Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/120/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200479
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Globaltrading Slovakia, s. r. o., so sídlom
SNP 391/6, 044 42 Rozhanovce, IČO: 44 377 134, právne zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners
s.r.o., Thurzova 7, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 930, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100860025/2020 zo dňa 07. mája 2020, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/151/2020 - 135

zo dňa 18. mája 2022, ECLI:SK:KSKE:2022:7020200479.2, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1.DaňovýúradKošice(ďalejako„správcadane“alebo„prvostupňovýsprávnyorgán“)vykonalužalobcu
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2017 (ďalej

ako „daňová kontrola“). Daňová kontrola sa začala dňa 30.11.2017 na základe Oznámenia o začatí
daňovej kontroly č. 102390955/2017 zo dňa 15.11.2017. Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej
kontroly protokol č. 100339583/2019 zo dňa 30.01.2019 (ďalej ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100341785/2019 zo dňa 31.01.2019 doručený
žalobcovi dňa 04.02.2019. Daňová kontrola bola ukončená dňa 04.02.2019.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane

rozhodnutím č. 102899596/2019 zo dňa 16.12.2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil
žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2017 rozdiel dane v sume 67 797,25 eur na DPH. Žalovaný
v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100860025/2020 zo dňa 07.05.2020 (ďalej ako „rozhodnutie
žalovaného“) rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

3. Správca dane a žalovaný (ďalej spolu ako „orgány finančnej správy“ alebo aj ako „daňové orgány“)
neuznali žalobcovi (i) oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov („ďalej ako „zákon o DPH“) pri dodaní tovaru z tuzemska do
iného členského štátu (ďalej ako „IČS“) odberateľom JALEN TRADE COMPANY S. z o.o. a SWEET
SIGHT s.r.o. a (ii) odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH z
dodávateľských faktúr od dodávateľa SYNAT s.r.o.II. Konanie pred krajským súdom

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Košiciach (ďalej
ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal priznania odkladného
účinku správnej žaloby, zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia
veci na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu.

5. Správny súd rozsudkom č. k. 7S/151/2020 - 135 zo dňa 18. mája 2022 (ďalej ako „napadnutý
rozsudok“) podľa § 190 SSP žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

6. Správny súd posudzoval dokazovanie žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa aplikujúc
právny názor, že ak zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že písomnosti predložené správcovi dane
daňovým subjektom naozaj odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa

(dodávateľov), je informácie v nich obsiahnuté, možné a potrebné považovať za relevantné, či
rozhodujúce ako dôkaz. Ak však dôjde na základe ďalších zistení správcu dane k spochybneniu, že
zdaniteľné plnenia boli realizované spôsobom uvedeným na predložených sporných faktúrach, má
správca dane právo a zároveň povinnosť preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia
doplnením dokazovania. Týmto spôsobom postupovali aj žalované správne orgány.

7. Správny súd v napadnutom rozsudku konštatuje, že po preskúmaní administratívneho spisu správna
žalobažalobcukorešpondujesodvolacímidôvodmi,ktoréuplatnilžalobcaužvadministratívnomkonaní.
V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že v správnej žalobe sa žalobca venuje vo veľkej časti
argumentácii správneho orgánu prvého stupňa, pričom argumentácii žalovaného správneho orgánu,

ktorá je sumarizovaná na str. 26 až 31 rozhodnutia žalovaného, sa venuje len okrajovo. Z uvedeného
dôvodu správny súd reagoval na žalobné námietky cez prizmu rozhodnutia žalovaného, pričom po jeho
preskúmaní, nevidel dôvod na jeho kasáciu.

8. Správny súd ďalej poukazuje na vyjadrenie žalovaného k vykonanému dokazovaniu k predmetu

dodania (káva JACOBS) uvedeného na faktúrach od dodávateľa žalobcu - spoločnosti SYNAT s.r.o.,
v ktorom žalovaný uviedol, že bol vytvorený nasledujúci fakturačný reťazec: „HUNGAROCONFECTII
s.r.o. - SYNAT s.r.o. - Globaltrading Slovakia, s.r.o. - SWEET SIGHT s.r.o. (ČR). Spoločnosti
HUNGAROCONFECTII s.r.o. a SYNAT s.r.o. so správcom dane nekomunikovali. Konateľkou
spoločností HUNGAROCONFECTII s.r.o. a SYNAT s.r.o. bola Mária Csiga, ktorá nevedela predložiť

účtovné doklady spoločnosti SYNAT s.r.o., nevedela sa vyjadriť k ekonomickej činnosti spoločnosti,
nevedela uviesť meno účtovníka, neuskutočnila žiadne obchodné transakcie, v jej mene konali jej
maďarskí priatelia žijúci na Slovensku, nevedela, kto podpísal faktúry č. 201700808 a č. 2017700809,
nepozná súčasného konateľa spoločnosti Istvána Trencsáka.

9.Vzhľadomnavyššieuvedenéapreukázanéskutočnosti,napriekformálnemudeklarovaniupodmienok
vyplývajúcich zo zákona o DPH, došlo podľa správneho súdu na základe ďalších zistení správcu dane k
spochybneniu, že zdaniteľné plnenia boli realizované spôsobom uvedeným na predložených sporných
faktúrach. Správny súd ďalej uvádza, že nie je jeho úlohou opakovať dôvody a skutkové zistenia
správneho orgánu, ktoré sú podrobne zachytené v preskúmavanom rozhodnutí, a s ktorými sa na

základe zisteného skutkového stavu stotožňuje.

10. Správny súd vyhodnotil žalobcovu argumentáciu ako irelevantnú. V súvislosti s dôkaznými postupmi
a závermi v preskúmavanej právnej veci správny súd v napadnutom rozsudku poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého
vyplýva,že:„Dôkaznébremenojenadaňovomsubjekte-žalobcovi(§29ods.8zákonač.511/1992Zb.v
spojenís§49ods.2,§51zákonač.222/2004Z.z.).Primárnejenevyhnutnéuniesťdôkaznébremenona
strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených
a splnených podmienok nárok na odpočítanie DPH (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty),

a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktoromleží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

11. Ohľadom žalobnej námietky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa, správny súd v napadnutom rozsudku uvádza, že sa s touto námietkou nestotožňuje. Predmetom
súdneho prieskumu je rozhodnutie odvolacieho orgánu a v tejto súvislosti správny súd poukazuje
už na zmienenú argumentáciu, ktorú žalovaný správny orgán subsumoval na stranách 26 až 31
preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že takéto odôvodnenie rozhodnutia je zákonné

a vecne správne, vzhľadom na zistený skutkový stav.

12. Ohľadom vyhodnocovania údajov žalovaným správnym orgánom z MVI správny súd uvádza, že táto
žalobná námietka nie je v súlade so zisteným skutkovým stavom. V preskúmavanom rozhodnutí (str.
11) sa v súvislosti s MVI uvádza okrem iného: „V závere odpovede na žiadosť o MVI maďarská daňová
správa uviedla, že svedkyňa Mária Csiga bola v roku 2017 dôchodcom, nemala žiadne príjmy z činnosti

vykonávanej v inom členskom štáte, nepredložila žiadne daňové priznanie k dani z príjmu. Z výpovede
svedka p. Márie Csiga (bývalej konateľky spoločnosti SYNAT s.r.o.) je zrejmé, že reálne nevykonávala
žiadnu obchodnú činnosť na Slovensku a v jej mene konali jej maďarskí priatelia, žijúci na Slovensku.“
Správnysúdkonštatuje,žepodťarchouajtýchtozisteníavkontextehodnoteniavšetkýchdôkazovspolu
a vo vzájomnej súvislosti, žalovaný správny orgán zákonným spôsobom dospel k správnemu záveru.

13. Ohľadom bodov 8. až 12. napadnutého rozsudku správny súd uvádza, že je bez významu na
tomto mieste opakovať a sumarizovať vykonané dokazovanie daňového orgánu, nakoľko to ani nie je
úlohousprávnehosúdu.Správnysúddôkladnepreskúmalavyhodnotilvykonanédokazovaniedaňovými
orgánmi a konštatuje, že závery žalovaného správneho orgánu sú správne a zákonné. Nemožno

tvrdiť, že žalovaný správny orgán založil svoj právny názor na neexistujúcej skutočnosti, resp. aby túto
skutočnosť nezargumentoval. Žalobca selektívnym spôsobom poukazuje na jednotlivé dôkazy, pritom
opomína ich vzájomné hodnotenie podľa pravidla uvedeného v bode 17. napadnutého rozsudku.

14. K ďalším žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú dodržania podmienok pre uplatnenie oslobodenia

od dane v zmysle § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH správny súd uvádza, že podstatným a
hlavným dôkazom pre uznanie oslobodenia od dane v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského
štátu Európskej únie je doklad o preprave - medzinárodný nákladný list CMR, v ktorom je potvrdené
odberateľom, alebo osobou ním poverenou, prevzatie tovaru v inom členskom štáte a taktiež je uvedené
miesto prevzatia tovaru v inom členskom štáte. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v

§ 43 zákona o DPH. Uvedené transakcie do iného členského štátu deklarované ako oslobodené mali
iba formálne deklarovať dodanie tovaru s oslobodením k nadobúdateľovi do iného členského štátu a
tým nenapĺňali podstatu daňových transakcií v súlade so Smernicou Rady EÚ a národnou legislatívou,
pretože skutočné dodanie nenastalo tak, ako bolo zachytené účtovnými dokladmi v porovnaní s iným
vykonanými dôkazmi.

15. Správny súd ďalej v napadnutom rozsudku poukazuje na argumentáciu žalovaného v
preskúmavanom rozhodnutí a právne uzatvára, že pod ťarchou týchto dôkazov žalovaný správny
orgán rozhodol zákonným spôsobom. Produkovaná argumentácia žalobcu nebola spôsobilá na kasáciu
napádaného rozhodnutia a taktiež navrhované dôkazy (výsluchy) nemohli preukázať iné skutočnosti,

ako tie, ktoré boli ustálené dokazovaním daňových orgánov. Z uvedeného dôvodu správny súd
považoval vykonané dokazovanie za absolútne dostačujúce pre závery daňových orgánov.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

16. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú
sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že napadnutý rozsudok je zaťažený vadami konania tým, že správny súd
(i) nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), (ii)
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a (iii) odklonil sa

od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažnostným návrhom
sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj
ako „Najvyšší správny súd SR“) zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutímsprávcu dane a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal priznania
nároku na náhradu trov konania.

17. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol návrh výroku rozhodnutia vo vzťahu k napadnutému
rozsudku. V zmysle § 453 ods. 3 SSP však kasačný súd nie je viazaný sťažnostným návrhom, a preto
kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti sťažovateľa.

18. V úvode kasačnej sťažnosti sťažovateľ uvádza stručný priebeh doterajšieho konania a reprodukuje

závery správneho súdu. Následne sťažovateľ uvádza stručné dôvody nezákonnosti napadnutého
rozsudku a uvádza, že správny súd rozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného
súdu a nesprávne právne posúdil, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo, a že sťažovateľ neuniesol
svoje dôkazné bremeno. Namieta, že žalovaný relevantne nereagoval na ním predložené a označené
dôkazy, správny súd však napriek tomu pokladal rozhodnutie žalovaného za dostatočné a zákonné.
Sťažovateľ ďalej namieta, že správny súd sa nevysporiadal s namietaným porušením § 46 ods. 5

daňového poriadku. Ako kľúčový žalobný bod s ktorým sa správny súd nevysporiadal sťažovateľ označil
predčasný záver o nepriznaní odpočítania DPH. Podľa názoru sťažovateľa daňové orgány neprihliadali
na dôkazy svedčiace v jeho prospech. Sťažovateľ ďalej všeobecne a bez konkretizácie uvádza, že
správny súd sa nevysporiadal s jeho rozsiahlymi žalobnými bodmi, a preto je toho názoru, že napadnutý
rozsudok je potrebné považovať za nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť.

19. Nesprávne právne posúdenie veci podľa sťažovateľa spočíva v nesprávnom právnom posúdení
otázky, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo, v otázke dôkazného bremena a jeho prenosu na správcu
dane, a s tým spojeného nesplnenia dôkazných povinností správcu dane a v otázke posúdenia
neunesenia dôkazného bremena sťažovateľom. Podľa sťažovateľa daňové orgány nedostatočne zistili

skutkový stav veci, pretože nevykonali ním navrhované dôkazy a vykonané dokazovanie nepostačuje
na záver, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. Podľa sťažovateľa je záver správneho súdu postavený len
na výpovedi konateľky spoločnosti SYNAT s.r.o., čo je nepostačujúce a poukazuje na plnomocenstvo
pána Istvána Trencsáka, ktoré bolo podľa sťažovateľa odignorované.

20. Vo vzťahu s dodávateľom SYNAT s.r.o. sťažovateľ uvádza, že daňové orgány založili svoje závery
nekriticky na zisteniach z MVI a namieta že mu nebolo umožnené zúčastniť sa výsluchu konateľky tejto
spoločnosti, má za to že v jej tvrdeniach sú rozpory s inými dôkazmi, najmä v súvislosti s existenciou
plnomocenstva, ktoré udelila konateľka spoločnosti SYNAT s.r.o. pre pána Istvána Trencsaka, s
ktorým sťažovateľ jednal. Sťažovateľ má za to, že nie je pravdou že Mária Csiga nesplnomocnila

Istvána Trencsaka, čo podľa jeho názoru preukázal práve predložením uvedeného plnomocenstva a je
presvedčený že toto plnomocenstvo spochybnené nebolo.

21.Ďalejvkasačnejsťažnostiopakovaneuvádza,ževýpoveďMárieCsigajevrozporesinýmidokladmi,
ktoré v kasačnej sťažnosti menuje a jediným dôkazom svedčiacim v prospech tvrdení správcu dane je

práve táto výpoveď, ktorej dôkazná sila je pochybná a je pre neho nepochopiteľné, ako mohol správny
súd dospieť k nesprávnemu právnemu záveru v súvislosti s vykonaným dokazovaním, keďže tento záver
je postavený len na jedinom dôkaze, ktorý je v rozpore s inými dôkazmi.

22. Správny súd podľa sťažovateľa nepostupoval v súlade s názormi Ústavného súdu SR v zmysle

nálezu Ústavného súdu SR z 16.12.2015, sp. zn. I. ÚS 314/2015. Ďalej namieta, že dôkazy, ktoré
sťažovateľpredložilalebonavrhol,daňovéorgányodignorovali(napr.vyjadrenieIstvánaTrencsáka),bez
relevantných dôvodov spochybnili a neprihliadli na ne (napr. vyhlásenie Mária Csiga) alebo navrhnuté
dôkazy nevykonali (napr. výsluch p. R.), či ich ako dôkazy neprijali (napr. plná moc. pre Istvána
Trencsáka).

23. Sťažovateľ zdôrazňuje, že Mária Csiga nevypovedala v tom zmysle, že obchod by sa nebol
uskutočnil, iba že ona o ňom nevie, lebo sa ho osobne nezúčastnila. Uvádza, že ak by aj jej výpoveď
bola pravdivá, tak to neznamená, že k plneniu nedošlo. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že
daňové orgány mali zistiť, či obchod bol uskutočnený prostredníctvom iných osôb, čo však neurobili a

dôkazy označené sťažovateľom odmietli ako neopodstatnené. Sťažovateľ tiež poukazuje na e-mailovú
komunikáciu z e-mailovej adresy spoločnosti SYNAT s.r.o. a na to, že na faktúrach je podpis Márie Csiga.
Ohľadom podpisu Márie Csiga na faktúrach namieta, že správca dane robí závery ako písmoznalec,
na čo nemá potrebnú kvalifikáciu a poukazuje na to, že žiaden právny predpis neustanovuje povinnosťpodpisovať faktúry a už vôbec nie ak sa posielajú elektronicky. Nesúhlasí s tým, že daňové orgány
spochybnili všetky dôkazy, ktoré sťažovateľ predložil a v tejto súvislosti opakovane poukazuje na
plnomocenstvo a čestné vyhlásenie Istvána Trencsáka, ktorý je v súčasnosti konateľom SYNAT s.r.o.

Ak správca dane mal pochybnosti, mal Istvána Trencsáka vypočuť, pretože sťažovateľ s ním v rámci
daného obchodu jednal, čo aj predloženým plnomocenstvom preukázal.

24. Takéto hodnotenie dôkazov nie je podľa názoru sťažovateľa v súlade so zásadami logického
uvažovania a už vôbec nie dokazovania v daňovom konaní, ktoré správny súd rovnako posúdil ako

zákonné a vecne správne. Dôvody neuznania práva na odpočítanie dane považuje sťažovateľ za
nedostatočné.

25. Ďalej sťažovateľ poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 30/2018 - 41 a následne
uvádza, že ako vyplýva z tohto rozsudku, krajský súd v napadnutom rozsudku vady v posudzovaní
dôkazného bremena, použiteľnosti zistení z MVI a závere o neuskutočnení zdaniteľného plnenia nijako

nenapravil a vec nesprávne posúdil. Správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, pričom
tento odklon opomenul odôvodniť.

26. Sťažovateľ ďalej uvádza, že správny súd ignoroval aj rozhodovaciu činnosť Veľkého senátu
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs/1/2020 a v tejto súvislosti ďalej v kasačnej sťažnosti uvádza,

že daňové orgány mu za účelom riadneho zistenia, preukázania uskutočnenia obchodov neumožnili
odstrániť rozpory a správny súd potvrdil správnosť ich postupu. Bez bližšej konkretizácie opakovane
namieta, že mu boli nezákonne odopreté nároky podľa zákona o DPH len z dôvodov, ktoré vyplynuli z
pochybnýchaspochybnenýchinformáciízískanýchzvýsluchujednejosobyzMVI,priktorýchmunebola
umožnená účasť a bez toho, aby tieto informácie daňové orgány konfrontovali s inými relevantnými

dôkazmi nasvedčujúcimi, že obchod sa uskutočnil.

27. Sťažovateľ ďalej namieta, že hoci nie výslovne, ale bol daňovými orgánmi obvinený z podvodného
konania,pričompodľajehonázoruniejepodstatné,čitodaňovéorgányvýslovneuvedúalebolenuvedú,
že preverovaná transakcia sa neuskutočnila. Následne poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho

súdu ČR sp. zn. Afs 60/2017-60 a namieta, že správny súd sa nijako nevysporiadal s judikatúrou
ohľadom daňového podvodu a uvádza a cituje rozhodnutia v súvislosti s podvodným konaním. Záverom
v tejto časti uvádza, že napadnutý rozsudok je vo svetle citovanej judikatúry rozporný a nezákonný.

28. Žalovaný ani správny súd sa podľa názoru sťažovateľa neriadili zásadou obsiahnutou v § 3 ods. 6

daňového poriadku a opäť len všeobecne bez bližšej konkretizácie vysvetľuje kedy a akým spôsobom
sa má táto zásada aplikovať, pričom aplikácia tejto zásady má prednosť pred formalizmom.

29. Sťažovateľovou ďalšou námietkou je porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 46 ods. 5 daňového
poriadku. Uvádza pritom, že je nepochybné, že správca dane musí vo výzve podľa § 46 ods. 5 daňového

poriadku pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho
dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími
dôkazmi. S touto povinnosťou správcu dane koreluje poskytnutie možnosti daňovému subjektu ním
potvrdené skutočnosti riadne preukázať, čo však správca dane neurobil. V súvislosti s uvedeným
ďalej sťažovateľ uvádza, že predložil správcovi dane množstvo dôkazov preukazujúcich uskutočnenie

predmetných obchodov a navrhol výsluch svedkov, ktoré však vykonané neboli a z tohto dôvodu bolo
sťažovateľovi znemožnené nastolené pochybnosti odstrániť.

30. Sťažovateľ má za to, že napadnutý rozsudok je preto tiež nepreskúmateľný pre jeho
nezrozumiteľnosť, nakoľko z jeho obsahu nie je zrejmé, ako správny súd posúdil námietku sťažovateľa

o tom, že pochybnosti vo vzťahu dodania tovaru - kávy odberateľovi SWEET SIGHT s.r.o. ani ohľadom
dodania tovaru - kuracích rezňov spoločnosti JALEN TRADE COMPANY S. z o. o. nikdy správne orgány
ani len nenastolili, a teda neumožnili žalobcovi poznať rozsah svojho dôkazného bremena. Na túto
námietku správny súd podľa vyjadrenia sťažovateľa nereagoval a rozhodnutie neodôvodnil.

31. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti označenej ako „K dôvodu podľa ust. § 440 ods. 1 písm.
f) SSP“ sťažovateľ uvádza, že tretím zásadným dôvodom nezákonnosti napadnutého rozsudku je
jeho nezrozumiteľnosť. Následne uvádza dôvody, pre ktoré je podľa neho napadnutý rozsudok
nezrozumiteľný a poukazuje na § 139 ods. 2 SSP. Sťažovateľ pritom dospel k záveru o absolútnejnezrozumiteľnosti napadnutého rozsudku, pričom z obsahu napadnutého rozsudku podľa sťažovateľa
nie je vôbec zrejmé, ako sa správny súd vysporiadal so žalobnou námietkou, v ktorej poukazoval na
existenciu nesporného dôkazu - plnomocenstva pre pána Istvána Trencsáka s ktorým sťažovateľ jednal

pri obchodoch so spoločnosťou SYNAT s.r.o., a ktoré zásadne spochybňovalo závery správneho orgánu
odvodené od jediného dôkazu - výpovede pani Csiga. Rovnako z napadnutého rozsudku nie je podľa
sťažovateľa zrejmé ako správny súd dospel k záveru o neuskutočnení zdaniteľného plnenia.

32. V časti kasačnej sťažnosti označenej ako „K spolupráci so spoločnosťou JALEN TRADE COMPANY

Sp. z. o.o.“ sťažovateľ uvádza, že daňové orgány založili svoje rozhodnutia na negatívnych zisteniach,
resp. dôkazoch zistených z MVI. Má za to, že tieto zistenia sú nepreukazné alebo naopak potvrdzujúce.
Sťažovateľ zdôrazňuje, že takéto zistenia nie sú zisteniami, ktoré by preukazovali, že deklarované
obchody by sa neboli zrealizovali a nemôžu byť pričítané na ťarchu sťažovateľa. Ďalej sťažovateľ
poukazoval na to, že navrhol výsluchy svedkov G. S. a E. Z., pričom správca dane vedomý si
nevyhnutnosti a potrebnosti týchto výsluchov sa tieto výsluchy aj pokúsil vykonať, čo sa pri p. S. podarilo,

pri p. Z. však nie. Sťažovateľ trval na výsluchu svedka p. Z., čo mu však bolo odňaté. Sťažovateľ pritom
zdôrazňuje, že daňové orgány mali aj ďalšie zákonné možnosti a postupy k zabezpečeniu nevyhnutnej
výpovede tohto svedka, ktoré však na ujmu sťažovateľa nevyužili. V tejto súvislosti namieta, že z
napadnutého rozsudku nevyplýva, ako správny súd za tohto stavu dospel k záveru že navrhované
dôkazy nemohli preukázať iné skutočnosti.

33. V časti „K spolupráci SWEET SIGHT - tovar kuracie rezne solené 5kg“ sťažovateľ uvádza, že
odpoveď českej finančnej správy nie je možné považovať za dôveryhodnú z nasledovných dôvodov:
- česká finančná správa uviedla, že nepotvrdzuje prijatie tovaru, ani jeho zaúčtovanie, z čoho správca
dane vychádzal,

- česká finančná správa bola nedôsledná pri spisovaní svojich zistení, keďže z jej zaslaných vyjadrení a
dokladov vyplývalo nielen to, že obchod bol dojednaný medzi štatutárnymi zástupcami (bez upresnenia),
ale že bol dojednaný telefonicky, čo je ďalšia informácia, ktorú česká finančná správa opomenula uviesť,
-českáfinančnásprávaanineuviedlaodpovedenavšetkyotázkypoloženésprávcomdane,pristupovala
k nim selektívne a nedôsledne.

34. Sťažovateľ je preto toho názoru, že ani túto odpoveď na MVI nemožno považovať za dôveryhodnú
a nekriticky si ju osvojiť bez ohľadu na iné skutočnosti, ako to urobili daňové orgány. Z tohto dôvodu
sťažovateľžiadalozaslanieopakovanejMVI.Správcadanepretomalvyhodnotiťvšetkydôkazy,ktorésú
mu predložené. Dôkazná hodnota takýchto zistení je preto podľa názoru sťažovateľa vysoko otázna, ak

nie priamo nulovaná. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.
11S/72/2018 - 168, z ktorého cituje. Sťažovateľ má za to, že zaslanie opakovanej MVI bolo opodstatnené
a nevyhnutné, pričom správca dane tejto žiadosti nezákonne nevyhovel.

35. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že námietky sťažovateľa, ktoré sa týkajú

nepriznania práva na odpočítanie dane sú obsahovo zhodné s jeho žalobnými dôvodmi. Žalovaný
nezistil pochybenie správcu dane v postupe, ani iné porušenie zákona. Žalovaný má za to, že námietky
sťažovateľa sú neopodstatnené. Zároveň žalovaný navrhuje aby kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť
zamietol ako nedôvodnú.

IV. Konanie na kasačnom súde

36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako
kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach
sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v

zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle
§ 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk
podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

37. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či krajský súd (i)
nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SPP), (ii) rozhodolvo veci na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SPP) a či (iii) sa odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP).

38. Primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania
skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a
konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.

39. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch
napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito
sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

40. V súvislosti s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa je v prvom rade nutné poukázať na to, že kvalita
kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Na jednej strane
strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby)
iba v zodpovedajúcej nízkej miere detailov. Na strane druhej, rozsahovo excesívna kasačná sťažnosť,

ktorá je však obsahovo nesúrodá, má za následok, že sa súd pri „vysporiadaní“ s takouto kasačnou
sťažnosťou obmedzí na podstatu veci a s jednotlivými námietkami sa prípadne vysporiada prostým
odkázaním na príslušnú pasáž odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (k tomu pozri analogicky
rozsudky Najvyššieho správneho súdu českej republiky č. k. 1AS/132/2021-30 zo 15.07.2021 č. k.
1Afs/163/2021-52 z 12.10.2021 a č. k. 3Afs/284/2022-99 zo 14.04.2023).

41. Kasačná sťažnosť sťažovateľa je síce rozsiahla, z podstatnej časti však pozostáva zo všeobecne
formulovaných námietok a z citácií z rozhodnutí daňových orgánov, napadnutého rozsudku a judikatúry.
Kasačná argumentácia k jednotlivým otázkam sa opakuje, nie je súrodá a logicky štruktúrovaná. Neušlo
tiež pozornosti kasačného súdu, že mnohé námietky vznesené v kasačnej sťažnosti boli formulované

vo veľmi všeobecnej rovine, bez poukazu na konkrétne plnenia (dodanie tovarov).

42. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na podstatu kasačného konania, ktorého účelom nie je
reagovať na každé jednotlivé tvrdenie, resp. námietku sťažovateľa, a to najmä v prípade, ak táto nebola
dostatočne konkrétne vznesená. Nie je úlohou najvyššieho správneho súdu, aby tento v dokumentoch

„dešifroval“, dohľadával alebo „prispôsoboval“ abstraktnú a nie vždy adresnú argumentáciu sťažovateľa
okolnostiam súdenej veci. Takýto postup by bol nielen v rozpore s tzv. koncentračnou zásadou
aplikovanou v kasačnom konaní (pozn.: okrem zákonných výnimiek), ale narúšal by aj rovnosť
účastníkov konania pred súdom.

43. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že mu správny súd pri rozhodovaní nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a taktiež vec nesprávne právne posúdil. Dôvody kasačnej
sťažnosti boli upriamené na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nedostatočné vysporiadanie
sa so žalobnými námietkami, pričom dôvody boli častokrát namierené nie voči napadnutému rozsudku

ale proti rozhodnutiam daňových orgánov a na otázky v súvislosti s dôkazným bremenom v daňovom
konaní.

44. Sťažovateľ hneď v úvode kasačnej sťažnosti namieta, že správny súd sa nevysporiadal s
jeho rozsiahlymi žalobnými bodmi, a preto je toho názoru, že napadnutý rozsudok je potrebné

považovať za nepreskúmateľný. Najvyšší správny súd SR sa preto v prvom rade zaoberal namietanou
nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, ktorú sťažovateľ videl v tom, že správny súd sa
nevysporiadal s niektorými žalobnými námietkami.

45. Kasačný súd uvádza, že si je plne vedomý toho, že integrálnou súčasťou základného práva na

súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zodňa 03.07.2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19.05.2004).
Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004).

46. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že sťažovateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozsudku

správneho súdu by musela vyplývať z absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.
Zákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu sú také vady odôvodnenia
rozhodnutia, kedy rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo existencia takých zásadných
procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). Správny súd však v zmysle judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania

predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
(rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija v. Španielsko).

47. Správny súd v intenciách citovaných záverov postupoval. Správny súd sa vecne vysporiadal s

podstatou žalobnej argumentácie a posúdil tak nesplnenie hmotnoprávnych podmienok vo vzťahu k
oslobodeniu od dane v prípade deklarovaných plnení pre spoločnosť JALEN TRADE COMPANY S. z
o.o. a spoločnosť SWEET SIGHT s.r.o. Rovnako tak nesplnenie hmotnoprávnych podmienok vo vzťahu
k odpočítaniu dane z faktúr od dodávateľa SYNAT s.r.o. Vzhľadom k viacerým zúčastneným subjektom,
správny súd nepochybil, keď detailne nerozoberal každú jednu obchodnú transakciu, ale vec preskúmal

komplexne a zameral sa na podstatné skutočnosti, pričom nepovažoval za významné v napadnutom
rozsudku opakovať a sumarizovať dokazovanie vykonané daňovými orgánmi, nakoľko to ani nie je
úlohou správneho súdu. Napadnutý rozsudok preto vadou nepreskúmateľnosti netrpí. Vzhľadom k
rozsahu zistených skutočností kasačný súd zvolil v danej veci obdobný prístup.

48. V tomto kontexte preto podľa názoru kasačného súdu neobstojí tvrdenie sťažovateľa o
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, keďže z jeho obsahu je zjavné, že
ním bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti. Správny súd zrozumiteľne uviedol dôvody,
pre ktoré zamietol žalobu sťažovateľa, a jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné či
neodôvodnené. Odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu obsahuje stručné zhrnutie

podstatných argumentov sťažovateľa a žalovaného, prehľad dotknutých právnych noriem, ako aj
posúdenie skutkových a právnych záverov správnym súdom. Kasačný súd má v tejto súvislosti za to,
že správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami
sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré odôvodnil, pričom dospel k správnym
záverom o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia

správcu dane.

49. Po vyriešení tejto otázky kasačný súd pristúpil k vecnému prieskumu a skúmal, či zistený skutkový
stav je dostatočný pre závery daňových orgánov a správneho súdu o nesplnení hmotnoprávnych
podmienok v prípade oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH pri dodaní tovaru z tuzemska

do IČS odberateľom JALEN TRADE COMPANY S. z o.o. a SWEET SIGHT s.r.o. a odpočítania dane
podľa § 49 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa
SYNAT s.r.o.

50. Podstatnú časť kasačnej sťažnosti sťažovateľ venoval neuznaniu odpočítania dane pri nadobudnutí

tovaru od spoločnosti SYNAT s.r.o. Sťažovateľove podstatné námietky možno v tomto smere
zosumarizovať nasledovne:
- závery o neuznaní odpočítania dane boli založené len na zisteniach z MVI,
- nebolo mu umožnené zúčastniť sa výsluchu svedka Márie Csiga - konateľky spoločnosti SYNAT s.r.o.,
ktorý uskutočnil daňový orgán v IČS,

- vyjadrenia Márie Csiga sú v rozpore s inými dôkazmi, najmä s plnomocenstvom pre Istvána Trencsáka
- plnomocenstvo udelené Istvánovi Trencsákovi spochybnené nebolo,
- dôkazy, ktoré sťažovateľ navrhol alebo predložil boli odignorované,
- sťažovateľovi nebolo umožnené uniesť svoje dôkazné bremeno,- bol obvinený z podvodného konania,
- boli porušené povinnosti vyplývajúce z § 46 ods. 5 daňového poriadku a sťažovateľ teda nevedel aké
skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi.

51.Kasačnýsúdvprvomradepoukazujenaskutočnosť,ženároknaodpočítaniedanevznikápríjemcovi
plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane
vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (Ú. V. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej ako „Smernica o DPH“). Hmotnoprávnymi

podmienkami na odpočítanie dane sú (i) status osoby deklarovaného dodávateľa, t.j. že poskytovateľom
plnenia je iná osoba registrovaná pre daň, (ii) materiálna existencia plnenia, t.j. že predmetné plnenie
fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie, a (iii) že prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú
splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie uplatňuje (sťažovateľovi),
právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

52. Kasačný súd uvádza, že správca dane v uvedenom prípade vykonal rozsiahle dokazovanie. V
rámci dokazovania správca dane preveroval u sťažovateľa dodávky tovaru - kávy Jacobs na vstupe od
dodávateľa SYNAT s.r.o., ktoré sťažovateľ deklaroval faktúrami č. 201700808 a č. 201700809.

53. Kasačný súd má z administratívneho spisu za preukázané, že vykonaným dokazovaním vo vzťahu
k spoločnosti SYNAT, s.r.o. bolo zistené, že k predmetu dodania tovaru uvedeného na faktúrach od
dodávateľa sťažovateľa bol vytvorený fakturačný reťazec: HUNGAROCONFECTII s.r.o. - SYNAT s.r.o.
- Globatrading Slovakia, s.r.o. - SWEET SIGHT s.r.o. (ČR). Spoločnosti HUNGAROCONFECTII s.r.o.
a SYNAT s.r.o. so správcom dane nekomunikovali a konateľkou týchto spoločností bola Mária Csiga,

ktorá nevedela predložiť účtovné doklady spoločnosti SYNAT s.r.o., nevedela sa vyjadriť k ekonomickej
činnosti spoločnosti, nevedela uviesť meno účtovníka, neuskutočnila žiadne obchodné transakcie, v jej
mene konali jej maďarskí priatelia žijúci na Slovensku, nevedela kto podpísal faktúry č. 201700808 a č.
2017700809, nepozná súčasného konateľa spoločnosti SYNAT s.r.o., pána Istvána Trencsáka.

54. Ďalej kasačný súd uvádza, že tvrdeniami Márie Csiga sa daňové orgány zaoberali a posudzovali
ich aj v súvislosti s ďalšími zisteniami, a to že spoločnosť SYNAT s.r.o. a HUNGAROCONFECTII
s.r.o. sú nekontaktné, spoločnosť SYNAT s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov ani majetok. Správca
dane ďalej zistil, že spoločnosti SYNAT s.r.o. nebolo po vykonaní daňovej kontroly priznané právo na
odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa HUNGAROCONFECTII s.r.o., a tiež že SYNAT

s.r.o. v kontrolnom výkaze neuviedla v časti A.1. faktúry č. 201700808 a č. 201700809 vyhotovené pre
sťažovateľa. Tieto faktúry boli pritom v kontrolnom výkaze uvedené pre inú spoločnosť. Neušlo pritom
pozornosti kasačného súdu, že vo vzťahu k týmto zisteniam sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nevzniesol
žiadne námietky.

55. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, cez túto optiku nahliadal na vznesené námietky sťažovateľa
aj správny súd, pričom správne vyhodnotil, že v kontexte hodnotenia všetkých dôkazov spolu a vo
vzájomnejsúvislosti,žalovanýzákonnýmspôsobomdospelksprávnemuzáveruoneuznaníodpočítania
dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti SYNAT s.r.o. S uvedeným záverom sa kasačný súd v plnej
miere stotožňuje pričom súhlasí aj so záverom správneho súdu, že sťažovateľ selektívnym spôsobom

poukazuje na jednotlivé dôkazy, pričom opomína ich vzájomné hodnotenie.

56. Kasačný súd preto uvádza, že odpočítanie dane nebolo sťažovateľovi uznané na základe všetkých
vyššie uvedených zistení a nie len na základe záverov založených na zisteniach z MVI, ako to namieta
sťažovateľ. Táto námietka sťažovateľa je preto neopodstatnená.

57. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa výsluchu konateľky
spoločnosti SYNAT s.r.o. pani Márie Csiga, ktorá bola vykonaná na základe žiadosti o MVI v IČS,
kasačný súd musí konštatovať, že táto námietka je neopodstatnená. Poukazuje pritom na Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 607/2021 z 30. novembra 2021 v zmysle ktorého:

„I. Žiaden právne záväzný akt Európskej únie v oblasti DPH neupravuje možnosť daňového subjektu
zúčastniť sa výsluchu svedka, resp. iného úkonu pred zahraničným dožiadaným orgánom. V oblasti
medzinárodnej spolupráce v administratívnych veciach absentuje obdobná úprava, ako je napríklad
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzisúdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, ktoré upravuje
možnosť, aby v zahraničí dožiadaný súd vykonal dokazovanie v prítomnosti účastníkov konania a
umožnil im podieľať sa na vykonaní dôkazu. II. Poznatky získané z medzinárodnej výmeny informácií

možno považovať za zákonne získaný a procesne použiteľný dôkaz. To, akú relevanciu prizná správca
dane konkrétnemu dôkazu, je už vecou hodnotenia dôkazov. Samozrejme, nemožno opomenúť ústavné
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 ústavy).

58. Pri výkone svojich právomocí je správca dane v zásade limitovaný územným prvkom, t. j. neprináleží

mu realizovať svoju právomoc a vykonávať dôkazy v zahraničí. Nie je preto pochybením slovenského
správcu dane, ak sa daňový subjekt nemohol zúčastniť úkonu pred zahraničným daňovým orgánom.
Neupovedomenie daňového subjektu o výsluchu svedka dožiadaným zahraničným daňovým orgánom
nemožno pričítať na ťarchu správcu dane, pretože upovedomenie sa vzťahuje len na postup podľa
daňového poriadku, t. j. na výsluch svedkov uskutočňovaných v procesnej dispozícii slovenských
daňových orgánov realizovaných podľa vnútroštátnych procesných noriem.

59. V súvislosti s námietkami sťažovateľa, že vyjadrenia konateľky Márie Csiga sú v rozpore s inými
dôkazmi, najmä s plnomocenstvom udeleným pre Istvána Trencsáka, ktoré nebolo daňovými orgánmi
spochybnené, kasačný súd rovnako ako daňové orgány poukazuje na odpoveď na žiadosť o MVI
č. 101850952/2019, z ktorej jednoznačne vyplýva, že pani Mária Csiga pána Istvána Trencsáka

nepoznala, nikdy ho nestretla a prepis spoločnosti na Istvána Trencsáka zabezpečoval p. B.. Ďalej z jej
vyjadrenia vyplýva, že s Istvánom Trencsákom sa nestretla ani u notára. Práve tieto vyjadrenia pritom
spochybnili sťažovateľom predložené plnomocenstvo pre Istvána Trencsáka. V tejto súvislosti nemožno
opomenúť ani predložené čestné vyhlásenie osoby Istvána Trencsáka, z ktorého vyplýva, že obchod
sa uskutočnil v takom rozsahu, ako je deklarované spornými faktúrami a prepravu tovaru zo skladu si

zabezpečil sťažovateľ. Naproti tomu daňové orgány poukázali na rozpor s tvrdením pána E. H., riaditeľa
sťažovateľa, ktorý v Zápisnici č. 100769845/2018 uviedol, že prepravu do skladov v Holíči vykonala
spoločnosť SYNAT s.r.o. Na základe týchto zistených skutočností potom daňové orgány ustálili, že
sťažovateľ počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania nepredložil žiadny
dôkaz o tom, že sťažovateľ jednal s Istvánom Trencsákom, a teda že táto osoba skutočne vystupovala

za spoločnosť SYNAT s.r.o. Kasačný súd dodáva, že so všetkými týmito zisteniami bol pritom sťažovateľ
preukázateľne oboznámený a mohol sa k nim vyjadriť, pričom tak aj učinil. Tieto námietky sťažovateľa
sú preto neopodstatnené.

60. Vyššie uvedené závery pritom platia aj vo vzťahu k ďalšej námietke, že dôkazy ktoré sťažovateľ

navrhol alebo predložil daňové orgány odignorovali, mysliac tým vyjadrenie a plnomocenstvo pre Istvána
Trencsáka, a tiež vyhlásenie Márie Csiga. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na predchádzajúci
bod tohto rozsudku, v ktorom je popísané akým spôsobom a v akých súvislostiach daňové orgány tieto
dôkazy vyhodnotili. Keďže sťažovateľ neuviedol také relevantné argumenty, prečo malo byť hodnotenie
týchto dôkazov opačné, kasačný súd vyhodnotil vznesené námietky sťažovateľa ako neopodstatnené.

61. Rovnako neopodstatnená je aj námietka v súvislosti s nevykonaním výsluchu p. R.. Z rozhodnutí
daňových orgánov jednoznačne vyplýva, že návrhy sťažovateľa na výsluch svedkov K. R., H. E., Z. P.
a A.. K. F. boli riadne posúdené, a to tak, že navrhované výsluchy svedkov nie je potrebné vykonať,
pretože tieto nie sú schopné zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania. Daňové orgány

pritom poukázali na to, že sťažovateľ ani neuviedol súvislosti, ako by práve tieto navrhované výsluchy
svedkov mohli zvrátiť alebo lepšie ozrejmiť skúmaný skutkový stav. Pre úplnosť kasačný súd dodáva,
že sťažovateľ ani v kasačnej sťažnosti konkrétne neuviedol a dostatočne nešpecifikoval čo presne by
sa malo predmetnými výsluchmi svedkov preukázať. Kasačný súd preto nevzhliadol dôvodnosť ani tejto
námietky.

62. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že bol daňovými orgánmi obvinený z podvodného konania
kasačný súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že v rámci daňového konania je potrebné
rozlišovať medzi (i) požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok priznania práva na
odpočítanie DPH, resp. oslobodenia od dane (ii) požiadavkou na preukázanie formálnych podmienok

priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu
a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.63. Vychádzajúc z rozhodnutí daňových orgánov možno konštatovať, že deklarovaným dôvodom pre
nepriznanie práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov sťažovateľa so spoločnosťou SYNAT
s.r.o., ale taktiež aj dôvod nepriznania oslobodenia od dane so spoločnosťou JALEN TRADE COMPANY

Sp. z. o.o. a SWEET SIGHT s.r.o. bolo neunesenie dôkazného bremena sťažovateľa vo vzťahu k
preukázaniu, že boli splnené hmotnoprávne podmienky odpočítania dane a oslobodenia od dane
v zmysle zákona o DPH. Daňové orgány ako dôvod neuvádzali účasť sťažovateľa na podvodnom
konaní, a to ani nepriamo. Taktiež ani z dokazovania, ktoré správca dane vykonal nevyplýva, že
by toto dokazovanie smerovalo k preukazovaniu podvodného konania, resp. účasti sťažovateľa na

podvodnom konaní. Kasačný súd preto konštatuje, že niet žiadnych pochýb, že daňové orgány založili
svoje rozhodnutia na tom, že sťažovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočítanie dane, resp. na oslobodenie od dane. Z tohto dôvodu preto táto námietka sťažovateľa nie
je relevantná.

64. K?otázke dôkazného bremena existuje početná a?v?zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného

súdu, vyjadrená napríklad v?rozsudkoch sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016
zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019 a?iné. Z?ustanovenia § 24 ods. 1
Daňového poriadku vyplýva, že z?dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet dane je dôkazným
bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový
subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po

formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom
leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane
(resp. na oslobodenie od dane) uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019).

65. Vo vzťahu k námietke, že daňové orgány v záujme čo najúplnejšieho preverenia uskutočnenia
zdaniteľných obchodov zo spoločnosťou SYNAT s.r.o. mali zistiť, či obchod bol uskutočnený
prostredníctvom iných osôb, čo však neurobili a dôkazy v tejto súvislosti odmietli ako neopodstatnené
a nepravdivé kasačný súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20

Kemwater ProChemie, ktorý je možné zhrnúť nasledovne: a) uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa
na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby
dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) hmotnoprávnou
podmienkou je, a b) dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá
si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka

sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie
dane. V takom prípade nie je potrebné preukazovať podvodné konanie. V danom prípade osobitné
skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli. Keďže splnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bol
žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky

na odpočítanie dane splnil. Z týchto záverov vyplýva, že daňové orgány neboli povinné zisťovať,
či sa deklarované zdaniteľné obchody medzi sťažovateľom a spoločnosťou SYNAT s.r.o. uskutočnili
prostredníctvom iných osôb.

66. K vytýkanému neuvedeniu ďalších dokladov a dôkazov zo strany daňových orgánov, ktoré mal

sťažovateľ ešte predložiť, resp. že sťažovateľ nevedel aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi
kasačný súd uvádza, že správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté
pochybnosti, avšak nemal povinnosť sťažovateľovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových
dokladov preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného
plnenia. Bolo na sťažovateľovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že plnenia skutočne prijal tak, ako

to deklaroval. Zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nemožno vyvodiť povinnosť správcu dane
inštruovať daňový subjekt, akými rôznymi dôkazmi by mohol preukázať ním deklarované (preverované)
zdaniteľné plnenie. Správca dane nie je advokátom sťažovateľa. Dôkazné bremeno o dodaní služieb
deklarovaným dodávateľom nezaťažuje správcu dane ale daňový subjekt. Pokiaľ správca dane
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom,

možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane (rovnako Ústavný súd SR III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009).67. Napokon je potrebné dodať, že konkrétne skutkové okolnosti preverovaných zdaniteľných plnení
predsanemôžubyťznámesprávcovidane,alemusiabyťznámeprávesťažovateľovi,apretoonjedinýje
spôsobilýrozpoznaťokruhdôkazov,ktorýmibymoholpreukázaťvkonanírelevantnékonkrétneskutkové

okolnosti osvetľujúce dodanie preverovaných služieb dodávateľom uvedeným na faktúre.

68. V súvislosti s námietkou žalobcu o porušení ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktorého
sa mal správca dane dopustiť tým, že nepomenoval svoje nadobudnuté pochybnosti dostatočne jasne,
sťažovateľ teda nepoznal rozsah svojho dôkazného bremena a preto nevedel aké skutočnosti má doložiť

ďalšími dôkazmi, kasačný súd uvádza, že spolupráca daňových orgánov s kontrolovanými daňovými
subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení daňového poriadku, pričom jedným z nich je aj ustanovenie
§ 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré vo svojej podstate upravuje prenos dôkazného bremena zo
správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade, ak má správca dane pochybnosti o
správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo
o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane vyzýva

daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam správcovi dane vyjadril, a teda aby pravdivosť údajov,
ktoré uviedol v daňovom priznaní, preukázal. Táto výzva môže byť daňovému subjektu alternatívne
zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho
pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu. Práve
týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na

kontrolovaný daňový subjekt.

69. Z administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že v posudzovanom prípade k
prenosu dôkazného bremena došlo. Správca dane zaslal sťažovateľovi Oboznámenie so skutočnosťami
zistenými v priebehu daňovej kontroly č. 102638411/2018 zo dňa 19.12.2018, v ktorom dostatočne jasne

a podrobne popísal všetky skutočnosti zistené počas daňovej kontroly a z nich vyplývajúce pochybnosti
vo vzťahu k nákupu tovaru od spoločnosti SYNAT s.r.o., a tiež vo vzťahu k dodaniu tovaru pre spoločnosť
JALEN TRADE COMPANY Sp. z o.o. a SWEET SIGHT s.r.o. Sťažovateľ, ako kontrolovaný daňový
subjekt, sa o dôvodoch nesplnenia zákonných hmotnoprávnych podmienok ustanovených v § 19, § 43,
§ 49 a 51 zákona o DPH preto z tohto oboznámenia dozvedel. Zároveň bol v tomto oboznámení v

zmysle § 46 ods. 5 zákona o DPH vyzvaný, aby pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladov predložených daňovým subjektom odstránil. K predmetnému oboznámeniu sa sťažovateľ aj
vyjadril v podaní, ktoré bolo zaevidované pod ev. č. 6/00239606/2019 a v zápisnici č. 102638411/2018.
Na tieto vyjadrenia sťažovateľa správca dane reflektoval v protokole z daňovej kontroly. Kasačný súd
ďalej poznamenáva, že vo vzťahu k dôkaznému bremenu a vytýkanej nevedomosti sťažovateľa, aké

ďalšie dôkazy má predložiť sa kasačný súd podrobne venoval už v predchádzajúcich bodoch tohto
rozsudku.

70. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ všeobecne namieta, že daňové orgány založili svoje
rozhodnutia vo vzťahu k poľskej spoločnosti JALEN TRADE COMPANY Sp. z o.o. na negatívnych

zisteniach, resp. na zisteniach získaných prostredníctvom MVI a má za to, že tieto sú nepreukázané,
resp. potvrdzujúce. Vo vzťahu k tomuto odberateľovi zároveň namieta, že trval na výsluchu svedka p. Z.,
pričom mu toto právo bolo odňaté. Kasačný súd k tejto námietke v prvom rade uvádza, že ak sťažnostné
dôvodyvkasačnejsťažnostiniesúvymedzenédostatočnekonkrétneaurčito,kvšeobecnýmnámietkam
sťažovateľa kasačný súd nie je oprávnený vytvárať sám za sťažovateľa právnu argumentáciu, a tým

nahrádzať jeho pasivitu.

71. K vytýkanému odňatiu práva na výsluch svedka p. Z. kasačný súd v prvom rade uvádza, že
sťažovateľ ani v tomto prípade konkrétne neuviedol a nevysvetlil čo by výsluch pána Z. preukázal,
resp. ako by mal zvrátiť závery daňových orgánov. Ďalej v tejto súvislosti kasačný súd upriamuje

pozornosťsťažovateľananímpredloženúe-mailovúkomunikáciuzodňa21.08.2017medzip.Lenickým,
konateľom spoločnosti JALEN TRADE COMPANY Sp. z o.o. a riaditeľom spoločnosti POCTIVÁ
MORAVSKÁ, a.s. Žalovaný túto e-mailovú komunikáciu vyhodnotil tak, že nemôže byť dôkazom o tom,
že v dňoch 15. - 16.08.2017 došlo k obchodu s kuracími rezňami a ich uskladneniu v Hodoníne, a že
došlokdodaniuaprevzatiutovaruprespoločnosťJALENTRADECOMPANYSp.z.o.o.vzmyslefaktúry

č. FVEU/2017011. Je tomu tak preto, že predložená e-mailová komunikácia sa týka prepravy tovaru po
termíne 21.8.2017 s miestom nakládky Hodonín a s miestom vykládky Nové Mesto nad Váhom.72. Kasačný súd ďalej pre úplnosť dodáva, že daňový poriadok negarantuje právo na výsluch svedka
v jeho absolútnom význame. Daňový subjekt má „iba“ právo na navrhnutie dôkazu výsluchom svedka,
pričom jeho vykonanie je závislé tým, čo má byť navrhovaným výsluchom preukázané, ale aj od

viacerých faktorov, ktoré správca dane nedokáže ovplyvniť, napr. či sa svedok na výsluch dostaví.
Rovnako tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď správca dane predvolal na výsluch svedka p. Lenického
avšak tento sa nedostavil. Navyše, sťažovateľ neuviedol a nekonkretizoval, čo by sa malo výsluchom
p. Lenického preukázať.

73. Posledná kasačná námietka sťažovateľa smeruje voči odpovedi českej finančnej správy na MVI,
ktorou správca dane preveroval zdaniteľné plnenia s českou spoločnosťou SWEET SIGHT s.r.o.
Sťažovateľ má za to, že túto odpoveď nemožno považovať za dôveryhodnú a z tohto dôvodu
žiadal o zaslanie opakovanej MVI. Návrh na zaslanie opakovanej žiadosti o MVI českej finančnej
správe za účelom dodania tovaru pre odberateľa SWEET SIGHT s.r.o. považovali daňové orgány za
neopodstatnené z dôvodu, že správca dane sám vykonal výsluch svedka Ing. Róberta Kerekesa -

konateľa spoločnosti SWEET SIGHT s.r.o., o čom bol sťažovateľ upovedomený. Sťažovateľ sa na
toto ústne pojednávanie nedostavil. Preto ani kasačný súd nevzhliadol dôvod na zaslanie opakovanej
žiadosti o MVI českej finančnej správe a túto námietku sťažovateľa považuje za neopodstatnenú.

74. Na základe vyššie uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu preto kasačný súd musí

konštatovať, že námietky a argumenty sťažovateľa smerujúce proti vykonanému dokazovaniu neboli
spôsobilé zvrátiť závery daňových orgánov a správneho súdu a ani pohľad na právne posúdenie veci,
ktorého nesprávnosť bola namietaná v nadväznosti na vytýkané nedostatky dokazovania. Vzhľadom
na skutočnosť, že vykonané dokazovanie a hodnotenie dôkazov nebolo poznačené vadami, závery
správneho súdu ako aj daňových orgánov je potrebné považovať za dostatočné, presvedčivé a správne.

Skutočnosť, že sa sťažovateľ so závermi správneho súdu a daňových orgánov nestotožňuje a má na vec
iný názor, nemôže sama o sebe viesť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozsudku alebo rozhodnutí
daňových orgánov.

75. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil, že sťažovateľom uplatnené

námietky nie sú spôsobilé zmeniť právne posúdenie správneho súdu a daňových orgánov.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

76. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že sa s opakovanými právnymi

námietkami sťažovateľa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešeniektorejbyzostalonakasačnomsúde.Námietkyuvedenévkasačnejsťažnostivyhodnotilnajvyšší
správnysúdakonedôvodné,ktorénebolispôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku.
Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

77. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p.
a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v
súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 SSP.

78. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.