Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123013403
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123013403.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 28. novembra 2024 v senáte zloženom
z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky
Liptákovej prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1T/100/2023
zo dňa 8.2.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina obžalovaného A. B. z dôvodu podľa § 285 písm. c) Tr. por.
oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca č. Pv 207/22/5502 zo dňa 21.12.2023
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods.
2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
v čase okolo 18:45 h dňa 04.09.2021 v blízkosti lokality zvanej C. D. E. F. G. H., F. C., mimo zastavaného

územia obce, po lesnom pozemku na parcele KN-E číslo 855, vedenej na liste vlastníctva číslo XXX,
pre katastrálne územie I., nachádzajúcom sa v území J. K. F. K., kde platí druhý stupeň ochrany
podľa zákona číslo 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon o ochrane prírody a krajiny), neoprávnene viedol motorovú štvorkolku nezistenej značky, bez
evidenčného čísla, ktorú v danej lokalite počas neoprávnenej jazdy na krátku dobu aj odstavil, čím týmto
svojím konaním porušil ustanovenie § 13 odsek 1 písmeno a) zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj

ustanovenie § 31 odsek 1 písmeno d) zákona číslo 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov,

lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti uvedenému rozsudku v neprospech obžalovaného prokurátor zahlásil odvolanie priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 8.2.2024. Podané odvolanie prokurátor písomne doplnil

podaním zo dňa 10.4.2024. Namietal, že súd v danom prípade nesprávnym spôsobom použil zásadu
v pochybnostiach v prospech obvineného. Ďalej dôvodil, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na všetky
dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, a teda nepostupoval dôsledne pri ich hodnotení,
v dôsledku čoho dospel k nesprávnym záverom a oslobodil obžalovaného spod obžaloby. Svedok
opísal, čo videl, v tom čase sa nachádzal na pozemku, opísal ako sa k nemu obžalovaný blížil,
tak ho viackrát telefónom odfotil, rozprával sa s obžalovaným, nazrel mu do úložného priestoru.

Svedok svoje vyjadrenie pri previerke výpovede na mieste potvrdil aj priamo v teréne. V súvislosti
s vyhotovenými fotkami pri stretnutí s obžalovaným nasledovala textová komunikácia zo dňa 4.9.2021,
ktorá podporuje tvrdenie svedka. Svedok osobne pozná A. B. z pôsobenia v Poľovníckom združení.
Podľa prokurátora tvrdenie okresného súdu „jeden svedok, žiadny svedok“ neobstojí a v tejto súvislosti
poukázal na okolnosť, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, preukazujúci
vinu obvineného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický,

zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či vyvrátený. Pokiaľ
ideosúdompertraktovanúanimozitumedziobžalovanýmasvedkom,takuvedenáokolnosťsamaosebenemôže automaticky znamenať nevierohodnosť vyjadrenia svedka L. M., rovnako tak ako za dôkaz
ovierohodnostivýpovedesvedkanemožnoautomatickypovažovaťlensamotnúhrozbutrestnoprávneho
postihu pri krivej výpovedi. Vyjadrenia svedka podporujú aj ďalšie okolnosti, dôkazy, a to: fotografie,

obsah komunikácie na sociálnej sieti, fotodokumentácia z previerky výpovede na mieste zhodujúca
sa s lokalitou zachytenou na fotografiách predložených svedkom pri podávaní trestného oznámenia.
Podľa názoru prokurátora takéto komplexné posúdenie vyjadrenia svedka vedie k záveru o pravdivosti
skutočností uvádzaných L. M., a to tak, že sa žalovaný skutok stal, ako aj, že sa ho dopustil práve
obžalovaný A. B.. S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Žiline podľa § 321 odsek 1 písm.

b), písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok OS ŽA a podľa § 322 ods. 1 Tr. por vrátil vec Okresnému
súdu Žilina, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Obžalovaný sa k podanému odvolaniu prokurátora prostredníctvom obhajcu vyjadril podaním zo dňa
15.5.2024 (č. l. 368 spisu). Nesúhlasil s dôvodmi odvolania. Uviedol, že skutočnosť, podľa ktorej sa
osobnepoznásL.M.jepravdivá,avšakichvzťahnieježiadenaniejepozitívnehorázu.L.M.opakovane

podával trestné oznámenia na obžalovaného práve z dôvodu situácie v Poľovníckom združení, v ktorom
bol obžalovaný odvolaný z funkcie predsedu a voči čomu sa obžalovaný bránil v súdnom konaní o
určenie neplatnosti rozhodnutia PZ Starý N. E.. Aj tieto vzťahy medzi obvineným a oznamovateľom
trestnej činnosti je potrebné skúmať, pretože svedok mal potrebu mu uškodiť. Žiadnym dôkazom nebolo
preukázané, že A. B. sa nachádzal v rozhodnej dobe na rozhodnom mieste a v chránenej krajinnej

oblasti. Nemožno sa stotožniť so záverom, že odchýlky vo výpovedi L. M. boli spôsobené dĺžkou trvania
trestného konania a viacnásobného opakovania skutku. Žiada, aby odvolací súd zamietol odvolanie
prokurátora podľa § 319 TP, lebo nie je dôvodné.

Verejné zasadnutie pred odvolacím súdom o odvolaní prokurátora bolo vykonané v prítomnosti

obžalovaného, ktorý prostredníctvom obhajcu navrhol, aby krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny a zákonný a odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné. Prítomná
prokurátorka na konanom verejnom zasadnutí zotrvala na písomne podaných odvolacích námietkach
a navrhla rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ - prokurátor podal odvolanie. Krajský súd tiež
preskúmal správnosť postupu konania, ktoré napadnutému výroku rozsudku predchádzalo, pričom
prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané prokurátorom bolo podané oprávnenou osobou,
proti výrokom rozsudku, proti ktorým je prípustné, v zákonom stanovenej lehote, avšak odvolanie
prokurátora bolo vyhodnotené ako nedôvodné.

Na podklade prokurátorom podaného odvolania, dôsledným oboznámením sa s obsahom spisového

materiálu a dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa odvolací súd
predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu žalovaného trestného
činu je napadnutý oslobodzujúci rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa
ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv
jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. K vyhláseniu

oslobodzujúceho rozsudku okresný súd dospel po bezchybnom procesnom postupe. V tomto smere
prokurátor neprodukoval žiadne odvolacie námietky a rovnako ohľadne uvedeného žiadne pochybenia
nezistil ani odvolací súd. Vo vzťahu k žalovanému skutku okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie a pred vyhlásením dokazovania za skončené prokurátor, ako ani obžalovaný
aobhajcanemaliďalšienávrhynadoplneniedokazovania.Dôkazykžalovanémuskutkubolinahlavnom

pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Následne okresný súd správne postupoval a nepochybil
ani vo fáze hodnotenia dôkazov a tieto hodnotil plne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.,
teda nielen samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach, dôsledne zohľadňujúc tak okolnosti, ktoré
svedčili v prospech obžalovaného A. B., ako aj okolnosti, ktoré svedčili v jeho neprospech. Okresný
súd potom dospel k správnemu záveru zodpovedajúcemu stavu veci a zákonu, pokiaľ obžalovaného

A. B. oslobodil spod obžaloby z dôvodu podľa § 285 písm. c) Tr. por., teda že nebolo dokázané, že
skutok spáchal obžalovaný. Rovnako odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd učinil
zákonu zodpovedajúcim spôsobom. Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, podľa
ktorých obžalovaného A. B. spod obžaloby prokurátora oslobodil a na tieto v podrobnostiach odkazuje.Pri existencii erudovaného, podrobne odôvodneného rozhodnutia okresného súdu, keď rozhodnutia
súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu tvoria jednotu, bolo by nadbytočným v rozhodnutí odvolacieho
súdu opakovať dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené sa odvolací

súd v rámci svojho rozhodnutia zameral na riešenie podstatných odvolacích námietok prokurátora.

Len sama skutočnosť, že prokurátor sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, ktoré našli svoj odraz v oslobodzujúcom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k
záveru o zjavnej neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa dospel k záveru,
že vykonaným dokazovaním nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaného skutku sa
dopustil práve obžalovaný A. B..

Pokiaľprokurátorvrámciodvolaniapoukazujenato,žepodľajehonázoruvykonanýmdokazovanímbolo

v potrebnom rozsahu preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný konaním uvedeným v obžalobe,
pričom okresný súd pri rozhodovaní neprihliadol na všetky dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní, a teda nepostupoval dôsledne pri ich hodnotení, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym
záverom a oslobodil obžalovaného spod obžaloby, tu krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku
súdom prvého stupňa na strane 8 a 9, s ktorým sa stotožňuje a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Je potrebné prisvedčiť aj obhajobe obžalovaného, že na usvedčenie zo spáchania trestného činu
nepostačuje jediná výpoveď svedka (u ktorého existujú pochybnosti o motíve podania trestného
oznámenia práve vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj čas, ktorý uplynul od dňa, kedy mal byť
skutok spáchaný obžalovaným do dňa podania trestného oznámenia svedkom, bez toho, aby tomuto
úkonu bránili iné závažné okolnosti), pokiaľ nie je podporená ďalšími dôkazmi, ako na to správne

v podrobnostiach poukazoval aj súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku. Krajský súd považuje
za správny právny záver súdu prvého stupňa, že nebolo jednoznačne a bez rozumných pochybností
preukázané, že sa žalovaného skutku dopustil obžalovaný A. B., a preto aplikoval zásadu „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Krajský súd pripomína, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada
prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Preto
je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. V prípade existencie
akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil, je potrebné
tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak.

V tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že nevyhnutným a základným predpokladom pre
spravodlivé rozhodnutie vo veci je náležité zistenie skutkového stavu v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por.
Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje nielen zistenie skutkového stavu veci,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, ale aj objasňovanie

okolností a vykonávanie dôkazov svedčiacich proti obžalovanému a okolností a dôkazov svedčiacich
v prospech obžalovaného. Každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s
uvedenou zásadou spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za
zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej
skutočnosti, hoci výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej

strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných
prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, bude nevyhnutné
obžalovaného oslobodiť spod obžaloby pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo.

V súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora, krajský súd dáva do pozornosti zásadu

kontradiktórnosti vedeného trestného konania, teda že obžalobu primárne zastupuje prokurátor a on
vykonáva dôkazy smerujúce v neprospech obžalovaného a súd nemôže napomáhať prokurátorovi
z usvedčenia obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti. Súd si za každých okolností musí zachovať
svoje postavenie nestranného arbitra, ktoré vyplýva z dokumentu najvyššej právnej sily – Ústavy SR.
Preto sa aj odvolací súd plne stotožňuje so záverom, že výrok o vine nemôže byť založený len na

podozrení, dohadoch či domnienkach, ale konkrétnymi dôkazmi musí byť spoľahlivo a jednoznačne
preukázaná vina obžalovaného.Krajský súd uzatvára, že len sama skutočnosť, že sa prokurátor nestotožňuje s argumentáciou
okresného súdu, ktorou zdôvodňuje vyhlásenie oslobodzujúceho rozsudku, nemôže byť dôvodom na
iné ako napadnuté rozhodnutie okresného súdu. Prokurátor v rámci zdôvodnenia odvolania neuviedol

žiadne také argumenty, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť vecne správne a zákonné rozhodnutie okresného
súdu. Na tomto mieste tiež krajský súd znovu opakuje, že okresný súd vyhlásenie oslobodzujúceho
rozsudku podrobne a erudovane zdôvodnil, jeho úvahy majú oporu v zákone, zistenom dôkaznom stave,
ako aj ustálenej súdnej praxi, preto krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr.
por. zamietol.

Vovyššieuvedenomideopodstatnédôvody,nazákladektorýchkrajskýsúdrozhodoltakakojeuvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.