Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Tos/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622010197
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8622010197.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.11.2023, v trestnej
veci proti obž. A. B. pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Tr. zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov sp. zn.
SK-2T/30/2022 zo dňa 18.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že znalec C. D. E. nie je vylúčený v trestnej veci obž. A.
B. vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. SK-2T/30/2022.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku priamo

do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný prostredníctvom zvoleného obhajcu sťažnosť, ktorú
dodatočne písomne odôvodnil podaním zo dňa 03.11.2023, v ktorom namietal, že napadnuté uznesenie
je podľa jeho názoru zjavne nezákonné, nedôvodné, nelogické a tým aj vecne nesprávne. Poukázal na
ustanovenie ust. § 31 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého je z vykonávania úkonov trestného konania
vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno

mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa
úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému
orgánu činnému v tomto konaní. Podľa ust. § 31 ods. 4 Tr. poriadku námietku zaujatosti je strana
povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala
vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného
alebo neopakovateľného úkonu. Znalec C. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2023 jasne

a zrozumiteľne uviedol, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu porušovania povinností pri správe
cudzieho majetku, čím nepochybne označil obv. A. B. za vinného zo spáchania predmetného trestného
činu. So zreteľom na to, že podľa konštantnej rozhodovacej praxe súdov nie je podstatné vyjadrenie
sudcu (znalca) k tomu, či sa cíti alebo necíti byť zaujatý, ale rozhodujúce sú objektívne symptómy, preto
nemôže obstáť argumentácia súdu o tom, že znalec C. E. sa vyjadril, že nemá nepriateľský vzťah k
obv. A. B.. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6Ndt/4/2012 zo dňa 06.03.2012 konštatuje, že „cieľom

vyššie citovaného ust. § 31 ods. 1 Tr. poriadku je zabezpečiť nestrannosť trestného konania ako celku
a jednotlivých úkonov vykonávaných počas tohto konania. Dôvody možného vzniku pochybností sú
v predmetnom ustanovení uvedené taxatívne. Spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer
úradnej osoby k prejednávanej veci alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo
dotýka, prípadne ich splnomocnencom a obhajcom. Zákon spája vylúčenie sudcu z prejednania a
rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o jeho nezaujatosti (viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná- „justice must not only be done, it must also be seen to be done“)". Najvyšší súd SR v uznesení sp.
zn. 5Ndt/25/2008 zo dňa 16.10.2008 konštatuje, že „podľa § 31 ods. 1 Tr. poriadku z vykonávania
úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a

mediačnýúradník,vyššísúdnyúradník,súdnytajomníkazapisovateľ,uktoréhomožnomaťpochybnosti
o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v
tomto konaní. Nestrannosť je neodmysliteľným atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne definuje
ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Možno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť,

čo si sudca myslel pro foro interno, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje
dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti v tomto smere. Aplikujúc tento prístup
potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu (konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu
(abstraktnú). Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom spravidla
sa posudzuje podľa správania sa sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho
stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne

nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so
zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje teória zdania, podľa
ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach
strán, a predovšetkým obvineného".
Ďalej sťažovateľ citoval R 4134/1931: Nie je prípustné, aby sa znalec v posudku vyjadroval o vine alebo

nevine obvineného alebo o stupni jeho zavinenia. Toto sú výhradne otázky sudcovského rozhodovania.
V 14/1978: Znalcovi neprislúcha vykonávať hodnotenie dôkazov a riešiť právne otázky. Z toho vyplýva,
že znalec, okrem vlastných poznatkov pre podanie posudku zistených metódami špecifickými pre jeho
odbor, môže svoj posudok založiť len na skutkovom stave, ktorý bol objasnený dôkazmi vykonanými
orgánmi činnými v trestnom konaní, či súdom v zmysle Trestného poriadku. Znalec C. E. sa nemôže

vyjadrovať v rámci trestného konania (ako znalec) k tomu, či v čase spáchania skutku bola konkrétna
spoločnosť v úpadku, pretože úpadok je právny pojem a musí si túto otázku vyriešiť súd, pričom súd
tak môže urobiť na podklade znaleckého posudku, ktorý bude skúmať hospodársku situáciu spoločnosti
v konkrétnom období, záväzky po lehote splatnosti a podobne. Znalec nesmie riešiť právne otázky,
t. j. vykladať zákony, či vyhlášky, spomínať judikatúru, dávať závery, či boli alebo neboli naplnené

právne pojmy ako napríklad úpadok, príčetnosť, obvykle jednorazová dávka drogy, ťažká ujma na
zdraví a podobne. Znalec podľa názoru sťažovateľa nesmie hodnotiť dôkazy a vyjadrovať sa o tom,
či obvinený je vinný alebo nevinný, či nejaké konanie bolo podvodné a pod. Nekritický prístup súdov
k znaleckým posudkom skonštatoval napríklad aj Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn.
II. ÚS 2630/2007, keď uviedol, že súd formálne, schematicky a nekriticky prijal závery znaleckých

posudkov bez snahy o individuálny prístup ku každému jednotlivému prípadu a to aj napriek tomu,
že v znaleckých posudkoch sú často formulované odpovede na otázky súdu, ktoré prekračujú medze
odborného posúdenia a zasahujú priamo do rozhodovania súdu tým, že dávajú priamy návod ako má
súd vo veci rozhodnúť. Súdne rozhodnutie potom nie je rozhodnutím nezávislého súdu, ale súdneho
znalca. V inom svojom rozhodnutí Ústavný súd ČR sp. zn. I. ÚS 49/2006 uviedol, že slepo dôverovať

záverom znalca by znamenalo vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov súdu
podľa jeho vnútorného presvedčenia a naopak privilegovať znalecký dôkaz a prenášať zodpovednosť
za skutkovú správnosť súdneho rozhodovania na znalca, takýto postup nie je možné z ústavnoprávnych
hľadísk akceptovať. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že znalec C. E. svojím vyjadrením o vine narušil aj
princíp prezumpcie neviny. Uvedené je podľa sťažovateľa prejavom nepriateľského vzťahu znalca C. E.

k obv. A. B.. Ak by sa akýkoľvek sudca pred vyhlásením rozsudku vyjadril o vine obžalovaného, resp. že
obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu, bol by nepochybne vylúčený pre
jeho zaujatosť. So zreteľom na uvedené obv. A. B. navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnuté
uznesenie a sám rozhodol tak, že znalca C. E. vylúči.

Následne obhajca doručil do spisu podanie zo dňa 28.11.2023, ktoré podľa obsahu posúdil krajský
súd jednak ako doplnenie dôvodov sťažnosti a zároveň ako podanie vo veci samej. V tomto podaní
obhajca obžalovaného uviedol, že znalecký posudok znalca C. E. je postavený na tom, že spol. F. G.,
s. r. o. bola v úpadku v dôsledku jej predĺženia, s poukazom na zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze.
Znalec C. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2023 jasne a zrozumiteľne uviedol, že spol.

F. G., s. r. o. bola v kríze z dôvodu hroziaceho úpadku podľa ust. § 67a Obchodného zákonníka
a navyše konštatoval, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu porušovania povinností pri správe
cudzieho majetku, čím nepochybne označil obv. A. B. za vinného zo spáchania predmetného trestného
činu. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2023 vyplýva okrem iného toto: „Naotázku samosudcu bolo teda predĺženie dôvodom krízy, znalec uvádza: ak som použil pojem, že
spoločnosť bola v kríze, mám na mysli, že táto spoločnosť splnila ekonomické kritéria k § 67a ods.
2 Obchodného zákonníka čo znamená, že hodnota vlastného imania/hodnota záväzkov bola menšia

ako 4 %. ... Na otázku samosudcu čiže netrváte na tom, že v kríze bola z dôvodu predĺženia, znalec
uvádza: čo sa týka posudzovania platobnej neschopnosti a predlženia v zmysle zákona č. 7 z roku
2005 ZKR (Zákon o konkurze a reštrukturalizácii), tak to nebolo úlohou znalca, lebo pre preskúmanie
ekonomických aspektov z pohľadu ZKR platia presné pravidlá, ktoré sú upravené vyhláškou MS SR č.
643/2005 z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia

– ekonomické aspekty k tejto stránke neboli znalcom skúmané, pretože neboli ani zadávateľom zadané
pre účely znaleckého skúmania. Obhajca namieta, že to, čo doteraz znalec hovoril po celý čas, je
úplne mimo predmetu znaleckého posudku, pretože znalec mal jasne vymedzené otázky policajtom,
pričom v otázkach nie je vymedzené nič z toho, o čom znalec hovoril. Na otázku samosudcu, či bola
spoločnosť v úpadku alebo hrozil tam úpadok, znalec uvádza: upresňujem, ak som používal pojem, že
bola v úpadku, tak opravujem, že išlo o hrozbu úpadku a tá je viazaná prioritne na ukazovateľa vlastného

imania a celkových záväzkov. ... Na otázku obhajcu meníte tým závery znaleckého posudku, znalec
uvádza: svoje závery v znaleckom posudku o tom, že bola naplnená ekonomická skutková podstata
porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, t. j. že ako konateľ spoločnosti a spoločník p.
B. dňa 13.12.2016 ekonomicky neoprávnene znížil majetok spoločnosti, resp. nedosiahol z predaja
tohto majetku primeraný ekonomický výnos, čo je vyčíslene v znaleckom posudku, tak tento záver

na základe dôkazov v znaleckom posudku uvedených nemením, nemám k tomu relevantné dôvody.
Ostatné zistenia resp. závery z pohľadu Obchodného zákonníka t. j. spoločnosti v kríze alebo z pohľadu
ZKR nepovažujem za smerodatné pri skúmaní otázok zadaných zadávateľom znaleckého posudku,
ktoré boli zamerané predovšetkým na predaj nehnuteľností a vyhodnotenie tohto predaja z pohľadu ceny
z pohľadu porovnania s ocenením znalca z odboru stavebníctvo a z pohľadu dopadu tejto transakcie na

majetkové podiely spoločníkov spoločnosti. Tu sa odvolávam na otázku č. 1-3 zadávateľa znaleckého
posudku. Ďalej obhajca uviedol, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2023
jednoznačne vyplýva, že znalec C. E. riešil právne otázky, pričom pochybil aj súd, keď znalcovi kládol
na zodpovedanie právne otázky. Došlo teda k tomu, že znalec C. E. na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 18.10.2023 poprel všetky závery svojho znaleckého posudku, nahradil ich inými závermi a aj

napriek tomu nelogicky trval na tom, že jeho závery v znaleckom posudku sú správne. Navyše závery
znalca ako výsledok znaleckej činnosti sú úplne mimo toho, aké otázky mal znalec zodpovedať v
zmysle uznesenia o pribratí znalca. Znalec C. E. teda skúmanie zameral na úplne iný predmet, ako
mal vymedzený v otázkach, čím prekročil rámec znaleckého skúmania. Podľa ust. § 145 ods. 1 Tr.
poriadku - Úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti, sa mu určia spravidla v uznesení

o pribratí znalca, a to formou otázok. Treba dbať pritom na to, že znalec nie je oprávnený riešiť
právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Znalcovi treba umožniť, aby
sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Možno mu tiež
dovoliť,abysazúčastnilnavýsluchuobvineného,svedkovaleboprivykonávaníinýchdôkazov.Nanávrh
znalca možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania posudku. Pri takom dokazovaní

má právo byť prítomný a vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno zapožičať spis.
Podľa ust. § 146 Tr. poriadku - Ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je
znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku.
Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti
znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca. Znalec C. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa

18.10.2023 podľa názoru sťažovateľa nevysvetlil závery znaleckého posudku, ale urobil nové závery,
čím predniesol nové konštatovania a vykonal nové skúmanie a vyhodnocovanie, čím spôsobil to, že
došlo k vzniku závažných pochybností a vzájomných rozporov medzi obsahom znaleckého posudku
a výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní.Za neprípustný dôkaz je potrebné považovať použitie
znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný zaujatým znalcom (R 11/1977). Znalec C. E. sa nemôže

vyjadrovať v rámci trestného konania (ako znalec) k tomu, či v čase spáchania skutku bola konkrétna
spoločnosť v úpadku, pretože úpadok je právny pojem a musí si túto otázku vyriešiť súd, pričom
súd môže tak ale urobiť na podklade znaleckého posudku, ktorý bude skúmať hospodársku situáciu
spoločnosti v konkrétnom období, záväzky po lehote splatnosti a podobne. Znalec nesmie riešiť právne
otázky, t. j. vykladať zákony, či vyhlášky, spomínať judikatúru, dávať závery či boli alebo neboli naplnené

právne pojmy ako napríklad úpadok, príčetnosť, obvykle jednorazová dávka drogy, ťažká ujma na zdraví
a podobne. Znalec nesmie hodnotiť dôkazy a vyjadrovať sa o tom, či obvinený je vinný alebo nevinný, či
nejakékonaniebolopodvodnéapod.Bezpovšimnutiasúdubynemalaostaťskutočnosť,žeznalecC.E.,
ktorý nesprávne hodnotil aj viaceré právne otázky (či bola spol. F. G. v úpadku alebo kríze, že obžalovanýnaplnil skutkovú podstatu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku) ako otázku spadajúcu do
svojej odbornosti, výrazným spôsobom znížil dôveryhodnosť o svojej odbornosti, čo môže viesť strany
k návrhu alebo zabezpečeniu supervízneho znaleckého posudku, prípadne k postupu uvedenému v §

146 Tr. poriadku. Preto obv. A. B. navrhuje postup v zmysle ust. § 146 Tr. poriadku a žiada súd, aby
pribral iného znalca na vykonanie znaleckého posudku. Obv. A. B. opätovne dáva do pozornosti, že
vymedzenie odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo je vykonané vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti
SR č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, konkrétne v prílohe
č. 2 tejto vyhlášky označenej ako "Obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetví", v takomto

znení: "09 01 00 Účtovníctvo a daňovníctvo Obsahom odvetvia je znalecké dokazovanie smerujúce
k posúdeniu správnosti vedenia účtovníctva a účtovnej evidencie a znalecké dokazovanie v oblasti
priamych a nepriamych daní". Vzhľadom na takéto vymedzenie odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo
je nepochybné, že C. D. E. nemá so zreteľom na vymedzenie odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo
oprávnenie zodpovedať otázky, ktoré mu položilo Okresné riaditeľstvo PZ vo Svidníku v uznesení sp.
zn. ČVS: ORP-164/VYSSK- 2018 zo dňa 19.09.2018, kde ide o otázky zamerané na zistenie celkovej

majetkovej a finančnej situácie spol. F. G., G., určenie majetkových podielov spoločníkov a určenie
spôsobenej škody. Je nepochybné, že C. D. E. nemá so zreteľom na vymedzenie odvetvia účtovníctvo
a daňovníctvo oprávnenie určiť výšku škody, ktorá mala byť spôsobená spol. F. G., G.. Neexistuje teda
žiaden zákonný dôkaz, ktorý by preukazoval, že spol. F. G., G. mala vzniknúť akákoľvek škoda.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto
výroku napadnutého uznesenia predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je
dôvodná.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že znalec C. D. E. bol do konania pribratý uznesením vyšetrovateľa
KR PZ Prešov ČVS: KRP-53/2-VYS-PO-2018 zo dňa 21.05.2018 v spojení s uznesením prokurátora
Okresnej prokuratúry Svidník sp. zn. Pv 161/18/7712-15 zo dňa 07.08.2018.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 18.10.2023 plynie, že znalec pri svojom výsluchu uviedol,

že on bol pribratý do konania pre účely porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Úlohou
znalca bolo preskúmať majetkovo-finančnú situáciu a identifikovať z ekonomického pohľadu skutkový
stav majetku a záväzkov, či nedošlo v tomto období k ekonomicky neopodstatnenému úbytku majetku
alebo nebol dosiahnutý primeraný ekonomický prospech. Ak sa to potvrdí, že došlo k ekonomicky
neopodstatnenému úbytku majetku alebo sa nedosiahol primeraný ekonomický prospech, toto považuje

znalec z odboru ekonómie za smerodajné, že bola z ekonomického hľadiska touto transakciou naplnená
skutková podstata porušovania povinnosti pri správe, lebo spoločnosť prišla o majetok. Zadávateľ
znaleckého posudku zadefinoval otázky, ktoré smerujú k tomu alebo ktoré mali objasniť ekonomické
podstaty, výstupy porušovania správy cudzieho majetku, nie marenia výkonu konkurzného konania,
lebo pre ekonómiu marenia výkonu konkurzného konania platia iné ekonomické pravidlá, ktoré ako

znalec dodržiava. Je smerodatné, aby pochopili tento znalecký posudok v tom, že identifikoval, že týmto
predajom došlo k ekonomicky neopodstatnenému úbytku majetku a tým je tam vyčíslená aj výška,
ktorú zadávateľ nazýva škodou, avšak pokiaľ sa používa pojem škoda, tak sa tým myslí ekonomický
neoprávnený úbytok majetku v neprospech spoločnosti. Na otázku obhajcu meníte tým závery
znaleckého posudku, znalec uviedol, že svoje závery v znaleckom posudku o tom, že bola naplnená

ekonomická skutková podstata porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, t. j. že ako konateľ
spoločnosti a spoločník p. B. dňa 13.12.2016 ekonomicky neoprávnene znížil majetok spoločnosti,
resp. nedosiahol z predaja tohto majetku primeraný ekonomický výnos, čo je vyčíslené v znaleckom
posudku, tak tento záver na základe dôkazov v znaleckom posudku uvedených nemení, nemá k tomu
relevantné dôvody. Ostatné zistenia resp. závery z pohľadu Obchodného zákonníka t. j. spoločnosti

v kríze alebo z pohľadu ZKR nepovažuje za smerodatné pri skúmaní otázok zadaných zadávateľom
znaleckého posudku, ktoré boli zamerané predovšetkým na predaj nehnuteľností a vyhodnotenie tohto
predaja z pohľadu ceny z pohľadu porovnania s ocenením znalca z odboru stavebníctvo a z pohľadu
dopadu tejto transakcie na majetkové podiely spoločníkov spoločnosti. Odvolával sa na otázku č. 1-3
zadávateľa znaleckého posudku.

Nato obhajca obžalovaného podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 18.10.2023 uviedol,
že vznáša námietku zaujatosti znalca a to preto, že z posledného prejavu znalca vyplynulo, že tento má
nepriateľský pomer ku klientovi, keďže vyslovene uviedol vo svojom prejave, že klient naplnil skutkovúpodstatu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a tým urobil právne posúdenie, na ktoré
ako znalec nie je oprávnený a práve toto nasvedčuje nedostatku objektívnosti a nestrannosti znalca.
Preto je nevyhnutné ho vylúčiť pre naplnenie zákonných podmienok.

K námietke zaujatosti znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že „skutočnosti, ktoré uvádza
zástupca, sú nepravdivé, nepreskúmateľné a nerelevantné a to z dôvodu, že pána B. vidí prvýkrát
v živote. Nevie, prečo by mal mať k nemu nejaký nepriateľský vzťah. Metodiku svojho znaleckého
skúmania podrobne vysvetlil. Zástupca uvádza nepresnú moju interpretáciu, keď uvádza, že som

tvrdil, že bola naplnená skutková podstata príslušného trestného činu, pričom viackrát a pri každom
ekonomickom vysvetľovaní a prejave bola zvýraznená len ekonomická podstata, z čoho vyplýva, aké
ukazovatele sa používajú a v ďalšom neriešil ďalšie právne otázky. Určité nepochopenie vzájomných
otázok a odpovedí so zástupcom podľa jeho názoru vyplývajú z podstaty veci, že zástupca nepochopil
ekonomické podstaty pri porušovaní povinností pri správe cudzieho majetku, ktorou je, ako už uviedol
x-krát na pojednávaní, konanie štatutárneho zástupcu spoločnosti F. G., G. dňa 13.12.2016 uzavretím

kúpnej zmluvy, ktorá je z ekonomického hľadiska neopodstatnená a nastal pri nej ekonomický
neopodstatnený úbytok majetku bez ekonomicky primeranej hodnoty.“

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, znalec, tlmočník
a prekladateľ je vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej

sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, len čo sa znalec, tlmočník alebo prekladateľ dozvie
o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne to oznámi zadávateľovi. Ak je zadávateľom súd
alebo iný orgán verejnej moci, rozhodne o jeho vylúčení tento orgán.

V citovaných ustanoveniach sú vymedzené dôvody, pre ktoré nesmie znalec podať znalecký posudok
vo veci a to pre jeho pomer k veci, k orgánom činným v trestnom konaní či k zástupcom strán konania.
Znalec k námietke zaujatosti uviedol na hlavnom pojednávaní, že obžalovaného nepozná, na hlavnom
pojednávaní ho vidí po prvýkrát, nevie, prečo by k nemu mal mať nepriateľský vzťah, zaoberal sa

ekonomickou podstatou trestného činu.

Krajský súd konštatuje, že podľa § 142 ods.3 Tr. poriadku možno proti uzneseniu o pribratí znalca podať
sťažnosť pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca.

Znalecjedotrestnéhokonaniapriberanýzdôvoduobjasneniaskutočností,naktorésúpotrebnéodborné
znalosti. Úlohou znalca je vyjadrovať sa k skutkovým odborným otázkam, nie vykonávať dôkazy,
hodnotiť dôkazy, či vyjadrovať sa k právnym otázkam. Ak sa však znalec vyjadrí aj k právnym otázkam,
nemusí to robiť, znalecký posudok nepoužiteľný ako celok, nakoľko je použiteľná tá časť, kde znalec
rieši len odborné otázky (R61/2003). Znalecký posudok je jedným z dôkazov v trestnom konaní a pri jeho

hodnotení sa vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, súd dôkazy hodnotí jednotlivo ako aj vo
vzájomnej súvislosti. Pokiaľ okresný súd nezistí zaujatosť znalca, s námietkami obhajoby sa vysporiada
spravidla v písomnom v odôvodnení rozsudku.

Rozhodovanie o námietke zaujatosti je procesným postupom, kde súd rieši len to, či sú v Trestnom

poriadku uvedené subjekty nestranné, spravidla pre pomer priateľský alebo pre pomer nepriateľský
k veci, k stranám konania alebo k ich zástupcom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom
konaní alebo súdu. Zo skutočnosti, že znalec mal odpovedať na právnu a nie odbornú otázku, nemožno
podľa názoru krajského súdu automaticky bez ďalšieho odvodiť jeho nepriateľský pomer či zaujatosť
k obžalovanému alebo k prejednávanej veci. Napokon ako okresný súd správne uviedol, o vine alebo

nevine rozhoduje len súd, nie znalec a to po vykonaní dôkazov, pričom znalecký posudok je len jedným
z dôkazov, ktoré sú v prejednávanom prípade vykonané.

Relevantná obava z nedostatku nestrannosti znalca sa musí zakladať na objektívnych, konkrétnych
a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo

môže vrhnúť čo aj tieň pochybnosti na nestrannosť znalca, ho automaticky vo veci vylučuje. Existencia
oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Preskúmajúc predložený
spisovýmateriálvšakanikrajskýsúdobjektívne,konkrétneadostatočnezávažnéskutočnosti,svedčiace
o zaujatosti znalca nezistil.Navyše krajský súd dodáva, že v konaní o zaujatosti znalca sa nemôžu preskúmavať procesné,
či meritórne rozhodnutia, na to slúžia riadne opravné prostriedky, pokiaľ zákon proti konkrétnym

rozhodnutiam tieto pripúšťa. Nie je možné okolnosti, ktoré sú alebo boli predmetom rozhodovania súdu,
opätovne riešiť v konaní o zaujatosti. Väčšina obhajobou namietaných skutočností sú procesné návrhy,
alebo vyjadrenie nesúhlasu s obsahom dôkazu, či hodnotením dôkazu, prípadne vyjadrením názoru, že
znalec nemal oprávnenie odpovedať na položené otázky, resp. že súd také otázky nemal ani položiť.
Tieto námietky však mohol vzniesť obhajca ako námietky ku kladeným otázkam priamo na hlavnom

pojednávaní.

Keďže okresný súd rozhodol o námietke zaujatosti uznesením, a krajský súd nezistil žiadny dôvod
pre konštatovanie, že znalec je vo veci zaujatý, zamietol sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú.
V podrobnostiach poukazuje krajský súd na podrobné dôvody uvedené v uznesení okresného súdu,
s ktorými sa krajský súd stotožnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.