Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/98/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200418
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7021200418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z

členov senátu: JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek
Radačovský, so sídlom: Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961 správca konkurznej podstaty
úpadcu: RB, Veľké Kapušany s.r.o., IČO: 36 602 809 so sídlom: Veľké Kapušany, ul. Zelená 273/36,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária Žoldoš & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Žriedlová 3, 040
01 Košice, IČO: 53 540 964, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100673112/2021 zo dňa 22.04.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na základe oznámenia o začatí daňovej

kontroly č. 9810401/5/4632929/20144 na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013,
február 2013, marec 2013, apríl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november 2013,
december 2013. Daňová kontrola začala dňa 04.11.2014 a bola ukončená dňa 06.11.2019, doručením
protokolu č. 102489108/2019 zo dňa 05.11.2019. Daňový subjekt sa v stanovenej lehote vyjadril k
zisteniam uvedeným v protokole a predložil ďalšie dôkazy.

2. Daňová kontrola bola prerušená:

- od 04.03.2015 do 20.11.2018, a to rozhodnutím správcu dane č. 9810401/5/395364/ 2015 zo dňa
23.02.2015
- od 04.01.2019 do 09.05.2019 a to rozhodnutím správcu dane č. 100014691/2019 zo dňa 03.01.2019
doručené daňovému subjektu dňa 07.01.2019

3. Počas vyrubovacieho konania došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka - RB, Veľké Kapušany

s.r.o.na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 32K/3/2020 zo dňa 23.06.2020. Správca
konkurznej podstaty JUDr. Radačovský podal dňa 17.07.2020 žiadosť o prerušenie daňového konania
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID- 19.4. Po ukončení mimoriadnej situácie vo finančnej oblasti (k 30.09.2020), správca dane určil
termín prerokovania pripomienok a výsledkov dokazovania na deň 16.11.2020. Správca dane dňa
16.11.2020 prerokoval pripomienky, dôkazy a výsledky dokazovania (zápisnica o ústnom pojednávaní

č.101743378/2020 zo dňa 16.11.2020 a úradný záznam 101738220/2020 zo dňa 12.11.2020), ukončil
dokazovanie vo vyrubovacom konaní a dňa 11.01.2021 vydal rozhodnutie č. 100027013/2021, ktorým
vyrubil rozdiel dane sume 441.452,67 eur zdaňovacie obdobie marec 2013. Správca dane pred
rozhodnutím požiadal o predlženie lehoty na vydanie rozhodnutia, ktorá bola predlžená do 16.01.2021.

5. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na neoprávnené uplatnenie práva na
oslobodenie od dane, pretože zdaniteľné obchody sa uskutočnili v reťazci dodávateľov a odberateľov,
o ktorom daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že jej poznačený podvodným konaním vo vzťahu
k dani z pridanej hodnoty. Išlo o dodanie hutného materiálu pre odberateľov v iných členských štátoch,
pričom zdaňovacom období marec 2013 daňový subjekt deklaroval dodanie hutného tovaru maďarským
odberateľom, a to:

- spoločnosti TK-Vas Kft., Ostrom u. 14 II/5, Budapešť, Maďarsko v sume 2 648 716,00 eur (neuznané
oslobodenie od dane v sume 441 452,67 eur) podľa faktúr:
- č. FV130065, zo dňa 25.03.2013, v sume 27 849,29 eur
- č. FV130077, zo dňa 28.03.2013, v sume 95 794,75 eur
- č. FV130070, zo dňa 28.03.2013, v sume 23 880,39 eur

- č. FV130069, zo dňa 28.03.2013, v sume 51 275,89 eur
- č. FV130068, zo dňa 27.03.2013, v sume 15 478,76 eur
- č. FV130067, zo dňa 27.03.2013, v sume 81 207,94 eur
- č. FV130066, zo dňa 26.03.2013, v sume 69 350,98 eur
- č. FV130078, zo dňa 29.03.2013, v sume 42 501,40 eur

- č. FV130063, zo dňa 22.03.2013, v sume 27 994,11 eur
- č. FV130062, zo dňa 22.03.2013, v sume 56 836,36 eur
- č. FV130061, zo dňa 22.03.2013, v sume 45 717,30 eur
- č. FV130060, zo dňa 21.03.2013, v sume 42 706,75 eur
- č. FV130059, zo dňa 20.03.2013, v sume 30 064,20 eur

- č. FV130058, zo dňa 20.03.2013, v sume 29 850,50 eur
- č. FV130057, zo dňa 19.03.2013, v sume 30 384,58 eur
- č. FV130056, zo dňa 15.03.2013, v sume 28 274,40 eur
- č. FV130055, zo dňa 14.03.2013, v sume 30412. 80 eur
- č. FV130054, zo dňa 13.03.2013, v sume 30 465,60 eur

- č. FV130053, zo dňa 14.03.2013, v sume 59 538,20 eur
- č. FV130052, zo dňa 14.03.2013, v sume 99 542,08 eur
- č. FV130079, zo dňa 29.03.2013, v sume 33 061,89 eur
- č. FV130064, zo dňa 25.03.2013, v sume 15 364,46 eur
- č. FV130051, zo dňa 13.03.2013, v sume 59 815,74 eur

- č. FV130038, zo dňa 01.03.2013, v sume 29 729,69 eur
- č. FV130044, zo dňa 06.03.2013, v sume 44 322,83 eur
- č. FV130046, zo dňa 07.03.2013, v sume 43 081,83 eur
- č. FV130043, zo dňa 05.03.2013, v sume 60 129,88 eur
- č. FV130047, zo dňa 08.03.2013, v sume 44 237,54 eur

- č. FV130048, zo dňa 08.03.2013, v sume 98 198,86 eur
- č. FV130041, zo dňa 04.03.2013, v sume 128 263,60 eur
- č. FV130040, zo dňa 04.03.2013, v sume 666 063 eur
- č. FV130039, zo dňa 04.03.2013, v sume 106 718,80 eur
- č. FV130045, zo dňa 07.03.2013, v sume 60 998,61 eur

- č. FV130037, zo dňa 01.03.2013, v sume 27 181,44 eur
- č. FV130036, zo dňa 01.03.2013, v sume 142 160 eur
- č. FV130049, zo dňa 11.03.2013, v sume 95 125,40 eur
- č. FV130050, zo dňa 12.03.2013, v sume 30 414,61 eur

Správca dane zistil, že žalobca v roku 2013 obchodoval s hutným materiálom - najmä s betonárskou
oceľou, plechovými tabuľami, oceľovými zvitkami a profilmi. V obchodnej činnosti preverovanou
zdaňovacom období žalobca vykazoval nákup hutného materiálu - (plechových zvitkov, profilov) v
prevažnej miere zo Slovenska (U.S. Steel Košice, s.r.o., BE Group Slovakia s.r.o., KLIMEX Hutníckymateriál s.ro., ThyssenKrupp Ferrostav), Luxemburska (ArcelorMittal Commercial) a tretích krajín a
predával ho výlučne do Maďarska (TK-Vas Kft.).

6. Z dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že obchody s hutným materiálom preverovanou
zdaňovacom období mali prebiehať v obchodných reťazcov spoločností:
- zistený fakturačný reťazec s predmetom fakturácie Profily:
ArcelorMittal Commercial › daňový subjekt RB, Veľké Kapušany › TK – Vas Kft. › Vas-Ferro Kft. › Dofon
Kft. › MVM Ovit Zrt.

- zistené fakturačné reťazce s predmetom fakturácie plechové/oceľové zvitky:
U.S.Steel Košice s.r.o. › daňový subjekt RB, Veľké Kapušany › TK – Vas Kft. › Vas-Ferro Kft › Budafér Zrt.
- U.S.Steel Košice s.r.o. › daňový subjekt › TK-Vas Kft › JP Fémker Kft. › Vas-Ferro Kft. › RUMEX s.r.o.
› NICK8 s.r.o. › BE Group Slovakia s.r.o.
U.S.Steel Košice s.r.o. › BE Group Slovakia s.r.o. › daňový subjekt › TK-Vas Kft. › Ferropatent Zrt. › Vas-

Ferro Kft. › RUMEX s.r.o.
ISD Dunaferr Zrt. › KLIMEX Hutnický materiál s.r.o. › daňový subjekt › TK-Vas Kft. › Ferropatent Zrt. ›
Vas-Ferro Kft. › JP Fémker Kft.
ThyssenKrupp Ferostav › daňový subjekt Vas-Ferro Kft. › Budafer Zrt. › Dofon Kft.
- zistený fakturačný reťazec s predmetom fakturácie Plechové tabule:

Tretie krajiny › daňový subjekt › TK-Vas Kft. › Budafer Kft. › Vas-Ferro Kft. › Rumex s.r.o. › NICK8 s.r.o.
› BE Group Slovakia s.r.o.

7. Dňa 11.11.2014 správca dane pojednával s konateľom daňového subjektu, ktorý uviedol, že daňový
subjekt sa zaoberá obchodovaním s hutným tovarom od roku 2006 štandardne riešil objednávky v

objeme 500 - 2000 ton, pri podnikaní využíval skladové priestory vo Veľkých Kapušanoch a v Budapešti
v sklade FERROPORT Kft., stabilne spolupracoval s obchodnými partnermi Vas-Ferro Kft., JP Fémker
Kft., Chemkostav a.s., U.S. Steel Košice s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel Košice s.r.o., ArcelorMittal
Ostrava a.s. a švajčiarskou spoločnosťou Metinvest. Prepravu zabezpečoval daňový subjekt. Úhrady
boli prevádzané bankovým prevodom.

8. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na jednotlivé zistenia, ktoré zhrnul a vyhodnotil
nasledovne:
- daňový subjekt za rok 2013 vykázal na dani z príjmu právnických osôb daňovú povinnosť v sume
129.333,00 eur, pričom súčasne si za rok 2013 uplatnená DPH nadmerné odpočty v sume 2.487.733,00

euro. Rozdiel nezaplatených pohľadávok v roku 2013 bol v hlavnej knihe vykázaný v sume 7,1 mil. eur,
čo predstavuje deficit vykázaných tržieb na predaji tovaru v sume 23 mil. eur
- za rok 2014 vykázal daňový subjekt stratu (čím došlo k vzniku preplatku na dani z príjmov právnických
osôb), neuhradené pohľadávky z obchodného styku boli v účtovných výkazoch vykázané v sume 5 mil.
eur (deficit s vykázaným tržieb 12 mil. eur),

- daňový subjekt účtovných závierkach uvádza v každom nasledujúcom zdaňovacom období (až do roku
2018) neuhradené pohľadávky (4,9 miliónov eur - rok 2014, 2,3 milióna eur - rok 2018), pri vykazovaní
tržieb (12 miliónov eur - rok 2014 -5,1 milióna eur - rok 2018),
- daňový subjekt vykonával takú ekonomickú činnosť, ktorá dlhodobo prinášala nižšie úhrady za
fakturovaný tovar (deficitné tržby), než ako bola hodnota nákladov, ktoré vynaložil na ich obstaranie (na

zabezpečenie prepravy, mzdy, energie),
- najväčší podiel na uplatnených nadmerných odpočtov z tuzemska mal nákup hutného tovaru od
spoločnosti U.S.Steel Košice s.r.o., BE GROUP Slovakia s.r.o.,
- v zdaňovacom období marec 2013 bol predmetom dodávok hutný tovar (plechové zvitky, profily,
plechovétabuleztretíchkrajín),ktorýbolpredmetomfakturáciezistených,prelínajúhocisafakturačných

reťazcoch. Tovar prúdil od tuzemského výrobcu (U.S.Steel Košice s.r.o.,) priamo alebo cez spoločnosť
BE GROUP Slovakia s.r.o., alebo od zahraničného dodávateľa (ArcelorMittal) expedoval tovar do
Maďarskanaviacerésklady,pričomčasťtovarusavrátilaspäťnaSlovenskosaslovenskéhozmiznutého
obchodníka - spoločnosť RUMEX s.r.o.,
- daňový subjekt mal právny vzťah k maďarským skladovým priestorom, mal uzatvorenú zmluvu o

prenájme priestorov a o uskladnení (Ferroport Kft.) alebo k zasielaniu povolení k následnému pohybu
tovaru dovezeného zo Slovenska (v Central Steel Logistik, s Budafér Kft., s JP Fémker Kft., v IDL Sziget
Depo Kft.).9. Správca dane ďalej poukázal na skutočnosti, ktoré vzbudzovali pochybnosti:
- usporiadanie obchodných vzťahov daňového subjektu (nákup tovaru od maďarských dodávateľ za
účelom predaja do Maďarska s vykládkou priamo u druhého - tretieho odberateľa),

- usporiadanie obchodných vzťahov tak, že odberateľmi boli neznámej maďarské spoločnosti, bez
ekonomického zázemia, bez reklamných aktivít, bez skladových priestorov, bez zamestnancov,
- konateľmi strategických maďarských odberateľov v roku 2011 - 2013 boli bratia A. B. a A. C., ktorý za
vystavené faktúry daňového subjektu zväčša neplatili,
- daňový subjekt spolupracoval s maďarskými odberateľmi v rozpore so zmluvne dohodnutými

podmienkami a každým rokom zvyšoval objemy dodávok pre rizikových odberateľov (t.j. neukončil
obchodnú spoluprácu, ak maďarský odberateľ riadne a včas nezaplatil, nesankcionovali týchto
odberateľov za oneskorené úhrady, nevystavoval zálohové faktúry),
- na účte daňového subjektu boli zistené platby od obchodníkov, s ktorými daňový subjekt nemal priamy
obchodný vzťah,
- dohody o postupovaní pohľadávok nachádzajúce sa v dokladoch daňového subjektu na OČTK neboli

číslované, čím vznikal priestor na možné dodatočné vyhotovovanie týchto dokumentov,
- dohody o postupovaní pohľadávok uvádzali častokrát odlišné číslovanie faktúr, odlišné fakturované
sumy, nebol na nich konkretizovaný tovar, ale v dokladoch daňového subjektu sa nachádzalo iba mizivé
percento faktúr od odberateľov, ktoré boli predmetom postúpenia,
- daňový subjekt nepredložil zostavy požadované správcom dane, (napr. zostavy o vystavených

faktúrach pre odberateľov s dokladom úhrady v zmysle výzvy č. 102218188/2019 zo dňa 23.09.2019,
zostavu o presnom priradení prijatých platieb od tretích strán ku konkrétnym odberateľských faktúrach),
nakoľko postúpenia pohľadávok prebiehali v iných zdaňovacích obdobiach, ako tie, v ktorých bolo
deklarované dodanie tovaru, účtovanie dátumom o postúpení pohľadávok boli v účtovníctve účtované
s odlišnými dátumami, ako bol dátum uvedený na tej, ktorej dohode, platby za postúpené pohľadávky

boli zasielané odlišných mesiacov, alebo aj od zvyšných sumách a pripísané platby neobsahovali žiadne
identifikáciu (číslo dohody, dátum uzatvorenej dohody),
- v dokladoch daňového subjektu sa nachádzali vybielené údaje o odberateľovi certifikátoch od U.S.
Steel Košice s.r.o.
- v dokladoch daňového subjektu sa nachádzali aj prepravné doklady a dodacie listy o preprave hutného

tovaru z Maďarska späť na Slovensko (toho istého tovaru, ktorý bol daňovým subjektom predtým
expedovaný do Maďarska),
- evidencie DPH predložené daňovým subjektom k výkonu kontroly zdaňovacím obdobiam roka 2013
neobsahovali rovnaké údaje, ako evidencie DPH za rovnaké zdaňovacie obdobia, ktoré sa nachádzali
na OČTK,

- prvý odberateľ daňového subjektu TK-Vas Kft. bolo v likvidácii, za fakturovaný tovar daňovému subjektu
neplatil, v podaných daňových priznaniach vykazoval stratovú činnosť, podľa maďarskej finančnej
správy nevykonával reálnu ekonomickú činnosť. Spoločnosť TK-Vas Kft.ako prvý odberateľ nahradila
od októbra 2012 prvých odberateľov Acélkér Kft. A INKURENCIA Kft. (prepojené spoločnosti s TK-Vas
Kft.). Spoločnosť nevykonávala ekonomickú činnosť za účelom dosahovania zisku, ale umelú vysoko

stratovú činnosť, keď realizovala intrakomunitárne dodávky s vysokými obratmi v predchádzajúcich
a nasledujúcich mesiacoch, ktorý boli okamžité predané v Maďarsku alebo pre fakturované späť
na Slovensko, vedome znižovala jednotkovej ceny hutného tovaru, znášala náklady skladovania
maďarských skladoch, ktoré, ale nepremietla do predajnej ceny tovaru. Spoločnosť bola bez materiálno-
technického vybavenia, bez ekonomického zázemia, v reťazci zistených obchodných spoločností

napĺňala znaky obchodníka na pozícii „Missing Trader Frauds“ (zmiznutého obchodníka),
- druhý odberateľ Vas-Ferro Kft. V likvidácii vykazoval vysoké obraty, nízke daňové povinnosti, prípadne
nízke nadmerné odpočty. Konateľ spoločnosti A. C. uviedol, že nevie o tom, že by spoločnosť Vas-
Ferro Kft. mala mať slovenských odberateľov, spoločnosť už v roku 2014 nevedela preukázať, od koho
nakúpila tovar. Spoločnosť nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť, ale ju simulovala obdobne ako

prepojená spoločnosť TK-Vass Kft., ktorú v reťazci obchodných spoločností nahradila na rovnakej pozícii
„Missing Trader Frauds“,
- v spoločnosti v spoločnosti Budafér Zrt (tretí odberateľ), ktorá za rok 2013 vyčerpala viac nadmerných
odpočtov, ako odviedla DPH, bola ukončená likvidácia. Jeden z bývalých riaditeľov uviedol, že ich
kontaktoval daňový subjekt so zámerom predaja, jednal so zástupcom spoločnosti RB, Veľké Kapušany

s.r.o. - D. B.. Uvedené je v rozpore s tvrdeniami konateľa daňového subjektu, ktorý dňa 07.08.2019
uviedol, že nepoznal ďalších maďarských obchodníkov. Informácie zaslané maďarskou správou (a nie
len tieto informácie) poukazujú na to, že daňový subjekt sa iniciatívne podieľal na vytváraní fakturačných
reťazcov,- v súvislosti s preverením odberateľskej spoločnosti MVM Ovit Zrt. boli maďarskou finančnou správou
zaslané doklady preukazujúce, že ten istý tovar bol cez vytvorený fakturačný reťazec, v znížených
cenách, dodaný konečnému odberateľovi MVM Ovit Zrt, V dokladoch daňového subjektu sa nachádzali

prepravné doklady (od EKE SPECIAL Kft.), ktoré preukazujú, že daňový subjekt objednal a hradil
prepravu od maďarského prepravcu a poveril ho, aby vyzdvihol tovar z maďarského skladu (napr. kde
bol tovar doručené najmä železnicou) a aby ho prepravil príjemcovi MVM Ovit Kft. Spoločnosti TK-Vas
Kft., ani Vas-Ferro Kft. neboli reálnym odberateľom tovaru, pričom daňový subjekt o uvedenom nemohol
nevedieť,

- spoločnosť skladujúca tovar - IDL Sziget Depo Kft. upozornila na veľké rozdiely v podaných daňových
priznaniach spoločnosti Acélker Kft. a na to, že spoločnosti Acélker Kft., TK-Vas Kft., Vas-Ferro Kft.
dodávali tovar na Slovensko. Maďarská finančná správa uviedla, že má podozrenie na karuselový
podvod. Doklady, ktoré táto spoločnosť predložila nesúviseli s preverovanými dodávkami, napriek tomu,
že daňový subjekt mal v dokladoch zmluvu so spoločnosťou IDL Sziget Depo Kft., ako aj doklady o
uskladnení tovaru,

- aj ďalšia spoločnosť skladujúca tovar - CENTRAL STEEL Logistic Kft. upozornila na to, že spoločnosti
Acélker Kft., TK-Vas Kft., Vas-Ferro Kft. dodávali tovar na Slovensko. Zaslané doklady (k januáru 2013)
preukazujú, že ten istý tovar bol prefakturovaný medzi personálne prepojenými spoločnosťami (TK-Vas
Kft., Vas-Ferro Kft.) a nasmerovaný ďalším maďarským obchodníkom, a tiež späť na Slovensko,
- sprostredkovateľská agentúra ArcelorMittal Commercial Long Czech s.r.o bola spoločnosťou, u ktorej

daňový subjekt objednával hutný tovar, ktorý jej bol následne fakturovaný spoločnosťou ArcelorMittal
Commercial s luxemburským alebo českým IC DPH. Prepravu tovaru na Slovensko, resp. do Maďarska
malipodľačeskejfinančnejsprávyuhrádzaťvýrobnéjednotkyArcelorMittalvEurópe.Konečnýodberateľ
českej sprostredkovateľskej agentúre nebol známy, napriek tomu, že už v objednávkach pre českú
agentúru daňový subjekt uviedol spoločnosť MVM Ovit Kft., Maďarsko, resp. spoločnosť MVM Ovit Kft.

bola ako príjemca uvedená priamo na faktúrach od ArcelorMittal Commercial,
- štvrtý odberateľ- Rumex s.r.o. v podanom daňovom priznaní k DPH za 1. štvrťrok 2013 vykázal
vysokostratovú činnosť a za ďalšie zdaňovacie obdobia daňové priznanie nepodal, k 10.01.2018 bol ex
offo vymazaný z Obchodného registra SR. Spoločnosť Rumex s.r.o. deklarovala ekonomickú činnosť na
vzdialenom mieste od sídla spoločnosti, bez materiálno- technického vybavenia, bez zamestnancov, bez

dispozičného oprávnenia k miestu nadobudnutia hutného tovaru (vo Veľkých Kapušanoch vo februári
2013 a v apríli 2013, alebo v Martine) v reťazci obchodných spoločností, ktoré boli vytvorené za
účelom získavania daňovej výhody. Spoločnosť Rumex s.r.o. napĺňa znaky obchodníka zapojeného v
reťazových obchodoch na pozícii zmiznutého obchodníka,
- piaty odberateľ - NICK8, s.r.o. (od 04.06.2015 Port Royal, s.r.o.) v podaných daňových priznaniach

k DPH vykázal dodanie tovarov a služieb v tuzemsku podľa § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. v sume
376 924,73 eura + DPH s výsledným vzťahom voči štátnemu rozpočtu 598,77 eura, správcom dane
bola po daňovej kontrole a prechodu do určenia dane podľa pomôcok určená daňová povinnosť v
sume 75 401,99 eura. Aj spoločnosť NICK8, s.r.o. deklarovala ekonomickú činnosť na vzdialenom
mieste od sídla spoločnosti (vo Veľkých Kapušanoch, v Martine) bez materiálno-technického vybavenia,

bez zamestnancov, bez dispozičného oprávnenia k miestu prevodu práv k hutnému tovaru v reťazci
obchodných spoločností, ktoré boli vytvorené za účelom získavania daňovej výhody. Spoločnosť
NICK8, s.r.o. napĺňa znaky obchodníka zapojeného v reťazových obchodoch na pozícii „Buffer". Podľa
správcu dane bolo účelom zapojenia tejto spoločnosti do fakturačného reťazca zvyšovanie jednotkovej
ceny betonárskej ocele, ktorá bola v predchádzajúcom pohybe často umelo znížená u zmiznutého

obchodníka, čím prispievala k rozloženiu odvodovej povinnosti DPH medzi zapojených obchodníkov
z postupného nárastu jednotkovej ceny tovaru smerom k Brokerovi a k zakrývaniu tej obchodnej
spoločnosti (Emona s.r.o., Rumex s.r.o.), cez ktorú sa dostával tovar z iného štátu (Maďarska) za účelom
získavania daňovej výhody,
- spoločnosť BE Group Slovakia s.r.o., ktorá bola v niektorých zdaňovacích obdobiach roka 2013 prvým

dodávateľom a súčasne aj šiestym, resp. siedmym odberateľom v reťazcoch, vyčerpala na nadmerných
odpočtoch v roku 2013 zo štátneho rozpočtu sumu 943 465,49 eura (po započítaní s vlastnou
daňovou povinnosťou). Spoločnosť neposkytovala správcovi dane súčinnosť, preto jej bola určená daň
podľa pomôcok za zdaňovacie obdobia roku 2013 v úhrnnej sume 5 705 963,14 eura. Na základe
všetkých zistení správca dane konštatoval, že spoločnosť BE Group Slovakia s.r.o. čerpala výhody

z preverovaných obchodných transakcií formou znižovania vlastnej daňovej povinnosti a čerpania
nadmerných odpočtov. Preverované obchodné transakcie prebiehali v jej prenajatom sklade v Martine,
jejzamestnancipreberalitovardovezenýzMaďarskavmenetakýchobchodníkov(Emonas.r.o.,Rumex,
s.r.o., NICK8, s.r.o.), ktorí nemali dispozičné oprávnenie k miestu prevodu práv a z vystavených faktúrza hutný tovar im nevznikala daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. Spoločnosť
BE Group Slovakia s.r.o. vo svojej skladovej evidencii pozmeňovala druh a priemer hutného tovaru,
a to z dôvodu zneprehľadnenia tovarového toku na základe faktúr od pochybného obchodníka. Táto

spoločnosť napĺňala znaky obchodníka v karuselových obchodoch na pozícii „Broker". Taktiež bolo
zistené, že spoločnosť BE Group Slovakia s.r.o. objednávala prepravu z Maďarska (nakládka v Budafér
Zrt.) na Slovensko (vykládka v Martine), pričom v skladovej evidencii, ani v evidencii faktúr v roku 2013
nevykazovala priame obchodné vzťahy so spoločnosťou Budafér Zrt.,
-vprepravnýchdokladoch(CIM)vystavenýchspoločnosťouArcelorMittalCommercialbolaakopríjemca

tovaru uvedená priamo spoločnosť MVM Ovit Zrt. (nie prvý odberateľ daňového subjektu - TK-Vas Kft.)
Daňový subjekt objednala a uhrádzal aj prepravu tovaru pre spoločnosť MVM Ovit Zrt. po tom, čo tovar
fakturoval prvému odberateľovi TK-Vas Kft.,
- získané doklady o pohybe ukrajinských plechových tabúľ poukazujú na to, že daňový subjekt
nepotrebovalexpedovaťtovardoMaďarskaavystavovaťfaktúrysoslobodenímodDPHprepochybných
maďarských obchodníkov, keďže tovar sa vrátil cez spoločnosť BE Group Slovakia s.r.o. slovenským

príjemcom, vrátane takých, ktorým daňový subjekt napr. v roku 2011 priamo dodával tento hutný tovar,
- daňový subjekt sám uviedol, že maďarskí obchodníci zháňali odberateľov, obstarávali stavby, a
daňový subjekt dodával tovar podľa ich potrieb, preto je nevierohodné, že maďarský obchodník, ktorý si
zabezpečí odbyt hutného tovaru, si nedokáže zabezpečiť jeho nákup priamo od výrobcu,
- je nevierohodné, že odberateľ (TK-Vas Kft., v ďalších zdaňovacích obdobiach Vas-Ferro Kft.)

v pozícii sprostredkovateľa dodávok je ochotný nakúpiť celý objem tovaru (aj keď reálne nemá
dostatočné finančné zázemie), uskladní tovar, zabezpečuje prepravu, znáša zvýšené režijne náklady v
súvislosti s rozsiahlou účtovnou evidenciou, znáša straty zo znižovania cien, znáša straty odpadu pri
ohýbaní betonárskej ocele podľa technickej dokumentácie, pričom mu postačovalo vystaviť faktúry za
sprostredkovanie odbytu (provízia z objemu dodávok). Fakturácia tovaru teda mala podľa správcu dane

prebehnúť medzi daňovým subjektom a spoločnosťami MVM Ovit Zrt., Chemkostav a.s., resp. BE Group
Slovakia s.r.o. Aj spoločnosť JP Fémker Kft. mala fakturovať služby ohýbania betonárskej ocele pre
potreby daňového subjektu, ktorý disponoval technickou dokumentáciou pre potreby zhotoviteľa diela
(Chemkostav a.s.),
- aj dodávky tovaru so spoločnosťou KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o. vykazujú podľa správcu dane

známky účelovosti (tovar maďarského výrobcu fakturovaný z dodacieho miesta v Trnave cez TK-Vas
Kft., Vas-Ferro Kft., Ferro patent Zrt., ktoré neboli konečnými príjemcami tovaru a spoločnosť TK-Vas
Kft. za fakturovaný tovar ani neplatila),
- tovar nadobudnutý od maďarského výrobcu OAM Ozdi Acelmuvek Kft. vykazoval známky
premiestnenia do Maďarska (§ 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.), keďže daňový subjekt tú istú

betonársku oceľ po opracovaní nakúpil cez ďalších maďarských obchodníkov (SAS SPECIAL Kft.,
BETONACEL Kft.).

10. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že daňový subjekt o zistenom podvodnom
konaní v oblasti DPH vedel, resp. vedieť mal a mohol, pretože:

- spoločnosti v reťazcoch boli navzájom prepojené, a to súrodencami A. B., A. C. ako konateľmi
spoločností TK-Vas Kft., Vas-Ferro Kft., ako aj dlhoročnými rovnakými tretími, resp. štvrtými odberateľmi
(Budafér Zrt., MVM Ovit Zrt., BE Group Slovakia s.r.o. JP Fémker Kft., ArcelorMittal Distribution Hungary
Kft.),
- daňový subjekt mal k dispozícii pečiatku spoločnosti Vas-Ferro Kft, pečiatku podpisu konateľa Vas-

Ferro Kft.,
- konateľ daňového subjektu mal dispozičné oprávnenie k slovenskému účtu spoločnosti Vas- Ferro Kft.,
- daňový subjekt disponoval prepravnými dokladmi, dodacími listami deklarujúcimi následný pohyb toho
istého tovaru,
- daňový subjekt vystavoval faktúry s oslobodením od dane pre priameho odberateľa neskôr, ako došlo k

vyexpedovaniutovaruzmaďarskéhoskladukukonečnýmpríjemcom(september-október2013),pričom
si sklad v Maďarsku prenajímal, dostával podrobné písomne záznamy o naskladnení tovaru v Maďarsku
a do maďarského skladu zasielal písomné pokyny na vyskladnenie tovaru,
- daňový subjekt vystavoval faktúry s oslobodením od dane pre priameho odberateľa Vas- Ferro Kft. bez
materiálneho základu (apríl 2013- august 2013), keďže do maďarského skladu zasielal pokyny, aby bol

hutný tovar odovzdaný obchodníkom bez toho, aby došlo k vystaveniu faktúry (na MTC Kft., Ferropatent
Zrt., DRW Dunai Kft.),- daňový subjekt objednával a hradil prepravu hutného tovaru z maďarských skladov konečným
príjemcom (napr. MVM Ovit Zrt. v septembri -decembri 2013), z čoho vyplýva, že spoločnosť Vas-Ferro
Kft. nebol reálnym odberateľom tovaru,

- daňový subjekt disponoval prehláseniami odberateľa Budafér Zrt., o tom, že za hutný tovar prevedie
platby priamo na účet Faktoring Slovenskej Sporiteľne, daňový subjekt už od augusta 2013 využíval
Faktoring Slovenskej Sporiteľne za podmienok, že odberateľ (Budafér Kft.) sa zaviazal uhrádzať za tovar
priamo na účet Faktoringu Slovenskej Sporiteľne, z čoho vyplýva, že spoločnosť Vas-Ferro Kft. nebola
reálnym odberateľom,

- reklamácie hutného tovaru, ktorý smeroval z Čiech, Poľska, alebo Luxemburska pre MVM Ovit Zrt.
v Maďarsku vybavoval daňový subjekt priamo s prvým dodávateľom (napr. s ArcelorMittal), namiesto
spoločnosti TK-Vas Kft, či Vas-Ferro Kft.,
- technické parametre a výkresy k opracovaniu ocele pre maďarskú ohybáreň poskytol daňový subjekt,
a nie spoločnosť Vas-Ferro Kft. a tú istú oceľ po opracovaní daňový subjekt spätne nakupoval cez ďalší
fakturačný reťazec (JP Fémker Kft › SAS Special Kft./Betonacél Kft.› daňový subjekt).

11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom predovšetkým
namietal nezákonnosť dĺžky trvania daňovej kontroly a s tým súvisiaci zánik práva vyrubiť daň
z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Žalobca namietal, že daňová kontrola bola prerušená skôr ako
zaslané MVI. Zároveň namietal nedostatočne zistený skutkový stav správcom dane, ako aj nesprávne

právne posúdenie prenosu zákonného bremena na žalobcu. V odvolaní ďalej uviedol, že správca
dane neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania zapojenia žalobcu do podvodného reťazca
a v rozpore so zákonom požadoval v konaní od žalobcu preukázanie opaku. Žalobca taktiež namietal,
že protokol neobsahoval náležitosti podľa § 47 písm. a) Daňového poriadku, pretože neobsahoval sídlo
správcu dane.

12. Žalovaný rozhodnutím číslo 100673112/2021 zo dňa 22.04.2021 (ďalej len napadnuté rozhodnutie)
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100027013/2021 zo dňa
11.01.2021. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z dôkazov zabezpečených správcom dane je zrejmé,
že daňový subjekt bol zapojený do reťazových transakcií medzi spoločnosťami obchodujúcimi s hutným

materiálom, ktorých účastníkmi boli obchodné spoločnosti z rôznych členských štátov Európskej únie
(predovšetkým Slovensko a Maďarsko, ale aj Poľsko, Česko a Rakúsko), resp. dodávatelia plechov
z tretích krajín. Odberateľmi daňového subjektu boli najmä maďarské spoločnosti, ktoré tento tovar
následne dodali ďalším maďarským odberateľom a časť tovaru sa následne vracala späť na Slovensko.
U dodaní tovaru do Maďarska si daňový subjekt uplatnil oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona

č. 222/2004 Z.z..

13. Žalovaný reagujúc na odvolacie námietky žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že správca dane
narušil systém neutrality DPH, keďže bolo zistené, že DPH nebola odvedená v celom preverovanou
fakturačnom reťazci. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že povinnosť spárovať platby a vystavené

faktúry nie je zakotvená v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise, žalovaný uvádza, že
daňový subjekt má ako účtovná jednotka povinnosť viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne
a zrozumiteľne (§ 8 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve). Správca dane, ktorý je pri výkone
kontroly povinný verifikovať doklady, záznamy, ktoré predkladá daňový subjekt, vyzval žalobcu na
predloženie uvedených zostáv z dôvodu, že v účtovníctve daňového subjektu boli zistené nejasnosti

a rozpory. Keďže dôkazné bremeno vo veci preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre
oslobodenie intrakomunitárnych dodávok tovaru od dane na daňovom subjekte, ktorý si uvedenú
úľavu od platenia dane uplatňuje, bola požiadavka správcu dane, aby daňový subjekt preukázal svoje
tvrdeniaasprehľadnilplatby,legitímna.Akoneopodstatnenévyhodnotilžalovanýajnámietky,žesprávca
dane vychádzal z tvrdení maďarského správcu dane, pričom tvrdenia správcu dane nepredstavujú

jeho preukázané zistenia, ale len citáciu tvrdení iného správcu dane. K tomuto žalovaný uvádza, že
daňový subjekt bol so zisteniami vyplývajúcimi z odpovedí na žiadosti o MVI priebežne a opakovane
oboznamovaný, avšak počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, ani k podanému odvolaniu
nepredložil také dôkazy, ktoré by ho oprávňovali spochybňovať listinné dôkazy a informácie zaslané
maďarskou finančnou správou.

14. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane uvádza absolútne neprípustné a právnym
poriadkom nepredpokladané pojmy (missing trader, nastrčený subjekt, silné a slabé spoločnosti),
žalovaný uvádza, že preverovaný tovar bol predmetom kúpy a predaja medzi viacerými obchodnýmispoločnosťami rôznych členských štátov Európskej únie a reťazový obchod je definovaný ako dodávky
tovaru, ktoré nasledujú reťazovite za sebou, pričom v jednom mieste reťazca platiteľov DPH nie je
daň priznaná ani odvedená a príslušný ekonomický subjekt prestane existovať, alebo tento subjekt

nie je možné dopátrať. K takýmto reťazovým obchodom sa vyjadruje aj Súdny dvor Európskej únie vo
svojej judikatúre z ktorej vyplýva, že právo platiteľa, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočítanie DPH
zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto
plnenia súčasťou sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane
a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k

DPH. Žalovaný túto námietku považuje za neopodstatnenú, keďže v prípade reťazových obchodov je
existencia, resp. určenie obchodníka, u ktorého nedošlo k zdaneniu tovaru, významnou skutočnosťou
pre dôsledne posudzovanie dodávok a zapojených obchodníkov.

15. Žalobca ďalej namietal, že tvrdenie správcu dane o tom, že nepostupoval s náležitou obozretnosťou
je nepravdivé, avšak z dôvodu, že daňový subjekt neobjasnil dôvod svojho uvedeného správania a

neuviedol, aké konkrétne úkony a opatrenia vykonal a prijal, aby zabránil možnej účasti na podvodnom
reťazci zúčastnených subjektov, nie je možné za opodstatnenú považovať ani túto námietku a v
preverovanom prípade možno konštatovať, že daňový subjekt nepreukázal, že prijal všetky rozumné
opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu
jeho hospodárskej činnosti. Žalovaný zdôraznil, že je to práve daňový subjekt, ktorý musí spoľahlivo

preukázať svoje tvrdenie o tom, že obchod bol skutočne realizovaný tak, ako to deklaroval, aby boli jeho
nároky uznané ako oprávnené.

16. Žalobca v podanom odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav a tvrdí, že po celý čas
spolupracoval so správcom dane, poskytol všetky potrebné vysvetlenia a svedkovia v celom rozsahu

potvrdil deklarované obchody a úkony z jeho strany. Žalovaný uvádza, že daňový subjekt síce vo
všeobecnej rovine namieta nedostatočne vykonané dokazovanie, ale nekonkretizuje, aké skutočnosti
považuje za nedostatočne zistené a neuvádza ani to, u akého subjektu malo byť vykonané miestne
zisťovanie, ktoré by bolo schopné zvrátiť závery správcu dane. Daňový subjekt nepredložil také dôkazy,
ktoré by mali takú dôkaznú silu, aby mohli zvrátiť závery správcu dane.

17. K tvrdeniu daňového subjektu, že sa správca dane nevysporiadal s jeho námietkami prednesenými
na poslednom ústnom pojednávaní, žalovaný uvádza, že zistil, že správca dane sa na ústnom
pojednávaní dňa 16.11.2020 podrobne vyjadril ku všetkým pripomienkam daňového subjektu uvedeným
v jeho vyjadrení k protokolu zo dňa 04.05.2020. Na ústnom pojednávaní boli daňovým subjektom

vznesené aj ďalšie, dovtedy neuplatnené námietky, avšak bez opory v listinných, či iných dôkazoch
a ktoré nemali takú váhu, aby mohli ovplyvniť, či zmeniť závery správcu dane uvedené v protokole z
daňovej kontroly.

18. K rozsiahlej odvolacej námietke, že protokol z daňovej kontroly je nezákonne získaným dôkazným

prostriedkom (nebola dodržaná zákonná lehota na ukončenie daňovej kontroly, poukazovanie na nález
Ústavného súdu SR, k doručeniu protokolu došlo takmer po piatich rokoch od začatia kontroly, protokol
z dôvodu nezákonnosti nemožno v daňovom konaní použiť, správcu dane nerešpektoval maximálnu
dĺžku trvania daňovej kontroly, ako aj zásadu primeranosti a zákonnosti) a že správca dane nezákonne
prerušil daňovú kontrolu žalovaný uvádza, že v zmysle § 46 Daňového poriadku daňová kontrola

začína dňom uvedeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, je ukončená dňom doručenia
protokolu a lehota na jej vykonanie je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. V danom prípade daňová
kontrola DPH za zdaňovacie obdobia január- apríl 2013, august- december 2013 u daňového subjektu
začala dňom uvedenom v riadnom doručenom oznámení o daňovej kontrole č. 9810401/5/395364/2015
zo dňa 23.02.2015, t.j. dňom 04.11.2014. Správca dane považoval za nevyhnutné preveriť všetkých

prvých odberateľov daňového subjektu, ako aj časť obchodníkov, s ktorými má daňový subjekt zmluvný
alebo finančný vzťah, aj keď fakturačný vzťah s týmito spoločnosťami nebol verifikovaný a keďže išlo o
spoločnosti, ktorej nesídli v tuzemsku, alebo boli z iných členských štátoch (prevažne z Maďarska), na
získanie informácií nevyhnutných pre správne určenie dane využil inštitút medzinárodného dožiadanie.
Správca dane v zmysle tohto ustanovenia daňového poriadku, daňovú kontrolu prerušil, a to:

-od04.03.2015(rozhodnutieoprerušenídaňovejkontrolyč.9810401/5/395364/2015zodňa23.02.2015
doručené daňovému subjektu dňa 04.03.2015) do 20.11.2018 (oznámenie č. 102544876/2018 zo dňa
10.12.2018 doručené dňa 03.12.2018 ),- od 04.01.2019 (rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 100014691/2019 zo dňa 03.01.2019
doručené daňovému subjektu dňa 07.01.2019) do 09.05.2019 (oznámenie č. 101813036/2019 zo dňa
25.07.2019 doručené dňa 29.07.2019).

19. Z uvedeného žalovaný konštatuje, že z administratívneho spisu je zrejmé, že daňová kontrola
bola riadnym spôsobom začatá, riadne prerušená a riadnym spôsobom aj ukončená. Keďže zákona
jednoročná lehota na výkon daňovej kontroly by z dôvodu opakovaných prerušení uplynula až dňa
29.11.2019, žalovaný uvádza, že správca dane ukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote určenej na jej

výkon a protokol z nej nadobudol povahu zákonne získaného dôkazu. Nasledujúci deň po dni doručenia
protokolu začalo vyrubovacie konanie. Žalovaný zároveň uvádza, že zo spisového materiálu je zrejmé,
že správca dane počas období, kedy bola daňová kontrola prerušená, zasielal pravidelné urgencie k
odpovediam na ním podané žiadosti o MVI, a to napríklad v dňoch 08.07.2015, 03.11.2015, 19.01.2016,
06.05.2016, 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017, 20.02.2018, 04.06.2018,
25.09.2018. Maďarská finančná správa zasielala každé 3 mesiace čiastočnú odpoveď týkajúcu sa

spoločnosti Vas-Ferro Kft., v ktorej uvádzala, že prebieha kontrola, doklady tejto spoločnosti nie sú k
dispozícii, alebo sa nachádzajú na OČTK v Maďarsku a že konečná odpoveď bude poskytnutá o 3
mesiace. Konečná odpoveď vrátane cca 5000 dokladov bola doručená na šiestich DVD dňa 20.11.2018.

20. Žalovaný k tvrdeniu daňového subjektu, že správcu dane sa nevysporiadal s jeho námietkou, že

daňová kontrola bola prerušená ešte skôr, ako sa začalo konanie o získanie informácií podľa osobitného
predpisu, teda kedy bola žiadosť o zaslanie žiadosti o MVI zaslaná na Finančné riaditeľstvo SR a
kedy Finančné riaditeľstvo SR zaslalo žiadosť o MVI v súlade so zákonom uvádza, že z predloženého
spisového materiálu je zrejmé, že uvedené tvrdenie sa nezakladajú na pravde. Z predloženého
administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane sa s uvedenou námietkou vysporiadal na ústnom

pojednávaní dňa 16.11.2020.

21. K námietke daňového subjektu o zániku práva vyrubiť daň žalovaný poukazuje na ustanovenie
§ 69 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane, alebo uplatniť
si nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom

vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez
povinnosti podať daňové priznanie, alebo, v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie
sumy podľa osobitných predpisov. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že lehota podľa §
69 ods. 1 daňového poriadku by správcovi dane uplynula dňa 01.01.2019 (za zdaňovacie obdobie
december 2013, by uplynula dňa 01.01.2019), ale v tomto prípade bola daňová kontrola rozhodnutiami

správcu dane prerušená, a to dva krát (od 04.03.2015 do 20.11.2018 a od 04.01.2019 do 09.05.2019).
Podľa ustanovenia § 61 ods. 5 daňového poriadku v prípade, ak je daňové konanie prerušené, lehoty
podľa tohto zákona neplynú. Z uvedeného vyplýva, že počas prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik
práva vyrubiť daň neuplynula a teda správca dane vykonal úkone smerujúci na vyrubenie dane alebo
rozdielu dane, t.j. doručil daňovému subjektu protokol z daňovej kontroly dňa 06.11.2019, v zákonom

stanovenej päťročnej lehote. Z uvedeného je zrejmé, že ani táto odvolacia námietka nie je opodstatnená.

22. K námietke daňového subjektu, že protokol neobsahuje náležitosti podľa § 47 písm. a) Daňového
poriadku, keďže neobsahuje sídlo správcu dane, ale sídlo pobočky daňového úradu, žalovaný uvádza,
že zmysle tohto ustanovenia je správcom dane daňový úrad, colný úrad a obec. V danom prípade

daňovú kontrolu vykonal Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce z tohto dôvodu orgánom, ktorý
vypracoval protokol z daňovej kontroly je Daňový úrad Košice, ktorý je orgánom štátnej správy v oblasti
daní a poplatkov. Medzi ďalšie náležitosti protokolu podľa ustanovenia § 47 Daňového poriadku patrí aj
uvedenie miesta vykonania daňovej kontroly. Keďže daňová kontrola DPH za preverované zdaňovacie
obdobie roka 2013 bola vykonávaná v priestoroch Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce a sídla

daňového subjektu, správca dane nepostupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi, ak v protokole
uvádza ako správcu dane Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce. Z uvedeného dôvodu je aj táto
námietka daňového subjektu neopodstatnená a protokol z daňovej kontroly č. 102489108/2019 zo dňa
05.11.2019 je zákonným dôkazným prostriedkom.

II.
Správna žaloba23. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namieta nesprávne právne

posúdenie veci žalovaným (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP), nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (žalobný dôvod podľa § 191 ods.
1 písmeno d) SSP), to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci je v rozpore s administratívnymi
spismi (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno f) SSP) a má za to, že v konaní boli porušené
ustanovenia o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia (žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písmeno g) SSP).

24.V prvej žalobnej námietke žalobca namietal prekročenie zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly.
Žalobca mal za to, že správca dane v rámci daňovej kontroly využíval prostriedky, ktorými umelo
prerušoval daňovú kontrolu, dožiadania prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií neboli zo
strany správcu dane vypracované kompletne a z tohto dôvodu ich bolo nutné opakovať, pričom

údaje správca dane získaval prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií čiastkovo, v rámci
výkonu daňovej kontroly správcom dane neboli dodržané zákonné lehoty v rámci medzinárodnej
výmeny informácií. Žalobca namietal, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal v napadnutom
rozhodnutí o dôvodnosti, a teda aj zákonnosťou opakovaných prerušenie daňovej kontroly. Žalovaný
sa v konaní snažil vyhovoriť na nečinnosť maďarskej finančnej správy. Nedôvodnosť a neprimeranosť

správcomdanezvolenýchprostriedkov vrámcidaňovejkontrolypreukazujeajtáskutočnosť,žerovnaké
informácie správca dane už v rámci inštitútu medzinárodnej výmeny informácií požadoval od maďarskej
finančnej správy už za roky 2011 a 2012. Správca dane vzhľadom na uvedené vykonával nadbytočné
úkony, ktoré v konečnom dôsledku neboli dôvodné alebo umelo predložili výsledok daňovej kontroly.

25.Druhážalobnánámietkasatýkalauplynutialehotyprevyrubeniedane,pretožepodľanázoružalobcu
žalovaný po právnej stránke nesprávne spája inštitút daňovej kontroly s daňovým konaním. Protokol o
daňovej kontrole nie je rozhodnutím vo veci samej v administratívnom konaní. Protokol sám osebe nie je
individuálny právny akt orgánu verejnej správy, ktorým by správca dane vedel uložiť žalobcovi akúkoľvek
povinnosť. Daňová kontrola a vyrubovacie konanie majú svoje procesné odlišnosti vo výsledku týchto

procesov ako aj ich priebehu. V rámci daňovej kontroly sa uplatňuje vyhľadávacia zásada, pričom ide
o kontrolný proces vykonávaný z iniciatívy správcu dane. Prerušenie daňovej kontroly správcom dane
v zmysle uvedeného nemalo v prejednávanej veci žiaden vplyv na plynutie lehoty pre zánik práva
vyrubiť daň podľa ustanovenia § 69 Daňového poriadku. Protokol z daňovej kontroly ako aj napadnuté
rozhodnutie správcu dane boli žalobcovi doručené po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty vymedzenej

v ustanovení § 69 ods. 1 Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

26. Treťou žalobnou námietkou žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevykonal
navrhnuté dôkazy vo vyrubovacom konaní. Správca dane si nesplnil po doručení vyjadrenia žalobcu

k protokolu zákony imperatív a nevykonal miestne zisťovanie ani dokazovanie. Správca dane sa len
nepreskúmateľne obmedzil na tvrdenie, že je pre neho zbytočné vykonať navrhnuté dôkazy, pričom
u žalobcu prebiehali u rovnakého správcu dane za zdaňovacie obdobia roka 2011 daňové kontroly,
ktorej nezistili žiadne pochybenia u žalobcu. Podľa žalobcu správca dane porušil ustanovenie § 3 ods. 9
Daňového poriadku, keďže pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené

rozdiely.

27. V štvrtej žalobnej námietke namietal, že tvrdenia žalovaného a správcu dane nie sú v súlade
so skutočnosťou. Žalobca považuje tvrdenie správcu dane o nepostupovaní žalobcu s náležitou
obozretnosťou za nepravdivé. Žalobca na ústnom pojednávaní, na ktorom boli prerokované pripomienky

žalobcukprotokoluuviedol,žesivroku2013overilsvojichodberateľovvoverejnedostupnýchregistroch
ako aj overil existenciu registrácii odberateľov ako platcov dane z pridanej hodnoty. V roku 2013 nemal
ani jeden z odberateľov vo verejne dostupných registroch ani jeden negatívny záznam o neplnení
povinností voči finančnej správe alebo voči štátu. Správca dane ani žalovaný na tieto tvrdenia žalobcu
nijako v napadnutom rozhodnutí nereagovali, keďže správca dane ani žalovaný nemajú jediný dôkaz

o tom, aby odberatelia žalobcu mali v roku 2013 akýkoľvek negatívny zápis vo verejne dostupných
registroch. Napokon samotný správca dane ako aj žalovaný zistili, že žalobcovi boli pohľadávky titulom
dodania tovaru uhradené, a to aj prostredníctvom faktoringovej spoločnosti Slovenskej sporiteľne a.s..
Vzhľadom na uvedené neexistoval v roku 2013 jediný dôvod podozrievania odberateľov žalobcu akoani akýkoľvek dôvod nadobudnutia vedomosti o akomsi správcom dane tvrdenom „podvodnom reťazci".
Správca dane sa k týmto námietkam žalobcu, ktoré boli prednesené na poslednom pojednávaní
pred správcom dane nevyjadril vôbec, ale nepreskúmateľne uzatvoril, že si žalobca neoveril svojich

odberateľov.

28. Ďalšia žalobná námietka sa týkala nepreukázania tvrdenia žalovaného ohľadom údajného
podvodného konania. Žalovaný ako aj správca dane skonštatovali, že predmetom všetkých
kontrolovaných plnení v jednotlivých zdaňovacích obdobiach bol reálne existujúci tovar, z preukázateľne

vykonanou prepravou, avšak v účelom fakturačnom reťazci. Žalovaný aj správca dane skonštatovali, že
žalobca mal údajne vedieť alebo mohol vedieť, že dodanie tovaru bolo poznačené podvodným konaním.
Žalobca tvrdí, že preukázal existenciu reálneho zdaniteľného plnenia a predložil správcovi dane v rámci
daňovej kontroly všetky doklady, ktoré je povinný viesť a mať v držbe, vyčerpal tak vlastné dôkazné
bremeno. Túto časť dôkazného bremena žalobca aj podľa tvrdení žalovaného splnil, keďže ako žalovaný
tak aj správca dane vo svojich rozhodnutiach zistili existenciu reálneho zdaniteľného plnenia. Podľa

názoru žalobcu správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevykonal žiaden
vierohodný a objektívny dôkaz o tom, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že transakciami
uvedenými ako základ dotknutého práva sa podieľala na podvode v oblasti dane z pridanej hodnoty, ku
ktorému malo údajne dôjsť v rámci reťazca dodaní. O uvedenom napokon svedčí aj tá skutočnosť, že
žiadne podvodné konanie do dnešného dňa nezistili ani slovenské ani maďarské OČTK. Vzhľadom na

uvedené správca dane nepreukázal naplnenie predpokladov pre zamietnutie práva zdaniteľnej osobe
na odpočet dane z pridanej hodnoty alebo práva na oslobodenie od tejto dane pri dodaní v rámci
spoločenstva. Správca dane nepreukázal ani existenciu akéhokoľvek podvodného konania na území
Slovenskejrepublikyanivinejkrajinespoločenstva.Aniktejtonámietkesažalovanývrámciodvolacieho
konania preskúmateľne nevyjadril bez jednoznačného dokázania tejto skutočnosti nemožno daňovému

subjektu nepriznať nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Dôkazné bremeno nesie správca
dane, pričom v prejednávanej veci túto skutočnosť správca dane nepreukázal. v tejto námietke žalobca
poukázal na závery judiktatúry súdneho dvora Európskej únie vo veci sp.zn. C-439/04 a C- 440/04 Axel
Kittel a Recolta Recycling SPRL, ktorý je pre správcu dane a žalovaného záväzný.

29. Poslednou žalobnou námietkou žalobcu bolo nepreukázanie tvrdenia o daňovom podvode. Podľa
žalobcu sa žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu prednesenými na
poslednom pojednávaní v daňovom konaní vedenom správcom dane. Správca dane na tieto námietky
nereflektoval priamo na pojednávaní, ale až v napadnutom rozhodnutí. Vysvetlenie pojmov, ktoré
správca dane vysvetľuje v napadnutom rozhodnutí nemá žiadnu logiku a tieto vysvetlenia správcu

dane nemajú žiadne opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní. Správca dane si svojvoľne uvádza,
ktorá spoločnosť je silná, ktorá slabá a ktorá je missing trader a na základe toho si správca dane
vyvodzuje svoje svojvoľné závery. Z napadnutého rozhodnutia v podstate nie je zrejmé, čo je dôvodom
nasamotnéneuznanienadmernéhoodpočtuDPH.Správcadanezaložilsvojerozhodnutielennasvojich
domnienkach a na tvrdeniach iného správcu dane. Napadnuté rozhodnutie správcu dane predstavuje

výsledok nezákonne vedeného vyrubovacieho konania, keďže správca dane porušil zákony imperatív
po doručení pripomienok a dôkazov protokolu a nevykonal miestne zisťovanie ani dokazovanie, keďže
si zrejme svojvoľne, úmyselne a účelovo uzatvoril, že pre vyrubenie dane mu stačia jeho dôkazy a
domnienky.

III.
Vyjadrenie žalovaného

30. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.09.2021 uviedol, že žalobné dôvody korešpondujú (sú
identické) s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal a žalovaný trvá na
svojej argumentácii uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalobca síce deklaruje svoj nesúhlas so závermi
správcu dane a žalovaného, avšak nijakým konkrétnym spôsobom nepreukazuje žiadne skutočnosti ani
nepredkladá dôkazy, ktoré by mali viesť k tomu, že závery, ku ktorým dospel správca dane a žalovaný

nie sú správne. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že všetky žalobné dôvody žalobcu
nepreukazujú nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného, žalobca nebol ukrátený na svojich
právach a právom chránených záujmoch. Z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, z akých skutočností
správca dane ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Postupsprávcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi. Správca dane pri
vyrubení rozdielu dane za preverované zdaňovacie obdobie postupoval v súlade s platnými právnymi
predpismi. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal

so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Na základe uvedených skutočností
žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu zamietol.

IV.

Replika žalobcu

31. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou zo dňa 14.10.2021, v ktorej poukázal na to, že
žalovaný sa vo svojom vyjadrení v podstate vôbec nevyjadril k postupu správcu dane, ktorý sa vychyľuje
z elementárneho rámca právnej istoty, pričom tento postup bol napadnutým rozhodnutím žalovaného
aprobovaný. Žalovaný nepredniesol v rámci svojho vyjadrenia žiadne tvrdenia ohľadom namietaných

neprimeraných zásahov správcu dane v rámci daňového konania, ktorých výsledkom je stav, v rámci,
ktorého celkové trvanie daňovej kontroly u žalobcu presiahol takmer päťnásobne zákonné limity na jej
vykonanie. V replike žalobca zotrval na dôvodoch obsiahnutých v správnej žalobe.

V.
Duplika

32. Replika bola zaslaná žalobcovi na dupliku, ten však na ňu nereagoval.

VI.
Konanie na správnom súde

33. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove
na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych

súdov.

34. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 22.10.2024, na ktorom rozhodol
za účasti zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného. Zástupca žalobcu zotrval na pojednávaní na
podanej žalobe ako aj na všetkých jej žalobných dôvodoch. Zástupkyňa žalovaného taktiež zotrval

na všetkých vyjadreniach. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol: „Žalobca zotrváva na všetkých
žalobných bodoch. Nad rámec obsahu žaloby ako aj neskoršieho vyjadrenia uvádzame, že napadnuté
rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené sú nepreskúmateľné
pre ich nezrozumiteľnosť. Správca dane opakovane uvádza v rámci dôvodov na nepriznanie práva
na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty tvrdenia o umelých a vykonštruovaných reťazcoch, čo

predstavuje dôvod nepriznanie práva na oslobodenie od dane z dôvodu nenaplnenia hmotnoprávnych
podmienok, no zároveň správca dane uvádza, že ďalším dôvodom na nepriznanie práva na oslobodenie
od DPH bola údajná účasť daňového subjektu na daňovom podvode. Kľúčovou právnou otázkou v
predmetnej veci je náležité posúdenie miery dôkazného bremena s ohľadom na dôvod neuznania
uplatneného práva na oslobodenie zrealizovaných obchodov, ktoré zaťažovalo žalobcu v daňovom

konaní a v tomto kontexte aj náležité posúdenie rozsahu a výpovednej hodnoty dokazovania
vykonaného správcom dane a žalovaným. Kľúčové je tiež posúdenie odmietnutia vykonania žalobcom
navrhovaných dôkazov v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. V rámci daňového konania
je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok priznania práva
na oslobodenie od DPH, formálnych podmienok na priznanie práva na oslobodenie, odopretím nároku

na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane, z dôvodu daňového podvodu a odoprením nároku
na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva. Žalovaný a správca
dane založili svoje rozhodnutie o nepriznanie práva na oslobodenie od DPH jednak na tvrdenom
nepreukázaní hmotnoprávnych podmienok tohto práva, existencia tvrdených umelo vykonštruovanýchdodaní a sekundárne aj na účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
V prípade sankcionovania účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom alebo v
prípade sankcionovania zneužitia práva v daňovej oblasti ide o situácie, v ktorých hmotnoprávne

podmienky priznania týchto práv nie sú sporné. Preto ak príslušné orgány na jednej strane konštatujú,
že žalobca nepreukázal hmotnoprávne podmienky oslobodenia od DPH a na druhej strane konštatujú,
že sa dopustil účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, vnútorne si odporujú.
V tomto smere je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, keďže žalovaný dostatočne zrejme a
určito nevyjadril dôvod, ktorý ho viedol k nepriznaniu uplatneného práva na oslobodenie od dane. V

neposlednom rade je potrebné uviesť, že vyrubený rozdiel dane nebol vyrubený z dôvodu odpočítania
danezdodávateľskejfaktúry,sankcionovaniežalobcunaúčastinadaňovompodvodemusíbyťzaložená
okrem iného na takzvanej objektívom teste, to znamená, že správca dane musí preukázať, že v
ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca došlo k daňovému podvodu. Orgán finančnej správy
Slovenskej republiky však neuznal odpočítanie dane z odberateľskej faktúry vystavenej daňovým
subjektom pre svojho odberateľa, a teda objektívne nemohlo ísť o predchádzajúci článok reťazca.

Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej
únie tvoria takzvaný Axel Kittel test existencie daňového podvodu, ktoré boli špecifikované v rozsudku
zo 06.07.2006 v spojení veciach C439/4 a C440/4 Axel Kittel a Rekolta Recycling. Pri daňovom podvode
musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena po 1.) preukázať existenciu podvodu na dani z
pridanej hodnoty, čiže chýbajúcu daň, a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca, objektívny

test v rámci celého reťazca, následne po 2.) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že
kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť,
pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel a po 3.) musí posúdiť či kontrolovaný daňový
subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil či prijaté plnenie nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Tento test správca dane nerealizoval a neuniesol dôkazné

bremeno o jeho existencii.“

35. Správny súd umožnil zástupkyni žalovaného vyjadriť sa k právnej a skutkovej stránke veci.
Zástupkyňa žalovaného uviedla, že: „Žalovaný v plnom rozsahu nesúhlasí so žalobnými dôvodmi
žalobcu a trvá na tom, že z predloženého administratívneho spisu ako aj z napadnutých rozhodnutí

správcu dane a následne žalovaného jednoznačne vyplýva, že správca dane a následne žalovaný
nespochybnili existenciu tovaru a jeho prepravy, teda nespochybnili hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane, ale spochybnili účel vytvorených fakturačných reťazcov, pričom uviedli dôvody, pre
ktorétietoreťazcevyhodnotiliakopoznačenépodvodnýmkonaním,atedažalovanýnepripísalnaťarchu
žalobcu dôkaznú núdzu v spoločnostiach, ktoré sa zúčastnili na reťazový obchodoch, ale na základe

výsledkovrozsiahlehodokazovaniapreukázal,žežalobcasazúčastnilobchodovvtakýchdodávateľsko-
odberateľských reťazcoch, ktoré boli v vytvorené za účelom získania daňového zvýhodnenia na inom
stupni reťazca a žalobca o tom preukázateľne vedel alebo vedieť mal a mohol. Žalovaný ďalej trvá na
tom, že z obsahu administratívneho spisu ako aj z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že
správca dane a následne aj žalovaný kladne odpovedali na všetky 4 otázky Axel Kittel testu a preukázali

jednak objektívnu ako aj subjektívnu stránku Axel Kittel testu ako aj to, že žalobca nepreukázal, že
prijal opatrenia na to, aby sa vyhol účasti na podvodnom konaní v týchto dodávateľsko-odberateľských
reťazcoch. Taktiež poukazujeme na predchádzajúce rozsudky Správneho súdu v Košiciach, pri ktorých
správny súd zamietol žaloby, a to za zdaňovacie obdobie november, december a máj 2011, ako aj január
2012, ktoré vychádzali z rovnakých princípov fungovania odberateľsko-dodávateľských reťazcoch a

účelu obchodovania.“

VII.
Relevantná právna úprava

36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

37. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

38. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

39. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

40. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

41. Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

42. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku sko dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

43. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

44. Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva

daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.

45. Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane

služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.

46. Podľa § 45 ods.1 písmeno f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo

navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

47. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti

do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania
deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.

48. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.49. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

50. Podľa § 51 ods. 1 písmeno a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a)
má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

51. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v

daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

52. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VIII.
Právny názor správneho súdu

53. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 100673112/2021 zo dňa 22.04.2021

v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice číslo 100027013/2021 zo dňa 11.01.2021 o vyrubení
rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 vo výške 441 452,67 eur.

54. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

55. V prvej žalobnej námietke žalobca namietal prekročenie zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly,

v tejto súvislosti správny súd dôsledne preskúmal administratívny spis a ustálil, že celková dĺžka daňovej
kontroly,ktorázačaladňa04.11.2014abolaskončenádoručenímprotokoludňa06.11.2019neprekročila
zákonnú lehotu.
§ Daňová kontrola začala dňa 04.11.2014 a do 1. prerušenia (dňa 04.03.2015) trvala 120 dní.
§ 1. prerušenie trvalo do dňa 20.11.2018.

§ Medzi 1. prerušením a 2. prerušením – od 21.11.2018 do 03.01.2019 trvala kontrola 44 dní.
§ Po 2. prerušení od 10.05.2019 k doručeniu protokolu dňa 06.11.2019 trvala kontrola 181 dní
- Po zrátaní jednotlivých dní daňová kontrola trvala 120+44+181=345 dní.

56. Z uvedeného je zrejmé, že daňová kontrola bola rozhodnutím správcu dane prerušená a počas

prerušenia daňovej kontroly pritom lehoty na jej výkon podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynuli.
Žalobca namietal, že prerušenie využíval správca dane umelo a žiadosti MVI boli vypracované
nekompletne a bolo potrebné ich opakovať. Pokiaľ žalobca namietal neúčelnosť prerušenia daňovej
kontroly z dôvodu zaslania žiadosti o MVI, správny súd uvádza, že účelnosť MVI je vždy potrebnéposudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom
daňovej správy iného členského štátu Európskej únie získať. Nie je pritom rozhodujúca presnosť otázok
smerom k získaniu informácií, dôležité je, či sa správca dane pýta k meritu, ktorú má posúdiť. Ak

môžu byť požadované informácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti, potom je nutné
hľadieť na uplatnenie MVI a na prerušenie daňovej kontroly ako na efektívne. Posudzovať účelnosť MVI
jej výsledkom, teda či a do akej miery boli získané informácie pri následnom rozhodovaní použiteľné
alebo dokonca použité v argumentácií, je nesprávne, pretože nemožno vylúčiť, že dôvodne uplatnená
žiadosť o MVI je neúspešná (dožiadanému orgánu sa z rôznych dôvodov nepodarí získať požadované

informácie), prípadne po podaní žiadosti dôjde k zmene skutkových zistení a preto sa informácie získané
z MVI stanú nepoužiteľnými. Tento výsledok je už vecou hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia,
nie zákonnosti porušenia daňovej kontroly.

57. Povahou lehôt na poskytnutie MVI stanovených v nariadení č. 904/2010 a otázkou ich vplyvu
na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správcom dane z dôvodu realizácie MVI sa už zaoberal

Súdny dvor Európskej únie, keď vo veci C-186/20, HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021 a konštatoval,
že ,,článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vyskladať
v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát

neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného
týmto nariadením.“

58. V tomto smere nedošlo k porušeniu zásady proporcionality pri celkovej dĺžke trvania daňovej
kontroly, ktorá v sebe zahŕňala aj neprimeranú dobu jej prerušenia za účelom získania odpovedí

v rámci MVI, pretože dobu prerušenia nie je možné zarátať do doby trvania daňovej kontroly a taktiež
dobu na poskytnutie informácií cudzozemským daňovým orgánom nemožno pričítať ako procesnú
vadu finančným orgánom, najmä ak správca dane viackrát a to 08.07.2015, 03.11.2015, 19.01.2016,
06.05.2016, 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017, 20.02.2018, 04.06.2018,
25.09.2018 urgoval odpoveď na žiadosť o MVI, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu.

59. Druhou žalobnou námietkou žalobca namietal, že došlo k uplynutiu 5 ročnej lehoty na vyrubenie
dane. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na § 61 ods. 5 Daňového poriadku podľa ktorého, ak je
daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, čiže neplynie ani lehota na vyrubenie
dane uvedená v § 69 Daňového poriadku. A navyše podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku v prípade,

ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú
lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený
(za takýto úkon sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly). Z administratívneho spisu má
súd za preukázané, že lehota na vyrubenie dane by správcovi dane uplynula dňa 01.01.2019 (za
zdaňovacie obdobie december 2013 by uplynula dňa 01.01.2020), ale v tomto prípade bola daňová

kontrola rozhodnutiami správcu dane prerušená, a to dvakrát (od 04.03.2015 do 20.11.2018 a od
04.01.2019 do 09.05.2019). V prípade, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa zákona neplynú.
S poukazom na uvedené, počas prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik práva neplynula. Následne
správca dane vykonal úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, t.j. doručil daňovému
subjektu protokol a to dňa 06.11.2019 , čiže správca dane vyrubil daň v zákonom stanovenej 5 ročnej

lehote.

60. K žalobnej námietke žalobcu o nevykonaní ním navrhnutých dôkazov súd uvádza, že správca
dane vykonal rozsiahle dokazovanie, či už z vlastnej činnosti, prostredníctvom žiadostí MVI alebo
v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. O týchto úkonoch bol žalobca informovaný a vyzývaný

na vyjadrenie sa, či už k dôkazom, alebo výpovediam svedkov (na výsluchoch sa žalobca nezúčastnil).
Žalobcovo poukázanie na to, že správca dane u žalobcu vykonal daňové kontroly aj v roku 2011 a 2012
anezistilžiadnepochybeniaatietovýsledkynebolizohľadnené,jezavádzajúce,keďžežalovanýuviedol,
že má vedomosť o tom, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia
roku 2011 a 2012 a vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného preto aj

podľa názoru správneho súdu nedošlo k porušeniu § 3 ods. 9 Daňového poriadku, kedy je potrebné
v skutkovo zhodných veciach rozhodovať rovnako.61. Žalobná námietka, ohľadne záverov správcu dane a žalovaného, ktoré nie sú podľa názoru žalobcu
v súlade so skutočnosťou je nedôvodná, keďže správne orgány dostatočne objasnili skutkový stav
a dôsledne sa vysporiadali s námietkami žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že nebol povinný vyžadovať

od odberateľa platby ešte pred samotným dodaním tovaru a ani vyhotovovať faktúry za platby vopred,
správny súd uvádza, že žalobca ako podnikateľ by logicky mal byť pri svojom podnikaní obozretnejší,
keďže obchodoval so spoločnosťami, ktoré mu už v minulosti nezaplatili a žalobca dokonca navyšoval
objemy dodaného tovaru, čo sa samo o sebe javí ako rizikové.

62. V súvislosti so žalobcovou námietkou týkajúcou sa nepreukázaného tvrdenia ohľadom údajného
podvodného konania súd uvádza, že v odôvodnení rozhodnutí správcu dane a žalovaného sú uvedené
skutočnosti s ktorými sa súd stotožňuje. Z týchto skutočností vyplýva to, že daňový subjekt mal vedieť,
resp. vedel o svojej účasti na podvodnom konaní (subjektívna stránka účasti na daňovom podvode).
Žalovaný a správca dane v záujme úplného a presného zistenia skutkového stavu vykonali rozsiahle
dokazovanie, dôkazy vyhodnotili jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo

vyšlo počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania najavo. Prvostupňový správny orgán poukázal
na nedostatky zistené v písomných dokladoch, na rozpory vo vyjadreniach zapojených subjektov a
po dôslednej analýze obchodovania žalobcu, jeho odberateľov a ďalších spoločnosti vo fakturačných
reťazcov dospel k opodstatnenému záveru o tom, že účelom obchodu s hutným tovarom bolo získanie
daňovej výhody, pričom správca dane podrobne uviedol aj dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu záveru o

tom, že daňový subjekt bol aktívnym článkom podvodného reťazca a o podvodnom konaní v oblasti
DPH vedel, resp. vedieť mal a mohol. Žalobca za celý čas neozrejmil prečo uzatvára zmluvy o
postúpení pohľadávok skôr, ako samotné pohľadávky vznikli, prečo prijímal úhrady od iných spoločností
k pohľadávkam voči odberateľom skôr, ako uzatvoril zmluvy o postúpení pohľadávok, nevysvetlil z akého
dôvodu súdu bol tovar prepravený z Maďarska na Slovensko a obratom späť do Maďarska, hoci o tom

musel mať vedomosť, keďže objednával prepravu tovaru, vierohodne nevysvetlil rozpory v účtovných
dokladoch. Žalobca pri obchodovaní musí mať dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných
obchodoch so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania,
pričom súd poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Žalobca ako daňový subjekt a platiteľ dane
má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného

zdaniteľného plnenia správcovi dane a pri daňovej kontrole má povinnosť tieto doklady predložiť.

63. Posledná žalobcova námietka sa dotýkala tvrdenia o nepreukázaní účasti na daňovom podvode,
v tejto súvislosti správny súd podotýka, že daňový podvod v kontexte práva na odpočítanie dane,
presnejšie v kontexte obmedzenia, resp. odopretie práva na odpočítanie dane, je v správnej súdnej

praxi definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do
štátnej pokladnice vybranú daň z pridanej hodnoty a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za
účelom získania daňového zvýhodnenia. Pri daňovom podvode je spravidla možné konštatovať, že
transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam
pre posúdenie nároku na odpočítanie dane a je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej

transakcie, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022).

64.Predpokladypreposúdenieveciakodaňovéhopodvodutvorítzv.AxelKitteltestexistenciedaňového
podvodu (rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-439/04 a C- 440/04, Axel

Kittel a Recolta Recycling SPRL zo dňa 06.07.2006). Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci
svojho dôkazného bremena (1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu
daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku obchodného reťazca (objektívny test v rámci celého
reťazca), následne (2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový
subjekt o podvode na predchádzajúcom článku obchodného reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom

stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň
(3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne
vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k ich účasti na daňovom podvode (due diligence
vedomostný test konkrétneho subjektu).

65. V rámci tzv. Axel Kittel testu existencie daňového podvodu jednotlivé skutkové okolnosti nemožno
striktne kategorizovať v tom zmysle, že by mohli vždy osvedčovať splnenie len jedného z predpokladov
pre posúdenie veci ako daňového podvodu. Niektoré skutkové okolnosti totiž môžu mať relevanciu tak
pre záver o existencii podvodu ako aj pre záver o vedomosti daňového subjektu o podvode alebo prevylúčenie jeho dobrej viery. Nie je preto možné trvať na prísnom subsumovaní jednotlivých skutkových
okolností pod jednotlivé „kroky“ zmieneného testu.

66. Napokon v rámci tzv. Axel Kittel testu daňového podvodu jednotlivé skutkové okolnosti nemožno
ani vytrhávať z kontextu celej veci a hodnotiť izolovane. Sila zistených skutkových okolností môže totiž
tkvieť práve ich komplexnosti. Zistené skutkové okolnosti je preto potrebné posúdiť vždy komplexne a v
ich vzájomných súvislostiach. Jednotlivé skutkové okolnosti tak môžu predstavovať čriepky do mozaiky
celkovo utvárajúce obraz o daňovom podvode.

67. Pokiaľ ide o objektívny test v rámci celého obchodného reťazca, správny súd poukazuje najprv
na popis obchodného reťazca zisteného správcom dane, do ktorého bol zapojený aj žalobca (str. 6
napadnutého rozhodnutia), a následne na zistenia správcu dane ohľadne daňového úniku, kedy bol
zistený dlhý účelový fakturačný reťazec k hutnému tovaru, ktoré doviezol daňový subjekt – žalobca
najmä betonársku oceľ, plechové tabule, oceľové zvitky a profily. V obchodnej činnosti v preverovanom

zdaňovacom období v marci 2013 v prevažnej miere zo Slovenska, Luxemburska a tretích krajín
a predával ho výlučne do Maďarska. Správny súd poukazuje na reťazec:
Profily:
ArcelorMittal Commercial › daňový subjekt RB, Veľké Kapušany › TK – Vas Kft. › Vas-Ferro Kft. › Dofon
Kft. › MVM Ovit Zrt.

Plechové/oceľové zvitky:
U.S.Steel Košice s.r.o. › daňový subjekt RB, Veľké Kapušany › TK – Vas Kft. › Vas-Ferro Kft › Budafér Zrt.
- U.S.Steel Košice s.r.o. › daňový subjekt › TK-Vas Kft › JP Fémker Kft. › Vas-Ferro Kft. › RUMEX s.r.o.
› NICK8 s.r.o. › BE Group Slovakia s.r.o.

U.S.Steel Košice s.r.o. › BE Group Slovakia s.r.o. › daňový subjekt › TK-Vas Kft. › Ferropatent Zrt. › Vas-
Ferro Kft. › RUMEX s.r.o.
ISD Dunaferr Zrt. › KLIMEX Hutnický materiál s.r.o. › daňový subjekt › TK-Vas Kft. › Ferropatent Zrt. ›
Vas-Ferro Kft. › JP Fémker Kft.
ThyssenKrupp Ferostav › daňový subjekt Vas-Ferro Kft. › Budafer Zrt. › Dofon Kft.

Plechové tabule:
Tretie krajiny › daňový subjekt › TK-Vas Kft. › Budafer Kft. › Vas-Ferro Kft. › Rumex s.r.o. › NICK8 s.r.o.
› BE Group Slovakia s.r.o.

68. V súvislosti s vedomostnou otázkou súd poukazuje na bod 5 a 6 odôvodnenia tohto rozsudku, kde sú

popísané všetky skutočnosti z ktorých vychádzal správca dane. Pre úplnosť správny súd dodáva, že pri
vedomostnom teste konkrétneho subjektu bolo možné len súhlasiť s konštatovaním správcu dane, že
je nelogické a ani ekonomicky neopodstatnené, keďže z ekonomickej podstaty obchodu vyplýva, že pri
riadnom fungovaní obchodu nastáva zvýšenie cien v rámci reťazca dodávateľov, aby žalobca obstarával
tovar prostredníctvom sprostredkovateľov, keď sám žalobca poznal a má priamy dlhoročný kontakt na

zahraničného dodávateľa.

69. Čo sa týka pojmu due diligence - vedomostný test konkrétneho subjektu (spočívajúci v posúdení,
či táto osoba prijala opatrenia, ktoré od nej možné rozumne vyžadovať, aby zistila, či prijaté plnenie
nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode), ten ju umožňuje aj za predpokladu splnenia objektívne

i subjektívneho aspektu Axel Kittel testu existencie daňového podvodu osobe uplatňujúcej si právo
na odpočítanie dane preukázať, že prijala dostatočné opatrenia na to, aby zistila, či prijaté plnenie
nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode. Tieto prijaté opatrenia následne vyhodnotí správca
dane. V preskúmavanej právnej veci žalobca nepreukazoval, že by relevantné opatrenia na zabránenie
svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom prijal. Žalobca neuviedol žiadne

konkrétne skutočnosti, respektíve skutkové okolnosti, na základe, ktorých by bolo možné ustáliť záver,
že prijal relevantné opatrenia na zabránenie svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom, a že ho možno považovať za osobu nevyniesť súčasne na takomto obchodnom reťazci.
Správny súd preto považoval aj tretí predpoklad pre posúdenie veci ako daňového podvodu sa
preukázaný.

70. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v kontexte práva na odpočítanie dane,
presnejšie v kontexte obmedzenia, resp. odopretie práva na odpočítanie dane, preskúmané správnymsúdom výlučne v medziach žalobných bodov, teda preukázané boli. Na základe uvedeného to potom
znamená, že boli splnené podmienky pre odopretie práva žalobcu na odpočítanie dane.

71. Na záver správny súd podotýka, že pri svojom rozhodovaní sa nemusí vysporiadať s každou
čiastočnou žalobnou argumentáciu v správnej žalobe. Úlohou správneho súdu je vysporiadať sa
s obsahom a zmyslom žalobnej argumentácie. Správny súd sa musí vysporiadať so všetkými
podstatnými námietkami žalobcu, pričom vysporiadanie sa s podstatnými námietkami subsumuje aj
čiastočné námietky žalobcu. Z obsahu rozhodnutí správcu dane a žalovaného jasne vyplýva, z akých

skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní
riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery žalovaným a správcom dane sú vecne správne
a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku.
Preto súd uzatvára, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s citovanými právnymi
predpismi, a preto ani subjektívne práva žalobcu nemohli byť porušené.

72. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa
§ 190 SSP zamietol.

73. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP a § 168 SSP, zmysle, ktorého účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a

žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

74. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa
doručeniarozsudkunaSprávnysúdvKošiciach.Akbolovydanéopravnéuznesenie,lehotaplynieznovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej
sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila
závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.