebol stíhaný a nebolo mu vznesené obvinenie z
dôvodovtvrdenýchžalovanoustranou,pretosivlastnétrestnéstíhanieneprivodilsám.Uznesenieovzatí

žalobcu do väzby rovnako nevychádza zo žalovaným prezentovaných výsluchov, a teda žalobca si ani
svoje vzatie do väzby neprivodil označenými výpoveďami zo zápisníc. Namietal tiež použitie analógie.

33. Dňa 13.4.2023 sa uskutočnil výsluch dvoch svedkov, a to rodičov žalobcu. Otec uviedol, že počas
obdobia synovej väzby s ním komunikovali spočiatku iba korešpondenciou, prostredníctvom obhajcu a

neskôr aj telefonicky, po prvom roku mu posielali balíčky. Z listov, ktoré im F. posielal, bolo cítiť známky
depresie. Pravidelný, jednotvárny režim vo väzbe vplýval na neho naozaj zle. Rodičov veľmi prekvapilo
vzatie syna do väzby, báli sa cudzieho jazykového prostredia, že ako to tam zvládne, duševne ich
to fakticky položilo. Syn nechcel, aby rodičia videli, že v akých podmienkach žije vo väzbe, preto sa
osobne nestretli. Spočiatku sa rodičia túto udalosť snažili pred okolím zo strachu zatajiť. Mali obavu,

ako zareagujú príbuzní, priatelia. Po návrate syna domov mu rodičia veľa pomáhali a boli voči nemu
trpezliví. Bol podráždený, rýchlo sa nahneval, psychicky bol na tom zle, mával prejavy zlosti, nervozity,
unáhlené reakcie, čo predtým u neho nebývalo zvykom. Jedinou kladnou vecou bolo, že sa trochu naučil
po slovensky. Matka takisto veľmi ťažko prežívala, že syn odrazu zmizol do neznámeho prostredia. Hoci
mal vtedy priateľku, stále žil v domácnosti u rodičov. Pomáhal mame v škôlke, rád sa zabával, športoval,

vtipkoval. Doteraz sa situácia nevrátila do starých koľají, akoby to nebol jej syn, kto prišiel domov, stále
nie je vo svojej koži. Matka dúfa, že sa to časom zlepší. Už teraz vníma, po jeho oslobodení, že sa mu
prinavracia nová chuť do života.

34. Na poslednom pojednávaní svedkyňa Czifra Noémi Gyongyi, odborníčka v oblasti duševnej hygieny,

ktorá vykonáva terapiu pre klientov, uviedla, že sa na ňu obrátil aj žalobca v máji 2015, lebo mal problémy
s nespavosťou, trpel úzkosťou. Rozprával jej ako bol uväznený v cudzom štáte, o zatknutí a o rokoch
strávených vo väzbe. Svedkyňa potvrdila, že žalobca trpí post-traumatickým syndrómom v súvislosti
s jeho trestným stíhaním. Nemá dôveru k ľuďom. V súčasnosti pracuje a žije iba pre rodinu. Po jeho
oslobodení sa mu stav postupne zlepšoval, ukľudnil sa. Svedkyňa neriešila príčinu, dôvody trestného

stíhania; iba žalobcu ako klienta terapeuticky liečila. Z etického hľadiska sú to všetko dôverné informácie
medzi nimi, ktoré sa riešia v rámci terapie.

35. Potvrdeniami Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo preukázané, že priemerná mesačná
mzda zamestnanca hospodárstva SR bola v roku 2010 vo výške 769 eur, v roku 2011 vo výške 786 eur,

v roku 2012 vo výške 805 eur, v roku 2013 vo výške 824 eur, v roku 2014 vo výške 858 eur. V uznesení
KrajskéhosúduvTrnaveč.k.6To/146/2014-3435zodňa29.1.2015sauvádza,žesúdanépochybnostio
správnosti skutkových zistení ako ich ustálil okresný súd, keď v stave dôkaznej núdze a bez akéhokoľvek
objektívne podloženého dôkazu uznal obžalovaných (aj žalobcu) za vinných, teda porušil citovanéustanovenia Trestného zákona, lebo boli splnené podmienky pre ich oslobodenie spod obžaloby, a preto
vec vrátil okresnému súdu na takýto postup. Keďže odsúdenie obžalovaných bolo nezákonné, ďalšia
väzba je neprípustná a žalobca bol prepustený ihneď na slobodu. Zo žiadosti poškodeného zo dňa

20.7.2020 súd zistil, že žalobca požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej mu pri výkone verejnej moci a domáhal sa úhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch v sume 238.100 eur, ktorú mu spôsobila Krajská prokuratúra Trnava. Z odpovede Generálnej
prokuratúry SR zo dňa 27.10.2020 vyplynulo, že neboli zistené zákonné podmienky pre uspokojenie
uplatneného nároku žalobcu, preto sa jeho žiadosť odmietla s odôvodnením, že nešlo o nezákonné

rozhodnutie, lebo v čase jeho vydania malo zákonný podklad v ustanovení § 206 Trestného poriadku.
Žiadateľ si mal svojimi výpoveďami dňa 18.5.2011 a dňa 14.11.2011 privodiť trestné stíhanie a väzbu
sám,lebosapriznalkpestovaniumarihuany.Splnenietohtonegatívnehopredpokladumalozanásledok,
že nárok na náhradu škody mu podľa zástupkyne žalovanej nevznikol.

36. V uznesení Okresného súdu Trnava č. k. Tp 402/2011 zo dňa 20.4.2011 sa uvádza, že u obvineného

a xa sú dané dôvody väzby, teda že prepustením obvineného hrozí dôvodná obava, že sa bude
vyhýbať trestnému stíhaniu pobytom na neznámom mieste, nakoľko je stíhaný za obzvlášť závažný
zločin, za ktorý mu hrozí uloženie vysokého trestu odňatia slobody a na území Slovenskej republiky bol
nedosiahnuteľný. Zároveň hrozí reálna obava, že bude pôsobiť na ďalších obvinených, ktorí sú ešte t. č.
na slobode (obvinený G. M. je od 18.1.2000 na pátraní, ktoré je neúspešné), že bude pôsobiť na doteraz

nestotožnených členov organizovanej skupiny, ako aj na svedkov jeho trestnej činnosti s cieľom mariť
objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné stíhanie a hrozí tiež obava z toho, že ak by bol stíhaný
na slobode, bude na iných miestach pokračovať v páchaní obdobnej trestnej činnosti a zadovažovať si
tak prostriedky pre svoju potrebu, pričom v tejto súvislosti sa poukazovalo aj na to, že trestná činnosť
sa páchala po dlhšie časové obdobie.

37. V zápisnici o výsluchu svedka JU..a ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011 zo dňa 7.3.2011 je uvedené, že
vozil za 300 eur mesačne nejakého W. od konca septembra do konca novembra dvakrát do týždňa do
maštale do X. N. k Y. K.. Dovážal vrecia so zeminou a nejaké bandasky, neskôr iba zeminu. Z maštale
raz viezol jedno čierne smradľavé vrece, pričom Maďar povedal, že je top marihuana. Bolo jej asi tak za

väčšiu igelitku. V zápisnici o výsluchu obvineného F. W. ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011 zo dňa 18.5.2011 je
uvedené, že žalobca sa v januári 2010 zastavil v herni v Budapešti zahrať si poker, vyhral väčšiu sumu
peňazí a potom pri inej hre prehral 3 milióny forintov. Ostal ich dlžný jednému spoluhráčovi menom E.,
ktorému dal svoje telefónne číslo a dohodli sa, že mu ich bude splácať po 100.000 forintov mesačne.
Dovtedy našetrených 600.000 forintov mu odovzdal. Takto splácal dlh dva až tri mesiace a potom mu

x navrhol, že zvyšný dlh si môže odpracovať na M. výstavbou skleníka na prezimovanie stromových
bonsajov, čo bude trvať asi 9 mesiacov. Žalobca s tým súhlasil. Niekoľko mesiacov nosil do budovy
zeminu, krabice, ventilátory. Asi niekedy v auguste alebo v septembri 2010 naplnili črepníky zeminou,
jeden človek priniesol semená a povedal, že budú z toho nové malé stromčeky, pričom vonku na dvore
bolo 60 až 70 kusov krásne udržiavaných bonsajov. Tie mali preniesť z dvora dovnútra až neskôr. Vo

vnútri sa rastlinám darilo, vyzerali dobre. Po mesiaci žalobca zistil, že to nie sú rovnaké rastliny ako
vonku, zľakol sa, lebo videl, že sa jedná o marihuanu a nechcel sa zúčastňovať na páchaní trestnej
činnosti. Stretol sa preto so E.m v Z., kde mu x povedal, že v tom musí pokračovať a ďalej splácať svoj
dlh, lebo ho zastrelia. Ďalšiu časť dlhu mu vyplatil, keď predal žalobca svoje auto a prosil ho, aby už
nemusel ďalej pracovať na Slovensku. x ho potom dvakrát zbil a hrdúsil v lese, vyhrážal sa mu, že ho

skutočne zabije, ak nebude pokračovať. Žalobca teda do haly ďalej chodil až do januára 2011, kedy ho
x vyhľadal a povedal mu, že už ho nepotrebuje, aby na všetko zabudol a tešil sa, že ešte žije. Žalobca
za tento čas 9 až 10 mesiacov schudol 15 kíl, trpel zápalom žalúdka a mal ďalšie zdravotné problémy.
Záverom uviedol na otázku vyšetrovateľa, že K., M., ani W. nepozná. V zápisnici o výsluchu obvineného
F. W. ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011 zo dňa 14.11.2011 je uvedené, že pracoval s vlasatým robotníkom,

ktorý sadil semená a riadil výsadbu; na miesto pestovania vozievali žalobcu rôzne osoby, párkrát ho
vyzdvihol aj majiteľ hangáru Y. K.. On mal podľa názoru žalobcu z tejto činnosti nezákonný príjem a celé
pestovanie marihuany aj riadil.

38. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom od 1.1.2011 do 31.12.2012, štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okremtretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím (písm. a), rozhodnutím o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (písm. c). Podľa odseku 2 tohto ustanovenia,
zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z.

účinného od 1.1.2011 do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1 tohto zákona, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak
škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní,
v trestnom konaní alebo správnom konaní. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od
1.1.2011 do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník

konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

39. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 8 ods. 5 písm. b) citovaného

zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak
bol oslobodený spod obžaloby. Podľa § 8 ods. 6 písm. a) citovaného zákona, právo na náhradu škody
nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

40. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1 až 5 citovaného zákona, uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (ods. 1). V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v

peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (ods. 2). Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie,
v ktorom žije a pracuje (písm. a), závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo
(písm. b), závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote (písm. c), závažnosť
následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (písm. d), ods. 3). Výška nemajetkovej

ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej
mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok,
a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody (ods. 4). V žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa
odsekov 1 a 2 (ods. 5).

41. Podľa § 27 ods. 1 a 2 citovaného zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na
škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (ods.
1). Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi (ods. 2).

42. Podľa § 16 ods. 4 veta tretia zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1.1.2013 (ku dňu vzniku
omeškania29.10.2020),aksúdrozhodnutímonáhradeškodypriznápoškodenémuajúrokzomeškania,

lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr. Podľa § 17 ods. 4 citovaného zákona (v znení od 1.1.2013), výška náhrady
nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

43. V konaní bolo preukázané a nebolo medzi stranami sporné, že dňa 18.2.2011 bol v Budapešti
zadržaný žalobca a dňa 20.4.2011 bol vydaný na Slovensko, kedy ho sudca pre prípravné konanie vzal
do väzby, v ktorej strávil celkovo 1.381 dní (3 roky, 9 mesiacov a 9 dní), až do 29.1.2015, keď ho Krajskýsúd v Trnave prepustil na slobodu. Trestné konanie od vznesenia obvinenia uznesením vyšetrovateľa zo
dňa 16.2.2011 postupom podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku až do právoplatnosti rozhodnutia súdu
o oslobodení žalobcu spod obžaloby dňa 22.1.2019 trvalo celkovo 2.898 dní (7 rokov, 11 mesiacov a 7

dní). Uznesením vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru Západ
Trnava bolo dňa 16.2.2011 pod ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011 vznesené obvinenie spoločne so žalobcom aj
G. M. a F. K. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c),
písm. d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. i) Trestného zákona s odôvodnením,

že sa títo spolčili ako organizovaná skupina, svoju činnosť plánovali a koordinovali za účelom výroby,
prechovávania, prevážania a distribúcie konope, pričom si rozdelili úlohy tak, že obvinený G. M. na
jar 2010 zabezpečil prenajatie hangáru v okrese X. M., za ktorého prenajatie obvinení G. M. a F. K. v
nepravidelných splátkach uhrádzali nájomné v dohodnutej výške 500 eur za mesiac, po čom v lete 2010
obvinení G. M. a F. K. v tomto hangári s doposiaľ neustálenými osobami zariadili vybudovanie drevenej
miestnosti a zariadenia slúžiaceho na indoorové pestovanie týchto rastlín, následne ich obvinený F.

W. v tejto miestnosti pestoval, uskladňoval i sušil a vysušené prevážal na územie W. republiky, za
účelom distribúcie doposiaľ neustáleným odberateľom. Pri prehliadke priestoru hangáru zaistila polícia
dňa 15.2.2011 rôzne vývojové štádiá marihuany (zaradené do I. skupiny omamných látok) v celkovom
zaistenom počte 1.257 kusov o celkovej hmotnosti 32,8939 kg v čerstvom stave. Dňa 14.3.2011 bolo
v danej veci pre uvedený trestný čin vyšetrovateľom PZ vznesené obvinenie aj V. W., ktorý v rámci

organizovanej skupiny mal cez doposiaľ neustáleného príslušníka PZ zabezpečovať ochranu tejto
trestnej činnosti pred políciou. Dňa 8.2.2012 prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava pod sp. zn. Kv
5/11 podal na obvinených F. K., F. W. a V. W. obžalobu pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), odsek 2 písm. c), odsek 3 písm. c) Trestného zákona

s použitím § 138 písm. i) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že títo obžalovaní spolu s
obvineným Ľudovítom M. (vylúčený na samostatné konanie) a ďalšími doposiaľ neustálenými osobami
sa spolčili ako organizovaná skupina za účelom nelegálneho dlhodobého pestovania, prechovávania,
uskladňovania, sušenia, prevážania a následnej distribúcie rastlín konope odberateľom pre zisk a pri
páchaní tejto trestnej činnosti si rozdelili úlohy tak ako to bolo opísané v obžalobe. V podanej obžalobe

navrhol prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava proti žalobcovi tiež dôkazy výsluchom svedkov patriacich
dozločineckejskupinyxpodsvetia,tzv.M.(Y.K.,N.N.,J.E.,E.I.aV.Z.),väčšinouodsúdenýchvtrestnej
veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. BB-3T/2/2018 pre obzvlášť závažný zločin
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona. Vtedajší
riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, odboru Západ (policajnej

zložky, ktorej vyšetrovateľ vzniesol žalobcovi dňa 16.2.2011 obvinenie a viedol voči nemu v prípravnom
konaní trestné stíhanie) bol dňa 22.10.2020 rozsudkom Špecializovaného trestného súdu pod sp. zn.
PK-2T/20/2020právoplatneuznanývinnýmzpokračovaciehozločinuprijímaniaúplatkupodľa§329ods.
1 Trestného zákona, lebo bol podľa vlastného priznania najmenej od začiatku roku 2011 za rôzne úplatky
činný pre zločineckú skupinu tzv. x; zároveň bolo preukázané, že pre zločineckú skupinu tzv. x bol od

roku1997činnýtiežbývalýriaditeľÚradubojaprotiorganizovanejkriminalitePrezídiaPolicajnéhozboru,
odboru Západ (policajnej zložky, ktorej vyšetrovateľ vzniesol žalobcovi obvinenie a viedol voči nemu v
prípravnom konaní trestné stíhanie). Po vykonanom hlavnom pojednávaní bol žalobca spolu s ďalšími
obžalovanými dvakrát neprávoplatne odsúdený okresným súdom, avšak po tretíkrát boli všetci spod
obžaloby oslobodení vzhľadom na to, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní

stíhaní.

44. V konaní tiež nebolo sporné, že nárok žalobcu bol v súlade s § 15 ods. 1 citovaného zákona č.
514/2003Z.z.vopredpredbežneprerokovanýnazákladepísomnejžiadostipoškodenéhonapríslušnom
orgáne - Generálnej prokuratúre SR, ktorá ho neuspokojila ani čiastočne, čím je daná v zmysle § 16 ods.

1 tohto zákona aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda právo poškodeného domáhať sa uspokojenia
svojho nároku súdnou žalobou.

45. V odpovedi Generálnej prokuratúry SR, ktorou sa odmietla žiadosť žalobcu o priznanie náhrady
škody, sa argumentovalo tým, že nie je možné automaticky každé uznesenie o vznesení obvinenia,

ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok, pokladať za nezákonné rozhodnutie. Súdna prax
však dospela k záveru, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia má rovnaké dôsledky ako zrušenie tohto uznesenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z.) aj rozhodnutie o oslobodení (obvineného) obžalovaného spod obžaloby (rozsudokNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/194/2010 alebo uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/145/2011). Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku právoplatného
oslobodenia žalobcu spod obžaloby bolo možné dospieť k záveru, že uznesenie o vznesení obvinenia zo

16.2.2011 predstavuje nezákonné rozhodnutie. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti trestného konania
vedeného orgánom verejnej moci je totiž v danom prípade až jeho výsledok.

46. Pre vznik hmotnoprávneho nároku na odškodnenie však nebolo rozhodujúce doručenie odmietnutia
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobcu zo strany Generálnej prokuratúry SR dňa 29.10.2020

(to bolo dôležité z hľadiska vyššie spomínaného vzniku aktívnej legitimácie žalobcu a nižšie riešeného
omeškania žalovanej), ale podstatný bol okamih, kedy bol žalobca vzatý do väzby (t. j. za účinnosti
zákona č. 514/2003 Z. z. do 31.12.2012).

47. Z uznesenia o vzatí žalobcu do väzby zo dňa 20.4.2011 vyplynuli dôvody väzby, podľa ktorých hrozila
obava, že prepustením obvineného na slobodu by sa vyhýbal svojmu trestnému stíhaniu za obzvlášť

závažný zločin, za ktorý mu hrozilo uloženie vysokého trestu odňatia slobody; na území Slovenskej
republiky bol nedosiahnuteľný; zároveň hrozila reálna obava, že bude pôsobiť na ďalších obvinených,
ktorí sú ešte na slobode (obvinený Ľudovít M. bol od 18.1.2000 na pátraní); že bude pôsobiť na doteraz
nestotožnených členov organizovanej skupiny, ako aj na svedkov jeho trestnej činnosti s cieľom mariť
objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné stíhanie a hrozila tiež obava z toho, že ak by bol

žalobca stíhaný na slobode, bude na iných miestach pokračovať v páchaní obdobnej trestnej činnosti a
zadovažovať si tak prostriedky pre svoju potrebu, pričom sa zohľadňovalo, že trestná činnosť sa páchala
po dlhšie časové obdobie.

48. Z vyjadrenia žalobcu v priebehu vyšetrovania vyplynulo, že prvýkrát vypovedal dňa 18.5.2011, teda

mesiac po jeho vzatí do väzby a tri mesiace po začatí trestného stíhania, kedy uvádzal, že v januári 2010
sa v Z. v herni zoznámil s nejakým E., ktorému ostal dlžný peniaze, lebo ich tam prehral a dlh splácal
spočiatku v splátkach a neskôr na návrh E. pestovaním rastlín na Slovensku; žalobca si myslel podľa
toho, čo mu bolo uvedené, že tam vyrastajú nové stromové bonsaje, aké sa nachádzali vonku na dvore
pred budovou, kam nosil zeminu, krabice, ventilátory. Vo vnútri sa rastlinám darilo, vyzerali dobre; potom

neskôr žalobca zistil, že je to marihuana a nechcel s tým mať nič spoločné, lebo vedel, že ide o trestný
čin. E. ho viackrát zbil a vyhrážal sa mu zastrelením, preto zo strachu žalobca v pestovaní pokračoval.
V januári 2011 mu E. oznámil, že ho už nepotrebujú a nech na všetko zabudne; počas tohto obdobia
žalobca schudol 15 kíl, mal zdravotné problémy, bál sa; vyjadril sa tiež, že nepozná K., M., ani W.; podľa
výpovede žalobcu z novembra 2011 riadil pestovanie marihuany Y. K. a on mal z toho prospech.

49. Žalovaná v rámci procesnej obrany namietala, že týmito svojimi výpoveďami si mal žalobca sám
zaviniť väzbu i trestné stíhanie analogicky podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., teda mu
právo na náhradu škody nevzniklo. Zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie nešpecifikuje, čo znamená zavinenie
si trestného stíhania alebo väzby samotnou osobou, preto treba každý prípad posudzovať individuálne.

V danej veci je zjavné, že najskôr došlo k začatiu trestného stíhania, potom k vzatiu žalobcu do väzby
a až následne k prvej výpovedi žalobcu v prípravnom konaní, kedy však opísal udalosti inak ako sa mu
kládli za vinu. Tiež treba prihliadnuť na skutočnosť, že spoluobvinený W. bol vo väzbe aj napriek tomu,
že nič nevypovedal a že šéfovia policajnej zložky vyšetrujúcej túto trestnú vec žalobcu, boli činní za
rôzne úplatky pre zločineckú skupinu tzv. M., čím zámerne kryli ich trestnú činnosť. Uvedené tvrdenie

žalovanej o vlastnom zavinení žalobcu je vylúčené tiež porovnaním dôvodov väzby a opisom skutku
v uznesení o vznesení obvinenia s výpoveďami žalobcu, že M., K. ani W. nepozná, teda sa s nimi
nemohol spolčiť ako člen organizovanej skupiny, ďalej z jeho výpovede nevyplynulo, že by sa trestnému
stíhaniu vyhýbal, pričom mu žiadne predvolanie na políciu doručované nebolo, ani sám neuvádzal
nič, čo by svedčilo o páchaní obdobnej trestnej činnosti na iných miestach, keďže okolnosti opísané

žalobcom, za ktorých na územie M. chodieval, neboli súhlasné s tými, pre ktoré bol stíhaný. Tu sa
štát nemôže zbaviť zodpovednosti tvrdením o privodení si trestného stíhania resp. vzatia do väzby
samotným žalobcom, ktorý už v žalobe poukazoval na časovú následnosť udalostí, že najprv došlo k
vzneseniu obvinenia, potom k vzatiu žalobcu do väzby a až neskoršími výpoveďami sa mal žalobca
priznaťkpestovaniumarihuany,čomalopodľažalovanejzanásledokzánikjehooprávnenianapriznanie

odškodnenia. Žalovaný sa však nikdy nepriznal ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu (obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi, ktorý mal spáchať spolčením sa s ostatnými spoluobvinenými ako
organizovaná skupina), čím sa v priebehu tohto konania aj bránil, a preto bol spod obžaloby oslobodený,keďže skutok kladený mu za vinu, sa nepreukázal. Tunajší súd jeho výpoveď v rámci vyšetrovania
nebral do úvahy v súvislosti posudzovaním zákonnosti trestného stíhania, či väzby, nakoľko trestné
konanie sa skončilo oslobodzujúcim rozsudkom, čo je v danej veci rozhodujúce, ani z hľadiska možnej

zodpovednosti samotného žalobcu za vlastné stíhanie či väzbu, čo vylúčil argumentáciou vyššie, ale
prihliadol na ňu v súvislosti s porovnaním života žalobcu pred obmedzením jeho osobnej slobody a po
prepustení z výkonu väzby, resp. po ukončení trestného stíhania.

50. Predtým žalobca vypomáhal v súkromnej materskej škole, ktorú vlastní jeho matka, zabezpečoval

tam potrebný servis okolo detí a vybavenia; mal priateľku, ktorá sa s ním počas dlhého pobytu vo
väzbe rozišla; v tomto čase mu zomrela stará mama, čo sa dozvedel až po prepustení; nemal prístup k
vlastnému jazyku, odlúčený bol od svojej domoviny, najbližšej rodiny, rodičov, sestry, priateľov; neskôr
komunikoval s matkou prostredníctvom listov, po roku si telefonovali, navštíviť ho rodičia neboli, lebo
si to žalobca neželal. V súčasnosti má F. W. fungujúci vzťah s manželkou, ktorú stretol pri absolvovaní
psychoterapie a majú spolu synčeka. Žalobca podniká v záhradníctve a pri montáži klimatizácii. Rodičia

ho vo všetkom podporujú. Niektorí priatelia sa mu doteraz vyhýbajú, lebo na základe medializovaných
informácii o trestnom stíhaní žalobcu spoločne so zločincami zo skupiny tzv. M. si nesprávne spojili
výkon väzby s odsúdením žalobcu za spáchanie trestného činu, z ktorého bol obžalovaný. Ani po jeho
oslobodení spod obžaloby sa ich priateľstvo už neobnovilo. Podľa vlastného vyjadrenia žalobcu prehral
v kasíne peniaze a v súvislosti so splácaním dlhu sa dostal do problémov.

51.Počasobdobiaväzbyžalobcaspočiatkunemalvôbecprístupksvojmurodnémujazyku,poslovensky
nerozumel, neskôr sa učil po anglicky, po slovensky, čítal vo väzbe veľa kníh. S rodinou komunikoval
listami, potom aj telefonicky; rozhodol sa, že návštevy prijímať nechce, aby svoju rodinu neohrozil. Pred
tunajším súdom vypovedal, že mu počas obdobia straty slobody stroskotal štvorročný vzťah s priateľkou

a prišiel o starú mamu, s ktorou mal doma vytvorené blízke puto. Rodičia potvrdili, že z korešpondencie
a telefonátov so žalobcom bolo cítiť negatívny vplyv jednotvárneho režimu vo väzenskom prostredí
na ich syna. Duševne ich jeho náhle uväznenie fakticky položilo, spočiatku pred okolím túto udalosť
tajili, lebo sa báli odmietavých reakcií. Po návrate domov bol F. podráždený, výbušný, nervózny, mával
unáhlené reakcie, čo predtým u neho nebývalo zvykom. Svedkyňa H. potvrdila, že žalobca dodnes trpí

post-traumatickým syndrómom jednoznačne zapríčineným stratou slobody dlhým obdobím stráveným
vo väzbe na Slovensku. Rodičia aj manželka sú v súčasnosti žalobcovi nápomocní v začleňovaní sa do
spoločnosti, čo sa mu aj úspešne darí. Má dve zamestnania. Venuje sa záhradníctvu a obchodovaniu s
klimatizáciami. Podaktorí známi z minulosti sa doposiaľ so žalobcom nekontaktujú kvôli jeho trestnému
stíhaniu so spoluobžalovanými osobami z kriminálneho podsvetia, ktorých kauzy sa riešili na verejnosti

nielen na Slovensku, ale aj v W.. Trvalo ochladnuté vzťahy žalobcu s bývalými priateľmi sa v určitých
prípadoch už nezlepšili.

52. Za obdobie 1.381 dní väzby (od 20.4.2011 do 29.1.2015) súd žalobcovi v zmysle § 17 ods. 4 zákona
č. 514/2003 Z. z. účinného od 1.1.2011 do 31.12.2012 (ku dňu, keď bol obvinený žalobca vzatý do

väzby), priznal nárok na odškodnenie vo výške 36.799 eur, lebo vychádzajúc z citovaného ustanovenia
a údajov Štatistického úradu SR uskutočnil výpočet, podľa ktorého mal žalobca minimálny nárok v roku
2011 za 256 dní pozbavenia osobnej slobody (11 dní za apríl, 31 dní za máj, 30 dní za jún, po 31 dní za
júl a august, 30 dní za september, 31 dní za október, 30 dní za november a 31 dní za december) x 1/30 zo
769 eur (priemerná mesačná mzda za rok 2010) na nemajetkovú ujmu vo výške 6.562 eur; za rok 2012 t.

j. 366 dní x 1/30 zo 786 eur (priemerná mesačná mzda za rok 2011) vo výške 9.589 eur; za rok 2013 t. j.
365 dní x 1/30 z 805 eur (priemerná mesačná mzda za rok 2012) vo výške 9.794 eur; za rok 2014 t. j. 365
dní x 1/30 z 824 eur (priemerná mesačná mzda za rok 2013) vo výške 10.025 eur a za 29 dní roku 2015 x
1/30z858eur(priemernámesačnámzdazarok2014)vovýške829eur;tedaspoluminimálnena36.799
eur bez toho, aby prihliadol na strop zavedený do zákona č. 514/2003 Z. z. až ďalšou novelou účinnou od

1.1.2013.Tátovýškaniejeneprimeranáakotvrdilažalovanávosvojejobrane,lebojevsúladesprávnou
úpravou, ktorá bola účinná v rozhodnom čase, kedy došlo k pozbaveniu osobnej slobody žalobcu, t. j.
20.4.2011. Ak by súd v tomto prípade prihliadal na limit zavedený neskôr, odňal by tým žalobcovi právo
na odškodnenie, ktoré by mu patrilo za obdobie spred účinnosti novely, čo nepovažuje za spravodlivé
a súladné so zákazom spätnej účinnosti, lebo v prechodných ustanoveniach zákon výnimku zo zákazu

retroaktivity na predmetné ustanovenie nevzťahuje. Zároveň túto sumu považoval súd za primeranú a
nestotožnil sa so žalobcom požadovanou náhradou vo výške 138.100 eur, lebo čiastočne sa svojim
ľahkovážnym správaním v kasíne sám priviedol do obrovských problémov, za ktoré bol vypočítanou
sumou za pozbavenie slobody dostatočne odškodnený.53. Nad rámec tejto vyčíslenej sumy mu bola v súlade s kritériami určenými v § 17 ods. 1 až 3 citovaného
zákona priznaná suma 3.201 eur, lebo žalobca sa riadne začlenil do spoločnosti, darí sa mu v profesijnej

i súkromnej oblasti; zohľadnila sa tiež skutočnosť, že žalobca pred svojím vzatím do väzby nebol v
spoločnosti váženou osobou, teda jeho meno nebolo v širších kruhoch známe, a preto ani jeho povesť
mimo oblasť bezprostredného okolia neutrpela. Súd tiež prihliadol na okolnosti, za ktorých sa dovtedy
bezúhonný žalobca dostal do spojitosti s ľuďmi z podsvetia a ktoré žalobca opísal v zápisnici o výsluchu
obvineného, že v kasíne v Budapešti prehral peniaze a svoj dlh splácal pestovaním rastlín na M., najskôr

dobrovoľne a keď zistil, že ide o nelegálnu činnosť, tak z donútenia, no bál sa toto oznámiť na polícii.
Žalobca však rozhodne nebol spolčený ako člen organizovanej skupiny s tzv. M., čo sa mu kládlo za vinu
a čo bolo napokon v trestnom konaní aj vyvrátené oslobodzujúcim rozsudkom. S ohľadom na odlúčenie
od domoviny spôsobené výkonom väzby, cudzie jazykové prostredie, v ktorom sa žalobca ocitol zo dňa
na deň a strávil v ňom takmer štyri roky, tiež pre psychickú traumu, ktorá doposiaľ u žalobcu z obdobia
celkového osemročného stíhania pretrváva, mu súd priznal okrem minimálnej sumy odškodného za

väzbu navyše náhradu nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie do celkovej výšky 40.000 eur aj so
zákonným úrokom z omeškania, počnúc dňom oznámenia negatívneho výsledku o jeho predbežnom
prerokovaní; vo zvyšku žalobu zamietol, lebo žalobca žiadal v súvislosti so zodpovednosťou štátu pri
výkone verejnej moci náhradu vyčíslenú na sumu až 238.100 eur.

54. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone osobitným predpisom (Občiansky zákonník). Podľa § 517 ods. 1 prvá veta
a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. Žalovaná sa dostala do omeškania od 29.10.2020, lebo týmto dňom doručila oznámenie žalobcovi,
že jeho nárok na odškodnenie neuspokojí, hoci bol sčasti dôvodný. Žalobcovi tak vzniklo v súlade s § 16
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1.1.2013 (ku dňu vzniku omeškania) právo na zaplatenie
úrokov z omeškania z priznanej sumy až do zaplatenia vo výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 citovaného nariadenia vlády, t. j. 5 % (5+0) ročne, lebo základná úroková

sadzba ECB bola v čase omeškania 0% a veriteľovi patrí úrok z omeškania o 5 bodov vyšší.

56. Podľa § 232 ods. 3 CSP je lehota na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa prvej vety tohto ustanovenia zaviazal súd žalovanú
na splnenie povinnosti žalobcovi v lehote do troch dní počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, lebo

žiadny dôvod na určenie dlhšej lehoty nezistil.

57. Podľa § 155 ods. 1 a 3 CSP, každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka (ods. 1). Trovy tlmočenia podľa odseku
1 znáša štát (ods. 3 veta prvá). Podľa § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví

súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom
nerozhoduje samostatne. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (ods. 2).

58. Týmto rozhodnutím sa končí konanie, preto sa podľa § 262 ods. 1 CSP rozhoduje tiež o nároku
na náhradu trov konania strán sporu. Rozhodovanie o trovách štátu si súd vymienil podľa § 218 ods. 1
CSP samostatným uznesením až potom, čo bude právoplatne rozhodnuté o všetkých trovách tlmočenia,

nakoľko sa vo veci tlmočilo i na ostatnom pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, pričom
tlmočné za tento úkon bolo uplatnené až následne.59. Prihliadnuc na zásadu, že žalobcu je vždy nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak
mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a ak súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho
procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu, bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania v

plnom rozsahu, avšak iba z prisúdenej sumy 40.000 eur, o ktorej presnej výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vyššieho súdneho
úradníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia
odvolanie.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
vecisatýka,d)čosanímsleduje,e)podpis,f)spisováznačka,atiežosobitnénáležitosti:g)protiktorému
rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, ch) z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, i) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 127 ods.
1, 2 a § 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.