Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 14C/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724202882
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Červeňák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:7724202882.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v spore žalobkyne: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. D. X, XXX XX A., právne
zast. JUDr. Peter Harakály, advokát, so sídlom Mlynská č. 28, 040 01 Košice proti žalovanej: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, o náhradu škody
vo výške 5.943,87 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.07.2024 domáhala proti žalovanej
zaplatenia sumy 5.943,87 Eur s prísl., ako aj náhrady trov konania.

2. Podaním zo dňa 20.09.2024 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrala žalobu
späť a žiadala konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu. Zároveň navrhla, aby súd žiadnej zo strán
nepriznal náhradu trov konania.

3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Žalobca má dispozičné právo návrhom, do ktorého patrí aj právo vziať návrh celkom späť. Späťvzatie
návrhu je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v
okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne,
ktorým vzala žalobu späť pred začatím prvého pojednávania, súd v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniamikonaniezastavil.Vdanejvecinebolopotrebnézisťovaťstanoviskožalovanejkspäťvzatiu

žaloby, nakoľko k nemu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, resp. predbežné prejednanie veci.
7.Podľa §262ods.1,2CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9.Rozhodovanieotrováchkonaniajeintegrálnousúčasťousúdnehokonaniaakocelkuajesamoosebe
spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, akoto dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku,
resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva

zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.
11. Ak teda v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je súd povinný
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane

žalobcu, aj na strane žalovaného. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa
domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo
zastavené. Ak nie je v konaní preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom
nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo

vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu).
12. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi
tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre
ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Je nesporné, že
konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 145 ods. 1 CSP). Späťvzatie

žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca, ktorému svedčí právo
podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy aj bez uvedenia dôvodu vziať späť.
Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné
normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá
bezprostredne vedie k zastaveniu konania.

13. V zmysle § 256 CSP je povinná nahradiť trovy konania tá strana, ktorá procesne zavinila, že sa
konanie muselo zastaviť. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie
bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a
oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu,

aj na strane žalovaného. Zavinenie je vždy potrebné posudzovať iba z procesného hľadiska, a nie podľa
hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku
vo veci samej.

14. V danom prípade však žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania tým, že zobrala žalobu späť

v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu, a preto vznikla jej povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej.

15. O nároku na náhradu trov konania tak bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP.
V konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni. Súd, preto priznal
nárok na náhradu trov konania žalovanej v plnom rozsahu 100%, tak ako je to uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.