Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 13, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-16C/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522205642
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7522205642.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. XXX/X, XXX XX D. - E., právne zast. JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom
Pollova 32, 040 18 Košice proti žalovanej: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. - E., zast.
JUDr. Doriánom Mereššom, advokátom so sídlom Žriedlová 28, 040 01 Košice o vydanie daru

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej vydania daru - spoluvlastníckeho podielu vo

veľkosti 1/10 k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, kat. územie D. ako rodinný dom
súpisné číslo 1246 a pozemok parcelné číslo 1204/2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že darovacou
zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 8.8.2019 previedol spoluvlastnícky podiel na
žalovanú. Okresný úrad Košice-okolie dňa 26.8.2019 povolil vklad vlastníckeho práva v prospech
žalovanej. Dňa 30.5.2022 sa žalovaná mala osobne dostaviť do domácnosti žalobcu, kde sa pred
svedkami vyjadrila, že má žalobca a jeho rodina tri mesiace na to, aby sa vysťahovali, že zavolá na
žalobcu políciu, aby ho vysťahovala a že z neho bude bezdomovec. Uvedené vyjadrenia vedia potvrdiť

svedkovia prítomní v čase návštevy žalovanej - manželka žalobcu G. B., jeho dospelí synovia A. B. a H.
B.,dcéraD.B.ajzaťA.H..Vyjadreniažalovanejvzbudiliužalobcuakoajčlenovjehorodinyvážneobavy
a takéto vyjadrenia považujú za neprimerané, bezdôvodné a hrubo porušujúce dobré mravy. Došlo tým
k naplneniu § 630 Občianskeho zákonníka. Preto žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru v lehote 7
dní od doručenia výzvy. Právny vzťah z darovania zaniká okamihom, ak výzva na vrátenie daru dôjde
obdarovanému. Výzva bola žalovanou prevzatá dňa 19.7.2022, k vráteniu daru nedošlo.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a navrhovala ju zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedla,
že nehnuteľnosť bola vlastníctvom ich rodičov. Po smrti otca žalobca titulom dedenia nadobudol
spoluvlastnícky podiel 1/10 k celku. Žalobca spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi v predmetnej
nehnuteľnosti býva. Žalobca oslovil žalovanú s tým, že má záujem si zaobstarať iné bývanie,
avšak nedisponuje finančnými prostriedkami. Dohodli sa, že žalobca daruje uvedené nehnuteľnosti
žalovanej. Rovnako sa dohodli, že do 7 dní od podpisu darovacej zmluvy žalobca spolu s rodinnými
príslušníkmi opustí nehnuteľnosť a žalovaná mu poskytne sumu 9.000,-Eur, za ktorú si mal žalobca

zaobstarať nové bývanie. V deň podpisu darovacej zmluvy žalovaná v hotovosti poskytla žalobcovi
sumu 9.000,-Eur a žalobca potvrdil, že dodrží lehotu na vysťahovanie sa. Žalobca sa nevysťahoval.
Po prevode vlastníckeho práva žalobca stratil právny titul užívania nehnuteľnosti a bol opakovane
vyzývaný žalovanou, ako aj inými podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť užívabez právneho titulu a aby naplnil dohodu, že sa z nehnuteľnosti odsťahuje. Žalobca sa začal správať
tak, že porušoval normy občianskeho spolunažívania. Začal, resp. vystupňovala sa v ňom nadmerná
konzumácia alkoholických nápojov. Začal byť vulgárny, agresívny, hlučný a neprispôsobivý k ostatným

spolubývajúcim. Žalobca začal deklarovať, že sa z nehnuteľnosti neodsťahuje. Dňa 28.5.2022 (v čase
hospitalizácie žalovanej) žalobca oslavoval narodeniny. Počas oslavy bola nadmerná konzumácia
alkoholu, obrovský hluk, aj v čase nočného kľudu. Manžel žalovanej v čase okolo 01.30 hod. dňa
29.5.2022 telefonicky kontaktoval žalobcu s tým, aby obmedzil hluk, pretože maloleté deti v dome plačú,
boja sa a po prebudení nevedia zaspať. Na to vyšiel žalobca na dvor a spolu so svojim zaťom vykrikoval,

že zbijú a zabijú manžela žalovanej, že čo on robí v otcovom dome a vulgárne nadával. Dňa 29.5.2022
bola žalovaná prepustená z hospitalizácie. Po návrate domov po tom, ako jej manžel porozprával, čo
sa udialo v noci, aj že I. B. ml. spolu so svojou ženou J. B. a ich maloletou dcérou F. boli nútení sa
po tomto nočnom incidente odsťahovať, žalovaná išla za žalobcom, prečo sa vyhrážal jej mužovi a že
toto správanie je neúnosné a netolerovateľné. Žalovaná bola po operácii hlasiviek. Žalobca sa jej začal
vyhrážať okrem iného aj tým, že berie naspäť svoju čiastku daru a sumu 9.000,-Eur jej nevráti, lebo

nemá o tom dôkaz. Následne bola žalovanej doručená výzva na vrátenie daru. Žalobca nehnuteľnosť
doposiaľ užíva. Žalobca neoprávnene zasahuje do vlastníckych práv všetkých vlastníkov nehnuteľností,
ktoré obýva bez právneho titulu.

3. Žalobca v podanej replike zotrval na skutkových vyjadreniach a dôvodoch žaloby. Duplika žalovanej

nebola v konaní podaná.

4. Darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 8.8.2019 pod N 761/2019, Nz
25222/2019 došlo k spísaniu darovacej zmluvy medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako
obdarovanou.Predmetomdarovacejzmluvybolprevodspoluvlastníckehopodieludarcuvoveľkosti1/10

k nehnuteľnostiam - parcele registra C č. XXXX/X K. domu súpisné č. XXXX na parcele č. 1204/2,
zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX, kat. územie D.. Žalobca daroval svojej sestre – žalovanej
uvedené nehnuteľnosti a žalovaná tento dar prijala do svojho podielového spoluvlastníctva.

5. Výzvou zo dňa 15.7.2022, doručenou žalovanej dňa 19.7.2022 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie

daru. Uviedol, že dňa 30.5.2022 sa mala osobne dostaviť do domácnosti darcu, kde sa pred svedkami
vyjadrila, že má darca a jeho rodina tri mesiace na to, aby sa vysťahovali, že zavolá na darcu políciu, aby
ho vysťahovala a že z darcu bude bezdomovec na ulici. Uvedené vyjadrenie vedia potvrdiť svedkovia
prítomní v čase návštevy žalovanej v domácnosti darcu. Uvedené vyjadrenia vzbudili u darcu ako aj
členov jeho rodiny vážne obavy a považujú ich za neprimerané, bezdôvodné a hrubo porušujúce dobré

mravy. Žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru v lehote do 7 dní od doručenia výzvy vykonaním
prevodu spoluvlastníckeho podielu zo žalovanej na žalobcu.

6. Podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXX pre kat. územie D. je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností - domu súp. číslo 1246 a pozemku parc.číslo 1204/2 v podiele 9/20 titulom osvedčenia

o dedičstve Z 3504/2015, osvedčenia o dedičstve D 1440/95 darovacej zmluvy V 4976/2018, darovacej
zmluvy V 3086/2010, darovacej zmluvy V 2850/2019 a darovacej zmluvy V 3059/2019. Ďalšími
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností sú J. B. v podiele 1/10 a I. B. v podiele 9/20 k celku.

7. Podľa prepúšťacej správy zo dňa 29.5.2022 bola žalovaná hospitalizovaná vo Východoslovenskom

onkologickom ústave, a.s. od 26.5.2022 od 9.23 hod. do 29.5.2022 do 10.00 hod. Žalovaná absolvovala
chirurgický operačný zákrok na hrtane.

8. Žalobca vypovedal, že žalovaná za ním opakovane chodila, aby jej daroval svoj podiel na
nehnuteľnosti a ubezpečovala ho, že tam môže bývať. V sobotu 29.5.2022 oslavoval narodeniny, bol

trochu hluk a už pred 22.00 hod. volal manžel žalovanej, pričom oni predtým cez týždeň oslavovali,
spievali a pili až do druhej rána. V nedeľu prišli za nimi žalovaná s manželom a povedali, že sa všetci
majú vysťahovať do troch mesiacov a že budú bezdomovci. V rodinnom dome na poschodí býva
žalovaná s manželom a aj druhá sestra žalobcu so svojou rodinou. Žalobca s rodinou obývajú prízemie.
Popieral tvrdenie, že mu bola zo strany žalovanej poskytnutá nejaká finančná suma. Žalobca sa chcel

osamostatniť, avšak jeho finančné možnosti mu to nedovoľujú. Od darovania sú medzi stranami sporu
a ich príbuznými konflikty. Pri udalosti dňa 30.5.2022 boli okrem žalobcu prítomní – jeho manželka, syn
A., jeho priateľka, syn H., syn L. a dcéra D.. Bolo to asi ráno o 9.00 hod. Vecné bremeno k užívaniu
nehnuteľnosti žalobca zriadené nemá. Nehnuteľnosť obýva, pretože nemá kam ísť.9. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že žalobca prišiel bývať do nehnuteľnosti asi pred 30 rokmi, po smrti ich
otca. Mama ho zavolala tam bývať, kým si niečo nenájde. Žalobca si chcel zriadiť vlastné bývanie, mal

vyhliadnutú chatku, a preto chcel vyplatiť nejakú sumu. Žalobcovi zaplatila sumu 9 000 eur v prítomnosti
jej sestry J. B., manžela a F. a M. I.. Dohodli sa, že do mesiaca alebo keď dá domček do poriadku,
žalobca odíde. V predmetný víkend bola žalovaná na operácii, domov prišla až v nedeľu poobede, okolo
14.00 hod. Ten víkend v sobotu večer robili krik. Potvrdila, že bola v uvedený deň dole za bratom, nemala
však hlasivky, nemohla kričať, len sa pýtala, že čo robil takýto cirkus a povedala mu, aby si zariadil

vlastné bývanie, že má vek i veľkú rodinu. Žalobca kričal a veľmi škaredo rozprával.

10. Svedkyňa G. B., družka žalobcu vypovedala, že žalovaná im nadáva a vyháňa ich z domu. V máji
2022 ich vyzvala, aby sa do troch mesiacov vysťahovali s tým, že ak nevypadnú, budú bezdomovci,
zavolá políciu. O dohode o vysťahovaní medzi žalobcom a žalovanou nemá vedomosť. Popierala tiež
tvrdenia o prijatí sumy 9 000,-Eur od žalovanej. Keď ich žalovaná vyhadzovala z domu, kričala, urážala

ich a vulgárne rozprávala. Bolo to ráno okolo 9 - 10 hodine, boli tam prítomní okrem nej a žalobcu ich
deti - A., L., D. a G.. Odvtedy ich žalovaná opakovane vyháňa z nehnuteľnosti.

11. A. B., syn žalobcu vypovedal, že žalovaná útočí a ponižuje jeho rodičov. Žalovaná a jej manžel ich
opakovane vyhadzujú z nehnuteľnosti. Raz na oslave prišli večer okolo 10.-11.00 hod. a nadávali im

a hovorili, aby vypadli, že skončia ako bezdomovci. Svedok potom odišiel domov a prišiel ráno okolo 9
– 10 hod., kedy sa zopakovalo to isté, opäť prišli, útočili na nich, nadávali im a vyhadzovali ich z domu.

12. D. B., dcéra žalobcu vo výpovedi uviedla, že po darovaní začala žalovaná postupne útočiť na jej
mamu a vyháňať ich. Ráno po oslave otcových narodenín k ním prišla žalovaná s manželom a kričali,

aby odtiaľ zmizli. Boli tam prítomní okrem nej jej rodičia a súrodenci G., A., H., L. i jej partner A. H..
Počas oslavy ich nikto nevyháňal. Po oslave ostal spať u rodičov i jej brat A..

13. G. B., dcéra žalobcu vypovedala, že raz k ním prišla žalovaná a začala ich osočovať a hovoriť im,
že ostanú bezdomovcami. Zvyšovala hlas na jej mamu. Odvtedy sa do jej mamy navážajú.

14. L. B., syn žalobcu vo výpovedi uviedol, že po oslave otca ho ráno zobudil hlasný krik, žalovaná
kričala, že nech vypadnú, že ich tu nechce. O tri až štyri dni prišla, že sú odhlásení z adresy a že do
troch mesiacov sa majú odsťahovať. Pri oboch udalostiach ju len počul, nevidel ju.

15. Z výpovede svedka I. B., manžela žalovanej súd zistil, že žalobca vravieval, že v dome nechce bývať,
že si dá do poriadku chatku. Svedok sa s ním dohodol na odovzdaní sumy 9.000 Eur a žalobca daroval
svoj spoluvlastnícky podiel žalovanej. Sumu 9.000 eur mu odovzdal za prítomnosti manželky, jej sestry
H., M. I., švagra I. B. a švagrinej J. B.. K oslave uviedol, že bol hluk a o pol tretej v noci žalobcovi zavolal,
aby stíšili. Maloleté deti v dome nevedeli spať. Žalobca mu začal nadávať a vyhrážať sa mu zbitím resp.

zabitím. Na druhý deň, pred obedom bol pre manželku v nemocnici. Keď sa dozvedela o udalosti, išla
dole a hovorila žalobcovi to čo aj predtým, že kedy prestane s pijatikou. On čakal hore. Počul, ako sa
manželka pýtala žalobcu, prečo stále robí problémy a že nech si hľadajú bývanie. Po operácii nevedela
manželka poriadne rozprávať ani kričať.

16. J. B., sestra sporových strán vo výpovedi poukázala na to, že žalovaný chodil roky v podnapitom
stave a hádal sa s mamou a s ostatnými, nekomunikujú spolu. Raz večer oslavovali a v noci bol veľký
krik a buchot, ich malá dcéra sa zobudila. Švagor volal žalobcovi, aby boli tichšie, na čo začal nadávať
a kričať. Žalobca prišiel niekoľkokrát za žalovanou, že chce zrenovovať chatku, avšak nemá peniaze.
Dohodlisaasestramuvyplatilasumu9.000Eur.Svedkyňabolaprítomnápridohadovaníajodovzdávaní

peňazí. K odovzdaniu došlo v altánku za prítomnosti jej, jej brata, sestry a švagra. Bolo povedané, že ak
si brat zrekonštruuje chatku, že sa tam nasťahuje. Žalobca býva v nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

17.I.B.,švagorsporovýchstrán(manželJ.B.)vypovedal,žesožalobcomsanebaví,pilarobilproblémy.
Počul, že mu bolo v altánku odovzdaných 9.000 Eur. On pri tom nebol. Keď žalobca doma oslavoval,

jeho vtedy cca 1-ročná dcéra nevedela spať. N. I. zavolal žalobcovi, aby stíšili hudbu, čo žalobca neurobil
a začal kričať, vulgárne nadávať a vyhrážal sa mu.18. M. I., synovec sporových strán vo svojej svedeckej výpovedi poukázal na oslavu, kedy jeho krstný
otec - manžel žalovanej zavolal žalobcovi, aby stíšil rádio. Žalobca bol opitý, rozkrikoval sa a nadával
mu. Keď sa na ďalší deň žalovaná vrátila domov z nemocnice, išla hneď za žalobcom opýtať sa, prečo

sa tak rozkrikoval a nadával jej manželovi. Vie, že jeho krstný otec dal žalobcovi 9 000,-Eur. On doniesol
peniaze do altánku a videl, ako jeho krstný otec počítal peniaze a žalobca si ich bral.

19. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania veci (vrátenia daru). Darovacou zmluvou zo dňa
8.8.2019 žalobca bezodplatne previedol na žalovanú svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach

a žalovaná tento dar prijala.

20. Podľa § 628 ods.1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

21. Z obsahu darovacej zmluvy nevyplýva žiadna dohoda zmluvných strán o vecnom bremene

spočívajúcom v doživotnom užívaní (časti) darovanej nehnuteľnosti žalobcom. Dohoda o vecnom
bremene vyžaduje v zmysle §151o ods.1 Občianskeho zákonníka písomnú formu, ináč ide o neplatný
právny úkon (§ 40 ods.1 Občianskeho zákonníka). Existencia dohody o vecnom bremene nebola
v konaní ani tvrdená. Žalobca len uvádzal, že žalovaná mu sľúbila, že v predmetnej nehnuteľnosti môže
ostať bývať, dokedy chce.

22. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

23. Vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je stanovená. H. vzniká právo

domáhať sa vrátenia daru až vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak,
že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne
okamžikom, keď dôjde prejav jeho vôle k obdarovanému. K zániku tohto vzťahu dochádza na základe
jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému za splnenia podmienok § 630 Občianskeho
zákonníka (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 255/2007 alebo 3 Cdo 191/1996, R

88/1998).

24. Dobré mravy nie sú zákonom definované. Je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych
a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu

skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi,
alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o
jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek
nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej

intenzity alebo o porušovanie sústavné, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím
potrebnej pomoci a pod. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými
pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi naplňuje znaky ustanovenia § 630
Občianskeho zákonníka.

25. Súdna judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek
nevhodné správanie obdarovaného, ale len také, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. ... Za hrubé porušenie dobrých mravov sa považujú najmä prípady, keď došlo k fyzickému útoku
obdarovaného na darcu, hrubým urážkam na cti darcu, opakovanému vyháňaniu darcu z domu, ktorý je
predmetom daru, k sústavnému odmietaniu poskytovania výživy, na ktorú je darca voči obdarovanému

odkázaný (I. Fekete: Občiansky zákonník, Veľký komentár, Eurokódex, 4. zväzok, s. 188-190).

26. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce
značnúintenzitualeboideoporušovaniesústavné,ktorésvojímtrvaním,priebehom,váhouapôsobením
nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne,

nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo
len samotná jeho nevďačnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 72/2008).27. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi,
ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie
dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe alebo

nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí (R 31/1999).

28. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať
správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý
účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva.

29. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného
darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného
voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého
správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme
na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči

obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže
úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola
nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo
také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu

(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/108/2007).

30.Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalobcadarovalžalovanejspoluvlastníckypodiel
na nehnuteľnostiach. Podľa tvrdenia žalovanej bola žalobcovi poskytnutá suma 9.000 Eur a bola medzi
nimi uzavretá dohoda, že žalobca sa má v určitom čase odsťahovať. Odovzdanie peňazí žalobcovi

nebolo v konaní preukázané. Niektorí svedkovia síce potvrdili odovzdanie uvedenej sumy žalobcovi,
rozporne však tvrdili, kto odovzdal peniaze a kto bol pri tom prítomný. Žalobkyňa tvrdila, že jej manžel
si za uvedeným účelom vzal aj úver, túto skutočnosť ale nepreukázala. Rovnako tvrdenie o dohode so
žalobcom o vysťahovaní sa ostalo iba v rovine tvrdení. Samotná žalobkyňa pritom rozporne uvádzala,
čo bolo predmetom dohody ohľadom vysťahovania – na jednej strane sa mal žalobca vysťahovať do 7

dní od uzavretia zmluvy a odovzdania peňazí a na strane druhej po zrekonštruovaní chatky.

31. Žalobca opiera žalobu o udalosť, kedy sa žalovaná vyjadrila, že sa majú v určitej lehote vysťahovať
a že z nich spraví bezdomovcov. Tento dôvod ako hrubé porušenie dobrých mravov obsahuje výzva na
vrátenie daru zo dňa 15.7.2022.

32. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s
ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Pri preskúmavaní dôvodnosti vrátenia daru súd posudzuje správanie sa obdarovaného vytýkané vo
výzve na vrátenie daru, pretože súd skúma dôvodnosť tohto jednostranného úkonu zakladajúceho zánik

právneho vzťahu z darovania.

33. V konaní nebolo sporné, že v nedeľu, po tom ako žalobca v predchádzajúci deň večer a v noci
oslavoval, ho navštívila žalovaná. O presnom obsahu ich rozhovoru boli podané rôzne vyjadrenia.
Z vykonaného dokazovania ale vyplynulo, že žalovaná žalobcu vyzývala na opustenie domu, na

zariadenie si vlastného bývania.

34. Výzva na vrátenie daru uvádza len o jednorazové vyzývanie / vyháňanie z domu. K tomu došlo po
tom, ako žalobca večer i v noci oslavoval, pričom malo ísť o oslavu s hlasnou hudbou. Návšteva žalobcu
na ďalší deň s požiadavkou na vysťahovanie predstavovala reakciu na predchádzajúce správanie sa

žalobcu. Okolnosti mimo výzvy na vrátenie daru nie sú pre rozhodnutie súdu relevantné. Súd posudzuje
dôvodnosť vrátenia daru v zmysle zaslanej výzvy na vrátenie daru.

35. Je ale nepochybné, že darovaním spoluvlastníckeho podielu žalobcom žalovanej tento na ňu
previedol (spolu)vlastnícke právo, ktoré žalovanú oprávňuje predmet daru držať ho, užívať, požívať z

neho plody a úžitky a nakladať podľa vlastného rozhodnutia (§ 123 Občianskeho zákonníka). Žalobca
bol pred uzatvorením darovacej zmluvy podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, ale
prevodom spoluvlastníckeho podielu tieto jeho práva zanikli. Bez dohody resp. nejakého oprávneného
titulu nie je žalobca oprávnený predmetnú nehnuteľnosť užívať.36. Vzhľadom na uvedené, ak aj žalovaná vyháňala žalobcu z domu, nejde o hrubé porušenie dobrých
mravov, ktoré by predstavovalo zákonný dôvod pre vrátenie daru. Napriek tomu, že žalovaná podľa

tvrdenia žalobcu mala žalobcu vyháňať z domu a vyhrážať sa mu, že ak sa do 3 mesiacov nevysťahuje,
zavolá na neho políciu, k uvedeným skutočnostiam nedošlo. Od udalosti týkajúcej sa údajného
vyháňania žalobcu uplynula doba takmer 2 rokov a žalobca s rodinou naďalej býva v predmetnej
nehnuteľnosti. Je pritom výlučne na vôli vlastníka nehnuteľnosti, komu v nej umožní resp. neumožní
bývať (pokiaľ neexistuje iný titul pre oprávnenú osobu). V konaní žalobca nepreukázal existenciu dohody

so žalovanou príp. inými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, že v predmetnej nehnuteľnosti môže bývať.

37.Poposúdeníkonaniažalovanejvytýkanéhožalobcomvovýzvenavráteniedarusúddospelkzáveru,
že toto nenapĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov odôvodňujúce právo žalobcu na vrátenie
daru, pretože nešlo o porušenie dosahujúce značnú intenzitu resp. o porušovanie sústavné. Navyše,
i keď nešlo o hrubé porušenie dobrých mravov, na vytýkanom správaní žalovanej mal značný podiel

žalobca, keďže tento hlučnou oslavou narúšal právo ostatných osôb žijúcich v dome na pokojné užívanie
nehnuteľnosti, vrátane nočného kľudu.

38. Nakoľko neboli preukázané dôvody pre vrátenie daru, súd žalobu o vydanie darovanej veci zamietol.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Žalovaná bola v konaní plne procesne úspešnou stranou, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov
konania. Súd nezistil žiadne okolnosti, či už na strane sporu alebo týkajúce sa prejednávanej veci, pre
ktoré by nemal výnimočne priznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
(§ 257 CSP).

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1
CSP).