Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200452
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200452.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX/XX, XXX XX E., v zastúpení: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát
so sídlom: Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom:
Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne F. XXX XXX XXXX
X zo dňa 24. marca 2021 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 04. novembra 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na

ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. Po
právoplatnosti tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. novembra 2020 (ďalej ako
„prvostupňové rozhodnutie“) žalovaná podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZSP“) priznala od 07. septembra 2019 žalobkyni
starobný dôchodok v sume 280,70 eur mesačne, a zároveň rozhodla o jeho zvýšení od 01. januára 2020
na sumu 289,70 eur mesačne.

2. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 65 ods. 1, § 66 ods. 1 ZSP tým, že žalobkyňa
získala 20 rokov a 321 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky nároku na starobný
dôchodok 7. septembra 2019. V rozhodujúcom období žalovaná zistila žalobkyni získaných 4 699 dní

dôchodkového poistenia, to znamená 12,8740 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 ZSP.

3. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom nesúhlasila s postupom žalovanej
a s napadnutým rozhodnutím, nakoľko žalovaná podľa jej názoru nesprávne posúdila jej nárok na
starobný dôchodok, nezistila správne skutkový stav veci a postupovala diskriminačné, lebo pri skutkovo
rovnakých právnych veciach rozhoduje odlišne. Namietala nezohľadnenie doby služobného pomeru na
nárok na starobný dôchodok a pre určenie sumy starobného dôchodku a žiadala za účelom posúdenia

nároku zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia získanú žalobkyňou tak vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Tiež namietala, že žalovaná pri
posudzovaní jej nároku na starobný dôchodok nerešpektovala čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalejako „Dohovor“), keď z celkovej doby poistenia odpočítala dobu, ktorá bola žalobkyni zhodnotená pre
účely výsluhového dôchodku. Žalobkyňa ďalej v odvolaní poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej ako „NS SR“) č. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, z ktorého podľa jej

názoru vyplýva, že žalovaná má povinnosť zohľadniť pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok aj
doby získané v osobitnom systéme dôchodkového poistenia a taktiež poukázala na rozsudky NS SR č.
10 So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015, č. 7So/28/2015 zo dňa 23. februára 2017 a č. 9So/154/2015 zo
dňa 28. júna 2017, ktoré potvrdzujú právny názor, že skutkové a právne závery žalovanej v obdobných
veciach sú v rozpore s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 33 Dohovoru, podľa ktorého sa má

určiť suma starobného dôchodku žalobkyne krátením o dobu z osobitného systému sociálneho poistenia
zhodnotenú na výsluhový dôchodok. Ďalej uviedla, že ku dňu podania žiadosti, nielen splnila zákonné
podmienky pre priznanie starobného dôchodku, ale celkovú dobu dôchodkového poistenia dosiahla
vyššiu ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí.

4. Žalovaná rozhodnutím Generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. marca 2021 (ďalej ako

„druhostupňové rozhodnutie“) podľa § 215 ods. 4 ZSP odvolanie žalobkyne zamietla a prvostupňové
rozhodnutie v celom rozsahu potvrdila.

5. Žalovaná svoje druhostupňové rozhodnutie odôvodnila podľa § 218 ods. 1 a 2, § 255 ods. 5, § 60
ods. 1, 2 a 10, § 61 a § 63 ods. 1 ZSP tým, že zopakovala priebeh administratívneho konania, ako aj

uviedla výpočet starobného dôchodku a získané doby dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia.

6. Poukázala na to, že z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-
OSZ00045522/2017-VZ zo dňa 1. júla 2017 vyplýva, že žalobkyňa je poberateľkou výsluhového

dôchodku, ktorý jej bol od l. júla 2017 zvýšený podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Celková doba výkonu služby zhodnotená na výsluhový dôchodok je 16 rokov a
174 dní. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená doba služby od 15. júla 1994 do
31. augusta 1999 v I. kategórii funkcií, doba od 1. septembra 1999 do 31. decembra 1999 v II. kategórii

funkcií a doba od 1. januára 2000 do 31. decembra 2010 v III. kategórii funkcií.

7. Z uvedeného pre žalovanú vyplynulo, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá
nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je možné

toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení.

8. Nakoľko bol žalobkyni priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného zákona, na nárok ktorého jej
bola zhodnotená celá doba služobného pomeru v Policajnom zbore SR, nie je možné v súlade s § 255

ods. 5 a § 60 ods. 2 ZSP zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru ako obdobie dôchodkového
poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku.

II. Správna žaloba

9. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.04.2021 sa žalobkyňa domáhala
zrušenia druhostupňového rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej.

10. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že rozhodnutiami žalovanej a jej postupom, bolo porušené

jej právo na priznanie starobného dôchodku v správnej výške. Pri určovaní výšky starobného dôchodku
nebola vzatá do úvahy celá dobu dôchodkového poistenia žalobkyne. Do celkovej doby dôchodkového
poistenia nebola zahrnutá doba v služobnom pomere počas ktorého bola zaradená v I., II. a III.
kategórii činnosti. Žalovaná na základe dôvodov uvedených v odvolaní bola povinná zrušiť prvostupňové
rozhodnutie alebo ho zmeniť v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré vychádzajú z právnych predpisov

a sú súlade s dlhodobou rozhodovacou činnosťou správnych súdov a judikatúrou NS SR. Žalovaná
postupovala v rozpore s § 218 ods. 2 a 3 ZSP. Argumentácia žalovanej, ani z hľadiska skutkového,
ani z hľadiska právneho posúdenia veci nemôže obstáť. Spoločným znakom rozhodnutí žalovanej je
záver založený na odmietaní judikatúry NS SR a značná svojvôľa v rozhodovaní. V tejto právnej vecinastáva stav keď žalovaná do celkovej doby dôchodkového poistenia nezahŕňa dobu, v ktorej žalobkyňa
bola zaradená do I. a II. kategórie činnosti. Žalovaná sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberá judikatúrou
NS SR ktorú žalobkyňa, ako súčasť svojej právnej argumentácie v odvolaní uviedla. Žalovaná

právnu argumentáciu žalobkyne a jej poukaz na ustálenú judikatúru odmieta v podstate z rovnakých
dôvodov ako u výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórie. Pri argumentácií z akého dôvodu
nerešpektuje judikatúru NS SR (na ktorú je poukázané v správnej žalobe) pri posudzovaní celkovej doby
dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených v III. kategórií je argumentácia žalovanej
odvodená od § 274 ZSP s tým, že judikatúra sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov zaradených v I.

a II. kategórii činnosti. V zapätí (pretože žalobkyňa bola zaradená aj v I. a II. kategórií) volí odlišný postup
a judikatúru prehliada, resp. ignoruje a postupuje rovnako ako pri výsluhových dôchodcoch zaradených
do III. kategórie.

11. Žalobkyňa poukazuje na to, že ustálená rozhodovacia prax súdov jednoznačne svedčí o tom, že
pre posúdenie celkovej doby poistenia nemá žiadny vplyv zaradenie do jednotlivých kategórií, pričom

žalovaná tieto skutočnosti neberie do úvahy. V tomto smere žalobkyňa poukazuje na rozsudky NS SR
sp. zn. 10 So/59/2014 zo dňa 15.4.2015, sp. zn. 1So 127/2004 zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 10So/18/2015
zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 9So/187/2014 zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 1So/15/2015 zo dňa 18.11.2016, sp.
zn. 9So/136/2014 zo dňa 30.11.2016, sp. zn. 9So/46/2015 zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo
dňa 23.02.2017, sp. zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 7K/31/2018 zo dňa 29.10.2019.

12. Právne posúdenie veci žalovanou v prvostupňovom, ako aj druhostupňovom rozhodnutí je podľa
názoru žalobkyne v rozpore s čl. 33 Dohovoru, a s § 66 ods. 1 v spojení s § 60, § 61, § 62 a § 63 ZSP.

13. Podľa judikatúry NS SR, na ktorú žalobkyňa v podanej správnej žalobe poukazuje, celková dobu

poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových ani iných dôchodcov odlišne. Žalovaná odlišne
posudzuje celkové doby poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie (aj
tu postupuje odlišne) u ktorých považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola
hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou
súdov). U výsluhových dôchodcov nezaradených do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a dobu

hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava a tento postup
zvolila aj v prípade žalobkyne. Tento postup uplatňuje za situácie, keď všetci výsluhoví dôchodcovia
boli poistení rovnakú dobu a je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona. Tento postup
žalovanej k posúdeniu tejto veci, z hľadiska uplatneného nároku, nie je možné označiť inak ako za
diskriminačný.

14. Žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek 07.09.2019 pripočítaním osemdesiatjeden kalendárnych
mesiacov k veku 55 rokov. Celková doba dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového
vekuje37rokova130dní(20rokova321dní+16rokova174dníhodnotenýchpripriznanívýsluhového
dôchodku) a nie ako uvádza žalovaná 20 rokov a 321 dní, z ktorej vychádzala pri určovaní výšky

starobného dôchodku. V dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú
všetky závery žalovanej uvedené v odôvodnení nesprávne.

15. Nemôže byť sporné, že žalobkyňa splnila obidve zákonné podmienky na priznanie starobného
dôchodku, t. j. dosiahla dôchodkový vek a celkovo bola dôchodkovo poistená 37 rokov a 130 dní, ako

nemôže byť sporné, že žalovaná pri určovaní výšky starobného dôchodku nevychádzala z celej doby
dôchodkového poistenia.

16. Žalobkyňa poukazuje na rozsudky NS SR sp. zn. 7 So/138/2011, sp. zn. 7So/138/2011. Žalobkyňa
ďalej dáva do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštatuje, že

súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri
opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne
posudzované (napr. rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady
právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa

názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý
rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne
odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07). Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými
a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiťjeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný
prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd
rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným

spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v
súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka
súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. rozhodnutie č. III. ÚS 192/06).

17. Žalobkyňa namieta, že medzi žalovanou a žalobkyňou nie je sporný dôchodkový vek ale je

sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorej nesprávne posúdenie malo za následok priznanie
starobného dôchodku žalobkyni v nesprávnej výške.

18. Žalobkyňa považuje obe rozhodnutia žalovanej za arbitrárne, pretože skutkové zistenia a právne
závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi o ktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutia.
Interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od

ustálenej judikatúry). Žalovaná neuviedla relevantný dôvod ktorý ju vedie k odmietaniu stabilizovanej
výkladovej praxe súdmi. V právnom štáte by správny orgán, pokiaľ svoje odmietavé postoje nezdôvodni
spôsobom postačujúcim na prelomenie súdom judikovaných záverov, mal pri posudzovaní rovnakých
skutkových a právnych veci, súdne rozhodnutia rešpektovať a tým prispieť k posilňovaniu právneho štátu
a nie ho spochybňovať.

19. Žalobkyňa považuje za preukázané, že žalovaná pri posudzovaní jej žiadosti o priznanie starobného
dôchodku, postupovala v rozpore s právnymi predpismi na ktoré poukazuje v žalobe ako aj v rozpore s
ustálenou judikatúrou a jej vec neposúdili správne po skutkovej ani právnej stránke. Postup žalovanej
nie je súladný s judikatúrou a v rámci svoj právnej argumentácie poukazuje napr. na rozsudok NS SR

9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 ktorého závery, rovnako ako všetkých predchádzajúcich rozsudkov
uvedených žalobkyňou, sú založené na doterajšej konštantnej judikatúre.

III. Vyjadrenie žalovanej.

20. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá má za to, že žalobkyňa v správnej žalobe uviedla totožné
námietky, ktoré uviedla v odvolaní, podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa žalovaná
vysporiadala v odôvodnení napadnutého druhostupňového rozhodnutia.

21. S námietkami žalobkyne žalovaná nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné, pričom žalovaná
opakovane uvádza, že jej postup pri posúdení nároku žalobkyne na starobný dôchodok bol správny
a dôvody napadnutého druhostupňového rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na
základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne.

22. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne poukazuje na rozsudok NS SR č. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla
2015, ktorý sa odvoláva na Dohovor žalovaná uvádza, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky, zamestnanie colníka nebolo zaradené v I. ani v II. pracovnej kategórii a s
prihliadnutím na ustanovenie § 274 ZSP, podľa ktorého sa musia nároky vyplývajúce z I. a II. pracovnej
kategórie zachovávať, nebolo možné pri hodnotení nároku žalobkyne na starobný dôchodok postupovať

podľa tohto zákona ZSP a v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR a aplikovať čl. 33 Dohovoru.

23. K rozsudku NS SR č. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, na ktorý poukazuje žalobkyňa
v odvolaní a právny zástupca v správnej žalobe je potrebné uviesť, že predmetný rozsudok sa
skutkovo týka odlišnej veci, a teda netýka sa žalobkyne, z čoho vyplýva, že nie je možné v prípade

žalobkyne postupovať v zmysle uvedeného rozsudku. Žalovaná zosúladila svoju aplikačnú prax so
zovšeobecneným názorom NS SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu
profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu
dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru.

24. Nakoľko žalobkyňa nevykonávala službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené
podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný
dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR.IV. Replika žalobkyne

25. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá dáva do pozornosti, že zaradenie do I. alebo
II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u výsluhových
dôchodcov zaradených do III. kategórie činnosti (u žalobkyne časť tejto doby) posudzuje inak. Žalovaná
preukázateľnevolídiskriminujúcipostupvočitejskupinevýsluhovýchdôchodcov,ktorýchčinnosťnebola
zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaná svojim rozhodnutím potvrdila, že pred zákonom nie sú všetci

občania rovní. Žalobkyňa zotrváva na skutkových dôvodoch a právnej argumentácií uvedenej v podanej
správnej žalobe

V. Relevantná právna úprava

26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej

správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa § 6 ods. 1 a 2 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.

28. Podľa § 1 ods. 3 ZSP tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského
a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych
vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých
sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 60 ods. 2 a 10 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak
nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

30. Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.

31. Podľa § 255 ods. 5 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby
policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto
obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie
sa zachovávajú.

33. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol

ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť
11.01.1991);akmáaleboakbymalainakchránenáosobanároknadávkuustanovenúvtomtoDohovore
a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou
rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienoka v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú
dávku.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

34. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z

Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.

35. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §
10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preskúmal
napadnuté druhostupňové a prvostupňové rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania,

ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostuňového
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v
sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je
podaná dôvodne. O žalobe rozhodol tunajší súd bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok
podľa § 137 ods. 4 SSP.

36. V rámci súdneho prieskumu, po oboznámení sa s podaniami účastníkov konania, s obsahom
pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, z rozhodnutia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-00045522/2017-VZ zo dňa 01. júla 2017 zistil, že žalobkyňa
je poberateľkou výsluhového dôchodku, ktorý jej bol zvýšený od 01. júla 2017 podľa § 68 ods. 1 a 3

zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Celková doba služby zhodnotená na výsluhový dôchodok je 16
rokov a 174 dní. Z výpočtu odchodného súd zistil, že doba trvania služobného pomeru vo výkone služby
policajta I. kategórie u žalobkyne trvala od 15.07.1994 do 31.08.1999, v II. kategórii od 01.07.1999 do
31.12.1999 a v III. kategórii od 01.01.2000 do 31.12.2000. Celková započítaná doba výkonu štátnej

služby preto činí 16 rokov a 174 dní.

37. Správny súd sa tiež oboznámil s rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk NS SR a
rozhodnutí súdov SR pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutím NS SR sp. zn.
7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013

(pod R 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami napr. sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015, sp. zn.
9So/154/2015 zo dňa 28. júna 2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23. februára 2017, sp. zn. 9So 15/2016
zo dňa 28. februára 2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29. októbra 2019, tiež s rozsudkami krajských
súdov v obdobnej veci vychádzajúcimi z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR na ktoré poukazovala
žalobkyňa vo svojej žalobe a aj s judikatúrou Ústavného súdu SR ako sú rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I.

ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011-19.

38. Správny súd zistil, že žalobkyni nebola pre priznanie nároku a určenia sumy starobného dôchodku
podľa ZSP zhodnotená doba výkonu štátnej služby v rozsahu celkovo 16 rokov a 174 dní, ktorá je
bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla 2017. Z Osobného listu dôchodkového

poistenia, ako prílohy prvostupňového rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, vyplýva, že
žalovaná žalobkyni z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu štátnej
služby a nehodnotila ju pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku. Zhodnotila iba obdobie
dôchodkového poistenia v rozsahu 20 rokov a 321 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia ku dňu vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok, priznaný od 7. septembra 2019.

39. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd
poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24. augusta 2016 v obdobnej veci, podľa
ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu
na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil

zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia.“40. Spornou v preskúmavanej veci bola teda otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej
pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku
žalobkyne na starobný dôchodok a následné určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 a

nasl. ZSP. Pre zodpovedanie žalobných námietok správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí NS
SR v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax.

41. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj
osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení

dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených
zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom
rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,
pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému

sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti ZSP len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe
poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný
dôchodok.

42. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu

poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho
zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu
poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (upravujúci osobitný systém sociálneho zabezpečenia) neobsahuje takú

právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v
civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na
hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získal vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia.

43. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011 publikovaného
v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového
dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby
profesionálnehovojaka(t.j.policajtaavojakaprípravnejslužby,tiežcolníka)bolopovažovanézaobdobie

dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre
zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia
dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného
dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo

všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj
doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku
možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne
o sumu výsluhového dôchodku.

44. Správny súd konštatuje, že právne posúdenie veci žalovanou, s odkazom na § 274 ZSP je nesprávne
a takým je aj konštatovanie, že rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov,
ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto
výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia

služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú
zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov,
bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k
zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v
oboch poistných systémoch.

45. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 z 28. februára 2018 NS SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne
založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií
v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vovšeobecnom systéme.“... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ
získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná
len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v

rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa
výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.
1 zák. č. 461/2003 Z.z..“

46. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na § 274
ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia
poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR. Pre
posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé
obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade,
že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení

dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia
získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného
dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového
poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu
súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca.

47. Odôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné
vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby
výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nesprávne, a rovnako nesprávny, s
odkazom na § 255 a § 60 ods. 2 ZSP, je aj jej postup pre odôvodnenie vylúčenia doby služby žalovanej

z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy jej starobného dôchodku.

48. Výklad a aplikácia § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 ZSP žalovanou a jej záver, že doba poistenia
získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nemôže byť žalobkyni zhodnotená na účely
starobného dôchodku podľa ZSP, t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, sú nesprávne.

Výkladom uvedených ustanovení ZSP (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach
dospel NS SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk pod č. R 55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka)

nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP, ktoré je významné pre zistenie
vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky podľa ZSP.

49. Zo záverov rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázala aj žalobkyňa, vyplýva, že pre posúdenie vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa § 66 ods. 1 ZSP, jej

žalovaná mala zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom,
ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia
mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by jej patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového
poistenia v osobitnom, aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku
mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá

by jej patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý jej bola
poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka
výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej
dobedôchodkovéhopoisteniapreúčelypriznaniavýsluhovejdávky.Žalobkynibypotomvznikolnárokna
starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku,

na ktorú by jej vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získala len vo
všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu,
ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného
dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.

50. Pokiaľ žalovaná vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobkyne na starobný
dôchodok a jej výšku podľa ZSP absolútne vylúčila hodnotenie doby jej poistenia získané v osobitnom
systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že nebolo zachované jej
ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky,zohľadňujúce celé obdobie jej dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak,
ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového
poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

51. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok a
následného určenia jeho výšky, je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby vrátane
vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, a až po takom
určení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33

ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaná preto nepostupovala správne, ak pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne
o starobný dôchodok vylúčila žalobkyni obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme
sociálnehopoisteniavrozsahu16rokova174dnídobyvýkonuštátnejslužby,zčohovyplýva,žežalobou
napadnuté druhostupňové rozhodnutie, spolu s prvostupňovým rozhodnutím, vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

52. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi a prepočíta určenú sumu priznaného starobného
dôchodku podľa § 66 ods. 1 ZSP, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne, získané
do vzniku nároku na starobný dôchodok a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by jej
patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracovala iba vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2

Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu v pomernej
časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby žalobkyne pre výsluhový dôchodok, túto sumu skráti
najviac o výšku vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový
dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov funkciu starobného dôchodku vo výške

primeranej dobe trvania služobného pomeru a bude sa riadiť právnym názorom NS SR vysloveným v
prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny súd.

53. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ žalovaná bola toho názoru, že právny názor vyslovený
v rozsudkoch NS SR doteraz nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax

súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú
dobu, tak je potrebné poukázať na rozhodnutie NS SR z 24. januára 2018 sp. zn. 6Cdo 29/2017, z
ktorého vyplýva že „za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým
rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdovSlovenskejrepubliky,vydávanejNajvyššímsúdomSlovenskejrepublikyod1.1.1993spôvodným

názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období
judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý
právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne
nadviazali. (...)Napokon vzhľadom na čl. 2 ods. 2 C. s. p. je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax

dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného
súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie“ (pozri
bod 11). Uvedený právny názor NS SR ohľadom ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
je rovnako aplikovateľný aj vo vzťahu k ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu v správnom
súdnictve.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené Správny súd v Bratislave druhostupňové rozhodnutie žalovanej zo
dňa 24.03.2021 podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ako aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.11.2020
v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil žalovanej, ako
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho

súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu

je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).