Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 17Sas/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106401
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, LL.M. A.,

v právnej veci žalobcu: B. C. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F., proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava,
IČO: 00 151 866, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky
povereného riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SPSČ-PO3-2023/004528-003 zo dňa 10.
10. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Žalobca žiadosťou doručenou Odboru sociálneho zabezpečenia, sekcii personálnych a sociálnych
činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 15. 10. 2002 (ďalej len „orgán verejnej správy
prvého stupňa“) požiadal o priznanie výsluhového dôchodku od 01. 10. 2002. Orgán verejnej správy
prvého stupňa príslušný na konanie podľa § 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Zákon č. 328/2002 Z. z.“) rozhodnutím č. p.: SPC-35.880-1/6-2002 zo dňa 11. 11. 2002 podľa §
38 v súlade s § 39, § 58, § 60 Zákona č. 328/2002 Z. z. priznal žalobcovi výsluhový dôchodok od
01. 01. 2002 vo výške 14 400,- Sk mesačne. Výsluhový dôchodok žalobcu bol následne zo strany
orgánu verejnej správy prvého stupňa pravidelne rozhodnutiami zvyšovaný, naposledy rozhodnutím č.
p.: SPSČ-OSZ-00035880/2023-VZ zo dňa 01. 07. 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Orgán
verejnejsprávyprvéhostupňaprvostupňovýmrozhodnutímpodľa§68ods.1a16Zákonač.328/2002Z.
z.zvýšilod01.07.2023výsluhovýdôchodokžalobcuzosumy837,40Eurnasumu936,22Eurmesačne.

Orgán verejnej správy prvého stupňa s poukazom na uvedené ustanovenia Zákona č. 328/2002 Z. z.
uviedol, že výsluhový dôchodok žalobcu sa zvyšuje o 11,80 %, čo je o 98,82 Eur.

2. Žalobca proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal odvolanie zo dňa 19. 08. 2023.
V odvolaní poukázal na nesprávnosť výpočtu výšky zvýšenia jeho výsluhového dôchodku od 01. 07.
2023 vzhľadom na prijatie zákona č. 210/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

(ďalej len „Zákon č. 210/2023 Z. z.“). Zákonom č. 210/2023 Z. z. došlo k zvýšeniu dôchodkových
dávok dvakrát, a to od 01. 01. 2023 o 11,8 % a od 01. 07. 2023 o 10,6 %. Prvostupňové rozhodnutie
považoval žalobca za nesprávne, nakoľko orgán verejnej správy prvého stupňa od 01. 07. 2023 nezvýšil
jeho výsluhový dôchodok za aplikácie § 293fzc Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vznení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) kumulatívne o 11,8 % (zvýšenie
všeobecných dôchodkových dávok k 01. 01. 2023) a o 10,6 % (zvýšenie všeobecných dôchodkových
dávok k 01. 07. 2023).

3. Orgán verejnej správy prvého stupňa nemienil odvolaniu žalobcu vyhovieť, a preto ho predložil
spolu so svojim stanoviskom, prvostupňovým rozhodnutím a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu.
Žalovaný rozhodnutím vydaným prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky povereným
riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SPSČ-PO3-2023/004528-003 zo dňa 10. 10. 2023

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 84 ods. 4 písm. a) Zákona č. 328/2002 Z. z. posúdil odvolanie
žalobcuprotiprvostupňovémurozhodnutiuapodľa§59ods.2zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) s poukazom na § 84
ods. 1 Zákona č. 328/2002 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že skutočný stav veci bol riadne

zistený a možno preto konštatovať, že námietky uvedené v podanom odvolaní nie sú opodstatnené
a nemajú vplyv na zákonnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Predmetom
konania bolo rozhodovanie o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu v zmysle ustanovení § 68
ods. 1 a ods. 16 a v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) Zákona č. 328/2002 Z. z. od 01. 07. 2023.
V súvislosti so zmenami všeobecného predpisu o sociálnom poistení účinnými od 01. 07. 2023, ktoré

zavádzajú okrem tzv. riadnej valorizácie dôchodkových dávok sociálneho poistenia aj možnosť ich
tzv. mimoriadnej valorizácie, žalovaný konštatoval, že právna úprava valorizácie, zvyšovania dávok
výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia
policajtov a vojakov podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. v súčasnosti nie je nastavená tak, aby reflektovala
na akékoľvek mimoriadne zmeny vykonávané v súvislosti s valorizáciou dôchodkových dávok

priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Takýto postup zákonodarca
pri nastavovaní mechanizmu valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia nemal a ani nemohol
mať už zo samotnej povahy veci na zreteli. Podľa právnej úpravy sa tzv. mimoriadna valorizácia
realizuje podľa prechodného ustanovenia § 293fzc Zákona o sociálnom poistení. Význam a účel
prechodných ustanovení spočíva v tom, že nanovo, na prechodný čas a v záujme riešenia konkrétnych

situácií, ktoré sú predmetom daného všeobecne záväzného právneho predpisu, dočasne upravujú
pôsobenie skorších ustanovení v budúcnosti a neskorších ustanovení v prechodnom období (vzťah
novej právnej úpravy k predchádzajúcej právnej úprave a k právnym vzťahom, ktoré vznikli podľa
nej v záujme udržania právnej istoty). Zvyšovanie dávok výsluhového zabezpečenia priznaných
a vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je upravené v Zákone č. 328/2002

Z. z., na základe čoho zvýšenie predmetných dávok podľa § 293fzc Zákona o sociálnom poistení
nemá oporu v právnej úprave. Medzi nárokmi vyplývajúcimi zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a nárokmi vyplývajúcimi z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov
sú rozdiely. Ide o dva samostatné, odlišné systémy. Akékoľvek porovnávanie jednotlivých nárokov
plynúcich z toho, ktorého systému je nedôvodné. V spôsobe určenia sumy dávok v osobitnom systéme

sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov je prítomný výrazný princíp zásluhovosti. Priemerná
výška výsluhových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je neporovnateľne vyššia
ako výška dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Podľa právnej úpravy
účinnej do 30. 04. 2013 výsluhový dôchodok je možné poberať po získaní 15 rokov služobného pomeru
bez ohľadu na fyzický vek. Podľa právnej úpravy účinnej od 01. 05. 2013 výsluhový dôchodok je

možné poberať po získaní 25 rokov služobného pomeru bez ohľadu na fyzický vek. Poberateľom
predčasných starobných dôchodkov sa tento nevypláca, ak sú zárobkovo činní, pričom výsluhový
dôchodok sa vypláca neobmedzene bez ohľadu na fyzický vek a bez ohľadu na to, či poberateľ
výsluhového dôchodku je zárobkovo činný alebo nie. Poukaz na diskrimináciu považoval žalovaný
za neopodstatnený. Jedine všetci poberatelia opakujúcich sa dávok výsluhového zabezpečenia si môžu

byť navzájom komparátormi. Postavenie žalobcu z hľadiska hodnotenia dodržania zásady rovnakého
zaobchádzania nemožno paralelizovať s poberateľmi opakujúcich sa dávok zo systému sociálneho
zabezpečenia upraveného Zákonom o sociálnom poistení. Práva a zákonné nároky poistencov vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia upravuje Zákon o sociálnom poistení a v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov Zákon č. 328/2002 Z. z.. Ide o dve odlišné skupiny

osôb, pričom v rámci každej z týchto skupín sa za rovnakých, resp. obdobných podmienok s týmito
osobami zaobchádza rovnako, pričom nie je dôvod pripodobňovať podmienky medzi týmito dvomi
skupinami osôb navzájom. Žalovaný poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Sžso/75/2011 zo dňa 31. 07. 2012. Je právom štátu upraviť na základe jeho ekonomickýchmožností, akým spôsobom a či bude ním vyplácané dôchodkové dávky zvyšovať. Žalovaný poukázal
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 96/2011 - 83 zo dňa 28. 11. 2012. Na zvyšovanie
výsluhových dávok podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. od 01. 07. 2023 a tiež nasledujúcich rokov sa

ustanovenia Zákona o sociálnom poistení o tzv. mimoriadnej valorizácii nevzťahujú. Dávky výsluhového
zabezpečenia sa od 01. 07. 2023 zvyšujú v súlade s § 68 ods. 16 Zákona č. 328/2002 Z. z. o 11,8 %
mesačnej sumy. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13. 10. 2023.

Správna žaloba

5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na pobočke Slovenskej pošty, a. s., Dolný Kubín 1 dňa
05. 12. 2023, doručenou na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) dňa 07. 12. 2023,
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako i prvostupňového rozhodnutia a žiadal,
aby správny súd obe rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie, pričom žiadal aj priznať plnú náhradu trov konania.

6. V správnej žalobe žalobca uviedol znenie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namietal
nesprávny výpočet výšky zvýšenia výsluhového dôchodku. Nesúhlasil so stanoviskom žalovaného,
že právna úprava valorizácie, zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia nie je v súčasnosti nastavená tak, aby reflektovala na akékoľvek mimoriadne

zmeny vykonávané v súvislosti s valorizáciou dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných
zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Žalovaný takýmto konaním spochybňuje § 68
ods. 16 Zákona č. 328/2002 Z. z. a uvedené je aj v rozpore s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia žalovaného, že: „základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bude valorizácia
dôchodkových dávok v civilnej sfére.“ Žalovaný mal povinnosť „nastaviť“ zákon tak, aby reflektoval

na všetky zmeny zákona, na ktorý Zákon č. 328/2002 Z. z. pri valorizácii dávok výsluhového
zabezpečenia poukazuje. Žalovaný bol na návrh zmeny Zákona o sociálnom poistení upozornený
Úniou výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky listom zo dňa 10. 04. 2023 s tým, aby sa
navrhované zmeny na mimoriadnom zvyšovaní dôchodkov primerane vzťahovali aj na poberateľov
dávok výsluhového zabezpečenia. Žalobca poukázal na odborné stanovisko ministra vnútra Slovenskej

republiky ako vecného gestora Zákona č. 328/2002 Z. z.. Žalobca (správne má byť žalovaný – pozn.
správneho súdu) porušil legitímne očakávania žalobcu, princíp právnej istoty a spravodlivosti. Vo väzbe
na argumentáciu ohľadom porušenia legitímneho očakávania poukázal na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL. ÚS 10/04 – 27, ako i na stabilnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky, v zmysle ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného v čl. 1 Ústavy

Slovenskej republiky je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti, ktorý spočíva, okrem iného v tom,
že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné orgány verejnej moci (správy) budú
konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (II. ÚS
10/99, II. ÚS 234/03, IV. ÚS 92/09, I. ÚS 54/02). Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej: „za majetok sa považuje aj majetková

hodnota vrátane pohľadávky, o ktorých môžu sťažovatelia tvrdiť, že majú aspoň legitímnu nádej na jej
zhmotnenie“ (Rozsudok ESĽP vo veci Pine Valley Developments Ltd. a iní c/a Írsko zo dňa 29. 11.
1991 a Rozsudok Pressos Compania Naviera S.A. a iní c/a Belgicko zo dňa 20. 11. 1995) a na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 71/2013-36 zo dňa 23. 05. 2013.

7. Postup žalovaného je podľa žalobcu protiústavný, nakoľko porušuje právo na rovnaké zaobchádzanie
a právo na primerané hmotné zabezpečenie garantované Ústavou Slovenskej republiky v čl. 12 a 39.
Žalobca citoval časti odborného vyjadrenia Slovenského národného strediska pre ľudské práva zo dňa
30. 06. 2023 (str. 6 až 8), ktoré súčasne pripojil k správnej žalobe. Poukázal na Rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/9/2019 zo dňa 26. 02. 2020, sp. zn. 4So/11/2019 zo dňa 27.

01. 2010, sp. zn. 1Sdo/20/2006 zo dňa 30. 05. 2006, sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2011,
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 02. 2020 bez identifikácie spisovou
značkou, odpoveď Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky č. 3633-2023-KPSR zo dňa 12. 09.
2023, ktorou reagovala na podnet Únie výsluhových dôchodcov v Slovenskej republike s tým, že sa
stotožňuje s výhradami, že pri mimoriadnej valorizácii dôchodkov došlo k protiústavnému opomenutiu

poberateľov dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Porušenie práva
na rovnaké zaobchádzanie žalobca videl v tom, že dôchodkové dávky istej skupiny obyvateľstva boli
mimoriadnevalorizovanéadôchodkovédávkyinejskupinyobyvateľstvanazákladeichinéhopostavenia
(príslušnosti k vyslúžilcom ozbrojených síl) valorizované neboli, čím bol porušený čl. 12 ods. 2 v spojenísčl.39ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.Porušenieprávanaprimeranéhmotnézabezpečeniespočíva
v tom, že výsluhový dôchodok ako dávka v starobe sa nezvyšuje primerane s rastom spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov. V tejto súvislosti žalobca citoval § 82 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení

o zvýšení každej z dôchodkových dávok pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok.

8. Žalobca namietal, že rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ako príklad uviedol rozpor argumentácie žalovaného oproti argumentácii Slovenského
národného strediska pre ľudské práva Slovenskej republiky, ktorú si žalobca osvojil. Súčasne

sú napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp.
nedostatok dôvodov, a to najmä prvostupňové rozhodnutie, ktoré je výslovne formulárové a napadnuté
rozhodnutie žalovaného v odvolacom konaní nedalo odpovede na argumentáciu žalobcu predloženú
v jeho odvolaní. Súčasne zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
a skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi
spismi, resp. v nich nemá oporu. Žalobca dosiahol dôchodkový vek, t.j. dosiahnutím dôchodkového

veku nastalo podobne ako u každého iného poberateľa starobného dôchodku zásadné zníženie
ekonomickej činnosti, ktorá sa predpokladá u poberateľov výsluhového dôchodku pred dosiahnutím
dôchodkového veku. Došlo i k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej, nakoľko bolo porušené právo žalobcu
na rovnaké zaobchádzanie spočívajúce vo vystavení osoby žalobcu nerovnosti a diskriminácii.

Žalobca uviedol, že je dôvodné zohľadniť a iniciovať základný princíp čl. 4 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení
s § 5 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) z dôvodu aplikácie testu k posudzovaniu zákazu diskriminácie v rozsahu a spôsobom
aplikovanom ESĽP a Ústavným súdom Slovenskej republiky cestou Slovenského národného strediska

pre ľudské práva Slovenskej republiky, výsledkom ktorého je odborné stanovisko, podľa ktorého „došlo
k znevýhodneniu časti výsluhových dôchodcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek tým, že zákonodarca
súčasne s novelizáciou zákona o sociálnom poistení nenovelizoval aj zákon o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov “. Článkom 4 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 5 ods. 1 SSP bol zákonodarcom
vytvorený zákonný priestor zákonnému sudcovi v individuálnej veci na tzv. dotvorenie práva cestou

analógie legis alebo analógie iuris. Žalobca citoval čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 prvá a druhá
veta, čl. 39 ods. 1 a 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, § 5 ods. 1 SSP, čl. 4 ods. 1 a 2 CSP.
Rozhodnutiaorgánovverejnejsprávyžalobcapovažovalzanezákonné,nesprávne,poškodzujúcepráva
a právom chránené záujmy žalobcu a v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128“). K správnej žalobe pripojil prvostupňové

rozhodnutie, odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, oznámenie o nevyhovení odvolaniu orgánom
verejnej správy prvého stupňa v rámci autoremedúry zo dňa 13. 09. 2023, napadnuté rozhodnutie, výzvu
Únie výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky dočasne poverenému ministrovi vnútra Slovenskej
republiky zo dňa 10. 04. 2023, Oznámenie žalovaného, sekcia personálnych a sociálnych činností
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia k výzve Únie výsluhových

dôchodcov Slovenskej republiky zo dňa 16. 05. 2023, Žiadosť Únie výsluhových dôchodcov Slovenskej
republiky o stanovisko adresovanú ministrovi vnútra Slovenskej republiky zo dňa 03. 06. 2023, Odpoveď
ministravnútraSlovenskejrepublikynažiadosťostanoviskoč.SPSČ-OSZ3/2023-003349zodňa14.06.
2023, Odborné vyjadrenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva č. SNSLP/2023/00206-2
zo dňa 30. 06. 2023 a Odpoveď Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky č. 3633-2023-KPSR zo dňa

12. 09. 2023. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

9. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 19. 01. 2024. Uviedol, že žalobca namieta

skutočnosti uvádzané už v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými nie je možné
súhlasiť. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí
a trval na ich správnosti. Nad rámec poukázal na dôvodovú správu k § 68 Zákona č. 80/2013 Z. z. ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony (ďalej len „Zákon č. 80/2013 Z. z.“). Základom valorizácie sa nemá na mysli to, že spôsob
valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia absolútne kopíruje spôsob, príp. frekvenciu zvyšovania
dôchodkových dávok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Úmyslom zákonodarcu bolo
nastaviť mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia tak, že sa budú zvyšovať raz ročne,vždy k 01. 07. príslušného roka, a to o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka,
ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva. Tzv. „mimoriadna

valorizácia“ dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho
poistenia v roku 2023 sa realizuje podľa prechodného ustanovenia § 293fzc Zákona o sociálnom
poistení. Význam a účel prechodných ustanovení spočíva v tom, že novo (na prechodný čas) a v záujme
riešenia konkrétnych situácií, ktoré sú predmetom daného všeobecne záväzného právneho predpisu,
dočasne upravujú pôsobenie skorších ustanovení v budúcnosti a neskorších ustanovení v prechodnom

období. Zvyšovanie dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia je upravené v Zákone č. 328/2002 Z. z., na základe čoho zvýšenie
predmetných dávok podľa § 293fzc Zákona o sociálnom poistení nemá oporu v právnej úprave.
Žalovaný tiež poukázal na záver Slovenského národného strediska pre ľudské práva v jeho odbornom
vyjadrení na základe ktorého problém je v oblasti legislatívnej a nie v porušení individuálnych práv
žalobcu v dôsledku porušenia platného a účinného zákona žalovaným. Na zvýšenie dávok výsluhového

zabezpečenia (tzv. mimoriadna valorizácia) o 10,6 % mesačnej sumy od 01. 07. 2023 by sa vyžadovala
zmena právnej úpravy - Zákona č. 328/2002 Z. z..

10. Žalovaný nesúhlasil s porovnávaním nárokov (valorizácie dávok) plynúcich zo všeobecného
systému sociálneho poistenia a osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

Diskrimináciu žalobcu oproti poberateľom dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho
poistenia považoval žalovaný za neopodstatnenú. Starobný dôchodok je možné priznať a poberať
najskôr od dovŕšenia dôchodkového veku. Výsluhový dôchodok je možné poberať bez ohľadu
na fyzický vek po získaní 15, resp. 25 rokov služobného pomeru. Medzi poberateľom výsluhového
dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý dôchodkový

vek nedovŕšil je rozdiel, pričom v tomto kontexte uvažovalo aj Slovenské národné stredisko
pre ľudské práva. Porovnávanie poberateľa výsluhového dôchodku, ktorý nedovŕšil dôchodkový
vek so starobným dôchodcom je nedôvodné. U poberateľa výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil
dôchodkový vek je dôvodné predpokladať (ako tomu je aj v prípade žalobcu), že spĺňa podmienky
nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia vyplácaného Sociálnou

poisťovňou, na poberanie ktorého sú naviazané ďalšie nároky (napr. aj nárok na zvýšenie dávky aj o tzv.
mimoriadnu valorizáciu). Žalovaný odmietol porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Nepriaznivé
zaobchádzanie pri určovaní diskriminácie je relevantné, ak je zaobchádzanie nepriaznivé v porovnaní
s niekým v podobnej situácii. Komparátorom k poberateľom opakujúcich sa dávok výsluhového
zabezpečenia nie sú poberatelia dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia.

Žalovaný poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/75/2011
zo dňa 31. 07. 2012 a odkázal i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS
96/2011 - 83 zo dňa 28. 11. 2012. K žalobnej námietke porušenia legitímnych očakávaní žalobcu
a princípu právnej istoty uviedol, že mimoriadna valorizácia bola zakotvená zmenou Zákona o sociálnom
poistení, t.j. bolo potrebné zmeniť a doplniť právnu úpravu týkajúcu sa zvyšovania dôchodkových dávok

zo všeobecného systému sociálneho poistenia. V rámci Zákona č. 328/2002 Z. z. nedošlo v súvislosti
so zvyšovaním dávok výsluhového zabezpečenia k žiadnej legislatívnej zmene. V prípade žalobcu ide
skôr o subjektívne očakávania, nie však legitímne. Prechodné ustanovenia Zákona o sociálnom poistení
o tzv. mimoriadnej valorizácii sa na zvyšovanie výsluhových dávok podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. od 01.
07. 2023 nevzťahujú. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a námietke, že skutkový

stav je v rozpore s administratívnym spisom, žalovaný uviedol, že súčasťou administratívneho spisu
sú aj potvrdenia žalovaného zaslané Sociálnej poisťovni, ústredie - „Oznámenie údajov na účely
konania o dôchodkovej dávke“, z čoho vyplýva, že žalovaný mal a má vedomosť o všetkých žalobcom
uvádzanýchskutočnostiach,ktorévšaknemajúvplyvnazákonnosťnapadnutýchrozhodnutí.Knámietke
nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí poukázal na to, že v odôvodnení sa nemusia dať odpovede

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.
Žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

Replika žalobcu

11. Žalobca v replike zo dňa 17. 02. 2024 uviedol, že vyjadrenie žalobcu (správne má byť
žalovaného–pozn.správnehosúdu)jeúčelové,založenénanesprávnomprávnomnázore,nespôsobilé
spochybniť alebo vyvrátiť žalobné dôvody. Zákon o sociálnom poistení nerozlišuje medzi riadnou
amimoriadnouvalorizáciou.Danýzákon upravujevalorizáciuvýsluhovýchdôchodkovtak,žesazvyšujúo rovnaké percento ako starobné dôchodky v danom kalendárnom roku. Podľa žalobcu uvedené vyplýva
z ustanovenia § 68 ods. 16 Zákona o sociálnom poistení v platnom znení (správne má byť Zákona č.
328/2002 Z. z. – pozn. správneho súdu). Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ je potrebné

definovať v zmysle súvisiacich ustanovení Zákona o sociálnom poistení v platnom znení (§ 226 ods. 1
písm. r), § 82 ods. 2, § 293fze písm. r), § 293 fzf písm. r), § 293gb Zákona o sociálnom poistení).
Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ v sebe zahŕňa nielen valorizáciu vykonávanú k 01.01.
kalendárnehoroku,aleajvalorizáciuvykonanúpodľa§293fzcods.1,§293fzdods.1, akoajvalorizáciu,
ktorá bude vykonaná podľa § 82 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Podľa § 68 Zákona o sociálnom

poistení v platnom znení sa výsluhové dôchodky k 01. 07. 2023 zvyšujú o percento zvýšenia
dôchodkových dávok, ktoré bolo dosiahnuté v príslušnom kalendárnom roku 2023, pričom k 01. 07. 2023
boli vykonané obe valorizácie, a to valorizácia podľa § 82 ods. 1 aj podľa § 293fzc Zákona o sociálnom
poistení. Všeobecný a výsluhový dôchodkový systém neexistujú v systéme izolovanosti, ale sú
prepojené ust. § 68 Zákona o sociálnom poistení v otázke valorizácie. Účel prijatia zákona č. 275/2023 Z.
z. (správne má byť Zákona č. 210/2023 Z. z. – pozn. správneho súdu) vyplývajúci z dôvodovej správy

je zmiernenie nepriaznivých následkov inflácie na najodkázanejšie skupiny obyvateľov, ktorými sú
aj dôchodcovia. Ako nesprávnu právnu úvahu žalobca označil argumentáciu žalovaného týkajúcu sa
neexistencie diskriminácie a netotožnosti komparátora. Oba typy dôchodkov sú porovnateľné, u oboch
skupín išlo o osoby, ktorým štát po uplynutí zákonom určenej doby pracovnej činnosti garantoval
príjem bez potreby výkonu ďalšej pracovnej činnosti. S poukazom na čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky, čl. 9 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, čl. 20 Všeobecnej deklarácie ľudských práv žalobca
uviedol, že išlo o poskytnutie primeraného hmotného zabezpečenia v starobe. Žalobca poukázal
na záväzok štátu tento príjem zvyšovať primerane rastu nákladov a iných položiek bez podmieňovania
ich zvyšovania. Oba systémy sociálneho zabezpečenia, hoci sú upravené v iných zákonoch, sú

analogické.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne
príslušnýsprávnysúd(§10SSPa§13ods.3SSP)preskúmalsprávnoužalobounapadnutérozhodnutie
vydané prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky povereného riadením Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia) nielen v
rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná

o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi
v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP. Správny
súd vychádzal zo skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1
SSP v znení účinnom od 01. 07. 2023), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná
dôvodne, nakoľko žalobné námietky v nej uvádzané nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť

napadnutých rozhodnutí, pretože napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie sú v súlade s
platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci. Správny súd preto správnu žalobu v
zmysle ust. § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.

13. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 21. 01. 2025, na ktoré boli účastníci

konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP. Po vyvolaní účastníkov konania
správny súd zistil, že napriek riadnemu a včasnému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavil
žalobca, ktorý žiadal nariadenie pojednávania a ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Žalobca mal
vykázané doručenie predvolania na termín pojednávania dňom 09. 12. 2024. Vzhľadom na to, že boli
splnené podmienky na vykonanie pojednávania, správny súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na svojich skutkových tvrdeniach a právnych
argumentoch prednesených v písomných podaniach.

14. Podľa § 68 ods. 1 Zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom k 01. 07. 2023) výsluhové dôchodky,
invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské

výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú
od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok
ustanovenéhovovšeobecnýchpredpisochosociálnompoistenínatentokalendárnyrokapodľapostupu
uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.15. Podľa § 68 ods. 16 Zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom k 01. 07. 2023) od 1. júla
2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké

výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok
ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto
dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.

16. Podľa § 82 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom k 01. 07. 2023) dôchodková dávka

vyplácanák1.januárupríslušnéhokalendárnehorokaadôchodkovádávkapriznanáod1.januárado31.
decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý
predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

17. Podľa § 293fzc ods. 1 a 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od

1. júla 2023) (1) Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za
obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1.
júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom a dôchodková
dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo dňa jej priznania o percento tohto
rastu vykázané štatistickým úradom. (2) Na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa odseku 1 platí § 82 ods.

3 až 9 rovnako.

18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Predmetom súdneho konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vydaného
prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky povereného riadením Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky SPSČ-PO3-2023/004528-003 zo dňa 10. 10. 2023, ktorým tento postupom podľa §
59 ods. 2 Správneho poriadku s poukazom na § 84 ods. 1 Zákona č. 328/2002 Z. z. odvolanie žalobcu v
celomrozsahuzamietolapotvrdilrozhodnutieorgánuverejnejsprávyprvéhostupňa(Ministerstvavnútra
Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia č. p.:
SPSČ-OSZ-00035880/2023-VZ zo dňa 01. 07. 2023), ktorým bolo rozhodnuté, že výsluhový dôchodok

žalobcu sa od 01. 07. 2023 zvyšuje zo sumy 837,40 Eur na sumu 936,22 Eur mesačne podľa § 68 ods.
1 a 16 Zákona č. 328/2002 Z. z..

21. Podstatou žalobnej argumentácie žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu od 01. 07. 2023 o 11,8 %

(t.j. o sumu 98,82 Eur) je nesúhlas s právnym záverom, podľa ktorého zvýšenie výsluhového dôchodku
žalobcudvakráttako11,8%,akoajo10,6%(t.j.vzmyslevalorizáciepodľa§293fzcZákonač.461/2003
Z. z.), nie je v režime Zákona č. 328/2002 Z. z. v roku 2023 možné. Rozhodujúcou právnou otázkou vo
veci bolo posúdenie uplatnenia § 293fzc Zákona o sociálnom poistení pri stanovení percenta zvýšenia
výsluhového dôchodku žalobcu od 01. 07. 2023 podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z..

22. Správny súd uvádza, že pri výpočte percenta zvýšenia výsluhového dôchodku sa podľa § 68
ods. 16 Zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom k 01. 07. 2023) vychádza „z percenta zvýšenia
dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny
rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.“ Valorizačné percento štandardnej

pravidelnej valorizácie je podľa § 82 ods. 1 Zákona č. o sociálnom poistení (v znení účinnom k 01.
07. 2023) založené na tzv. „dôchodcovskej inflácii“, teda na „medziročnom raste spotrebiteľských cien
za domácnosti dôchodcov vykázanom štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý
predchádza príslušnému kalendárnemu roku“, t. j. v prípade valorizácie výsluhového dôchodku žalobcu
od 01. 07. 2023 za prvých šesť mesiacov kalendárneho roka 2022. Samotný mechanizmus valorizácie

dávok výsluhového zabezpečenia v zmysle Zákona č. 328/2002 Z. z. bol prijatím Zákona č. 80/2013 Z. z.
zmenený, pričom základom valorizácie nie je pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo
všeobecných predpisoch o sociálnom poistení, ale vyššie spomenutý medziročný rast spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov vykázaný Štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorýpredchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôvodová správa k Zákonu č. 80/2013 Z. z. uvádza, že:
„Od 1. júla 2018 sa mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie dávok výsluhového
zabezpečenia bude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére. Táto valorizácia bude závisieť od

medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom
Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu
roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva.“ Aj s poukazom na dôvodovú správu k Zákonu č. 80/2013
Z. z. správny súd konštatuje, že mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bol
v rozhodujúcom období valorizácie výsluhových dôchodkov k 01. 07. 2023 nastavený tak, že tento

zohľadňuje percento pravidelnej štandardnej každoročnej valorizácie dôchodkov podľa Zákona č.
461/2003 Z. z., ktoré sa odvíja od porovnania medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov (v danom prípade pre rok 2023 za prvý polrok roka 2022), pričom termín štandardnej
valorizácie výsluhových dôchodkov sa viaže k 1. júlu príslušného kalendárneho roka (§ 68 ods. 1 Zákona
č. 328/2002 Z. z.).

23. Pokiaľ žalobca v podanej replike namietal, že pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“
v sebe zahŕňa nielen valorizáciu vykonávanú k 01.01. kalendárneho roku, ale aj valorizáciu vykonanú
podľa § 293fzc ods. 1, § 293fzd ods. 1, ako aj valorizáciu, ktorá bude vykonaná podľa § 82 ods. 2
Zákona o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
Ustanovenie § 293fzd ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sa týka zvýšenia úrazovej renty, pričom

v posudzovanom prípade sa jedná o zvýšenie výsluhového dôchodku, a preto poukaz žalobcu na §
293fzd ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je nepriliehavý. Ďalej správny súd uvádza, že Zákonom
č. 210/2023 Z. z. boli prijaté s účinnosťou od 01. 01. 2024 celkové zmeny v spôsobe valorizácie
dôchodkov v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Novelizácia Zákona o sociálnom poistení, ktorá
bola vykonaná Zákonom č. 210/2023 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2024 doplnila do § 82 ods.

2 Zákona o sociálnom poistení systém automatického zvýšenia dôchodkových dávok, ku ktorému
dochádza v prípade presiahnutia 5% kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za
domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania dôchodkových dávok v priebehu kalendárneho roku,
pričom posledným sledovaným mesiacom na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu
spotrebiteľských cien je jún príslušného kalendárneho roka. Ustanovenie § 68 ods. 16 Zákona č.

328/2002 Z. z. neumožňuje sčítať percentá zvýšenia dôchodkových dávok ustanovené vo všeobecných
predpisoch o sociálnom poistení. Uvedenému bráni jazykový výklad príslušného ustanovenia zákona,
ktorý v jednotnom čísle hovorí o percente zvýšenia dôchodkových dávok, pričom odkazuje na to z
percent zvýšenia dôchodkových dávok, ktoré je ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom
poistení na kalendárny rok a nie aj o percento zvýšenia dôchodkových dávok podľa § 293fzc Zákona

o sociálnom poistení, ku ktorému došlo až počas kalendárneho roka. Správny súd podporne v tejto
spojitosti poukazuje i na to, čo uviedol v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku.

24. Nezvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu aj o 10,6 % podľa § 293fzc Zákona o sociálnom
poistení nie je voči žalobcovi diskriminačné a nie je ani v rozpore s Dohovorom č. 128. Správny

súd uvádza, že v prípade, ak v priebehu kalendárneho roku dôjde k zvýšeniu dôchodkovej dávky
podľa § 82 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení (účinnosť od 1. januára 2024), resp. v tomto prípade
podľa Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2023 v zmysle § 293fzc ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení, tak sa uvedená skutočnosť prejaví pri výpočte percenta zvýšenia dôchodkovej
dávky vyplácanej k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Ak sa v kalendárnom roku, ktorý

predchádzal príslušnému kalendárnemu roku nezvýšila dôchodková dávka postupom podľa § 82 ods. 2
Zákona o sociálnom poistení, tak sa podľa § 82 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení (účinnosť
od 1. januára 2024) zvyšuje dôchodková dávka o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za
domácnosti dôchodcov vykázané Štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka,
ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Na druhej strane, ak ku zvýšeniu dôchodkových

dávok v predchádzajúcom kalendárnom roku došlo, teda aj keď k zvýšeniu dôchodkových dávok
došlo podľa Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2023 v zmysle § 293fzc Zákona
o sociálnom poistení, potom je percento zvýšenia dôchodkovej dávky na príslušný kalendárny rok
stanovené podľa § 82 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení (účinnosť od 1. januára 2024), a to
výpočtom na základe vzorca uvedeného v prílohe č. 4a Zákona o sociálnom poistení. Týmto výpočtom

dochádza ku kráteniu percenta zvýšenia dôchodkovej dávky uvedeného v § 82 ods. 1 písm. a) Zákona
o sociálnom poistení v závislosti od percenta priebežného zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods.
2 Zákona o sociálnom poistení (účinnosť od 1. januára 2024), resp. podľa Prechodných ustanovení
k úpravám účinným od 1. júla 2023 v zmysle § 293fzc Zákona o sociálnom poistení. Výsluhový dôchodokžalobcu bude od 1. júla 2024 zvýšený percentom podľa § 81 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom
poistení (účinnosť od 1. januára 2024). Na druhej strane dôchodkové dávky zo všeobecného systému,
ktoré boli priebežne zvýšené podľa § 293fzc Zákona o sociálnom poistení, budú od 1. januára 2024

zvyšované iba kráteným percentom podľa § 81 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení (účinnosť od
1. januára 2024). Týmto bude zachovaná zhoda v percentách zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu
s percentom zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom
poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.

25. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný mal povinnosť „nastaviť“ Zákon č.
328/2002 Z. z. tak, aby reflektoval na všetky zmeny zákona, na ktorý Zákon č. 328/2002 Z. z.
pri valorizácii dávok výsluhového zabezpečenia poukazuje a v tomto smere odkazoval na iniciatívu
Únie výsluhových dôchodcov v Slovenskej republike, správny súd uvádza, že predmetnú argumentáciu
vyhodnotil ako nedôvodnú. Orgánom zákonodarnej moci je Národná rada Slovenskej republiky, pričom
žalovaný postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že štátne

orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,
v tomto prípade Zákon č. 328/2002 Z. z.. Správny súd zároveň konštatuje, že nemohol uplatňovať
analógiu legis alebo analógiu iuris a dotvárať príslušnú právnu úpravu tak, ako sa toho domáhal
s odkazom na čl. 4 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 5 ods. 1 SSP žalobca. Správny súd uvádza, že systém
výsluhových dôchodkov a ich valorizácia je upravená osobitným právnym predpisom, a to Zákonom č.

328/2002 Z. z.. Hoci základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia je od 01. 01. 2022 percento
tzv. „dôchodcovskej inflácie“ uvádzané vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení, uvedené
sa vzťahuje na pravidelnú valorizáciu vykonávanú raz ročne. Vzhľadom na autonómnosť systému
výsluhových dôchodkov tento nemusí v každom ohľade automaticky kopírovať systém všeobecného
dôchodkového poistenia a v ňom vykonané mimoriadne zmeny, a preto nemožno ani považovať za

porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie, ak v roku 2023 spôsob valorizácie výsluhových dôchodkov
podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. vykazuje rozdiely oproti spôsobu valorizácie dôchodkov v roku 2023
podľa Zákona o sociálnom poistení v dôsledku jeho novelizácie Zákonom č. 210/2023 Z. z., ktorým
bola zavedená v roku 2023 prostredníctvom prechodného ustanovenia účinného od 01. 07. 2023 (mimo
pravidelnej štandardnej januárovej valorizácie) i skoršia valorizácia dôchodkov.

26. Správny súd dodáva, že Zákonom č. 210/2023 Z. z. bol primárne novelizovaný Zákon o sociálnom
poistení. Samostatným novelizačným článkom II. bol novelizovaný aj Zákon č. 328/2002 Z. z. s tým,
že daný právny predpis bol doplnený výlučne len o úpravu rodičovského dôchodku a nie aj o úpravu
tzv. „mimoriadnej valorizácie“ výsluhových dôchodkov v roku 2023. Zákonodarca v rámci novelizácie

Zákona č. 328/2002 Z. z. prostredníctvom Zákona č. 210/2023 Z. z. nereflektoval pre rok 2023 na
úpravu tzv. „mimoriadnej valorizácie“ v zmysle prechodných úprav v rámci všeobecného systému
sociálneho poistenia účinných od 1. júla 2023 v režime Zákona o sociálnom poistení. Nezahrnutie
výsluhových dôchodcov do systému tzv. „mimoriadnej valorizácie“ podľa § 293fzc Zákona o sociálnom
poistení nemohol správny súd považovať za medzeru v zákone (teda nevedomé opomenutie zákonnej

úpravy zo strany zákonodarcu) a ani tým nedošlo k založeniu k protiústavnosti platného právneho
rámca zakotveného v Zákone o sociálnom poistení a v Zákone č. 328/2002 Z. z.. Správny súd
uvádza, že odvetvie práva sociálneho zabezpečenia je tvorené právnymi normami vyznačujúcimi
sa kogentnou povahou regulácie právnych pomerov s tým, že ide o oblasť, kde priestor na tzv.
„sudcovskú tvorbu“ práva je minimálny a kde je potrebné pri voľbe výkladových metód mať za to,

že ak niektorý inštitút či právny vzťah nie je upravený spôsobom, aký očakávajú individuálni adresáti
právnych noriem, deje sa tak na základe vôle zákonodarcu s tým, že zákonodarca je racionálne
konajúcim subjektom verejnej moci a ak niektoré spoločenské javy neupravil spôsobom, aký by
žalobca považoval za súladný s jeho vnímaním spoločenského cieľa právnej úpravy valorizácie
dôchodkov v roku 2023 v režime všeobecného systému sociálneho poistenia v zmysle § 293fzc

Zákona o sociálnom poistení, nie je možné bez ďalšieho preklenúť rozhodovacou činnosťou súdov cieľ
sledovaný spomínaným prechodným ustanovením § 293fzc Zákona o sociálnom poistení k úpravám
účinným od 01. 07. 2023 a vytvoriť namiesto zákonodarcu pre účely valorizácie výsluhových dôchodkov
v roku 2023 v režime Zákona č. 328/2002 Z. z., okrem štandardného pravidelného automatického
zvýšenia výsluhových dôchodkov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti

dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka,
ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva (t. j. o 11,8
%), aj mechanizmus valorizácie počas kalendárneho roka o 10,6 % (viažucej sa na „kumulatívny
medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31.marca 2023...“). Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sudcovia sú pri výkone svojej funkcie
nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl.
7 ods. 2 a 5 a zákonom.

27. Správny súd sa za zaoberal aj listinami pripojenými k správnej žalobe žalobcom. V Oznámení
žalovaného, sekcia personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor
sociálnehozabezpečeniakvýzveÚnievýsluhovýchdôchodcovSlovenskejrepublikyzodňa16.05.2023
sa zdôrazňuje predovšetkým to, že všeobecný systém sociálneho poistenia nie je totožný s osobitným

systémom sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, a preto akékoľvek porovnávanie jednotlivých
nárokov (mimoriadna valorizácia dávok) plynúcich zo všeobecného systému sociálneho poistenia a
osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov toho ktorého systému je nedôvodné.
S uvedeným sa možno podľa správneho súdu stotožniť, čo napokon podporujú aj závery Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52 z 13.02.2019, ktoré je možné aplikovať
i na posudzovanú vec: „Zohľadniac aj stanovisko vlády ako vedľajšieho účastníka tohto konania ústavný

súd v tejto súvislosti konštatuje, že nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom
poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba
stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj
pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi
jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu

dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi
tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už
zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb
zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na
uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému.“

28. Pokiaľ žalobca k správnej žalobe ďalej pripojil Odborné vyjadrenie Slovenského národného strediska
pre ľudské práva č. SNSLP/2023/00206-2 zo dňa 30.06.2023, správny súd uvádza, že predmetné
stanovisko nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorú by mal správny
súd zohľadniť. Príslušné odborné vyjadrenie sa týka všeobecného hodnotenia právnej úpravy (resp. jej

nedostatkov), čo však podľa správneho súdu nemôže privodiť iný právny záver pri výklade relevantných
právnych noriem aplikovaných na individuálne právne postavenie žalobcu v posudzovanej veci.
Odpoveď Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky č. 3633-2023-KPSR zo dňa 12.09.2023 poukazuje
na potrebu legislatívnej nápravy s tým, že podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky v
rámci abstraktnej kontroly ústavnosti sa v danej veci javí ako problematické. V Odpovedi ministra vnútra

Slovenskej republiky na žiadosť o stanovisko č. SPSČ-OSZ3/2023-003349 zo dňa 14. 06. 2023 sa zas
konštatuje, že v roku 2023 je mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia nastavený
na zvýšenie o 11,8 % aktuálne vyplácanej sumy. Listinné dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú
existenciu vád konkrétneho preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 SSP.

29. Pokiaľ bola obsahom žalobných námietok žalobcu i nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, správny súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú. Žalobca namietal, že prvostupňové
rozhodnutie je formulárové, avšak bez uvedenia toho, aký vplyv má uvedené tvrdenie na zákonnosť
napadnutých rozhodnutí. Správny súd dodáva, že má za to, že vydanie rozhodnutia formulárového typu
samo o sebe nemožno považovať za nezákonný postup. Súčasne žalobca namietal, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného v odvolacom konaní nedalo odpovede na argumentáciu žalobcu predloženú
v jeho odvolaní. Správny súd uvádza, že z takto všeobecne formulovanej časti správnej žaloby,
ktorá má konštatačný charakter, nie je možné vyvodiť konkrétnu žalobnú námietku žalobcu. Žalobca
nekonkretizoval a nešpecifikoval odvolacie námietky, s ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadal. Správny súd má za to, že žalobca dostal v preskúmavanom napadnutom rozhodnutí

relevantnú odpoveď na dôvody, pre ktoré nebolo v jeho prípade vykonané zvýšenie výsluhového
dôchodku taktiež o percento podľa § 293fzc Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v tejto súvislosti
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 6) uviedol, že: „Na zvyšovanie výsluhových dávok
podľa zákona č. 328/2002 Z. z. od 01. 07. 2023 a tiež v nasledujúcich rokoch sa ustanovenia (ani
všeobecné ani prechodné) zákona č. 461/2003 Z. z. o tzv. mimoriadnej valorizácii nevzťahujú.“ Žalovaný

v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí súčasne dodržal základné formálne ako aj materiálne
požiadavky administratívneho rozhodnutia.30. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku porušenia legitímnych očakávaní žalobcu a
právnej istoty žalobcu. V Zákone č. 328/2002 Z. z. nie sú ustanovenia, ktoré by umožnili ekvivalentné
vykonanie priebežnej valorizácie (tzv. mimoriadnej valorizácie) u výsluhových dôchodkov v porovnaní s

dôchodcami vo všeobecnom systéme. Za týchto okolností nemožno právne postavenie žalobcu s týmito
dôchodcami za súčasnej právnej úpravy porovnávať, tak ako to prezentoval v správnej žalobe žalobca.
Rozdiely v právnej úprave v § 68 Zákona č. 328/2002 Z. z. oproti § 82 Zákona o sociálnom poistení
sú natoľko výrazné, že nemohli na strane žalobcu vyvolať legitímnu nádej na zhmotnenie príslušnej
majetkovej hodnoty. Pokiaľ žalobca poukazoval v správnej žalobe na judikatúru ESĽP, správny súd

uvádza, že táto nijako nepojednáva o problematike zvyšovania výsluhových dôchodkov.

31. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku, v rámci ktorej žalobca namietal
nedostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci a argumentoval, že dosiahnutím
dôchodkového veku nastalo podobne ako u každého iného poberateľa starobného dôchodku
zásadné zníženie ekonomickej činnosti, ktorá sa predpokladá u poberateľov výsluhového dôchodku

pred dosiahnutím dôchodkového veku. Správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie sa pre účely
posúdenia rozhodujúcich okolností príslušnej veci vysporiadalo so vzťahom všeobecného systému
poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení a osobitného systému poistenia podľa Zákona č. 328/2002
Z. z.. Žalovaný uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ktoré

všetky v napadnutom rozhodnutí uviedol a správne dospel k záveru, že výsluhový dôchodok žalobcu,
ktorý mu bol priznaný a je vyplácaný podľa Zákona č. 328/2002 Z. z., sa valorizuje len raz ročne, a to
podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. a nie je možné valorizovať výsluhový dôchodok žalobcu rovnako ako
sa valorizujú dôchodky priznané a vyplácané podľa Zákona o sociálnom poistení. Z pohľadu správneho
súdu okolnosť dosiahnutia dôchodkového veku nezakladá rozdiel v prijatých záveroch aplikácie § 68

ods. 16 Zákona č. 328/2002 Z. z..

32. Za irelevantný správny súd považoval i poukaz žalobcu na nesprávne právne posúdenie veci
z dôvodu rozporu argumentácie žalovaného oproti argumentácií Slovenského národného strediska pre
ľudské práva (ktorú si žalobca osvojil). Správny súd uvádza, že stanoviská vyjadrené v Odbornom

vyjadrení Slovenského národného strediska pre ľudské práva č. SNSLP/2023/00206-2 zo dňa 30. 06.
2023 nevyvolávajú vo vzťahu k žalovanému žiadne účinky a žalovaný nebol závermi vyslovenými
v spomenutom Odbornom vyjadrení Slovenského národného strediska pre ľudské práva viazaný. Vo
vzťahu k námietke, že skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore
s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, správny súd uvádza, že preskúmaním tohto žalobného

bodu zistil, že žalobca v správnej žalobe nijako nekonkretizuje, v čom by malo dôjsť k jeho naplneniu.

33. Pokiaľ bolo obsahom žalobných námietok vo zvyšných častiach správnej žaloby aj prezentovanie
a konštatovanie vlastných záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení,
resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu s rozhodnutiami orgánov verejnej správy alebo uvedenie

všeobecného poukazu na rozhodnutia súdov bez jasnej konkretizácie dopadov záverov označených
súdnych rozhodnutí na zákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, je nutné
konštatovať, že ide o všeobecne a konštatačne formulované žalobné námietky. Správny súd uvádza,
že z obsahu administratívneho spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia
nezistil skutočnosti, na základe ktorých by aj bez ich konkrétnej špecifikácie zo strany žalobcu v správnej

žalobe mal za to, že majú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

34. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu je
potrebné postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.

35. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný, keďže jeho správna žaloba bola v celom
rozsahu zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania.
Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy
však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne (§ 168 SSP). Keďže v konaní

úspešnémužalovanémunevznikližiadneodôvodnenétrovy,ktorébybolomožnéodžalobcuspravodlivo
požadovať a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, správny súd ani žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznal.Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c)
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.