Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kordošová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 39P/9/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123200650
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2123200650.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v konaní o rozvod manželstva manžela: A. B.
C., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX (navrhovateľ, otec), zastúpený advokátkou: JUDr. Ing. B.
D. A., Stromová 9/A, Bratislava a manželky: E. F. C., narodená X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX (matka),
zastúpená advokátkou: JUDr. Viera Caková, Štefánikova 6, Trnava, a o úpravu pomerov manželov na
čas po rozvode k ich maloletým deťom C.: G., narodený XX.X.XXXX a A., narodený XX.X.XXXX, obe
deti trvale bytom ako rodičia, obe v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, takto
r o z h o d o l :
I. Manželstvo manželov uzavreté 23.4.2016 v Trnave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
Trnava, zväzok 85, ročník 2016, strana 97, poradové číslo 66, sa rozvádza.
II. Rodičovská dohoda sa schvaľuje v tomto znení:
Maloleté deti sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že rodičia sa zaväzujú
odovzdávať si obe maloleté deti naraz riadne pripravené v (pred)školskom zariadení, resp. v mieste
bydliska aktuálne sa starajúceho rodiča (ak niektoré z detí alebo obe nebudú v tento deň v zariadení), a
to počas bežného styku v týždenných intervaloch vždy v pondelok o 8.00 hod., pričom matka sa zaväzuje
zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti nepárny týždeň a otec párny týždeň.
Otec sa zaväzuje zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti mimo bežného styku nasledovne:
-počas letných prázdnin každý rok od 14.7. od 16.00 hod. do 31.7. do 16.00 hod. a od 15.8. od 16.00
hod. do 1.9. do 16.00 hod.;
-počasjesennýchprázdninkaždýnepárnyrokodprvéhodňaprázdninod10.00hod.do8.00hod.prvého
dňa školského vyučovania po prázdninách;
-počas zimných prázdnin každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 16.00 hod. a každý
nepárny rok od 30.12. od 16.00 hod. do nasledujúceho párneho roka do 8.00 hod. prvého dňa školského
vyučovania po prázdninách;
-počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 10.00 hod. do nasledujúceho pondelka do
8.00 hod.
-počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatka od 16.00 hod. do utorka do 16.00 hod.
Matka sa zaväzuje zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti mimo bežného styku nasledovne:
-počas letných prázdnin každý rok od 30.6. od 10.00 hod. do 14.7. do 16.00 hod. a od 31.7. od 16.00
hod. do 15.8. do 16.00 hod.;
-počas jesenných prázdnin každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do 8.00 hod. prvého
dňa školského vyučovania po prázdninách;
-počas zimných prázdnin každý nepárny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 16.00 hod. a každý
párny rok od 30.12. od 16.00 hod. do nasledujúceho nepárneho roka do 8.00 hod. prvého dňa školského
vyučovania po prázdninách;-počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 10.00 hod. do nasledujúceho pondelka do
8.00 hod.
-počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od piatka od 16.00 hod. do utorka do 16.00 hod.
Matka aj otec budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Výdavky detí na školné, stravné v škole, školský klub detí a školské výlety sa zaväzujú rodičia uhrádzať
v rozsahu 70% otec a 30% matka z celkovej sumy výdavkov.
Daňový bonus si bude uplatňovať otec a rodinné prídavky bude poberať matka.
III. Otec je povinný platiť mesačne výživné na maloletého G. vo výške 130 eur a na maloletého A. vo
výške 130 eur, na obe deti vždy do 18. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Konanie o návrhu otca na pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností matke sa zastavuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Manžel sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.2.2023 domáhal rozvodu manželstva
uzatvoreného dňa 23.4.2016 s manželkou v Trnave a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode k
ich dvom maloletým deťom. V návrhu navrhovateľ uvádzal, že manželstvo bolo spočiatku harmonické,
manželia si v roku 2021 zakúpili prostredníctvom hypotekárneho úveru rodinný dom v obci C., čím
uspokojovali štandardné potreby rodiny. Po 6 rokoch harmonického manželstva v júli 2022 počas
rodinnej dovolenky navrhovateľ zistil, že jeho manželka má mimomanželský pomer s milencom C.
F., čo neskôr aj sama priznala. Pomer mal trvať približne rok, po jeho odhalení sa u navrhovateľa
vytratila dôvera voči svojej manželke a tento stav momentálne považuje manžel za trvalý a vzťahy
manželov za definitívne rozvrátené. Hoci medzitým sa v záujme maloletých detí navrhovateľ pokúsil
obnoviť s manželkou spolužitie, absolvovali párovú terapiu, avšak svoje rozhodnutie rozviesť sa napriek
tomu nezmenil. Manželka v septembri 2022 zanechala doma list na rozlúčku a odišla s tým, že ide
spáchať samovraždu. Našla ju o niekoľko hodín v lese policajná hliadka, následne bola hospitalizovaná
na psychiatrickom oddelení vo Fakultnej nemocnici v Trnave, odkiaľ bola prepustená po desaťdňovej
hospitalizácii. Situácia s opustením domácnosti manželkou sa zopakovala dňa 23.12.2022, po ktorom
incidente bola hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, kde sa nachádzala
aj v čase podania tohto návrhu. V tomto období zabezpečoval starostlivosť o synov výlučne navrhovateľ
za pomoci svojich rodičov. Otec spočiatku navrhoval aj pozastavenie výkonu matkiných rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom. Tento návrh zobral v priebehu konania späť, a preto sa konanie
o ňom zastavilo. K návrhu pripojil sobášny list, rodné listy detí, ich výdavky, potvrdenie o svojom príjme,
výpis z LV, pracovnú zmluvu, dohodu o jej zmene, list manželky.
2. Na návrh otca tunajší súd dňa 1.3.2023 nariadil neodkladné opatrenie uznesením č. k.
39P/10/2023-18, ktorým zveril maloletého G. a maloletého A. do osobnej starostlivosti otca, právoplatne
23.3.2023.
3. Manželka vo svojom vyjadrení k návrhu datovanom 15.5.2023 súhlasila s rozvodom manželstva.
S otcom navrhovanou úpravou pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode nesúhlasila, lebo
namiesto otca sa chcela osobne starať o deti matka, preto žiadala otcovi uložiť aj vyživovaciu povinnosť
a stretávanie druhého rodiča s deťmi, ak by maloletých súd zveril podľa ich počiatočných návrhov
jednému z rodičov do výlučnej starostlivosti, navrhovali obaja upraviť podľa dohody s druhým rodičom.
Manželka popisovala vzťah manželov zo svojho pohľadu inak ako manžel, po pôrode sa zmenil postoj
manžela k nej, vyčítal jej zmenený výzor a pribudnutie na hmotnosti. Navrhovateľa vykresľovala ako
závistlivého, náladového a nespokojného s vlastným životom. Kvôli manželovmu psychickému týraniu,
emocionálnemu zneužívaniu manželky a obrovskej psychickej závislosti na manželovi, začala manželka
strácaťzmyselživotaaprepadávalijumyšlienkynaskoncovaniesním.Koncomaugusta2022vyhľadala
psychologickúpomoc.Neskôrsapridalajmanželnaabsolvovaniepárovejporadne.Konečnespoluopäť
fungovali ako rodina, až do 23.12.2022, kedy navrhovateľ znova psychicky rozložil manželku, za ktorouani raz na psychiatriu po jej hospitalizácii neprišiel. Plynutím času však manželka aj vďaka odbornej
pomoci dospela do štádia, že je schopná samostatne fungovať, pracovať, starať sa o deti. Momentálne
žijú manželia tak, že každý z nich sa pár dní do mesiaca stará o deti, podľa dohody. Navrhovateľ v dome
u svojich rodičov a manželka v dome v Košolnej. Podľa matky je práve ona najvhodnejšou osobou
pre zabezpečovanie starostlivosti o synov; rola otca nastupuje vo vyššom veku detí, až okolo 10. roku.
K vyjadreniu pripojila lekársku správu o svojom zdravotnom stave, prehľad svojich výdavkov, potvrdenie
o plate.
4. Súd vec pojednával dňa 2.10.2023 a dňa 19.10.2023, kedy ju aj rozhodol, pojednávanie neodročil na
návrh manželky, lebo jej dôvod nepovažoval za dôležitý a súladný s hospodárnosťou konania, predtým
vypočul prítomných účastníkov, zistil názor detí, prešetril pomery v oboch domácnostiach, oboznámil sa
s celým obsahom spisu a zistil nižšie opísaný stav veci, ktorú po právnom posúdení rozhodol tak ako
je uvedené vo výroku.
5. Zo sobášneho listu vyplynulo, že manželstvo účastníkov trvá 7 a pol roka. Momentálne je podľa
oboch manželov nefunkčné, lebo žijú oddelenie, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Z ich vzťahu
pochádzajú dve maloleté deti. Manželka sa dopustila nevery, ktorú jej manžel napriek absolvovaniu
párovej terapie nedokázal odpustiť. Manželka s rozvodom súhlasila. Príčinou rozvráteného manželstva
je podľa nej zákerné správanie manžela, ktorý ju viackrát v poslednom čase sklamal a deti navádza proti
matke. Faktom je, že manželia už nestoja o obnovenie spolužitia a jediným východiskom pre nich oboch
je ukončenie ich vzťahu rozvodom.
6. Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a
napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom
manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne
si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne
rodiny (článok 1 a 4 základných zásad Zákona o rodine).
7. Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní,
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné
prostredie (§ 18 Zákona o rodine). O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť (§ 19 ods. 1 Zákona o rodine). K zrušeniu
manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
8. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na
ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (2). Súd pri
posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa
§ 18 a 19 (3).
9. Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. V ustanovení §
23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou
je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť
plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského
spolužitia. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na
subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Rozvrat vzťahov musí byť
kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný.
Nezhodymanželovsamajútýkaťpodstatnýchvecímanželskéhospolužitiaamusiabyťmedzinimivážne
narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí
môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Pre určitý nadhľad treba mať na zreteli, že v
manželstve je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či budú mať za následok aj vážne narušenie
a trvalý rozvrat vzťahov.
10. Prvým výrokom tohto rozsudku súd manželstvo manželov na základe ich zhodne prejavenej vôle
rozviedol, lebo mal aj z objektívneho hľadiska preukázanú existenciu vážneho, trvalého a definitívnehorozvratu ich vzťahu, napriek absolvovanej párovej terapii, ktorá účastníkom nepomohla prekonať ich
manželskú krízu.
11. Podľa článku 5 ods. 2 Základných princípov CMP, súd postupuje z úradnej povinnosti na základe
zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Podľa článku
12 týchto princípov, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh
na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom
maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Podľa § 100
CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým
deťom na čas po rozvode. Podľa § 118 ods. 1 a 2 CMP, súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu
(1). Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o
zmierne riešenie pokúsili mediáciou (2). Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda
schválená, odvolanie.
12. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného (1). Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o
dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa (3). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (4). Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi (5).
13. Rodičom sa napokon podarilo dospieť k dohode o ich striedavej osobnej starostlivosti o maloletých
aj na čas po rozvode, pričom takáto starostlivosť už fakticky od prepustenia manželky z nemocnice
prebieha a deťom vyhovuje. Výslovne to uviedol starší syn G. pracovníčke orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately počas šetrenia pomerov v domácnostiach, kde rodičia striedavo
vykonávajú starostlivosť o maloleté deti v týždenných intervaloch. A. syn A. s vyjadreniami brata súhlasil.
Cez prázdniny si rodičia takisto za súčinnosti súdu dohodli osobitnú úpravu stretávania s deťmi. Dohodli
sa rovnako aj na ich zastupovaní a spravovaní ich majetku oboma rodičmi, na poberaní daňového
bonusu otcom a prídavkov na deti matkou. Takúto dohodu súd rešpektuje, schvaľuje aj vzhľadom
na aktuálnu lekársku správu o stabilizovanom zdravotnom stave matky a považuje ju za uzatvorenú
v najlepšom záujme maloletých detí. Jej súčasťou je tiež úhrada školného, stravného v škole, školského
klubu detí a školských výletov rodičmi v rozsahu 70% (otec) ku 30% (matka) z celkovej výšky výdavku
na tieto špecifikované potreby detí. Meritórny III. výrok o sume výživného pre každé z detí vo výške
po 130 eur od otca súd odôvodnil nižšie, pričom rodičia sa tam zhodli aspoň na dátume, kedy sa majú
sumy výživného poukazovať k rukám matky. Tento výrok o výživnom je podľa poučenia vykonateľný už
doručením.
14. Na pojednávaní dňa 19.10.2023 rodičia k výške výživného, resp. k vyživovacej povinnosti uvádzali,
že podľa otca by sa výživné určovať nemalo, lebo deti budú striedavo u každého z rodičov, ale bol
ochotný v rámci dohody platiť deťom spolu 190 eur mesačne. Matka s takouto výškou výživného od
otca nesúhlasila, trvala na sume 480 eur spoločne pre obe deti. Rodičia zhodne potvrdili, že výdavky
na stravu detí mimo školy predstavujú okolo 350 eur mesačne pre oboch synov, na ich hygienu minúokolo 60 eur mesačne a oblečenie pre chlapcov stojí asi 70 eur za mesiac v priemere. Matka za bývanie
mesačne platí 88,50 eur elektrinu, 40 eur vodu, 238 eur splátku úveru. Výživné požaduje vo výške po
240 eur mesačne na každé dieťa, lebo deti potrebujú okrem bežných vecí aj zimný overal, zimnú obuv,
snehule, lyže, športovú výstroj, lieky, vitamíny, benzín do auta na ich prepravovanie. Rodičia matky ju
podporujú každý mesiac minimálnym príspevkom na živobytie vo výške 200 eur.
15. Otec vypovedal aj cestou právnej zástupkyne, že apeluje na skoré rozhodnutie súdu, aby sa
zastabilizoval súčasný stav a riadne prebiehajúca striedavá osobná starostlivosť. Obštrukcie zo strany
matky považoval navrhovateľ za pohŕdavé správanie voči súdu úmyselne odďaľujúce rozhodnutie vo
veci, zrejme s cieľom dosiahnuť výlučnú osobnú starostlivosť matky o deti. Otec vypracoval návrh
rodičovskej dohody, ktorý doručil protistrane, avšak matka nereagovala, až do momentu tesne pred
pojednávaním. Matka sa bránila prostredníctvom právnej zástupkyne, že očakávala konštruktívnu
reakciu otca, nie útoky na matku a jej nestabilitu. Matka vraj nemala doteraz čas venovať sa rodičovskej
dohode, pretože mala u seba deti a chodí do práce. Predložená dohoda zo strany otca bola navyše
neúplná, preto ju dopracovali. Matka si zisťovala od známych, či je striedavá osobná starostlivosť, ktorú
realizujú, v prospech ich maloletých detí. Názory sa rôznia, ale napokon matka súhlasila s dohodou,
ktorú predložil otec aj s úpravami uskutočnenými na súdnom pojednávaní.
16. Záverom otec poukázal na to, že 4-izbový rodinný dom v Košolnej, v ktorom býva matka s chlapcami
počas ňou vykonávanej starostlivosti a zvyšok mesiaca sama, čo je každý druhý týždeň, je novostavba
v ich BSM s veľkým pozemkom, pre matku s dvomi deťmi ide o nadštandardné bývanie. Otec
momentálne býva u svojich rodičov v 5-izbovom dome, kde vykonáva aj starostlivosť o synov; za bývanie
rodičom prispieva 400 eur mesačne. Počas hospitalizácie matky v nemocnici sa v tejto rodičovskej
domácnosti staral o deti tiež. Má zvýšené výdavky, lebo stále platí podľa dohody polovicu splátky
hypotéky vo výške 238 eur mesačne za dom, v ktorom teraz býva manželka. Po prepustení manželky z
poslednej hospitalizácie manžel navrhoval, aby sa rodičia v ich spoločnom rodinnom dome v Košolnej
striedali pri deťoch, s čím manželka nesúhlasila. Bolo to jej dobrovoľné rozhodnutie zostať v dome sama
a uhrádzať si náklady za energie. V súčasnosti sú už deti zvyknuté tak, že sa striedajú oni u rodičov.
Návrhy na doplnenie dokazovania otec nemal žiadne.
17. Matka záverom uviedla, že na spoločnom účte s manželom si vytvárali finančnú rezervu, ku ktorej
onaterazprístupnemáanavrhla,abyotecpredložilstavtohtoúčtu.Otectammápodľamatkykdispozícii
minimálne 40.000 eur. Neposielal jej ani daňový bonus, ktorý si otec uplatňuje v maximálnej výške, ani
žiadne výživné. Matka z mesačného príjmu 764 eur nezvláda platiť všetky svoje potreby a výdavky na
deti. Otec upozornil, že predmetom tohto konania nie je vyporiadanie spoločného majetku manželov.
Matka sumu požadovaného mesačného výživného 240 eur na každé z detí dosiahla tak, že k sume
daňového bonusu 140 eur pripočítala 100 eur z otcovho príjmu, ktorý je o 2/3 vyšší ako príjem matky.
Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemala.
18. Lustráciami rodičov v Sociálnej poisťovni bol zistený priemerný hrubý mesačný príjem otca od
začiatku tohto roka doposiaľ vo výške 2.658 eur a matky 949 eur. Lustráciami rodičov v Registri
obyvateľov súd zistil, že obaja majú dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletému G. a k maloletému
A., medzi ktorými je vekový rozdiel menej ako dva roky.
19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5). Podľa odseku 6 tohto ustanovenia, ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súdaj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Otázkou, s ktorou sa musí súd pri zverení detí do striedavej starostlivosti vysporiadať, je výživné.
Výživné je peňažné plnenie určené na uspokojovanie bežných potrieb. Zákon nechápe pri tomto
spôsobe starostlivosti rodičov o deti ako pravidlo, že sa výživné neurčí. Toto riešenie je jednou z
možných alternatív, avšak súd môže rozhodnúť aj inak. Pokiaľ je dieťa zverené do osobnej starostlivosti
jedného rodiča, prispieva zväčša druhý rodič na jeho potreby vo vyššej miere (väčšou časťou) oproti
rodičovi, ktorý sa o dieťa osobne stará. Tento rodič totiž realizuje plnenie vyživovacej povinnosti
prevažne osobnou starostlivosťou, nie peniazmi. Samozrejme túto zásadu nemožno paušalizovať. Do
mesačných nákladov sa zahŕňajú náklady na bývanie, na stravovanie dieťaťa, na ošatenie, obuv, školu,
školské potreby, zájazdy, výlety, kurzy, mobilný telefón, dopravu, krúžky a voľnočasové aktivity, hygienu,
lekárske ošetrenia, lieky a pod., a to podľa miery životnej úrovne rodiča. Jedným z možných variantov
je rozdelenie takto zosumarizovaných nákladov na dieťa medzi rodičov podľa kritérií ustanovených
v Zákone o rodine v pomere vyplývajúcom najmä z ich možností, schopností a majetkových pomerov a
s ohľadom na dĺžku času, ktorý sa bude každý z rodičov o dieťa osobne starať. Súd si ustáli mesačné
náklady na dieťa. Zistí, v akom pomere sú zárobkové možnosti a schopnosti otca alebo matky lepšie
oproti zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom druhého rodiča. Prihliadne sa
na ďalšie vyživovacie povinnosti rodičov. V danej veci iné manželia nemajú. S ohľadom na malý vekový
rozdiel medzi súrodencami, ktorí sú zdraví, im súd stanovil výživné v rovnakej sume. O deti sa budú
v tomto prípade rodičia starať každý 1/2 mesiaca, čiže sa deti budú striedať u druhého rodiča vždy
v týždenných intervaloch, a to v pondelok. Otec by mal prispievať na potreby detí 2/3, matka 1/3 z
celkovej sumy nákladov, lebo matka dosahuje tretinový príjem otca. Súd môže každému z rodičov
uložiť povinnosť posielať druhému rodičovi celú takto určenú sumu. Alebo môže rovno vykonať zápočet
výživného v časti, v ktorej sa sumy navzájom kryjú a zaviazať otca na platenie výživného vo výške
rozdielu s tým, že každý z rodičov bude hradiť potreby detí v čase, keď budú v jeho osobnej starostlivosti.
21. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že rodinný dom v Košolnej, ktorý teraz obýva matka,
je novostavba s veľkým pozemkom v BSM manželov, pričom polovicu mesiaca tam matka žije sama,
a to v čase, keď má deti v starostlivosti otec, ktorý bez toho, že by dom užíval, platí polovicu splátky
hypotéky vo výške 238 eur. Odkedy otec odišiel bývať ku svojim rodičom, prispieva im zo svojho
priemerného čistého mesačného príjmu okolo 2.300 eur, čiastkou 400 eur mesačne. Otec bude aj
naďalej poberať daňový bonus na deti po 140 eur; bežné mesačné výdavky za starostlivosť o synov
má rovnaké ako matka 275 eur (na oblečenie detí 70 eur, stravu detí mimo školu 350 eur /2 a hygienu
60 eur /2 za polovicu mesiaca, na ktorej sume výdavkov sa rodičia na pojednávaní dňa 19.10.2023
zhodli); zaplatí deťom k rukám matky mesačné výživné spolu 260 eur a ostane mu 1.407 eur pre svoje
potreby i na mimoriadne výdavky detí v škole v rozsahu 70%. Spoločné úspory manželov, na ktoré
poukazovala matka, budú predmetom vyporiadania ich BSM, preto súd návrh na ich zisťovanie zamietol,
lebo považoval takýto dôkaz za nadbytočný, keď mal preukázané, že za momentálne upravenej situácie
dokáže každý z rodičov pokryť odôvodnené potreby svoje i detí v čase, kedy ich má v starostlivosti.
Stanovením vyživovacej povinnosti jednému z rodičov pri zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti
sa nemá vyrovnávať životná úroveň druhého rodiča (tu matky), ale pokryť bežné výdavky na deti
v rámci dní, kedy sú tu deti v starostlivosti, pričom napríklad na úhrade za bývanie detí v čase, keď sú
v starostlivosti u matky, sa podieľa aj otec sumou 238 eur (splátka úveru), no matka sa na úhrade za
bývanie detí v čase, keď sú v starostlivosti u otca nepodieľa. Okrem mimoriadnych príspevkov otca na
školské aktivity a potreby detí, ktoré budú v rozsahu 70% oproti matkiným 30%, súd zohľadnil priemerný
čistý príjem matky 746 eur, čo spolu s prídavkami na dve deti po 60 eur a výživným od otca spolu 260
eur, dohromady predstavuje 1.126 eur. Táto suma pokryje matkine mesačné náklady vo výške 88,50
eur za elektrinu, 40 eur za vodu, 238 eur za splátku úveru a 275 eur za starostlivosť o synov, spolu
vo výške 641,50 eur a zvyšok 484,50 eur jej ostane mesačne na 30% sumy mimoriadnych výdavkov
detí v škole, benzín a svoje potreby, čo je postačujúce. Samotná matka uvádzala, že pri súčasnom
hospodárení a rovnako fungujúcej striedavej starostlivosti aká bude pokračovať, jej prispievajú rodičia
200 eur mesačne. Podľa tohto rozsudku bude matka dostávať výživné od otca na obe deti spolu 260 eur,
no momentálne ešte nedostáva nič, lebo deti boli zverené dočasne otcovi, teda bude mať k dispozícii
o 60 eur viac ako jej vypomáhajú rodiča a na otázku súdu prečo požaduje spolu výživné na deti až 480
eur matka uviedla, že ich potrebuje na lieky, vitamíny, zmrzlinu a zimné oblečenie (teda nepravidelné
výdavky), ktoré je možné zabezpečiť deťom aj z výživného stanoveného súdom a chlapci môžu nosiť
veci tiež jeden po druhom, čo je bežné a praktické. Matka teda nepreukázala žiadne zvýšené potrebydetí počas ich pobytu v jej domácnosti (v rodinnom dome v BSM), ktoré by odôvodňovali ňou navrhovanú
sumu výživného. Súd poukazuje aj na postoj otca, ktorý sa počas matkinej hospitalizácie na psychiatrii
staral o obe deti sám, teda má prehľad o ich potrebách, výdavkoch a obvyklom fungovaní, snažil sa
s matkou dohodnúť aj na výživnom a bol ochotný prispievať spolu na výživu detí 190 eur mesačne,
pričommatkazňoupožadovanejaneodôvodnenejsumy480eurnebolaochotnávôbecustúpiť.Kotcom
predloženémunávrhurodičovskejdohodysavčasnevyjadrilasodôvodnením,ženemalakedy,lebobola
v práci a potom mala v starostlivosti deti (ako väčšina rodičov), takže sa vyjadrila v deň pojednávania,
a to veľmi kriticky k otcovmu návrhu, pritom jej návrh bol v podstate odlišný akurát v tom, že žiadala
o striedanie detí v iný deň (ako zaužívaný), doplnila úpravu jesenných prázdnin, žiadala, aby otec
dostával daňový bonus na deti a tento jej následne posielal a k sume výživného, na ktorej napokon bez
ústupku trvala, dospela až na tomto pojednávaní.
22. Keby boli deti zverené matke, tak by sa štandardne určovala vyživovacia povinnosť otcovi z jeho
čistého príjmu v rozpätí od 20 do 25 percent, pričom 23% z otcovej čistej mesačnej mzdy predstavuje
sumu 529 eur, avšak jednu polovicu mesiaca má deti v starostlivosti otec a druhú matka, čo predstavuje
529/2 = 264,50 eur /2 na jedno dieťa cca 130 eur, aká suma výživného bola určená. Pri striedavej
osobnej starostlivosti sa každý z rodičov podieľa na výdavkoch detí v polovici, no pre výraznejší rozdiel
v príjmoch rodičov (otec zarába trojnásobne viac ako matka) súd výživné určil v takej výške, ktorá
spoločne s matkiným príjmom a prídavkami na deti postačí na pokrytie všetkých jej bežných potrieb.
Na uplatňovaní daňového bonusu otcom a poberaní prídavkov matkou sa rodičia zhodli, takže túto
dohodu súd akceptoval a nezdôvodňoval. Iba dopĺňa, že nie je povinnosťou otca, ktorý poberá bonus
v maximálnej výške z dôvodu vyššieho príjmu ako má matka, aby jej tento (resp. jeho výšku) posielal
v rámci výživného tak ako to navrhovala.
23. Na záver súd poukazuje ešte aj na porovnanie príjmov rodičov k nákladom na deti, že príjem otca
je o 2/3 vyšší ako príjem matky. Bežné výdavky na obe deti sú 480 eur mesačne (oblečenie 70 eur,
strava detí mimo školu 350 eur a hygiena 60 eur), pričom otec by sa mal podľa výšky svojho príjmu na
ich úhrade podieľať 2/3-nami, čo predstavuje 320 eur / 2, teda na každé dieťa (pri rovnakom výživnom
pre oboch) by mal prispievať po 160 eur a matka 1/3-nou, čo predstavuje 160 eur / 2, teda na každé
dieťa (pri rovnakom výživnom pre oboch) by mala prispievať po 80 eur mesačne. Ak odpočítame od
otcovho výživného matkine, ostane nám rozdiel 160 eur na obe deti, teda podľa tohto prepočtu by mal
otec mesačne prispievať k rukám matky výživným po 80 eur na obe deti, o 50 eur nižším ako mu bolo
stanovené, s ktorou sumou nebola spokojná hlavne matka. Popri tom na školských výdavkoch detí sa
otecbudepodľarodičovskejdohodypodieľaťvyššoumierouakomatka,čomatkavôbecnezohľadňovala
a trvala na úhrade celkových bežných mesačných výdavkov na obe maloleté deti výlučne otcom, keď
požadovala na každé z detí po 240 eur, čo je dokopy 480 eur, ktorá suma sa presne zhoduje s bežnými
potrebami detí opísanými oboma rodičmi na pojednávaní. Výdavky detí za bývanie a spotreby energií
súd nezohľadňoval, lebo každý z rodičov ich hradí v rámci mesiaca na polovicu plus otec ešte spláca
aj časť hypotéky za dom, v ktorom bývajú deti s matkou.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu,
lebo účastníci nenavrhli ani zákon nestanovil inak.
Poučenie:
P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde odvolanie
s tým, že voči prvému výroku o rozvode manželstva sa môžu odvolať iba manželia. Voči druhému
výroku tohto rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, nie sú rodičia podľa § 122 Civilného
mimosporového poriadku oprávnení podať odvolanie. Voči tretiemu až piatemu výroku tohto rozsudku
sa môžu odvolať všetci účastníci konania.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c)
ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g)
proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh
(§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní
(§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa Civilného
mimosporového poriadku, ak sa upravuje starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
V Trnave, dňa 19.10.2023
JUDr. Jana Kordošová
sudkyňa
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.