Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Cbi/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204841
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124204841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: JUDr. Peter Bartoš, Námestie

Slobody 2, 066 01 Humenné, správca úpadcu: Eco Energy Point, s.r.o., Popradská 17/670, 064 01 Stará
Ľubovňa, IČO: 48 050 164, právne zast.: JUDr. Gabriela Ulbrichtová, advokátka, Garbiarska 83/20, 064
01 Stará Ľubovňa, IČO: 55 116 451 proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, XXX XX C., právne
zast.: AK Peter Čabák, s.r.o., Južná trieda 2/A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 51 336 448,
o určenie neúčinnosti právnych úkonov , takto:

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 31.05.2024 na Okresnom súde Prešov návrh na určenie neúčinnosti právnych
úkonov a to výber hotovosti z bankového účtu úpadcu v prospech žalovaného v celkovej sume 880,-
Eur a zároveň žiadal vydať tieto finančné prostriedky v prospech konkurznej podstaty úpadcu Eco
Energy Point s.r.o. v konkurze. Žalobca má za to, že tieto právne úkony bol realizované medzi osobami
spriaznenými podľa § 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako ZKR), pretože
osoba A. B. je štatutárny orgán úpadcu. Žalobca v žalobe zároveň poukázal na absenciu transferového

oceňovania v zmysle zákona číslo 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a
usmernenia číslo MF/019153/2018 - 724 o určení obsahu dokumentácie, ktoré je v prípade právneho
úkonu medzi závislými osobami povinné za účelom, aby transakcie prebiehajúce medzi závislými
osobami boli uskutočňované za trhových podmienok. Vo vzťahu k odporovateľnosti žalobca poukázal na
skutočnosť, že v čase učinenia výberu hotovosti z účtu úpadcu mal úpadca viacero splatných záväzkov
voči viacerým veriteľom a s poukazom na prihlášky konkurzných veriteľov úpadcu napadnutými výbermi
peňažných prostriedkov došlo k ich ukráteniu, pričom tento úmysel bol alebo musel byť žalovanému

známy. Napadnutý výber hotovosti bol učinený po začatí konkurzného konania dňa 06.04.2023 a
18.04.2023. Napadnutý prevod peňažných prostriedkov navyše považuje za mrhanie majetkom úpadcu.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 31.07.2024 nerozporoval, že dňa 06.04.2023 vybral z účtu
úpadcu sumu 500,- Eur a dňa 18.04.2023 sumu 380,- Eur. Uviedol, že tieto finančné prostriedky
slúžili na úhradu záväzkov úpadcu existujúcich v tom čase. Procesná obrana žalovaného spočívala
v tom, že žalobca nepreukázal, že napadnutými právnymi úkonmi došlo k naplneniu hmotnoprávnych

predpokladov v § 57 a nasledovné ZKR. Podľa názoru žalovaného správca nepreukázal zmenšenie
hodnoty majetku dlžníka, ku ktorému malo dôjsť po uskutočnení ním odporovaného právneho úkonu
dlžníka, ktorým by sa ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom dôkazné bremeno o týchto
skutočnostiach je na správcovi. Zo žalobcom predloženého prehľadu prihlásených pohľadávok podľajeho názoru vyplýva, že do konkurzu boli prihlásené pohľadávky v celkovej výške 640 927,58 Eur a
zo stránky registra úpadcov, ktorú aktualizuje práve sám žalobca, vyplýva, že celkový majetok úpadcu
predstavujesumu1085418,93Eurapretonedošloknaplneniuzákladnejzákonnejpodmienky,ktorouje

ukracovanie uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, keďže hodnota majetku
je omnoho vyššia ako hodnota všetkých prihlásených pohľadávok. Podľa názoru žalovaného žalobca v
žalobe argumentoval, že úkony, ktoré napáda, sú všetkými druhmi odporovateľných právnych úkonov
podľa § 58 až 60 ZKR, avšak bližšie nezdôvodnil, prečo dané úkony spadajú pod tieto jednotlivé
ustanovenia.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.12.2024, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými
listinnými dôkazmi. Právni zástupcovia sporových strán zotrvali vo svojej argumentácii.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.02.2023 sp. zn. 1K/2/2023 bolo začaté konkurzné
konanie voči dlžníkovi Eco Energy Point, s.r.o. so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa,
IČO: 48 050 164.

5. Konateľ úpadcu, A. B., dňa 06.04.2023 vybral z účtu dlžníka sumu 500,- Eur. Konateľ úpadcu, A.

B., dňa 18.04.2023 vybral z účtu dlžníka sumu 380,- Eur. Predmetné finančné prostriedky použil na
existujúce záväzky úpadcu v podobe nákladov súvisiacich s prevádzkovaním úpadcu.

6. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 24.05.2023 sp. zn. 1K/2/2023 bol vyhlásený konkurz na
majetok dlžníka Eco Energy Point, s.r.o. so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48

050 164.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

7. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá

návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

8. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní
po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku
pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní

pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá
sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene
predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi
výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej
ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera

krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní
po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi
vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.

9. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona
rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen
dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.

10. Podľa § 10 ods. 1 ZKR Bežné právne úkony podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť
ako podnikanie na účely tohto zákona sú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie
riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti.11. Podľa § 10 ods. 3 písm. a) až g) ZKR (3) Za bežný právny úkon na účely tohto zákona sa nepovažuje
a) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,
b) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej

osobe,
c)prevodnehnuteľnostialeboprenájomnehnuteľnostialeboinéhomajetku,ktoréhohodnotapredstavuje
významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom,
d) uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných
prostriedkov,

e) zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo
poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,
f) urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu,
g) urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.
12. Podľa § 14 ods. 3 ZKR O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne
zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína

konkurzné konanie.

13. Podľa § 14 ods. 5 písm. a) ZKR Začatie konkurzného konania má tieto účinky: dlžník je povinný
obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho
úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať,

14. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

15. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

16. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené.

17. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

18. Podľa § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

19.Podľa§58ods.2ZKR,právnemuúkonubezprimeranéhoprotiplneniamožnoodporovať,akspôsobil
úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí,
že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia
majetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase

urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

20. Podľa § 58 ods. 3 ZKR, ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým právnym
úkonombezprimeranéhoprotiplnenia,ktoréboliurobenépočasjednéhorokapredzačatímkonkurzného
konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej

s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred
začatím konkurzného konania.

21. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,
ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,

zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.22. Podľa § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa

predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

23. Podľa § 59 ods. 4 ZKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka,

ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

24. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

25. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak.

26. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené

počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

27. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

28. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon je prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú.

Právne posúdenie veci:

29. V prejednávanej právnej veci bolo nesporné, že dňa 25.02.2023 začalo konkurzné konanie voči
dlžníkovi Eco Energy point s.r.o. v konkurze a následne s účinkami ku dňu 31.05.2023 bol vyhlásený
konkurz na spoločnosť Eco Energy Point s.r.o. v konkurze. Medzi sporovými stranami zároveň nebolo

sporné, že dňa 06.04.2023 a 18.04.2023 konateľ spoločnosti Eco Energy Point s.r.o. v konkurze vybral
z účtu tejto spoločnosti sumu v celkovej výške 880,- Eur. Rovnako nie je sporné, že úpadca a žalovaný
sú spriaznenými osobami podľa § 9 ZKR.

30. Prvoradým bolo pre súd v konaní ustáliť, či žalovanému úkonu v podobe výberu hotovosti z

bankového účtu úpadcu je možné odporovať. Výber hotovosti je podľa názoru súdu faktickým úkonom,
ktorému nie je možno odporovať a preto ani nemôže byť spôsobilým predmetom odporovacej žaloby.
Právny úkon podľa § 34 Občianskeho zákonníka predstavuje prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Faktický úkon
výberu hotovosti z účtu však nenapĺňa takto vymedzenú definíciu právneho úkonu. V takto navonok

prejavenej vôle v podobe výberu finančných prostriedkov absentuje právnym poriadkom predpokladaný
vznik, zmena a zánik práv a povinností. Z vymedzenej legálnej definície právneho úkonu zároveň plynie,
že ide len o také správanie v podobe prejavu vôle, ktoré právo (teda právny predpis či zmluva a pod.)
predpokladá.Tovkonzekvenciiznamená,žejednostrannéprejavyvôlemôžumaťprávnurelevanciu,len
ak sú v práve predvídané. Právnym úkonom je teda určitý, v hypotéze právnych noriem predpokladaný

skutkový stav.

31. V prejednávanej právnej veci malo v dôsledku žalovaných úkonov, výbermi hotovosti vymedzených
v petite žaloby, dôjsť k zániku záväzku, avšak súd má za to, že žalobca mal žalovať neúčinnosť
právneho úkonu splnenia záväzku a nie faktického úkonu výberu finančných prostriedkov slúžiacich

na splnenie záväzkov. Napriek uvedenému súd v snahe eliminovať prípadné zmenšovania majetku
úpadcu a naplnenia účelu odporovacej žaloby pristúpil k posudzovaniu žalovaných úkonov ako úkonov,
ktorým možno odporovať a v ďalšom sa nimi zaoberal. Súd tak siahol po extenzívnom výklade pri
snahe o naplnení účelu odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom konaní. K otázke hodnoteniažalobcom vymedzeného úkonu, ako spôsobilého predmetu odporovacej žaloby, t.j. v hodnotení, či
výber hotovosti možno považovať za právny úkon, ktorému je možné odporovať, súd poukazuje na
existujúcu judikatúra súdov Českej republiky (NS ČR sp. zn. 29 Cdo 677/2011, 11 Cdo 1647/2016,

3 Cdo 472/2008), ktorá ustálila, že bezhotovostný prevod - úhrada má povahu právneho úkonu, ak
ním dlžník sleduje, t.j. ak jeho obsahom je prejav vôle dlžníka splniť dlh (peňažný záväzok) svojmu
veriteľovi. Pri naplnení týchto podmienok je bezhotovostný prevod (úhrada) z účtu dlžníka v prospech
účtu veriteľa právnym úkonom podľa § 34 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o prejav vôle smerujúci
k zániku povinnosti (záväzku) – splnenie dlhu (§ 559 ods. 1 Občiansky zákonník, § 324 ods. 1 Obchodný

zákonník). Vzhľadom na príbuznosť a blízkosť právneho prostredia Českej a Slovenskej republiky,
považuje súd rozhodnutia najvyšších súdnych autorít Českej republiky za kompatibilné a aplikovateľné
v našich právnych podmienkach.

32. Pri posudzovaní odporovateľnosti právneho úkonu bolo povinnosťou súdu skúmať, či sú splnené
podmienky odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze. K predmetnému úkonu výberu hotovosti

totiž nesporne došlo po začatí konkurzného konania. Po začatí konkurzného konania možno v zmysle
ustanovenia § 14 ods. 5 ZKR odporovať všetkým právnym úkonom úpadcu, ktoré nie sú bežnými
právnymiúkonmi.Žalobcavtejtosúvislostineuniesolbremenotvrdeniaaužvôbecniedôkaznébremeno
vo vzťahu k preukazovaniu, či ním napadnutý úkon vybočuje z rámca bežných právnych úkonov.
Žalobca svoju žalobu postavil na tom, že žalované právne úkony sú bez primeraného protiplnenia,

sú zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi a zároveň ukracujúcimi právnymi úkonmi a argumentoval v
nej ustanoveniami § 58 až 60 ZKR. Žalobcom uvedená argumentácia sa však vzťahuje na právne
úkony učinené pred začatím konkurzného konania. Tomuto záveru nasvedčuje aj stanovenie lehôt pre
uskutočnenie toho ktorého odporovateľného právneho úkonu podľa § 58 až 60 ZKR. Podľa § 58 ods. 3
ZKR odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas

jedného roka pred začatím konkurzného konania a ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré
boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 59 ods. 4 ZKR odporovať
možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím
konkurzného konania a ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s

dlžníkom,možnoodporovaťtiežtýmprávnymúkonomdlžníka,ktoréboliurobenépočastrochrokovpred
začatím konkurzného konania. Rovnako podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Všetky
tieto lehoty vymedzené v paragrafe 58 a 60 ZKR pre uskutočnenie odporovateľného právneho úkony
sa počítajú od začatia konkurzného konania. Po začatí konkurzného konania nastupuje nový režim, v

rámci ktorého sa citované ustanovenia nepoužijú a odporovať možno v zásade všetkým úkonom, ktoré
vybočujú z rámca bežných právnych úkonov. Po začatí konkurzného konania totiž platí, že úpadca nie
je oprávnený robiť žiadne právne úkony okrem tých, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie
riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom podnikania úpadcu a teda všetka jeho činnosť sa
musí obmedziť len na bežné právne úkony. Následne možno odporovať všetkým právnym úkonom,

ktoré nespadajú pod legálnu definíciu bežných právnych úkonov a nie je potrebné preukazovať, či tieto
úkony spĺňajú podmienky vymedzené v paragrafe 58 a 60 ZKR, a teda či ide o úkony bez primeraného
protiplnenia, zvýhodňujúce alebo a ukracujúce právne úkony. Pre úspešnosť odporovacej žaloby po
začatí konkurzného konania stačí tvrdiť a preukázať, že úkony uskutočnené po začatí konkurzného
konania neboli bežnými úkonmi slúžiacimi na zabezpečenie riadneho chodu úpadcu. Žalobca však

tieto skutočnosti netvrdil ani nepreukázal. Odporovateľnosť právnych úkonov podľa § 14 ods. 5 ZKR
alebo podľa § 58 až 60 ZKR je právnou otázkou, posúdenie ktorej prináleží jedine súdu, avšak ak
žalobca v konaní žiadnym spôsobom netvrdí ani nepreukazuje, že ním napadnuté právne úkony nie sú
bežnými právnymi úkonmi, ktorým by bolo možné po začatí konkurzného konania odporovať, súd ich
takto bez ďalšieho nemôže posudzovať a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Napriek snahe učiniť

zadosť spravodlivosti tak súd nemôže takýmto spôsobom prekvalifikovať a modifikovať už uplatnený
nárok, ktorý skutkovo ani právne žalobca dostatočným spôsobom nešpecifikoval. V nadväznosti na
uvedené súd poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 14. marca 2019 sp. zn. 3Cdo/27/2019: „Riešenie
skutkovejotázkyjevcivilnomsporovomkonaníspojenésobstarávanímskutkovýchpoznatkovvprocese
dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho,

čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké
skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje
určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že
otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Narozdiel od toho riešenie právnej otázky prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd
uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah,
zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení

skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie právnej
normy na posudzovaný prípad“.

33. Žalovaný už vo svojom prvotnom vyjadrení zo dňa 31.07.2024 uviedol, že finančné prostriedky, ktoré
v hotovosti vybral z účtu úpadcu, vložil do pokladne úpadcu a použil ich na úhradu existujúcich záväzkov.

Na pojednávaní dňa 04.12.2024 doplnil, že tieto finančné prostriedky použili na úhradu nákladov
súvisiacich s prevádzkovaním úpadcu ako takého, napríklad na úhradu telekomunikačných služieb.
Žalobca napriek jasne vyjadrenému predbežnému právnemu názoru súdu, ktorý plne korešponduje s
právnym názorom vyjadreným v tomto rozsudku, nenavrhol žiadne dokazovanie vo vzťahu k tomu, či
žalovaný skutočne vložil predmetné finančné prostriedky do pokladnice úpadcu a či tieto boli použité
na úhradu bežných nákladov súvisiacich s chodom spoločnosti. Právna zástupkyňa žalobcu síce

uviedla, že nevie, na čo boli predmetné finančné prostriedky použité, avšak v tejto súvislosti nenavrhla
žiadne dokazovanie a preto súd bez ďalšieho nemohol vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalovaného
ako nepravdivé. Podľa názoru súdu zo strany žalobcu nedošlo k relevantnému popretiu skutkových
tvrdení protistrany. Žalobca tak v zmysle uvedeného neuniesol bremeno tvrdenia, že napadnuté úkony
uskutočnené po začatí konkurzného konania nie sú bežnými právnymi úkonmi a neuniesol ani dôkazné

bremeno.

34. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 285/2008 „Aby
účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,

tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak
v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto

skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok preňho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon
účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich
skutočností, je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.
Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť
ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Súd zároveň o vzťahu k dôkaznému

bremenu poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2010 sp. zn.
5 Obo 52/2010 „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,
že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i
v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci

nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.“

35. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť že žalobca nevyužil svoje právo podľa ustanovenia § 167
ods. 3 CSP a nevyjadril sa k prostriedkom procesnej obrany žalovaného. Súdu je z jeho vlastnej
činnosti známe, že žalobca podáva hromadne obdobné žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov,
pričom jeho právna argumentácia je v každom jednom konaní takmer totožná. Súd však poukazuje na

skutočnosť, že každý jeden právny úkon, ktorému chce žalobca odporovať, je špecifický a žalobu je
potrebné individualizovať a konkretizovať podľa konkrétneho právneho úkonu. Žalobca predsa musí
rozlišovať,čisajednotlivéprávneúkony,ktorýmodporuje,uskutočnilipredzačatímkonkurznéhokonania
alebo po jeho začatí. Ak žalobca nepristúpi k riadnej špecifikácii svojho nároku a tento skutkovo a právne
nevymedzí podľa okolnosti daného prípadu, má to za následok neúspech v spore. Súd pritom akceptuje

argumentáciu žalobcu o tom, že vychádza výlučne z podkladov poskytnutých úpadcom, avšak žalobca
si ako dominus litis musí uvážiť efektívne právne prostriedky na ochranu záujmov veriteľov a rozhodnúť
sa, či podá odporovaciu žalobu, v rámci ktorej vie uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.36. V zmysle uvedeného súd konštatuje, že v konaní nebolo tvrdené a preukázané splnenie základného
hmotnoprávneho predpokladu pre úspešnosť odporovacej žaloby v podobe odporovateľnosti právnych
úkonov uskutočnených po začatí konkurzného konania v zmysle ustanovenia § 14 ods. 5 ZKR a preto

súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

37. Na základe uvedeného sa súd nezaoberal argumentáciou sporových strán vo vzťahu k
transferovému oceňovaniu či žalovaným namietaného nedostatku základného hmotnoprávneho
predpokladu pre naplnenie odporovacej žaloby podľa § 57 ods. 4 ZKR v podobe kvalifikovaného

zmenšenia majetku úpadcu.

38. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
spore bol plne úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Prešov na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou

žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.