Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 11, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/3/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118200522

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5118200522.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

106 4Csp/3/2018

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX/X, XXX XX D., zastúpenej splnomocneným zástupcom: JUDr. Vladimír
Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpenému
splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom: Kubániho
16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 544,81 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

46 4Csp/3/2018

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 544,81 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 544,81 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

44 4Csp/3/2018

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.01.2018 domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 544,81 Eur spolu s úrokom z omeškania
5 % zo žalovanej sumy od 02.12.2016.
2. Na odôvodnenie žaloby uviedla, že so žalovaným dňa 25.02.2015 uzatvorila zmluvu o revolvingovom

úvere č. 8500105075. Zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba - spotrebiteľ, keďže nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle čl. 6 zmluvy bol
žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, dohodnutý úrok 17,68 %, RPMN 25,45 %, priemerná
RPMN za úver 34,42 %, výška mesačnej splátky 47,17 eur, počet mesačných splátok 42, celková čiastkasplatná spotrebiteľom 2.131,14 eur, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur, výška mesačnej splátky,
vrátane platby podľa dohody o poskytovaní služieb, 81,87 eur.
3. Žalobkyňa v žalobe poukázala, že v zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie

splátok na istinu, úrok a iné poplatky. Vzhľadom na absenciu týchto údajov je potrebné považovať úver
za bezúročný a bez poplatkov.
4. Žalovaný v zmluve uviedol hodnotu RPMN 25,45 %, pričom za poskytnutie úveru zúčtoval žalobkyni
poplatok vo výške 150,- eur tak, že namiesto schválenej výšky úveru 1.500,- eur žalobkyni reálne
k dispozícii poskytol sumu vo výške 1.350,- eur, pričom tento poplatok nezarátal ani do výpočtu RPMN.

V zmluve tak absentuje i správne uvedená RPMN.
5. Žalovaný so žalobkyňou uzatvoril popri zmluve aj Dohodu o poskytovaní služieb č. 8500105075,
v zmysle ktorej ustanovenia čl. 7.1 sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť za uzatvorenie dohody žalovanému
odplatu vo forme pravidelných mesačných splátok, každá vo výške 2,57 % zo sumy schváleného
úveru. Žalobkyňa poukázala na absolútny rozpor s dobrými mravmi v prípade uzatvorenej Dohody
o poskytovaní služieb. Poplatky, ktoré sú dohodnuté v dohode o službách, sú považované za

neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom.
6. Žalobkyňa v dobrej viere pravidelne mesačne od uzatvorenia zmluvy splácala splátky v dohodnutej
výške a žalovanému tak ku dňu podania žaloby zaplatila celkovo sumu vo výške 1.894,81 eur, pritom
istina záväzku predstavuje sumu 1.350,- eur.
7. Žalovaný sa prijímaním plnenia titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500105074 zo dňa

25.02.2015 bezdôvodne obohatil o sumu 544,81 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou
reálne poskytnutou žalovaným žalobkyni, t.j. sumou 1.350,- eur a sumou, ktorú žalobkyňa zaplatila
žalovanému vo výške 1.894,81 eur.
8. Dňa 09.11.2016 bol žalovaný upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory Zmluvy so zákonom.
Žalovaný svojou odpoveďou zo dňa 02.12.2016 vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci

k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou.

9. Žalobkyňa k žalobe pripojila nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

10. Z výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 09.11.2016 adresovanej žalovanému súd zistil, že
žalovaný bol vyzvaný na predloženie návrhu na ďalší postup vo veci zo strany žalovaného v lehote 14
dní od doručenia tejto predsporovej výzvy. Žalovanému bola navrhnutá dohoda o urovnaní, na základe
ktorej bude jednoznačne určená povinnosť klienta uhradiť úver v zmysle zmluvy len vo výške istiny, t.j.
určenie (potvrdenie), že úver je bezúročný a bez poplatkov a vrátenie preplatku, ktorý má charakter

bezdôvodného obohatenia.

11. Zo Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu č. zmluvy (VS) : XXXXXXXXXX (č.l. 10) uzatvorenej dňa 25.02.2015

medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom (podpísanou žalobkyňou dňa 24.02.2015
a žalovaným dňa 25.02.2015) súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru (úverového limitu)
1.500,- eur. Ako účel čerpania úveru bol uvedený nákup elektroniky.

12. V zmysle čl. 5 zmluvy s názvom: ÚDAJE O POŽADOVANOM SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE
REVOLVINGOVÉHO TYPU v EUR (vyplňte), žalobkyňa ako dlžník žiadala žalobcu o poskytnutie úveru
za nasledovných podmienok:
- informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačnej splátke spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní
služieb, ak bude uzavretá) 81,87 eur,

- poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur,
- splatnosť úveru (počet splátok) 42,
- mesačná splátka vrátane úrokov 47,17 eur,
-celkováčiastka,ktorúmusídlžníkzaplatiť(t.j.úverplusúrokyzacelúdobučerpaniaúverupluspoplatok
za poskytnutie úveru) 2.131,14 eur,

- predpokladaná RPMN za úver 25,73 %,
- ročná úroková sadzba úveru 17,68 %,
- priemerná RPMN za úver 34,42 %,
- poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur.13. V zmysle čl. 6 zmluvy s názvom: ÚDAJE O SCHVÁLENOM SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE

REVOLVINGOVÉHO TYPU v EUR (nevypĺňajte), bol úver poskytnutý za nasledovných podmienok:
- informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačnej splátke spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní
služieb) 81,87 eur,
- poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur,
- splatnosť úveru (počet splátok) 42,

- mesačná splátka vrátane úrokov 47,17 eur,
- celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver plus úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.131,14
eur,
- predpokladaná RPMN za úver 25,45 %,
- ročná úroková sadzba úveru 17,68 %,
- priemerná RPMN za úver 34,42 %,

- ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %,
- poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur.

14. Z Dohody o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 25.02.2015 (č.l. 14 spisu) medzi žalovaným ako

poskytovateľom a žalobkyňou ako zákazníkom súd zistil, že predmetom dohody je úprava podmienok
poskytovania dohodnutých služieb k uzatvorenej zmluve o revolvingovom úvere č. 8500105075. Dohoda
zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Poskytnuté služby sú
doplnkové a dobrovoľné, sú poskytované zákazníkovi automaticky alebo na základe uplatnenia práva
zákazníka na ich poskytnutie (napr. služba „prepárovanie platieb“). Na základe dohody sa poskytujú

nižšie uvedené služby za dohodnutú odplatu. Podľa čl. I.7.1. dohody sa zákazník zaviazal, že za
uzatvorenie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného
úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Podľa čl. II. dohody sa zákazníkovi poskytne
komplexný balíček služieb špecifikovaných v bodoch 1. - 9. dohody a to: informácia o zostávajúcich
záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby,

vyhotovenie a zaslanie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na
príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným
finančným agentom.

15. Zo stanoviska žalovaného zo dňa 19.9.2015 (č.l. 20) adresovaného žalobkyni súd zistil, že na

základe žiadosti žalobkyne zo dňa 16.9.2015 o predčasné splatenie revolvingového úveru poskytnutého
žalovaným na základe zmluvy č. 8500105075 boli žalobkyni oznámené podmienky pre predčasné
splatenie úveru.

16. Z oznámenia žalovaného zo dňa 29.9.2015 (č.l. 21) adresovaného žalobkyni súd zistil, že nakoľko

žalobkyňa v súlade so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500105075 uhradila všetky svoje záväzky,
má považovať zmluvný vzťah so žalovaným za ukončený.

17. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.03.2018 (č.l. 35 spisu), v ktorom

poprel tvrdenie žalobkyne o nesprávne určenej RPMN v zmluve, taktiež tvrdenie žalobkyne, že zmluva
o revolvingovom úvere č. 8500105075 neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f), h), k) zák.
č. 129/2010 Z.z., v ktorej súvislosti poukázal na Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníka, ktoré
v zmysle ust. čl. 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy a z ktorého
vyplýva údaj splatnosti poslednej splátky, ktorý je termínom konečnej splatnosti úveru. Ďalej žalovaný na

svoju obranu tvrdil, že zákon o spotrebiteľských úveroch nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných
poplatkov, tvoriacich jednu splátku, uvedené jednotlivo popri sebe, takáto požiadavka by mala reálne
a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch
splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. Toto však nie je prípad zmluvy uzatvorenej medzi stranami
sporu.

18. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku žalobkyne z dôvodu
uplynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby, nakoľko posledná úhrada žalobkyne z titulu
predmetnej žaloby bola pripísaná na účet žalovaného dňa 24.09.2015 a žaloba bola podaná až dňa
15.01.2018.19. K vyjadreniu pripojil žalovaný Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8500105075 uzatvorenú dňa 25.02.2015, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo

dňa 25.02.2015 (č.l. 70 spisu) a vlastný výpočet RPMN (č.l. 58) – Rozpis vzorca RPMN, z ktorého
listinného dôkazu vyplýva, aké parametre žalovaný použil pri výpočte RPMN.

20. V zmysle textovej časti Rozpisu vzorca RPMN: „Klientovi sa poskytuje spotrebiteľský úver vo
výške 1500 eur. Poplatok za poskytnutie úveru je vo výške 150 eur, uhrádza sa pri poskytnutí úveru.

Spotrebiteľský úver bude klient splácať 42 mesiacov. Mesačná splátka je vo výške 47,17 eur a obsahuje
splátku istiny a úrokov. Celková čiastka, ktorú spotrebiteľ v súvislosti so spotrebiteľským úverom zaplatí
za celú dobu poskytnutia úveru (t.j. 42 mesiacov), je vo výške 1981,14 eur. Táto čiastka pozostáva z
poskytnutej sumy úveru, sumy úrokov a poplatku za poskytnutie úveru. Vo výpočte RPMN sa v súlade so
zákonom č. 129/2010 Z.z. zohľadňujú náklady tvoriace súčasť celkových nákladov, teda úrok a poplatok
za poskytnutie úveru.“

21. Pod týmto textom je uvedený samotný výpočet RPMN, z ktorého vyplýva, že žalovaný zadal ako
parameter pre výpočet RPMN výšku úveru 1.350 eur a 42 splátok po 47,17 eur (42 x 47,17 = 1.981,14
eur, ktorá suma predstavuje sumu celkovej čiastky, uvedenej v textovej časti Rozpisu vzorca RPMN –
poznámka súdu).

22. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi – zmluva o revolvingovom úvere č. 8500105075
zo dňa 25.02.2015 (čl. 70) súd zistil nasledovné údaje uvedené žalobcom o schválenom úvere:
- schválená výška úveru 1.500 eur,

- splatnosť úveru 42 mesiacov,
- výška mesačnej splátky úveru 47,17 eur, z toho istina: 35,71 eur, úroky: 11,46 eur,
(na tomto mieste súd poukazuje, že žalovaný pri určení výšky splátky istiny vychádzal z výšky istiny
úveru 1.500 eur, ako to vyplýva zo súčinu 35,71 x 42 = 1.499,82),
- splátky podľa Dohody o poskytnutí služby (mesačne) – 34,70 eur,

- výška celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa dohody o poskytnutí služby)
– 81,87 eur,
- poplatok za poskytnutie úveru / revolvingu – 150 eur,
- dátum splatnosti prvej splátky úveru – 1.4.2015,
- dátum splatnosti poslednej splátky úveru – 1.9.2018,

- periodicita splácania úveru – mesačná
- dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania úveru – 1
- celková výška úveru – 1.500 eur
- RPMN úveru 25,45 %,
- priemerná hodnota RPMN 34,42 %,

- celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver plus úroky za celú dobu čerpania úveru plus
poplatok za poskytnutie úveru) 2.131,14 eur,
- odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb – 1.457,40 eur,
(na tomto mieste súd poukazuje, že suma 1.457,40 eur predstavuje súčin počtu splátok 42 so sumou
splátky podľa Dohody o poskytnutí služby vo výške 34,70 eur mesačne),

- ročná úroková sadzba úveru 17,68 %;
- ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %.

23. Súd zistil, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 25.02.2015 je podpísané len
veriteľom (žalovaným), teda nie aj druhou zmluvnou stranou – žalobkyňou ako dlžníkom zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere.

24. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k podanému vyjadreniu
žalovaného podaním doručeným súdu dňa 03.07.2018 (č.l. 94 spisu), v ktorom zotrvala na tvrdeniach

uvedených v žalobe, že RPMN uvedená v zmluve je zmätočná a nejasná, nakoľko je uvedená v rôznych
častiach zmluvy odlišne.
25. Poukázala, že žalovaný nepoprel, že poskytol žalobkyni úver nižší o poplatok. Uvedené podporuje
aj rozhodovacia prax, napríklad rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 21.11.2012 sp. zn.18Co/109/2011: „V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím
dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda
žalovaný poskytol úver nižší ako uvedený v zmluve a to o sumu rovnajúcu sa „splátke“ 603 Eur.

Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na
jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných
prostriedkov. Logickým výkladom významu inštitútu splátky spotrebiteľského úveru možno dospieť k
záveru, že splátka prichádza do úvahy až po poskytnutí úveru. Konštrukcia o poskytnutí úveru už jeho
odpísaním z účtu veriteľa neospravedlní záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože naráža

na nenaplnenie ekonomického využitia predmetu úverového právneho úkonu. Splácanie úveru, ktorý
nebol poskytnutý na jeho ekonomické využitie, nedáva žiadny zmysel ani logiku. Odvolací súd preto
prisudzuje zmluvnej podmienke o započítaní si splátky 603 Eur v okamihu poskytnutia úveru vlastnosť
neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože ako vyplýva z vyššie uvedenej
definície, takáto zmluvná podmienka odporuje ratio legis inštitútu úveru.“ Ak by sa aj zmluvné strany
dohodli na poplatku za poskytnutie úveru, je absolútne neprijateľné, aby bola jeho výška započítaná

s poskytnutou istinou, pričom žalovaný týmto spôsobom úročí aj neposkytnuté finančné prostriedky.
Takýto poplatok by mohol byť započítaný do nákladov úveru, čo žalovaný neurobil z dôvodu, že
by tým navyšoval ročnú percentuálnu mieru nákladov, čím by odrádzal potenciálnych zákazníkov od
poskytovaniach svojich služieb. Odhliadnuc od uvedeného žalobca považuje tiež za nelogické, aby mal
spotrebiteľ znášať náklady veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru. Na závere o neprijateľnosti poplatku

nič nemôže zmeniť ani stanovisko NBS, nakoľko toto v žiadnom prípade nepredstavuje záväzný právny
názor pre strany sporu a už vôbec nie pre súd, navyše, Národná banka Slovenska nie je Ústavou SR
povolaný orgán na riešenie súkromnoprávnych sporov, čo nepochybne je aj spor medzi stranami sporu.
26. Ďalej uviedla, že bez právneho významu je tiež skutočnosť, že Dohoda obsahuje ustanovenia o jej
„dobrovoľnosti“, alebo že by spotrebiteľ sám vyhlasoval, že Dohoda nie je podmienkou úverovej zmluvy.

Takéto ustanovenia či vyhlásenia je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože veriteľ sa
zbavuje svojej povinnosti a prenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa. K obdobnému záveru dospel aj
Okresný súd Kežmarok dňa 05.02.2018, sp. zn. 2Csp/199/2017 v podobnej veci: „vyhlásenie žalobkyne
vzmluve,žesvojímpodpisomúverovejzmluvypotvrdzuje,žesaoboznámilasozmluvnýmipodmienkami
(ZP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu zmluvy, je

priamo zistiteľnou neprijateľnou podmienkou podľa generálnej klauzuly (§53 ods.1 Obč. zák.), keďže
jej účinkom je, ako už je uvedené, že sa na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v
otázke, či sa skutočne s predloženými zmluvnými podmienkami oboznámil.“ Tento názor potom možno
aplikovať aj v rovine „dobrovoľnosti“ uzatvorenia určitej doplnkovej zmluvy. Žalobkyňa teda zotrváva
na svojich tvrdeniach ohľadom neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb. Žalovaný prostredníctvom

Dohody len navyšuje svoju odplatu za fiktívne plnenia, ktoré spotrebiteľovi nie sú skutočne dodávané a
o ktoré spotrebiteľ nežiadal. Z uvedeného potom vyplýva nezákonnosť započítania poplatku za služby
vyplývajúce z Dohody.
27. V zmluve nie je uvedený ani spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, čo je
podľa ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ podstatnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa zotrvala na svojej

argumentácii už uvedenej v žalobe, ktorú doplnila tak, že súd nemôže posúdiť predmetnú sporovú vec
vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/2015 zo dňa 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008, na ktorý rozsudok sa žalovaný v
podanom vyjadrení odvoláva. Podľa názoru žalobkyne v danom prípade nemožno z hľadiska ust. § 9
ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. priznať smernici ani nepriamy účinok, teda vykladať ust. § 9

ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. eurokonforme, keďže by išlo o výklad contra legem, ktorý by
navyše viedol k narušeniu princípu právnej istoty, a to vzhľadom na stabilizovanú rozhodovaciu činnosť
súdov SR, ktorá právny výklad ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. potvrdzuje.
28. K vznesenej námietke premlčania žalovaného žalobkyňa uviedla, že žalovaný v úvode svojho
vyjadrenia (všeobecne) popiera všetky tvrdenia súvisiace s obsahom, údajne chýbajúcimi náležitosťami,

bezúročnosťou alebo bez poplatkovosťou týchto zmlúv. Samotná táto skutočnosť naznačuje tomu, že
námietka premlčania je absolútne nedôvodná, pretože ak žalovaný tvrdí, že jeho zmluvy sú v súlade
so zákonom a neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky, nemožno o bezdôvodnom obohatení vôbec
hovoriť, pretože by podľa žalovaného nemal vôbec naň vzniknúť nárok (keďže by zmluva nemala
byť bezúročná, nemohol sa žalobca bezdôvodne obohatiť). Pokiaľ žalovaný ako profesionál v oblasti

poskytovania úverov považuje svoje zmluvy, ktoré sám vytváral, za súladné so zákonom, nie je možné,
aby spotrebiteľ mal mať vedomosť o tom, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, čo je okolnosťou
podstatnou na vznik bezdôvodného obohatenia. V prípade subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok
viazaný na skutočnú vedomosť žalobcu o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorása na jeho úkor obohatila. Slová „keď sa oprávnený dozvie“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že
žalobca musel nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 OZ. Nie
je možné len predpokladať, že by žalobca mohol skutkové okolnosti vedieť, alebo že by sa to mohol

dozvedieť, alebo mal dozvedieť, ak by vynaložil potrebnú starostlivosť. Uvedený základný predpoklad
je potvrdený v desiatkach rozhodnutí súdov, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho
súdu ČR (napríklad NS SR pod sp. zn. 2 Cz 35/77 v spojení s uznesením ÚS SR pod sp. zn. III. ÚS
413/2013, NS ČR pod sp. zn. 30 Cdo 4366/2007, NS SR pod sp. zn. 5 Cdo 121/2009, NS ČR pod sp. zn.
33 Odo 477/2001). Podľa jej názoru objektívna premlčacia doba začína plynúť okamihom vzniku nároku

(zaplatením splátky nad rámec istiny) a subjektívna v čase, keď sa oprávnený subjekt dozvie, že vzniklo
bezdôvodné obohatenie a kto sa na jeho úkor obohatil.

29. Žalovaný sa následne k replike žalobkyne duplikou nevyjadril v súdom stanovenej lehote (§ 167
ods. 4 CSP). Súd nariadil pojednávanie na deň 11.01.2019.

30. Dňa 13.12.2018 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalovaného (č.l. 131), obsahujúce
prehľad splácania úveru žalobkyňou v prehľadnej tabuľke, v ktorej boli špecifikované jednotlivé úhrady
splátokúveru(výškajednejsplátky81,87eur).Zprehľaduplatiebvyplýva,žeposlednásplátkavcelkovej
výške 1.321,72 eur, ktorou bol úver predčasne splatený, bola žalobkyňou uhradená dňa 24.9.2015.

31. Súd o žalobou uplatnenom nároku rozhodol rozsudkom zo dňa 11.01.2019 tak, že žalobu zamietol
a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej
inštancie dospel pri svojom rozhodovaní k záveru, že žalovaný ako veriteľ v danom prípade pri
uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu

z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov
a pôžičiek nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ,
keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho
podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto
vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah,

ktorý vznikol medzi účastníkmi zmluvy na základe zmluvy uzavretej dňa 25.02.2015, je vzťahom
občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
32. Súd konštatoval, že v prípade tejto zmluvy sa nejednalo o typický revolvingový úver, keďže v zmluve
je dojednaná fixná mesačná splátka úveru vo výške 81,87 eur, a nebolo teda dojednané splácanie
percentom z priebežne čerpaného úverového limitu. Z uvedeného vyplýva, že úver bol vyčerpaný

jednorazovo, čo je zrejmé aj z tvrdenia žalobkyne v žalobe, že úver splácala odo dňa uzatvorenia
zmluvy pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 81,87 eur. V tomto prípade sa teda jednalo o typický
spotrebiteľský úver.
33. Po preskúmaní zmluvy súd konštatoval, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. f/, k/ cit. zákona, a to konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, nakoľko v zmluve nie je uvedený údaj o termínoch splatnosti jednotlivých
splátok, zmluva obsahuje len údaj o výške jednotlivých splátok (81,87 eur) a počte splátok (42). Údaj
o tom, na ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok, zmluva
neobsahuje. V zmluve tiež absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako to
vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. vo svojom ust. § 9 ods. 2 písm. f/. Uvedené

ustanovenie vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru.
34. Z dôvodu absencie uvedených náležitostí súd vyhodnotil v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona
poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
35. Keďže žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.350,- eur (po odpočítaní poplatku
150,- eur, ktorý si žalovaný z celkovej sumy úveru 1.500,- eur pri poskytnutí úveru odúčtoval), pričom

žalobkyňa celkovo na predmetný úver zaplatila sumu 1.894,81 eur a spotrebiteľský úver sa považuje
v súlade s § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa
mala preto zaplatiť iba sumu 1.350,- eur. Rozdiel v sume 544,81 eur (žalobou uplatnené plnenie) medzi
sumou splatenou – 1.894,81 eur a sumou 1.350 eur, na ktorú mal žalovaný titulom zmluvy o úvere nárok,
je tak potrebné považovať za plnenie bez právneho dôvodu, ktoré žalovaný od žalobkyne vyžadoval

a napokon aj prijal.
36. Žalobkyňa by tak mala na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 544,81 eur.37. Vzhľadom však na vznesenú námietku premlčania žalovaným sa súd touto zaoberal a skúmal, či
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčané a dospel k záveru, že právo žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo, nakoľko žaloba bola na súde podaná dňa 15.1.2018

a žalobkyňa zaplatila poslednú splátku úveru dňa 24.9.2015 vo výške 1.321,72 eur (vyplýva zo
špecifikácie žalovaného uvedenej v jeho podaní doručenom súdu dňa 13.12.2018). Žalovaný oznámil
žalobkyni listom zo dňa 29.9.2015, že žalobkyňa v súlade so zmluvou o revolvingovom úvere č.
8500105075 uhradila všetky svoje záväzky a má považovať zmluvný vzťah so žalovaným za ukončený.
Žalobkyňa bola teda výslovne upozornená žalovaným na zánik svojho záväzku vyplývajúceho zo

zmluvy o úvere splnením dlhu, a to listom žalovaného zo dňa 29.9.2015, kedy jej už muselo byť
zrejmé, akú sumu na základe zmluvy o úvere uhradila, a preto týmto nadobudla subjektívnu vedomosť
o všetkých významných skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia. Dvojročná premlčacia
doba na vydanie bezdôvodného obohatenia preto podľa názoru súdu uplynula dňa 24.9.2017, resp.
najneskôr dňa 29.9.2017. Keďže žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 15.01.2018, došlo tak k
podaniu žaloby po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

38.Oodvolanížalobkyneprotirozsudkusúduprvejinštanciesp.zn.4Csp/3/2018-138zodňa11.01.2019
rozhodol Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojím rozsudkom sp. zn. 6Co/149/2019-204 zo dňa
29.04.2020 tak, že rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 11.01.2019 potvrdil.

39. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa premlčania
žalobou uplatneného nároku žalobkyne. Doplnil k rozhodnutiu okresného súdu, že už v čase uzavretia
spornej zmluvy, t. j. dňa 25.02.2015, platila právna úprava, podľa ktorej sa úver považoval za bezúročný
a bez poplatkov v prípade absencie vymedzených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 11
ods. 1 písm. a/, b/ zákona č.129/2010 Z. z.). Poukázal pritom na všeobecne platnú zásadu „ignorantia

legis non excusat“, ktorá znamená, že nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo
určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon, resp. o svojich povinnostiach nevedel. Vedomosť o
tejto zákonnej úprave sa teda u žalobkyne predpokladá a nemožno ju nijako vyvrátiť, inak povedané,
„neznalosť zákona neospravedlňuje“. Následne, ak sa znalosť práva u jeho adresátov nevyvrátiteľne
predpokladá, inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania jeho znalosti ako východiska pre

vedomosť o bezdôvodnom obohatení a za okamih vzniku skutočnej vedomosti o obsahu práva je
potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. Zmluvu o úvere mala žalobkyňa k dispozícii už
dňom jej podpísania a podpis ako prejav súhlasu logicky zahŕňa aj prejav znalosti obsahu právneho
úkonu, to znamená, že žalobkyňa poznala obsah predmetnej zmluvy. Žalobkyňa mala v danom prípade
vedomosť o výške poskytnutej úverovej istiny, teda z jej strany vedomosť o tom, že jej platby presiahli v

úhrne výšku poskytnutej istiny úveru, čo mohla zistiť na základe jednoduchého matematického výpočtu.
Keďže žalobkyňa splátky úveru uhrádzala, poznala ich výšku, musela sa dozvedieť o tom, že platí
veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne v momente, kedy mu uhradila splátku, ktorou poskytnutú
istinu prvýkrát preplatila. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na
úroky a poplatky úveru vzniká v zásade okamihom prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny.

Subjektívna lehota na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalobkyni plynúť
po zaplatení poslednej zaplatenej splátky úveru presahujúcej istinu (výšku poskytnutého úveru), t.
j. konkrétne dňom nasledujúcim po jej zaplatení. V prejednávanej veci, ak bol dlh zo zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500105075 preplatený splátkou dňa 24.09.2015, subjektívna premlčacia lehota
začalažalobkyniplynúťdňom25.09.2015auplynuladňom25.09.2017.Žalobkyňasvojnároknavydanie

bezdôvodného obohatenia z označenej zmluvy uplatnila žalobou na okresnom súde až dňa 15.01.2018,
teda po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby.

40. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom navrhla, aby dovolací súd

napadnuté odvolacie rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodol o dovolaní žalobkyne uznesením sp. zn. 7Cdo/139/2021 zo dňa 29.11.2022 tak, že
rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29.04.2020 sp.zn. 6Co/149/2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. (Poznámka súdu: dôvody, pre ktoré Najvyšší súd SR takto rozhodol, súd oboznamuje ďalej –
v odsekoch 42, 43 tohto rozsudku.)

41. Následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po vrátení mu veci dovolacím súdom, viazaný jeho
právnym názorom (§ 455 CSP), preskúmal rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 4Csp/3/2018-138 zo
dňa 11.01.2019 v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. §385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a podľa §
391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to uznesením
sp. zn. 6CoCsp/39/2022-309 zo dňa 31.01.2023.

42. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že dovolací súd prezentoval názor, že
pri preskúmavaní otázky (ne)premlčania žalobkyňou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia odvolací súd túto právne posúdil odlišným spôsobom od viacerých žalobkyňou v odvolaní
označených rozhodnutí nižších súdov a tiež iných senátov samotného odvolacieho súdu, pričom
zmysluplne nevysvetlil svoj právny odklon, nepredostrel svoje konkurujúce úvahy a neviedol s inými

súdnymi rozhodnutiami právny dialóg, v rámci ktorého by polemizoval s právnymi názormi napr.
iného senátu odvolacieho súdu a vysvetlil, prečo svoj právny názor považuje za lepšie zodpovedajúci
podstate prejednávanej veci, čím na základe nesprávneho procesného postupu znemožnil žalobkyni
realizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Vo veci samotného posúdenia okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby dal do
pozornostirozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo/29/2021zodňa28.09.2021,

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát
R 14/2022.
43. V označenom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky prezentoval právny záver o tom, že pre
určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného
plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov, je podstatná

skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške
dohodnutej v úverovej zmluve. Ďalej uviedol, že podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal
spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol
vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti (viď uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013), je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v
ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom
konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom
(actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr. Vychádzať
treba z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne

obohatil a je potrebné vychádzať z momentu, kedy si žalobkyňa sama musela byť vedomá, že bez
existujúceho (platného) právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú čiastku, resp. čiastky.
Týmto momentom bola v prípade prejednávanej veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn.
5Cdo/29/2021 zo dňa 28.09.2021 porada, ktorú absolvovala žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka
- fyzická osoba s jej právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela o rozpore niektorých jednotlivých

konkrétnych dojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou (túto
vedomosť je potrebné odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého žalobkyňou nad
rámec základnej sumy úveru ako bezdôvodného obohatenia).
44. Odvolací súd, viazaný právnymi závermi prezentovanými v zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho
súdu podľa § 455 CSP, pristúpil k opätovnému skúmaniu skutkových okolností podstatných pre

posúdenie žalovaným vznesenej námietky premlčania a s prihliadnutím na prezentované právne závery
dovolacieho súdu zisťoval, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne
obohatil, t. j. moment, kedy si žalobkyňa sama musela byť vedomá, že bez existujúceho (platného)
právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú čiastku, resp. čiastky. V rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.09.2021, na ktorého závery dovolací súd v zrušujúcom

rozhodnutí odkázal, sa za takýto moment stanovuje porada spotrebiteľa s právnym zástupcom, na
ktorej sa spotrebiteľ dozvedel o rozpore niektorých dojednaní spotrebiteľskej zmluvy so zákonom.
Vo všeobecnosti tak možno konštatovať, že v prípade nároku spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia plnením zo spotrebiteľskej zmluvy sa bude jednať o moment, v ktorom sa spotrebiteľ z
relevantného zdroja dozvie, že konkrétne zmluvné dojednanie, resp. dojednania nachádzajúce sa v

uzatvorenej zmluve, sú v rozpore so zákonnou úpravou a spotrebiteľ na základe toho na poskytnutý
spotrebiteľský úver celkom, alebo sčasti plnil bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu,
či z dôvodu, ktorý odpadol. Žalobkyňa však doposiaľ, okrem teoretických úvah v tomto spore, ešte
neprodukovala žiadnu argumentáciu a dôkaz, na základe ktorých by bolo možné ustáliť moment
(dátum), kedy nadobudla skutočnú vedomosť, že konkrétne zmluvné dojednanie, resp. dojednania

nachádzajúce sa v uzatvorenej zmluve, je/sú v rozpore so zákonnou úpravou a že na základe toho
na poskytnutý spotrebiteľský úver celkom, alebo sčasti plnila žalovanému bez právneho dôvodu, z
neplatného právneho úkonu, či z dôvodu, ktorý odpadol.45. K samotnej existencii žalobou uplatneného nároku, či v skutkových okolnostiach prejednávaného
sporu došlo na strane žalovaného ku vzniku bezdôvodného obohatenia, odvolací súd uviedol, že
spotrebiteľský charakter uzatvoreného zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným

ako veriteľom medzi stranami nie je sporný. Pri skúmaní súdom prvej inštancie podmienok uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500105075 zo dňa 25.02.2015, či je v súlade s
ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, pri skúmaní prípadnej absencie obligatórnej náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v dotknutej spotrebiteľskej zmluve, súd prvej
inštancie správne konštatoval v zmysle záverov predchádzajúcej súdnej praxe, že obligatórna náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., t.j. údaj o počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, predstavuje údaj dôležitý pre spotrebiteľa, keďže pomáha spoznať, ako
konkrétne budú náklady spojené so spotrebiteľským úverom uhrádzané. Zákon o spotrebiteľských
úveroch nad rámec smernice (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla

2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v znení korigenda
k tejto smernici) požadoval rozčlenenie splátky. Z podnetu Krajského súdu v Prešove na zaujatie
Stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR k predmetnej spornej otázke je zrejmé,
že ustálená rozhodovacia prax súdov, požadujúca rozčlenenie splátky, bola podporená rozhodnutiami
vyšších súdnych autorít sp. zn. 7Cdo/128/2016, 7Sžo/61/2015. Až uznesením Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Cdo/146/2017 došlo k vyjadreniu odlišného právneho názoru v danej otázke s argumentáciou,
že dotknuté zákonné ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa a preto eurokonformným
výkladom možno dospieť k záveru, že zákon členenie splátky nepožaduje. S poukazom na článok
2 CSP, vyjadrujúci ústavný princíp právnej istoty, ako aj ustanovenie § 220 ods. 3 CSP, odklon od
odlišného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR odvolací súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach

zdôvodňoval tým, že konflikt medzi smernicou a vnútroštátnym zákonom (ktorý vyplýva aj z rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie C-42/15), nie je možno riešiť priznaním priameho účinku tejto smernice,
ktorá je záväzná len pre štát a jej priamy účinok medzi jednotlivcami je vylúčený. Ani dostupnými
interpretačnými metódami nebolo možné poskytnúť nepriamy účinok únijnému právu (napriek povinnosti
eurokonformného výkladu podľa článku 288 ZfEÚ, Zmluva o fungovaní Európskej únie, Úradný vestník

2012/C 326/01). Nejednalo by sa tak o interpretačnú metódu contra verba legis („kedy v rámci možných
výkladových metód sa hľadá a prijíma taký výklad, ktorý umožňuje uplatnenie nepriameho účinku
pri zachovaní účelu zákona a slová zákona ustupujú do úzadia“), ale o výklad contra legem, keďže
by ním došlo k popretiu predmetného ustanovenia, t. j. k povinnosti neaplikovať ho. Takýto postup
by bol v rozpore s princípom právnej istoty, vyplývajúcim z článku 1 ods. 1 Ústavy SR (ústavný

zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), vzhľadom na jednoznačnosť úmyslu
zákonodarcu, vyplývajúceho z dôvodovej správy, teda účel právnej normy, ako aj jeho explicitné
vyjadrenie v legislatívnom texte.
46. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už konštatoval (III. ÚS 341/07, III. ÚS 212/2011), že
nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych

noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu (porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 179/2013).

47. Podľa prelomového rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-331/18, TE proti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
zo dňa 5. septembra 2019, však článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice 2008/48 tak, ako boli
vyložené rozsudkom z 9. novembra 2016 Home Credit Slovakia (C-42/15), sa majú uplatniť aj na zmluvu
o úvere, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením tohto rozsudku (C-42/15) a pred zmenou vnútroštátnej
právnej úpravy, vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.

48. V odôvodnení rozsudku vo veci C-331/18 TE proti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Súdny dvor EÚ konštatoval,
že požiadavka konformného výkladu je obmedzená všeobecnými právnymi zásadami, najmä zásadou
právnejistoty,vzmyslektorejnemôžeslúžiťakozákladprevýkladvnútroštátnehoprávacontralegem.Aj
napriek uvedenému vnútroštátne súdy musia v prípade potreby zmeniť ustálenú vnútroštátnu judikatúru,
ak vychádza z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je nezlučiteľný s cieľmi smernice.

49. S prihliadnutím na závery v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-331/18, vnútroštátne
súdy pristúpili k zmene súdnej praxe, a to prostredníctvom zmeny vnútroštátnej judikatúry (keďže v
minulosti ustálená rozhodovacia prax súdov požadujúca rozčlenenie splátky, podporená rozhodovacou
praxou vyšších súdnych autorít, napr. v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/128/2016,sp. zn. 7Sžo/61/2015, vychádzala z výkladu vnútroštátneho práva odlišného od výkladu smernice,
obsiahnutého v rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 Home Credit Slovakia) v tom zmysle, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemusí špecifikovať splátku úveru rozpisom na istinu, úrok a ostatné poplatky,

pričom takýto výklad sa má uplatniť aj na zmluvu o úvere, o akú ide vo veci samej, ktorá bola uzatvorená
pred vyhlásením rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 Home Credit Slovakia, ako aj pred zmenou
vnútroštátnej právnej úpravy (zákon č. 279/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z. z.), vykonanej s cieľom

dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.
50. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. februára 2018, došlo teda
k vyjadreniu odlišného právneho názoru v danej otázke s argumentáciou, že dotknuté zákonné
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa, a preto eurokonformným výkladom možno dospieť
k záveru, že zákon členenie splátky nepožaduje. Na označené rozhodnutie následne nadviazal Najvyšší
súd SR i v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17. apríla 2018, sp. zn. 4Cdo/65/2018 zo dňa

26. septembra 2018, sp. zn. 4Cdo/187/2017 zo dňa 23. apríla 2018 a sp. zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa
23. apríla 2018, sp. zn. 7Cdo/300/2019 zo dňa 26.08.2020 a i., ktoré identickým spôsobom (doslovne)
odôvodňujú rozhodnutie od prvého označeného rozhodnutia (sp.zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22. februára
2018).
51. Odvolací súd uzavrel, že s prihliadnutím na uvedenú argumentáciu právny názor súdu prvej

inštancie, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov
z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere pre absenciu rozpisu splátky na istinu, úroky, poplatky
nespĺňala náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., už nie je
možné považovať za správny. Dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti dotknutej spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. k) a contrario v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení

účinnom ku dňu uzatvorenia dotknutej spotrebiteľskej zmluvy tak v danom prípade nebol daný.
52. Pokiaľ súd prvej inštancie v rámci napadnutého rozsudku konštatoval bezúročnosť a
bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti obsiahnutej v ust.
§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., konkrétne sa jedná o údaj termínu konečnej splatnosti
úveru, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pri tomto závere vychádzal okresný

súd z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500105075 zo dňa 25.02.2015, na základe čoho
sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne o absencii údaja o termíne konečnej splatnosti úveru (odsek 17.
odôvodnenia napadnutého rozsudku), tak tento dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného
spotrebiteľského úveru nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu v poradí prvom odvolacom
konaní, s prihliadnutím na predchádzajúcu súdnu prax a pozitívny záver o jeho bezúročnosti a

bezpoplatkovosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. z dôvodu podľa § 9 ods. 2 písm.
k) citovaného zákona.
53. Podľa názoru odvolacieho súdu však odôvodnenie absencie uvedenej obligatórnej náležitosti v
dotknutej spotrebiteľskej zmluve neobstojí, pretože nevychádza z komplexného posúdenia skutkových
tvrdení sporových strán. Žalovaný v rámci vyjadrenia k podanej žalobe, ako aj v následnej žalobnej

duplike, poukázal na Zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, či
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 25.02.2015, pričom s týmito predloženými
listinami, ani argumentáciou žalovanej strany v súvislosti s definovaním termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nijakým spôsobom nevysporiadal.
Podľa názoru odvolacieho súdu tak došlo k pochybeniu súdu prvej inštancie vo vzťahu ku kreovaniu

skutkových záverov súdu na podklade vykonaného dokazovania, príp. k absencii riadneho popísania a
odôvodnenia skutkových a následne aj právnych záverov súdu vo vzťahu k riešenej otázke absencie
náležitosti § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v spotrebiteľskej zmluve.
54. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
55. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je
povinný ho riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Účelom odôvodnenia

rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak súd prijme skutkové a právne závery,
ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach,
potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu vodvolacom konaní. Ak rozhodnutie okresného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 CSP,
je nepreskúmateľné.
56. Následne súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil i otázku premlčania žalobkyňou uplatneného

nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia, čo odvolací súd konštatuje v intenciách rozhodnutia
dovolacieho súdu.
57. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušenia
napadnutého rozhodnutia vzhľadom k čiastočnej dôvodnosti žalobkyňou podaného odvolania,
poukazujúc na záväzný právny názor dovolacieho súdu produkovaný v rozhodnutí sp. zn.

7Cdo/139/2021 zo dňa 29.11.2022. Odvolací súd tak napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP v spojení s § 391 ods.
1 CSP).
58. V ďalšom konaní bude okresný súd primárne skúmať, či plnením z dotknutej spotrebiteľskej zmluvy
na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Najmä bude jeho úlohou
posúdiť prípadnú existenciu dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského

úveru v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Pri tomto
zisťovaní bude úlohou okresného súdu vysporiadať sa v plnom rozsahu nielen s argumentáciou
sporových strán, ale s prihliadnutím na potrebu vykonania prieskumu ex offo aj s prípadnou absenciou
iných (žalobkyňou neuvádzaných) obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 9 ods. 2 predmetného zákona, pričom bude potrebné vychádzať z aktuálnej rozhodovacej praxe

vyšších súdnych autorít. Následne, pokiaľ súd prvej inštancie opätovne dospeje k záveru o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, pri rozhodovaní o námietke premlčania vznesenej v spore
žalovaným bude okresný súd v zmysle § 455 CSP vychádzať z právneho záveru dovolacieho súdu
vysloveného v prejednávanom spore. Pri vyhotovení písomného vyhotovenia rozsudku bude súd prvej
inštancie dôsledne vychádzať z ust. § 220 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o

náhrade trov odvolacieho (aktuálneho i predchádzajúceho) i dovolacieho konania (§ 396 ods. 3, § 453
ods. 3 CSP).

59. Po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie sa v konaní vyjadrila žalobkyňa

prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 03.04.2023 (č.l. 325), v ktorom produkovala
(s poukazom na odsek 18 - posledná veta a odsek 35 zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sp. zn.
6CoCsp/39/2022-309 zo dňa 31.01.2023, odsekov oboznámených v odsekoch 44 a 58 tohto rozsudku)
doplňujúcu argumentáciu k vadám Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako i k námietke premlčania
vznesenej žalovaným.

60. K uzatvoreniu Zmluvy poukázala, že návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) v zmysle § 43a
Občianskeho zákonníka sa rozumie prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je adresovaný jednej
alebo viacerým určitým (individuálne určeným) osobám, a prejav ktorého je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Prijatím návrhu je včas urobený prejav
vôle osoby, ktorej bol návrh určený, že súhlasí s návrhom zmluvy bez výhrad, dodatkov, obmedzení

alebo iných zmien. Takýto úkon je účinný a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
s návrhom (a s jeho obsahom) dôjde navrhovateľovi, ktorým okamihom je zmluva uzavretá. Aby sa
stal právny úkon prijatia návrhu perfektným: a) musí byť urobený osobou, ktorej bol určený (oprávnenou
konať za druhého účastníka zmluvy); b) musí byť urobený včas; c) nesmie obsahovať žiadne doplnky,
obmedzenia, resp. výhrady či iné zmeny; d) musí byť účinný a musí dôjsť navrhovateľovi.

61. Zákon pritom požaduje aktívne konanie subjektu. Mlčanie alebo nečinnosť sami osebe neznamenajú
prijatie návrhu. Pokiaľ by jedna z uvedených podmienok ( a/ – d/) nebola splnená, nemohlo by dôjsť
k uzavretiu zmluvy. Je veľmi dôležité, aby akceptant, ktorý prijíma návrh, neurobil vo svojom prejave
zmeny, doplnky, dodatky, obmedzenia alebo výhrady. Takýto prejav by sa považoval za odmietnutie
návrhu, a zároveň by to bol nový návrh, resp. protinávrh.

62. K uzavretiu zmluvy by v danom prípade mohlo dôjsť iba vtedy, ak by pôvodný navrhovateľ (teraz
ako akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant (teraz navrhovateľ) podľa presne
určených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí byť úplná zhoda oboch strán v
otázke obsahu zmluvy.
63. Pre Zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, však vyššie uvedené podmienky splnené neboli, a

to z dôvodu, že údaje o požadovanom revolvingovom úvere (bod 5. žiadosti) sú odlišné od údajov o
schválenom revolvingovom úvere (bod 6. žiadosti), a to konkrétne
- Kým bod 5 Zmluvy obsahuje údaj o RPMN vo výške 25,73 %, v bode 6 Zmluvy žalovaný tento údaj
uvádza už v zmenenej výške 25,45 %.- Kým bod 5 Zmluvy údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania neobsahuje, potom v bode 6
Zmluvy žalovaný tento údaj doplnil a uviedol, že ročná sadzba úrokov z omeškania je (v %): 5,05.
64. Zmeniť/doplniť návrh o nové dojednanie úveru nemožno v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2

Občianskeho zákonníka bez toho, aby to neznamenalo odmietnutie návrhu akceptantom a zároveň aby
to nebol nový návrh, resp. protinávrh.
65. Vyššie označené údaje nachádzajúce sa v bode 6 Zmluvy doplnené/zmenné (údaje o schválenom
revolvingovom úvere) žalovaným v čase, kedy Zmluvu podpisovala žalobkyňa, neboli obsahom Zmluvy
- preto ich žalobkyňa nemohla ani písomne akceptovať. Zmenené údaje, ktoré boli obsahom bodu 6.

Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere smerované žalovaným
žalobkyni, tak predstavovali nový návrh na uzatvorenie zmluvy.
66. Keďže údaje o schválenom revolvingovom úvere obsahujú rozdielne údaje oproti žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru v časti výšky RPMN za úver a ročnej úrokovej sadzbe úrokov z
omeškania, nie je možné toto prijatie návrhu zo strany žalovaného, obsahujúce zmeny, považovať za
účinné a konečné, ale v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka ho bolo nevyhnutné považovať za

odmietnutie návrhu - v dotknutej časti - a za nový návrh adresovaný žalovaným žalobkyni. Vzhľadom na
to bolo potom pre platné dojednanie obsahu Zmluvy nevyhnutné, aby žalobkyňa tento nový návrh účinne
vpísomnejformeprijala,kčomupodľadoterajšíchvýsledkovvykonanéhodokazovanianedošlo.Mlčanie
alebo nečinnosť žalobkyne samé o sebe neznamenajú prijatie nového návrhu. Zmluva je viacstranný
právny úkon, ktorý vzniká konsenzom ako úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu. Text úverovej

Zmluvy tak fakticky obsahuje nielen nový údaj (v bode 6), ale i 2 rozdielne údaje o RPMN, pričom
žiadny sa účinne nestal súčasťou Zmluvy, z čoho treba podľa názoru žalobkyne vyvodiť, že Zmluva o
úvere neobsahuje nielen údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania, ale neobsahuje ani riadne
uvedenie údaja o RPMN.
67. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, ktorý

vyžaduje akceptáciu zmeneného návrhu zo strany pôvodného navrhovateľa, k čomu v danom prípade
nedošlo. V danej veci pritom nie je rozhodujúce, či údaj o RPMN v spotrebiteľskej zmluve o úvere
je, alebo nie je predmetom dohody zmluvných strán, ale že je obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak
je podpísaný konajúcou osobou, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať zo zákona povinne

písomnú formu.
68. Keďže potom v danom prípade žalobkyňa nesporne a preukázateľne podpísala iba žiadosť o
poskytnutie úveru dňa 24.02.2015, a k schváleniu úveru došlo až doplnením údajov o schválenom
revolvingovom úvere žalovaným dňa 25.02.2015 a žalobkyňa tento v podstate sčasti nový návrh zmluvy
o úvere nepodpísala, predmetná zmluva o úvere, nebola v zmenenej časti platne písomne uzavretá,

pričom jej uzavretie konkludentným spôsobom je v danom prípade vylúčené (§ 9 ods. 1 ZoSÚ v spojení
s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
69. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vzhľadom na to, že v písomne uzavretej zmluve o spotrebiteľskom
úvere nebola účinne obsiahnutá náležitosť, a to RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ), je na mieste aplikovať
§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ a v dôsledku toho potrebné predmetný spotrebiteľský úver považovať za

bezúročný a bez poplatkov.
70. Na podporu uvedených záverov žalobkyňa poukázala na závery odvolacieho súdu vyplývajúce z
rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn: 9Co/6/2019 z dňa 25. 04. 2019 : „... V danom prípade
z listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa
17. 12. 2014 je okrem iných údajov uvedené, že poskytnutá čiastka úveru je 1 500,- eur, RPMN je

predpokladaná vo výške 27,33 %, ročná úroková sadzba úveru 18,03 %, priemerná RPMN za úver
36,30 %. V údajoch o schválenom revolvingovom úvere, ktoré boli doplnené 18. 12. 2014, všetky údaje
okrem RPMN za úver ostali nezmenené. Tento údaj predstavoval 26,5 %. Výška poskytnutého úveru,
resp. celkové náklady sa však nezmenili. V súlade s ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka potom
žalovaným vyznačený údaj o RPMN - 26,50 % sa považuje za nový návrh, pričom žalovaný nepreukázal,

že ním navrhnutá, resp. vypočítaná výška RPMN bola obsiahnutá v písomnej zmluve v čase, keď túto
podpisoval dlžník. Zo strany žalovaného nebolo potvrdené, ani preukázané, že vo vzťahu k žalobcovi
tento akceptoval jeho návrh zmluvy v písomnej forme. Námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že
v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o RPMN sa dohodnúť nedá a ani zákon takúto podmienku
nestanovuje, ale že ide o vypočítaný ukazovateľ, považuje odvolací súd za účelovú. Z odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania
k záveru, že uzavretá zmluva neobsahuje správny údaj o RPMN, a to práve z dôvodu, že sú uvedené
údaje odlišné. Údaj o RPMN v zmluve má byť uvedený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho
správnosti v čase uzatvárania zmluvy zmluvnými stranami, a to predovšetkým z pohľadu právnej istotyspotrebiteľa,ktorýsprihliadnutímajnatentoúdajmámožnosťsarozhodnúť,čizmluvuospotrebiteľskom
úvere uzavrie alebo je takáto zmluva pre neho nevýhodná.“
71. Odvolací súd poukázal, že návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy (§ 43 ods. 1, §

44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za návrh nový. „V tejto súvislosti neobstojí
odvolacia námietka, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne určený.
Jej výška musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku dohody. Ako zákonom
požadovaný údaj nemôže byť potom menený jednostranným úkonom žalovaného. Tak ako uviedol aj

súd prvej inštancie, nezaoberal sa ešte aj ďalšími nedostatkami zmluvy, na ktoré poukazoval žalobca,
nakoľko nesprávne uvedený údaj o RPMN má za následok akoby takýto údaj uvedený nebol vôbec.“

72.Avšakajzapredpokladu,žebykonajúcisúdvprejednávanejvecidospelkzáveru,žekprijatiunávrhu
žalovanéhozmenouúdajovuvedenýchvbode6Zmluvyžalobkyňoudošlo(čobezpreukázaniauvedenej
skutočnosti v písomnej forme žalovaným nie je možné konštatovať), žalobkyňa namieta správnosť

výpočtu RPMN v Zmluve.

73. K vadnosti výpočtu RPMN žalobkyňa poukázala na Prílohu č. 2 k ZoSÚ časť I., ktorá definuje, že
základná rovnica vyjadruje rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a
poplatkov na strane druhej. Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje RPMN, kladie do rovnováhy na ročnom

základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu
splátok a platieb poplatkov na strane druhej.
74. Žalovaný v konaní predložil vlastný výpočet RPMN (ako vyplýva z dôkazu predloženého žalovaným k
podaniu zo dňa 20.03.2018, označeného ako Rozpis vzorca RPMN), kde uvádza, z akých predpokladov
pri výpočte RPMN vychádzal, a to: „Klientovi sa poskytuje spotrebiteľský úver vo výške 1500 eur.

Poplatok za poskytnutie úveru je vo výške 150 eur, uhrádza sa pri poskytnutí úveru. Spotrebiteľský úver
bude klient splácať 42 mesiacov. Mesačná splátka je vo výške 47,17 eur a obsahuje splátku istiny a
úrokov. Celková čiastka, ktorú spotrebiteľ v súvislosti so spotrebiteľským úverom zaplatí za celú dobu
poskytnutia úveru (t.j. 42 mesiacov), je vo výške 1981,14 eur. Táto čiastka pozostáva z poskytnutej
sumy úveru, sumy úrokov a poplatku za poskytnutie úveru. Vo výpočte RPMN sa v súlade so zákonom

č. 129/2010 Z.z. zohľadňujú náklady tvoriace súčasť celkových nákladov, teda úrok a poplatok za
poskytnutie úveru.“

75. Takto zadefinované parametre predpokladov pre výpočet RPMN vykazujú, podľa názoru žalobkyne,
celkom zjavnú diskrepanciu údajov v porovnaní s obsahom Zmluvy, ako i výpočtom RPMN, ktorý

žalovaný v ďalšom obsahu dôkazu prezentoval, a to preto, že
- ak žalovaný uvádza, že pri výpočte RPMN vychádzal z výšky úveru 1.500 eur, sumy poplatku vo
výške 150 eur, splácaný v 42 splátkach pri výške mesačnej splátky 47,17 eur, nemohol (pokiaľ by
výpočetvykonalprávnesúladnýmspôsobom)dospieťkzáveru,žecelkováčiastkasplatnáspotrebiteľom
predstavuje sumu 1.981,14 eur a následne identifikovať (vypočítať) výslednú RPMN vo výške 25,45 %

- a to preto, že celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavuje sumu 2.131,14 eur ( 42 x 47,17 =
1.981,14 eur + 150 eur poplatok za poskytnutie úveru = 2.131,14 eur).
- Skutočnosť, že žalovaný naozaj pri výpočtoch parametrov Zmluvy vychádzal z istiny 1.500 eur,
preukazuje fakt, že i z Oznámenia o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 25.02.2015 vyplýva, že pokiaľ
výška splátky istiny predstavuje sumu 35,71 eur, potom 42 (počet splátok) x 35,71 (splátka istiny úveru)

= 1.499,82 eur, zaokrúhlene na celé 1.500 eur.
- V ďalšej časti výpočtu RPMN žalovaný (formálne) prezentuje že výpočet RPMN vykonal z výšky úveru
1.350 eur a splátkou vo výške 47,17 eur – avšak je zrejmé, že pri tomto výpočte náklad na spotrebiteľský
úver v podobe poplatku za poskytnutie úveru nezohľadnil - totiž obsah splátky vo výške 47,17 eur
reprezentuje „len“ splátku istiny a úroku (ako sám žalovaný prezentuje), teda splátka zjavne so sumou

poplatku nepočíta.

76. Celkom paradoxne však žalovaný napriek vzájomnej rozpornosti a vadnosti ním prezentovaného
postupu pri výpočte RPMN dospel k výsledku o výške RPMN v sume 25,45 %. Možno zhrnúť, že
žalovanémujefaktickyjedno,aképarametreúveruapostupprevýpočetRPMNzvolí,(čibudevychádzať

z výšky úveru 1.500 eur alebo 1.350 eur, či poplatok za poskytnutie úveru do celkových nákladov
započíta alebo nie), vždy sa „prekvapivo“ dopracuje k výslednej RPMN vo výške uvedenej v Zmluve.
77.Žalobkyňamápretozato,ženemôžubyťpochybnostiotom,žežalovanýRPMNnevypočítalsprávne
a ním predložený výpočet RPMN je len dôkazom skutočnosti, že žalovaný v Zmluve RPMN skutočnenevypočítal správne (preto, že vychádzal z výšky úveru v sume 1.500 eur, ktorú však žalobkyni nikdy
neposkytol) a podhodnotil výslednú RPMN, čo bez akýchkoľvek prepočtov spôsobuje jej vadnosť, a teda
i absenciu v Zmluve.

78. Žalobkyňa predkladá výpočet RPMN interaktívnou kalkulačkou na výpočet RPMN (č.l. 341)
prostredníctvom stránky, ktorej správcom a spravovateľom je Ministerstvo financií SR (Portál finančnej
osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR), o ktorého odborných znalostiach nemôžu byť žiadne
pochybnosti.
79. Skutočnou výslednou RPMN pre Zmluvu je RPMN vo výške 31,02%, čo celkom nepochybne a

zjavne prekračuje i administratívny strop najvyššej prípustnej výšky odplaty pre spotrebiteľské úvery v
rozhodnom období.

80. K výkladu pojmu „celková výška spotrebiteľského úveru“ ustálenému súdnou praxou najvyšších
súdnych autorít žalobkyňa poukázala, že pokiaľ žalovaný v priebehu konania predostrel vlastnú
argumentáciu v tom, že ak bol poplatok za poskytnutie úveru započítaný so sumou zmluvne dohodnutej

výšky spotrebiteľského úveru – toto by mal byť podľa predstáv žalovaného právne súladný postup
veriteľa – tak predstavám žalovaného celkom odporujú výklady najvyšších súdnych autorít, na ktoré
žalobkyňa nižšie poukazuje (k pojmu ustálená súdna prax - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6
Cdo/129/2017 zo dňa 31. októbra 2017).
- Najvyšší súd sp. zn. 6Sžo/39/2012 SR zo dňa 29. 05. 2013 „...V posudzovanom prípade

za spotrebiteľský úver možno považovať v zmysle platnej právnej úpravy len poskytnutie finančných
prostriedkov, ktoré žalobca poskytol spotrebiteľovi na doplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo,
ktoré spotrebiteľovi predával (doplatok ceny v sume 2203,60 €). Pokiaľ žalobca do celkovej výšky
spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie pôžičky ( 755,52,-€) postupoval v rozpore s
platnou právnou úpravou ustanovenou v § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., pretože uvedený poplatok, ktorý

má charakter odmeny poskytovateľovi služby ( spotrebiteľského úveru), treba považovať len za náklady
spotrebiteľského úveru.“
- Najvyšší súd sp. zn. 3 Sžo/19/2012 SR zo dňa 12. 03. 2013 „...Zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch kogentným spôsobom definuje pojem spotrebiteľského úveru (§ 2 písm.
a/) a pojem celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm.

c/). Od definovaného pojmového vymedzenia sa veritelia nemôžu v zmluvných podmienkach
odchýliť...Osobitná obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - celková výška poskytnutého
spotrebiteľského úveru – musí zodpovedať jeho kogentnému pojmovému vymedzeniu. V prejednávanej
veci spotrebiteľský úver mal byť použitý na účel financovania doplatku kúpnej ceny a predstavoval sumu
3.535,48 €. Uvedená peňažná suma mala byť preto aj celkovou výškou poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Všetky ostatné náklady, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, musia byť
zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.“
- Najvyšší súd sp. zn. 5Sžo/32/2014 SR zo dňa 25. 05. 2015 „...Čo sa týka námietky ohľadom RPNM,
podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá
sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so

spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Vstupným údajom vo výpočte je
výška skutočne poskytnutého úveru, t.j. v tomto prípade 5 142,90 €. Je teda jednoznačné, že žalobca
neuviedol správnu výšku RPMN, ročná percentuálna miera nákladov na základe použitia uvedenej
položky predstavuje hodnotu 31,61% a nie 14,28%.“
- Najvyšší súd sp.zn. 2Sžo/29/2013 SR zo dňa 16. 04. 2014 „...Pokiaľ žalobca do celkovej výšky

spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie pôžičky (755,52,-€) postupoval v rozpore s
platnou právnou úpravou ustanovenou v § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., pretože uvedený poplatok, ktorý
má charakter odmeny poskytovateľovi služby (spotrebiteľského úveru), treba považovať len za náklady
spotrebiteľského úveru.“
- Z rozsudku SD EÚ z 21. apríla 2016 vo veci C-377/14 _Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová

proti Finway a.s. vyplýva, že cit: „... Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, ako aj
bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania
úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si
poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto
spotrebiteľovi reálne vyplatené...“ “... Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods.

2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z
dôvodupredmetnéhoúveru,akosúadministratívnepoplatky,úroky,provízieaakékoľvekďalšiepoplatky,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť...“81. S poukazom na uvedené je zrejmé, že poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru nemôže byť
súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Nebolo v konaní sporné, že suma poplatku nebola
daná spotrebiteľovi k dispozícii, ide o vedľajšie plnenie, ktoré má predstavovať celkové náklady spojené

so spotrebiteľským úverom a je preto zrejmé, že žalovaný (obhajujúc skutočnosť, že do celkovej výšky
úveru patrí i suma poplatku za poskytnutie úveru) nevypočítal RPMN správne, ak vychádzal zo sumy
1.500 eur a v ďalšom (opakovane) sumu poplatku započítal aj do celkových nákladov na spotrebiteľský
úver.

82. Napríklad aj z rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn: 11Co/300/2018 zo dňa 18. 12. 2018
vyplýva: „ Odhliadnuc od toho, že už na základe dôvodov uvedených pod bodmi 8 až 10 tohto
rozhodnutia je potrebné považovať napadnutý rozsudok okresného súdu za vecne správny, odvolací
súd súhlasí aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný uviedol RPMN v nesprávnej
výške. Do výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver (v danom prípade 26,06 %) totiž nebola zahrnutá
suma skutočne poskytnutého úveru vo výške 1.350,- eur, ale suma 1.500,- eur, teda vrátane poplatku

za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur, čo nutne viedlo k podhodnoteniu RPMN (správne malo byť
uvedené 34,45% - http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn). Obdobným správaním veriteľa
sa zaoberal Súdny dvor EÚ v rozhodnutí Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY,
a. s., kde bola konštatovaná neprípustnosť započítania poplatku do sumy úveru na účely výpočtu
RPMN, čo vedie k podhodnoteniu RPMN. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť úmysel veriteľa

úročiť poplatok za poskytnutie úveru a tiež to, že skutočná RPMN prevyšovala najvyššiu prípustnú
mieru odplaty určenú nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktorá v čase podpisu zmluvy predstavovala 25,26 % (viď E.). Odvolací súd sa
taktiež stotožňuje s tvrdením žalobcu, že uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi
služby, treba považovať za náklady spotrebiteľského úveru. Význam RPMN súvisí s jednoduchším

orientovaním sa spotrebiteľov pri výbere úverového produktu. V jednom číselnom vyjadrení má totiž
spotrebiteľ vyjadrené celkové náklady spotrebiteľa na úver reflektujúce nielen úroky, ale aj poplatky,
a to so zreteľom na dobu splácania a výšku splátok. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd
považuje napadnutý rozsudok za vecne správny aj z ďalšieho súdom prvej inštancie prezentovaného
dôvodu, a síce nesprávne uvedenej RPMN. Na doplnenie tiež uvádza, že žalovaný uviedol žalobcu

do omylu tým, že RPMN vyjadril označením 26,06 %. Judikatúra takéto praktiky spája s omylom v
podstatnej veci (porov. rozsudok NS SR1Sžo 106/2007) - ,,Uvedením nepravdivého údaju o výške
ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN),došlo k uvedeniu nepravdivého údaju o úrovni nákupných
podmienoktýkajúcichsaleasingovýchzmlúvatýmajkuklamaniuspotrebiteľa“.Používanietejtopraktiky
je nekalou obchodnou praktikou (porov. rozsudok súdneho dvora C_453/10 Pereničová/S.O.S. Financ).“

83. Napríklad aj z rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn: 7Co/248/2018 zo dňa 28. 11. 2018 vyplýva:
„... odvolací súd sa plne stotožnil s konštatáciou okresného súdu o nesprávnej výške RPMN, nakoľko
žalovaný pri jej výpočte odmenu za poskytnutie služby nerozpočítal ako samostatný náklad spotrebiteľa,
ale zahrnul ho do výšky poskytnutého úveru, a to i napriek tomu, že ho žalovaný o odplatu za poskytnutie
služby jednostranne znížil. Na podklade tejto skutočnosti sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením

rozhodnutia zo strany okresného súdu a jeho rozhodnutie ako vecne správne postupom podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.“
84. Na základe uvedeného podľa názoru žalobkyne nie je pochybnosť o tom, že výpočet žalovaného
v Zmluve, pokiaľ ide o údaj o RPMN, je celkom vadný, a preto v Zmluve absentuje, preto je bez ďalšieho
potrebné úver zo Zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov.

85. K absencii termínu konečnej splatnosti a doby trvania Zmluvy žalobkyňa poukázala, že v čase keď
listiny podpisovala, boli „len“ Žiadosťou a neobdržala relevantnú informáciu o tom, kedy bude splatná
prvá, ani posledná splátka úveru – komplexné údaje o zmluvnom vzťahu boli žalobkyni oznámené
dodatočne–listinouzodňa25.02.2015,označenouakoOznámenieoschváleníúverudlžníkovi-Zmluva

o revolvingovom úvere č. 8500105075.
86. Vzhľadom k tomu, že Zmluva je konsenzuálnym právnym úkonom a zmyslom a účelom zákona o
spotrebiteľskom úvere je pravdivé a včasné informovanie spotrebiteľa o celom obsahu záväzku tak, aby
bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku - všetky podstatné náležitosti Zmluvy musia byť dohodnuté
v čase uzatvorenia Zmluvy v písomnej forme (tak ako aj Zmluva).

87. S poukazom na bod 71 Rozsudku Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, z ktorého
vyplýva, že vzhľadom k tomu, že absencia termínu konečnej splatnosti a doby trvania zmluvy môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nárokuveriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú
v zmysle čl. 23 smernice 2008/48 a judikatúry pripomenutej v bode 63 Rozsudku Súdneho dvora.

88. Žalobkyňa má za to, že Zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti a z jej ustanovení ani
nemožno vyvodiť, kedy konečná splatnosť mala nastať.
89.Oznámenieveriteľaoschváleníúverudlžníkovi-zmluvaorevolvingovomúverejelenjednostranným
právnym úkonom veriteľa (žalovaného), nie Zmluvou a v tomto rozsahu toto oznámenie nie je možné
považovaťzaZmluvu,podpísanúobidvomiúčastníkmikonaniaanejdeodvojstrannýprávnyúkon,nejde

o súčasť Zmluvy uzavretej medzi účastníkmi.
90.Vtejtosúvislostižalobkyňapoukázalanaprávnezáveryodvolaciehosúdu,atonapríkladvRozsudku
Krajského súdu Žilina sp. zn.: 6Co/107/2016 zo dňa 27.04.2016: „...Krajský súd vyhodnotil oznámenie
veriteľa zaslané dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol
stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany odporkyne.“, alebo v Rozsudku Krajského súdu
Žilina sp. zn.: 6Co/107/2016: „...Ak odvolateľ argumentoval, že spomínané oznámenie je súčasťou

zmluvy o úvere, s uvedeným sa nemožno stotožniť. Vzniku zmluvy predchádza ponuka, následná
akceptácia znamená uzavretie zmluvy. Ak však táto akceptácia obsahuje nové podmienky, treba ju
považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože predstavuje
(nový) jednostranný prejav vôle účastníka zmluvy. Krajský súd vyhodnotil oznámenie veriteľa zaslané
dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou

zmluvy až jeho akceptovaním zo strany odporkyne .“

91.Kvznesenejnámietkepremlčania,čosatýkasubjektívnejvedomostiovadáchZmluvy,zakladajúcich
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, žalobkyňa v podrobnostiach uviedla, že v roku 2016 na
Slovensku vyvíjala svoje marketingové činnosti spoločnosť Nebuddlžník s.r.o., ktorá (okrem iných

činností) realizovala a ponúkala sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb, tiež administratívnych
služieb, čo vyplýva z výpisu z OR. Uvedená spoločnosť v roku 2016 ponúkala (prostredníctvom
printových, auditívnych, audiovizuálnych médií – internet), spotrebiteľom sprostredkovanie bezplatnej
právnej analýzy zmlúv o spotrebiteľských úveroch.
92. Sama spoločnosť Nebuddlžník s.r.o. neposkytovala právne poradenstvo, ani zastupovanie osôb

pred súdom, prípadne ďalšie činnosti, ktoré môže poskytovať len advokát; také činnosti spoločnosť
Nebuddlžník nevykonávala a na tento účel spolupracovala s ďalšími osobami – advokátmi.
93. Žalobkyňa v období október 2016 reagovala telefonickým dopytom na verejnú výzvu adresovanú
spoločnosťou Nebuddlžník s.r.o. všetkým, ktorí v minulosti splatili úver pôžičku alebo leasing, a teda
kontaktovala Nebuddlžník s.r.o. Spoločnosť informovala, že má záujem o právnu analýzu viacerých

zmlúv o spotrebiteľských úveroch, vrátane úverovej zmluvy č. 8500105075 a úverovej zmluvy č.
8500105074, obe uzatvorené dňa 25.02.2015 so žalovaným.
94. Na základe dopytu žalobkyne administratívne oddelenie spoločnosti Nebuddlžník s.r.o. žalobkyňu
telefonicky usmernilo o ďalšom postupe preto, aby mohla byť žalobkyni sprostredkovaná bezplatná
právna analýza (t .j. doručenie potrebných podkladov, najmä zmlúv o spotrebiteľských úveroch, prehľad

uhradených splátok na každú zmluvu a rovnako potreba uzatvorenia plnomocenstva so spoločnosťou
Nebuddlžník pre ďalší postup sprostredkovania právnej analýzy).
95. Žalobkyňa spoločnosti Nebuddlžník s.r.o. podklady, ktorými v tom čase disponovala (najmä zmluvy
o spotrebiteľských úveroch), predložila a dňa 12.10.2016 spoločnosti Nebuddlžník s.r.o. udelila i
plnomocenstvo pre sprostredkovanie bezplatnej právnej analýzy.

96. Následne bola žalobkyňa kontaktovaná 08.11.2016 priamo právnym zástupcom, ktorý žalobkyni
sprostredkoval výsledky právnej analýzy, osvetlil, t. j. poučil žalobkyňu o tom, že podľa jeho právneho
názoru zmluva č. 8500105075 a úverová zmluva č. 8500105074, obe uzatvorené dňa 25.02.2015 so
žalovaným,ktoréžalobkyňapredložilakprávnejanalýze,trpiavadami,prektoréúveryznichvyplývajúce

by mohli byť súdom považované za bezúročné a bez poplatkov. V tomto štádiu však nebolo možné určiť,
či nastalo na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalobkyňa v tom čase nedisponovala
úhradami na označené zmluvy. Z uvedeného dôvodu bolo preto v ďalšom postupe žalobkyni doporučené
zaslanie predsporovej výzvy veriteľovi (žalovanému v tomto konaní) s požiadavkou na mimosúdne
urovnanie spornej otázky a pre prípad, že by mimosúdne rokovania neboli úspešné – môže byť podľa

rozhodnutia žalobkyne iniciované i súdne konanie.
97. Dňa 09.11.2016 bol žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne predsporovou výzvou
písomne vyzvaný na uzavretie dohody o urovnaní, na základe ktorej dôjde k jednoznačnému určeniu
povinnosti uhradiť úver v zmysle zmluvy len vo výške istiny, t. j. k určeniu, že úver je bezúročnýa bez poplatkov, ako i na vrátenie preplatku, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia (bez
bližšej špecifikácie). Na uvedené výzvy však žalovaný reagoval listinami zo dňa 02.12.2016 tak,
že spochybňoval oprávnenie právneho zástupcu konať v mene žalobkyne, čím fakticky vyjadril svoj

negatívny postoj k doriešeniu problematickej situácie zmiernou cestou.

98. Vzhľadom k tomu, že v predsporovom štádiu k urovnaniu veci nedošlo a preto, že žalobkyňa mala
záujem iniciovať súdne konanie, avšak nebolo zrejmé, či vôbec k bezdôvodnému obohateniu došlo,
bola informovaná o výsledkoch predsporového štádia a komunikácie so žalovaným a súčasne bola

požiadaná, aby už skôr požadované podklady o úhradách na Zmluvy doplnila.
99. Nakoľko z prehľadu uhradených platieb dodatočne doplnených k právnej analýze vyšlo najavo,
že sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil zo Zmluvy č. 8500105075 uzatvorenej dňa
25.02.2015, v celkovej výške 544,81 eur (čo je žalobkyňou požadovaná suma v tomto konaní) a zo
Zmluvy č. 8500105074 uzatvorenej dňa 25.02.2015, v celkovej výške 544,81 eur - bola žalobkyňa o
tejto skutočnosti informovaná, čo viedlo žalobkyňu k tomu, aby v ďalšom postupe právnemu zástupcovi

ku dňu 27.10.2017 udelila i plnomocenstvo (založené v súdnom spise, z opatrnosti žalobkyňa pripája
opätovne) za účelom iniciovania žalôb proti žalovanému.

100. V ďalšom chronologickom postupe v nadväznosti na vyššie opísané skutočnosti boli iniciované i
sporovékonaniadňa15.01.2018,čovyplývapriamozobsahusúdnychspisov,resp.iobsahurozhodnutí:

- (prejednávaná vec) konanie vedené pod sp. zn. 4Csp/3/2018 pred Okresným súdom Žilina, toho času
v stave prvostupňového konania – predmet konania Zmluva č. 8500105075 uzatvorená dňa 25.02.2015,
žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.01.2018 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by
zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 544,81 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 544,81 eur
od 02.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania;

- konanie vedené pod sp. zn. 4Csp/4/2018 pred Okresným súdom Žilina, toho času právoplatne
ukončené – predmet konania Zmluva č. 8500105074 uzatvorená dňa 25.02.2015, žalobkyňa sa žalobou
podanou na tunajší súd dňa 15.01.2018 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovaného
zaplatiť jej sumu 544,81 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 544,81 eur od 02.12.2016 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

101. S poukazom na uvedené a predloženú písomnú chronológiu za reálny moment, kedy sa žalobkyňa
dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, bol deň 08.11.2016 t. j. deň pred
vyhotovením predsporovej výzvy ( žalobkyňa bola v tento deň poučená o vadách Zmluvy a právnym
zástupcom navrhovanom postupe) pre obe zmluvy adresované žalovanému, kedy si žalobkyňa reálne
musela byť vedomá, že pokiaľ úvery zo zmlúv (teda aj úver zo Zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania)

žalovanému uhradila predčasne a v žalovaným požadovanej výške - žalobkyňa si musela byť v deň
8.11.2016vedomá,žebezexistujúceho(platného)právnehodôvodupreviedlanaúčetžalovanéhourčitú
čiastku resp. čiastky.
102. S poukazom na ustanovenie § 107(1) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a keďže si žalobkyňa ku dňu 08.11.2016
musela byť vedomá, že bez existujúceho (platného) právneho dôvodu previedla na účet žalovaného
určitú čiastku, týmto okamihom žalobkyni začala plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia – táto lehota by žalobkyni uplynula dňa 08.11.2018.
103. Pokiaľ žalobkyňa v prejednávanej veci žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na súde podala

už dňa 15.01.2018 – túto podala v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty, a preto subjektívna
lehota bola nepochybne zachovaná.

104. Podľa ustanovenia § 107(2) Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
105.Pokiaľbolažalobanasúdepodanádňa15.1.2018ažalobkyňazaplatilaposlednúsplátkuúverudňa
24.9.2015 vo výške 1.321,72 eur, ktorá splátka konzumuje nielen doplatok istiny úveru, ale i žalobkyňou
požadované bezdôvodné obohatenie v tomto konaní, potom trojročná premlčacia lehota by žalobkyni
uplynula dňa 24.9.2018.

106. Ak teda žalobkyňa podala žalobu dňa 15.1.2018, potom svoj nárok uplatnila aj v rámci plynutia
trojročnej objektívnej lehoty, a preto i objektívna lehota bola nepochybne zachovaná.107. Žalobkyňa k podaniu zo dňa 03.04.2023 pripojila nasledovné listinné dôkazy (oboznámené
v odsekoch 108 – 113 tohto rozsudku), z ktorých súd zistil:

108. Právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného listom zo dňa 09.11.2016 (č.l. 337), označeným
ako: Úverová zmluva – predsporová výzva, v súvislosti s úverovou zmluvou č. 8500105075 uzatvorenou
medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 24.02.2015, na podpis dohody o urovnaní, na základe ktorej príde k:
- jednoznačnému určeniu povinnosti klienta uhradiť úver v zmysle zmluvy len vo výške istiny, t.j. určenie
(potvrdenie), že úver je bezúročný a bez poplatkov;

- vráteniu preplatku, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia;
a to s poukazom na nesúlad zmluvy s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010
Z.z., nakoľko zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi
a spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.

109.Svýzvoutohoistéhozneniazodňa09.11.2016saprávnyzástupcažalobkyneobrátilnažalovaného
aj v súvislosti s úverovou zmluvou č. 8500105074, uzatvorenou dňa 25.02.2015 (nesúvisí s predmetom
tohto konania – poznámka súdu).

110. Žalovaný reagoval na výzvu v súvislosti so zmluvou č. 8500105075 svojím listom zo dňa

02.12.2016, adresovaným právnemu zástupcovi žalobkyne (č.l. 338), v ktorom konštatoval, že k žiadosti
právneho zástupcu žalobkyne boli predložené listiny, a to plnomocenstvo, udelené žalobkyňou
spoločnosti nebuďdlžník, s.r.o a substitučné plnomocenstvo, udelené spoločnosťou nebuďdlžník, s.r.o.
Z predložených listín nie je podľa názoru žalovaného jednoznačné a nesporné, že je právny zástupca
oprávnený konať v mene žalobkyne, keď svoje postavenie odvodzuje od substitučného plnomocenstva,

ktoré za spoločnosť nebuďdlžník, s.r.o. mal udeliť B. A., konajúci na základe plnomocenstva
(ako to vyplýva z podpisovej doložky) za uvedenú spoločnosť. Žiadne plnomocenstvo pre B. A.
nebolo žalovanému doručené. Podľa názoru žalovaného ďalej z textu substitučného plnomocenstva
jednoznačne nevyplýva, či má právny zástupca konať za splnomocniteľa (nebuďdlžník, s.r.o.), ako sa
to uvádza v poslednej vete, alebo za žalobkyňu (ako dlžníka), čo sa zase uvádza v predošlom odseku

danej listiny.

111. Na výzvu právneho zástupcu žalobkyne v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č.
8500105074 ( nesúvisí s predmetom tohto konania – poznámka súdu) sa žalovaný vyjadril svojím
podaním zo dňa 02.12.2016 v totožnom znení, ako sa vyjadril v súvislosti so zmluvou č. 8500105075

(č.l. 340).

112. V zmysle Interaktívnej kalkulačky pre výpočet RPMN Ministerstva financií SR (č.l. 341) predloženej
žalobkyňou predstavuje RPMN 31,02 %. Vypočítaná bola na základe nasledovných vstupných
parametrov: dátum pôžičky 25.02.2015, výška pôžičky 1.350,- Eur, periodicita plátok: mesačne, počet

splátok: 42, výška splátok 47,17 Eur.

113. Ďalej pripojil právny zástupca žalobcu k svojmu podaniu zo dňa 03.04.2023 plnomocenstvo,
udelené žalobkyňou spoločnosti nebuďdlžník, s.r.o. dňa 12.10.2016, pričom za spoločnosť nebuďdlžník,
s.r.o. plnomocenstvo prijal B. A. (č.l. 346), ako i plnomocenstvo udelené žalobkyňou právnemu

zástupcovi dňa 27.10.2017 (č.l. 348) na zastupovanie splnomocniteľa v celom rozsahu vo všetkých
veciach týkajúcich sa Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500105074 zo dňa 25.02.2017 a Zmluvy
orevolvingovomúvereč.8500105075zodňa24.02.2015,uzatvorenýmimedzižalobkyňouažalovaným.

114. Súd zaslal podanie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 03.04.2023 právnej zástupkyni
žalovaného a vyzval právnu zástupkyňu (č.l. 351) na vyjadrenie sa k nemu v lehote 20 dní. Predmetná
výzva súdu bola právnej zástupkyni žalovaného doručená dňa 11.04.2023.
115. Právny zástupca žalovaného na výzvu súdu nereagoval. Súd nariadil pojednávanie.

116. Súdu bolo doručené následne dňa 15.09.2023 podanie právnej zástupkyne žalovaného (č.l. 358),
v ktorom sa právna zástupkyňa ospravedlnila z neúčasti svojej, aj z neúčasti žalovaného na nariadenom
pojednávaní z dôvodu hospodárnosti a nezvyšovania hotových výdavkov s tým, že žalovaný, aj
jeho právny zástupca súhlasia s prejednaním a vykonaním pojednávania a rozhodnutím vo veciv ich neprítomnosti. Právna zástupkyňa navrhla podanú žalobu zamietnuť a priznať žalovanému voči
žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
117. Súd po oboznámení sa s predmetným podaním právnej zástupkyne žalovaného, doručeným súdu

dňa 15.09.2023, konštatoval, že podanie neobsahovalo akékoľvek vyjadrenie vo veci samej, v reakcii
na rozsiahlu argumentáciu právneho zástupcu žalobkyne v podaní zo dňa 03.04.2023.

118. Právny zástupca žalobkyne sa z neúčasti na nariadenom pojednávaní ospravedlnil podaním zo
dňa 21.09.2023 (č.l. 366), s poukazom na povahu uplatneného nároku a skutočnosť, že všetky okolnosti

dôležité pre rozhodnutie vo veci sú obsiahnuté v písomných podkladoch doložených v súdnom spise,
navyše žalovaný neuplatnil na súde žiadne argumenty, ktoré by relevantne obranu žalobcu v tejto veci
spochybňovali. Preto mal právny zástupca za to, že neúčasť strany žalobcu je dôvodná, aj s poukazom
na hospodárnosť konania.

119. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov, konštatoval,

že sporové strany nenavrhli vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania.

120. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa
spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho
častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( §
601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673),
zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( §

700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (v texte aj len ako „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy):

Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h), i), l) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to

obvyklé.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka: Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

121. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a

uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 544,81 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 544,81 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia.

122. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na
základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

123. Na základe predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol
medzi žalovaným a žalobkyňou na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500105075 uzatvorenej

dňa 25.02.2015 je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho
práva.

124. Spotrebiteľská zmluva podľa cit. ust. § 52 ods. 1 OZ ako taká nie je zvláštnym zmluvným typom, na
úrovni napr. kúpnej zmluvy, ale definovaním subjektov zmluvného vzťahu (dodávateľ na jednej strane

a spotrebiteľ na strane druhej) vymedzuje predmet úpravy spotrebiteľských zmlúv, teda právne vzťahy,
ktorých právny režim sa popri všeobecnom občianskom práve riadi zvláštnou právnou úpravou v prvej
časti piatej hlavy Občianskeho zákonníka. Forma spotrebiteľskej zmluvy môže byť ako ústna, tak aj
písomná, záleží na tom, akú formu vyžaduje právna úprava pre zmluvný typ použitý v konkrétnom
prípade.

125. V danom prípade je možné bez najmenších pochybností konštatovať, že medzi žalovaným
a žalobkyňou vznikol uzavretou zmluvou spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah - spotrebiteľská zmluva
(§ 52 ods. 1 OZ), keďže žalovaný ako veriteľ uzatváral dotknutú zmluvu a plnil podľa tejto zmluvy v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a možno ho tak považovať za dodávateľa v zmysle cit. ust. § 52

ods. 3 OZ. Naproti tomu žalobkyňa s určitosťou nekonala pri uzatváraní zmluvy, ako ani pri jej plnení v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a možno tak žalobkyňu považovať
za spotrebiteľa v zmysle cit. ust. § 52 ods. 4 OZ.

126. Súčasne záväzkovo - právny vzťah, ktorý bol založený predmetnou zmluvou, možno podradiť pod

príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
127. Žalovaného teda možno považovať za veriteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) cit. zákona,
žalobkyňu za spotrebiteľa v zmysle ust. § 2 písm. a) cit. zákona a Zmluvu o revolvingovom úvere č.8500105075 uzatvorenú dňa 25.02.2015 za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 2
písm. d) cit. zákona.

128. Žalobkyňa sa v konaní domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 544,81 eur, ktorá
suma predstavuje rozdiel medzi sumou úverovej istiny reálne poskytnutej žalovaným žalobkyni titulom
Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500105075 uzatvorenej dňa 25.02.2015, t.j. sumou 1.350,- eur
a sumou, ktorú žalobkyňa celkom zaplatila žalovanému titulom predmetnej zmluvy, t.j. vo výške 1.894,81
eur.

129. Žalobkyňa tvrdila, že podľa jej názoru patrila žalovanému ako veriteľovi titulom predmetnej zmluvy
len suma úverovej istiny 1.350 eur z dôvodu, že úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

130. Súd prvej inštancie poukazuje, že po vrátení veci uznesením odvolacieho súdu sp. zn.
6CoCsp/39/2022-309 zo dňa 31.01.2023 súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
produkovala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 03.04.2023 rozsiahlu

a podrobnú argumentáciu, týkajúcu sa dôvodov pre vyhodnotenie úveru ako bezúročného a bez
poplatkov.

131. Pokiaľ žalovaný produkoval v štádiu konania pred rozhodnutím súdu prvej inštancie prvým
rozsudkom zo dňa 11.01.2019 adekvátnu obrannú argumentáciu v reakcii na tvrdenia žalobkyne, tak

v štádiu konania po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11.01.2019 uznesením odvolacieho
súdu sp. zn. 6CoCsp/39/2022-309 zo dňa 31.01.2023 sa žalovaný k doplňujúcim tvrdeniam žalobkyne,
uvedeným v podaní právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 03.04.2023, vôbec nevyjadril, tvrdenia
žalobkyne uvedené v predmetnom podaní (oboznámenom v odsekoch 59 – 106 tohto rozsudku) na
odôvodnenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a na odôvodnenie nepremlčania práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia tak vôbec nepoprel.

132. Súd mal v konaní nesporne preukázané, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z týchto
dôvodov:

- I. - pre nesprávny údaj o celkovej výške úveru [povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.];

- II. - pre absenciu údaja o dátume splatnosti jednotlivých splátok v kalendárnom mesiaci [povinná

náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.];

- III. - pre absenciu údaja o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru [povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z.z.];

- IV. - pre nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť [povinná náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.];

- V. - pre absenciu správne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa, spôsobujúcu neúčinnosť

v zmluve uvedeného údaja o RPMN [povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.
2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.];

- VI. - z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy v časti údaja o RPMN v zmluve, vzhľadom na dva
rozdielne údaje o RPMN, a to: v návrhu zmluvy, označenom ako POŽADOVANÝ SPOTREBITEĽSKÝ

ÚVER REVOLVINGOVÉHO TYPU - v zmysle čl. 5 zmluvy (oboznámenom v odseku 12 rozsudku)
a v akcepte zmluvy, označenom ako SCHVÁLENÝ SPOTREBITEĽSKÝ ÚVER REVOLVINGOVÉHO
TYPU - v zmysle čl. 6 zmluvy (oboznámenom v odseku 13 rozsudku), spôsobujúce odmietnutie návrhu
zmluvy v tejto časti.

133. K jednotlivým nedostatkom zmluvy súd ďalej v podrobnostiach uvádza:I.

134. K nedostatku zmluvy, čo sa týka neuvedenia správnej výšky spotrebiteľského úveru [povinná

náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.] súd
uvádza, že mal preukázané, že v zmluve je nesprávne uvedená celková výška úveru 1.500 eur, keďže
žalovanej bol poskytnutý úver len vo výške 1.350 eur (uvedené nebolo v konaní sporné), teda nie vo
výške 1.500 eur, v akej výške bola úverová istina dojednaná v zmluve. Z vykonaného dokazovania mal
súd preukázané, že žalobca teda poskytol žalovanej úver vo výške úverovej istiny krátenej o 150 eur

oproti dojednanej istine úveru.

135.Zaspotrebiteľskýúvermožnopovažovaťvzmysleplatnejprávnejúpravylenposkytnutiefinančných
prostriedkov,ktoré veriteľreálneposkytolspotrebiteľovizaúčelomdohodnutéhoekonomickéhovyužitia.

136. Celková výška úveru teda predstavuje sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje

sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a
ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a
akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.

137. Nakoľko spotrebiteľský úver mal byť použitý za účelom nákupu elektroniky, preto aj dojednaná

suma úverovej istiny 1.500 eur mala byť celkovou výškou poskytnutého spotrebiteľského úveru.

138. V prejednávanom prípade však žalovaný poskytol úver nižší, ako bol dojednaný zmluvou, a to
o sumu 150 eur, ktorú si započítal na poplatok za poskytnutie úveru, pričom ale žalobkyňa splácala úver
v splátkach, vypočítaných práve z úverovej istiny 1.500 eur.

139. Uvedené vyplýva z listinného dôkazu – Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi – zmluva
o revolvingovom úvere č. 8500105075 zo dňa 25.02.2015, v ktorom je uvedená skladba splátky vo výške
81,87 eur, ktorá pozostáva zo splátky 34,70 eur (za služby podľa Dohody o poskytovaní služieb zo dňa
25.02.2015) a zo splátky 47,17 eur, ktorá splátka 47,17 eur zase pozostáva zo sumy splátky istiny úveru

35,71 eur a splátky úroku za úver (t.j. ceny úveru) vo výške 11,46 eur, pričom súčinom súm 35,71 eur
počtom splátok 42 je výsledok 1.499,82 eur, čo predstavuje po zaokrúhlení sumu istiny úveru 1.500
eur, na poskytnutí ktorej sa zmluvné strany dohodli, ale ktorú žalovaný neposkytol žalobkyni v celej
dojednanej výške 1.500 eur, z ktorej si svojvoľne strhol sumu 150 eur ako poplatok za poskytnutie úveru
a žalobkyni tak poskytol úver len vo výške 1.350 eur. Zo skladby splátky 47,17 eur tiež vyplýva, keďže

v splátke istiny 35,71 eur je zahrnutá aj splátka poplatku 150 eur (za poskytnutie úveru), že žalobkyňa
bola zaviazaná splácať, a aj reálne splácala, žalovanému aj sumu 150 eur, ktorú jej žalovaný vlastne
nikdy neposkytol, a ktorá bola (tak ako aj poskytnutý úver 1.350 eur) úročená úrokovou sadzbou 17,68
% ročne, dojednanou v zmluve ako ročná úroková sadzba úveru.

140. Teda nielenže bol žalobkyni ako spotrebiteľovi poskytnutý úver na jeho ekonomické využitie v
krátenej výške, ale žalobkyňa splácala žalovanému splátkami úveru stanovenými žalovaným v zmluve
aj také finančné prostriedky, ktoré jej nikdy poskytnuté neboli a okrem toho sa úroky z úveru počítali aj
z týchto neposkytnutých peňažných prostriedkov.

141. Súd tak uzatvára: Poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 150 eur nemohol
byť súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru 1.500 eur. Nebolo v konaní sporné, že suma
poplatku 150 eur nebola daná spotrebiteľovi k dispozícii, nebola teda použitá na dohodnutý účel (nákup
elektroniky), ide o vedľajšie plnenie, ktoré predstavuje celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom. Výška spotrebiteľského úveru mala byť preto v zmluve uvedená v sume 1.350 eur.

142. Uvedením nesprávneho údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmluve je takýto údaj
neúčinný a má sa za to, že v zmluve absentuje.

143. Keďže v zmluve absentuje obligatórny údaj o výške spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. g/),
zakladá to dôvod pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.II.

144. K nedostatku zmluvy, čo sa týka absencie údaja o termíne splatnosti jednotlivých splátok, t.j.
o dátume splatnosti jednotlivých splátok úveru v kalendárnom mesiaci [povinná náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.], (súd tu nemá na
mysli absenciu členenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, ktorá absencia už nemá na základe
súdnej praxe, ustálenej v čase po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vplyv na bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru), súd poukazuje, že zmluva neobsahuje údaj o dátume splatnosti splátky
v priebehu periódy splácania úveru, teda zo zmluvy nie je zrejmé, v ktorý deň mesiaca mala žalovaná
uhrádzať žalobcovi splátky úveru v dojednanej výške.

145. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným musí zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, ako obligatórnu náležitosť obsahovať aj výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (tiež prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia). Keďže zmluva neobsahuje dojednanie o konkrétnom dni kalendárneho
mesiaca, vyjadreného číselným označením, v ktorý mala vzniknúť spotrebiteľovi povinnosť uhradiť

veriteľovi splátku úveru v dohodnutej výške, neboli tak spotrebiteľovi poskytnuté dostatočné informácie
o plnení jeho povinností titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

146. Pokiaľ aj žalovaný predložil Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi – Zmluva

o revolvingovom úvere číslo 8500105075 zo dňa 25.02.2015, a z tohto dokumentu vyplýva v zmluve
absentujúca náležitosť, súd tento právny úkon prejudiciálne posúdil ako absolútne neplatný právny úkon
podľa § 40 ods. 3 OZ.

Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

147. Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 OZ vyplýva, že právny úkon je určovaný
prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností,
alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle
spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie
existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu. Z povahy právneho styku

vyplýva, že zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné, preto občianske právo
v ust. § 35 ods. 2 a 3 OZ vychádza z princípu ochrany dobromyseľnosti účastníkov a súlad vôle
s určitým prejavom predpokladá. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy,
keď posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona.148. Ďalšou z možných otázok je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Pravidlom je, že vôľa
prejavená právnym úkonom je vôľou toho, kto ju prejavuje. Prejavom vôle sa rozumie jej vonkajšia
manifestácia, možné je teda prejaviť vôľu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje poznanie jej obsahu.

149. Ďalším znakom právneho úkonu je zameranie prejavu vôle na určité právne následky, ktorými
je vznik, zmena, alebo zánik práv a povinností. Právne úkony vznikajú, teda stávajú sa perfektnými
rozličným spôsobom, podľa toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, resp. viacstranné právne úkony.
Dvojstranné právne úkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle, jedná sa

o zmluvy, resp. dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom,
teda úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky, oferty).
Proces vzniku zmluvy konsenzom je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh (oferta) na
uzavretie zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním
uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods. 1 výslovne požaduje,
aby takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa,

aby ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne
a bez výhrad. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu.
Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný.
150.Podľaustanovenia§44ods.1Občianskehozákonníkaplatnýmprijatímnávrhunauzavretiezmluvy
je zmluva uzavretá, nadobúda účinnosť. V prípade, ak navrhovateľ adresuje návrh na uzavretie zmluvy

dvom alebo viacerým osobám a jeho úmysel smeruje k tomu, aby sa všetci adresáti stali stranou zmluvy,
zmluvajeuzavretáažvtedy,keďvšetkytietoosobynávrhpríjmu.Tedavtomtoprípadezmluvanadobúda
účinnosť okamihom prijatia návrhu posledným z adresátov návrhu (oferty).

151. Ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je kogentne stanovená písomná forma zmlúv

o spotrebiteľských úveroch. Písomnú formu preto musia mať aj všetky prílohy k zmluve, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Písomná forma právneho úkonu je pritom dodržaná, len ak text
právneho úkonu podpíše konajúca osoba.

152. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi – Zmluva o revolvingovom úvere číslo č.

8500105075 zo dňa 25.02.2015 sa mohlo stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany
žalobkyne, potvrdeného podpísaním oznámenia žalobkyňou, nakoľko vzniku zmluvy predchádza
ponuka a až následná akceptácia znamená uzavretie zmluvy. Ak však táto akceptácia obsahuje nové
podmienky, treba ju považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 OZ).

153. Vzhľadom na absenciu podpisu dlžníka ako konajúcej osoby na dokumente označenom ako
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi – Zmluva o revolvingovom úvere číslo č. 8500105075
zo dňa 25.02.2015 (v texte rozsudku aj len ako „oznámenie“) je úverová zmluva v časti tejto jej prílohy
právnym úkonom absolútne neplatným podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 40 ods. 3
Občianskeho zákonníka.

154. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský
úversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformu
podľa § 9 ods. 1, je lex specialis ku ustanoveniu § 40 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Právnym následkom

nedodržania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. zákonného ustanovenia je
sankcia vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy.

155. Keďže žalobkyňa nepodpísala oznámenie, ktoré obsahovalo nové podmienky zmluvného vzťahu,
neprijala tak tento návrh zmluvy (§ 44 ods. 1 OZ), súd musí konštatovať, že v Zmluve o spotrebiteľskom

úvere revolvingového typu č. 8500105075 zo dňa 25.02.2015 absentuje povinný údaj o termíne
splatnostisplátok(§9ods.2písm.k/zákonač.129/2010Z.z.),čomázanásledok,žeúverjepovažovaný
za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ a b/ cit. zákona).

III.156. K nedostatku zmluvy, čo sa týka neuvedenia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru [povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.], súd poukazuje, že v Zmluve o spotrebiteľskom

úvere revolvingového typu č. 8500105075 zo dňa 25.02.2015 je, čo sa týka doby trvania zmluvy
a splatnosti úveru, uvedený len údaj - Splatnosť úveru (počet splátok): 42. Takéto vymedzenie doby
trvania zmluvy a určenie konečnej splatnosti úveru je nedostatočné, pretože z neho nevyplýva presný
čas trvania zmluvy, ani dátum konečnej splatnosti úveru. Podľa názoru súdu spotrebiteľ musí pri danej
forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho

spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Bez uvedenia dňa splatnosti poslednej splátky len údaj o počte
splátok nepostačuje na to, aby bolo možné konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti bol uvedený
presne a určito.

157. Absencia termínu konečnej splatnosti a doby trvania zmluvy môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.

158. Určitým spôsobom sú síce tieto povinné náležitosti zmluvy uvedené v Oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 25.02.2015, ktorý právny úkon však súd prejudiciálne vyhodnotil ako
právny úkon absolútne neplatný podľa § 40 ods. 3 OZ, ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia,
preto aj v prípade ďalších povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere - údaja o dobe

trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je možné konštatovať ich absenciu
spôsobujúcu, že úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ a b/ cit. zákona).

IV.

159. K nedostatku zmluvy, čo sa týka neuvedenia správneho údaja o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť [povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z.z.], súd uvádza:

160. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným musí zmluva o
spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, ako obligatórnu
náležitosť obsahovať aj celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov

platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pozostávajúcu v zmysle § 2 písm. h) cit.
zákona zo súčtu celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, ktorá suma celkovej čiastky má byť splatená v splátkach vo výške dohodnutej
v zmluve o úvere.

161. V Zmluve o revolvingovom úvere číslo 8500105075, aj v Oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi – Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500105075 zo dňa 25.02.2015 je uvedená výška
celkovej čiastky 2.131,14 eur, k výpočtu ktorej dospel žalovaný násobkom splátky vo výške 47,17
eur, počtom splátok 42, po pripočítaní poplatku 150 eur (47,17 x 42 = 1.981,14 + 150 = 2.131,14).
Takáto výška splátky 47,17 eur však nezodpovedá realite, keďže medzi žalobkyňou a žalovaným došlo

k uzatvoreniu Dohody o poskytovaní služieb dňa 25.02.2015, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala,
v spojitosti s článkom 6 Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500105075, že celková výška splátky
podľa Dohody o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 25.02.2015 bude predstavovať 81,87 eur.

162. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. sú poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe,
súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom sú zase podľa § 2 písm. h) cit. zákona (spolu s celkovou výškou
spotrebiteľského úveru) súčasťou celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom údaj o celkovej
čiastke (vyjadrený v správnej výške) je zase podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona obligatórnou

náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže poplatky, vyplývajúce z Dohody o poskytovaní
služieb v celkovej výške 1.457,40 eur (ktorá suma je uvedená v Oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi – Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500105075 zo dňa 25.02.2015, oboznámenom
v odseku 22 tohto rozsudku), ako i zo samotnej Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500105075v článkoch 5 a 6 (v zmysle ktorých predstavuje celková splátka úveru spolu s platbou podľa Dohody
o poskytovaní služieb 81,87 eur), neboli zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, tým ani do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uvedené má vplyv

na správnosť údaja o celkovej čiastke [ale zároveň aj na správnosť výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, ktorá je tiež obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/
cit. zákona)].
163. Žalovaná sa na platenie týchto poplatkov zaviazala práve v súvislosti s poskytnutým úverom a boli
zahrnuté do splátky úveru vo výške 81,87 eur mesačne, splátkou v ktorej výške žalobkyňa úver splácala,

ako to vyplýva z prehľadu splácania úveru č. 8500105075 žalobkyňou ku dňu 24.09.2015 (č.l. 131).

164. Keďže úver bol žalobkyňou splácaný splátkami vo výške 81,87 eur, pri počte splátok 42, žalobkyňa
tak bola zmluvou zaviazaná na uhradenie žalovanému celkom sumy 3.438,54 eur (81,87 x 42 =
3.438,54), ku ktorej je v zmysle postupu žalovaného pri výpočte sumy celkovej čiastky 2.131,14 eur
potrebné pripočítať aj poplatok 150 eur, suma celkovej čiastky by tak mala predstavovať pri splátkach

vo výške 81,87 eur sumu 3.588,34 eur (3.438,54 + 150 = 3.588,34 eur).

165. Pokiaľ sa teda v danom prejednávanom prípade vykoná výpočet celkovej čiastky podľa parametrov
uvedených v Zmluve o revolvingovom úvere číslo 8500105075 uzatvorenej dňa 25.02.2015 vyššie
uvedenými výpočtami, je tak možné dospieť k výsledku 3.588,34 eur, resp. 3.438,54 eur, ale nie k sume

2.131,14 eur, v akej výške je celková čiastka nesprávne vyjadrená v zmluve.

166. Súd tak na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vstupné údaje, na základe
ktorých dospel žalovaný k sume celkovej čiastky 2.131,14 eur, sú neúplné, preto je celková čiastka
v zmluve uvedená v nesprávnej výške.

167. Pokiaľ zákonodarca urobil celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, povinnou súčasťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bolo jeho úmyslom a cieľom, aby sa predmetný údaj v zmluve tohto
zmluvnéhotypuuvádzal,pričomsamusíuviesťlensprávnahodnotacelkovejčiastky,ktoráspotrebiteľovi
poskytne pravdivý, reálny obraz o hodnote nákladov, aby spotrebiteľ na základe

takéhoto údaja mohol vyhodnotiť tento úverový produkt, porovnať ho s inými a prijať svoje rozhodnutie
o výhodnosti, či nevýhodnosti ponúkaného úveru. Spotrebiteľ bez presného číselného uvedenia celkovej
čiastky, ktorú je povinný zaplatiť, nemá možnosť bez akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah svojho
záväzku.

168. Údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, teda v danom prípade nebol v
zmluve vyjadrený správne, určitým a zrozumiteľným spôsobom, nevyvolávajúc pochybnosti spotrebiteľa
o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

169. Uvedením nesprávneho údaja o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, je takýto údaj

neúčinný a má sa za to, že v zmluve absentuje.

170. Keďže v zmluve absentuje obligatórny údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť,
vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2
písm. j/), zakladá to dôvod pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V.

171. K nedostatku zmluvy, čo sa týka absencie správne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa
spôsobujúceho neúčinnosť v zmluve uvedeného údaja o RPMN [povinná náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.] súd uvádza:

172. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

spotrebiteľskej zmluvy medzi žalovaným a žalobkyňou musí zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka ako obligatórnu náležitosť obsahovať ročnú
percentuálnu mieru nákladov.173. Žalobkyňa v žalobe namietala správnosť výpočtu RPMN žalovaným v zmluve, ktoré tvrdenie
žalovaný poprel (vo vyjadrení zo dňa 20.03.2018 k žalobe) s poukazom na vlastný výpočet RPMN vo
výške 25,45 %, ktorý súdu predložil (č.l. 58 – oboznámený v odsekoch 20 a 21 tohto rozsudku).

174. Žalobkyňa následne v podaní zo dňa 03.04.2023 namietala, že žalovaný pri výpočte RPMN
neuviedol správne vstupné údaje, pričom podľa názoru žalobkyne má podľa ňou vykonaného výpočtu
predstavovať správna hodnota RPMN 31,02 %. Žalobkyňa k podaniu pripojila vlastný výpočet (č.l. 341
– 344), ktorým k uvedenej hodnote RPMN dospela, pri zohľadnení nákladov na úver v zmysle Dohody o

poskytovaní služieb. Správnosť uvedeného výpočtu RPMN žalobkyňou žalovaný už nepoprel, nakoľko
na podanie žalobkyne zo dňa 03.04.2023 nereagoval.

175. Čo sa týka výpočtu predloženého súdu žalovaným k jeho vyjadreniu zo dňa 20.03.2018 k žalobe,
je možné konštatovať, že tento výpočet pozostáva z textovej časti Rozpisu vzorca RPMN a samotného
výpočtu - dosadením parametrov úveru do vzorca RPMN.

176. V zmysle textovej časti Rozpisu vzorca RPMN:
- klientovi sa poskytuje spotrebiteľský úver vo výške 1500 eur,
- poplatok za poskytnutie úveru je vo výške 150 eur,
- spotrebiteľský úver bude klient splácať 42 mesiacov,

- mesačná splátka je vo výške 47,17 eur (obsahuje splátku istiny a úrokov),
- celková čiastka, ktorú spotrebiteľ v súvislosti so spotrebiteľským úverom zaplatí za celú dobu
poskytnutia úveru (t.j. 42 mesiacov), je vo výške 1981,14 eur;

a v zmysle výpočtu RPMN, za použitia vzorca určeného pre výpočet RPMN:

- výška úveru predstavuje 1.350 eur,
- spotrebiteľský úver sa bude splácať v 42 splátkach,
- mesačná splátka je vo výške 47,17 eur.

177. Porovnaním údajov uvedených v textovej časti Rozpisu vzorca RPMN s údajmi zadanými do

samotného vzorca RPMN je možné konštatovať, že textová časť vzorca je v rozpore s výpočtom RPMN,
nakoľko žalovaný do svojho výpočtu nezahrnul ako povinný parameter pre výpočet RPMN poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 150 eur, uvedený v textovej časti.

178. Vo vzájomnom rozpore sú textová časť Rozpisu vzorca RPMN a výpočet RPMN, aj čo sa týka údaja

o výške úveru, keďže v textovej časti sa uvádza výška úveru 1.500 eur, ale do vzorca žalovaný zadal
sumu úverovej istiny 1.350 eur.

179. Vo vzájomnom rozpore sú aj suma celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ v súvislosti so spotrebiteľským
úverom zaplatí za celú dobu poskytnutia úveru (t.j. 42 mesiacov), uvedená v textovej časti Rozpisu

vzorca RPMN vo výške 1981,14 eur, so sumou celkovej čiastky uvedenou v zmluve vo výške 2.131,14
eur a tiež sú vo vzájomnom rozpore aj výška splátky úveru 47,17 eur uvedená v textovej časti Rozpisu
vzorca RPMN a zároveň zadaná do vzorca pre výpočet RPMN, s údajom o výške splátky 81,87 eur
uvedeným v zmluve.

180. Je tak zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli použité správne parametre, nezodpovedajú údajom
v zmluve, nakoľko zmluvou bola dohodnutá výška celkovej splátky 81,87 eur, ale žalovaný zadal do
vzorca pre výpočet RPMN sumu splátky 47,17 eur, keď do výšky splátky nezahrnul náklady na úver
v zmysle Dohody o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 25.02.2015 v celkovej výške 1.457,40 eur.

181. Súd tak uzatvára: Žalovaný pre výpočet RPMN síce použil správnu výšku istiny úveru 1.350 eur,
ktorá bola žalobkyni reálne poskytnutá (aj keď zmluvou bola dojednaná výška úverovej istiny 1.500 eur,
ako to žalovaný uvádza v textovej časti rozpisu vzorca RPMN, nakoľko z dojednanej výšky úveru 1.500
eur žalovaný svojvoľne sumu 150 eur žalobkyni neuhradil, túto započítal na poplatok za poskytnutie

úveru), pokiaľ však žalovaný uviedol v textovej časti rozpisu vzorca RPMN výšku splátky v sume 47,17
eur,ktorúzároveňzadaldovzorcaprevýpočetRPMN,takuvedenýúdajbolnesprávny,nakoľkoZmluvou
o revolvingovom úvere č. 8500105075 zo dňa 25.02.2015 bolo dojednané splácanie úveru splátkami vo
výške 81,87 eur mesačne (pri počte splátok 42), splátkami v ktorej výške (81,87 eur) aj žalobkyňa úverreálne splácala, ako to vyplýva z listinného dôkazu – Prehľadu splácania úveru žalobkyňou (č.l. 131),
predloženého samotným žalovaným a ktorá skutočnosť v konaní sporná nebola. Žalovaný do výpočtu
RPMN nezahrnul ani poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur.

182. Parametre použité pre výpočet RPMN tak boli nesprávne, pričom tieto parametre uvedené
v listinných dôkazoch predložených v konaní samotným žalovaným sú zároveň vo vzájomnom rozpore.

183. Nesprávne uvedený údaj o RPMN má za následok, akoby takýto údaj uvedený nebol vôbec.

184. Keďže je RPMN v zmluve uvedená v nesprávnej výške, nakoľko žalovaný pre výpočet RPMN zadal
v rozpore so zmluvnými dojednaniami nesprávne parametre, čím výšku RPMN podhodnotil (uviedol ju
v nižšej výške, akou bola v skutočnosti), t.j. uviedol ju v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa,
úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.

VI.

185. Súd mal zo Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500105075 zo dňa 25.02.2015 preukázané,
že zmluva obsahuje dva rozdielne údaje o RPMN. Pokiaľ v článku 5 zmluvy, označenom ako
„POŽADOVANÝ SPOTREBITEĽSKÝ ÚVER REVOLVINGOVÉHO TYPU“ je uvedená RPMN za úver
vo výške 25,73 %, tak v článku 6 zmluvy nazvanom ako „SCHVÁLENÝ SPOTREBITEĽSKÝ ÚVER
REVOLVINGOVÉHO TYPU“ je uvedená RPMN vo výške 25,45 %. Žalobkyňa sa k uvedenému vyjadrila

v podaní zo dňa 03.04.2023 tak, že: „ .....nesporne a preukázateľne podpísala iba žiadosť o poskytnutie
úveru dňa 24.02.2015, a k schváleniu úveru došlo až doplnením údajov o schválenom revolvingovom
úvere žalovaným dňa 25.02.2015 a žalobkyňa tento v podstate sčasti nový návrh zmluvy o úvere
nepodpísala, predmetná zmluva o úvere nebola v zmenenej časti platne písomne uzavretá, pričom jej
uzavretie konkludentným spôsobom je v danom prípade vylúčené (§ 9 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 40

ods. 1 Občianskeho zákonníka).“

186. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom, teda úplným
a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky, oferty). Proces vzniku
zmluvy konsenzom je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh (oferta) na uzavretie

zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním uzavrel
zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods. 1 výslovne požaduje, aby
takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa, aby
ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne a bez
výhrad. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak

prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný.
187.Podľaustanovenia§44ods.1Občianskehozákonníkaplatnýmprijatímnávrhunauzavretiezmluvy
je zmluva uzavretá, nadobúda účinnosť.

188. Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500105075 zo dňa 25.02.2015 v časti jej článku 6 sa mohla

stať súčasťou zmluvy až jej akceptovaním zo strany žalobkyne, potvrdeným podpisom zmluvy v čase
po vykonaní zmeny zmluvy zo strany žalovaného. Vzniku zmluvy predchádza ponuka a až následná
akceptácia znamená uzavretie zmluvy. Ak však táto akceptácia obsahuje nové podmienky, treba ju
považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 OZ). Žalobkyňa zmluvu, ktorá obsahovala
nové podmienky v článku 6 zmluvy nepodpísala, neprijala tak tento návrh zmluvy obsiahnutý v článku

6, nemala o ňom vedomosť, keďže zmluvu podpísala ešte pred tým, ako žalovaný doplnil do článku 6
zmluvy zmenené údaje; pri uzatvorení zmluvy v časti jej článku 6 tak absentuje vôľa žalobkyne uzatvoriť
zmluvu s takýmto obsahom. Nakoľko žalobkyňa neprejavila vôľu uzatvoriť zmluvu v časti článku 6 tejto
zmluvy, nemožno hovoriť o tom, že by právny úkon v tejto časti predmetnej zmluvy vznikol (že zmluva
v tejto časti bola platne uzatvorená), keďže kde niet vôle a prejavu ako základných atribútov právneho

úkonu (§ 34 Občianskeho zákonníka), niet ani právneho úkonu.189. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by žalobkyňa akceptovala návrh zmluvy žalovaného v
písomnej forme. Zmluva o úvere preto nebola v zmenenej časti platne písomne uzavretá a v zmluve
o úvere tak nebola účinne obsiahnutá obligatórna náležitosť, a to RPMN.

VII.

190. Žalovaný sa k zásadným tvrdeniam žalobkyne uvedeným v podaní jej právneho zástupcu zo dňa
03.04.2023, oboznámeného v odsekoch 56 – 106 tohto rozsudku, vôbec nevyjadril, tvrdenia žalobkyne
teda nepoprel.
191. Žalovaný si tak nesplnil svoju základnú procesnú povinnosť tvrdenia podľa § 150 ods. 1 CSP,
teda úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (substancované
tvrdenia), teda uviesť tvrdenia, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu

a ku ktorým je možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia tejto povinnosti je jeho neúspech
v spore, v tomto prípade premietnutý do vyhovenia žalobe, bez vykonania ďalšieho dokazovania.
Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany
tvrdiť opomenuli. Túto povinnosť tvrdenia nie je možné nahradiť ani odkazom na obsah priložených
listinných dôkazov (§ 132 ods. 2 CSP), lebo by takýmto postupom súdu bola porušená rovnosť

strán sporu a išlo by o neoprávnené zvýhodňovanie tej strany, ktorá si povinnosť tvrdenia nesplnila,
kedy by súd nesplnenú povinnosť tvrdenia nahrádzal štúdiom predložených dôkazov a vyvodzovaním
relevantných skutočností pre daný prípad. Strany majú možnosť produkovať prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany jednak v sudcovských zákonných lehotách, prípadne až do vyhlásenia
uznesenia o skončení dokazovania. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, pričom mal možnosť v tomto

smere argumentovať a predkladať listinné dôkazy, keďže súd mu doručoval podanie žalobkyne,
v ktorom žalobkyňa produkovala prostredníctvom právneho zástupcu zásadnú argumentáciu, a to
vintenciáchuzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.7Cdo/139/2021zodňa29.11.2022
auznesenia KrajskéhosúduvŽilinesp.zn.6CoCsp/39/2022-309zodňa31.01.2023,malpretomožnosť
saktejtoargumentáciivyjadriť.Vdôsledkutohtoprocesnéhopostupužalovanéhojepotrebnépovažovať

tvrdenia žalobkyne v jej podaní zo dňa 03.04.2023 za nesporné.

192. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) cit. zákona, podľa ktorého sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov,

- ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

- ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

- v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

je potrebné vzhľadom na absenciu náležitostí v zmluve podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), g), j), k) cit. zákona
(pričom absencia čo i len jednej z týchto náležitostí spôsobuje ďalej uvedený následok) a vzhľadom

na nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa považovať úver dojednaný Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500105075 zo dňa 25.02.2015 za bezúročný a bez
poplatkov. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný titulom Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500105075
nárok len na čistú nesplatenú istinu úveru, ktorá bola žalobkyni poskytnutá len vo výške 1.350 eur, nie
teda vo výške zmluvou dohodnutej sumy 1.500 eur, bez úrokov a poplatkov, po odčítaní úhrad. Pokiaľ

žalobkyňa plnila nad rámec svojej povinnosti, žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, a to
čo do sumy 544,81 eur, predstavujúcej rozdiel medzi sumou žalobkyni skutočne poskytnutej úverovej
istiny 1.350 eur a sumou žalobkyňou splatenou, vo výške 1.894,81 eur.

193. Plnenie žalobkyne titulom Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500105075 zo dňa 25.02.2015

poskytnuté žalovanému nad rámec úverovej istiny 1.350 eur je potrebné vysporiadať v režime
bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa žalobkyňa v tomto konaní voči žalovanému domáha.
194. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založené
na tom, že právny dôvod od samého začiatku neexistoval, resp. dodatočne odpadol. O obohatení možnohovoriť vtedy, ak dosiahol takýmto plnením majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho
majetkudošlobuďkuzvýšeniuaktívalebokuzníženiupasív,prípadnesajehomajetkovýstavnezmenšil,
hoci by sa tak za bežných okolností stalo.

VIII.

195. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným sa súd touto zaoberal a skúmal, či právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčané.

196. Premlčanie je inštitút hmotného práva a jeho podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v
ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho
uplynutia času dlžníkovi vzniká právo vzniesť na súde námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie
veriteľovi.

197. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, ktoré v súlade s § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia
Občiansky zákonník upravuje subjektívnu 2-ročnú, ako aj objektívnu 3-ročnú premlčaciu dobu. V prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia je objektívna premlčacia doba 10 rokov.

198. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného
bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa tak premlčí uplynutím subjektívnej premlčacej doby, najneskôr však
uplynutím objektívnej premlčacej doby.

199. Pre začatie plynutia objektívnej premlčacej doby, ktorá je určená nezávisle na subjektívnych
dôvodoch dotknutých osôb, je rozhodujúci okamih, kedy k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo.
200. K začatiu plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy nadobudol oprávnený
vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, to znamená o skutkových okolnostiach bezdôvodného
obohatenia, t.j. o rozsahu bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Obidve

podmienky musia byť splnené kumulatívne.
201. To, kedy sa oprávnený dozvie, že tento nárok vyplývajúci zo skutkových okolností je možné
kvalifikovať ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, nie je pre začatie plynutia subjektívnej
premlčacej doby rozhodujúce. Ustanovenie § 107 ods. 1 OZ nemá teda pod subjektívnou vedomosťou
oprávneného na mysli znalosť právnej kvalifikácie, ale iba znalosť skutkových okolností týkajúcich sa

bezdôvodného obohatenia.
202. Skutočná vedomosť žalobcu o tom, že sa na jeho úkor žalovaný bezdôvodne obohatil, teda získal
majetkový prospech, v akej výške a na základe akej právnej skutočnosti, predstavuje vedomosť o
rozhodujúcich skutkových okolnostiach.

203. S poukazom na právne závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/139/2021
zo dňa 29.11.2022 a v rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29.04.2020 sp. zn. 6Co/149/2019, v súvislosti
so skúmaním skutkových okolností rozhodujúcich pre posúdenie žalovaným vznesenej námietky
premlčania, za moment, kedy sa žalobkyňa skutočne dozvedela, že Zmluva o revolvingovom úvere
č. 8500105075 uzatvorená dňa 25.02.2015 je v rozpore so zákonnou úpravou, a na základe takejto

zmluvy žalobkyňa sčasti plnila žalovanému bez právneho dôvodu, je potrebné považovať poradu
žalobkyne s právnym zástupcom dňa 08.11.2016, na ktorej sa dozvedela o rozpore niektorých dojednaní
spotrebiteľskej zmluvy so zákonom. Ako vyplýva z tvrdení právneho zástupcu žalobkyne v podaní zo
dňa 03.04.2023, žalobkyňa bola dňa 08.11.2016 kontaktovaná právnym zástupcom, ktorý žalobkyni
sprostredkoval výsledky právnej analýzy, poučil žalobkyňu o tom, že zmluva č. 8500105075 uzatvorená

dňa25.02.2015sožalovaným,trpívadami,prektorébymoholbyťúversúdompovažovanýzabezúročný
a bez poplatkov. Žalobkyňa teda dňa 08.11.2016 nadobudla vedomosť, že bez právneho dôvodu
previedla na účet žalovaného určitú sumu, a to konkrétne poslednou splátkou uhradenou žalobcovi dňa
24.9.2015 vo výške 1.321,72 eur.
204. Keďže žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia žalobou

podanou na súd dňa 15.01.2018, uplatnila si tak svoje právo jednak pred uplynutím subjektívnej
premlčacej doby, ktorá by uplynula dňa 08.11.2018 a jednak pred uplynutím trojročnej objektívnej
premlčacej doby, ktorá začala plynúť odo dňa 24.09.2015, kedy k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného došlo, a ktorá by uplynula dňa 24.09.2018.205. Ak teda žalobkyňa podala žalobu dňa 15.1.2018, potom svoj nárok uplatnila počas plynutia
ako dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, tak aj počas plynutia trojročnej objektívnej doby, t.j.

zároveň pred ich uplynutím. Je tak potrebné konštatovať, že k premlčaniu práva žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia nedošlo.

206. Keďže žalobkyňa plnila titulom úverovej zmluvy viac, ako bola povinná vzhľadom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť zmluvy (z ktorého dôvodu mal žalovaný nárok len na zaplatenie istiny úveru reálne

žalobkyniposkytnutej–t.j.vovýške1.350,-eur),žalovanýsataknaúkoržalobkynebezdôvodneobohatil
čo do sumy 544,81 eur, nárok na zaplatenie ktorej si žalobkyňa uplatnila žalobou v tomto konaní.

207. Súd preto na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny.

IX.

208. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, vo výške 5 % ročne

zo sumy 544,81 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia. Súd mal preukázané z výzvy právneho zástupcu
žalobkyne zo dňa 09.11.2016 adresovanej žalovanému, že žalovaný bol vyzvaný na predloženie návrhu
na ďalší postup vo veci v lehote 14 dní od doručenia tejto predsporovej výzvy. Žalovanému bola zároveň
navrhnutá dohoda o urovnaní, na základe ktorej bude jednoznačne určená povinnosť žalobkyne uhradiť
úver v zmysle zmluvy len vo výške istiny, t.j. určenie (potvrdenie), že úver je bezúročný a bez poplatkov

a určená povinnosť žalovaného vrátiť preplatok, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia, nakoľko
zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi a spôsobujú
bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.

209. Keďže v stanovenej lehote 14 dní žalovaný nevrátil žalobkyni preplatok, ktorý má charakter

bezdôvodného obohatenia, na vydanie ktorého bol vyzvaný listom z 09.11.2016, súd má tak za to, že
lehota 14 dní na vydanie bezdôvodného obohatenia márne uplynula a žalobkyňa si dôvodne uplatnila
úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 02.12.2016.

210. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 5,00 % ročne (ako úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov
vyšší než základná úroková sadzba ECB, ktorá predstavovala k prvému dňu omeškania sadzbu 0,00
%) od 02.12.2016 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko žalovaný
sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, čo mal súd preukázané z predložených
listinných dôkazov.

X.

211. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (v texte aj len ako „CSP“) súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

212. Nakoľko bola žalobkyňa v konaní v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobe vyhovel v celom
rozsahu, súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.213. O výške trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením,
vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2 4Csp/3/2018

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).