Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723203485
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5723203485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., o zaplatenie 172,83 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 6Csp/75/2023-94 zo dňa 3. apríla 2024,
v spojení s opravným uznesením č.k. 6Csp/75/2023-116 zo dňa 17. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením potvrdzuje.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zamietol žalobu (výrok
I.), ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 172,83 Eur spolu s úrokom vo výške 5,17
Eur, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 36,93 Eur, úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 137,61 Eur od 24.12.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal (výrok II.)
2.
Súd prvej inštancie mal nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu (BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky) uzatvoril so žalovanou dňa 14.07.2021 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a
rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 137,61 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 10 mesačných splátkach vo výške 16,41 Eur s poistením
so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci. Celková čiastka, ktorú sa zaviazala uhradiť je vo výške 155,90 Eur.
Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, právny predchodca
žalobcu vyhlásil úver ku dňu 23.12.2021 za splatný.

Konštatujúc, že sa jedná o spotrebiteľský spor, dospel k záveru, že pre vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru neboli splnené zákonom vyžadované predpoklady. Výzva podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka musí byť totiž jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou konkrétnou
splátkou je v omeškaní viac ako tri mesiace, aby sa prípadným zaplatením omeškanej splátky mohol
účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. V neposlednom rade je označenie rozhodujúcej splátky
nevyhnutné aj pre aplikáciu ust. § 54a Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu výzvou zo
dňa 02.11.2021 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky vo výške 67,23 Eur uvádzajúc, že aj napriek

opakovaným výzvam na úhradu omeškaných splátok úver nie je riadne a včas splácaný. Zároveň ju
upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Takto koncipovaná výzva súdu nespĺňa
zákonné požiadavky tak, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s spojení s ust. §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná a preto je v súlade s ust.§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal využitie
práva svojho právneho predchodcu na predčasné zosplatnenie úveru. Nemohlo tak dôjsť ani k platnému
vyhláseniu predčasnej splatnosti peňažného záväzku Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru zo dňa 30.12.2021. Z výzvy nevyplýva, ktorou konkrétnou splátkou, resp. jej časťou sa žalovaná
dostala do omeškania so splácaním úveru, najmä, ak výška splátky predstavovala sumu 16,41 Eur.
Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná aj pre vyhodnotenie dodržania lehôt, ako
tieto vyplývajú z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a s ohľadom na určenie, kedy sa stáva zročný celý
dlh naraz. Ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa neuvádza, pre ktorú nesplnenú splátku

veriteľ žiada o zaplatenie celej pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Práve z dôvodu, že sa
jedná o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (toto môže využiť podľa vlastného uváženia k
hociktorej omeškanej splátke za splnenia podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), je nutné, aby
v upozornení spotrebiteľa ako dlžníka bolo konkretizované, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje
právo predčasného zosplatnenia úveru (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.03.2022, sp. zn.
7CoCsp/1/2022). Žalovaná tak nemala možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru zaplatením

omeškanej splátky, nakoľko nemala vedomosť o tom, ktorá splátka je tá, pre ktorú sa veriteľ rozhodol
uplatniť svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru. Poukázal na to, že súd nie je povinný pátrať v
predložených dôkazoch a napomáhať tak jednej alebo druhej strane. Určitosť právneho úkonu nemožno
nahrádzať jeho neskorším výkladom. Neurčitosťou výzvy súd nemá možnosť preskúmať naplnenie
zákonných predpokladov pre uplatnenie práva na zosplatnenie.

Banka tak postúpila žalobcovi pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť pred
termínom konečnej splatnosti. Keďže pohľadávka bola postúpená zmluvou zo dňa 21.06.2023, pričom
termín konečnej splatnosti nastal dňa 15.05.2022, dospel k záveru, že došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky. Žalobca sa však mohol domáhať len zaplatenia jednotlivých splatných splátok úveru, nie
predčasne splatného úveru. Žalobca sa domáha zaplatenia istiny na základe iného skutkového stavu,

a to nadobudnutie predčasnej splatnosti úveru. Žalobcovi mohli byť priznané splatné splátky, muselo by
však dôjsť z jeho strany k zmene žaloby, ktorú neučinil a v zmysle ust. § 294 CSP je v tomto konaní aj tak
neprípustná. Súd v civilnom spore nemôže bez procesnej iniciatívy žalobu meniť či dotvárať skutkový
základ žaloby v jej podstatných rysoch. (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.10.2023,
č.k. 9CoCsp/21/2023-143). Ďalší postup v podobe kreovania si vlastného skutkového stavu predstavuje

neprípustnú modifikáciu skutkového základu žaloby, v dôsledku čoho by došlo k prekročeniu žalobného
návrhu a k rozhodnutiu bez procesného podkladu – žaloby.
3.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc
jeho zmenu tak, že sa jeho žalobe vyhovie, pričom alternatívne navrhol zrušenie rozsudku a vrátenie

veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že súd mu nesprávnym procesným
postupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
práva na spravodlivý proces.
Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho

súdu SR – konkrétne s uznesením , sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, podľa ktorého: „Dovolací
súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú
dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu
takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd
tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá

vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie
takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie
relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym
konštruktom).Považujevšakzavhodnéuviesť,žepokiaľsavykonanýmdokazovanímnepreukážeopak,
treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade

so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné
predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace
po splatnosti.“
Uviedol, že postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním
zo dňa 30.12.2021 upozornil žalovanú, že si toto právo uplatňuje ku dňu 23.12.2021. Postupca toto

svoje právo využil po omeškaní žalovanej s platením splátok po dobu troch mesiacov a po upozornení
žalovaného na možné uplatnenie tohto práva výzvou zo dňa zo dňa 02.11.2021. Postupca toto svoje
právo využil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zároveň v súlade s ust. § 565
Občianskeho zákonníka pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu práva predchádzala po dobu 3 mesiacovza splnenia podmienky 3-mesačného omeškania s ohľadom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu
SR, t.j. pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.09.2021. Na základe uvedeného má za to, že v konaní
bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky

úveru splatné do budúcna stali splatnými.

Mal za to, že jeho právny predchodca v posudzovanom prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,
t.j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia splátok riadne a včas v súlade s ust.
§ 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa pred vyhlásením mimoriadnej

splatnosti úveru omeškala (viac ako tri mesiace), čo vyplýva okrem iného aj z platobnej histórie.

V žiadnom ohľade sa nemožno stotožniť s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého je pred uplatnením
tohto práva potrebné špecifikovať, pre nesplnenie ktorej splátky je toto právo uplatnené, resp. s ktorou
konkrétnou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania (či už vo výzve zo dňa 02.11.2021, t. j. vo
výzve pred zosplatnením, ako ani vo výzve zo dňa 30.12.2021, ktorou došlo k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru), nakoľko to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu – resp. naopak, bolo by to
úplne nadbytočné, keďže v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka nemožno toto právo uplatniť
pre nesplnenie inej splátky, než tej, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva po dobu
3-mesiacov za splnenia podmienky v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s ohľadom na aktuálny
judikatórny vývoj NS SR (nakoľko po splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky toto právo zaniká).

Citujúc z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022 a 4Cdo/132/2021
z 15.12.2022 týkajúcich sa plynutia premlčacej doby zosplatneného spotrebiteľského dlhu, poukázal na
obdobné uznesenia Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 7Cdo/347/2021, 7Cdo/268/2020, 4Cdo/201/2022,
1Cdo/53/2021, 4Cdo/231/2021, 9Cdo/368/2021, 4Cdo/23/2021, 2Cdo/332/2021, 6Cdo/71/2022,
2Cdo/272/2021, 1Cdo/61/2022, 4Cdo/250/2021, 4Cdo/262/2021, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/221/2022,

6Cdo/64/2021, 9Cdo/98/2022, 1Cdo/143/2022, 6Cdo/87/2023, od ktorých sa podľa jeho názoru konajúci
súd odklonil napriek tomu, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia mu boli známe.

Mal za to, že v prípade konkretizácie splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
a určenia začiatku plynutia premlčacej doby, ide o výslovné právne posúdenie a výklad ustanovení § 53

ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka v zmysle „iura novit curia“.
Posúdenie súdu a jeho právne závery sú navyše v priamom rozpore so závermi najvyšších
súdnych autorít, v zmysle ktorých: „Podľa ústavne konformného výkladu je preferovaná platnosť pred
neplatnosťou právneho úkonu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 9/2019 z 27. mája 2020).

Namietal,žeokresnýsúdvytvárapovinnénáležitosti(konkretizáciapresnejsplátky,prektorúdošlo/môže
dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti) jednostranného právneho úkonu, pričom postupcovi takáto
povinnosť nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. V tomto ohľade považuje odôvodnenie súdu
za nepreskúmateľné, nakoľko ho súd svojim výkladom vyložil nadmieru extenzívne. Podľa jeho názoru,

ak súd prvej inštancie vyložil toto ustanovenie tak, že v spotrebiteľských veciach je právo podľa ust.
§ 565 Občianskeho zákonníka potrebné využiť tak, že v ňom veriteľ špecifikuje splátku, pre ktorú toto
právo uplatňuje, tak vykladá toto ustanovenie contra legem, nakoľko takýto výklad zo zákona v žiadnom
prípade nevyplýva.
Vo vzťahu k záverom okresného súdu o neurčitosti právnych úkonov postupcu z dôvodu absencie

špecifikácie splátky, pre ktorú sa rozhodol veriteľ zosplatniť úver, poukázal na rozhodnutia tuzemských
odvolacích súdov (uznesenia: Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/53/2021 zo dňa 18.01.2022,
6CoCsp/80/2022 z 20.03.2023, Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16CoCsp/2/2023 zo dňa 14.09.2023,
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16CoCsp/2/2023 zo dňa 14.09.2023, Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 12CoCsp/17/2022 zo dňa 05.01.2023, Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 12CoCsp/37/2022

zo dňa 31.08.2023, sp. zn. 12CoCsp/25/2021 zo dňa 08.02.2022, sp. zn. 5CoCsp/29/2022 zo dňa
20.07.2022), podľa ktorých zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť vo
výzve pred mimoriadnou splatnosťou úveru, s ktorou splátkou/ami je dlžník v omeškaní a ani iných
jednostranných úkonov konkrétne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala. Uvedené sa nedá
ani len vyvodiť jazykovým a gramatickým výkladom. Vôbec mu nie je zrejmé z akých zákonných

ustanovení si okresný súd túto „domnelú povinnosť“ vytvoril. Mal za to, že okresný súd si vyššie uvedené
ustanovenia prakticky novelizoval, čo však do jeho právomoci nepatrí (II. ÚS 796/2016).
S poukazom na princíp právnej istoty uviedol, že postup súdu, ktorým si súd „upravil“ zákonné
ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a nad rámec zákona „upravuje“, že výzva predzosplatnením celého dlhu musí obsahovať presnú špecifikáciu omeškanej splátky, s ktorou sa dlžník
dostal do omeškania a pre ktorú veriteľ môže uplatniť svoje právo na zosplatnenie celého úveru je v
priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony

prináleží moci zákonodarnej (nie moci súdnej). Takáto špecifikácia splátky (najmä v prípade oznámenia
o zosplatnení) by bola navyše nadbytočná – keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu
SR jasne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky, a teda veriteľ
si nemôže „vybrať“, pre nesplnenie ktorej splátky toto právo uplatňuje, ako nesprávne uzatvoril súd prvej
inštancie.

Zo strany postupcu nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť
so závermi súdu prvej inštancie, ohľadom toho, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky pre
neurčitosť právneho úkonu, neplatného postúpenia pohľadávky a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

4.
Žalovaná nevyužila svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu.

5.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok

v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
6.
V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v opravnom prostriedku krajský súd
poukazuje na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania, s čím je
spojené oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať rozhodnutie len v rámci vznesených odvolacích

námietok (viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP).
7.
V súdenej veci je podstata argumentácie žalobcu primárne založená na názore, podľa ktorého pre
samotné vyhlásenie predčasnej (resp. mimoriadnej) splatnosti úveru zákon (§ 53 ods. 9 a § 566
Občianskeho zákonníka) nevyžaduje uviesť, pre ktorú konkrétnu omeškanú splátku vyhlasuje veriteľ

úver za predčasne splatný, nakoľko to je možné vyvodiť podľa ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
8.
V posudzovanom prípade nebolo sporné, že tak posledná výzva právneho predchodcu žalobcu pred
zosplatnením úveru zo dňa 02.11.2021 označená ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ (č.l.

46 spisu) ako ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.12.2021 označená ako
„Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42792053080001 – Predžalobná výzva“ (č.l.
40) neobsahovali žiaden údaj o tom, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky má dôjsť k zosplatneniu
predmetného úveru (t.j. k vyhláseniu úveru za predčasne splatný). Tento údaj spočívajúci v konkretizácii
omeškanej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, nie je zistiteľný zo samotného návrhu na vydanie

platobného rozkazu, pričom tvrdenie o tom, pre ktorú splátku bol úver zosplatnený, sa po prvýkrát
objavuje až v odvolaní žalobcu (č.l. 109 p.v. spisu), kedy žalobca tvrdil, že k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.09.2021.
9.
Podstatným pre posúdenie danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bolo posúdenie toho, či právny

predchodca postupoval pri zosplatnení pohľadávky v súlade so zákonom (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov), teda či zosplatnenie
žalovanej pohľadávky právnym predchodcom žalobcu možno považovať za platné.

10.
V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok odvolací súd všeobecne poukazuje na to, že
zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaviedol pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v
postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za
podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil

dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť
uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ
v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez
takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné (Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax,Eurounion, máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska vzťahu medzi
„trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15-

dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z ustanovenia § 565 veta druhá
Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej
dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením

niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka.
Najvyšší súd SR zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná
ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru
upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše
pokiaľuplatneniutohtoprávanebráni,akspotrebiteľzaplatíniektorúzoskoršíchsplátok(napr.uznesenia
Najvyššieho súdu SR: sp. zn. 1Cdo/61/2022 z 25.04.2023, 9Cdo/98/2022 z 25.04.202, 2Cdo/298/2021

z 30.03.2023, 4Cdo/250/2021 z 28.03.2023, 4Cdo/201/2022 z 26.01.2023).

11.
Predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je právom veriteľa a uvedené je v prípade
spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru

odvolacieho súdu už z upozornenia na možnosť predčasného zosplatnenia úveru (t.j. z prvej notifikácie
veriteľa) musí byť zrejmé, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky môže byť predmetný úver predčasne
(mimoriadne) zosplatnený, t.j. tento údaj musí byť už v tejto prvej notifikácii jednoznačne konkretizovaný.
I keď Občiansky zákonník expressis verbis neuvádza čo má byť obsahom predmetných notifikácii,
tento obsah možno nepochybne vyabstrahovať z podmienok, ktoré musia byť pre realizáciu práva

veriteľa vyhlásiť predčasnú (mimoriadnu) splatnosť úveru splnené. Pokiaľ ustanovenie § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka možnosť realizácie práva veriteľa predčasne zosplatniť úver podmieňuje
uplynutím 3 mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna
splátka musí byť jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať.
Samotný veriteľ predsa musí vedieť, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky svoje právo zosplatniť

úver realizuje, a nie je žiaden dôvod, aby touto informáciou nedisponoval aj dlžník. Nie je žiaden
racionálny dôvod, aby tento dôležitý údaj nebol obsiahnutý už v samotnom upozornení na možnosť
predčasného zosplatnenia úveru (t.j. v prvej notifikácii veriteľa).

12.

Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom právnej úpravy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je
zamedziť zosplatňovaniu záväzkov spotrebiteľov, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu
len krátko trvajúceho omeškania a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej
čiastky. Uvedené však nepochybne vyžaduje, aby bol spotrebiteľ riadne informovaný, pre nezaplatenie
ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

13.
Odvolací súd zastáva názor, že výzva prezumovaná v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať
špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaná strana)
v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto

identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba
o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má
umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru a tento následok odvrátiť. Preto práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou

skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky
dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie, a spotrebiteľ z takto
vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje

právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Naviac ako už bolo povedané právo na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je v omeškaní aspoň tri
mesiace), potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t.j. v poradí
prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo
na zosplatnenie, zanikne.

14.
Z uvedeného možno potom vyvodiť, že z výzvy podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
musí byť zrejmé označenie konkrétnej splátky zakladajúcej právo veriteľa na (hroziace) vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka
o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba

formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý
korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom účelu ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie je povinný ex offo
vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka,
keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu ani nepomysleli. V kontexte
s takto formulovaným právnym názorom odvolací súd poukazuje aj na relevantnú odbornú literatúru,

a to Občiansky zákonník I. § 1 – 450 – Komentár od Števček M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C. H. Beck, Praha, 2015 (strana 576 a nasl.), ktorá
dospela k rovnakému právnemu záveru.
15.
Inak povedané podľa názoru tunajšieho odvolacieho súdu pre určitosť právneho úkonu zosplatnenia

úveru vôbec nepostačuje, ak údaj o tom, ktorá konkrétna splátka predčasnú (mimoriadnu) splatnosť
vyvolala možno vyvodiť z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, že požiadavke určitosti zodpovedá
konkrétnosť a jasnosť, a nie je úlohou spotrebiteľa (ani súdu) si tento podstatný údaj z niečoho alebo
podľa niečoho vyvodzovať, či doslova po ňom pátrať.

16.
Nie je žiadnou raritou, že právni nástupcovia veriteľov, resp. veritelia samotní, podávajú žaloby
formulárového charakteru, z ktorých okrem iného nie je zistiteľné, pre ktorú konkrétnu nezaplatenú
splátku došlo k zosplatneniu úveru a k žalobám pripoja množstvo dokumentov a očakávajú, že súd si

všetky podstatné zistenia prácne dohľadá a vyabstrahuje sám, čo úlohou súdu v týchto prípadoch nie je.

17.
Odvolací súd akcentuje, že nie je úlohou súdu v prípade nekonkrétnej notifikácie v zmysle § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka (a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka)

preskúmavaním platobnej histórie úverového vzťahu, či „rozpočítavaním“ dlžných súm zisťovať (čo
naráža aj na „procesné limity“ v zmysle § 132 ods. 2 CSP), pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ úver
zosplatniť. Vo svojej podstate by nešlo o nič iné, ako len na základe vlastnej iniciatívy konajúceho
súdu (a namiesto žalobcu, ktorého takáto povinnosť zaťažuje) vymedzenie (presnejším je pojem
vytvorenie, keďže spravidla – tak ako i v súdenom prípade – absentujú v žalobe náležité jedinečné

skutkové tvrdenia) takého skutkového stavu, ktorý zodpovedá hypotéze príslušnej právnej normy a
na základe ktorého by bol žalobca v spore (aspoň čiastočne) úspešný. Niet najmenších pochýb, že
takáto požiadavka je v absolútnom rozpore nielen s princípmi civilného sporového konania, ale prioritne
v rozpore s elementárnymi ústavnými zásadami nestrannosti súdu a rovnosti postavenia strán pred
súdom.

18.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd v súlade s konštantnou judikatúrou (uznesenie Ústavného súdu
SR, č. k. i. ÚS 268/2019-18 z 10.9.2019) dáva do pozornosti odvolateľa, že podania adresované súdu
musia byť formulované jasne, zrozumiteľne a určito, a najmä žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáha
vydania konkrétneho rozhodnutia, musí v zmysle § 132 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)

obsahovať úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh, pretože iba formálne a obsahovo spôsobilá žaloba je predpokladom vecného prejednania veci.
Súd v civilnom sporovom konaní nie je povinný a ani nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré
zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (§ 150 CSP). Úlohou (a zodpovednosťou) sporových
strán je substancovať skutkový základ sporu, t. j. vymedziť jeho základ a podstatu. Sú to predovšetkým

sporové strany, ktoré sú zodpovedné za výsledok sporu. Zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu
sporových strán a s tým spojenú procesnú diligenciu (zodpovednosť) so sankčnými dôsledkami v
prípadoch procesnej pasivity je tak spôsobilé prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu.19.
Odvolateľ taktiež mylne argumentoval, že určenie od akej omeškanej splátky sa žalovaný dostal do
omeškania a od akej konkrétnej splátky si žalobca uplatňuje predčasné zosplatnenie dlhu je právnym

posúdením a žalobca nemá povinnosť vec právne kvalifikovať, ale len skutkovo vymedziť. Odvolací súd
sa stotožňuje s názorom, že právne posúdenie veci je na súde v zmysle zásady „iura novit curia“, avšak
konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu spotrebiteľského úveru, je skutkovým tvrdením,
anieprávnymposúdenímakosamylnedomnievaodvolateľ.Nastolenáotázkaodvolateľommáskutkovú
(nie právnu) povahu. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené

s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procesne dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na
skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil
žalobca alebo žalovaný, či a aké okolnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo
právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec a pod. Na rozdiel
od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri
ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma

jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma závery
oexistenciialeboneexistenciidôvodupreaplikovaniepredmetnejprávnejnormynaposudzovanýprípad
(porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/99/2018, 4Cdo/7/2018, 2Cdo/111/2021).

20.

Poukaz odvolateľa na ním označené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je nenáležitým, nakoľko tieto
sa týkajú začiatku plynutia premlčacej doby v prípade zosplatneného spotrebiteľského úveru (čo nie je
daný prípad), ale nijakým spôsobom tieto rozhodnutia dovolacieho súdu nereflektujú na problematiku
obsahových náležitostí predmetných notifikácii a s tým súvisiaceho posúdenia platnosti zosplatnenia
spotrebiteľského úveru.

21.
Bezpredmetným je i odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutí iných odvolacích súdov v obdobných
veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP) a
nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP.

Zároveň v rozoberanej súvislosti je podstatné, že okresný súd (v spojení i s dôvodmi tohto odvolacieho
rozhodnutia, keďže konanie v I. a II. inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj právny
názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, preto nekonal
v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
144/2014 z 13.5.2014).

22.
Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, odvolací súd primárne poukazuje na to, že v predmetnom uznesení
sa dovolací súd iba okrajovo vyjadruje k otázke náležitostí mimoriadneho/predčasného zosplatnenia

úveru v tom zmysle, či predmetný úkon má obsahovať vymedzenie/určenie splátky zakladajúcej právo
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako (esenciálnej) náležitosti tohto právneho úkonu, pričom
dospel k záveru, že „...žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi
neukladá...“. Z uvedeného možno vyvodiť, že Najvyšší súd SR sa v dotknutom rozhodnutí vyjadril
výlučne k otázke platnosti tohto právneho úkonu v kontexte ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše

vyslovený záver sa týka výlučne posúdenia náležitostí právneho úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru (netýka sa výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.). V kontexte uvedeného odvolací
súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie učinil prieskum predmetného právneho úkonu podľa § 37
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o neurčitosti predmetného právneho úkonu. Tento záver o
neurčitosti právneho úkonu a tým i jeho neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa týka

už úkonu, ktorý nevyhnutne predchádzal vyhláseniu zosplatnenia, t.j. vzťahuje sa (už) aj na výzvu podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže len na tento úkon sa obligatórne viaže samotný právny úkon
zosplatnenia. Aj v prípade akceptovania argumentácie žalobcu, že vyhlásenie mimoriadnej/predčasnej
splatnosti úveru obligatórne nemusí obsahovať označenie splátky, ktorá založila právo na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru, tak uvedené nič nemení na závere proklamovaným odvolacím súdom o

potrebe uvedenia konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní, už vo výzve podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.

23.Odvolací súd uzatvára, že zodpovedanie otázky platnosti upozornenia spotrebiteľa a uplatnenie práva
v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo rozhodujúce pre skutkové a právne posúdenie
skutočnosti, či došlo k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedené bolo potom

rozhodné aj vo vzťahu k otázke či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v prejednávanom spore, a to
z hľadiska súladu postupu žalobcu s podmienkami prezumovanými v ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, pričom súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v prejednávanej veci nie je daná.

24.
Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú,
majúc za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom
uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Do

pozornosti odvolateľa súčasne dáva, že iba samotná skutočnosť, že odvolateľ so skutkovými a právnymi
závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi,
nemôžesamaosebeviesťkzáveruozjavnejneodôvodnenostialeboarbitrárnostirozhodnutiasúduprvej
inštancie, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola procesná strana pred
všeobecnýmsúdomúspešná,tedaabysavšeobecnýsúdstotožnilsjejprávnyminázormiapredstavami,

preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, či rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami (k tomu pozri napr. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS
3/97 a II. ÚS 251/03).
25.
Pokiaľ žalobca nesúhlasí s názorom, že musí byť jednoznačne určité pre omeškanie ktorej splátky došlo

k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, jedná sa iba o polemiku žalobcu s názorom súdu prvej inštancie.

26.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá vzájomnému procesnému úspechu strán v konaní

a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným zohľadňujúc princíp procesnej ekonómie.

27.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1,
§ 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu, preto jej

voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanej v odvolacom
konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej, vychádzajúc zo zásady hospodárnosti
konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie o
náhrade trov konania (súčasne o samotnom nároku ako i o jeho výške) zodpovedá východiskám a
záveromustálenejrozhodovacejpraxenajvyššíchsúdnychautorít(bližšienapr.rozhodnutiepublikované

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

28.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)