Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622204817
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6622204817.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX D., štátna občianka F. C., právne zastúpená F. G. E., advokátkou,
so sídlom H. X, I. H., proti žalovanému I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX
D., štátny občan SR, o zaplatenie 15.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/80/2022-440 zo dňa 17.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/80/2022-440 zo dňa 17.09.2024 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. zrušil zabezpečovacie opatrenie, ktoré bolo zriadené v
prospech žalobkyne uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/80/2022-138 zo dňa 31.07.2023,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2023 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej
Bystrici spisová značka 15Co/129/2023. Výrokom III. uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému
trovy konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov
konania.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
zo dňa 22.12.2022, doplnenou dňa 28.04.2023 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 15.500,- Eur
spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 02.01.2020 do zaplatenia z titulu zmluvy o pôžičke. K
žalobe pripojila listinný dôkaz a to Vyhlásenie o uznaní dlhu, ktoré bolo spísané v maďarskom jazyku
za prítomnosti dvoch svedkov, ktorým žalovaný, bývalý druh žalobkyne uznal svoj dlh voči nej vo výške
15.500,- Eur, a to titulom pôžičky, ktorú mu žalobkyňa postupne poskytovala v menších finančných
čiastkach.

1.2 V ďalšom obsahu odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol jednotlivé vyjadrenia a prednesy
sporových strán, vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce. Na vec aplikoval ustanovenie §
657, § 558 Občianskeho zákonníka a postupoval podľa ustanovení § 149, § 150, § 153 a tiež § 344
Civilného sporového poriadku.
1.3 Uviedol, že uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka zakladá vyvrátiteľnú domnienku,
že dlh v čase uznania trval. V zmysle § 192 CSP akákoľvek skutočnosť, ktorá zakladá domnienku a
pripúšťa dôkaz opaku sa má za preukázanú, a to až do momentu, kedy sa nepreukáže opak. Na dlžníka

sa presúva dôkazné bremeno trvania záväzku v čase jeho uznania, t. j. ak chce byť dlžník v spore
úspešný, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania neexistoval.
1.4 V predmetnom konaní pred súdom prvej inštancie bolo sporné, či medzi stranami sporu došlo
k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, taktiež spornou skutočnosťou bolo podpísanie uznania dlhu zo stranyžalovaného.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobkyňa,naktorejbolodôkaznébremenotvrdenia
a preukázania, relevantnými dôkazmi nepreukázala, že by žalovanému poskytla pôžičku vo výške
15.500,-Eur,atožiadnymlistinnýmaaniinýmdôkazom.Naopak,tvrdeniažalobkyne, keďsúdzvýraznil,

že išlo o jej výsluch ako dôkaz, súd považoval za rozchádzajúce sa, keď na pojednávaní konanom dňa
21.03.2024 uviedla, že XX.XX.XXXX vo D. v kaviarni H. odovzdala svedkovi F. K. sumu 12.000,- Eur,
rovnako toto tvrdila aj na pojednávaní dňa - za účelom následného nadobudnutia bytu vo D., D. E. XX.
Tiež uviedla, že z tohto titulu od konca mája roku XXXX do februára XXXX dávala rôzne sumy 50,- Eur
až 100,- Eur žalovanému, aby to dával F. K.. Jej výpovede sa tak rozchádzajú v tom, či sumu 12.000,-

Eur z titulu kúpy bytu dala svedkovi F. K., resp. sumu 15.500,- Eur žalovanému. V listine "Vyhlásenie
o uznaní dlhu" zo dňa 01.01.2020, ktorú vlastnoručne písala žalobkyňa je uvedené, že žalovanému
poskytovala pôžičky v rozličných sumách s mesačnou pravidelnosťou, celkom vo výške 15.500,- Eur.
Nie je tu ani zmienka o tom, že by naraz sumu 12.000,- Eur odovzdala, či už svedkovi F. K. alebo
žalovanému. Z výpovede svedka F. K. je preukázané, že nikdy tak od žalobkyne ani od žalovaného
žiadnu sumu na kúpu uvedeného bytu nedostal, naopak uviedol, že tak žalobkyňa ako aj žalovaný mali

finančnéproblémy,pričomonsámvyplácalžalovanémuzarôzneprácesumy20,-Euraž30,-Eurdenne,
resp. im dával rôzne potraviny, aby mali z čoho žiť. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nikdy
nemohla nadobudnúť byt od žalovaného, nakoľko vlastníkom uvedeného bytu od roku XXXX bol on,
keďže ho získal v dražbe. Žalobkyňa tak žiadnym dôkazom nepreukázala, že by listinu "Vyhlásenie
o uznaní dlhu" podpísal žalovaný, čo on popieral, a teda uvedené bolo sporné. Túto skutočnosť mali

potvrdzovať podľa nej svedkyne G. K. a jej matka E. C.. Túto skutočnosť však nepotvrdila ani svedkyňa
G. K., ktorá uviedla, že listina už bola podpísaná oboma stranami, keď ju priniesla žalobkyňa na podpis,
čo je v rozpore s výpoveďou uvedenej svedkyne pred notárom, kde uviedla, že žalovaný dobrovoľne
podpísal pred ňou "Vyhlásenie o uznaní dlhu". Rovnako svedkyňa E. C., matka žalobkyne vo výsluchu
pred dožiadaným súdom uviedla, že vyhlásenie podpisovali všetci štyria na Silvestra roku XXXX, písal

to žalovaný, ktorý to aj čítal. Taktiež je tu rozpor s výpoveďou žalobkyne, ktorá uviedla, že vyhlásenie
písala ona sama, a teda nie žalovaný ako to uviedla svedkyňa E. C.. Výpovede svedkýň G. K. a E. C.
tak súd považoval za nedôveryhodné.
1.5 Žalobkyňa na pojednávaní súdu dňa 17.09.2024 navrhla vykonanie dôkazu pribratie znalca z
odboru písmnoznalectva a grafológie za účelom preukázania, či podpis žalovaného na uznaní dlhu

je jeho podpisom a v rámci záverečnej reči v zmysle § 182 Civilného sporového poriadku navrhla
pripojenie trestného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 0T/100/2021. Súd prvej inštancie poukázal
na zásadu koncentrácie konania a mal za to, že takýto návrh na doplnenie dokazovania nebol zo strany
žalobkyne urobený včas, nakoľko to, že žalovaný spochybňoval svoj podpis na uznaní dlhu, bolo zrejmé
už z vyjadrenia žalovaného k žalobe, taktiež by to vyžadovalo odročenie pojednávania, pričom súd

hlavne poukázal na skutočnosť, že uvedený dôkazný návrh nebol napr. bezprostrednou reakciou na
nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Uvedené platí i pre návrh žalobkyne na
doplnenie dokazovania pripojením vyššie uvedeného trestného spisu Okresného súdu Lučenec.
1.6 Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala,
žežalovanémuposkytlapôžičkuažalovanývyvrátildomnienkuexistencieuznanéhozáväzkuvypočutým

svedkom F. K., a teda nebolo preukázané, že v čase uznania dlhu žalovaným nejaký dlh existoval
v podobe pôžičky v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka a okrem výpovedí svedkýň iným žiadnym
dôkazom nepreukázala, že by podpis na uznaní dlhu bol žalovaného. Súd preto žalobu zamietol.
1.7 O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane v konaní
v rozsahu 100 % priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu, pričom rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu.
Poukázala na dôkaz - Vyhlásenie o uznaní dlhu zo dňa 01.01.2020, ktorý bol podľa jej názoru kľúčovým
odsaméhozačiatkusporuzostranyžalobkyne.Zvýraznila,žejedobrovoľnýmaslobodnýmrozhodnutím

dlžníka, či k uznaniu svojho dlhu voči veriteľovi pristúpi alebo nie. Veriteľ si uznanie dlhu nemôže
žiadnym spôsobom nárokovať. Súčinnosť veriteľa ako ani overenie podpisu dlžníka sa v danom prípade
nevyžaduje. Vyhlásenie o uznaní dlhu spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti a v tomto
žalovaný uznal, a to v prítomnosti dvoch svedkýň, ktoré boli aj v rámci konania vypočuté a tieto potvrdili
skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne uznal svoj dlh, bol prítomný v momente, keď svedkyne podpisovali

tútolistinuarovnakoajto,žemalivedomosťoposkytnutýchfinanciáchžalovanémuzostranyžalobkyne.
Vzhľadom na vek svedkýň a časový úsek je prirodzené, že si tieto nepamätali dôvod a okolnosti
poskytnutejpôžičky,tovšaknemeníničnatom,žedlžník-žalovanýnenamietalskutočnostiuvádzanévo
Vyhlásení o uznaní dlhu zo dňa 01.01.2020. Keďže žalovaný aj po vykonanom dokazovaní, a to výsluchusvedkýň popieral, že podpis na tomto uznaní dlhu bol jeho podpisom, žalobkyňa na pojednávaní dňa
17.09.2024 navrhla vykonanie znaleckého dokazovania, a to znalcom z oblasti písmoznalectva za
účelom zistenia, či podpis na Vyhlásení o uznaní dlhu zo dňa 01.01.2020 je podpisom žalovaného, tento

návrh však súd nevykonal, a to napriek tomu, že súdu žalobkyňa predložila overenú kópiu tohto uznania
dlhu a obidve svedkyne potvrdili, že žalovaný obdržal od žalobkyne finančnú hotovosť a tento uznal svoj
dlh dobrovoľne a bez nátlaku. Je preto nepochopiteľné ako súd vo svojom odôvodnení rozsudku uvádza,
že žalobkyňa nepreukázala poskytnutie pôžičky žalovanému, keď táto disponuje takým dôkazom ako
je Vyhlásenie o uznaní dlhu zo dňa 01.01.2020 podpísané žalovaným. Ak súd jednostranne akceptoval

obranu žalovaného vo vzťahu, že Vyhlásenie o uznaní dlhu zo dňa 01.01.2020 nepodpísal a nevyhovel
návrhu žalobkyne na znalecké dokazovanie, jednoznačne porušil právo žalobkyne na spravodlivý
súdny proces. Žalobkyňa svoj návrh na vykonanie znaleckého dokazovania súdu navrhla v rámci
pojednávania dňa 17.09.2024, a to s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný aj po vykonanom
dokazovaní svedeckých výpovedí, ktoré sa uskutočnili na území F., zotrval na svojom postoji, že podpis
na Vyhlásení o uznaní dlhu nie je jeho. Jedine dôkaz zrealizovania znaleckého posudku znalcom z

odboru písmoznalectva by mohol definitívne vyvrátiť alebo potvrdiť obranu žalovaného. Tento dôkaz
však súd bezdôvodne zamietol vykonať aj napriek svedeckým výpovediam svedkýň E. C. a G. K. ako aj
samotnej existencie písomného Vyhlásenia o uznaní dlhu dňa 01.01.2020 zamietol žalobu žalobkyne.
Vzhľadom na uvedené žalobkyňa zotrvala i na zabezpečovacom opatrení, ktoré bolo zriadené v
prospech žalobkyne uznesením súdu. Navrhla preto aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a dokazovanie. Uplatňovala si tiež
trovy odvolacieho konania.

3. Odvolanie žalobkyne bolo doručené žalovanému dňa 11.10.2024.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril písomným podaním, na súde prvej inštancie osobne
podaným dňa 21.10.2024. Uviedol, že odvolanie žalobkyne považuje za účelové. Pokiaľ žalobkyňa
v odôvodnení svojho odvolania poukázala i na nález Ústavného súdu SR je potrebné poukázať na
odôvodnenie uvádzané v tomto náleze v celom jeho kontexte. V danom prípade uvedený nález nie je
možné aplikovať. V predmetnom konaní však súd návrh žalobkyne zamietol z toho dôvodu, že bol v

omeškaní v zmysle § 153 CSP a na taký procesný úkon neprihliadol. V danom prípade sa prikláňa
k postupu súdu prvej inštancie, s týmto súhlasí, nakoľko od začiatku konania mala žalobkyňa dosť
času na podanie návrhu na doplnenie dokazovania. Oproti tomu súd na základe vykonaných dôkazov
nepotreboval vykonať ďalší dôkaz a aj jeho vykonanie by na veci nič nezmenilo. Dôležitými dôkazmi v
konaní boli práve svedecké výpovede a výpovede žalobkyne, ktoré súd v rozsudku vyhodnotil. Navrhol,

preto aby odvolací súd rozsudok súdu potvrdil ako vecne správny.

5. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne bolo doručené žalobkyni prostredníctvom právnej
zástupkyne dňa 06.11.2024 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

7. V dôsledku odvolania žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd ako súd odvolací
(§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov - ďalej len
„CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v

súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Na základe podaného odvolania žalobkyne tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na
základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne,so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní
vyhodnotil podľa § 391 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP,

pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd uvádza, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo veci samej),
nežiadal ani doplniť dokazovanie za podmienok ustanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové
relevantné skutočnosti, ktoré by nemohli bez svojej viny byť prezentované v prvoinštančnom konaní.

Odvolací súd preto pri rozhodovaní o veci vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového
stavu, pričom v súdenej veci neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne
nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s
ust. § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobkyne a odvolacie dôvody uvedené v podanom
odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie
nie je dôvodné, nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne

správne. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej
inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

11. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne správny, ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia, a zároveň v

podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného k
zásadným odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza:

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu, že nemal preukázanú
dôvodnosť žalobou uplatňovaného nároku. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 15.500,-

Eur tvrdiac právny nárok uplatňovanej sumy z dôvodu pôžičky poskytnutej žalobkyňou žalovanému. Svoj
nárok žalobkyňa preukazovala i listinným dôkazom - Vyhlásením o uznaní dlhu zo dňa 01. 01. 2020
(nachádzajúce sa na č. l. 3 spísané rukou v F. jazyku a od č. l. 5 až 6 preložené predkladateľom do
jazyka slovenského).

13. Uznanie dlhu upravuje ust. § 558 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Ako už súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, zo znenia uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že pre platnosť osobitného inštitútu zabezpečovacích prostriedkov a pre jeho perfektnosť
Občiansky zákonník vyžaduje splnenie týchto náležitostí: 1/ písomná forma, 2/ sľub zaplatiť dlh a 3/
vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky. Zároveň je pre perfektnosť a vznik všetkých účinkov uznania

dlhu v prípade, že je dlh už premlčaný potrebné, aby ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Preto,
aby uznanie dlhu bolo platné, nepostačuje len samotné uznanie existencie dlhu, ale v zmysle znenia
ust. § 558 („ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh“) vyplýva, že je potrebný i prísľub dlžníka, že
svoj existujúci dlh zaplatí. Akékoľvek potvrdenie, resp. vyhlásenie, v ktorom absentuje prísľub zaplatenia
konkrétneho dlhu, nemôže vyvolať účinky uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka a teda

nepôjde o platné uznanie dlhu. Platnému a právne perfektnému uznaniu dlhu možno v konaní pred
súdom priznať právne účinky v procesnoprávnej rovine v podobe obrátenia resp. prenesenia dôkazného
bremena, ktorým by sa posilnilo postavenie veriteľa v tom zmysle, že platné a právne perfektné uznanie
dlhu by založilo vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania trval. Z procesného hľadiska by tak
v konaní pred súdom nastala situácia, na základe ktorej by sa dôkazné bremeno presunulo zo žalobcu

na žalovaného, ktorý by v rámci svojej procesnej obrany bol nútený vyvrátiť samotnú existenciu dlhu
a zároveň vyvrátiť svoj prísľub o tom, že tento dlh splní.

14. V prejednávanej veci listinný dôkaz „Vyhlásenie o uznaní dlhu zo dňa 01. 01. 2020“ predložený
žalobkyňou bol však od prvého úkonu žalovaného v konaní rozporovaný, keď žalovaný už v odvolaní

proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie uvádzal, že nikdy „nepodpísal žiadny
doklad, kde by uznal mal dlh alebo niečo podobné“. Zvýraznil tiež, že sa nikdy nepodpisuje priezviskom
a menom, ale len priezviskom.

15. Na tejto svojej obrane rozporovania predloženého Vyhlásenia o uznaní dlhu z dôvodu absencie

podpisu žalovaného, tento zotrval od počiatku a počas celého konania pred súdom prvej inštancie a
túto svoju procesnú obranu súdu predniesol už dňa 19.06.2023 (č. l 86), a rovnako i v podaní zo dňa
02.02.2024. Je tak nutné konštatovať, že už pred nariadením prvého pojednávania súdom, po doručení
prvého úkonu žalovaného v konaní protistrane, mala žalobkyňa vedomosť vyjadreniach žalovaného,ktorými neuznal pravosť Vyhlásenia o uznaní dlhu, túto skutočnosť priamo rozporoval a v tejto línii zotrval
počas celého priebehu konania.

16. Zároveň je potrebné uviesť, že prvýkrát sa pojednávanie vo veci konalo dňa 21.03.2024, na ktoré
boli sporové strany riadne predvolané a tiež boli poučené o všetkých svojich procesných právach
a povinnostiach, včítane sudcovskej koncentrácie v zmysle ustanovenia § 153 Civilného sporové
poriadku , a to i napriek tej skutočnosti, že žalobkyňa bola zastúpená v konaní právnou zástupkyňou
z radu advokátov a konajúci súd prvej inštancie v zmysle ust. § 160 3 CSP nemá poučovaciu povinnosť

podľa ust. § 160 ods. 1, 2 CSP, ak je strana zastúpená advokátom.

17. Z obsahu predloženého spisového materiálu je zistiteľné, že na prvom pojednávania vo veci
konanom dňa 21.03.2004, ktorého sa sporové strany zúčastnili, žalovaný I. J. vo svojej výpovedi
opätovne poprel, že by niekedy žalobkyňou predložené Vyhlásenie o uznaní dlhu podpísal a teda poprel
pravosť svojho podpisu, ako aj listiny. Druhé pojednávanie vo veci sa konalo dňa 25.04.2024, kde súd

opätovne vykonával dokazovanie, napr. i výsluchom svedka F. K., pričom pojednávania sa zúčastnila
ako žalobkyňa, tak i žalovaný a títo mali možnosť k vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť, čím bol
žalobkyni vytvorený dostatočný procesný priestor na v poradí druhom pojednávaní predniesť dôkazný
návrh na vykonanie znaleckého skúmania podpisu žalovaného na listine označenej ako Vyhlásenie o
uznaní dlhu. Žalobkyňa ani jej právna zástupkyňa však takto nekonali a dokazovanie v tomto smere

nenavrhovali vykonať. Právna zástupkyňa žalobkyne predniesla uvedený dôkazný návrh až na v poradí
treťom pojednávaní dňa 17.09.2024, hoci vedomosť o rozporovaní žalobkyňou tvrdenej skutočnosti a
spochybňovaní žalobkyňou predloženého dôkazu žalovaným, mala právna zástupkyňa vedomosť už
odo dňa, kedy jej bolo doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.06.2023, teda viac ako rok pred
prednesením dôkazného návrhu znaleckého dokazovania.

18. V zmysle ust. § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strany mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

18.1 Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

19. Súd prvej inštancie tak v predloženej veci postupoval procesne správne, v súlade s ustanoveniami §

153 ods. 1, 2 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, kedy dôkazný návrh žalobkyne, resp. jej právnej
zástupkyne na vykonanie znaleckého skúmania vyhodnotil ako uplatnený oneskorene, v rozpore so
zásadou sudcovskej koncentrácie konania keď pri vedomosti žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne
o rozporovaní platnosti úkonu uznania dlhu pri prvom úkone žalovaného dňa v úkone zo dňa 19. 06.
2023 navrhla vykonať znalecké dokazovania až o rok a dva mesiace neskôr, a to na v poradí treťom

pojednávaní konanom vo veci.

20. Osobitne odvolací súd zvýrazňuje i ustanovenie § 157 ods. 1 CSP, ktoré ukladá súdu, aby
postupoval v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania.

21. V prejednávanej veci za účelom dostatočne zisteného skutkového stavu a zistení všetkých
rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie, súd prvej inštancie vykonal nie jedno, ale
tri pojednávania vo veci, pričom rozsah vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nepochybne
umožňoval rozhodnúť vo veci samej, keď na základe vykonaného a vyhodnoteného dokazovania je

zrejmá nedôvodnosť žalobou uplatňovaného návrhu, keď žalobkyňa bola nekonzistentná vo svojich
vlastných skutkových tvrdeniach a nepodporila ich ani hodnovernými dôkazmi. Odvolací súd tak
uzatvára, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dokazovania pribratím znalca,
postupoval tak v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 153 a 157 CSP) a v zmysle
základných zásad, najmä Čl. 17 Civilného sporového procesu a svojim postupom neodňal ani neporušil

právo žalobkyne na spravodlivé súdne konanie.

22. Doplňujúco odvolací súd dodáva, že zo žalobkyňou predloženej listiny o úkone nazvanej ako
„Vyhlásenie o uznaní dlhu“ zároveň ani nevyplývanie uznanie žalovaného ako dlžníka, že zaplatí svojdlh určený čo do dôvodu aj výšky žalobkyni ako veriteľovi, čím neboli naplnené predpoklady v zmysle
ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Zo samotného znenia ustanovenia § 558 občianskeho zákonníka
totiž vyplýva, že zákon v uvedenom ustanovení vyžaduje, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh,

pričom zároveň obligatórne vyžaduje jeho uznanie čo do dôvodu i výšky. Pre platnosť a perfektnosť
uvedeného zabezpečovacieho prostriedku tak musia byť všetky predpoklady splnené kumulatívne, čo
v súdenej veci splnené nebolo, nakoľko vyhlásenie dlžníka o tom, že zaplatí svoj dlh uznaný do dôvodu
i výšky v uvedenom úkone absentuje. Za takéto prehlásenie dlžníka o povinnosti zaplatiť dlh uznaný
čo do dôvodu i výšky nemožno mať vyjadrenie dlžníka v znení „čo mienim vyrovnať na základe nášho

dohovoru odkúpením vlastníckeho práva v podiele 1/1 B. C. k nehnuteľnosti, ktoré je čiastočne vedené
na mojom mene na adrese K., D., D. E. L. XXXX/XX“.

23. Pokiaľ teda v súdenej veci žalovaný účinne uznanie dlhu rozporoval, okolnosť uznania a teda
i existencie dlhu bola okolnosťou spornou, a bola to práve žalobkyňa, ktorá bola povinná v konaní uniesť
bremeno dôkazu (teda v konaní hodnoverne a nepochybne preukázať), že medzi ňou a žalovaným

došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, teda preukázať i tú skutočnosť, že žalovanému reálne
odovzdala žalobou uplatnené peňažné prostriedky a zároveň, že žalovaný tieto v dohodnutom čase
nevrátil.Existenciuzmluvy(dohody)opôžičkesavšakžalobkyninavrhnutýmavykonanýmdokazovaním
preukázať nepodarilo.

24. Tak ako súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení rozsudku uviedol, i samotná žalobkyňa bola
vo svojich tvrdeniach nekonzistentná a to i v časti rozhodujúcich skutočností popisujúcich poskytnutie
pôžičky a zároveň si žalobkyňa vo svojej výpovedi odporovala. Vnútorne rozporná výpoveď žalobkyne
bola zároveň i v rozpore s výpoveďami ňou navrhnutých svedkýň E. C. a G. K., vyslúchnutých
dožiadaným súdom. Celkom odlišne, pre žalobkyňu nepriaznivo, k okolnostiam poskytnutie pôžičky

vypovedal svedok F. K..

25. K okolnostiam poskytnutia pôžičky samotná žalobkyňa vypovedala na pojednávaní dňa 19.06.2023,
kedy najprv uviedla, že žalovanému dala pôžičku za účelom kúpy bytu v januári XXXX, kedy tieto
finančné prostriedky doniesla z F. v hotovosti, boli to jej úspory. Na pojednávaní sa vyjadrila, že keď

doniesla 12.000,- Eur, túto sumu žalovaný odniesol pánovi K.. V rámci totožnej výpovede pred súdom
o niečo neskôr, však už žalobkyňa uvedenú rozhodujúcu okolnosť popisovala inak, keď uviedla, že
16.01.2016 sa v kaviarní H. stretla ona, žalovaný a pán K. a práve žalobkyňa odovzdala 12.000,- Eur
pánovi K..

26. Vyslúchnutý svedok F. K. prijatie peňazí či už od žalobkyne alebo od žalovaného poprel, doplňujúco
uviedol, že v roku 2016 žalobkyňu ani nepoznal.

27. Žalobkyňa tak v konaní uplatňovala voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 15 500,- Eur, pričom
však sama tvrdila, že sumu 12 000,- Eur odovzdala pánovi K., v totožnej výpovedi uviedla, že sumu

12 000,- odovzdala žalovanému, pričom k okolnosti reálneho odovzdania peňažných prostriedkov súdu
nepredložila ani nenavrhla žiadny dôkaz, uvedené podporuje len vlastným tvrdením. Ďalšie plnenie
smerom k žalovanému (do sumy 15 500,- Eur) rovnako nepreukazuje žiadnym dôkazom. Na základe
uvedeného skutkového stavu zisteného dokazovaním nie je možno dospieť k záveru o dôvodnosti
žalobkyňou uplatnenej žaloby.

28. Zrejmé a neprehliadnuteľné sú i rozpory vo výpovediach svedkýň E. C., teda matky žalobkyne pred
dožiadaným súdom v F. republike a G. K. (priateľky žalobkyne). Ako už uviedol súd prvej inštancie
svedkyňaE.C.kokolnostiachpodpísaniaVyhláseniaouznanídlhuuviedla,žebolaprítomnápritomkeď
žalovaný uznal svoj dlh voči žalobkyni, bolo to na Silvestra XXXX, kedy priniesli zmluvu a všetci štyria ju

podpísali. Podľa jej vedomostí pôžička žalovanému bola poskytnutá kvôli nejakej transakcii s bývaním,
pričom vo vyhlásení sa malo písať, že všetko bude patriť žalobkyni. „Písal to J. a tiež to prečítal“.
Naproti tomu svedkyňa G. K. totožnú okolnosť, pri ktorej mali byť prítomní žalobkyňa, žalovaný a obe
svedkyne popísalatak,žebolaprítomnáakosvedokpripodpisezmluvy,kdežalovanýuznalsvojdlhvoči
žalobkyni. „Zmluva už bola podpísaná oboma stranami, keď jej ju priniesla žalobkyňa ako svedkovi.“.

29. Z vykonaného dokazovania tak možno konštatovať, že žalobkyňa v konaní síce tvrdila existenciu
pôžičky avšak vznik pôžičky nepreukázala žiadnym dôkazom. S poukazom na uvedené okolnosti
správne súd prvej inštancie dospel k záveru a konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremenoa nepreukázala, že žalovanému poskytla pôžičku. , keď žalovaný účinne vyvrátil domnienku existencie
uznaného záväzku. Správny bol postup a záver súdu prvej inštancie, keď žalobu ako nedôvodnú
zamietol. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku

I. a II. a potvrdil ako vecne správny, keď výrokom II. súd zrušil zabezpečovacie opatrenie, ktoré bolo
nariadené v prospech žalobkyne v konaní, keďže žaloba žalobkyne vo veci bola zamietnutá. V podanom
odvolanížalobkyňaosobitneneuviedlaodvolacienámietkyaanižiadnuodvolaciuargumentáciukvýroku
II., ktorým súd zrušil zabezpečovacie opatrenie, ktoré bolo zriadené v prospech žalobkyne. V podanom
odvolaní žalobkyňa len uviedla, že trvá na zabezpečovacom opatrení, ktoré bolo zriadené, iné dôvody

tvrdenejnesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancievtejtočastineuviedla.Keďžeodvolacísúddospel
k záveru o vecnej správnosti výroku o zamietnutí žaloby, pri nedostatku inej odvolacej argumentácie,
ako vecne správny potvrdil i výrok II. o zrušení zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom na zamietnutie
žaloby vo veci samej.

30. Ako výrok závislý odvolací súd preskúmal výrok III. rozsudku o trovách konania, ktorým súd uložil

žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
Keďže žaloba žalobkyne bola zamietnutá v celom rozsahu, v konaní pred súdom prvej inštancie bol
procesne úspešným v celom rozsahu žalovaný, a preto súd prvej inštancie postupoval správne podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a s poukazom na vyhodnotený celkový procesný úspech žalovaného v
konaní uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Z dôvodu vecnej

správnostiodvolacísúdpotvrdilizávislývýrokIII.otrováchkonaniapostupompodľa§387ods.1,2CSP.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobkyne táto
nebola úspešná ani sčasti, keďže odvolaniu žalobkyne nebolo vyhovené ani čiastočne a odvolací súd

žalobu zamietajúci rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny. Procesný úspech v odvolacom
konaní tak v celom rozsahu prináleží žalovanému. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril písomným
podaním, ktoré spísal a osobne doručil súdu prvej inštancie a je tak nutné konštatovať, že v súvislosti s
odvolaním žalovanému žiadne trovy nevznikli, a preto odvolací súd žalovanému, hoc procesne úspešnej
strane sporu, v odvolacom konaní právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu

žiadne nevznikli.

32. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).