Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoPr/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619201759
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4619201759.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: LAMA SK a. s., so
sídlom Bratislava, Tomášikova 30, IČO: 36 651 311, zastúpený Advokátska kancelária MCL, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 50 074 369, proti žalovaným: 1. A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E., F. XX/XX, zastúpená JUDr. Romanom Foltínom, advokátom, so sídlom Nitra, Školská 3, 2.

G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., I. XX, zastúpená JUDr. Namirom Alyasrym, PhD., advokátom, so
sídlom Nitra, Štúrova 43, o zaplatenie 17 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. februára 2023 č. k. 8Cpr/10/2019-324 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej
(I.) a vo výroku o náhrade trov konania (III.) vo vzťahu k žalovanej v 2. rade p o t v r d z u j e .

Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku

vo veci samej (I.) a vo výroku o náhrade trov konania (III.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Žalovanej v 2. rade vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (I.), návrh žalovanej v

1. rade na prerušenie konania zamietol (II.) a žalovaným v 1. a 2. rade priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (III.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami § 179 ods. 1, § 186 ods. 1, 3, § 188 Zákonníka práce. Uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal zaplatenia istiny u každej zo žalovaných vo výške 8.500 eur s prísl. Žalobu odôvodnil
tým, že uzavrel so žalovanou v l. rade dňa 31. 05. 2017 a so žalovanou v 2. rade dňa 25. 10. 2017
pracovnú zmluvu na pozíciu Pracovník PCO, VPCO. Toho istého dňa došlo zároveň k uzavretiu dohody,

obsahomktorejbolzáväzokžalovanýchv1.a2.radetýkajúcisazodpovednostizaškodu,ktorúspôsobia
žalobcovi v súvislosti s výkonom svojej práce. Pracovný pomer s oboma žalovanými bol platne skončené
rovnaký deň 24. 07. 2018, z totožného dôvodu, ktorým je závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonník práce v spojení s ustanovením čl. 3 pracovnej zmluvy, spočívajúce
v konaní žalovaných, ktoré dňa 23. 07. 2018 v čase medzí 1:04 hod. a 1:47 hod. neprivolali spoločnosť
spolupracujúcusožalobcom-ARÍSTOSSBSs.r.o.zaúčelomvykonaniaobhliadkyobjektusupermarket

BILLA, Dubnica nad Váhom, napriek skutočnosti, že tak žalovaná v 1. rade, ako aj žalovaná v 2. rade
prijali v danom časovom rozpätí viaceré signály narušenia stráženého objektu, pričom dodatočne bolo
zistené, že v danom čase skutočne došlo k neoprávnenému vniknutiu do stráženého objektu a bola vňom spôsobená materiálna škoda. V priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaných došlo k vzniku
škodynastranežalobcu,ktorejvýšku17.000eur,žalobcasobomažalovanýmiprerokovalhneďnadruhý
deň, t j. 24. 07. 2018. Po následnej komunikácii s vlastníkom stráženého objektu, spoločnosťou BILLA s.

r. o., bola celková výška spôsobenej škody ustálená na sume 24.896,55 eura. Žalobca predmetnú sumu
uhradil vlastníkovi stráženého objektu. Žalobca si v tomto konaní uplatnil škodu, ktorá bola prerokovaná
so žalovanými, ktoré za vzniknutú škodu zodpovedajú, a to voči každej zo žalovaných v sume 8.500 eur.

1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca uzatvoril pracovné

zmluvy so žalovanými, v zmysle znenia ktorých podľa bodu 2a boli povinné žalované pracovať podľa
pokynov zamestnávateľa a v zmysle bodu 7. prílohy č. 2 k pracovným zmluvám boli povinné všetky
poplachy a hlásenia riešiť v súlade so smernicami a v stanovených časoch. Tiež nebolo sporné, že
dňa 23. 07. 2018 počas pracovnej doby žalovaných, v čase medzi 00:29:39 bol zaznamenaný na
pulte PCO, kde pracovali, poplach- vlámanie v objekte spol. BILLA Dubnica nad Váhom, ku ktorému
žalované vyslali výjazd, ktorý vykonala spol. ARISTOS SBS s. r. o. po prevzatí hlásenia o 0,31 hod.

do 0,38 hod. bez zistenia narušenia objektu, čo bolo žalovaným hlásené. Rovnako nebolo sporné, že
žalované vypli zvukovú signalizáciu poplachu, pričom v čase 01:04 hod. opätovne bol signalizovaný
poplach vlámaním v uvedenom objekte, na ktorý žalované už nereagovali. V konaní boli sporné tvrdenia
žalobcu, ako i žalovaných ohľadne inštrukcií, ako mali postupovať pri opätovnom poplachu vlámania na
objekte,ktorýbolskontrolovanýauzatvorenýbeznarušenia.Žalovanétvrdili,žezostranyžalobcuneboli

oboznamované so smernicami, neboli školené, iba podpisovali prezenčné listiny a oboznamovanie s
pracovným postupom bolo počas práce na pracovisku staršími kolegami, čo potvrdili i svedkyne E. J. a
K. L.. Zhodne uviedli, že im bolo povedané, že pri opakovanom poplachu u objektu nemali posielať druhý
výjazd, lebo im to bude dané na zaplatenie. Svedok H. M. uvádzal, že podľa interných predpisov sa
vždy pri poplachu posiela výjazd, svedok J. E. sa vyjadril, že ľudia boli preškoľovaní podľa požiadaviek

klientov, boli konané porady, ako sa malo postupovať, žalované mali k dispozícií smernice priamo na
pulte, mali poslať po opätovnom poplachu ihneď výjazd, svedok H. M. tvrdil, že žalobca vykonával
školenia, za čo bol zodpovedný svedok E. a po opätovnom poplachu mali žalované znova poslať výjazd.

1.3. Za predpokladu, že sa zamestnávateľ rozhodne vymáhať od zamestnanca škodu, Zákonník práce

od neho vyžaduje, aby so zamestnancom prerokoval požadovanú výšku náhrady škody a oznámil mu je
najneskôr do 1 mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla. Mesačná poriadková lehota mu začína
plynúť zistením škody. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca so žalovanými náhradu
škody neprerokoval, zákonný postup nedodržal. Vyplynulo to z toho, že žalované počas súdneho sporu
tento fakt nepotvrdili, uvádzali iba, že boli zavolané do kancelárie, kde boli prítomní svedkovia H. M., E.

a H. M., že Billu vykradli, že to musia zaplatiť a podpísať doklad a žalobca, ktorého dôkazné bremeno
zaťažovalo, žiaden záznam o prerokovaní náhrady škody nepredložil, čím dôkazne bremeno neuniesol.

1.4. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná v 2. rade podpísala dňa 24. 07. 2018
Uznanie záväzku, v ktorom sa uvádzala škoda, ktorá v čase podpisu uznania záväzku podľa žalobcu

mala byť vo výške 17.000 eur. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz na preukázanie tejto výšky škody
ku dňu 24. 07. 2018, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, jej vyčíslenie od poškodenej spol. Billa s. r. o. a
následne zaplatenie žalobcom, nakoľko až zaplatením škody žalobcom poškodenej spoločnosti by mu
vznikla škoda. Z vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že pri výsluchu zástupcu poškodenej spol. Billa p.
H. C., t. j. dva dni po vlámaní a deň po podpise dokladu poškodenou v 2. rade, vyčíslil predbežnú škodu

v sume 12.388,70 eura a až dňa 09. 11. 2018 bolo podpísané Uznanie záväzku veriteľom Billa s. r. o.
a žalobcom, kde bola vyčíslená skutočná škoda vo výške 24.896,55 eura, ktorú zaplatil žalobca v troch
splátkach, a to dňa 22. 11. 2018 sumu 8.299 eur, dňa 28. 12. 2018 sumu 8.299 eur a dňa 30. 01. 2019
sumu 8.98,55 eura, a teda až následne si mohol uplatniť žalobca škodu, ktorá mu vznikla ako ujma v jeho
majetkovej sfére a bola objektívne vyjadriteľná v peniazoch a o sumu uvedenú v Uznaní záväzku po jej

zaplatení sa majetok poškodeného zmenšil. Žalobca tvrdil, že predmetom konania je len tá časť výšky
škody, ktorú so žalovanými prerokoval v sume 17.000 eur a žiadal od každej zo žalovaných zaplatenie
sumy 8.500 eur. Podľa Uznania záväzku podpísaného žalovanou v 2. rade, táto mala uznať záväzok vo
výške 7.500 eur. Žalovaná v 2. rade predložila Výdavkové doklady zo dňa 05. 07. 2018 na vyplatenie
zálohy mzdy za 06/2018 v sume 666,34 eura a zo dňa 27. 07. 2018 v sume 835 eur ako zálohu zo mzdy

07/2018, ktoré jej neboli vyplatené a žalobca si ich započítal na ním tvrdenú škodu. Žalobca tvrdil, že
finančné prostriedky boli vyplatené, toto jeho tvrdenie nepreukázal, nakoľko nepredložil žiaden doklad
o mzde, na akú mala nárok žalovaná v 2. rade a bola jej vyúčtovaná za mesiace 6-7/2018 a či došlo k
vyplateniu celého nároku mzdy, nakoľko podľa výdavkových dokladov malo ísť o zálohy.1.5. Protiprávnosť konania zamestnanca preukazuje poškodený zamestnávateľ. V konaní nebolo
preukázané, že by žalované protiprávne konali pri plnení si svojich pracovných povinnosti v rozpore

s pracovným poriadkom, určenými pracovnými postupmi, ale aj z obsahu pracovnej zmluvy. Žalobca
poukazoval na to, že žalované nedodržali hlavne čl. 2 písm. a) a b) pracovnej zmluvy a bod 3. prílohy
č. 2 k pracovnej zmluve. V konaní žalobca nepreukázal, aké jeho konkrétne pokyny žalované riadne,
osobne, včas, svedomito a na odbornej úrovni nesplnili dňa 23. 07. 2018. Pokiaľ ide o ústne pokyny, je
sporné, aké konkrétne pokyny mali byť v prípade opätovnej signalizácie narušenia objektu po ukončení

výjazdu, ktorý konštatoval nenarušenie objektu. Žalobca poukazoval na to, že žalované absolvovali
školenia, porady, kde mali byť školené, ako majú postupovať, k čomu predložil prezenčné listiny a
maily na zvolanie porád. Ako vyplynulo z výpovede svedka E., predmetom porád, školení, mali byť
postupy podľa pokynov klientov a k tomuto vypracovával i smernice, ktoré na pulte PCO mali žalované
k dispozícií. Ani jedna prezenčná listina, podpísaná žalovanými a ktorá bola predložená žalobcom sa
netýkala školenia na postupy u spol. Billa s. r. o. a neboli k týmto predložené zápisy, čo presne bolo

predmetom školení, aké problémy, pokyny a otázky sa riešili, z čoho pozostávalo školenie, resp. porady
a neboli v konaní predložené ani smernice, ktoré podľa svedka E. mal tento vypracovať a mali ho mať
na pracovisku k dispozícií žalované. S poukazom na vykonané dokazovanie a zákonné ustanovenia
dospel súd prvej inštancie k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobcom tvrdené
skutočnosti vykonávaným dokazovaním preukázané neboli. Súd návrh žalovanej v 1. rade na prerušenie

konania zamietol, nakoľko otázka hrubého porušenia pracovnej disciplíny žalovanou v 1. rade a určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v inom konaní na Okresnom súde Bratislava III
sp. zn. 12Cpr/17/2018 nebol dôvodom na prerušene konania o náhradu škody, v ktorom súd vykonal
potrebné dokazovanie súvisiace s náhradou škody, a nie s hrubým porušením pracovnej disciplíny. O
nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktoré boli v spore

úspešné, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o konkrétnej
sume tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Voči tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v rozsahu jeho výrokov I.,
III., v ktorom rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne nesprávne, nezákonné a

arbitrárne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil
a žalobe vyhovel, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že napadnutým rozsudkom
bol hrubo porušený princíp právnej istoty zakotvený v čl. 2 ods. 1 CSP v spojení s čl. 1 ods. l Ústavy
SR, keď nevzal v rámci toho konania do úvahy právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava
III, sp. zn. 12Cpr/17/2018 zo dňa 19. 10. 2022. Vydaniu rozsudku OS Bratislava III predchádzalo
konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru pani A. B., C. D. v postavení žalobkyne

(ktorá predstavuje v rámci tohto konania žalovanú v 1. rade) uzatvoreného so spoločnosťou LAMA
SK v postavení žalovaného (ktorá predstavuje v rámci tohto konania žalobcu). Išlo skutkovo o tie
isté strany konania (len v opačných pozíciách) a tie isté skutkové tvrdenia v otázke posúdenia, či
prišlo k porušeniu pracovných povinností zo strany pani A. B., C. D.. Okresný súd Bratislava III
rozsudkom rozhodol, že k porušeniu jej pracovných povinností prišlo a z uvedeného dôvodu bol

aj jej pracovný pomer ukončený platne. Rozsudok OS Bratislava III nadobudol vo výroku I. (výrok
týkajúci sa vyslovenia platnosti skončenia pracovného pomeru) dňa 19. 10. 2022 právoplatnosť, keď
žalovaná v 1. rade nepodala voči výroku I. odvolanie. Uvedené pochybenia súdu prvej inštancie majú
za následok porušenie jedného zo základných princípov civilného sporového konania, a to princípu
právnej istoty zakotveného čl. 2 CSP. Žalobca má za to, že takéto hrubé nerešpektovanie základných

princípov CSP viedlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobca ďalej poukázal na
predbežné právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie na pojednávaní konanom
dňa 15. 03. 2022 označil za sporné jedine preukázanie úmyselného konania žalovaných. Zároveň
súd prvej inštancie označil ako nespornú skutočnosť existenciu výšky škody a výšku uplatnenia v
prvostupňovom konaní. Vzhľadom na uvedené, je zrejmé, že cieľom súdu prvej inštancie bolo smerovať

dokazovanie k preukázaniu úmyslu žalovaných. Súd prvej inštancie ale v rozpore s jeho právnym
názorom v rozsudku uviedol, že v konaní boli sporné tvrdenia žalobcu, ako i žalovaných ohľadne
inštrukcií, ako mali postupovať pri opätovnom poplachu vlámania na objekte, ktorý bol skontrolovaný
a uzatvorený bez narušenia. Vzhľadom na uvedené, je zrejmé, že cieľom súdu prvej inštancie bolosmerovať dokazovanie k odstráneniu spornosti úmyslu žalovaných. Následne súd prvej inštancie
evidentne (ako tomu naznačuje odôvodnenie rozsudku) zmenil rozsah dokazovania. Súd prvej inštancie
tiež v zjavnom rozpore s namiereným dokazovaním v rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že žalobca so žalovanými náhradu škody neprerokoval, zákonný postup nedodržal.
Pritom skutočnosť týkajúca sa prerokovania vzniknutej škody nebola v rámci konania žiadnou zo strán
označená za spornú. Konštatovanie súdu prvej inštancie týkajúce sa údajného neunesenia dôkazného
bremena v tejto otázke je preto absurdné. Tiež považoval za neakceptovateľné, aby sa na časové
okolnosti situácie ukončenia pracovného pomeru a domáhania náhrady vzniknutej škody spôsobenej

zamestnancom zamestnávateľovi nazeralo formalisticky, tak ako sa snažil o to súd prvej inštancie. Je
v rozpore s logikou a malo by za následok prakticky znemožnenie vymáhania nároku zamestnávateľa
na škodu, ak by ju neprerokoval s daným zamestnanom ihneď, ako sa o vzniknutej škode dozvedel.
K otázke údajného nevyplatenia mzdy za mesiace 06/2018 a 07/2018 uviedol, že tieto skutočnosti,
ktorých pravdivosť v plnom rozsahu rozporuje, nijak nesúvisia s predmetom konania. Nekonzistentným
sa taktiež javí konštatovanie súdu prvej inštancie vo vzťahu k údajnému nepreukázaniu porušenia

pracovných povinností žalovanými, v porovnaní k označeným sporným okolnostiam na pojednávaní
konanom dňa 15. 03. 2022 (na ktorom súd prvej inštancie označil za spornú skutočnosť preukázanie
úmyslu žalovaných vo vzťahu ku vzniknutej škode), taktiež vo vzťahu k rozsudku OS Bratiwslava III, s
ktorého závermi bol súd prvej inštancie pred vyhlásením rozsudku oboznámený, ako aj s konštatovaním
súdu prvej inštancie, že súd vykonal potrebné dokazovanie súvisiace s náhradou škody, a nie s hrubým

porušením pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie tak uvádza vzájomne si rozporujúce tvrdenia,
keď tvrdí na jednej strane, že dokazovanie vo vzťahu k porušeniu pracovnej disciplíny (pracovných
povinností) bolo predmetom dokazovania v tomto konaní, na druhej strane tvrdí, že dokazovanie v
tomto konaní sa sústredilo na preukázanie hmotnoprávnych predpokladov vzniku zodpovednosti na
náhradu škody v zmysle § 179 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie evidentne opomenul, že porušenie

pracovných povinností zo strany žalovaných predstavuje jeden z hmotnoprávnych predpokladov pre
vznik zodpovednosti za škodu. Aj nesústredené a neefektívne konanie súdu má za následok porušenie
práva na spravodlivý súdny proces. Je presvedčený, že dôkazmi zatiaľ vykonanými v prvostupňovom
konaní prišlo k riadnemu preukázaniu hmotnoprávnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v
súlade s ustanovením § 179 Zákonníka práce.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná v 2. rade, udávajúc, že rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za zákonný a vecne správny, pričom argumenty žalobcu ako odvolateľa považuje
za nespôsobilé k zmene rozsudku súdu prvej inštancie, alebo k jeho zrušeniu. Žalobca tvrdí porušenie
právnej istoty v tom, že konajúci súd nezohľadnil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn.

12Cpr/17/2018 zo dňa 19. 10. 2022. Už z porovnania merít oboch žalôb je evidentné, že tu konajúci súd
nemal dôvod byť viazaný výrokom Okresného súdu Bratislava III a zároveň nie je porušením zákona
ani to, ak skutkovo došli konajúce súdy k odlišným záverom. Okrem toho, ona ako žalovaná v 2.
rade nebola stranou konania pred Okresným súdom Bratislava III. Irelevantný je argument žalobcu o
tom, ako vec súd prvej inštancie predbežne právne posúdil v rámci pojednávania dňa 15. 03. 2022.

Konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch je osobitným druhom konania podľa § 316 a nasl.
CSP, kde neplatí koncentračná zásada a ani návrhová zásada vo vzťahu k dokazovaniu. Preto ani
prípadné odlišné predbežné právne posúdenie súdu prvej inštancie nemôže mať vplyv na zákonnosť
rozsudku. Nárok žalobcu na zaplatenie neexistuje, nakoľko žalobca nedokázal obligatórne náležitosti na
preukázanie škody. Žalobca nepreukázal ani základ – protiprávnosť konania žalovaných. Nepreukázal

ani len normu, ktorú mali žalované svojim konaním alebo opomenutím porušiť. Žalobca argumentuje
ustanovením pracovnej zmluvy, ktorá znie tak, že zamestnanec je povinný hlásiť poplachy v zmysle
smerníc, avšak žiadny obsah smerníc v konaní preukázaný nebol. Žalovaná dosiaľ nevie, čo konkrétne
mala porušiť, kde konala v rozpore s akoukoľvek smernicou. Pod nátlakom žalobcu bola donútená dňa
27. 07. 2018 (teda bezprostredne po skutku) podpísať dve listiny – výdavkové pokladničné doklady bez

uvedenia čísla a zrejme bez zaúčtovania v účtovníctve žalobcu, v zmysle ktorých naoko od žalobcu
mala prevziať mzdu vo výške 1 501,34 eura a to napriek tomu, že k reálnej úhrade mzdy za mesiace
jún 2018 a júl 2018 v jej prospech nikdy nedošlo. Žalobca jej týmto spôsobom v rozpore so zákonom,
bez právneho titulu zadržal a nevyplatil mzdu vo výške 1 501,34 eura. S tvrdením žalobcu o
nesústredenosti súdu prvej inštancie v procese dokazovania, ako aj v procese vedenia pojednávania sa

nemožno stotožniť. Súd prvej inštancie dokazovanie vykonával sústredene a logicky, čoho výsledkom je
zákonu zodpovedajúci vyhlásený rozsudok. Navrhla, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.4. Žalovaná v 1. rade k odvolaniu žalobcu uviedla, že okresný súd rozhodol správne o uplatnenom
nároku žalobcu a dodržal všetky ustanovenia CSP, vrátane základných zásad vedenia konania, prieom
konanie na Okresnom súde Topo3eany prebehlo v súlade so všetkými normami predpokladanými

Právnym poriadkom SR, súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, na základe eoho vydal napadnutý rozsudok.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému vyjadreniu žalovanej v 1. rade uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva

na jeho doterajšej skutkovej, vecnej, ako aj právnej argumentácii v tejto veci.

6. K podanému vyjadreniu žalovanej v 2. rade žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktorý už viackrát vyslovil, že k imanentným znakom právneho štátu patrí
neodmyslite3ne aj princíp právnej istoty, ktorého súeas?ou je tiež požiadavka, aby sa na ureitú právne
relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpovei. Diametrálne odlišná

rozhodovacia einnos? všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokia3 ju nemožno objektívne a rozumne odôvodni?, je ústavne neudržate3ná. Ialej
uviedol, že žalovaná v 2. rade svojim konaním naplnila všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za
škodu v zmysle Zákonníka práce, keiže závažným porušením pracovnej disciplíny zo strany žalovanej
v 2. rade došlo preukázate3ne k protiprávnemu konaniu. Žalovaná v 2. rade bola povinná hlási? každý

signál narušenia stráženého objektu, prieom táto povinnos? jej vyplývala jednak priamo z textácie
pracovnej zmluvy, ako aj zo smerníc. Prostredníctvom výsluchov svedkov: H. M., H. M. a J. E. jasne
preukázal, že zamestnanci boli prostredníctvom školení oboznamovaní so smernicami a zároveo boli
riadne školení ako majú v prípade narušenia na každý signál stráženého objektu reagova?. V prípade
pochybností o úeasti žalovanej v 2. rade na predmetných školeniach, poukázal na dôkaz založený v

súdnom spise – podpis žalovanej v 2. rade na prezenenej listine. K údajnému nátlakovému konaniu
uviedol, že tieto skutoenosti neboli v tomto konaní, ani v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava
III pod sp. zn. 12Cpr/17/2018 preukázané.

7. Následne žalovaná v 2. rade k vyjadreniu žalobcu poukázala na to, že žalobca svoj nárok odvodzoval

od ustanovenia pracovnej zmluvy, pod3a ktorého zamestnanec mal hlási? poplachy a hlásenia v súlade
so smernicami, prieom obsah týchto smerníc nie je známy a ani žalobca dosia3 nepredložil žiadnu
smernicu o postupe pri nahlasovaní poplachov. Tiež opätovne uviedla, že pod nátlakom žalobcu bola
donútená podpísa? výdavkové pokladniené doklady, v zmysle ktorých mala naoko od žalobcu prevzia?
mzdu vo výške 1 501,34 eura, a to napriek tomu, že k reálnej úhrade mzdy za mesiace jún 2018 a júl

2018 v jej prospech nikdy nedošlo.

8. Kvyjadreniužalovanejv2.radesaopätovnevyjadrilžalobca,prieomjehoargumentáciabolatotožná
s predošlými vyjadreniami podanými v odvolacom konaní.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolaniažalobcu(§379a§380ods.1CSP),prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania,s
verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je eiastoene
dôvodné, eo viedlo k takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej (I.) a vo výroku o náhrade trov konania (III.) vo vz?ahu

k žalovanej v 2. rade pod3a § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a súeasne rozsudok súdu
prvej inštancie vo vz?ahu k žalovanej v 1. rade, v jeho napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej
(I.) a vo výroku o náhrade trov konania (III.), pod3a § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vracia
na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Predmetom konania v tejto veci na základe podanej žaloby žalobcu bol uplatnený nárok
zamestnávate3a na náhradu škody voei zamestnankyniam, spolu vo výške 17.000 eur. Z odôvodnenia
žaloby vyplýva, že žalované boli zamestnané u žalobcu ako pracovník PCO, VPCO. Doa 23. 07. 2018
žalované v ease medzi 1.04 hod. a 1.47 hod. neprivolali spoloenos? spolupracujúcu so žalobcom -
ARISTOS SBS s. r. o. za úeelom vykonania obhliadky objektu supermarketu BILLA v Dubnici nad

Váhom, a to napriek skutoenosti, že žalované prijali v danom easovom rozpätí viaceré signály narušenia
stráženého objektu, prieom dodatoene bolo zistené, že v danom ease skutoene došlo k neoprávnenému
vniknutiu do stráženého objektu a bola v oom spôsobená materiálna škoda. V priamej príeinnej súvislosti
s konaním žalovaných (v dôsledku závažného porušenia pracovnej disciplíny) došlo k vzniku škodyna strane žalobcu, ktorej výšku 17.000 eur žalobca prerokoval s oboma žalovanými doa 24. 07. 2018.
Celková výška škody pritom bola ustálená vlastníkom stráženého objektu - spoloenos?ou BILLA s. r. o.
na sumu 24.896,55 eura a žalobca predmetnú sumu vlastníkovi stráženého objektu uhradil. Keiže za

vzniknutú škodu pod3a žalobcu zodpovedajú žalované v súlade s § 179 ods. 1 v spojitosti s § 187 ods.
2 Zákonníka práce, žalobca si uplatnený nárok uplatnil voei každej zo žalovaných v pomernej výške
rozdelenej na polovicu, t. j. v sume 8.500 eur.

11. Pod3a § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná einnos? odvolacieho súdu zahaoa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblas?.
Odvolací súd musí preto preskúma? nielen zákonnos? rozhodnutia so zrete3om k hmotnému právu,
ale tiež zákonnos? konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolate3 v podanom

odvolaní fakticky svojím dispozieným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej
einnosti odvolacieho súdu.

13. Pokia3 ide o prejednanie podaného odvolania žalobcu v odvolacom konaní, pod3a názoru
odvolacieho súdu je potrebné na toto odvolanie nazera? osobitne vo vz?ahu k žalovanej v 1. rade

a osobitne vo vz?ahu k žalovanej v 2. rade, vychádzajúc zo zásadnej skutkovej okolnosti týkajúcej sa
len žalovanej v 1. rade, zrejmej pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, a to právoplatného rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava III vo vz?ahu k žalovanej v 1. rade o podanej žalobe o neplatnos? skoneenia
pracovného pomeru žalovanej v 1. rade u žalobcu.

14. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že toto nie je vo vz?
ahu k žalovanej v 2. rade dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a prijal
i správne právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožouje, eo potom viedlo k potvrdeniu rozsudku
súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu vo vz?ahu k žalovanej v 2. rade, a to v súlade s §
187 ods. 1 CSP.

15. Pokia3 žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
ustálil právne závery, ktoré boli v rozpore s jeho právnymi názormi v rámci predbežného právneho
posúdenia veci, a tým aj evidentne zmenil rozsah dokazovania, odvolací súd túto námietku žalobcu
nepovažovalzadôvodnú.Predbežnos?právnehoposúdeniaspoeívavtom,žesudcavaktuálnomštádiu

procesu objektívne nemohol vychádza? z výsledkov riadneho dokazovania a ku konkrétnemu právnemu
záveru dospel síce vyeerpávajúcim argumentaeným spôsobom, ale iba v rámci prípravy pojednávania.
Objektívne právo je súd vždy spôsobilý interpretova?, avšak záväzne aplikova? ho môže až na
definitívne zistený skutkový stav v procesnom zmysle. V prípade predbežného právneho posúdenia veci
niejesúdtaktoformulovanýmzáveromstriktneviazaný,pretožeopakbynevyhnutneviedolkabsurdným

dôsledkom aj k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Súd musí by? pri svojich právnych záveroch
nezávislý a jeho slobodný myšlienkový postup je limitovaný iba obsahom objektívneho práva, ktoré
v konkrétnej veci interpretuje a aplikuje. Priamo obmedzený teda nemôže by? ani vlastným predbežným
právnymposúdenímveci.Aksavšakodnehochcezásadnýmspôsobomodkloni?,eomábezprostredný
vplyv aj na koneené súdne rozhodnutie, je v záujme právnej istoty nevyhnutné, aby sa v odôvodnení

rozhodnutia s týmto odklonom náležite vysporiadal.

16. V kontexte vyššie konštatovaného je potrebné uvies?, že súd prvej inštancie prezentoval svoje
predbežné právne závery v štádiu konania, kedy ešte nemal a ani nemohol ma? definitívne zistený
skutkový stav veci, a tak ako je vyššie konštatované, striktná záväznos? súdu jeho predbežným právnym

záverom, vysloveným v ease, kedy ešte nemôže vychádza? z výsledkov riadneho dokazovania by
v koneenom dôsledku viedla k deformovaniu rozhodovacieho procesu súdu. Navyše, treba uvies? i to,
že pod3a názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie zásadne neodklonil od predbežného právneho
posúdenia veci, kei v rámci predbežného právneho posúdenia veci uviedol, že predmetom dokazovania
bude preukázanie úmyselného konania zo strany žalovaných, ktoré konanie v sebe subsumuje samotné

protiprávne konanie žalovaných, ktorého existenciu súd prvej inštancie i skúmal. Súd prvej inštancie tak
pod3a názoru odvolacieho súdu sa nedopustil žiadneho procesného pochybenia, a ani takého, ktoré
by malo intenzitu porušenia práva strany na spravodlivý proces, kei žalobca mal nepochybne v rámcikonania pred súdom prvej inštancie a v procese dokazovania dostatoený priestor reagova? na skutkové
tvrdenia protistrany a vzniknutú procesnú situáciu a v tomto oh3ade predklada? a navrhova? dôkazy.

17. Žalobca ialej v odvolaní argumentoval tým, že súd prvej inštancie v zjavnom rozpore s namiereným
dokazovaním v rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca so
žalovanými náhradu škody neprerokoval, prieom skutoenos? týkajúca sa prerokovania vzniknutej škody
nebola v rámci konania žiadnou zo strán oznaeená za spornú. K uvedenému odvolací súd udáva,
že i kei sa stotožouje s prijatým záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že by so

žalovanými ako zamestnankyoami požadovanú výšku náhradu škody riadne prerokoval, a to z dôvodov,
ktoré uviedol súd prvej inštancie v bode 17. odôvodnenia rozhodnutia, je potrebné uvies?, že toto
prerokovanie má charakter poriadkovej procesnoprávnej podmienky, nesplnenie ktorej však nemá za
následok, že zamestnávate3 si nemôže tento nárok na náhradu škody uplatni? na súde. Z uvedeného
dôvodu potom i v situácii správne prijatých záverov súdu prvej inštancie o riadnom neprerokovaní
požadovanej výšky náhrady škody so žalovanými, táto skutoenos? nemá vplyv na výsledok tohto sporu

tak v rámci prvoinštaneného, ako i odvolacieho konania, a preto sa odvolací súd k tejto právnej otázke
ialej nevyjadruje. Na doplnenie, vo vz?ahu k tvrdenej nespornosti okolnosti prerokovania náhrady škody,
len udáva, že ustanovenia o individuálnych pracovnoprávnych sporoch sú v CSP zaradené do druhej
hlavy pod názvom Spory s ochranou slabšej strany, so zvýšenou mierou ingerencie orgánu ochrany
práva do individuálnych pracovnoprávnych vz?ahov, s charakteristickým príklonom k vyšetrovaciemu

princípu v civilnom súdnom konaní.

18. Pokia3 žalobca ialej uviedol, že otázka nevyplatenia náhrady mzdy za mesiace 06/2018 a 07/2018
nijak nesúvisí s predmetom tohto konania, s touto argumentáciou žalobcu sa odvolací súd stotožouje,
a keiže táto skutková okolnos? ako taká i pod3a názoru odvolacieho súdu nemá vplyv na výsledok tohto

sporu, odvolací súd nepovažuje za úeelné sa k nej ialej vyjadrova?.

19. Vo vz?ahu k žalovanej v 2. rade sa odvolací súd stotožouje s prijatými závermi súdu prvej inštancie,
že v konaní nebolo preukázané jej protiprávne konanie pri plnení pracovných povinností. V kontexte
žalobcom tvrdeného porušenia el. 2 písm. a/ a b/ pracovnej zmluvy a porušenia bodu 3, resp. bodu 7

prílohy e. 2 k pracovnej zmluve, je potrebné konštatova?, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil,
že žalobca nepreukázal, aké konkrétne pokyny, resp. smernice a s akým konkrétnym obsahom mala
žalovaná poruši?, pretože pokia3 porušenie právnej povinnosti žalovanej malo spoeíva? v tom, že táto
nerešpektovala, resp. porušila pokyny zamestnávate3a, resp. smernice zamestnávate3a, porušenie
konkrétnych pokynov, resp. smerníc, s konkrétnym obsahom, mal žalobca ako zamestnávate3 v konaní

preukáza?, eo sa však nestalo. Rovnako nemožno súhlasi? s tým, že by bolo preukázané oboznámenie
žalovanej v 2. rade ako zamestnankyne s pokynmi a smernicami zamestnávate3a týkajúcimi sa
poplachov a hlásení, eo sa pod3a žalobcu malo dia? prostredníctvom školení, a pokia3 žalobca vo
vyjadrení v rámci odvolacieho konania udáva, že v prípade pochybností o úeasti žalovanej v 2. rade na
predmetných školeniach, poukazuje na dôkaz založený v súdnom spise – podpis žalovanej v 2. rade

na prezenenej listine, je potrebné uvies?, že na všetkým prezenených listinách (s výnimkou jednej zo
doa 13. 12. 2017 oznaeenej ako Prezenená listina zamestnancov o preškolení interných smerníc PO
e. 02 LIDL- spôsob zabezpeeenia obrany pred požiarmi v mimopracovnom ease pre PCO) založených
v súdnom spise je pri mene G. H. podpis z obdobia pred samotným vznikom pracovného pomeru
žalovanej v 2. rade u žalobcu. Z tohto poh3adu sú potom tieto listiny bez akejko3vek relevancie a okrem

uvedeného sa žiadna z nich ani netýka školenia v spoloenosti BILLA s. r. o, tak ako konštatoval i súd
prvej inštancie. Ak potom súd prvej inštancie uzavrel, že zo strany žalobcu nebolo zrejmé, eo malo by?
predmetom školení, aké pokyny a otázky sa riešili, prieom v konaní neboli ani predložené smernice
(ktoré mala žalovaná poruši?), s takýmito závermi možno jednoznaene súhlasi?, eo potom správne
viedlo súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby voei žalovanej v 2. rade, pretože žalobca nepreukázal

naplnenie zodpovednostných predpokladov na náhradu škody. Preto vo vz?ahu k žalovanej v 2. rade
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu (vo veci samej a v súvisiacom
výroku o náhrade trov konania) ako vecne správny pod3a § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Napokon, záverom
odvolací súd udáva, že k takto prijatým správnym záverom súdu prvej inštancie, ktoré odvolací súd
vyššie vo svojom odôvodnení len potvrdil, žalobca v odvolaní ani neprezentoval relevantnú odvolaciu

argumentáciu.

20. Vyššie uvedené závery by platili zhodne i pre žalovanú v 1. rade, avšak len za situácie, že by vo vz?
ahu k nej nebolo právoplatne rozhodnuté v konaní na Okresnom súde Bratislava III vo veci neplatnostiskoneenia jej pracovného pomeru u žalobcu. Vo vz?ahu k žalovanej v 1. rade považoval odvolací súd
odvolanie žalobcu za dôvodné, eo následne viedlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom rozsahu vo vz?ahu k žalovanej v 1. rade v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

21. Žalobca v odvolaní správne poukázal na skutoenos? právoplatne skoneeného konania pred
Okresným súdom Bratislava III vo vz?ahu k žalovanej v 1. rade o neplatnos? skoneenia jej pracovného
pomeru u žalobcu, v ktorom konaní konajúci súd konštatoval porušenie pracovných povinností
žalovanou v 1. rade, eo následne vyhodnotil tak, že ku skoneeniu pracovného pomeru žalovanej

v 1. rade u žalobcu došlo platne. Na tieto skutoenosti súd prvej inštancie v rámci rozhodovania tejto
veci vôbec neprihliadol, nevzal do úvahy ustanovenia § 226 a nasl. OSP a to, že je tu právoplatné
rozhodnutie voei žalovanej v 1. rade , ktoré je voei nej záväzné a nezmenite3né. V tomto oh3ade
odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/44/2010, v ktorom NS SR uzavrel, že
pokia3 už bola v obeianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená ureitá otázka hmotnoprávneho vz?
ahu úeastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdi? ako prejudiciálnu, viazaný jej

skorším posúdením. NS SR tiež uviedol, že keiže súd nemôže ako predbežnú otázku rieši? to, o eom
už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore úeastníkov, nie je rozhodujúce, ei súd v právoplatne
skoneenomkonanívecsprávnealebonesprávneprávneposúdil.Sozrete3omnaprávoplatnos?aztoho
plynúcu záväznos? a nezmenite3nos? právoplatného rozhodnutia, akéko3vek nové právne posúdenie
tejtootázkyvinom(ialšom)konanítýchistýchúeastníkovjeneprípustné.Pokia3súdprejudiciálnyúeinok

ignoruje, nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s ústavou. Rovnako odvolací súd
poukazuje i na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS/349/09.

22. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné uvies?, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
vo vz?ahu k žalovanej v 1. rade vôbec nevzal na zrete3 a nerešpektoval subjektívnu záväznos?

právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III, ktorým bola medzi žalovanou v 1. rade
a žalobcom vyriešená otázka jedného z predpokladov všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za
škodu, a to existencia protiprávneho úkonu žalovanej v 1. rade. Uvedené dôvody viedli odvolací súd
k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu vo vz?ahu k žalovanej v 1.
rade v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože ignorovaním právoplatného rozhodnutia

o otázke, ktorá je riešená i v tomto konaní a riadnym nevysporiadaním sa s ním v tomto konaní, v zmysle
zákonnej právnej úpravy CSP došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. V ialšom konaní,
už len vo vz?ahu k žalovanej v 1. rade, bude súd prvej inštancie postupova? v zmysle záväzného
právneho názoru odvolacieho súdu, vysloveného vyššie.

23. Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpod3a§396ods.1a§255ods.1CSPtak,že
úspešnej žalovanej v 2. rade voei žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%, prieom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
v zákonnej lehote.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).