Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 13, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 54P/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125200068
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125200068.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny - odbor sociálnych vecí
Topoľčany, Škultétyho 1577/8, 955 01 Topoľčany, dieťa matky: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. F. X/XX, XXX XX B., t. č. A. XXXX/XX, XXX XX G., zast.: Advokátska kancelária AK - AK, s. r. o., so
sídlom Na Revíne 37, 831 01 Bratislava, IČO: 55 629 679, a otca: B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

E. XXX/XX, XXX XX G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 07.01.2025 bol na tunajšom súde podaný návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáha zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného
uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 10.06.2024 sp. zn. 54P/88/2024-62 a zároveň oprávnenia
matky prevziať si cestovný doklad – cestovný pas vydaný na meno maloletej na Oddelení dokladov OR
PZ Dunajská Streda z úschovy a nahradenia súhlasu otca s vycestovaním maloletej do H. na obdobie
od 20.04.2025 do 31.07.2025.

2. Matka návrh odôvodnila tým, že na základe nariadeného neodkladného opatrenia Okresného
súdu Nitra zo dňa 10.06.2024 sp. zn. 54P/88/2024-62 bolo matke zakázané vycestovať s maloletou
mimo územia Slovenskej republiky a bola jej uložená povinnosť odovzdať cestovný doklad maloletej.
Matka si všetky tieto povinnosti riadne splnila, odovzdala cestovný doklad dieťaťa a voči nariadenému
neodkladnému opatreniu odvolanie nepodala, čo bolo z toho dôvodu, že vedela, že do H. pôjde len na
krátke obdobie a očakávala, že jej otec rovnako vyjde v ústrety v budúcnosti, tak ako ona rešpektovala

aktuálny stav.

3. Matka k situácii medzi rodičmi uvádza, že od začiatku pristupovala k otcovi korektne a seriózne.
Matka otcovi nikdy neuviedla, že bez jeho súhlasu vycestuje s maloletou do zahraničia na dlhšie obdobie
a že mu úmyselne obmedzí styk s dcérou. Matka nikdy nemala v úmysle s maloletou vycestovať do
H. natrvalo. Od začiatku s otcom jednala otvorene a ihneď po tom, ako bolo rozhodnuté právoplatne

súdom v H. o tom, že bude náhradnou matkou pre grécky pár, tak o tom otca informovala a požiadala
ho o možnosť riešenia vzniknutej situácie. Otec spočiatku vyjadril nesúhlas, následne celú situáciu
zvažoval a jeho konečné stanovisko bolo, že nesúhlasí s vycestovaním matky na jeden rok a nechce sa
dohodnúť na zmene zaužívaného styku. Akonáhle matke otec uviedol, že jej to neumožní, nedovolí jej
s dcérou na jeden rok do H. vycestovať a nedá jej súhlas s vycestovaním, resp. matke začal uvádzať,
že ak vycestuje, tak podá na ňu trestné oznámenie a bude to riešiť súdne či dokonca, že bude žiadať

dcéru prezveriť do jeho osobnej starostlivosti, tak mu matka uviedla, že s dcérou nepôjde a zostanú
na území SR. Matka otcovi uviedla, že jej cieľom nebolo „nasilu“ s dcérou odísť, chcela sa s otcomdohodnúť či by s tým dobrovoľne súhlasil, nakoľko mala za to, že by dcérke bolo v H. dobre. Mali by v
podstate spoločnú dovolenku na dlhšie obdobie a potom by prišli späť. Matka otcovi povedala, že majú
na I. známych aj s malými deťmi a A. by tam mala kamarátov a tiež si matka myslela, že by mohlo

byť pre otca zaujímavé častejšie cestovať k moru a mať možnosť realizovať styk povedzme jedenkrát
mesačne pri mori a zadarmo. Nakoľko otec vyjadril jednoznačný nesúhlas, tak mu matka povedala, že
to rešpektuje a s dcérou na jeden rok do H. nevycestuje a všetko si prispôsobí otcovi tak, aby nedošlo k
jeho narušeniu zaužívanému kontaktu s dcérou. Otec i napriek tomu okamžite podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zákazu vycestovania matky s maloletou z územia SR a

odovzdaniacestovnéhodokladumaloletej.Matkasúčasneotcaeštepredpodanímnávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia informovala aj o presnej adrese, kde sa bude s dcérou zdržiavať počas pobytu
(dovolenky), a to na adrese: J., XXXXX I.. Jedná sa o malú dedinku na I.. Matka prikladá aj meno
majiteľa domu, v ktorom počas jej pobytu v H. býva: A. F.. Všetky tieto informácie matka poskytla otcovi
emailovou formou.

4. Matka zostala na území SR, do H. vycestovala výhradne na krátke obdobie za účelom urobenia
prvotných vyšetrení, lekárskych prehliadok a následne za účelom uskutočnenia zákroku. Matka bola
mimo územia SR v čase od 25.9.2024 do 5.11.2024, kedy počas tohto obdobia bola v takmer úplne
dennom video kontakte s dcérou a na jeden celý víkend počas tohto obdobia za dcérou aj priletela. Otec
si maloletú od nariadenia vyššie špecifikovaného neodkladného opatrenia brával vždy len jedenkrát

mesačne od soboty do nedele a to i napriek tomu, že mu matka nikdy nebránila v tom, aby s dcérou
trávil dlhší čas. Veľmi ojedinele tomu bolo, že ju doniesol v pondelok doobeda. Návštevy otca neboli
pravidelné, pretože aj keď bol s matkou dohodnutý, že má prísť tak dva dni pred tým zvykol napísať, že
nepríde, lebo ide do práce alebo nemá peniaze. Otec bol v podstate spokojný, že matka do zahraničia
nevycestuje, že odovzdala cestovný pas a ním deklarovaný záujem (prezverenie dieťaťa, SOS alebo

rozšírenie styku) ďalej nijako neriešil ani súdne a ani mimosúdne, napríklad krátka SMS matke, kde
by žiadal častejší styk alebo dlhší styk. Záujem otca o maloletú sa nezvýšil ani počas letných prázdnin
2024. Otec maloletú nezobral na dovolenku a nezobral si ju ani na dlhšie časové obdobie. Dlhší kontakt
s dcérou bol len ten, keď dcéru zobral a odviezol k jeho matke (babke maloletej). U babky zo strany otca
bola maloletá počas leta 2x po 11 dni.

5. Otec po celý čas teda realizoval len veľmi obmedzený kontakt s dieťaťom a to v čase jedenkrát
mesačne od soboty do nedele, resp. výnimočne do pondelka doobeda. Otca matka, preto znovu pred
plánovaným vycestovaním do H. kontaktovala a prosila ho o súčinnosť s vycestovaním maloletej do H.,
čo odmietol. Dňa 25.9.2024 matka vycestovala do H. na zákrok sama a bola tam do 5.11.2024. Zákroku

predchádzala krátka liečba, vyšetrenia a lieky. Ihneď po zákroku sa matka vrátila na Slovensko. Počas
tohto obdobia, keď matka vedela, že bude musieť zotrvať v H. viac ako plánovala navštívila maloletú
raz v K. na víkend a bola s ňou v dennom online kontakte. Pre matku bolo nesmierne náročné od
dcéry na tri týždne odísť, nakoľko neočakávala, že sa bude jednať až o také dlhé obdobie. Keď išla
dcéra k otcovi tak mala všetko nachystané tak, že jej naozaj nemusel nič kupovať od oblečenia, obuvi,

hygienické prostriedky, lieky, hračky… Na obdobie troch týždňov mala maloletá vybavenú na základe
dohody rodičov štátnu materskú školu v K. na adrese: I.. Matka so škôlkou aktívne komunikovala,
vysvetlila im situáciu a poprosila ich o súčinnosť na toto obdobie. Maloletá i napriek tomu prestup do inej
materskej školy nezvládala najlepšie. Prvé dni boli pre ňu maximálne náročné, matka tomu nechávala
priestor, nakoľko to bolo pre ňu nové prostredie, kolektív. Avšak počas telefonátov s maloletou, ktoré

boli až na výnimky každý deň matka zistila, že je tam maloletá v strese, nechce tam byť a nie je to pre
ňu komfortné miesto. Každé ráno plakala ešte ani nebola v škôlke a bála sa. Uvedené bol aj dôvod,
prečo po príchode na územie SR rodičia okamžite na základe spoločnej dohody ukončili pôsobenie
maloletej v danej materskej škole. Matka súčasne otcovi vrátila výživné za jeden mesiac, nakoľko sa
maloletá nachádzala väčšinu mesiaca vo faktickej starostlivosti otca a považovala to za správne. Z H.

si pre maloletú matka prišla hneď dňa 5.11.2024 odkedy sa maloletá nachádza opätovne v osobnej
starostlivosti matky. Maloletá s matkou odišla späť z K. do miesta jej bydliska do G., pričom otec s
maloletou styk od 5.11.2024 nerealizoval, maloletú neprišiel navštíviť a realizovalo sa len zopár video
hovorov. Po cca jednom mesiaci matka skončila na pohotovosti a preto žiadala otca, resp. jeho rodičov
o pomoc s maloletou, keďže mala byť hospitalizovaná a napokon si maloletú nechali. Ak by matka takto

neoslovila otca, tak by dcéru podľa všetkého do Vianoc ani nevidel.

6. Aktuálna situácia je taká, že matka otca informovala o tom, že bude musieť vycestovať do H. na
tri mesiace so začiatkom vycestovania na prelome apríl / máj 2025. Matka otca požiadala o udeleniesúhlasu s vycestovaním na tri mesiace do H. na cca koniec apríla/máj, jún a júl 2025. Matka sa snažila
otcovi vysvetliť, že maloletá je na ňu silno citovo naviazaná, nezvládala dobre zmenu materskej školy,
táto škôlka už ani nie je aktuálna, keďže ju rodičia na základe dohody zrušili a nemala by kam dcéra

v prípade opatery otca chodiť a tiež maloletá ťažko znášala odlúčenie od matky. Otcova reakcia bola
taká, že matke súhlas nedá, nemôže vycestovať s maloletou mimo územia SR na 3 mesiace, súhlas
jej nikdy nedá, on sám sa o maloletú nebude môcť tak dlho postarať, ale dá ju svojej matke (babke
maloletej). Matka nepovažuje za v záujme dieťaťa, aby bolo tri mesiace radšej s babkou zo strany otca
ako s vlastnou matkou a to len, preto že otec odmieta matke udeliť súhlas s dočasným vycestovaním.

7. Matka do H. vycestuje výhradne na obdobie troch mesiacov pred pôrodom, kedy bude sledovaná
občasne gynekológom inak by bola neustále s maloletou. Matka nebude v H. pracovať, má zabezpečený
byt, stravu, preplatené cestované náklady pre seba, dcéru a aj otca maloletej (ak by chcel prísť na
návštevy) zo strany biologických rodičov ešte nenarodeného dieťaťa a má v H. aj známych s maloletými
deťmi, ktorých maloletá dobre pozná, sú približne v jej veku a s ktorými je matka dohodnutá, že by

maloletú postrážili napríklad počas kontrol matky v nemocnici. Maloletá by mala v H. na I. trojmesačnú
dovolenku pri mori. Matka by rozumela tomu, keby otec namietal, že sú tri mesiace pridlhé obdobie a
že to môže narušiť jeho citový vzťah s dcérou, keby boli obaja v častom kontakte napríklad každý druhý
týždeň od stredy do nedele a podobne. Pravdou je, že otec nikdy častý styk s maloletou nerealizoval, od
5.11.2024 cca jeden mesiac za maloletou nepricestoval a realizoval len video hovory. Video hovory by

matka umožnila rovnako otcovi aj v H.. Následne sa styk realizoval na prosbu matku a odvtedy opätovne
iný styk nebol. Vzhľadom na aktuálny stav je rozhodujúce to, čo je v záujme dieťaťa. Matka má za to,
že je v záujme maloletej, aby bola s matkou, ktorá je jej preferenčným rodičom, na matku je citovo
silno naviazaná a tri mesiace bez matky sú pre maloletú nepredstaviteľné. Matka bola s dcérou síce
v telefonickom dennom kontakte, keď bola mimo územia SR, ale toto pre dcéru postačujúce nebolo.

Matka dokonca počas troch týždňov prišla aj na jeden víkend za dcérou od piatku do nedele. Na strane
druhej otec za maloletou necestuje pravidelne z K. do G., realizuje spravidla na základe jeho vlastného
uváženia len video hovory. Matka otcovi rovnako uviedla, že by mal letenky tam aj späť preplatené (K.
– I.), let je priamy z K. a trvá cca. 1 a 1 hodiny. Otec by mal rovnako zabezpečené ubytovanie na I. a
stravu na I.. Otec cestovanie, ale odmietol.

8. Matka sa bude v Grécku zdržiavať na adrese: J. F. H. XXXXX. Na tejto adrese bola aj na prelome
októbra/novembra 2024, byt je jej neustále k dispozícii ako aj otcovi maloletej. Jedná sa o malú dedinku
na Korfu. Matka je sledovaná na I. v nemocnici: H. L. E. F. „M. N.“, I.- H., XXXXX. V tejto nemocnici bude
matka aj rodiť. Do I. za matkou pricestuje aj jej priateľ, ktorý má s maloletou veľmi dobrý vzťah a ktorý

by s ňou bola aj počas pôrodu matky. Do H. matka vycestuje v cca. 32 týždni tehotenstva.

9. Matka k návrhu priložila fotokópiu komunikácie s otcom, rozsudku Okresného súdu na Korfu vrátane
jeho prekladu do slovenského jazyka, rodného liste maloletej, rozhodnutia o ukončení predprimárneho
vzdelávania maloletej a tehotenského preukazu matky.

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon
neustanovuje inak.

11. Podľa § 324 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

12. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.14. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane

vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 360 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť
aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez
návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o
možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.

17. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy,
ak to vyžaduje verejný záujem.

18. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o

rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č.
175/2015Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonorodine.Vzmysleuvedenejzásadyjezáujemmaloletého
dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní
záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť
dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti,

ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Z citovaných
zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len
dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho
potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné,

aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže

rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu,
pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením
neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav
vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

19. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do
cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh

niektorého z rodičov súd.

20. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich je zrejmé, že zákonom
ustanovenou podmienkou na vydanie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím. Práve v konaniach

zahájiteľných i bez návrhu treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o
neodkladnom opatrení, keď v konaní o neodkladnom opatrení je relatívne zvýšená miera zodpovednosti
navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej
úpravy pomerov. Je to tak i preto, že krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na vydanie neodkladného
opatrenia na základe návrhu účastníka prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do

problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť
pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v
konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania
súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkýchrozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu
samotným súdom (viď uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/34/2013-387 zo dňa 09. júla
2013).

21. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo
veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí

súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného
opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia
byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe
tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo bez osvedčenia

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť
konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i
osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

22. Inštitút neodkladného opatrenia slúži na to, aby v prípade, ak je to skutočne nutné, súd urýchlene vo
veci rozhodol. V tejto veci však súd po oboznámení s návrhom matky, obsahom spisového materiálu a
pripojených listín k takémuto záveru nedospel. Podľa názoru súdu nariadenie neodkladného opatrenia
nie je potrebné a za danej situácie ani vhodné. Súd konštatuje, že vo veciach týkajúcich sa starostlivosti

súdu o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy vtedy, ak je to v záujme
maloletého dieťaťa, napríklad ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova
či výživa maloletého dieťaťa. Súd zdôrazňuje, že každé vycestovanie maloletého dieťaťa, by sa malo
uskutočniť so súhlasom druhého rodiča, keďže obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať. Čo
sa týka podstatných vecí týkajúcich sa maloletého dieťaťa, rozhodujú obaja rodičia spoločne, inak

je možné takéto vycestovanie jedného rodiča bez súhlasu druhého rodiča, ako aj bez poskytnutia
všetkých relevantných informácií druhému rodičovi považovať za medzinárodný únos s trestnoprávnymi
dôsledkami. Súd je tak toho názoru, že nie je v záujme dieťaťa vo veku maloletej, aby absolvovalo
s matkou trojmesačný pobyt v cudzom, pre maloletú úplne neznámom prostredí, v krajine, ktorej jazyku
nerozumie, bez blízkosti iných rodinných príslušníkov za účelom gynekologických vyšetrení matky a jej

pôrodu mimo územia Slovenskej republiky. Zo samotného návrhu matky vyplýva, že otec je ochotný
a schopný počas pobytu matky v Grécku zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, či už osobne
alebo prostredníctvom starej matky maloletej. Návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia tak
nebolo vyhovené.

23. Súd opätovne zdôrazňuje účel inštitútu neodkladných opatrení a to, že neodkladné opatrenie sa
nariadi v prípade nutnosti okamžitého zásahu súdu do pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany ich
práv a len v prípade konkrétneho a vážneho ohrozenia s možnými nezvratnými následkami (t. j. priamo
ohrozený život, zdravie, výchova, výživa, a pod.). Ani jedno z uvedených kritérií matka neodsvedčila. Nie
je preto daný žiaden zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom za danej situácie

návrh matky nemôže obstáť, nakoľko žiadne dôvody pre potrebu jeho nariadenia neuviedla, neosvedčila
potrebu bezodkladnosti, či existenciu iného vážneho ohrozenia právom chránených záujmov maloletého
dieťaťa, t. j. či život alebo zdravie maloletého dieťaťa je v danom konkrétnom čase ohrozené.

24 Po zvážení všetkých skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli vôbec splnené

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho matka žiada nariadiť, nakoľko súd nemal
za osvedčenú a ani nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Sumarizujúc
uvedené, súd návrh matky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Trnave.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané

a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.