Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/188/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201116
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201116.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD.,vprávnejvecižalobcu:MARSANs.r.o.,sosídlomKollárova4,84106Bratislava,IČO:47737735,
zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica č. 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100942456/2020 zo dňa 26.05.2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100942456/2020 zo

dňa 26.05.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102822260/2019 zo dňa 09.12.2019 a vec
vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Oznámením zo dňa 15.06.2018 oznámil Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850

00 Bratislava (ďalej len „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty
(ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2018. Na ústnom pojednávaní dňa 13.07.2018 konateľ
žalobcu uviedol, že v rozhodnom období bol prevažujúcim predmetom podnikateľskej činnosti nákup
a predaj mäsa. Žalobca predložil správcovi dane – evidenciu DPH, hlavnú knihu, účtovný denník, knihu
pohľadávok a záväzkov, knihu analytickej evidencie, odberateľské a dodávateľské faktúry, bankové
výpisy, pokladničné výdavkové bloky.

2. Podaním zo dňa 18.10.2018 oznámil pán A. B., bývalý konateľ spoločnosti Luschnir, s. r. o., so
sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO: 46 626 557 (ďalej len „spoločnosť Luschnir“), že využíva
svoje právo nevypovedať a potvrdil, že žalobcu pozná, obchodná spoločnosť Luschnir so žalobcom
obchodovala a dodávala mu mäso, za tovar bolo riadne zaplatené. Súčasne predložil správcovi dane
zmluvu o predaji podniku – spoločnosti Luschnir obchodnej spoločnosti Lusch, s.r.o. a následne
spoločnosti ALICIA, s.r.o.

3. Na základe dožiadania správcu dane zistil správca dane informácie o spoločnosti Mima Market plus
s.r.o., naposledy sídlom Kostolná – Zariečie 535, 913 04 Kostolná – Záriečie, IČO: 50 092 235 (ďalej
len „spoločnosť C. C.“) – spoločnosť bola nekontaktná.4. Na základe dožiadania správcu dane zistil správca dane informácie o spoločnosti SH-Trade Company
s.r.o., so sídlom Ciglianska cesta 3, 971 01 Prievidza, IČO: 46 199 390 (ďalej len „spoločnosť SH-Trade“)
– bolo zistené, že spoločnosť SH-Trade vykonávala podnikateľskú činnosť „veľkoobchod a maloobchod

s mrazeným tovarom“, pričom obchodovala so žalobcom, od ktorého prijala faktúry. Tovarom boli kuracie
prsia mrazené Brazil, spolu v objeme 12.000 kg, ktoré boli predané najmä odberateľovi JUMAS Trade
s.r.o., Skalica v mesiaci marec a apríl 2018 a menším odberateľom prostredníctvom elektronickej
registračnej pokladne v mesiacoch marec a apríl 2018. Dodávku zabezpečil žalobca a boli predložené
dôkazy – evidencia DPH, evidencia faktúr, dodávateľské a odberateľské faktúry, hlavná kniha, výpis

z bankového účtu a súhrnnú uzávierku z elektronickej registračnej pokladnice.

5. Na základe dožiadania správcu dane zistil správca dane informácie o D. E. – tento uviedol, že
predmetom jeho ekonomickej činnosti bol veľkoobchod s mäsom a uviedol, že žalobca zabezpečil
prepravu tovaru – kuracie prsia. Boli predložené dôkazy – výpis z účtu, dodávateľská a odberateľská
faktúra, evidencia DPH a kontrolný výkaz 03/2018.

6. Dňa 14.01.2019 sa vykonal výsluch konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že so spoločnosťou Luschnir
spolupracoval iba v mesiaci marec 2018, prepravu zabezpečoval dodávateľ a tovar išiel rovno
k odberateľom. Bola predložená CMR prepravcu – prepravca ZUZANEX, kde bola preprava vykonaná
dňa 12.01.2018. Na dožiadanie správcu dane Národná diaľničná spoločnosť predložila informáciu

o výpise mýtnych transakcií vozidla a prejazdov vozidla kontrolnými bránami. Správca dane vydal dňa
07.06.2019 protokol z daňovej kontroly, ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 07.06.2019.

7. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102822260/2019 zo dňa 09.12.2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty

(ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2018, nepriznal nadmerný odpočet vo výške X.XXX,XX
eur a vyrubil daň v sume XX.XXX,XX eur. Správca dane sa zameral na preverenie dodávateľskej faktúry
od dodávateľa – spoločnosti Luschnir, na podklade ktorej spoločnosť Luschnir fakturovala žalobcovi
dodanie mäsových výrobkov na základe faktúry č. XXXXX zo dňa 20.03.2018, mrazené solené kuracie
prsia.

8. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí zhrnul daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie
a konštatoval, že u dodávateľa – spoločnosti Luschnir absentovali dôkazy v absolútnej miere. Správcovi
dane sa nepodarilo získať žiadne účtovné doklady od spoločnosti Luschnir, pretože bývalý konateľ – A.
B. využil svoje právo odoprieť výpoveď a k veci nevypovedal z dôvodu, aby si neprivodil nebezpečenstvo

trestného stíhania spočívajúce v podaní nepravdivej svedeckej výpovede, pretože v danej dobe už
nedisponoval žiadnymi účtovnými a inými dokladmi týkajúcimi sa spoločnosti Luschnir a bez týchto
dokladov sa preto nevedel bližšie k veci vyjadriť. Zo strany spoločnosti Luschnir tak nebola predložená
žiadna daňová a účtovná evidencia, po preukázaných zisteniach nastali u správcu dane pochybnosti.
Správca dane konštatoval, že dodávateľ nepreukázal počas daňovej kontroly, že k dodaniu tovaru

a služieb v skutočnosti došlo. Za kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2018 nebolo možné preveriť
vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa – spoločnosti Luschnir.

9. Správca dane konštatoval, že žalobca v priebehu daňovej kontroly so správcom dane spolupracoval
a komunikoval, avšak na základe vykonaného dokazovania mal za to, že k dodaniu služieb od

deklarovaného dodávateľa, od ktorého si žalobca odpočítal daň vo výške 14.784,00 eur nedošlo, pretože
uskutočnenie zdaniteľného obchodu nebolo riadne preukázané. Dodávateľ – spoločnosť Luschnir
nepreukázal vznik daňovej povinnosti. Pretože zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“) nevyžaduje iba formálne, ale aj reálne uskutočnenie
zdaniteľného obchodu, bol správca dane presvedčený, že na základe vykonaného dokazovania,

predložených dokladov a dôkazov sa zdaniteľný obchod – dodávka tovaru od spoločnosti Luschnir –
neuskutočnil.

10. Správca dane uviedol, že ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,
musí byť preukázané, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnená v deklarovanom rozsahu subjektom

uvedeným na faktúre. Skutočnosť, že bola vyhotovená samotná faktúra, nie je relevantný dôkaz o tom,
že k dodaniu tovaru alebo služby, ktorý/a je uvedená na faktúre, v skutočnosti došlo. Ak platiteľ prijal
od iného platiteľa faktúru, ktorá nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby, neumožňuje
platiteľovi odpočítať daň uvedenú na faktúre.11. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane uzavrel, že v predmetnom prípade žalobca nepreukázal
reálnosť obchodnej transakcie – kúpa mrazených solených kuracích pŕs od dodávateľa – spoločnosti

Luschnir a nepodal dôkaz o tom, že tento obchod bol reálne uskutočnený, čím porušil § 49 ods. 1 a ods.
2 písm. c) v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH.

12. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 21.01.2020 (ďalej len
„odvolanie“), prvostupňové rozhodnutie napadol v celom rozsahu a uplatnil si viaceré odvolacie

námietky. Žalobca namietol, že správca dane neuviedol, aké úvahy ho viedli k zamietnutiu návrhov na
doplnenie dokazovania, a preto je prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca ďalej uviedol,
že nepovažuje za správne tvrdenie správcu dane o tom, že tovar nemohol byť reálne dodaný, pretože
nedostatočne zistil skutkový stav veci. Správca spochybnil reálnu prepravu tovaru, avšak nespároval
uskutočnené dodania s vykonanými platbami za dodania a nevykonal preverenie kontrolných výkazov
dodávateľa a odberateľov.

13. Ďalej žalobca namietol, že správca dane neprihliadol na všetko, čo pri výkone správy daní vyšlo
najavo, pričom nedostatočne zistil skutkový stav veci. Poukázal na to, že poľská daňová správa potvrdila
uskutočnenie prepravy a neprihliadol na CMR doklady, spoločnosť C. C. nebola v čase obchodov
vedená v zozname dlžníkov, D. E. potvrdil dodanie tovaru a predložil k tomu doklady. Ďalej poukázal

na to, že Regionálna veterinárna a potravinová správca potvrdila, že žalobcovi bolo vydané potvrdenie
o registrácii na vykonávanie činnosti: distribúcia a preprava potravín, a to aj mäsa. Žalobca poukázal aj
na to, že spoločnosť SH-Trade potvrdila uskutočnenie obchodov.

14. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane nesprávne právne posúdil vec, aplikoval nesprávne

ustanovenia zákona, neozrejmil, v ktorých konkrétnych skutočnostiach vidí porušenie zákona
a nenaplnenie podmienok ustanovených zákonom zo strany žalobcu, a preto prvostupňové rozhodnutie
skĺzava do roviny nepreskúmateľnosti. Poukázal na nezákonný prenos dôkazného bremena a na
podvodné konanie iných subjektov. Žalobca konštatoval, že ak správca dane nespochybňuje reálnu
existenciu tovarov a ich použitia na plnenia platiteľa, teda následne predaj tovaru žalobcom, potom

nespochybnil nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru žalobcom a potom nemôže spochybňovať ani
dodanie tovaru a s ním aj spojený moment vzniku daňovej povinnosti, a teda aj následného nároku na
odpočítanie DPH.

15. Žalobca mal za to, že správca dane sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca mal alebo mohol

vedieť, že uvedené plnenie je súčasťou podvodu zo strany dodávateľa.

II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

16.Napodkladepodanéhoodvolaniavydalžalovanýrozhodnutieč.100942456/2020zodňa26.05.2020
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný na strane 1
až 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zhrnul odvolanie žalobcu, následne na strane 5 až 15
odôvodnenianapadnutéhorozhodnutiaopísaljednotlivékrokysprávcudane,ktorésprávcadanevrámci
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal. Následne žalovaný vyjadril svoje posúdenie veci.

17. Žalovaný uviedol, že súhlasí s kontrolnými vyhodnoteniami správcu dane. Žalovaný konštatoval,
že správca dane vykonal rozsiahle preverenie ohľadom deklarovanej dodávateľskej spoločnosti,
odberateľských spoločností a prepravcu. Správca dane bol súčinný, informoval žalobcu a vyzýval na
predloženie dokladov. Bolo na žalobcovi, aké doklady a dôkazy si obstará a predloží správcovi dane

na podporu svojich tvrdení, správca dane vykonával až následnú verifikáciu. Správca dane nesuploval
a nezisťoval informácie, ktoré boli povinnosťou žalobcu, aby si ich riadne zabezpečil a na základe
uvedeného žalovaný považoval námietky žalobcu za bezpredmetné. Žalovaný uviedol, že bolo na
žalobcovi, či unesie dôkazné bremeno, ktoré je v daňovom konaní zásadne na strane daňového
subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou bolo preukázať, že si nárok uplatňuje

dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži následne
až na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na
ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočetDPH uznaný. Žalovaný následne citoval rozhodnutia kasačného súdu a Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktoré sa týkali dokazovania v daňovom konaní.

18. K námietkam žalobcu ohľadom podvodného konania žalovaný uviedol, že tieto považuje za
bezpredmetné, pretože žalobca v prvom rade neuniesol dôkazné bremeno podľa § 24 Daňového
poriadku a následne žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžf/52/2016 zo dňa 28.11.2017, ktorý sa venoval preukazovaniu skutočností zo strany daňového
subjektu a preukázaniu uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Žalovaný zhrnul, že prvostupňové

rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, nebolo len doprovodom
vopred prijatého rozhodnutia a nebolo svojvoľné. Správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie podľa
§ 63 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) a v odôvodnení uviedol
všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli jeho podkladom. Správca dane počas celého výkonu daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania dodržiaval všeobecne záväzné právne predpisy a následne uviedol,

že k ďalším deklarovaným námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní sa vyjadril v rámci vykonaných
procesných úkonov správcu dane.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

19. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 31.07.2020 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia,
ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že žalobu podal z dôvodov, že mal

za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov,
pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom mal za to,
že postupom správcu dane a žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

20. Žalobca poukázal na to, že žalovaný neprihliadol na námietku žalobcu ohľadom nesprávne
vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným
dokazovaním vyšlo najavo. Žalobca poukázal na to, že (i) poľská daňová správa potvrdila uskutočnenie
prepravy a predložila dôkazy od subjektu ZUZANEX, (ii) v čase uskutočnenia obchodov nebola

spoločnosť C. C. nekontaktná, (iii) odberateľ – D. E. potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov
a potvrdil vystavenie faktúr a (iv) žalovaný neprihliadal a nevyhodnotil skutočnosti, ktoré vyplynuli
z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti o pohybe nákladného vozidla spoločnosti ZUZANEX. Aj
napriek tomu správca dane popiera reálne dodanie tovaru. Žalovaný neprihliadol ani na CMR doklady
a ani ich nevyvrátil. Žalobca poukázal na potvrdenie o registrácii pre žalobcu zo strany Regionálne

veterinárnej a potravinovej správy.

21. Žalobca konštatoval, že aj na strane 10 napadnutého rozhodnutia je uvedené, že spoločnosť SH-
Trade potvrdila prijatie faktúr, zaúčtovanie, evidovanie v DPH evidencii, uskutočnenie obchodov a aj
následný predaj spotrebiteľom. Žalovaný tak konal v rozpore so základnými zásadami správy daní.

Žalobca mal za to, že preukázal reálne plnenie, naplnil tak podmienky vyplývajúce z § 43 Zákona o DPH
a tvrdenia žalovaného nepovažuje za odôvodnené a preukázané. Žalovaný nepreveroval, a to napriek
návrhom zo strany žalobcu, ani kontrolný výkaz žalobcu a jeho obchodných partnerov.

22. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa ani len nezaoberal momentom nadobudnutia vlastníckeho práva
k predmetu obchodu a dodaním tovaru s poukazom na naplnenie podmienok vyžadovaných zákonom
na odpočet dane. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí neuviedol, aké úvahy ho viedli k zamietnutiu
návrhov na doplnenie dokazovania, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.
Žalovaný neuviedol, prečo považoval dokazovanie správcu dane za dostatočné a neuviedol, akými

úvahami sa spravoval pri vyhodnocovaní dôkazov zo strany žalobcu, v dôsledku čoho mal žalobca za
to, že je nepresvedčivé a neobsahuje dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Žalovaný
spochybnil reálnu prepravu tovaru, avšak nespároval uskutočnené dodania s vykonanými platbami za
dodania a nevykonal preverenie kontrolných výkazov dodávateľa a odberateľov žalobcu.23. Ďalej žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre
nedostatok dôvodov. Nie je z neho zrejmé, či kladie za vinu žalobcovi porušenie zákona a ktoré právne

predpisy porušil. Súčasne uviedol, že žalovaný si odporuje, keď na strane 13 napadnutého rozhodnutia
uviedol, že u spoločnosti Luschnir absentovali dôkazy v absolútnej miere a nepreukázal, že k dodaniu
tovarov skutočne došlo, a na strane 15 napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobca nepreukázal
reálnosť obchodnej transakcie. S potvrdeniami odberateľov vo vzťahu k uskutočneniu obchodov a
existencii tovarov sa pritom žalovaný nevysporiadal. Ak žalovaný nespochybnil reálnu existenciu tovarov

a ich použitie, potom nespochybnil ani nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru žalobcu, a teda ani jeho
dodanie. Žalovaný sa súčasne nevysporiadal ani s otázkou, akým spôsobom porušil žalobca neutralitu
DPH a akým spôsobom mal čerpať výhodu zo systému štátnych daní.

24. Žalobca namietol, že žalovaný ho zaťažil dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplynulo
a vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Žalovaný pripísal na ťarchu žalobcu neplnenie si povinností iným

subjektom, žalovaný sa nevyrovnal s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH
a neodôvodnil, akým spôsobom by malo obchodovanie predstavovať zneužitie práva, ktoré viedlo
k získaniu daňovej výhody.

IV.

Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.10.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom zhrnul
vykonanú daňovú kontrolu, základné skutkové východiská a konštatoval, že rozporné skutočnosti by

nevzbudzovali oprávnené pochybnosti, ak by tovar žalobca predával zo svojho skladu, ale žalobca
adekvátnym skladovacím priestorom pre mrazený tovar nedisponoval. Bola tak namieste pochybnosť,
kde mal žalobca tovar uskladnený, keď deklaroval jeho predaj v kontrolovanom období. Uvedená
pochybnosť nebola odstránená.

26. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane získal oprávnené pochybnosti aj preverením dodávateľa
– spoločnosti Luschnir, ktorá bola nekontaktná, nereagovala na výzvy správcu dane a v obchodnom
registri mala vykonaný výmaz konateľa. Poukázal na to, že nie je bežné, ak sa predá podnik za
symbolickú čiastku a svedok – bývalý konateľ dodávateľa odmietol výpoveď. Žalovaný sa stotožnil s tým,
že u dodávateľa absentovali dôkazy v absolútnej miere. Žalobca nedisponoval existenciou materiálneho

plnenia z jeho strany, t. j. dodávateľ nepreukázal počas daňovej kontroly, že k dodaniu tovarov a služieb
v skutočnosti došlo. Nebolo možné preveriť vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa,
uskutočnenie zdaniteľného plnenia nebolo riadne preukázané. Žalobca bol opakovane vyzvaný na
predloženie dokladov, žalobca bol iniciátorom odpočítania DPH a bolo jeho povinnosťou preukázať
odôvodnené uplatnenie nároku. Tým, že žalobca svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukázal, nemohol mu

byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

27. Žalovaný má za to, že žalobca si riadne neoveril svojho dodávateľa, netrval na predložení certifikátov
k rizikovému tovaru (mrazené prsia), resp. iných dokladov preukazujúcich pôvod tovaru či nezávadnosť.
Žalobca nekonal obozretne, ale vedome sa zúčastnil reťazca spoločností. Konanie vykazovalo podľa

žalovaného znaky sťaženia vysledovanosti pôvodu tovaru, dokladov. K námietke žalobcu ohľadom
podvodného konania žalovaný uviedol, že žalobca v prvom rade neuniesol dôkazné bremenom a iba
v prípade, ak by riadne preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia tak, ako ho deklaroval, by mohli
orgány finančnej správy neuznať žalobcovi právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok
preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

28. Žalobca k vyjadreniu zaslal dupliku zo dňa 20.11.2020, v ktorej zotrval na svojej žalobnej
argumentácii.

29. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

V.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov30. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského

súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/188/2020.

31. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní
v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie a vec

vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa ďalšie konanie.

32. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107
ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na

webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.11.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

33. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

34. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

35. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

36. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach

a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

37. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

38. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

39. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

40. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.42. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

43. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého orgány finančnej správny nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH
vkontrolovanomzdaňovacomobdobí–marec2018.Úlohousprávnehosúdutakboloposúdiť,čisprávca
dane a následne žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu DPH v súlade s príslušnými právnymi
predpismi a ustálenou súdnou praxou a či ich závery obstoja v správnom súdnom prieskume zákonnosti.

44. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri
napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa

30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020
zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať
medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie
uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží

dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri
preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne
podmienky odpočtu DPH sú splnené.

45. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za

predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich
z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) a jej transpozície do právneho poriadku
Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (i) že poskytovateľom
plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), (ii) že predmetné plnenie fakticky

existujeanejdeofiktívneplnenie(t.j.materiálnaexistenciaplnenia),a(iii)žeprijatéplneniejepríjemcom
(žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Formálne podmienky priznania práva na odpočet
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 29; vo veci F. G. E., C-610/19
zo dňa 03.09. 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod

24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej
osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa
09.12.2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, body 26, 27).

46. Správny súd dodáva, že materiálne podmienky priznania práva na odpočítanie dane sa v
zásade týkajú individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom -
odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej
časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú
(bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva

na odpočítanie dane (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sfk/67/2022 zo dňa 30.05.2024). Uvedené skutočnosti neznamenajú, že zistenia správcu dane
týkajúce sa subdodávateľských spoločností, resp. ďalších zložiek obchodného reťazca, sú irelevantné.
Práve naopak, tieto môžu znamenať, že v predchádzajúcich článkoch obchodného reťazca došlo k
daňovému úniku (k daňovému podvodu).

47. V prejednávanej veci bolo orgánmi finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie prvej
podmienky uvedenej vyššie - uskutočnenie zdaniteľného plnenia subjektom označeným na vystavených
faktúrach – spoločnosťou Luschnir. Pokiaľ ide o existenciu materiálneho plnenia, túto správca dane
výslovne nepotvrdil (všetky skutočnosti smerovali k nemožnosti preveriť dodanie u dodávateľa –

spoločnosti Luschnir), pričom však je z administratívneho spisu zrejmé, že odberatelia žalobcu – napr.
spoločnosťSH-TradealebopánD.E.potvrdilidanietovaruzostranyžalobcu.Zuvedenéhoizcelkového
obsahu rozhodnutí teda vyplýva, že sporným bolo najmä dodanie tovaru konkrétnym dodávateľom –
spoločnosťou Luschnir.48. Správny súd tak vyvodil, že bola spochybnená tzv. prvá hmotnoprávna podmienka, a to konkrétne
v podobe uskutočnenia zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom – napr. strana 9 odôvodnenia

prvostupňového rozhodnutia, kde správca dane uviedol – „nebolo možné preveriť vznik daňovej
povinnosti u deklarovaného dodávateľa“, „k dodaniu služieb od deklarovaného dodávateľa nedošlo,
nakoľko uskutočnenie zdaniteľného obchodu nebolo riadne preukázané“, na strane 10 odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia, kedy správca dane uviedol – „musí byť preukázané, že zdaniteľný obchod
bol reálne uskutočnený v deklarovanom rozsahu subjektom uvedeným na faktúre“ alebo na strane

20 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, kde správca dane uviedol – „v tomto prípade platiteľ
nepreukázal reálnosť obchodnej transakcie od dodávateľa Luschnir a nepodal dôkaz o tom, že tento
obchod bol reálne uskutočnený.“ Správca dane tak výslovne nepoprel existenciu tovaru, ale reálnosť
jeho dodania zo strany dodávateľa. Podobné myšlienkové pochody následne prebral aj žalovaný, ktorý
uviedol (napr. na strane 13), že dodávateľ nepreukázal počas daňovej kontroly, že k dodaniu tovaru
a služieb v skutočnosti došlo. Žalovaný zároveň na strane 11 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

konštatuje: „platiteľ dane správcovi dane nepreukázal riadne a hodnoverne, že deklarované plnenia
od dodávateľa Luschnir, s. r. o. bolo reálne uskutočnené tak, ako o tom deklaruje faktúrou č. 18001,
ktorá nemá povahu faktu. Námietku platiteľa dane, že správca dane nevypároval odberateľské faktúry
s dodávateľskou ... vyhodnocuje ako neopodstatnenú, nakoľko bolo povinnosťou platiteľa dane v rámci
dôkazného bremena predložiť správcovi dane prehľad skladovej dokumentácie, resp. inej internej

dokumentácie, z ktorej by bolo jasné a nespochybniteľné napárovanie konkrétneho nákupu a predaja
tovaru.“

49. Správny súd však uvádza, že aj napriek tomu, že existencia materiálneho plnenia nebola
v prejednávanom prípade výslovne daňovými orgánmi spochybnená, tak správny súd vníma potrebu,

aby daňové orgány už v rámci daňového konania prijali explicitný záver o tom, že spochybňujú aj
samotnú existenciu tovaru. V tomto smere je možné vytknúť žalovanému (a predtým aj správcovi dane)
nedostatočné úsilie ozrejmiť a na predmetný prípad prepojiť aj zistenia týkajúce sa odberateľských
vzťahov, kedy odberatelia žalobcu dodanie tovaru potvrdili. Z administratívneho spisu tak správny
súd vyvodil, že snahou daňových orgánov bolo prijať záver o spornosti dodania tovaru deklarovaným

dodávateľom.

50. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie
dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že služby dodal ním deklarovaný dodávateľ,
prípadne ho zabezpečil prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu zjavne však vedú závery

správcu dane a žalovaného, ktorí spochybnili to, že spoločnosť Luschnir dodala žalobcovi tovar. Správny
súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo
uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa
reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného
rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho,

aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý
tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na
vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté
právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie
práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na

faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-
právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje
materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom
prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných
zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie

formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky
boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom
(obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa
15.11.2022).

51. Správny súd súčasne uvádza, že nie je možné pripraviť daňový subjekt o právo odpočítať DPH len
v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov,
nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu
týmito inými osobami (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 627/2022-43 zo dňa27.04.2023). Pokiaľ teda správca dane a žalovaný chcú spochybniť právo na odpočítanie dane z dôvodu
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, je potrebné, aby relevantne spochybnili
dôkazy predložené žalobcom, ktoré preukazujú splnenie podmienok pre priznanie práva na odpočet

dane, alebo aby alternatívne preukázali, že napriek splneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie
práva na odpočet dane je toto potrebné odmietnuť s ohľadom na skutočnosť, že žalobca buď priamo
participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci
obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že finančné orgány vec nesprávne právne
posúdili v otázke, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania splnenia
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane. Správny súd však považuje za potrebné
dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť
priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania služieb. Úlohou finančných orgánov však
bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi,

ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie
(napríklad pri spochybnení existencie plnenia výsluchom odberateľov) alebo preukázať, že žalobca buď
priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza
v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou.

53. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).