Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219201634
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2219201634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov:

JUDr. Peter Duman a Mgr. Matúš Staríček v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. A. XXX, XXX XX C. A., 2. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H., 3.
I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXX, XXX XX C. A., žalovaní 1. až 3. spoločne zastúpení: dr.
jur. Ferenc Mazács, advokát so sídlom Alžbetínske nám. 328/4/1094, 929 01 Dunajská Streda, 4. J.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX K., adresa na doručovanie: L. X, XXX XX K., o

zaplatenie 2 225,90 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1. až 3. proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k.: 7C/12/2019-382 zo dňa 11. júla 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovaným 1. až 3. zaviazaným spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných 1. až 3.
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalších žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil každému zo žalovaných 1. až 3. povinnosť do troch

dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 741,96 eura s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 741,96 eura od 05.07.2018 až do zaplatenia, pričom splnením povinnosti
niektorýmzožalovanýchzanikávrozsahutohtoplneniapovinnosťplneniažalovanej4..Žalobcovipriznal
voči žalovaným 1. až 3. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), ods.
7 prvá veta zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom
zmluvnom poistení“), § 427 ods. 1, 2, § 430 ods. 1, § 470 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2
zákona č. 40/1946 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“) a § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

1.2 Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 07.03.2016 spôsobila žalovaná

4. dopravnú nehodu ako vodička osobného motorového vozidla značky Peugeot 306 1.4I modrej farby s
EVČ: F. (v ďalšom texte aj „motorové vozidlo“). Voči žalovanej 4. bol v priebehu konania na návrh žalobcu
vydaný rozsudok pre zmeškanie (7C/12/2019-324, dňa 27.04.2023). Ako vlastník a držiteľ motorového
vozidla, ktorým bola nehoda spôsobená, bol v čase nehody v evidenčnej karte vozidla zapísaný A. B.,st., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „poručiteľ“), právny predchodca žalovaných 1. až 3, za jeho
dlh tak zodpovedajú žalovaní 1. až 3. ako jeho dedičia. Tvrdenie žalovaných 1. až 3. o tom, že ich právny
predchodca vlastníctvo motorového vozidla počas svojho života previedol na inú osobu z vykonaného

dokazovania nevyplynulo. Žalovaní neboli prítomní priamo pri uzatvorení kúpnej zmluvy, táto informácia
im bola len sprostredkovaná údajne od poručiteľa. Žalovaný 1. tvrdil, že videl odovzdanie motorového
vozidla a žalovaná 3. mala byť pri tom, kedy boli poručiteľovi odovzdané peniaze za predaj motorového
vozidla. Vypočutí svedkovia však nepotvrdili, že tieto úkony boli vykonané v súvislosti s prevodom
vlastníctva motorového vozidla. Žalovaní 1. až 3. teda nepreukázali, že vlastníctvo motorového vozidla

bolo pred vznikom škody prevedené na inú osobu, bremeno dôkazu, ktoré bolo na ich strane neuniesli.
V dôkaznej situácii, keď prevod vlastníctva motorového vozidla nebol preukázaný, súd prvej inštancie
vyhodnotil ako právne nedôvodnú námietku žalovaných 1. až 3., že evidencia motorových vozidiel na
dopravnom inšpektoráte má len deklaratórny charakter. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že poručiteľ
v čase dopravnej nehody dňa 07.03.2016 bol vlastníkom a držiteľom motorového vozidla, bolo preto
jeho povinnosťou uzavrieť k motorovému vozidlu povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla. Túto povinnosť si právny predchodca žalovaných
1. až 3. nesplnil. Žalovaní 1. až 3. nepreukázali svoje tvrdenie, že ich právny predchodca povinné
zmluvné poistenie sám odhlásil z poisťovne v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu. Naopak, súdu prvej inštancie bola predložená upomienka poisťovne pre nezaplatenie poistného
s upozornením, že ak poistenie nezaplatí, poistenie zanikne. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil ako

pravdepodobné, že poistenie zaniklo v dôsledku nezaplatenia poistenia. K tvrdeniu žalovaných 1. až 3.,
že motorové vozidlo bolo použité bez vedomia poručiteľa, a teda poručiteľ nezodpovedal za vzniknutú
škodu, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní 1. až 3. na preukázanie svojho tvrdenia neprodukovali
žiadne dôkazy, pričom ani z vykonaných výsluchov nevyplynula skutočnosť, že motorové vozidlo bolo
v čase dopravnej nehody použité bez vedomia poručiteľa. Podľa súdu prvej inštancie na uvedenú

skutočnosť nemá žiadny vplyv ani to, že žalovaná 4. poručiteľa nepoznala, pretože vo veci nebolo
žiadnym spôsobom preukázané z akého titulu používala toto motorové vozidlo osoba, od ktorej si
žalovaná 4. motorové vozidlo požičala, resp. ktorá jej umožnila toto motorové vozidlo viesť. Skutočnosť,
že žalovaní 1. až 3. nemali vedomosť o spôsobe využitia motorového vozidla neznamená, že bolo
použité aj bez vedomia poručiteľa, ktorý bol v tom čase jeho prevádzkovateľom.

1.3 Súd prvej inštancie ďalej dôvodil tým, že v čase dopravnej nehody nebolo na predmetné motorové
vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a z toho dôvodu škodu, ktorá v dôsledku tejto nehody vznikla, uhradil žalobca vo
výške 2 225,90 eura. Žalobca má preto voči žalovanej 4. ako vodičke, ktorá škodu priamo spôsobila

a voči poručiteľovi ako držiteľovi a prevádzateľovi motorového vozidla právo na náhradu poskytnutého
plnenia. Dedičmi poručiteľa sa stali žalovaní 1. až 3. v rovnakom podiele, ich podiel nadobudnutý v
dedičskom konaní je vyšší, ako pohľadávka žalobcu, každý z nich preto zodpovedá za vzniknutú škodu
vo výške 741,96 eura, teda v jednej tretine. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nevýznamné, že
motorovévozidlonebolopredmetomdedičskéhokonaniaanebolourčené,ktojejehonovýmvlastníkom.

Pohľadávka uplatnená v konaní vznikla žalobcovi voči poručiteľovi a následná zmena vlastníctva
motorového vozidla, nemá za následok zmenu subjektu, ktorý za škodu zodpovedá. Z toho dôvodu mal
súd prvej inštancie za to, že žalovaní 1. až 3. sú v predmetnom konaní pasívne legitimovaní a žalobca
si voči nim oprávnene uplatnil svoju pohľadávku.

1.4 Argument žalovaných 1. až 3., že ak by mali vedomosť o predmetnom motorovom vozidle a tejto
pohľadávke, mohli by dedičstvo odmietnuť, súd prvej inštancie považoval za účelový. Vzhľadom na
čistú hodnotu dedičstva nie je predpoklad, že by žalovaní 1. až 3. odmietli dedičstvo, pretože hodnota
dedičstva podstatne prekročuje pohľadávku uplatnenú v tomto konaní.

1.5 S poukazom na skutočnosť, že žalovaní 1. až 3. boli žalobcom vyzvaní na úhradu dlhu, tento dlh
však neuhradili, súd prvej inštancie im zároveň uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej
výške 5% zo žalovanej sumy od 05.07.2018, t. j. od nasledujúceho dňa, do ktorého mali žalobcovi jeho
pohľadávku uhradiť.

1.6 Žalovaní 1. až 3. zodpovedajú za vzniknutú škodu solidárne so žalovanou 4., splnením povinnosti
niektorého zo žalovaných 1. až 3. preto zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia žalovanej 4..1.7 Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prvej inštancie priznal nárok na plnú náhradu trov
konania potrebných na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalovaným 1. až 3.. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 1. až 3. z dôvodov, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „C. s. p.“). Navrhli, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovaným 1. až 3. prizná nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2.1 Podľa žalovaných 1. až 3. súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku ich pasívnej
vecnej legitimácie a zároveň vo vzťahu k tejto otázke na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Argumentovali tým, že sa v konaní pred súdom prvej inštancie

snažili preukázať skutočnosť, že vlastnícke právo k vozidlu v dedičskom konaní po poručiteľovi A. B.
st., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, ktorý v čase nehody bol vlastníkom vozidla, nenadobudli z dvoch
dôvodov. Prvým dôvodom, na základe ktorého žalovaní 1. až 3. popierali nadobudnutie vlastníckeho
práva bola skutočnosť, že v dedičskom konaní č. k.: 10D/65/2016, vedenom po poručiteľovi, vozidlo
nebolo prejednané a do súpisu majetku v dedičskom konaní vozidlo nebolo ani zahrnuté. Dôvodom,

pre ktorý vozidlo nebolo v dedičskom konaní prejednané bolo to, že poručiteľ vozidlo ešte počas
svojho života, a to v období ešte pred vznikom škody, predal tretej osobe. Z uvedeného dôvodu,
žalovaní 1. až 3. v čase smrti poručiteľa motorovým vozidlom nedisponovali, vo faktickej držbe ho
nemali a vozidlo preto ani nenahlásili v dedičskom konaní konajúcemu notárovi do súpisu majetku po
poručiteľovi, keď už dlhodobo boli v oprávnenej domnienke, že motorové vozidlo je predané, teda už

nie je vo vlastníctve poručiteľa. V tejto súvislosti žalovaní 1. až 3. poukazovali na to, že vlastnícke
právo pri hnuteľných veciach vrátane vozidiel, prechádza na kupujúceho uzavretím zmluvy a momentom
odovzdania hnuteľnej veci predávajúcim a prípadne zaplatením kúpnej ceny kupujúcim. Zdôraznili, že
evidencia vozidiel príslušným dopravným inšpektorátom má iba deklaratórny charakter (oproti prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keď vklad do katastra nehnuteľností ma konštitutívny charakter),

na prechod vlastníckeho práva nie je potrebný zápis zmeny vlastníka na príslušnom dopravnom
inšpektoráte. Žalovaní 1. až 3. samotnou kúpnou zmluvou o predaji vozidla nedisponovali, skutočnosť
predaja vozidla sa žalovaným týmto chýbajúcim listinným dôkazom preukázať nepodarilo. Na uzavretie
kúpnej zmluvy k hnuteľnej veci však nie je predpísaná zákonná písomná forma, takže predmetná kúpna
zmluva k vozidlu mohla byť uzavretá aj ústne, najmä ak tomu nasvedčujú všetky okolnosti prípadu.

Rozhodujúcim pre preukázanie uzavretia kúpnej zmluvy nie je v danom prípade písomná forma, ale to,
či k odovzdaniu vozidla došlo alebo nedošlo, resp. či došlo k zaplateniu kúpnej ceny. Žalovaní 1. až 3.
mali zhodne od poručiteľa vedomie a žili v tej domnienke, že poručiteľ vozidlo predal, kupujúcemu ho
riadne odovzdal a obdržal aj dohodnutú kúpnu cenu. V tejto súvislosti potom poukázali na skutočnosť, že
predaj vozidla bol v konaní preukázaný výsluchom žalovaného 1., výsluchom žalovanej 3., výsluchom

svedka J. M., ďalej aj konaním poručiteľa, spočívajúcim v ním poskytovaných informáciách svojim
rodinným príslušníkom ohľadom predaja vozidla, ktorý im on deklaroval, absenciou faktickej držby
vozidla žalovanými 1. až 3., z čoho pramenilo nezahlásenie vozidla ako majetku po poručiteľovi v
dedičskom konaní konajúcemu súdnemu komisárovi do súpisu majetku a neprejednaním vozidla v
predmetnom dedičskom konaní. Výsluchom žalovanej 4. bola podľa žalovaných 1. až 3. potvrdená

skutočnosť, že poručiteľ žiadnu osobu menom J. B. (žalovaná 4.) nepoznal, škodu spôsobila menovaná,
vozidlom poručiteľ v čase nehody už (z dôvodu jeho predaja) nedisponoval, a teda ju vedením vozidla
ani poveriť nemohol. Žalovaní 1. až 3. tvrdili, že žalovaná 4. motorové vozidlo použila bez súhlasu a
bez vedomia poručiteľa ako vlastníka vozidla, z uvedeného dôvodu je teda zodpovednosť žalovaných
1. až 3. za škodu ako právnych nástupcov poručiteľa vylúčená ustanovením § 430 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Za škodu zodpovedá ten, kto ju priamo spôsobil. Ak je známy škodca, niet dôvodu uvažovať
ozodpovednostizaškoduinejosoby.Podľažalovaných1.až3.nauvedenomničnemeníaniskutočnosť,
že v dokladoch vozidla bol ako vlastník a držiteľ evidovaný poručiteľ. K prevodu vlastníckeho práva k
vozidlu ako k hnuteľnej veci sa totiž nevyžaduje zmena v evidencii príslušného dopravného inšpektorátu.
Zdôraznili, že v tejto súvislosti nemožno uvažovať ani o spoločnej zodpovednosti poručiteľa a žalovanej

4., keď nejde o prípad použitia motorového vozidla v dôsledku nedbanlivostného konania poručiteľa. Na
základe vyššie uvedených skutočností, žalovaní 1. až 3. mali a aj majú dôvodne za to, že v konaní nie sú
pasívne vecne legitimovanými jednak z dôvodu, že motorové vozidlo v čase vzniku škody nevlastnili (v
konaní bol výsluchmi preukázaný predaj vozidla) a na druhej strane nezodpovedajú za škodu spôsobenúmotorovým vozidlom z dôvodu, že škodu spôsobila žalovaná 4., ktorá za škodu zodpovedá sama v
režime § 430 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. Zdôraznili, že nedostatok svojej pasívnej vecnej
legitimácie namietali počas celého konania pred súdom prvej inštancie s tým, že skúmanie vecnej

legitimácie ako takej je vždy úlohou toho súdu, ktorý o veci rozhoduje. Súd je povinný vecnú legitimáciu
skúmať z úradnej moci, teda aj bez návrhu, a to v každom štádiu konania (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

3. K odvolaniu žalovaných 1. až 3. sa vyjadril žalobca, podľa ktorého napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a posúdenia podľa príslušných zákonných
ustanovení. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zároveň
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3.1 Žalovaní 1. až 3. v podanom odvolaní predovšetkým napádajú svoju pasívnu vecnú legitimáciu a
poukazujú predovšetkým na to, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená nehoda a ku ktorému

nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie „malo byť predané“ tretej osobe za života poručiteľa A.
B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Vykonaným dokazovaním má žalobca za preukázané, že k
prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidla na tretiu osobu nedošlo, a teda na žalovaných 1.
až 3. prešli všetky práva a povinnosti po smrti poručiteľa. K dopravnej nehode došlo dňa 07.03.2016,
pričom z Centrálnej evidencie motorových vozidiel vyplýva, že držiteľom a vlastníkom motorového

vozidla bol práve poručiteľ. V konaní nebol žiadnym dôkazom preukázaný prevod vlastníckeho práva
z poručiteľa na tretiu osobu. Tieto skutočnosti tvrdili, avšak ničím žalovaní 1. až 3. nepreukazovali.
Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že motorové vozidlo malo byť predané tretej osobe - svedkovi B. E.,
tak ako to tvrdili žalovaní 1. až 3.. Tento svedok zároveň vypovedal dňa 11.07.2023, pričom výslovne
uviedol, že predmetné vozidlo nikdy nekúpil a strany konania nepozná. Prevod vlastníckeho práva

nebol potvrdený ani výsluchom druhého svedka J. M., ako ani i pôvodne žalovanej 4. (voči ktorej bolo
právoplatnerozhodnutérozsudkomprezmeškanie).ZvýsluchusvedkaJ.M.savôbecnedákonštatovať,
že motorové vozidlo malo byť predané tretej osobe ako to tvrdia žalovaní 1. až 3. a už vôbec nie, „že
vozidlo v mene poručiteľa predával on sám“, keď platí, že nikto nemôže previesť viac práv než má, z
čoho je zrejmé, že tento svedok by ani nebol oprávnený v mene poručiteľa motorové vozidlo predať tretej

osobe a na takýto úkon nebol žiadnym spôsobom splnomocnený. Ak teda nebol preukázaný prevod
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu z poručiteľa na tretiu osobu - svedka B. E. (čo on sám v konaní
pred súdom vo svedeckej výpovedi poprel), tak potom argumentáciou žalovaných 1. až 3. s poukazom
na § 430 Občianskeho zákonníka sami pripúšťajú, že prevádzkovateľom motorového vozidla by bol
ku dňu dopravnej nehody práve poručiteľ. Žalovaní 1. až 3. v konaní neprodukovali také dôkazy, ktoré

by zodpovednosť poručiteľa za škodu vylučovali. Je zrejmé, že ak by bolo motorové vozidlo použité
bez vedomia prevádzkovateľa, tak by bezodkladne podnikol také kroky, ktoré by jeho zodpovednosť
vylučovali/obmedzovali, napr. oznámením odcudzenie vozidla na polícií a iné.

4. Žalovaní 1. až 3. sa v odvolacej replike v plnom rozsahu pridržiavali obsahu svojho odvolania, keď

navrhli, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietne a žalovaným 1. až 3. prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému
rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 C. s. p.), a že odvolatelia v odvolaní použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 písm. f), h), C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s.
p.)adôvodmiodvolania (§380ods.1C.s.p.),sprihliadnutímexoffonavadytýkajúcesaprocesných
podmienok (§ 380 ods. 2 C. s. p.), ktoré však nezistil, viazaný pritom skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné,

pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, 2 C. s. p.).7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

8.Podľaustanovenia§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol žalobou uplatnený nárok žalobcu voči každému
zo žalovaných 1. a 3. na zaplatenie sumy vo výške 741,96 eura s príslušenstvom a na zaplatenie
sumy 2 225,90 eura s príslušenstvom voči žalovanej 4.. Svojho nároku sa domáhal voči žalovaným 1.
až 3. ako právnym nástupcom – dedičom po držiteľovi motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola
spôsobená škoda, pričom žalovaná 4. bola vodičkou tohto motorového vozidla. K motorovému vozidlu
nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, žalobcovi preto vznikla povinnosť uhradiť poškodenému z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca
poskytol dňa 14.07.2016 poškodenému poistné plnenie vo výške 2 225,90 eura a uplatnil si právo voči
žalovaným na náhradu poistného plnenia. Napriek výzve žalovaní svoj dlh neuhradili.

10. S poukazom na rozsah a dôvody odvolania žalovaných 1. až 3. je predmetom odvolacieho konania
posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam
a či právne správne posúdil uplatnený nárok, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel.

11. Preskúmaním obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie

vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky
dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel
k správnym skutkovým zisteniam. V súlade s ustanovením § 383 tak odvolací súd preberá súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom
tvrdeného nároku. Súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil, preto s poukazom na ustanovenie

387 ods. 2 C. s. p. odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie preskúmavaného rozsudku. Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami
žalovaných 1. až 3. uvádza nasledovné:

12. Podľa žalovaných 1. až 3. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam ( (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.). Nesprávne skutkové zistenia podľa žalovaných
1. až 3. mali za následok nesprávny záver prvoinštančného súdu o ich pasívnej vecnej legitimácii
v konaní, pretože v čase vzniku škody neboli vlastníkmi predmetného motorového vozidla, pričom tiež
tvrdili, že žalovaná 4. použila vozidlo bez vedomia vtedajšieho vlastníka vozidla (právneho predchodcu
žalovaných1.až3.).Tvrdilisúčasne,ževlastníckeprávokpredmetnémumotorovémuvozidluichprávny

predchodcapreviedolnatretiuosobueštepreddopravnounehodou,ktorúakovodičkatohtomotorového
vozidla zavinila žalovaná 4.. Podľa žalovaných 1. až 3. v rámci všeobecnej úpravy zodpovednosti
za škodu v prvom rade za škodu zodpovedá ten, kto ju priamo spôsobil (§ 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Žalovaná v 4. rade vozidlo použila bez vedomia právneho predchodcu žalovaných 1. až
3., čím naplnila zákonnú podmienku § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o prenesenie

zodpovednosti za škodu z prevádzkovateľa vozidla na škodcu. Tým, že súd prvej inštancie neaplikoval
uvedené zákonné ustanovenia, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

14. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

15. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.16. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

17. Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije
dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s
ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

18. Podľa § 789ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo
právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má
pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch
vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového

vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho
prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej
veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

20. Podľa § 2 písm. j) zákona o povinnom zmluvnom poistení na účely tohto zákona sa rozumie

prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo
faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

21. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, kancelária poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú

zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

22. Podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, kancelária má právo proti tomu, kto
zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.
Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2

písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila
poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

23. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho

prešli poručiteľovou smrťou.

24.Podľa§470ods.2Občianskehozákonníkaakjeviacdedičov,zodpovedajúzanákladyporučiteľovho
pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie na
zistenie skutočností relevantných pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku. Žalobca sa svojho
nároku voči žalovaným 1. až 3. domáhal s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 7 v spojení
s ustanoveniami § 24 ods. 2 písm. b) a § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení.
V konaní bolo nesporným, že žalobca poskytol poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou

predmetného motorového vozidla zn. PEUGEOT s EČV: F. XXXXX. Za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zodpovedá v zmysle § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka prevádzateľ motorového
vozidla, pričom odvolací súd zdôrazňuje, vzhľadom k odvolacím námietkam žalovaných 1. až 3.,
že zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka zostáva
zachovaná aj v prípade, ak nebol vodičom dopravného prostriedku, povahou prevádzky ktorého bola

spôsobená škoda, a reálne sa teda na vzniku škody nepodieľal. Súčasne však nie je vylúčená
aj zodpovednosť vodiča motorového vozidla, ktorý spôsobil škodu zavineným porušením právnej
povinnosti (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že v prípade škody
spôsobenej prevádzkou predmetného motorového vozidla je súbežne daná zodpovednosť aj vodičkytohto motorového vozidla (žalovaná 4.) aj jeho prevádzkovateľa (právny predchodca žalovaných 1. až
3.). Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalovaných 1. až 3., že ak je známy skutočný škodca
(žalovaná 4.), nie je dôvod, resp. neuplatní sa objektívna zodpovednosť inej osoby – prevádzkovateľa

vozidla (právny predchodca žalovaných 1. až 3.).

27. Súd prvej inštancie správne zistil, že ako držiteľ motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola
spôsobenáškoda,bolvčasevznikuškodyzapísanývdokladochvozidla–evidenciimotorovýchvozidiel,
právny predchodca žalovaných 1. až 3, ktorý bol tak povinný uzatvoriť poistnú zmluvu o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 789ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Túto povinnosť
si právny predchodca žalovaných 1. až 3. nesplnil a poistnú zmluvu neuzavrel. Napriek tvrdeniam
žalovaných 1. až 3. a ich odvolacím námietkam o tom, že ich právny predchodca motorové vozidlo
previedol na tretiu osobu ešte pred vznikom škody z obsahu spisu nevyplýva žiaden dôkaz, ktorý by
uvedené tvrdenie hodnoverne a presvedčivo podporil.

28. Podľa čl. 8 C. s. p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

29. Podľa § 187 ods. 1 C. s. p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

30. Podľa § 187 ods. 2 C. s. p. dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

31. Samotní žalovaní 1. až 3. uviedli, že nedisponujú kúpnou zmluvou, ktorou by preukázali prevod
vlastníctva predmetného motorového vozidla na tretiu osobu. Je pravdou, že pre platnosť kúpnej zmluvy,
predmetom ktorej je hnuteľná vec (teda aj motorové vozidlo), nie je vyžadovaná písomná forma, je však
potrebné konštatovať, že pri absencii iných dôkazných prostriedkov potom nastáva dôkazná núdza pri

preukázaní tvrdenia o prevode vlastníckeho práva. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ako
držiteľ bol v čase vzniku škody zapísaný v evidencii motorových vozidiel právny predchodca žalovaných
1. až 3.. Žalovaný 1. vo svojej výpovedi uviedol, že keď sa pýtal otca na motorové vozidlo, otec mu
tvrdil, že motorové vozidlo predal asi za 500 eur, presný dátum však žalovaný 1. nevedel uviesť, len
že to bolo niekedy na jar, asi v roku 2016. Žalovaná 3. vo svojej výpovedi uviedla, že keď nevidela

motorové vozidlo vo dvore a pýtala sa na to manžela, manžel jej povedal, že motorové vozidlo predal
J. (M.) a o niekoľko týždňov potom zaviezla manžela k J. M. po peniaze, pričom jej manžel povedal, že
J. M. mu má vyplatiť kúpnu cenu za auto, odovzdal mu asi 300 eur. Žalovaná 3. však nevedela uviesť
presný dátum, len že to bolo začiatkom roka. Svedok J. M. ani svedok B. E., ktorí mali mať o prevode
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu vedomosť nepotvrdili, či k prevodu vlastníckeho práva prišlo.

Svedok B. E., ktorý mal byť kupujúcim motorového vozidla takúto kúpu poprel, uviedol, že právneho
predchodcu žalovaných 1. až 3. nepozná, predmetné motorové vozidlo nikdy nekúpil. Žalovanými 1.
až 3. navrhnutí svedkovia nepotvrdili skutočnosť prevodu vlastníctva predmetného motorového vozidla
na tretiu osobu a samotná výpoveď žalovaných 1. a 3. sama osebe nie je hodnoverným dôkazom
o prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Žalovaní 1. až 3. neboli priamo pri uzatváraní

kúpnej zmluvy, ale takúto vedomosť nadobudli len sprostredkovane zo skutočnosti, že motorové vozidlo
už nebolo zaparkované na dvore, resp. že takúto vedomosť nadobudli od ich právneho predchodcu,
ktorý im povedal že motorové vozidlo predal. Samotná domnienka žalovaných 1. až 3. o tom, že ich
právny predchodca previedol vlastníctvo motorového vozidla na tretiu osobu pred vznikom škody, že ho
odovzdal a obdržal aj kúpnu cenu nie je dôkazom o tom, že v čase vzniku škody ich právny predchodca

nebol vlastníkom, resp. prevádzkovateľom a držiteľom predmetného motorového vozidla. Naviac aj zo
samotného odvolania žalovaných 1. až 3. je zrejmé, že nemajú jasno v tom, či ich právny predchodca bol
alebo nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, keď na jednej strane opierajú svoje odvolacie
dôvody o tvrdenia, že pred vznikom škody previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na tretiu
osobu, na druhej strane o ňom tvrdia, že bol vlastníkom a držiteľom, a žalovaná 4. motorové vozidlo

použila bez jeho súhlasu a vedomia, v dôsledku čoho je vylúčená zodpovednosť právneho predchodcu
žalovaných 1. až 3., resp. žalovaných 1. až 3. za škodu. V tejto súvislosti odvolací súd súhlasne so
súdom prvej inštancie konštatuje, že ani na preukázanie uvedeného tvrdenia neprodukovali žalovaní 1.
až 3. žiadne dôkazné prostriedky. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že žalovaní 1. až 3.žiadne z tvrdení o prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, resp. o použití tohto vozidla bez
súhlasu ich právneho predchodcu nepreukázali.

32.Ďalšieodvolacienámietkyžalovanýchneboliprerozhodnutievoveciprávnevýznamné–skutočnosť,
že motorové vozidlo neprihlásili do dedičského konania, že ani v čase prejednania dedičstva konajúci
súdny komisár pri lustrácii majetku motorové vozidlo v evidencii dopravného inšpektorátu nenašiel.
Právne významné nie sú ani žalovanými 1. až 3. tvrdené informácie, ktoré im mal o prevode vlastníctva
motorového vozidla poskytnúť ich právny predchodca.

33. Odvolací súd uzatvára, že pre rozhodnutie vo veci je podstatný čas vzniku škody, skutočnosť,
že v tom čase bol držiteľom motorového vozidla, zapísaným v dokladoch vozidla právny predchodca
žalovaných 1. až 3., ktorý si nesplnil svoju zákonnú povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v rozhodnom
čase bol vlastníkom motorového vozidla, pretože opak preukázaný nebol, nepochybne tak mal právnu a

faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom, bol teda jeho prevádzkovateľom a ako taký (popri
žalovanej 4. ako vodičke) zodpovedal za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pretože
žalobca uhradil škodu poškodenému v sume 2 225,90 eura za právneho predchodcu žalovaných 1. až
3. (v dôsledku absencie poistnej zmluvy), právnemu predchodcovi žalovaných 1. až 3. vznikla povinnosť
uhradiť dlh v uvedenej sume žalobcovi. Po smrti právneho predchodcu žalovaných 1. až 3. prešiel

dlh na žalovaných 1. až 3. ako jeho dedičov v zmysle § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd
prvej inštancie preto správne zistil, že žalovaní v 1. až 3. rade sú vo veci nositeľmi povinnosti tvrdenej
žalobcom v uplatnenej žalobe, sú teda pasívne vecne legitimovaní. Žalobca preukázal, že žalovaných
1. až 3. vyzval na zaplatenie dlhu v lehote do 04.07.2018, žalovaní dlh neuhradili odo dňa 05.07.2018 sa
preto dostali do omeškania a sú povinní popri žalovanej istine zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania.

34. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a správne aplikoval citované relevantné právne normy, odvolacie dôvody, na ktoré
žalovaní 1. až 3. poukázali vo svojom odvolaní preto nie sú dané. Odvolací súd následne rozsudok súdu
prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil ako vecne správny.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p., pričom v odvolacom konaní úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovaným 1. až 3. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom

skončení veci.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s .p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).